Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-326-2016.pdf
PDF · 123.72 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/326/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcov: 1/ R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, M. - O. a 2/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, M., obaja zastúpení právnym zástupcom Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, IČO: 42 239 290, proti žalovaným: 1/ B.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, M., 2/ B.. B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, M., 3/ O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Q. XXXX/XX o určenie vlastníctva takto
rozhodol:
I. Žalobcovia v 1. a v 2.rade s ú p o d i e l o v ý m i s p o l u v l a s t n í k m i nehnuteľnosti, každý zo žalobcov v podiele X v pomere k celku - pozemok, parc. registra „C“ KN č. XXX/X, záhrada, o výmere XX m2, kat. územie tzv. územie O. pod D., obec M., okres M., vytvoreného geometrickým plánom č. X C326/2016-2/2020, vyhotovený Ing. Jozefom Bujňákom dňa 16.6.2020, autorizačne overeným Ing. Jozefom Bujňákom dňa 17.6.2020 a úradne overeným dňa 29.6.2020 Ing. Ľ. Leskovjanským pod č. G1
- 504/20, ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. II. Súd konanie voči žalovaným v 1. a 2.rade z a s t a v u j e. III. Žalobcovia m á j ú voči žalovaným v 1. až 3.rade n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žiadali, aby súd rozsudkom určil, že priebeh hranice medzi pozemkom parcela registra „C“ KN číslo XXX o výmere XXX m2 - záhrady, zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie O. pod D. a pozemkom parcela registra „C“ KN číslo XXX o výmere XXX m2 - záhrady, zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie O. pod D., je daný bodmi, ako je zobrazený v znaleckom posudku vypracovanom znalcom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Uplatnili si trovy konania. Pôvodnými žalovanými boli žalovaní v 1. a 2.rade. 2. V žalobe uviedli, že sú podľa výpisu z LV č. XXX, k.ú. O. pod D., okres a obec M. podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovanými v žalobe, okrem iného aj parcely reg. „C“KN číslo XXX, záhrady, o výmere XXX m2. Žalovaní v 1. a v 2.rade sú podľa výpisu z LV č. XXX, k.ú. O. pod D., okres a obec M. podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemok parcela reg. „C“KN číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela reg. „C“KN číslo XXX, záhrady o výmere XXX m2. Mesto Poprad ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 28.9.2016 pod č. 69843/2732/2016-OSP- Ch rozhodnutie, ktorým stavebné konanie vo veci stavebníkov B.. W. V. a B.. B. V. prerušilo a odkázalo žalobcov ako účastníkov stavebného konania na súd vo veci podania návrhu na rozhodnutie o priebehu spornej hranice medzi pozemkami parc. č. XXX a XXX, k.ú. O. pod D.. Zároveň žalobcovia boli mestom vyzvaní na predloženie v lehote 50 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia dôkaz o podaní návrhu v spornej veci. 3. Žalobcovia v žalobe poukázali na rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/1673/68 zo dňa 13.10.1968 v právnej veci žalobcu L. I. proti žalovanej X. N. o vydanie pozemku. Žalovanej bola rozsudkom uložená povinnosť vypustiť jeden meter široký pruh pozemku po celej dĺžke pozemku,
ležiaceho na hranici medzi parcelou XXX/X, zapísanou v zápisnici XXXX, katastrálne územie O. a parcelou XXX/X zapísanou v zápisnici XXXX, katastrálne územie O.. Žalobca ako vlastník pozemku parc. č. XXX/X žalobu odôvodnil tým, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil od P. U. s tým, že má právo užívania studne, ktorá patrila žalovanej, a ktorá sa nachádza na jej pozemku a žalovaná za to dostala od právnych predchodcov žalobcu jeden meter široký pruh zeme. M. žalovaná odmietla povoliť žalobcovi brať vodu z jej studne, domáhal sa žalobca, aby súd zaviazal žalovanú , aby tento pruh zeme široký jeden meter vypustila žalobcovi. Rozsudok, ktorým súd žalobe vyhovel nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.1968. V súvislosti s ním bol vyhotovený Geometrický (polohopisný) plán č. 762-0313-68, kde bol zakreslený stav predmetných pozemkov a ich hranica podľa právoplatného súdneho rozhodnutia. Zároveň právny predchodca žalobcov realizoval v roku 1970 podľa zamerania geodeta výstavbu oplotenia svojho pozemku podľa nového stavu vyplývajúceho zo súdneho rozhodnutia a geometrického plánu. Právny predchodca žalobcov a neskôr aj oni nerušene užívali predmetný pozemok č. XXX/X, k.ú. O. (teraz pozemok parc. č. XXX) s tým, že jeho hranica so susedným pozemkom bola vytvorená súdnym rozhodnutím v spojení s geometrickým plánom a na základe nich postaveným plotom. Pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXX/X bola neskôr zidentifikovaná na parcely EN č. XXXX a č. XXXX/X a neskôr bola zidentifikovaná a prečíslovaná na súčasné parcely C KN č. XXX o výmere XXX m2, č. XXX o výmere XXX mX a číslo XXX o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. O. pod D., a ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi žalobcovia v podiele X v pomere k celku, ako právni nástupcovia pôvodných vlastníkov L. I. a B. I.. Pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXX/X bola neskôr zidentifikovaná na parcelu EN č. XXXX/X a neskôr bola prečíslovaná na súčasné parcely C KN č. XXX o výmere XXX m2 a číslo XXX o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. O. pod D., a ktorých sú v súčasnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a v 2.rade. 4. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaní nadobudli susedné pozemky v roku 2014 a po vykonaní asanačných prác a zameraní pozemkov bolo zistené, že hranica medzi pozemkami parc. č. XXX a XXX, k.ú. O. pod D., ktorá je v teréne vymedzená oplotením, nesúhlasí s hranicou podľa katastra nehnuteľností a katastrálnej mapy. Na žiadosť žalobcu v 1.rade, adresovanú Okresnému úradu M., katastrálny odbor o prešetrenie údajov v listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX, k.ú. O. pod D. mu bolo oznámené, že Geometrický plán č. 762-0313-68 nebol zapracovaný do miestneho prešetrovania v teréne, ktoré prebiehalo v rámci THM v roku 1970. Okresný úrad žalobcovi tiež oznámil, že nie je oprávnený riešiť prípadné nesprávne údaje katastra nehnuteľností opravou chýb v katastri nehnuteľností a je potrebné sa domáhať vlastníckeho práva cestou dohody alebo súdu. Následne žalobcovia požiadali o prešetrenie postupu OÚ Poprad Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor. Tento im listom zo dňa 5.9.2016 oznámil správnosť postupu Okresného úradu Poprad a to, že rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 7C/1673/68 z 13.10.1968 a Geometrický plán č. 762-0313-68, ktorý bol technickým podkladom k rozsudku, nebol doručený v čase jeho vydania správnemu orgánu na zápis do vtedajšej evidencie nehnuteľností. Nakoľko v súčasnej dobe hranica pozemkov nesúhlasí s hranicou podľa katastra nehnuteľností a katastrálnej mapy, žalobcovia žiadali, aby súd určil, že hranica pozemkov prebieha tak, ako je postavenie oplotenie na pozemku žalobcov a za týmto účelom navrhli vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia. Uviedli, že pozemok parc. reg. „C“KN č. XXX bol tak, ako bol oplotený od roku 1970 užívaný žalobcami a predtým ich právnymi predchodcami nerušene, a to až do doby, kedy si žalovaní dali zhotoviť zameranie svojich susedných pozemkov a zistili nesúlad vo veci hranice pozemkov. Na podanej žalobe majú právny záujem, bez určenia hranice pozemkov je ich právo a ich postavenie ohrozené. 5. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe s ňou v plnom rozsahu nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Uviedli, že dňa 13.10.2014 nadobudli nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi nimi ako kupujúcimi a predávajúcim MUDr. Marekom Antolom. Predmetom kúpy bol pozemok parcely reg. C parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2, rodinný dom - stavba so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXX. Po asanácii rodinného domu si v roku XXXX dali žalovaní z vlastnej iniciatívy a na vlastné náklady zamerať rozmery pozemku spoločnosťou GLOBING POPRAD, s.r.o. a bolo zistené, že rozmery pozemku parc. č. XXX sa nezhodujú so stavom uvedeným v katastri nehnuteľností a v katastrálnej mape, na čo v dobrej viere upozornili žalobcov. Tí následne podali na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor písomnú žiadosť o prešetrenie údajov v listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX, k.ú. O. pod D.. Ten im oznámil, že v zastavanom území obce bola v roku 1999 vykonaná obnova katastrálneho operátu skrátenou formou, pri ktorej sa súbor geodetických informácií prepracoval do formy vektorovej katastrálnej mapy. Následne sa v súbore popisných informácií nanovo určila výmera parciel z dôvodu novo vypočítaných výmer parciel zo súradníc podrobných bodov. V dňoch 19. - 21.10.1998 prebehlo na Mestskom úrade v O. pod D. námietkové konanie k obnove katastrálneho operátu. Vlastníci parciel
295,296 a 297 nepodali žiadnu námietku týkajúcu sa výmer a hraníc týchto parciel k tomu, ako ich určila obnova katastrálneho operátu. Na základe uvedených skutočností podľa Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, nie je možné začať konanie o opravy chyby v katastrálnom operáte. 6. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe tiež uviedli, že po tom, ako 15.2.2016 podali na stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia, bolo im dňa 18.5.2016 doručené Oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania č. 56071/2732/2016 - OSP -Ch. Účastníci mohli do 7 dní od doručenia oznámenia podať námietky voči tomuto konaniu, čo žalobcovia na 7.deň využili a v námietke nepravdivo uviedli, že si žalovaní svojvoľne určili hranicu pozemku, od ktorej plánujú stavať dom, pričom žalovaní vychádzali len z právoplatného stavu uvedeného v katastri nehnuteľností a v katastrálnej mape. Na 13.7.2016 bolo zvolané stavebným úradom ústne pojednávanie. Medzitým sa žalovaní snažili vec riešiť zmierom, o čom svedčí aj Zámenná zmluva zo 4.5.2016, predmetom ktorej bola zámena 10 m2 z parcely č. XXX, za X mX z parcely č. XXX, na ktorej sa obe strany dobrovoľne dohodli. Po overení podpisov oboch strán žalovanými na ich náklady na zámennej zmluve a podaní návrhu na vklad do katastra sa dozvedeli, že žalobcovia deň na to bez ich vedomia podali neodôvodnene na kataster odstúpenie od zámennej zmluvy. Kataster prerušil zápis vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam na 30 dní a vyzval žalovaných na doručenie písomného prehlásenia, že ako účastníci predmetnej zámennej zmluvy súhlasia a akceptujú predmetné odstúpenie podané žalobcami. Žalovaní v snahe udržať si dobré vzťahy so žalobcami napriek ich konaniu, doručili Okresnému úradu Poprad, katastrálnemu odboru súhlas s odstúpením od Zmluvy. Ani s ďalšími pokusmi o zmier, svedkami ktorých boli viaceré osoby, žalovaní u žalobcov neuspeli. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe v ďalšom popísali kroky žalobcov, ich obrátenie sa na Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor so žiadosťou o opravu chyby, odpoveď katastrálneho úradu, ako aj nasledovné kroky žalobcov bez toho, aby o nich žalovaných upovedomili, až nakoniec žalovaným bola doručená žaloba, ktorú podali presne v 50.deň lehoty stanovenej Stavebným úradom v Poprade. 7. Žalovaní mali za to, že žaloba je nedôvodná a nakoľko žalobcovia využívali preukázateľne posledné termíny k vyjadreniam na výzvy im doručené, považujú ju žalovaní za prostriedok obštrukcie a marenia stavebného povolenia. Žalovaní v dobrej viere nadobudli pozemok, zadlžili sa na celý život, len aby zabezpečili svojmu maloletému synovi spokojné a dôstojné detstvo. Vždy sa snažili o otvorenú komunikáciu so žalovanými, na ulici majú s ostatnými susedmi nadštandardné vzťahy, snažia sa o udržanie dobrého mena. V rámci toho postavili plot zo spodnej strany pozemku a upravili pozemok tak, aby susedom nespôsoboval žiadne škody, nakoľko v čase jeho kúpy bol v dezolátnom stave a ohrozoval okolité pozemky. Žalobcom pomáhali v odstraňovaní nepotrebného materiálu z pozemku a boli vždy ústretoví. Majú za to, že pozemok nadobudli s rozmermi v súlade s katastrálnou mapou a oplotenie žalobcov zasahuje do ich pozemku. Nesúhlasia, aby tvorilo hranicu medzi pozemkami. Nepopierajú existenciu rozhodnutia, o ktoré sa žalobcovia opierajú, majú však za to, že od rozhodnutia prebehlo niekoľko desiatok rokov, počas ktorých mohli žalobcovia tento stav riešiť, čo neurobili, nevyužili ani námietkové konanie a iné možnosti, preto je uvedené rozhodnutie irelevantné. Žalobu žiadali zamietnuť a navrhli priznať im trovy súdneho konania. 8. V priebehu konania súd na návrh žalobcov uznesením zo dňa 28.8.2019, právoplatným dňa 19.10.2019 pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpil žalovaný v 3.rade O. V.. Návrh bol odôvodnený tým, že predmetom konania je určenie priebehu hranice susedných pozemkov a po začatí konania došlo zo strany žalovaných k prevodu pozemku, ktorý je susedným pozemkom k pozemku žalobcov, na nového vlastníka O. V.. Vzhľadom na nariadené znalecké dokazovanie súdom, kde úlohou znalca je zameranie pôvodného oplotenia a vyhotovenie geometrického plánu na zameranie priebehu hraníc medzi susednými pozemkami, za vtedajšieho stavu žalobcovia nemohli spoľahlivo určiť, či znalcom zameraná hranica bude prechádzať iba cez novovytvorený pozemok vlastníka pozemku parc. č. XXX/X, o výmere XX m2, t.j. O. V., alebo bude zasahovať aj do pozemku parc. č. XXX/X, ktorý ostal vo vlastníctve žalovaných 1/ a X/. Preto navrhli, aby súd pripustil do konania tohto aktuálneho vlastníka pozemku parc. č. XXX/X o výmere XX m2, pričom až po vykonaní znaleckého dokazovania a jeho výsledkov bude možné zo strany žalobcov uskutočniť prípadný ďalší procesný návrh vo vzťahu k žalovaným 1/a 2/ ako vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X. 9. Po vyhotovení Znaleckého posudku Ing. Jozefa Bujňáka č. 2/2020 z 2.7.2020 sa preukázalo, že poloha vlastníckej hranice styku parciel registra C KN č. 297 a 299 v katastrálnom území O. pod D. bola zobrazená v rozpore s výsledkami miestneho vyšetrovania pri tvorbe novej mapy a geometrickým plánom číslo zákazky 762-0313-68 zo dňa 12.6.1969, ktorý bol podkladom pre rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C 1673/68 vo veci určenia priebehu hranice. Prílohou znaleckého posudku je úradne overený geometrický plán z 29.6.2020 pod č. G1-504/20, ktorý má slúžiť ako technický podklad pre rozhodnutie súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k novo vytvorenej parcele registra C KN č. XXX/4, záhrada, o výmere XX m2, k. ú. O. pod D.. Novo vytvorená parcela registra C KN č. XXX/X podľa
znalca predstavuje časť pozemnoknižnej parcely č. XXX/X, zapísanej v PK vložke č. XXXX a mala byť súčasťou parcely reg. C KN č. XXX, k. ú. O. pod D.. Vzhľadom na závery znaleckého posudku Ing. Bujňáka súd na návrh žalobcov pripustil zmenu žaloby tak, že žalobcovia v 1. a v 2.rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, každý zo žalobcov v podiele 1 v pomere k celku - pozemok, parc. registra „C“ KN č. XXX/X, záhrada, o výmere XX m2, kat. územie tzv. územie O. pod D., obec M., okres M., vytvoreného geometrickým plánom č. 9 C326/2016 - 2 - 2020, vyhotoveným Ing. Jozefom Bujňákom dňa 16.6.2020, autorizačne overeným Ing. Jozefom Bujňákom dňa 17.6.2020 a úradne overeným dňa 29.6.2020 Ing. Ľ. Leskovjanským pod č. G1 - 504/20, ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. 10. Vzhľadom k tomu, že po začatí konania došlo k vytvoreniu novej parcely z pôvodnej parcely v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a v 2.rade, a to parcely č. XXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný v 3.rade, zobrali žalobcovia žalobu späť voči žalovaným v 1. a v 2.rade. Poukázali ale na skutočnosť, že pričinením žalovaných v 1. a v 2.rade musí byť konanie voči nim zastavené, keďže došlo k vytvoreniu novej parcely a jej prevedeniu na žalovaného v 3.rade, teda žaloba bola pôvodne podaná správne voči žalovaným v 1. a v 2.rade, preto si voči nim uplatnili trovy konania. 11. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. 12. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie voči žalovaným v 1. a v 2.rade zastavil. Obaja so späťvzatím žaloby voči nim aj súhlasili, nesúhlasili ale s tým, aby boli zaviazaní k náhrade trov konania, do celej situácie sa dostali nevinne. 14. Ako už je vyššie uvedené, v konaní bol vypracovaný Znalecký posudok č.2/2020 Ing. Jozefa Bujňáka. Zo záverov znaleckého posudku bolo zistené, že v danom prípade sa preukázalo, že poloha vlastníckej hranice na styku parciel registra C KN číslo XXX a XXX v katastrálnom území O. pod D. bola zobrazená v rozpore s výsledkami miestneho vyšetrovania pri tvorbe novej mapy a geometrickým plánom číslo zákazky 762-0313-68 zo dňa 12.6.1969, ktorý bol podkladom pre rozsudok Okresného súdu Poprad číslo 7C 1673/68 vo veci určenia priebehu hranice. V prílohe znaleckého posudku je uložený úradne overený geometrický plán zo dňa 29.6.2020 pod číslom G1-504/20, ktorý slúži ako technický podklad pre rozhodnutie súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k novo vytvorenej parcele registra C KN č. XXX/ X druh pozemku záhrada o výmere XX m2 v katastrálnom území O. pod D.. Novovytvorená parcela registra C KN č. XXX/X predstavuje časť pozemnoknižnej parcely č. XXX/X zapísanej v PK vložke č. XXXX a mala byť súčasťou parcely registra C KN č. XXX v katastri O. pod D.. 15. K námietkam žalovaných k znaleckému posudku sa znalec vyjadril a zaujal stanovisko, ktorým namietané skutočnosti vysvetlil. Uviedol, že podľa uznesenia súdu bolo jeho úlohou zamerať skutkový stav v teréne, hlavne oplotenia medzi spornými pozemkami. Následne skutkový stav v teréne porovnať so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a stavom zadefinovaným geometrickým plánom z roku 1969. O polohe spornej hranice už právoplatne rozhodol Okresný súd Poprad v roku 1968 rozsudkom 7C/1973/68, podkladom ktorého bol geometrický plán číslo zákazky 762-0313-68 zo dňa 12.6.1969. Z tohto dôvodu nemá možnosť polemizovať o správnosti určenia priebehu hranice v roku 1969, ale musí rešpektovať platný stav určený rozsudkom súdu, ktorý je záväzný pre všetkých geodetov, pretože neexistuje právna listina na zmenu polohy hranice oproti rozsudku súdu. Je pravdou, že meračské práce vykonal bez prítomnosti žalovaných. Využil aktuálne dobré počasie a bez písomnej pozvánky s dvojtýždňovým predstihom v podvečerných hodinách zameral skutkový stav. Predpokladal, že účastníci budú v podvečerných hodinách doma. Pri meraní nepotreboval súčinnosť a zameral skutkový stav v teréne. V čase meranie nemal informácie o polohe vlastníckej hranice. Tú určil až po meračských a výpočtových prácach. V textovej časti posudku podrobne popísal zistenia, kedy a kde došlo k chybnému zákresu spornej hranice do súčasnej mapy katastra nehnuteľností. Chybný zákres v mape katastra nehnuteľností je bežný jav. Oplotenie z vlnitého plechu na betónovom múriku sa nachádza na múriku, ktorý sa celou plochou nachádza na pozemku žalobcov. Podrobný bod č. XXX-XXX sa nachádza na rohu múrika z betónových tvaroviek v predĺžení červenej línie na obrázku č.5 znaleckého posudku. 16. Po doručení znaleckého posudku žalobcovia v písomnom podaní poukázali na jeho závery, priložený geometrický plán a skutočnosť, že novovytvorená parcela registra C KN č. XXX/X predstavuje časť pozemnoknižnej parcely č. XXX/X zapísanej v PK vložke č. XXXX a mala byť súčasťou parcely reg. C KN č. XXX, k.ú. O.. Vzhľadom na závery znalca navrhli, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalobcovia v 1. a v 2.rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, každý zo žalobcov v podiele 1 v pomere k celku - pozemok, parc. registra „C“ KN č. XXX/X, záhrada, o výmere XX
m2, kat. územie tzv. územie O. pod D., obec M., okres M., vytvoreného geometrickým plánom č. 9 C326/2016-2/2020, vyhotovený Ing. Jozefom Bujňákom dňa 16.6.2020, autorizačne overeným Ing. Jozefom Bujňákom dňa 17.6.2020 a úradne overeným dňa 29.6.2020 Ing. Ľ. Leskovjanským pod č. G1
- 504/20, ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Súd na pojednávaní dňa 12.11.2021 pripustil navrhnutú zmenu žalobného petitu, nakoľko tento má opodstatnenie vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého nutnosť takejto zmeny priamo vyplynula. 17. Žalovaní v ďalšom písomnom podaní zotrvali na svojich stanoviskách a uviedli, že nadobudli pozemok v dobrej vôli v roku 2014 na základe aktuálneho a platného stavu v katastrálnej mape a za celú výmeru nehnuteľnosti zaplatili dohodnutú kúpnu cenu. Nakoľko nemali v danej lokalite trvalý pobyt a zápis v katastri nehnuteľností považovali za záväzný a platný, nemali dôvod zaoberať sa rozmermi pozemku či správnosťou priebehu hraníc. S jeho nesúladom sa oboznámili pri asanácii predmetnej nehnuteľnosti o čom okamžite informovali žalobcov. Niekoľko krát im navrhli možnosť' dohody, no žalobcovia ju neprijali a na okresný súd podali žalobu. S predloženým návrhom žalobcov na zmenu žaloby žalovaní v plnom rozsahu nesúhlasili. O pomeroch, o ktoré sa opierajú žalobcovia nemohli mat' vedomie a striktne sa opierali o stav v katastri. Mali za to, že samotné podanie žaloby, bolo len snahou žalobcov o zmarenie stavebného konania (vydania stavebného povolenia), ktoré bolo v tom čase začaté a bolo vlastne len krokom žalobcov, ktorý im bol odporučený na stavebnom úrade, nakoľko neboli ochotní sa v rámci stavebného konania nijako dohodnúť. Do tej doby sa o svoje vlastnícke práva nijakým spôsobom nezaujímali a k dotknutej parcele sa nehlásili. Žalovaní mali za to, že žalobcami spomínaný Znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Bujňáka, č.2/2020 bol rovnako len „návrhom" na vytvorenie novej parcely XXX/X a súd tento Znalecký posudok neoznačil za záväzný a na základe neho nebolo vydané žiadne právoplatné rozhodnutie a žalobcom nebolo priznané žiadne vlastnícke právo. Žaloba bola definovaná ako žaloba o priebehu hraníc Návrhom žalobcov na zmenu žaloby by súd zasiahol do vlastníckych práv žalovaných, čím by sa povaha súdneho sporu zásadne zmenila zo sporu o priebehu hraníc na majetkovo právny spor. Nevideli dôvod, prečo by mali znášať dôsledky chýb v zápise do katastra nehnuteľností na parcele v čase, keď' ešte neboli jej vlastníkmi a teda v plnej miere pykať za chybu spôsobenú čiastočne procesom a čiastočne aj žalobcami, nakoľko sa náležite o svoje vlastníctvo nezaujímali a nepreverili si stav v katastri, keď nastala jeho zmena.
18. Súd už vyššie uviedol, prečo pripustil zmenu žalobného návrhu a má za to, že v danom prípade nie je smerodajné, že najskôr predmetom žaloby bolo určenie priebehu hraníc a následne po vyhotovení znaleckého posudku určenie vlastníckeho práva. V konečnom dôsledku sú následky súdneho rozhodnutia totožné, napraví sa nimi chybný zápis v katastri nehnuteľností akceptujúci právoplatné súdne rozhodnutie z roku 1968. Žalobcovia v minulosti nemali dôvod zaoberať sa hranicou pozemku, teda aj tým, či užívajú celé svoje vlastníctvo, nakoľko mali právoplatné súdne rozhodnutie, podľa neho a geometrického plánu, ktorý bol jeho podkladom, bol postavený na hranici pozemkov plot a pozemok v uvedenom rozsahu celé roky (od roku 1970) užívali v dobrej viere a nerušene. Takýto rozsah vlastníckeho práva žalobcov, totožný s užívacím právom bol akceptovaný po celú dobu aj právnymi predchodcami žalovaných až do doby, kedy susediace nehnuteľnosti kúpili žalovaní a dali si ich zamerať. Súd má teda za to, že žaloba akceptujúc zmenu žalobného petitu je dôvodná. Vo veci bol vydaný rozsudok v roku 1968, na základe ktorého bola vytvorená nová hranica a následne žalobcovia postavili na tejto hranici plot, ako už súd uviedol a prakticky až do roku 2016 bol tento stav žalobcami, a právnymi predchodcami žalovaných rešpektovaný. Znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v tomto konaní sa zaoberal aj históriou priebehu hranice, potvrdil tvrdenia žalobcov a určil, s ohľadom na dnešný platný skutkový a právny stav priebeh hranice, s čím sa súd stotožňuje. To, že predmetný rozsudok z roku 1968 nebol zapísaný v katastri bolo zrejmé chybou štátnych orgánov, súdu, bývalej geodézie, čo nemôže byť na ťarchu žalobcov a nemá to ani za následok, že rozsudok stratil platnosť, že by ho netrebalo rešpektovať. Vzhľadom na jednoznačnú dobromyseľnosť žalobcov, títo užívali pozemok tak, ako bolo ich vlastnícke právo vymedzené predmetným rozsudkom z roku 1968, geometrickým plánom vtedy vytvoreným a vzhľadom na nerušenosť a dobromyseľnosť držby pozemku žalobcami možno konštatovať aj to, že u žalobcov by boli naviac splnené aj podmienky na nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.
19. Podľa čl. 20 Ústavy SR č.460/1992 Zb. každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 22. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
23. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom 24. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 25. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či je tu právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 <aspi://module='ASPI'&link='162/1995%20Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
27. Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "vlastník") a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Právoplatný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C 1673/68 síce nebol zapísaný v katastri zrejme chybou štátnych orgánov, súdu, bývalej geodézie, čo nemôže byť ale na ťarchu žalobcov a nemá to ani za následok, že rozsudok stratil platnosť, že by ho nebolo potrebné rešpektovať. Žalobcovia naviac sú dobromyseľnými nadobúdateľmi predmetných nehnuteľností, pozemok užívali v dobrej viere niekoľko desiatok rokov (žalobca v 1.rade nadobudol vlastnícke právo v roku 1974, žalobkyňa v 2.rade nadobudla vlastnícke právo v roku 1984), predtým ich právni predchodcovia, teda vlastnícke právo k nemu nadobudli aj vydržaním. 29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle uvedených zákonných ustanovení, teda úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523257'&ucin-k-dni='30.12.9999'> pri rozhodovaní o náhrade trov konania, teda tak, ako navrhovali žalovaní, aby súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko sú v celej veci nevinne, prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 ods. <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 1 C.s.p. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, musí sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523257'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom, čo by sa vo vzťahu k úspešným žalobcom v predmetnom konaní podľa názoru súdu dialo. Tiež neboli vinní, že ich vlastnícke právo nebolo riadne zapísané v katastri nehnuteľností. Žalovaní pre prípad úspechu (žalobu žiadali zamietnuť) vo viacerých svojich podaniach žiadali, aby im súd vo vzťahu k žalobcom náhradu trov konania priznal. V zmysle judikatúry toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009 <aspi:// module='JUD'&link='JUD60421SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Súd v danej veci zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania úspešným žalobcom nezistil. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).