Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-132-2019.pdf
PDF · 226.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/132/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: F. Y., nar. XX. XX. XXXX, S. H. XX, D., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, 3/ Gestamp Nitra, s.r.o. Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47 255 374, 4/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 5/ L.. M. O., nar. XX. XX. XXXX, A. W. 9, D., 6/ A. S., nar. XX. XX. XXXX, M. 4, D., 7/ A. Y., nar. XX. XX. XXXX, A. W. XX, D., 8/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 9/ F. Y. K CERO, Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938 a 10/ M.. A. B., nar. XX. XX. XXXX, T. XX, D. o správnej žalobe zo dňa 14. 10. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2019/034979 zo dňa 19. 07. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ostatným účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 09. 01. 2019 bola na stavebný úrad (Mesto Nitra) doručená žiadosť stavebníka MH Invest, s.r.o. o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2, a to pre stavebný objekt: SO 143 Chodník medzi parkoviskom BUS a ulicou Dolné Hony, miesto stavby Priemyselný park Nitra, katastrálne územie U. a O..
2. Súčasťou administratívneho spisu je súhlas Obce Lužianky pre špeciálny stavebný úrad pre komunikácie, ktoré sú navrhované v k. ú. U., z ktorého vyplýva, že Obec Lužianky súhlasí, aby špeciálnym stavebným úradom pre komunikácie, ktoré sú navrhované aj v katastrálnom území U., bol špeciálnym stavebným úradom Mestský úrad v Nitre, Útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného hospodárstva v Nitre.
V spise sa nachádzajú i osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, vydané podľa § 3 ods. 2 zák. č. 175/1999
Zb. pre MH Invest, s.r.o. a podľa ktorých je vybudovania strategického parku významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujem.
Okrem toho je súčasťou spisu i záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl, vydané podľa § 3 písm. k/ v spojení s § 54 ods. 2 písm. k/ zák. č. 24/2006 Z. z., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017.
Obec Lužianky dňa 03. 02. 2017 vydala súhlas k vydaniu stavebného povolenia pre špeciálny stavebný úrad Mestský úrad Nitra a tento bol vydaný z hľadiska súladu projektu stavby pre stavebné povolenie v uvedenom rozsahu s funkčným využitím územia, územným a polohovým riešením stavby.
Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 13. 02. 2017 vydal súhlas žiadateľovi
- MH Invest, s.r.o. pre realizáciu cestných objektov, okrem iného i SO 143 Chodník medzi parkoviskom BUS a ulicou Dolné Hony.
3. Následne správny orgán prvého stupňa - Mesto Nitra vydal pod č. UHA-DUaI-701/2019-003- Ing.Dá dňa 23. 01. 2019 „oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania“, v ktorom bolo, okrem iného uvedené, že sa nevyžaduje k umiestneniu stavby územné rozhodnutie podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože stavba sa nachádza na pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“, vrátane pozemkov na ich realizáciu, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, vydaných v zmysle zákona č. 175/1999 Zb. s tým, že účastníci konania môžu námietky a pripomienky uplatniť do 7 pracovných dní odo dňa oznámenia tohto oznámenia, inak na ne nebude prihliadnuté.
4. Žalobca v podaní zo dňa 11. 02. 2019 vzniesol námietky a pripomienky k oznámeniu o začatí stavebného konania. V nich poukázal na to, že Mesto Nitra nie je príslušný orgán vo veci vydania rozhodnutia, námietku, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie, námietku, že strategický park nebol posudzovaný v zmysle zák. č. 24/2006 Z. z. a námietku, že Mesto Nitra koná aj za Obec Lužianky a aj z tohto dôvodu nie je miestne príslušným orgánom. Poukázal na nesprávne určený okruh účastníkov konania aj z dôvodu, že Mesto Nitra má vo vlastníctve parcelu číslo XXXX/ XXX, a teda ide o zjavný pomer k veci.
5. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal záväzné stanovisko zo dňa 21. 06. 2017, v ktorom uviedol, že z koncepčného hľadiska je stavba v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v súlade s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.
6. Mesto Nitra, ako stavebný orgán, vydalo dňa 01. 04. 2019 stavebné povolenie ako príslušný stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, § 3a ods. 4 zák. č. 135/1961 cestného zákona pre stavebníka MH Invest, s.r.o. na stavbu „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“, v rozsahu SO 143-Chodník medzi parkoviskom BUS a ulicou Dolné Hony, v katastrálnom území O. a U. s tým, že pre uskutočnenie stavby stanovilo podmienky, uviedlo podmienky vyplývajúce z požiadaviek dotknutých orgánov a zaoberalo sa námietkami žalobcu, ktoré ako nedôvodné zamietlo.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, a to podaním zo dňa 13. 05. 2019.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
8. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, podľa § 3 ods. 5 písm. c/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácia miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s ust. § 32, § 46 a § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konania rozhodnutím zo dňa 19. 07. 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Mesto Nitra) č. UHA-DUaI-701/2019-006-Ing. Dá zo dňa 01. 04. 2019.
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania (tak ako je uvedený v 1. až 7. bode tohto rozsudku) začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia pre vyššie uvedenú stavbu a obsah odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu.
10. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. K námietke nepríslušnosti Mesta Nitra konať a rozhodnúť v stavenom konaní uviedol, že Mesto Nitra správneho vyhodnotilo túto námietku účastníka a citoval z rozhodnutia stavebného úradu - Mesta Nitra, s ktorými závermi sa stotožnil.
11. Uviedol ďalej, že nie je oprávnený rozhodovať o údajnom porušení ústavných práv účastníka a Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým alebo právnickým osobám. Boli dodržané procesné a iné práva účastníka. K citácii ustanovení správneho poriadku uviedol, že nie je zrejmé, čo nimi sleduje odvolateľ a čo nimi namieta. V konaní boli dodržané práva verejnosti, ak i účastníka na úseku životného prostredia ako i ďalšie procesné a iné práva účastníka, ktoré mu priznáva platná právna úprava. 12. K námietke o porušení ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku uviedol, že stavebný úrad postupoval v súlade s citovaným ustanovením, umožnil účastníkovi prístup k podkladom pre rozhodnutia ako i vyjadrenie k podkladom, prípadne možnosť navrhnúť ich doplnenie a stanovil lehotu na uplatnenie námietok s poučením o následkoch ich neuplatnenia a teda uvedené právo bolo zachované
13. Na námietku žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie týkajúce sa strategického parku ako celku odkázal na konštatovanie stavebného úradu v stavebnom povolení, ktoré i citoval. Z neho vyplýva, že stavebnému konaniu predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., výsledkom ktorého je stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04. 11. 2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 zo dňa 13. 01. 2017 a nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Stavebný úrad i žalovaný sú viazaní záverečným stanoviskom, rozhodnutím o rozklade i záväzným stanoviskom ministerstva životného prostredia zo dňa 21. 06. 2017, v ktorom je uvedené, že návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a rozhodnutiami vydanými MŽP SR.
14. K námietkam, že mu nebolo doručené Osvedčenie o významnej investícii citoval ust. § 61 ods. 3 stavebného zákona, ktoré v spojení s poučením staveného úradu v oznámení o začatí staveného konania zo dňa 23. 01. 2019 predstavuje koncentračnú zásadu, kedy môže uplatniť pripomienky a námietky v stanovenej lehote, na neskôr podané námietky sa v konaní neprihliada. Uvedená námietka nebola zo strany žalobcu vznesení k oznámeniu o začatí stavebného konania.
15. K správnym žalobám, ktoré podal žalobcu proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní a rozhodnutiu o rozklade uviedol, že o správnej žalobe nebolo doposiaľ rozhodnuté a správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok a preto považuje odvolanie v tomto bode za nedôvodné. Stavebný úrad i žalovaný sú týmto rozhodnutím viazaní. Zopakoval argumentáciu, že stavebnému konania predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov a bolo vydané záverečné stanovisko potvrdené rozhodnutím o rozklade.
16. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa dopravného napojenia uviedol, že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie stavebného úradu o žiadosti stavebníka o povolenie stavby je postačujúca, spĺňa zákonné podmienky a požiadavky a predstavuje dostatočný podklad pre vydanie stavebného povolenia pre realizáciu stavby. K námietke, že predmetné skutočnosti sa dotýkajú pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovaný uviedol, že stavba sa má realizovať v kat. území U., pričom žalobca je vlastníkom pozemkov v kat. území R. a vlastníkom parcely č. XXXX v k. ú. U., ale stavba nezasahuje do tejto parcely a ani s ňou nesusedí.
17. Žalobca mal právo nahliadnuť do spisu, zhotoviť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie, oboznámiť sa s jednotlivými podkladmi a navrhnúť ich doplnenie, pričom nikto mu v uplatnení tohto práva nebránila nikto ho neobmedzoval.
18. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa neporušil hmotnoprávne, ani procesnoprávne predpisy, konal v súlade s nimi a nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
19. Žalobou zo dňa 14. 10. 2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OCDPK-2019/034979 zo dňa 19. 07. 2019 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. UHA- DUaI-701/2019-006- Ing. Dá zo dňa 01. 04. 2019 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a súčasne došlo k porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov a k zásahu do páva na ochranu životného prostredia. Zopakoval argumenty, ktoré tvorili obsah podaného odvolania proti rozhodnutiu stavebného orgánu prvého stupňa. Uviedol, že odvolací orgán nepreskúmal rozhodnutie v celom rozsahu, pričom tento nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť, resp. konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, pričom zo strany žalovaného k takémuto postupu nedošlo.
20. Poukazoval (časť III.1 žaloby), že Mesto Nitra nie je vecne príslušný správny orgán. Na uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a staveného konania obvodný úrad v sídle kraja.
21. Ďalšia námietka žalobcu (časť III.2) smerovala k nerešpektovaniu ust. § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Poukázal na skutočnosť, že v stavebnom konaní v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park zastavovací plán celého súboru stavieb predložený nebol.
22. V ďalšej časti žaloby (časť III.3) žalobca zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Je treba si uvedomiť, že pojem strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.
23. Tieto okolnosti sú tak podstatného charakteru, že je potrebné sa s nimi vysporiadať a je evidentné, že predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie, konkrétne týkajúce sa strategického parku ako celku, čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8, časť Infraštruktúra, položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, a to v zmysle časti „B“ stanovuje bez ohľadu na nejaké kritériá, to znamená bez limitu, nutnosť vedenia zisťovacieho konania. Za tohto procesného stavu teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiska, ale ako stavebné konanie zastaviť.
24. Následne je nutné prihliadnuť i na § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Skutočnosť, že samotný strategický park z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol, potvrdil aj samotný žalovaný v odôvodnení jedného z iných jeho rozhodnutí týkajúcich sa výstavby strategického parku. Žalobca podotkol, že jeho výkladu nasvedčuje i skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska, kde bolo vydané osvedčenie o významnej investícii dňa 23. 04. 2018 pre dcérsku spoločnosť MH SR sa bude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. V uvedenom strategickom parku Haniska štát počíta tak, ako to bolo v Nitre, aj s výstavbou závodu automobilov.
25. Povoľovací orgán tu odignoroval povinnosť v zmysle § 140c ods. 6 stavebného zákona, keď mal minimálne prerušiť konanie v zmysle § 140c ods. 12 stavebného zákona do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie, kde príslušným orgánom na vydanie rozhodnutia by bolo ministerstvo životného prostredia.
26. V časti III.4 správnej žaloby poukázal žalobca na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná.
27. Územný plán mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky č. 1 až 6. V územnom pláne nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.
28. Je potrebné zdôrazniť rozdiel medzi strategickým parkom a investíciou, ktorá sa v rámci strategického parku bude realizovať. Samotný pojem strategický park bol do našej legislatívy vnesený novelou zákona č. 154/2015 Z. z., pričom uvádza pojem strategického parku v ust. § 1 ods. 11 zákona, a tiež sa zaoberá definíciou významnej investície. Investícia a významná investícia nie sú samotným strategickým parkom, ale sa jedná len o stavebné činnosti pre priemyselnú výrobu, ktoré sú realizované v strategickom parku ako takom. Ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona upravuje prípad, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, avšak len a výlučne v prípade stavby/stavieb na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, teda jedná sa o prípady, keď ide o povoľovací proces na stavby v rámci významnej investície, teda v rámci vybudovania samotného strategického parku, ako takého, a nie na investície, ktoré budú realizované v ňom. Inými slovami, aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície na zákale samostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii, alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku.
29. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.
30. Okrem už uvedených pochybení nebola dodržaná ani hypotéza ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku (III.5). Účastníci sa majú právo vyjadriť k podkladu rozhodnutia a teda tieto majú mať k dispozícii. Výzva podľa zákona má byť účastníkovi konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz počas konania a to v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené a mieni už vo veci rozhodnúť. K takémuto konaniu správneho orgánu v relácii voči jeho osobe ako účastníkovi konania nedošlo. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Szd7/2009 zo dňa 23. marca 2010, ako i rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/60/2012, z ktorých v abstrakte i citoval.
31. V záverečnej časti žaloby (časť IV) žalobca poukazoval na to, že v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napádaného rozhodnutia, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, teda o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad výstavby na životné prostredie. Je teda potrebné prihliadať i na medzinárodnú zmluvu, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z. Citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý je nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci, nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonnosti rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia, musí byť v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. V tomto konaní napádaným rozhodnutím práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s relevantnými námietkami žalobcu sa žalovaný nevysporiadal alebo vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch.
32. Prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nielen po formálnej, ale i v materiálnej rovine, teda, že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v predmetnej veci nedošlo.
IV. Vyjadrenie žalovaného
33. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, v podaní zo dňa 06. 02. 2020 uviedol, že Mesto Nitra, Mestský úrad v Nitre, ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie (ďalej aj ako „Mesto Nitra“) vydalo dňa 01.04.2019 stavebné povolenie číslo: UHA-DUaI-701/2019-006-Ing.Dá (ďalej aj ako „Stavebné povolenie“), ktorým bolo podľa ustanovenia § 66 stavebného zákona povolená realizácia stavby: „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“, v rozsahu stavebných objektov: SO 143 - Chodník medzi Parkoviskom BUS a ulicou Dolné Hony, k. ú. U., k. ú. O. (ďalej ako „Stavba“). Dňa 14.05.2019 bolo stavebnému úradu doručené odvolanie proti Stavebnému povoleniu (ďalej ako „odvolanie“) podané F. Y., bytom S. XX, XXX XX D. (ďalej aj ako „žalobca“). O podanom odvolaní rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii (ďalej ako „žalovaný“) rozhodnutím č. OU- NR-OCDPK-2019/034979, zo dňa 19.07.2019 (ďalej ako „Rozhodnutie“) tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Nitra číslo UHA- DUaI-701/2019-006-Ing.Dá zo dňa 01.04.2019 potvrdil.
34. Po preskúmaní podanej žaloby, žalovaný nezistil v žalobe žiadne nové skutočnosti a okolnosti (ani žiadne nové dôkazy) ako tie, ktoré boli uvedené v odvolaní a s ktorými sa žalovaný už zaoberal v konaní o odvolaní v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“), a rozhodol o nich žalobou napadnutým rozhodnutím.
35. K včasnosti podanej žaloby uviedol, že mu nie je zrejmé, akou formou bola žaloba doručená dňa 15. 10. 2019 na súd; pokiaľ by sa jednalo o osobné doručenie do podateľne súdu, v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP by sa jednalo o oneskorene podanú žalobu, ktorú by tunajší súd mal odmietnuť uznesením. Zmeškanie lehoty totiž podľa § 181 ods. 4 SSP nemožno odpustiť. Preto žiadame tunajší súd, aby pred meritórnym prejednaním žaloby preveril, či bola zachovaná v zmysle § 69 ods. 6 SSP zákonná lehota na podanie žaloby.
36. K aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukázal na to, že Stavba sa má realizovať podľa stavebného povolenia na pozemkoch v katastrálnom území U. a O.. Z platných údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že žalobca nemá vo vlastníctve žiadne pozemky, ktoré by boli stavbou bezprostredne dotknuté a nejde ani o susedné pozemky. Zároveň žalobca nepreukázal žiaden iný dôvod svojho účastníctva v tomto súdnom správnom konaní (a žalobca svoje účastníctvo v konaní, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie odvodzuje iba od svojho postavenia dotknutej verejnosti v konaní, v ktorom bolo vydané Rozhodnutie EIA), a preto je možné sa domnievať, že žalobca je podľa § 178 ods. 3 SSP oprávnený ako zainteresovaná verejnosť podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy iba ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Z uvedeného dôvodu nie je prípustné, aby sa žalobca v žalobe domáhal porušenia svojich práv a právom chránených záujmov, alebo práv a právom chránených záujmov iných osôb, keďže k tomu nie je legitimovaný a naopak v žalobe absentuje akýkoľvek relevantný dôkaz alebo relevantná námietka o (údajnom) porušení verejného záujmu v oblasti životného prostredia.
37. K námietke III.1 a III.4 žaloby, týkajúcej sa príslušnosti Mesta Nitra, Mestského úradu v Nitre vydať stavebné povolenie a absencia územného rozhodnutia Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, pričom pri rozhodovaní sa neobmedzil iba na skutočnosti, ktoré žalobca namietal v odvolaní, ale preskúmal postup a rozhodovanie stavebného úradu z hľadiska dodržania zákonnosti, čo vyplýva aj z Rozhodnutia. K námietke vecnej nepríslušnosti mesta Nitra, Mestského úradu v Nitre konať a rozhodnúť v stavebnom konaní vyššie uvedenej stavby uviedol, že mesto Nitra je príslušné vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe ustanovenia § 120 stavebného zákona v spojení s ustanovením § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „cestný zákon“). Vzhľadom na uvedené je potom mesto Nitra, Mestský úrad Nitra, útvar hlavného architekta, referát dopravného urbanizmu a inžinieringu príslušným stavebným úradom na rozhodnutie v tomto stavebnom konaní na základe ustanovenia článku 22
odsek Útvar hlavného architekta písm. g) v spojení s čl. 22 odsek Referát dopravného urbanizmu a inžinieringu písm. c) Organizačného poriadku Mestského úradu v Nitre zo dňa 23. 02. 2011 v znení jeho dodatkov 1-15. Zároveň Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, vydalo dňa 08. 02. 2016 (na základe žiadosti mesta Nitra, útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného hospodárstva) usmernenie číslo 09410/2016/C212- SCDPK/08624, podľa ktorého účelové komunikácie a spevnené plochy bude povoľovať špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 cestného zákona - obec. Obec Lužianky vydala dňa 03. 02. 2017 súhlas č. 92/2017-226/1-01-Žá k vydaniu stavebného povolenia pre špeciálny stavebný úrad - mesto Nitra, Mestský úrad Nitra, útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného hospodárstva. Žalovaný bol potom príslušným orgánom na vykonanie odvolacieho konania v zmysle § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38. Ďalej uviedol, že územné rozhodnutie sa na vyššie uvedenú stavbu nevyžaduje, na základe § 32 ods. 2 zákona č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pretože stavba je súčasťou významnej investície a bolo na ňu Ministerstvom hospodárstva SR vydané Osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 pod č. 20801/2015-1000-33509, doplnené dňa 22. 07. 2015 pod číslom 20801/2015-1000-35613, a dňa 27. 02. 2017 pod číslom 08806/2017-4220-10455 (ďalej len „Osvedčenie“). V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že Stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať. Rovnako žalovaný má zo spisu preukázané, že príslušná územnoplánovacia dokumentácia spĺňa podmienky stanovené v ustanovení § 32 ods.2 stavebného zákona, územie je dostatočne zaregulované územnoplánovacou dokumentáciou a sú splnené aj ďalšie podmienky stanovené v predmetnom ustanovení. Ako vyplýva z územného plánu, je v ňom riešené funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch). Z hľadiska priestorového usporiadania je tiež potrebné podotknúť, že nad rámec ustanovenia § 32 ods.2 je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z Osvedčenia a priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia.
39. K námietke III.2 žaloby, že nebol predložený zastavovací plán žalovaný rovnako nesúhlasí ani s námietkou ohľadom absencie zastavovacieho plánu. K argumentácii žalobcu o nerešpektovaní ustanovenia § 9 odsek 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona uvádzame, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Je teda zrejmé, že tvrdenie žalobcu o tom, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nie je ničím podložené.
40. K námietke III.3 žaloby, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie ohľadne posudzovania vplyvov na životné prostredie, uviedol, že v tomto prípade stavebnému konaniu predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“), výsledkom ktorého je stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (ďalej ako „Záverečné stanovisko“), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 (ďalej ako „Rozhodnutie o rozklade“) a nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Ďalej uvádzame, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydalo záväzné stanovisko k predmetnému stavebnému konaniu pod č. 30018/2017 zo dňa 21. 06. 2017 (ďalej ako „Záväzné stanovisko“), v ktorom sa uvádza, že návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. 41. K námietke III.5 žaloby, že nebola dodržaná hypotéza § 33 ods. 2 správneho poriadku, s uvedenou námietkou sa vysporiadal stavebný úrad na strane 17 Stavebného povolenia. Priama realizácia
(uplatnenie) procesných práv účastníkov konania je plne len v ich kompetencii. Správne orgány nemôžu realizovať procesné práva účastníkov konania za nich.
42. K námietke IV. žaloby, týkajúcej sa Aarhuského dohovoru uviedol, že tak v stavebnom, ako aj odvolacom konaní boli riadne zabezpečené práva verejnosti (vrátane žalobcu) v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane práva na prístup k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
43. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 12. 2019 k podanej žalobe uviedla, že nesúhlasí so žalobnými dôvodmi uvedenými žalobcom a považuje ich za nedôvodné, neopodstatnené, zavádzajúce a účelové.
44. K námietke nepríslušnosti Mesta Nitra uviedol, že špeciálny stavebný úrad Mesto Nitra bolo príslušné vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe ust. § 120 Stavebného zákona v spojení s ust. § 3a odsek 4 zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „Cestný zákon“).
45. K argumentácii žalobcu o nerešpektovaní ust. § 9 odsek 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, spoločnosť MH Invest, s.r.o. uvádza, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia pre prvý stavebný objekt areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Je teda zrejmé, že námietka žalobcu o tom, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nie je ničím podložená.
46. K tvrdeniu žalobcu o tom, že stavebnému konaniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa Strategického parku ako celku uviedol, že v preskúmavanom konaní bolo Mesto Nitra, ako aj žalovaný, viazané rozhodnutím Ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 (ďalej len „Rozhodnutie ministra“), ktorým bolo potvrdené záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (ďalej len „Záverečné stanovisko“) a záväzným stanoviskom Ministerstva životného prostredia SR č. 30018/2017 zo dňa 21. 06. 2017, ktorým bolo potvrdené, že predložený návrh na začatie stavebného konania pre povolenie stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so Záverečným stanoviskom a rozhodnutím ministra. Aj v tomto prípade je stavebný úrad (ako aj žalovaný) viazaný obsahom uvedených stanovísk, ktoré sú právoplatné a vykonateľné.
47. V súvislosti s námietkami žalobcu o tom, že neboli naplnené podmienky pre aplikáciu ust. § 32 odsek 2 stavebného zákona, pretože územie nie je dostatočne zaregulované územným plánom zóny, uviedol, že v stavebnom konaní bolo preukázané, že stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra pre k. ú. U. a O., na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa ust. § 32 odsek 2 Stavebného zákona, a teda Mesto Nitra a ani žalovaný, ktorý potvrdil Rozhodnutie Mesta Nitra, žiadnym spôsobom nepochybili.
48. K námietke žalobcu, že jednotlivé stavby nie sú významnou investíciou, uvádzame, že nad rámec ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona je potrebné aplikovať aj ust. § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z Osvedčenia a priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia.
49. V súvislosti s námietkou o potrebe prihliadnutia na ustanovenia Aarhuského dohovoru poukazujeme na to, že Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým a právnickým osobám, ale ukladá povinnosti zmluvným štátom, pričom právo na prístup k informáciám, účasť na rozhodovacom procese
ani prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia neboli v stavebnom konaní žalobcovi odopreté a tieto si mohol žalobca uplatniť v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré sú v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru.
50. V závere poukázal na skutočnosť, že žalobca ani nekonkretizuje, aké konkrétne práva (či už jeho alebo verejnosti) mali byť porušené a akým konkrétnym postupom či rozhodnutím stavebného úradu, prípadne žalovaného malo dôjsť k takémuto porušeniu. Aj z tohto dôvodu sú tvrdenia žalobcu v tomto bode nepreskúmateľné a zmätočné. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
51. Uznesením č. k. 11S/132/2019-117 zo dňa 01. 04. 2020 súd pribral do konania 2/ Dopravoprojekt, a.s., 3/ Gestamp Nitra, s.r.o., 4/ Nitra Invest, s. r. o., 5/ L.. M. O., 6/ A. S., 7/ A. Y., 8/ Združenie domových samospráv, o. z., 9/ F. Y. K CERO, a 10/ M.. A. B.. Spoločnosť Dopravoprojekt, a.s. sa účinne vzdala účastníctva v tomto konaní (č. l. 202 spisu), a preto ju súd neuviedol do záhlavia rozsudku s tým, že číslovanie ďalších účastníkov ponechal pôvodné pre prehľadnosť veci.
52. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobca, zástupca žalovaného a právny zástupca spoločnosti MH Invest, s.r.o.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
53. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 14. 10. 2019, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu (§ 119 SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 07. 2019 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01. 04. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
54. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
55. Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2019, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a) stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. __________________ 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov
Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma ) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140a písm. b/ vyššie citovaného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty.
Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
56. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d) rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja, Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, ________________________________ 4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.
Podľa § 3 ods. 1, 5 písm. c) vyššie citovaného zákona, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. Okresné úrady c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec.
Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a rýchlostné cesty vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a rýchlostnej cesty, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 1) _____________________________________ 2/ § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)
58. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016, na účely tohto zákona
r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. (ods. 5)
Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (ods. 2) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (ods. 3) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 7. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. (ods. 4) Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. (ods. 5 písm. c/) ------------------------------ 24) § 14 zákona č. 71/1967 Zb.
59. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).
Podľa § 9 ods. 14, 16 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný
úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "obvodný úrad", "obvodný úrad životného prostredia", "obvodný pozemkový úrad", "obvodný lesný úrad", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "správa katastra" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad" v príslušnom tvare.
60. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
61. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.5, IV., vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19. 07. 2019, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01. 04. 2019, pričom okrem iného namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného pre vecnú nepríslušnosť tvrdiac, že na prvom i druhom stupni rozhodol vecne nepríslušný správny orgán.
62. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.
63. Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom konaní vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný správny orgán v rozhodnutí zo dňa 01. 04. 2019 stavebné povolenie ako príslušný stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebného zákona, § 3a ods. 4 zák. č. 135/1961 cestného zákona a § 13 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení pre stavebníka MH Invest, s.r.o. na stavbu „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ na pozemkoch v kat. územie U. a O. v rozsahu stavebných objektov - SO 143 Chodník medzi Parkoviskom BUS a ulicou Dolné Hony. Pretože ide o špeciálnu stavbu v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s ust. § 3a ods. 4, 5 cestného zákona, preto rozhodoval o stavebnom povolení Mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy.
64. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa o stavebné povolenie k cestnej stavbe) je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v ust. § 3a ods. 4 cestného zákona. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. špeciálne stavebné úrady.
Nakoľko cestná stavba sa nachádza v k. ú O., i v k. ú. U., Obec Lužianky dňa 21. 01. 2019 vydala súhlas pre špeciálny stavebný úrad pre komunikácie - Mestský úrad v Nitre, ktoré sú navrhované v k. ú. U., a to konkrétne pre stavebný objekt SO 143 Chodník medzi Parkoviskom BUS a ulicou Dolné Hony, čim došlo k naplneniu ust. § 3a ods. 5 cestného zákona a preto správny súd považoval námietku žalobcu o tom, že rozhodol miestne nepríslušný stavebný úrad za nedôvodnú.
O odvolaní žalobcu potom rozhodol žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona, a v zmysle zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.
65. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby v jej časti III.2 až III.5, pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP.
Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19. 07. 2019, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia netýkala.
66. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III.1 až III.5, IV. a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť žaloby) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené, alebo priamo dotknuté.
67. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorý predložil Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné (a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie (záverečné stanovisko) č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (ktoré sa nachádza v administratívnom spise) a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017.
68. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné stavby sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, napriek tomu, že takémuto procesu podliehať mala. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.
69. K námietke žalobcu v bode III.2 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.) správny súd uvádza, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania stavebného povolenia na cestnú stavbu, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú. Dokumentácia v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, na absenciu ktorej žalobca poukazoval sa predkladá v prípade, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, pričom v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. Stavebné povolenie na prvý stavebný objekt bolo vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. 12. 2015.
70. K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd uvádza, že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov SO 143 Chodník medi Parkoviskom BUS a ulicou Dolné Hony. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu a predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z., výsledkom ktorého je stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré bolo potvrdené ministrom životného prostredia SR zo dňa 13. 01. 2017 a nadobudlo právoplatnosť 18. 01. 2017. Okrem toho, Ministerstvo životného prostredia SR ako príslušný orgán posudzovania vplyvom na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 21. 06. 2017 k predmetnému stavebnému konaniu uviedol, že návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými
podmienkami. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017 a je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní.
71. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zák. č. 24/2006 Z. z. ako celok sa vysporiada správny súd v konaní, predmetom ktorého je prieskum rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, ktoré žalobca napadol správnymi žalobami.
72. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov.
73. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/132/2019 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 19. 07. 2019 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie - stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č- 4783/20016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (záverečné stanovisko) zo zisťovacieho konania, ktoré bolo preskúmané aj v rámci rozkladu podaného, okrem iného, i žalobcom, a ministrom životného prostredia SR bolo potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.
74. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní vedenom na tunajšom súde základe žaloby žalobcu.
75. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde. K navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorú predložil navrhovateľ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. vydalo Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie záverečné stanovisko podľa ust. § 37 zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré je právoplatné a z tohto dôvodu nie je možné túto otázku posudzovať ako predbežnú, resp. prejudiciálnu. Ako dôvod na prerušenie správneho konania nebolo možné podľa názoru súdu posudzovať ani konanie vedené na tunajšom súde, v ktorom je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní (záverečné stanovisko). Otázka, ktorá sa rieši v tomto konaní podľa názoru súdu nie je prejudiciálnou otázkou pre toto súdne konanie, nakoľko súd v predmetnej veci vychádza zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 19. 07. 2019, t. j. zo stavu ku dňu 18. 08. 2019.
76. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná.
77. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 2018, č. k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18. 09. 2019, č. k. 11S/5/2017-594 zo dňa 15. 01. 2020) vo veciach správnych žalôb žalobcu proti rozhodnutiam správnych orgánov týkajúcich sa realizácie a kolaudácie stavieb, ktoré sú súčasťou významnej investície (alebo s ňou súvisia) „Vybudovanie strategického parku“ a ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Urobil tak na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má súd k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Na tomto svojom právnom názore a vyhodnotení predmetnej námietky žalobcu ako nedôvodnej, súd zotrváva i v tejto veci, nakoľko žalobca obsahovo totožnú námietku uvádza opakovane. Z uvedených dôvodov bude i argumentácia súdu k tejto námietke rovnaká, resp. obdobná ako vo vyššie uvedených rozsudkoch tunajšieho súdu.
78. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 5 platné v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Mlynárce tu nie je uvedený.
79. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
80. Nie je sporné, že územný plán zóny, v ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (Mlynárce), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.
81. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 30. 09. 2019, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Ako teda vyplýva z ust.
§ 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.
82. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo cestnej stavby („SO 143 Chodník medzi Parkovisko BUS a ulicou Dolné Hony“) a začalo sa na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 08. 01. 2019. Predmetom stavebného povolenie je stav strategického parku, ktorý je významnou investíciou a boli naň vydané osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať. V tomto rozhodnutí je ďalej výslovne uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nakoľko ide o stavbu umiestňovanú v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie. Stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 a § 2 vyššie citovaného zákona a zákona č. 50/1976 Zb. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
83. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
84. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. Správny súd dáva opätovne do pozornosti účastníkov konania záväzné stanovisko, ktoré vydalo mesto Nitra pod č. UHA-19875/2016 zo dňa 19. 01. 2017, v rámci ktorého určilo podmienky výstavby, ako i súhlas Obce Lužianky pod č. 92/2017-226/1-01-Žá zo dňa 03. 02. 2017, ktorým vydalo súhlas k vydaniu stavebného povolenia z hľadiska súladu projektu stavby pre stavebné povolenie v uvedenom rozsahu s funkčným využitím územia, územným a polohovým riešením stavby.
85. V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo
súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01. 04. 2019 vyplýva, že príslušné správne orgány vydali stanoviská k výstavbe cestnej stavby a aj na základe týchto stanovísk bola cestná stavba povolená. V prípade, ak by tieto stanoviská boli záporné, nebolo by možné pristúpiť k vydaniu stavebného povolenia, ale k takejto situácii evidentne nedošlo. Obsah a rozsah týchto stanovísk zo strany žalobcu v žiadnom rozsahu nebol napádaný, preto ho nebolo možné ani ďalej skúmať.
86. V tomto súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom súdnom konaní vedenom na tunajšom súde.
87. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že stavebný úrad nedodržal ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku a nedal mu možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V oznámení o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania zo dňa 01. 02. 2019 vyplýva, že účastníci stavebného konania boli v uvedenom oznámení poučení, že do podkladov na vydanie rozhodnutia je možné nahliadnuť na Mestskom úrade v Nitre s tým, že o nazeraní do spisového materiálu je potrebné vopred sa dohodnúť na čísle telefónu, ktoré je tam uvedené. Oznámenie bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 18. 02. 2019 a teda bolo na žalobcovi, či uvedené svoje právo využije. Rozhodnutie bolo vydané dňa 01. 04. 2019, teda žalobca mal dostatok priestoru na to, aby uvedené svoje procesné právo využil.
88. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného povoľovacieho konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe jeho odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.
89. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.
90. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho
súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.
91. Z vyššie uvedených dôvodov súd všetky námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe posúdil ako nedôvodné a námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (v podaní zo dňa 03. 11. 2021) a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať.
92. Súd sa v konaní nezaoberal námietkou žalobcu, ktorú predložil v písomnej forme dňa 05. 11. 2021 z dôvodu, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok (koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu v súlade s ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Naviac, skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu Nitra L.. G. N., O. sa stal v júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest, s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu Ing. N., sú rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho vecnou príslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach, a pokiaľ má účastník konania dôvodné podozrenie, že osoba, ktorá vydala rozhodnutie, bola neoprávnenou osobou, resp. zaujatou osobou, môže uplatniť i v správnom konaní námietku predpojatosti. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že podal námietku zaujatosti voči vedúcemu odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra Ing. I. N., o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 14. 02. 2018 tak, že uvedený pracovník Okresného úradu Nitra nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci vyvlastňovacieho konania podľa zákona č. 282/2015 Z. z., ktoré sa týka pozemkov vo vlastníctve podávateľa námietky zaujatosti (žalobcu). Rozhodnutie o námietke zaujatosti vydal prednosta Okresného úradu Nitra Ing. G. N., O. dňa 14. 02. 2018, teda v čase, kedy zastával funkciu prednostu Okresného úradu Nitra. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), alebo v čase vydania opatrenia. Tvrdenie žalobcu, že rozhodoval v súdenej veci orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený len na základe toho, že prednosta Okresného úradu Nitra sa stal v júni 2021 prokuristom v spoločnosti MH Invest, s.r.o. nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v tomto súdnom konaní.
93. V súvislosti s týmto zistením a námietkou žalobcu správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“.
94. V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu. Žalobca, ktorý podal všeobecnú správnu žalobcu v predmetnej veci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutia vydané v stavebnom konaní k cestnej
stavbe, žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaného stavebného povolenia porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna žaloba zainteresovanej verejnosti sa totiž týka ochrany porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Nejde teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v ust. § 61 písm. c/ SSP ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Takéto tvrdenie v predmetnej žalobe proti rozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní k cestným stavbám absentuje.
95. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.
96. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
97. O trovách ostatných účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uzneseniami citovanými vyššie pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania ak, ako sú označení v záhlaví tohto rozsudku, ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
98. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.