Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-120-2023.pdf
PDF · 149.87 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/120/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkýň: 1. A. B., narodená X.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpená: JUDr. Ivan Rendek advokátska kancelária, s.r.o., IČO 52 672 832, so sídlom Šafárikova 1522/42, Galanta, 2. A. F., narodená XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpená: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., IČO 36 866 296, so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, Šaľa, proti žalovanej: G. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, H. I., zastúpená: Advokátska kancelária LWL s. r. o., IČO 54 846 382, so sídlom Šafárikova 431/4, Galanta, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažená záložným právom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/340/2016-819 zo dňa 21. marca 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 26C/340/2016-896 zo dňa 2. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku III. v časti rozhodnutia o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkýň a C.O.R., s.r.o (pôvodne žalovaného v 1. rade) odmieta.
II. Odvolací súd priznáva žalobkyniam voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v plnom rozsahu.
III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie vo výroku II. mení tak, že žaloba v časti o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, sa zamieta.
IV. Odvolací súd priznáva žalovanej voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v časti o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a odvolacieho konania v časti o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. určil, že kúpna zmluva zo dňa 04.06.2014, uzavretá medzi žalobkyňami a zomr. J. B., ako predávajúcimi a žalovanou v I./ rade (pozn. obchodnou spoločnosťou C.O.R., s.r.o.) ako kupujúcou, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rozsahu nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX pre k.ú. K. ako stavba súpisné číslo XXXX, na pozemku CKN parcelné číslo 460/74, a pozemok CKN parcelné číslo 460/29, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 293 m2, pozemok CKN parcelné číslo 460/74, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 103 m2, ako aj k nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX pre k.ú. K. ako (rozostavaná) stavba bez súpisného čísla, na pozemku CKN parcelné číslo 460/48, a pozemok CKN parcelné číslo 460/48, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 104 m2, o povolení vkladu, ktorej konanie je vedené pred Okresným úradom Šaľa, odbor katastra pod V - 1170/2014, je
neplatná, výrokom II. určil, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, vedená Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom, pre obec E., k.ú. K., a to: rodinný domu s.č. XXXX, postavený na parcele č. 460/74, pozemok registra "C" parc.č. 460/29, vedeného ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, pozemok registra "C", parcelné číslo 460/74, vedeného ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom, pre obec E., k.ú. K. a to: rozostavaná stavba bez súpisného čísla, postavená na parcele č. 460/48, pozemok registra "C", parcelné číslo XXX/XX, vedený ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 104 m2 nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej v II./ rade (pozn. aktuálne jedinej žalovanej), výrokom III. súd žalobkyniam v I./ rade a II./ rade priznal 100% náhrady trov konania.
2. Uznesením č. k. 26C/340/2016-851 zo dňa 22. júna 2023 súd prvej inštancie konanie proti žalovanému v 1./ rade (pozn. proti obchodnej spoločnosti C.O.R., s.r.o.) zastavil.
3. Napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 39a Občianskeho zákonníka, § 224 Civilného sporového poriadku, § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyne potrebovali peniaze na splácanie svojich dlhov, našli v 04/2014 inzerát v letáku na „rýchlu“ pôžičku. Potom ako zavolali na telefónne číslo, ozvala sa im žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná), ktorá sa predstavila ako sprostredkovateľ pôžičiek. Podmienkou poskytnutia pôžičky malo byť zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX, L. XXXX pre katastrálne územie K. vo vlastníctve žalobkýň. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) prisľúbila žalobkyniam pôžičku v sume 15 000 eur. Dňa 19.5.2014 ich žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) zobrala na notársky úrad JUDr. Aleny Kováčovej, kde im dala podpísať nejaké papiere, až s odstupom času zistili, že išlo o zmluvu o pôžičke, záložnú zmluvu a návrh na vklad záložného práva. Pôžičku im však žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) neposkytla. Dňa 29.5.2014 im žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) dala podpísať dodatok, ktorý postup zdôvodnila tým, že kataster nechce povoliť vklad záložného práva do katastra. Dňa 4.6.2014 im žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) opätovne predložila na podpis listiny, ktoré žalobkyne nečítali, žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) im z podpísaných listín nikdy nenechala žiadny rovnopis. Dňa 5.6.2014 otec žalobkyne v 2. rade zomrel. Na naliehanie žalobkýň im žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) odovzdala sumu 900 eur na pohreb a dodatočne ešte sumu 350 eur, iné peniaze od nej neprevzali. Žalobkyne podali na žalovanú (pôvodne žalovanú v 2. rade, aktuálne jedinú žalovanú) trestné oznámenie, ktoré konanie bolo vedené na OR PZ Šaľa pod č. k. ORP-15/VYS-SA-2015, v rámci ktorého zistili, že v skutočnosti im žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) nechala podpísať kúpnu zmluvu, ktorou predali svoje nehnuteľnosti a údajne mali podpísať príjmové doklady na sumy 10.000 eur a 5.000 eur, obidva datované dňa 19.5.2014 ako pôžičku. Aktuálne je katastrálne konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXX, L. XXXX pre katastrálne územie K. na C.O.R., s.r.o. (pôvodne žalovaného v 2. rade) vedené Okresným úradom Šaľa, odbor katastra pod sp. zn. V 1170/2014, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.6.2014 rozhodnutím zo dňa 16.3.2016 prerušené a k zmene vlastníka na základe spornej kúpnej zmluvy zo dňa 4.6.2014 neprišlo. Z oznámenia OO PZ Jelka zo dňa 6.3.2019 pod č. k. ORPZ-GA-OPP8-2019/001526 vyplýva, že ku dňu 6.3.2019 boli proti žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) vedené dve trestné konania. Z výpisu zoznamu páchateľov spracovaného ku dňu 6.3.2019 vyplýva, že žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) mala vznesené ďalšie obvinenie uznesením zo dňa 30.11.2017 pre trestný čin úverového podvodu. Z obsahu spisu tiež vyplynulo, že dňa 19.5.2014 mala byť podpísaná medzi žalobkyňou v 2. rade ako dlžníkom a žalovanou (pôvodne žalovanou v 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou) ako veriteľom Zmluva o pôžičke, na základe ktorej mala byť poskytnutá pôžička na sumu 5.000 eur, ktorá mala byť poskytnutá v hotovosti, s povinnosťou pôžičku vrátiť najneskôr do 12.9.2014. Súčasťou tejto zmluvy je aj ustanovenie o generálnom zastupovaní žalovanou (pôvodne žalovanou v 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou) pri všetkých úkonoch súvisiacich s poskytnutím pôžičky. Dňa 19.5.2014 bola medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovanou (pôvodne žalovanou v 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou) uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom bolo zabezpečenie pôžičky zálohom, ktorý tvorili nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX pre katastrálne územie K.. Vklad záložného práva bol povolený Okresným úradom Šaľa, odbor katastra
rozhodnutím zo dňa 30.5.2014. Z obsahu spisu tiež vyplynulo, že dňa 19.5.2014 mala byť podpísaná medzi žalobkyňou v 1. rade a J. B. (jej manželom) ako dlžníkmi a žalovanou (pôvodne žalovanou v 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou) ako veriteľom Zmluva o pôžičke, na základe ktorej mala byť poskytnutá pôžička na sumu 10.000 eur, ktorá mala byť poskytnutá v hotovosti, s povinnosťou pôžičku vrátiť najneskôr do 12.9.2014. Súčasťou tejto zmluvy je aj ustanovenie o generálnom zastupovaní žalovanou (pôvodne žalovanou v 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou) pri všetkých úkonoch súvisiacich s poskytnutím pôžičky. Dňa 19.5.2014 bola medzi žalobkyňou v 1. rade a J. B. (jej manželom) a žalovanou (pôvodne žalovanou v 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou) uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom bolo zabezpečenie pôžičky zálohom, ktorý tvorili nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie K.. Vklad záložného práva bol povolený Okresným úradom Šaľa, odbor katastra rozhodnutím zo dňa 2.6.2014. Z aktuálneho Listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie K. vyplýva, že v časti „C“ je evidovaná ťarcha ako „Zmluva o zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam podľa č. V-959/2014 zo dňa 2.6.2014 v prospech G. B., M. N., [*XX.XX.XXXX], bytom N. XXXX/XX, XXX XX H. I.“. Z aktuálneho Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie K. vyplýva, že v časti „C“ je evidovaná ťarcha ako „Zmluva o zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam podľa č. V-959/2014 zo dňa 2.6.2014 v prospech G. B., M. N., [*XX.XX.XXXX], bytom N. XXXX/XX, XXX XX H. I.“.
5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku I. rozsudku v spojení s opravným uznesením tým, že čiastkový žalobný nárok v podobe určenia neplatnosti kúpnej zmluvy možno subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, nakoľko ide o určenie právnej skutočnosti. Kúpna zmluva zo dňa 4.6.2014 je absolútne neplatným právnym úkonom primárne z dôvodu, že vôľa žalobkýň a neb. J. B. previesť vlastnícke právo k ich nehnuteľnostiam na žalovanú (pôvodne žalovanú v 2. rade, aktuálne jedinú žalovanú) nebola nikdy daná. Ďalším dôvodom, pre ktorý je napadnutá kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom je, že týmto úkonom došlo k zneužitiu tiesne, neskúsenosti a neznalosti, rozrušenia a dôverčivosti žalobkýň, pričom vzájomné protiplnenie k hodnote nehnuteľnosti žalobkýň je v hrubom nepomere. V prípade kúpnej zmluvy súd prvej inštancie konštatoval aj jej rozpor s dobrými mravmi, nakoľko žalobkyňa v 2. rade v čase podpísania kúpnej zmluvy trpela adaptačnou poruchou s anxiózne depresívnou symptomatikou v súvislosti s rozvodom a finančnými problémami, ktorá porucha u nej narušila schopnosť logicky uvažovať. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) si bola vedomá psychického stavu žalobkýň, ako aj toho, že majú ďalšie záväzky, ktoré nevedia splácať a napriek uvedenému nechala obchodná spoločnosť C.O.R., s.r.o. (pôvodne žalovaný v 1. rade) prostredníctvom K. E. podpísať žalobkyniam (a už zomrelému J. B.) kúpnu zmluvu.
6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. rozsudku v spojení s opravným uznesením tým, že čiastkový žalobný nárok v podobe určenia neexistencie záložného práva možno subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. V prípade, ak je predmetom konania určenie práva k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností, je vždy daný naliehavý právny záujem na určení, nakoľko len vyhovujúce súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vecných práv v katastri nehnuteľností, a preto mal súd prvej inštancie za to, že na strane žalobkýň je preukázaný naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Pokiaľ ide o poskytnutie sumy 15.000 žalobkyniam, resp. prevzatie tejto sumy žalobkyňami od žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej), čo účinne popreli, žalobkyne síce nespochybnili, že podpisy na príjmových dokladoch, ktoré sú založené v spise, sú ich podpisy. Žalobkyňa v 1. rade popísala, že v čase, kedy išla spolu so svojim manželom J. B. spolu so žalovanou (pôvodne žalovanou v 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou) podpísať nejaké papiere do Bratislavy, žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) sa s nimi zastavila na čerpacej stanici a dala im podpísať nejaké papiere s odôvodnením, že potrebuje doklad pre spoločnosť, pre ktorú pracuje, aby jej boli preplatené cestovné náklady. Obe listiny boli rovnakej veľkosti a obe boli vo veľkosti príjmových dokladov, ktoré sú založené v spise. Pokiaľ ide o príjmový doklad, ktorý mal byť podpísaný žalobkyňou v 2. rade, tá vysvetlila, že potom, ako žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) oznámili, že J. B. zomrel a požiadali ju o rýchlu pôžičku vo výške 900 eur na pohreb, žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) im uvedenú sumu požičala a odovzdala ju žalobkyni v 2. rade von pri jej aute, dala žalobkyni v 2. rade podpísať príjmový doklad, po podpise povedala, že sa pomýlila, že žalobkyňa v 2. rade musí podpísať ďalší príjmový doklad, ktorý jej táto aj opätovne podpísala. Príjmové doklady sú viditeľne vypísané dvomi rôznymi perami, čo jednoznačne nasvedčuje o dopisovaní textu do nich v inom čase, ako boli tieto podpísané. Súd prvej
inštancie skonštatoval, že pôžička je reálnym kontraktom, pričom nebolo v spore preukázané, že by bola v skutočnosti žalobkyniam žalovanou (pôvodne žalovanou v 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou) aj poskytnutá, a preto je absolútne neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva, nakoľko záložné právo je právo akcesorické a nemôže vzniknúť, ak neexistuje pohľadávka, ktorú má zabezpečovať. Pokiaľ nedošlo k platnému vzniku hlavného záväzku, napr. z dôvodu, že neboli naplnené všetky pojmové znaky právneho úkonu (v tomto prípade zmluvy o pôžičke), nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie a teda neplatné je aj záložné právo. Keďže žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) nikdy žalobkyniam reálne pôžičku vo výške 15.000 eur neposkytla, nemohlo nikdy ani platne vzniknúť záložné právo k ich nehnuteľnostiam.
7. Súd prvej inštancie priznal žalobkyniam ako procesne úspešným stranám sporu právo na náhradu trov konania v plnej miere.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala odvolanie žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že sa nevie vyjadriť ku kúpnej zmluve medzi žalobkyňami a C.O.R., s.r.o. (pôvodne žalovaným v 1. rade), s predmetnou kúpnou zmluvou nemá nič spoločné. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) sa môže vyjadrovať jedine k zmluvám o pôžičke a k záložným zmluvám. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) vykonávala v minulosti príležitostne sprostredkovateľskú činnosť, túto činnosť vykonávala na základe zmluvy a neskôr tiež ako živnosť. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) vykonávala hlavne poradenskú činnosť vrátane zistenia majetkových pomerov a dlžôb, finančné prostriedky ohľadne pôžičky nezabezpečovala. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) sa na naliehanie žalobkýň rozhodla, že im poskytne pôžičku z vlastných zdrojov. V tom období žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná), nakoľko pracovala v oblasti realít a nehnuteľností, mala určité finančné možnosti na poskytnutie pôžičky. Žalobkyne žiadali, aby peniaze boli poskytnuté v hotovosti a nie cez účet. Nakoľko žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) mala záložným právom zabezpečenú svoju pohľadávku, nemala obavy, že nehnuteľnosti sa prevedú na inú osobu bez jej súhlasu. Aj napriek tomu, že zmluvy o pôžičke medzi stranami jednoznačne uvádzajú, že podpisom zmluvy dlžník, t. j. žalobkyne, potvrdzujú prevzatie pôžičky v príslušnej výške, žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) okrem zmluvy dala vyhotoviť aj príjmové doklady, ktoré tiež potvrdzujú prevzatie požičanej sumy. Žalobkyne prevzatie sumy potvrdili svojim podpisom na príjmovom doklade. Okolo 8.-9. júna 2014 žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) volal pán E., ktorý jej oznámil, že spoločnosť C.O.R., s.r.o. (pôvodne žalovaný v 1. rade) sa dohodla so žalobkyňami o odkúpení ich nehnuteľnosti a teraz je potrebné vyriešiť záložné práva, ktoré sú v jej prospech na predmetných nehnuteľnostiach. Dňa 11.6.2014 však prišli na účet žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) peniaze za poskytnutú pôžičku. Nakoľko žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) boli uhradené poskytnuté pôžičky žalobkyniam, dňa 17.6.2014 podala na žiadosť kupujúceho kvitanciu na Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor. Súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav jedine z tvrdení a z úvah žalobkýň, v plnej miere sa stotožnil s tvrdeniami žalobkýň, hoci existovali a existujú ústne aj písomné dôkazy, ktoré preukazujú úplný opak. Žalobkyne dokonca prvotne ani neargumentovali s tým, že právny úkon by mal byť neplatný z dôvodu, že boli rozrušené, ale uvádzali, že právny úkon je neplatný, nakoľko boli uvedené do omylu tým, že si mysleli, že uzatvárajú zmluvu o pôžičke a nie kúpnu zmluvu. Tvrdenia žalobkýň sú účelové. Ak určitá osoba chce niekoho uviesť do omylu, tak je zrejmé, že sa snaží, aby tá osoba, ktorú chce uviesť do omylu, podpisovala čím menej dokumentov. Žalobkyne podpísali záložné zmluvy 2 x, zmluvu o zriadení záložného práva, návrhy na vklad, dodatky k zmluvám o pôžičke tiež 2 x, príjmové doklady, kúpnu zmluvu a čestné prehlásenie o prevzatí časti kúpnej ceny. Ak by žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) chcela žalobkyne uviesť do omylu, je zrejmé, že by takto nekonala. Nemožno totiž akceptovať, že by bolo možné účinne sa dovolať neplatnosti právneho úkonu pre omyl za situácie, keď by osoba dovolávajúca sa omylu zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o právnom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného plánovaného právneho úkonu. Skutočnosť, že žalobkyne sú a boli naivné, dôverčivé alebo, že prežívali neľahké obdobie svojho života, ešte nerobia právne úkony neplatnými. Žalobkyne v období podpisu zmlúv boli spôsobilé na právne úkony, o čom svedčí samotný znalecký posudok. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) poukazuje na právoplatné uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Šali zo dňa 27.2.2015, podľa ktorého trestné oznámenie žalobkýň vo veci
bolo odmietnuté. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. K odvolaniu žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) sa vyjadrila žalobkyňa v 2. rade. Vo vyjadrení uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zákonný, súd prvej inštancie správe vyhodnotil vykonané dokazovanie a vec správne právne posúdil. Žalobkyňa v 2. rade považuje Zmluvu o pôžičke zo dňa 19.5.2014, aj Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 19.5.2014, ktorej vklad bol povolený dňa 30.5.2014 pod V - 960/2014, za právne úkony neplatné (resp. bez právnych účinkov), nakoľko k vzniku pôžičky nikdy neprišlo a tým nemohlo vzniknúť platne ani záložné právo ako právo akcesorické. Samotné potvrdenie o poskytnutí pôžičky jednak na zmluve o pôžičke, ako aj príjmový doklad vypísaný zrejme žalovanou (pôvodne žalovanou v 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou) zo dňa 19.5.2014, sú absolútne neplatné pre obchádzanie zákona. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) v spore nepreukázala, že by pôžičku žalobkyni v 2. rade aj reálne poskytla a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa v 2. rade účinne poprela poskytnutie pôžičky, avšak žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) bola procesne pasívna, nielenže počas sporu neposkytla skutkové tvrdenia v tomto smere, ale ani nenavrhla vykonanie dokazovania k reálnemu poskytnutiu pôžičky. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) nepredložila žiadny dôkaz o svojich tvrdeniach, ani vo vzťahu k poskytnutiu pôžičky, ale ani vo vzťahu k jej tvrdeniam, že pôžička mala byť splatená obchodnou spoločnosťou C.O.R., s.r.o. (pôvodne žalovaným v 1. rade). Z obsahu spisu však nevyplýva žiadny vecný a presvedčivý dôkaz (nevzbudzujúci pochybnosti) nielen o tom, že pôžička bola reálne poskytnutá, ale následne aj uhradená, ani len to, že by žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) vôbec takou finančnou hotovosťou na poskytnutie pôžičky disponovala, keď tvrdila, že pôžičku mala poskytnúť z vlastných zdrojov. V danom prípade žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) preukazovala poskytnutie pôžičky a s tým spojenú platnosť zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva výlučne samotnými zmluvami a kópiami príjmových dokladov, ktoré sú však súkromné listiny a tým, že skutočnosti plynúce z nich boli žalobkyňou v 2. rade v spore účinne popreté, bolo procesnou povinnosťou žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) poskytnutie pôžičky preukázať. Nakoľko záložné právo je právo akcesorické, toto nemôže vzniknúť, ak neexistuje pohľadávka, ktorú má zabezpečovať, správne súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti týchto právnych úkonov, keď žalobe vyhovel. Žalobkyňa v 2. rade navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
10. K odvolaniu žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) sa vyjadrila žalobkyňa v 1. rade. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) vo svojom odvolaní uviedla v zásade to isté, čo uvádzala už v priebehu doterajšieho konania. Opätovne poukázala na kúpnu zmluvu zo dňa 19.3.2014, ktorá absolútne vyvracia všetky tvrdenia žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) a vrhá jej konanie od počiatku do úplne iného svetla. Predmetná zmluva svedčí o úmysle žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) pripraviť žalobkyne a neb. pána B. o ich dom. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, na danú vec aplikoval príslušné ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil. Žalobkyňa v 1. rade navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie po doplnení dokazovania oboznámením s obsahom Listov vlastníctva číslo XXX, XXXX pre katastrálne územie K. (§ 185 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že je potrebné odvolanie žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) proti rozsudku v spojení s opravným uznesením vo výroku I. a vo výroku III. v časti rozhodnutia o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkýň
a C.O.R., s.r.o. (pôvodne žalovaného v 1. rade) odmietnuť (§ 386 písm. b) Civilného sporového poriadku) a rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku II. zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku).
12. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
13. Podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
14. Citované zákonné ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma.
15. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citované ustanovenie § 359 Civilného sporového poriadku, za to, že na strane žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) napadnutým výrokom I. rozsudku v spojení s opravným uznesením o určení neplatnosti kúpnej zmluvy nevznikla žiadna ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva zo skutkových zistení, keďže žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) nebola účastníčkou – zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyne (mimo iného) v konaní domáhajú. Daný výrok I. rozsudku v spojení s opravným uznesením sa žalovanej (pôvodne žalovanej 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) nijako objektívne nedotýka, keďže osobami, ktoré uzavreli predmetnú kúpnu zmluvu boli žalobkyňa v 1. rade, zosnulý manžel žalobkyne v 1. rade J. B. a žalobkyňa v 2. rade ako predávajúci a obchodná spoločnosť C.O.R., s.r.o. (pôvodne žalovaný v 1. rade) ako kupujúci. Uplatnené nároky žalobkýň o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej (pôvodne žalovanej 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej), majú samostatné skutkové základy, keďže požiadavku o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy odvodzujú žalobkyne z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 4.6.2014 medzi žalobkyňou v 1. rade, zosnulým manželom žalobkyne v 1. rade J. B. a žalobkyňou v 2. rade ako predávajúcimi a obchodnou spoločnosťou C.O.R., s.r.o. (pôvodne žalovaným v 1. rade) ako kupujúcim a požiadavku o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej (pôvodne žalovanej 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej), odvodzujú žalobkyne zo zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretých dňa 19.5.2014 v znení dodatkov medzi žalobkyňou v 1. rade, zosnulým manželom žalobkyne v 1. rade J. B., žalobkyňou v 2. rade ako záložcami a žalovanou (pôvodne žalovanou 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou) ako záložným veriteľom.
16. S poukazom na vyššie uvedené závery tak žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) nie je oprávnená osoba podať odvolanie proti rozsudku v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Preto odvolací súd odvolanie žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) proti rozsudku v spojení s opravným uznesením vo výroku I. vo veci samej, vrátane závislého výroku III. o náhrade trov konania v časti rozhodnutia o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkýň a C.O.R., s.r.o. (pôvodne žalovaného v 1. rade) podľa ustanovenia § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odmietol.
17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak zostal už len rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku II. o určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej). Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne správe právne posúdil.
18. Inštitút záložného práva sa stal po svojom opätovnom prinavrátení do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992, dôležitým zabezpečovacím nástrojom,
ktorý sa postupom času čoraz častejšie využíva medzi veriteľmi na zabezpečenie ich pohľadávok. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"). Pre prípad, že dlžník nesplní svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok riadne a včas, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia svojho nároku zo založenej veci. Záložné právo, čo do vzniku aj trvania, je viazané na primárny právny vzťah, ktorým je zabezpečovaná pohľadávka. Vzniká najskôr spolu so vznikom zabezpečenej pohľadávky a zaniká najneskôr spolu s ňou. Samo osebe nemôže existovať a teda nemôže byť ani samostatným predmetom držby, ani jeho dispozície. Záložné právo zaniká predovšetkým v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Nezáleží na tom, akým spôsobom došlo k zániku pohľadávky. Po zániku záložného práva je veriteľ povinný požiadať o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca.
19. Ako vyplynulo z dokazovania uskutočneného v konaní pred súdom prvej inštancie, v preskúmavanom prípade záložné právo viaznuce v prospech žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) na nehnuteľnostiach žalobkýň bolo zapísané do katastra nehnuteľnosti na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.5.2014 v znení Dodatkov č. 1., 2. zo dňa 29.5.2014, zo dňa 3.6.2014 a na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.5.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.5.2014. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávok žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) vyplývajúcich zo Zmlúv o pôžičke zo dňa 19.5.2014, na základe ktorých zmlúv o pôžičke mala žalovaná (pôvodná žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) poskytnúť žalobkyni v 1. rade a jej zosnulému manželovi J. B. pôžičku v sume 10.000 eur a žalobkyni v 2. rade pôžičku v sume 5.000 eur.
20. V prejednávanej veci nebolo sporné, že podaná žaloba je v časti o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, nepochybne žalobou o určenie, že tu právo nie je, ktorá v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku je prípustná iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyne jeho danosť osvedčili, nakoľko len vyhovujúce súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Ďalej súd prvej inštancie vyhovel žalobe o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom z dôvodu, že v spore nebolo preukázané poskytnutie pôžičiek žalovanou (pôvodne žalovanou v 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou) žalobkyniam a keďže neexistuje pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať, je aj zmluva o zriadení záložného práva neplatná.
21. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry), všeobecným predpokladom žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je. V zmysle citovaného ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa naliehavý právny záujem viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či žalobca daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v právnom vzťahu. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby.
23. „Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným
prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 241/2008 z 4. marca 2009).“
24. „Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (§ 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku) nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 548/2015 z 28. septembra 2016).“
25. „Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napríklad vlastnícke) (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/24/2017 z 14. septembra 2017).“
26. „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017 z 6. októbra 2017)“.
27. „Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30. júna 2016 (rovnako aj podľa § 137 písm. c) C. s. p.) vtedy, ak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom ochrany práv (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/11/2019 z 11. septembra 2019).“
28. O splnenie podmienok naliehavého právneho záujmu možno uvažovať len v prípade, ak bude súdny výrok spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo v katastri nehnuteľností zapísané záložné právo v prospech žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej), pričom ako vlastníci nehnuteľností boli a naďalej sú vedené žalobkyne. Preto aj v prípade uplatneného nároku na určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažená záložným právom, je odvolací súd rovnakého záveru ako súd prvej inštancie o splnení podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) bola v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zapísaná v katastri nehnuteľností ako záložný veriteľ predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkýň, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku II. by bol spôsobilým podkladom na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností i proti vôli záložného veriteľa. Súd však musí mať v každom štádiu konania za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky žaloby), musí žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Či naliehavý právny záujem na požadovanom určení existuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkýň, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva súdne konanie. Pri žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, samotná dôvodnosť skutkových tvrdení a právnych hodnotení žalobkýň totiž ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať vždy pre žalobkyne právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo zbytočné.
29. „Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu) musí žalobný návrh zamietnuť (ako neprípustný). Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, platí to ako pre súd prvého stupňa, tak aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní odporca vôbec urobil, napr. v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 91/2016 z 1. novembra 2007).“
30. Práve za účelom overenia si, či naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, ktorý vyplýval z dôkazov navrhnutými žalobkyňami, trvá, odvolací
súd v odvolacom konaní doplnil dokazovanie aktuálnymi listami vlastníctva k nehnuteľnostiam získanými z verejného registra, konkrétne z webového portálu O.. Odvolací súd zistil z Listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie K., že záznamom pod číslom Z-1451/2023 - číslo zmeny 282/2023 bolo záložné právo na základe kvitancie vymazané a rovnako z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie K., že záznamom pod číslom Z-1450/2023 - číslo zmeny 281/2023 bol záložné právo na základe kvitancie vymazané. Z doplneného dokazovania vykonaného odvolacím súdom tak vyplynulo, že v katastri nehnuteľností došlo k výmazu sporného záložného práva na základe kvitancie vystavenej žalovanou (pôvodne žalovanou v 2. rade, aktuálne jedinou žalovanou), pričom dokazovanie kvitanciami, ktorých obsahom bolo prehlásenie žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej), že žalobkyne nemajú voči nej žiadnu dlžobu, bolo vykonané už v konaní pred súdom prvej inštancie (ods. 37. rozsudku súdu prvej inštancie). Uvedená skutočnosť má za následok, že žalobkyne už nemajú naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň už nie sú zaťažené záložným právom, nakoľko žalovaná písomne prehlásila, že všetky jej pohľadávky zabezpečené sporným záložným právom boli zaplatené a na základe týchto písomných prehlásení (kvitancií) bol vykonaný výmaz sporného záložného práva aj v katastri nehnuteľností.
31. Keďže v priebehu odvolacieho konania nastala významná právna skutočnosť, ktorá súvisí s posudzovaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, odvolací súd na nariadenom pojednávaní umožnil stranám vyjadriť sa k otázke posudzovania naliehavého právneho záujmu. Žalobkyňa v 1. rade zotrvala na doterajších vyjadreniach, žalobkyňa v 2. rade doplnila zdôvodnenie existencie naliehavého právneho záujmu možnými úkonmi verejnej moci smerujúcimi k náprave alebo výmazu záložného práva, žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná) sa k otázke posudzovania naliehavého právneho záujmu nevyjadrila. Pokiaľ sa týka doplnenia zdôvodnenia naliehavého právneho záujmu žalobkyňou v 2. rade, odvolací súd sa ním nestotožňuje, keďže (ne)existencia práva nemôže byť určovaná za dobu minulú, ani do budúcnosti, preto akékoľvek do úvahy pripadajúce možné budúce konanie o proteste prokurátora nemôže nič zmeniť na skúmaní naliehavého právneho záujmu aktuálne v odvolacom konaní. Pokiaľ ďalej žalobkyňa v 2. rade poukazovala na možnú autoremedúru a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani táto argumentácia nie je opodstatnená, nakoľko k výmazu záložného práva v katastri došlo záznamom na základe listiny potvrdzujúcej zánik sporného záložného práva, teda úkonom príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorý ma len evidenčnú funkciu a nemá vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam, na rozdiel od rozhodnutia vydaného v katastrálnom konaní podliehajúceho prieskumu, či už riadnymi alebo mimoriadnymi opravnými prostriedkami v správnom konaní. Napokon ani argumentácia žalobkyne v 2. rade, že odvolací súd rozhoduje vo vzťahu k právnemu stavu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je opodstatnená, nakoľko súd skúma existenciu naliehavého právneho záujmu v každom štádiu konania, teda i v čase rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže spornosť existencie záložného práva v preskúmavanom prípade v dôsledku prehlásenia žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej), že žalobkyne nemajú voči nej žiadnu dlžobu a v nadväznosti na toto prehlásenie i výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností, odpadla, žaloba o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, stratila svoje opodstatnenie, keďže už neslúži potrebám praktického života.
32. V dôsledku výmazu sporného záložného práva v katastri nehnuteľností odvolací súd konštatuje, že nie je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že nehnuteľnosti, nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej). Preto odvolací súd bez toho, aby preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku II. podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku II. tak, že žalobu v časti o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
33. Žiada sa dodať, že vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zamietnutia žaloby v časti o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, žalobkyniam nič nebráni v tom, aby žalobu podali znova v dobe, ak by naliehavý právny záujem na takom určení opäť získali.
34. Vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, bolo bezpredmetným zaoberať sa odvolacími námietkami žalobkýň týkajúcimi sa merita veci z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku.
35. Podľa § 396 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (ods. 1). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (ods. 2).
36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
38. O náhrade trov odvolacieho konania v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože výsledok odvolacieho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy podaním odvolania neoprávnenou osobou zavinila žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná). V odvolacom konaní v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy úspešným žalobkyniam preto odvolací súd priznal voči žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) nárok na náhradu trov odvolacieho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
39. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozsudok súd prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku II. vo veci samej o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, je povinný rozhodnúť nielen o náhrade trov odvolacieho konania ale aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie.
40. V dôsledku zvrátenia výsledku konania na súde prvej inštancie v časti o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, sa plne úspešnou stranou s nárokom na náhradu trov konania stala práve žalovaná (pôvodne žalovaná v 2. rade, aktuálne jediná žalovaná). Preto o náhrade trov konania na súde prvej inštancie o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a odvolacieho konania o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej (pôvodne žalovanej v 2. rade, aktuálne jedinej žalovanej) priznal voči žalobkyniam nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a odvolacieho konania o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).