Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-31-2020.pdf
PDF · 155.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobcov: X/ C.. G. R., U.. XX.XX.XXXX, U. X, E., X/ G.. I. R., U.. XX.XX.XXXX, U. X, E., obaja zast.: G.. G. D., advokát, Q.V. XX, XXX XX R., proti žalovanému: B. K. E. E..A..O.., R. X/A, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, zast.: Z.A. E. I. R., E..A..O.., advokátska kancelária, so sídlom T. XX, XXX XX R. - mestská časť E. G., B.O.: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 2.536,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.11.2019 č.k. 52C/29/2018-271, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. II. Žalobcom sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 2.536,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 11.05.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I), žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II).
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods.1,2, § 54 ods. 2, § 102, § 106 ods. 1a 2, § 420 ods. 1, § 596, § 597 ods. 1, § 598, § 599 ods. 1, 2 , § 517 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.05.2016, previedol vlastníctvo bytu č. X-K. a spoluvlastnícky podielu na spoločných častiach a zariadeniach a na spoluvlastníckom podiele na pozemku. Žalobcovia nadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva na základe vkladu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.2016. Pri preberaní bytu bola v preberacom protokole zaprotokolovaná jedna vada, a to chýbajúca výplň medzi dverami a stenou. Iné vady sa pri preberaní bytu neobjavili. Žalobcovia v spore tvrdili, že v priebehu užívania bytu sa vyskytol problém s oknami v obývačke a v spálni. Vada na oknách spočívala v tom, že ich nebolo možné dobre otvárať a nezapadali do rámu. Túto skutočnosť u žalovaného riadne a v lehote reklamovali, nakoľko však žalovaný vadu neodstránil, pristúpili k výmene nefunkčných okien a od žalovaného požadujú úhradu vzniknutých nákladov (škody) za výmenu okien, upriamujúc pozornosť na odborný posudok o príčinách vadnosti okien. Vzťah medzi žalobcami a žalovaným posúdil súd prvej inštancie ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko žalovaný konal pri predaji bytu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. vystupoval v pozícii právnickej osoby, stavebníka bytu a žalobcovia v pozícii fyzických osôb, ktorí ako prví nadobudli novo postavený byt od vlastníka, ktorý bol aj stavebníkom. Žalobcovia mali tak v spore postavenie spotrebiteľov bez ohľadu na typ uzatvorenej zmluvy. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie námietku žalovaného, že žalobcovia si neuplatnili
reklamáciu zo zodpovednosti za vady včas a v súlade so zákonom a uzatvorenou zmluvou. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca 1/ (manžel žalobkyne 2/) si uplatnil voči žalovanému reklamáciu prostredníctvom e - mailu, a to dňa 04.10.2016 a spôsobom, ktorí si sporové strany dohodli v čl. X, bod 10.1 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu (doručovanie písomnosti prostredníctvom elektronickej komunikácie). Žalovaný na vyššie uvedenú reklamáciu reagoval listom zo dňa 06.11.2016, preto je zrejmé, že vo veci reklamácie žalovaný konal. Pričom už prvá reklamácia zo dňa 04.10.2019 spĺňala všetky náležitosti riadnej reklamácie, ktoré si vyžaduje zákonná úprava a judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9.12.2010, 8Sžo/389/2009). I keď si sporové strany v zmluve o prevode vlastníctva dohodli, že 2 ročná reklamačná záruka začína plynúť dva roky odo dňa právoplatného kolaudačného rozhodnutia k užívaniu rodinného domu, mal za to, že nie je možné si dohodnúť skoršie začatie plynutia reklamačnej doby ako prišlo k prevzatiu veci (R 76/1966). Žalobcovia podľa preberacieho protokolu prevzali byt dňa 19.05.2016 a až od tohto dňa im tak mohla začala plynúť záručná doba. Žalobcovia už dňa 04.10.2016 podali reklamáciu, ktorú doručili žalovanému dohodnutým spôsobom a z ktorej je zrejmé, čo je predmetom reklamácie t. j. aké vady a čoho namietajú. Z uvedeného ustálil, že k riadnemu uplatneniu reklamácie došlo nielen v zákonom stanovenej dvojročnej prekluzívnej lehote, ale aj v lehote dohodnutej medzi stranami sporu v Zmluve o prevode vlastníctva. Navyše z podanej reklamácie je zrejmé, že nešlo o prvý pokus o odstránenie zistených vád okna, a že predtým žalovaný bol niekoľkokrát informovaný o problémoch, ktoré sa aj snažil odstrániť. Od momentu riadneho uplatnenia reklamácie zo zodpovednosti za vady žalobcami podaním zo dňa 04.10.2016, začala žalobcom plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie nárokov na súde. Majúc za to, že žalobcovia si reklamáciu zistených vád uplatnili u žalovaného riadne a v stanovenej lehote písomne dňa 6.10.2016 a žalobu podali na súd dňa 11.5.2018, žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. Pokiaľ žalovaný namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že zmluvou o prevode vlastníctva uzatvorenou so žalobcami dňa 13.05.2016 postúpil na žalobcov všetky práva zo záruk vzťahujúce sa k predmetu prevodu (čl. IV. bod 4.3 zmluvy) súd prvej inštancie uzavrel, že z citovaného článku, ani z iného zmluvného ustanovenia nevyplýva a ani v zmluve, ani iným relevantným spôsobom zo strany žalovaného nebolo žalobcom uvedené voči akým konkrétnym subjektom, ktorí vykonali práce, dodali tovar a pod. pre žalovaného boli na žalobcov ako kupujúcich v postavení spotrebiteľov prevedené. Žalovaný ani počas komunikácie so žalobcami ohľadom namietanej vadnosti okien žalobcom nikde neuviedol na koho sa majú obrátiť, ak nie je žalovaný vecne legitimovaný na vybavenie reklamácie zo záruk. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že výpovede svedkov D., E., R., Č., Š.O. majú preukazovať, že okná boli funkčné uviedol, že títo svedkovia ničím nepotvrdili správnosť osadenia okien, tvrdili len, že okná sa dali pred položením dlažby otvárať a potom nie. Z uvedených svedkov mali skúsenosti s montovaním dverí iba pán R. a pán E.. Taktiež vzial do úvahy, že p. R.A. bol pracovník spoločnosti, ktorá vraj dodávala a montovala okná a p. E. uviedol, že je iba pomocníkom pána Š.. Svedok D. bol pracovníkom realitnej kancelárie a nevyjadroval sa k správnosti resp. nesprávnosti montáže okien. Z odborného posudku spoločnosti G. E..A..O.., ako aj z výsluchu svedkov D. a D. mal za preukázané, že okná sa nedali zavrieť do okenných rámov a boli neodborne namontované. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok F., ktorý u žalobcov vykonal výmenu okien. Pokiaľ išlo o spochybňovanie odbornosti svedka Panáčka poukázal na skutočnosť, že merania robil spolu s p. D., ktorého odbornosť nebola ničím spochybnená a ktorý je servisným pracovníkom spoločnosti Aluplast zaoberajúcou sa výrobou plastových okien. I keď sa nejednalo o odborný posudok, ktorý by bol vypracovaný znalcom, bol podložený aj fotografickým materiálom. Ustálil tak, že žalobcovia súdu preukázali, že okná boli neodborne namontované, v rozpore s technickými normami a nepasovali do rámu okien (dverí). Táto skutočnosť sama osebe spôsobila ich vadnosť a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa dali alebo nedali otvárať, k čomu sa najmä vyjadrovali svedkovia. Zohľadnil aj to, že otázka príčin závady je otázkou, ktorá určite vyžaduje určité odborné znalosti, pričom bežný spotrebiteľ ju nemusí vždy správne rozpoznať a uvádza ju len laicky. Mal za to, že v danom prípade žalobcovia preukázali (odborným posudkom a výpoveďami svedkov D., D. a F.), že vady boli spôsobené nesprávnou montážou okien a nie nesprávnym položením dlažby. Žalovaný ničím relevantne, okrem výpovede svedkov, že okná išli pred položením dlažby otvoriť a potom nie, nepreukázal, že problém s oknami spôsobila nesprávne položená dlažba. Navyše nebolo bez významu ani tvrdenie žalovaného, že pokiaľ bola dôvodom nesprávneho položenia dlažby výška poteru (podlahy) pod položenou dlažbou, ktorú vyhotovil žalovaný (jeho dodávatelia), mali u neho žalobcovia reklamovať jej výšku a bol by to zbrúsil. S poukazom na všetky uvádzané skutočnosti súd uzavrel, že žalovaný zodpovedá za zistené vady okien žalobcov titulom zodpovednosti za vady, ktorá bola žalobcami uplatnená v rámci reklamácie u žalovaného riadne a včas. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že aj v prípade danej zodpovednosti za vady (čo popiera) mali žalobcovia nárok iba na opravu veci, alebo výmenu za rovnakú vec, k čomu však nedošlo a v tomto
kontexte namietal aj výšku požadovanej náhrady uviedol, že mal za preukázané, že okná boli osadené nesprávne, boli nefunkčné, a po viacerých pokusoch o opravu boli demontované a namontované nové okná. Žalovaný po neúspešných nastaveniach okien, prestal so žalobcami komunikovať. Žalovaný bol žalobcami upozornený na to, že nakoľko namontované okná sú nefunkčné, nebezpečné, tak pristúpia k ich výmene, na ktorej sa môže zúčastniť. Tieto skutočnosti žalobcovia žalovanému oznámili podaním doručeným dňa 26.03.2018 (č. l. 175). Žalobcovia vykonali všetky potrebné kroky, avšak bez odozvy žalovaného. Nakoľko vada nebola žalovaným odstránená opravou alebo výmenou, žalobcovia boli oprávnení postupovať v zmysle článku IV. bod 4.3 zmluvy o prevode bytu a vady odstrániť na náklady predávajúceho. Nakoľko vzhľadom na technický stav okien nebola možná oprava uvedených okien, ale len ich kompletná výmena, ktorú žalobcovia vykonali, dôvodne im vznikli náklady vo výške 2.325,60 eur, pričom vzhliadol na to, že žalovaný v konaní ničím relevantne nespochybnil výšku týchto nákladov. Pokiaľ išlo o výšku nákladov na odstránenie vád, súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že za výmenu okien žalobcovia uhradili na základe faktúry zo dňa 06.04.2018 sumu vo výške 2.325,60 eur. Na základe uvedeného ustálil, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy nákladov vynaloženej za výmenu okien vo výške 2.325,60 eur ako aj na úhradu sumy 180 eur (náklad spojený s vypracovaním odborného posudku). Nakoľko žalovaný dlh neuhradil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto súd prvej inštancie priznal žalobcom voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5% ročne od 11.05.2015 do zaplatenia. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. d), h), e) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s predloženou argumentáciou žalovaného, a to najmä s poukazom na nepreukázanie existencie priamej vecnej príčinnej súvislosti potrebnej pre vznik zodpovednosti za škodu a preto v danom prípade nikdy reálne neboli naplnené všetky podmienky, ktoré zákonodarca pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody explicitne vyžaduje, celkom nesprávnym dokonca až „alibistickým“ sa vysporiadal, resp. vyjadril k jeho námietke, že v danom prípade neboli vymenené okná za okná rovnakého typu, ale žalobcovia si objednali úplne odlišný typ okien od okien, ktoréskutočne reklamovali, čo znamená, že žalobcovia žiadajú nahradiť náklady za okná, ktoré ani neboli predmetom reklamácie, pričom k uvedenému sa konajúci súd nevyjadril a ani nebola a ani nemohla byť preukázaná skutočná škoda. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, že „odborný“ posudok, na podklade ktorého žalobcovia uplatňujú svoj nárok nespĺňa náležitosti odborného posudku a jeho príloha č. 2 a príloha č. 3 je v cudzom jazyku. Ak mienili žalobcovia svoj nárok “odborným” posudkom podporiť boli povinní tento (vrátane jeho príloh) predložiť tak konajúcemu súdu ako aj protistrane buď v jazyku slovenskom alebo v jazyku českom, no určite nie v jazyku nemeckom, čo je v rozpore s § 7 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku v platnom znení. Mal tak za to, že mu bolo znemožnené vyjadriť sa relevantným spôsobom k predloženému „odbornému“ posudku, ako celku. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.11.2013, sp. zn. 7 Cdo 16/2016, v ktorom konštatoval nasledovné: „Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jej dôkaznú silu. (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 9/2005). Iná je situácia, pokiaľ ide o vykonávanie dôkazu listinou, ktorá je napísaná v inom ako štátnom jazyku. V takom prípade je súd povinný najskôr pribrať prekladateľa na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého (§ 51 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy). Uvedenú povinnosť má súd bez ohľadu na to, či dôkaz listinou vykoná alebo ho nevykoná, pretože právom účastníka je vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, t.j. či a prípadne z akých dôvodov súd má alebo nemá určitý dôkaz vykonať (§ 123 O.s.p.). O (ne)vykonaní dôkazu rozhoduje súd a preto týmto postupom sa účastníkovi nemôže odňať právo konať pred súdom.“ Na podklade vyššie uvedeného mal za to, že konajúci súd nerešpektoval v danom prípade len zákonné ustanovenie upravené v § 51 ods. 5 zákona č. 543/2005 Z.z. v zmysle ktorého „Súd priberie prekladateľa aj na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého jazyka“ ale zároveň sa týmto
svojím postupom celkom zjavne odklonil od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súčasne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP ). Mal za to, že v danom prípade nebolo splnené a ani preukázané splnenie podmienok pre vyvodenie zodpovednosti tak za škodu ako ani pre vyvodenie zodpovednosti za vady. Jeho zodpovednosť za vady uvádzané žalobcami nikdy nevznikla a nie je ju možné pripísať na jeho ťarchu, keďže podmienky ktoré zákonodarca vyžaduje pre vyvodenie tejto zodpovednosti za vady v záručnej dobe preukázateľne neboli splnené, keďže žalobcovia „protiprávne“ a bez jeho vedomia počas plynutia záručnej doby zasiahli do štruktúry reklamovaných okien a tieto následne vymenili za úplne iný druh tovaru než bol reklamovaný. V prípade zodpovednosti za vady neboli splnené ani preukázané elementárne podmienky pre vyvodenie zodpovednosti za vady, keďže nebola preukázaná existencia priamej vecnej príčinnej súvislosti medzi vzniknutou vadou a uplatneným nárokom na odstránenie vady (preplatenie úplne inej veci než reklamovanej veci) a zároveň v tomto spore absentuje aj preukázanie skutočnej reálne existujúcej vady, keďže pred neodborným položením dlažby, predmetné (reklamované) okná boli plne funkčné. Vyvodil, že na podklade všetkých skutočností, ktoré v danom spore vyšli najavo, ak by žalobcovia postupovali v zmysle prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka a potom akonáhle zistili, že betónový povrch je príliš vysoko, boli v záujme predchádzaniu škodám povinní ďalej neklásť dlažbu, ale najskôr túto vadu napraviť a až po odstránení vady položiť dlažbu. Ak by žalobcovia postupovali týmto spôsobom nepochybne by nespôsobili nefunkčnosť otvárania a zatvárania okien, keďže tieto do času položenia dlažby boli plne funkčné. Pokiaľ išlo o zodpovednosť za škodu, mal za to, že rovnako neboli splnené podmienky pre vyvodenie tejto zodpovednosti na strane žalovaného, keďže v danom prípade nesporne nie je prítomné jeho zavinenie. Splnenie podmienok pre vyvodenie zodpovednosti za škodu súd prvej inštancie neskúmal. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná (čo v danom prípade jednoznačne nebola), pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda údajného poškodeného, t.j. v tomto prípade žalobcov. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR") v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Skutočnosť, že v danom prípade priama vecná príčinná súvislosť (ako podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody) nebola bezpečne a bezprostredne preukázaná bola de facto potvrdená aj výpoveďami jednotlivých svedkov, ktorí zhodne konštatovali, že do doby položenia betónového povrchu, resp. do doby vadného položenia podlahy nebol s predmetnými oknami žiaden problém, pričom žalobcami uvádzaný problém bol spôsobený tým, že po neodborne položenej podlahe, ktorá bola položená príliš vysoko neostal takmer žiaden priestor medzi podlahou a francúzskymi oknami čo malo za následok, že predmetné okná sa nedali otvárať. Práve z dôvodu vyššie uvedeného nemohol vzniknúť vzťah príčinnej súvislosti, keďže príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť (nesprávne položená dlažba a nie nesprávna montáž okien), ako žalobcovia uvádzajú. Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010, sp. zn. 5 Cdo/126/2009. V ďalšom rozsudku NS SR, zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 3 Cdo/130/2010, NS SR konštatoval „O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku“. I samotní svedkovia vo svojich výpovediach konštatovali nasledovné: „...problém nebol po potery, po dlažbe bol problém, nakoľko tam chýbal priestor, ktorý sme potrebovali. Okná boli osadené pred poterom aj pred položením dlažby, viackrát sme tam boli v rámci reklamácie žalobcu. Okná sa dali doštelovať, ale chýbal tam priestor..“ svedok D. Š., narodený dňa 21.10.1976. Citácia zo súdneho pojednávania zo dňa 20.03.2019. „ja som
odchádzal z bytu a okna boli plne funkčné a to pred pokládkou dlažby, po poter, a vtedy boli okná funkčné. ..Od pána Š. som počul, že sú tam problémy, zrejme kvôli výške dlažby...“ svedok B. R., narodený dňa 20.01.1977, dodávateľ žalovaného. Citácia zo súdneho pojednávania zo dňa 20.03.2019. „..okná u žalobcu boli funkčné pred dlažbou a potom som tam bol ešte druhýkrát a už neboli funkčné kvôli dlažbe.. Pokiaľ viem, bol tam problém po položení dlažby, nakoľko bola zle vyspádovaná, pretože pokládka postupovala od dverí, teda opačne.“ svedok C. E., narodený dňa 17.01.1991. Citácia zo súdneho pojednávania zo dňa 20.03.2019. Poukázal na závery uvedené v „odbornom“ posudku, kde B.. D. D., D.., konateľ spoločnosti G., E..A..O.., konštatoval „výsledky obhliadky poukazujú na viaceré príčiny vzniku nezhôd.“ Nakoľko sa výpovede svedkov v niektorých sporných otázkach rozchádzali, samotný vypracovateľ posudku uviedol, že existovali viaceré príčiny vzniku nezhôd, mohol konajúci súd v danom konaní ustanoviť súdneho znalca, ktorý mohol a mal poskytnúť odborné vyjadrenie, resp. znalecký posudok, v ktorom by súdom určený znalec bol ako kompetentne (odborne spôsobilá) osoba odpovedať na otázku, či skutočne škoda, ktorá vznikla žalobcom bola spôsobená neodborným konaním žalovaného alebo, či v danom prípade chybou bola vadne a vysoko daná podlaha v dôsledku čoho, medzi podlahou a francúzskymi oknami neostal takmer žiadny priesto r a práve z toho dôvodu sa predmetné okná nedali otvárať. Z obsahu napádaného rozsudku je zrejmé, konajúci súd (aj keď bez uvedenia akéhokoľvek relevantného dôvodu) tvrdeniam svedkov žalobcov, pričom žiadnym spôsobom sa nevyjadril k protichodným tvrdeniam, ktoré deklaroval jednak žalovaný ako aj vyššie spomenutí svedkovia. Namietal tak, že súd prvej inštancie vo svojom (ne)odôvodnení celkom opomenul uviesť, ako jednotlivé dôkazy hodnotil z hľadiska rozporností výpovedí, akým spôsobom vyhodnotil objektivitu jednotlivých výpovedí. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, preto mal za to, že v danom prípade je daný odvolací dôvod aj v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, keďže napádaný rozsudok trpí aj vadou nedostatočného a nezrozumiteľného odôvodnenia. V danom prípade absentuje nielen existencia skutočnej vady, ale i existencia skutočnej škody. Pokiaľ išlo o absenciu existencie skutočnej vady uviedol, že v celom konaní nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom skutočne preukázané, že predmetné francúzske okná by neboli bývali sami o sebe a ani v spojení s ich osadením do zarúbne nehnuteľnosti plne funkčné pred položením dlažby. Práve naopak zo samotného vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tieto okná boli až do času položenia podlahy plne funkčné, pričom práve neodborne položená podlaha spôsobila to, že medzi podlahou a oknami nebol dostatočný priestor na to, aby aj naďalej (po jej položení) bolo možné bez chybne okná otvárať. Nezaoberal sa skutočnosťou, že žalobcovia neboli oprávnení počas plynutia záručnej doby „protiprávne“ zasiahnuť do štruktúry balkónových dvier a už vôbec neboli oprávnení tieto demontovať a vymeniť ich za úplne iné okná (ego za úplne iný typ okien), než ktoré pôvodne boli do nehnuteľnosti namontované žalovaným. Ak žalobcovia pristúpili počas plynutia záručnej doby k demontáži daného tovaru (t.j. francúzskych okien) nemôžu žiadať namontovať celkom odlišný druh tovaru a následne si takto uplatňovať náhradu škody. Samotná skutočnosť, že po neodborne položenej podlahe nebolo možné francúzske okná bez problémov zatvárať, ešte neznamenalo, že je potrebné tieto nahradiť iným druhom okien, keďže funkčnosť samotného skla nebola nikdy ani žalobcami spochybnená. Uvedené znamená, že samotné sklá preto mohli byť použité aj následne a preto je celkom absurdne, že vec ktorá mohla byť použiteľná, bola bez akéhokoľvek relevantného dôvodu zničená. Pričom súd prvej inštancie nezisťoval počas celého priebehu súdneho konania celkovú cenu „pôvodných“ okien v porovnaní s celkovou cenou „nových“ namontovaných okien. Súd prvej inštancie tak nesprávne ustálil skutočnú výšku škody. Nemohol uznať takto uplatnenú reklamáciu, keďže jednak bolo zrejmé, že vada okien bola zapríčinená neodborne položenou podlahou ale súčasne nebolo možné reklamáciu ani uznať z dôvodu, že žalob covia žiadali nahradiť náklady za okná, ktoré neboli a ani nemohli byť predmetom reklamácie. Bol presvedčený, že v danom prípade bezpečne preukázal, že konajúci súd nemal za jednoznačne preukázaný: (i) vzťah vecnej príčiny ako jednej z podmienok zodpovednosti za vady medzi vytknutou vadou zo strany žalobcov a skutočným dôvodom údajného vzniku vady označeného žalobcami a tiež to, že žalobcovia protiprávne rozobrali reklamovaný výrobok bez vedomia žalovaného, čím de iure porušili podmienky zodpovednosti za vady v záručnej dobe, (ii) existenciu skutočnej vady ako i existenciu skutočnej škody (keďže predmetné francúzske okná samy o sebe boli plne funkčné, čo vyplýva aj zo samotného vykonaného dokazovania, keďže aj zo samotných výpovedí jednotlivých svedkov jednoznačne vyplýva, že predmetné okná sa stávajú nefunkčné až po položení dlažby, ktorú však žalovaný nepokladal a preto nebola a ani nemohla byť splnená podmienka vyplývajúca z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou či podmienka príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi vytknutou vadou zo strany žalobcov a skutočným dôvodom údajného vzniku vady označeného žalobcami a zároveň iii) listiny, na ktoré sa konajúci súd odvoláva neboli nikdy preložené do štátneho jazyka, resp. do českého jazyka a aj napriek tomu, na ne súd prihliadal. Na základe uvedeného žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalovaného sa žalobcovia vyjadril podaním zo dňa 04.01.2020 a uviedli, že napadnutý rozsudok je zákonný, t. j. vecne a právne správny, a odvolanie podané žalovaným je účelové. Uviedli, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca, zjavne v podanom odvolaní, ako aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, opomínali skutočnosť, že základným dôvodom uplatnenej reklamácie bola vada zistená a reklamovaná žalobcami ako vada spôsobená neodbornou montážou tzv. francúzskych okien subdodávateľsky subjektom bez potrebného oprávnenia (certifikátu), odbornej spôsobilosti, resp. tretími osobami, ktoré neboli ani len v zamestnaneckom vzťahu so subdodávateľom a nedisponovali potrebnou odbornou spôsobilosťou. Ako vyplynulo z výpovedí svedkov išlo o „pomocníkov“ či kamarátov konateľa žalovaného. Žalovaný nepredložil súdu na strane jednej na účely dokazovania proti skutkovým tvrdeniam žalobcov žiaden dôkaz, napríklad stavebný denník svedčiaci tomu, kto s potrebnou odbornou spôsobilosťou a oprávnením (certifikátom) a kedy vykonal montáž reklamovaných tzv. francúzskych okien, či iné dokumenty (ES - vyhlásenie zhody CE, certifikáty, atesty, záručné listy, protokoly o skúškach a podobne), no na strane druhej sa zbavoval zodpovednosti s poukazom na to, že práva zo záruk previedol na žalobcov, resp. uvádzal iné irelevantné argumenty či uplatnil zjavne nedôvodnú námietku premlčania s poukazom na plynutie záručnej doby. Mali za to, že vykonané dôkazy preukázali ich skutkové tvrdenia o existencii vady pri preberaní bytu spočívajúcej v tom, že podparapetný podkladový profil nebol subdodávateľom položený v celej šírke tzv. francúzskeho okna a neskôr bola pri demontáži okien zistená ich neodborná montáž. Vykonané dokazovanie preukázalo dôvodnosť žaloby po tom, čo reklamovanú vadu prv prostredníctvom žalovaným zabezpečených osôb nedokázal opakovane odstrániť, a to či pred položením alebo po položení dlažby žalobcami, aby napokon v stanovisku zo 14.06.2017 s poukazom na právnu analýzu vypracovanú URBAN s.r.o., advokátska kancelária, ako aj z dôvodov uvedených v jeho stanovisku zo 14.06.2017 už vôbec neuznal predmet reklamácie a jej odstránenie neriešil. S poukazom na tento postoj žalovaného sa na základe ich skutkových tvrdení a právnych argumentov domáhali podanou žalobou voči nemu práva na zaplatenie 2.536,60 eur s príslušenstvom. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nijakým dôkazom nepreukázal svoje opakujúce sa tvrdenia o neodbornej pokládke dlažby, ktorú mali vykonať žalobcovia. V tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, napríklad odborné vyjadrenie, súkromný znalecký posudok, resp. nenavrhoval vykonať žiaden dôkaz, napríklad vypracovanie znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom na preukázanie svojho tvrdenia, že dlažba bola položená neodborne. I v podanom odvolaní žalovaný odkazuje len na tvrdenia vyplývajúce zo svedeckých výpovedí subdodávateľa, resp. tretích osôb, ktoré pre žalovaného, resp. jeho dodávateľa (subdodávateľa) stavby vykonávali práce pri montáži (inštalovaní) tzv. francúzskych okien, resp. pri odstraňovaní žalobcami uplatnenej reklamácie. Išlo nesporne o osoby bez potrebného oprávnenia (certifikátu) a odbornej spôsobilosti, ktoré niekoľkokrát, no neúspešne, manipulovali s mechanizmom okien v snahe tieto „zdvihnúť“, aby „nesadali“ na dlažbu. Žalovaný mal vedomosť o tom, že oni vzhľadom na pretrvávajúci (opakujúci sa) problém s otváraním a zatváraním okien, resp. nebezpečenstvo, ktoré v odbornom posudku vypracovanom spoločnosťou G., E..A..O.. a neskôr tiež vo svedeckej výpovedi uviedol B.. D. D., D.., pristúpia k jeho odbornému posúdeniu a nadväzne na to i k demontáži, výmene a montáži nových okien, a majúc túto vedomosť (ako to vyplýva z listinných dôkazov) ešte pred podaním žaloby na súd, mohol a mal byť pri tejto činnosti osobne prítomný alebo mohol a mal tým poveriť iné odborne spôsobilé osoby. Na ich výzvu (oznámenie), ba ani na výzvu právneho zástupcu žalobcov, žalovaný vôbec nereagoval. Ich skutkové tvrdenia potvrdili nielen svedkovia B.. D. D., D.., G. F. a G. D., ale pri konštatovaní o existencii vady a jej odstraňovaní v rámci prv uznanej reklamácie, tzn. pred i po uložení dlažby žalobcami, aj ostatní svedkovia, ktorých výsluch navrhol žalovaný, a títo sa podieľali sa odstraňovaní vady úpravou mechanizmu pántov tzv. francúzskych okien („zdvíhaním“ z dôvodu ich opakovaného zvesenia a vzpriečenia, v dôsledku čoho sa nedali zatvárať/otvárať). Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval tiež na to, že podmienky zodpovednosti za vady v záručnej dobe preukázateľne neboli splnené, keďže žalobcovia „protiprávne“ a bez vedomia žalovaného (čo nie je pravdivé tvrdenie) počas plynutia záručnej doby zasiahli do štruktúry reklamovaných okien a tieto následne vymenili za úplne iný druh než bol reklamovaný. Toto svoje tvrdenie však žalovaný nielenže ničím nepreukázal, ale v tomto smere zavádza súd, pretože v byte žalobcov pri demontáži, výmene a montáži nových okien nebol prítomný, avšak o tejto skutočnosti z oznámenia žalobcov preukázateľne vedel. Mali za to, že napadnutý rozsudok rešpektuje zistený skutkový stav a stotožňuje sa aj s posúdením predmetu sporu (veci) z hľadiska práv neho. V zhode s obsahom žaloby a žalobným návrhom (petitom), ich prednesmi, vyjadreniami a vykonanými dôkazmi opakovane poukazovali tiež na ich vyjadrenie vo forme záverečnej reči, v ktorej na pojednávaní konanom
08.11.2019 zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci (§ 182 CSP). Na základe uvedeného preto žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že žalobcovia vo vyjadrení nereagovali na ním uvádzané tvrdenia a jeho pochybnosti nevyvrátili. Opätovne poukázal na to, že príloha č. 2 a č.3 „odborného“ posudku nikdy neboli preložené do slovenského či českého jazyka.
6. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaného zopakovali svoje vyjadrenia, majúc za to, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.
8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa.
9. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd nezistil naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu.
10. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že vznikla zodpovednosť žalovaného za vady uvádzané žalobcami, odvolací súd uvádza. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 13.05.2016 uzavreli Zmluvu o prevode vlastníctva bytu (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobcovia nadobudli byt č. X-K.- H. U. X, prízemie, nachádzajúci sa v rodinnom
dome s 3 bytovými jednotkami, súp. č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku (ďalej len „byt“). Podľa čl. II bod 2.3. súčasťou bytu bolo jeho vnútorné a vonkajšie vybavenie, medzi ktoré patrili aj plastové okná s trojvrstvovým zasklením značky ALUPLAST s kovaním značky ROTO. V čl. IV bod 4.3. Zmluvy žalovaný vyhlásil, že touto Zmluvou postupuje na žalobcov všetky práva zo záruk vzťahujúce sa k Predmetu prevodu. Pre posúdenie veci bolo rovnako zásadným, že v danom prípade boli žalobcovia v postavení spotrebiteľa, t.z. žalobcovia v tomto postavení požívajú zvýšenú ochranu, čo je potrebné zohľadniť aj vo vzťahu k uplatňovaniu nárokov zo Zmluvy. Na postavenie žalobcov ako slabšej strany bolo potrebné vzhliadnuť už v čase preberania Bytu, t.j. dňa 19.05.2016 kedy žalobcovia podpísali Protokol o odovzdaní bytu, v ktorom vytkli vadu „z vonkajšej strany vyplniť medzeru medzi dverami a stenou“, ktorá sa v nasledujúcom období prejavila ako vada osadenia a vyhotovenia dverí na terasu z obývačky (francúzskych okien). Uvedené bolo obsiahnuté aj v reklamácii zo dňa 04.10.2016 a podporené aj odborným posudkom spoločnosti MOBILab s.r.o. zo dňa 18.10.2016. Možno tak totožne so súdom prvej inštancie prijať záver, že žalobcovia riadne a včas reklamovali u žalovaného zistenú vadu a vyzvali žalovaného na odstránenie vady. Pričom osadenie okien zabezpečoval žalovaný prostredníctvom tretích osôb, tak ako to uviedol svedok D. E. „Okná boli osadené pred poterom aj pred položením dlažby, viackrát sme tam boli v rámci reklamácie žalobcu. Okná sa dali doštelovať, ale chýbal tam priestor..“ I keď svedok G. Č. vo výsluchu uviedol (pojednávanie dňa 18.01.2019), že pomáhal žalovanému po reklamácii a po „doštelovaní“ sa dvere otvárali, k odstráneniu vady zo strany žalovaného nedošlo a žalovaný opakovane neuznal predmet reklamácie a jej odstránenie neriešil (viď stanovisko zo dňa 14.06.2017) s odkazom na to, že žalobcovia si mali reklamáciu uplatniť priamo u výrobcu resp. dodávateľa. Postoj žalovaného k reklamácii žalobcov za situácie, že žalovaný bol zhotoviteľom predmetného bytu, t.z. subjektom, ktorý mal zabezpečovať odbornú montáž okien v byte a ako jediný mal disponovať aj potrebnými zárukami vo vzťahu k predmetu reklamácie, nielenže žalobcom uvedené záruky (tak ako sa zaviazal v Zmluve) nepostúpil ale ani v konaní pred súdom prvej inštancie hodnoverne (napr. stavebným denníkom) nepreukázal, že montáž sporných okien vykonala odborne znalá osoba s oprávnením (certifikátom), kedy vykonal montáž reklamovaných tzv. francúzskych okien, nepredložil ani iné dokumenty (ES - vyhlásenie zhody CE, certifikáty, atesty, záručné listy, protokoly o skúškach a podobne), čím by mohol podporiť svoje odmietavé stanovisko, ktorým sa zbavoval zodpovednosti s poukazom na to, že práva zo záruk previedol na žalobcov, resp. uvádzal iné irelevantné argumenty. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že predávajúci (žalovaný) zodpovedá za vady predávanej veci aj vtedy, ak ide o vadu, ktorá nie je zjavnou vadou a nie je teda možné ju zistiť pri predaji, hoci predávaná vec túto vadu mohla mať v dobe odovzdania veci a kupujúcemu sa nepodarí preukázať, že predávanú vec túto vadu v dobe prevzatia nemala (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33Obo 823/2002 zo dňa 22.01.2003). Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že predmetný byt nebol žalobcom predávaný s tvrdenou vadu, preto bez ohľadu na to, kým bola vada spôsobená, je možno prijať záver, že predmet kúpy nebol bez vád a že žalobcovia dostali od žalovaného vadné plnenie. Tvrdenie žalovaného, že vadné okná boli pred položením dlažby funkčné a problém nastal až po položení dlažby žalobcami, nebolo v konaní preukázané. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že neboli splnené podmienky zodpovednosti za škodu je potrebné poukázať na ust. § 600 Obč. zák. podľa ktorého uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady nebráni uplatňovaniu si náhrady škody podľa § 420 Obč. zákonníka. Majetková ujma, ktorá vznikla následkom porušenia povinnosti predávajúceho poskytnúť riadne kupujúcemu dohodnutý predmet kúpy, je odškodniteľná v rámci náhrady škody, a teda škoda predstavuje ujmu, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, teda ujmu, ktorá z vady vznikla a nie ujmu spočívajúcu vo vadnosti samotného predmetu kúpy. Oba nároky možno uplatňovať popri sebe, každý z nich možno uplatňovať nezávisle od seba, avšak nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady, sa nemožno úspešne domáhať z titulu náhrady škody, čo platí aj naopak. Teda nároky kupujúceho zo zodpovednosti za vady nevylučujú jeho nárok na náhradu škody, a to bez ohľadu na to, či práva zo zodpovednosti za vady si uplatnil alebo nie. Ako náhradu škody však nemožno uplatniť to, čo zodpovedá právam zo zodpovednosti za vady veci. Plnenia poskytnuté z titulu zodpovednosti za vady, napríklad zľava z kúpnej ceny, sa na náhradu škody ani nezapočítavajú. V prejednávanej veci je však zásadným, že žalobcovia svoj nárok odvodzovali priamo zo zmluvy, a to z čl. IV bod 4.3. Zmluvy „Predávajúci vyhlasuje, že lehota na odstránenie vád na Predmete prevodu bola stanovené na 30 dní. V prípade, ak vada nebude odstránení do 30 dní odo dňa oznámenia vady Predávajúcemu, kupujúci (žalobcovia) sú oprávnení vadu odstrániť na náklady predávajúceho“. Za uvedeného stavu postup žalobcov, ktorým pristúpili k odstráneniu vady, a to k výmene vadnej veci, po tom ako výzvou - opätovná reklamácia z dňa 02.05.2017 (cca 1 rok po prevzatí bytu), požiadali žalovaného o výmenu celého okenného rámu za nový zodpovedajúci požiadavkám, ako aj následnou výzvou zo dňa 26.09.2017, opätovne žalobcovia vyzvali žalovaného na odstránenie vady, bol plne súladný s postupom dohodnutým v Zmluve. Preto žalobcami
uplatnená náhrada nákladov na odstránenie vady predmetu kúpy je náhradou ujmy spočívajúcej vo vadnosti predmetu plneniu, t.z. nákladom na odstránenie vád samotného predmetu kúpy. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia pred výmenou vadných okien zasahovali do ich štruktúry, nakoľko pri vypracovaní odborného posudku sa vykonávala len vizuálna ohliadka a odlištovanie okien, pričom demontáž a vybúranie okien vykonal až p. F. v čase ich výmeny (rok 2018). Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nijakým dôkazom nepreukázal svoje opakujúce sa tvrdenia o neodbornej pokládke dlažby, ktorú mali vykonať žalobcovia. V tomto smere nepredložil žalovaný žiaden dôkaz, napríklad odborné vyjadrenie, súkromný znalecký posudok, resp. nenavrhoval vykonať žiaden dôkaz, na preukázanie svojho tvrdenia, že dlažba bola položená neodborne. Vzhliadnuc na to, že žalovaný súc v postavení tak zhotoviteľa ako aj i postavení predávajúce žalobcom odovzdal žalobcom byt, ktorého súčasťou boli aj plastové okná, v konaní pred súdom prvej inštancie nielenže nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce aký konkrétny typ okien v skutočnosti žalobcom a v akej hodnote dodal a ani nepreukázal, či boli montované odborne spôsobilou osobou a kedy, preto jeho námietky, že žalobcovia si objednali odlišný tovar v porovnaní s tovarom, ktorý reklamovali, nemožno ani relevantne vyhodnotiť. Nedôvodnou je i námietka odvolateľa, že B.. D. D., D.., konateľ spoločnosti G., E..A..O.., v odbornom posudku konštatoval, že „výsledky obhliadky poukazujú na viaceré príčiny vzniku nezhôd.“ nakoľko odvolateľ uvedenú vetu vybral z kontextu bodu III Záver a odporúčanie odborného posudku, v ktorom je uvedené.. „Výsledky ohliadky poukazujú na viaceré príčin vzniku nezhôd. Primárnou však je nesprávny rozmer návrhov rozmerov a vyhotovenia francúzskeho okna (balkónový dverí). Časť nezhôd spočívajúcich v umiestnení sklenárskych podložiek je odstrániteľná, ale nezhoda v nedodržaní odporúčaní pre rozmery krídla je nevratná. Táto nezhoda spojená s klimatickým vplyvom orientácie okien na juhozápadnú stranu, kedy vplyvom tmavej fólie na krídlach a rámoch okien dochádza k zvýšenému prehrievaniu profilov a tým aj k vzniku spomínaných deformácií“.
12. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že v dôsledku rozporov vo výsluchu svedkov mal súd prvej inštancie vo veci ustanoviť znalca, odvolací súd poukazuje na to, že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. V súlade s uplatňovaním tohto princípu dvoch vzájomne kontradiktórne postavených strán sporu si súd vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby len na návrh strany, takýto návrh žalovaný pred súdom prvej inštancie nenavrhol. Nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť ani z toho, že súd prvej inštancie vo veci nenariadil znalecké dokazovanie. Nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca možno v súlade s ust. § 206 a nasl. CSP len za splnenia troch podmienok. Prvou podmienkou je návrh strany na nariadenie znaleckého dokazovania, druhou skutočnosť, že rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a treťou skutočnosť, že nepostačuje vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby z dôvodu zložitosti posudzovaných otázok. V prejednávanej veci absentuje už splnenie prvej podmienky na to, aby súd postupoval v súlade s cit. ustanoveniami. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalovaného, že dôkazné bremeno preukazujúce existenciu vady a príčiny jej vzniku bolo výlučne na strane žalobcov, nakoľko minimálne preukázanie vykonania odbornej montáže okien v byte a potrebných záruk bolo plne v moci žalovaného. Preto, keď žalovaný neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov.
13. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnili aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Naplnenie uvedeného
odvolacieho dôvodu žalovaný odvodzoval od toho, že konajúci súd svoje rozhodnutie odvodzovala od „odborného“ posudku, ktorý nespĺňa náležitosti odborného posudku a ktorého prílohy nie sú v štátnom jazyku, neboli nikdy preložené a nemohol sa s nimi oboznámiť. Námietky odvolateľa smerovali výlučne k tomu, že príloha č. 2 a príloha č.3 odborného posudku boli napísané v cudzom jazyku. Súd prvej inštancie posudzoval žalobcami predložený odborný posudok ako listinný dôkaz (§ 204 CSP), vychádzajúc z toho, že dôkazným prostriedkom môže byť všetko, čím možno zistiť skutkový stav veci, pričom súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten -ktorý dôkaz hodnotiť. Pri vysporiadavaní sa s námietkami odvolateľa je potrebné upriamiť pozornosť na to, že odborný posudok bol vypracovaný v slovenskom jazyku, čo nebolo sporným. Zásadným sa javí i skutočnosť, že vypracovateľ odborného posudku svoj odborný záver založil najmä na meraní rozmerov, škár a identifikácie profilov a izolačných skiel, na základe odlištovania izolačných skiel za účelom získania poznatku o umiestnení sklenárskych podložiek majúcich významný vplyv na fungovanie krídiel okien pri zatváraní. Meraním laserovým pravítkom bola potvrdená skladba izolačného skla ako aj umiestnenie nízkoemisného povlaku, z čoho vypracovateľ vyvodil aj svoj odborný názor, že trojsklo s hrúbkami skiel (3x6) mm predstavuje vysokú záťaž na závesy a stabilitu okenného krídla. I keď v bode II. 2.3 „Normatívne údaje a doterajšie poznatky v odbore“ odborného posudku uviedol, že základným dôvodom pre vznik porúch je nedodržanie odporúčaní výrobcu ALUPLAST pre šírku krídla francúzskych okien (bod III odborného posudku)...„ nezhoda v nedodržaní odporúčaní pre rozmery krídla je nevratná.“, a to s odkazom na prílohu č. 2 a 3 odborného posudku, tento odkaz bol vyznačený v grafickom vyjadrení prílohy č. 2 a č. 3 priamo v texte inou farbou spolu s popisom v slovenskom jazyku. Napr. v Prílohe č. 2 odborného posudku, obsahujúcej nákres profilu okien Ideal je farebné odlíšenie nameraných zistení ako i popis v slovenskom jazyku: rozmer posudzovaného krídla v kovacej drážke s vyznačením ohraničenia pre farebné prvky (-10 cm od max.) Rovnako v prílohe č. 3 odborného posudku je farebne vyznačené a popísané v slovenskom jazyku.. „Nosná podložka v rohu by mala byť pri 3- skle umiestnená max. 20 mm od vnútorného rohu“. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné na Prílohy č. 2 a č.3 nazerať v kontexte s obsahom odborného posudku zohľadniac skutočnosť, že tieto prílohy obsahovali tak farebne ako i slovne v slovenskom jazyku jednoznačne definované zistenia vo vzťahu k posúdeniu kvality sporných plastových okien. Preto i keď Príloha č. 2 a č. 3 odborného posudku neboli v plnom rozsahu preložené do slovenského jazyka, jednoznačne z nich možno verifikovať zistenia, na základe ktorých dospel vypracovateľ k záveru o nedodržaní odporúčaní pre rozmery krídla. Zohľadniac uvedené závery odvolací súd uzavrel, že i keď príloha č. 2 a č. 3 odborného posudku neboli v plnom znení preložené do slovenského jazyka, uvedené nepredstavuje takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, keď sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalovaným pred súdom prvej inštancie, odvolací súd zhodne s názorom žalobcov uvádza, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je odôvodnené dostatočne a presvedčivo. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
15. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie.
16. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (vrátane
výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ), preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 2 CSP, potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP vychádzajú z toho, že v odvolacom konaní mali v plnom rozsahu úspech žalobcovia, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal úspešným žalobcom voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).