Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/389/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. M. S., V., V., zastúpeného JUDr. J. H.,

advokátom so sídlom R., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný

inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 10.

októbra 2007, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S

349/2007--38 zo dňa 10. júna 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-38 zo dňa 10. júna 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. zo dňa

10. októbra 2007, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie

Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj

č. zo dňa 13. júna 2007 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 7000 Sk

(232,36 €) pre porušenie povinností predávajúceho (žalobcu) zistené pri kontrole dňa

2

12. marca 2007 vykonanej u podnikateľa Ing. M. S. (stavba kozubov), V., V. (podnikateľský

subjekt podnikajúci pod obchodným menom Ing. M. S. S., s miestom podnikania V., V.,

IČO: X. ukončil ku dňu 30. júna 2009 svoju činnosť). Žalobca porušil povinnosti

predávajúceho, keď nevybavil reklamáciu spotrebiteľa zákonom stanoveným spôsobom,

nakoľko reklamácia spotrebiteľky p. S. z V., zameraná na kvalitu vykonaného diela (výstavba

krbu s tepelným vykurovaním), uplatnená listom zo dňa 23. augusta 2006, nebola

preukázateľne vybavená zákonom stanoveným spôsobom najneskôr do 30 dní a v rovnakej

lehote nebol spotrebiteľke vystavený doklad o spôsobe jej vybavenia, čím porušil § 19 ods. 4,

ods. 5 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vydania

napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „“).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplynul záver, že

preskúmavané rozhodnutie i postup žalovaného je v súlade so zákonom a námietky žalobcu

neodôvodňujú jeho zrušenie. Krajský súd uviedol, že z obsahu listu spotrebiteľky zo dňa

23. augusta 2006 jednoznačne vyplýva, že sa žalobcovi vytýkajú vady na vykonanom diele

a to aj napriek skutočnosti, že na začiatku listu sa spomína žiadosť o stretnutie, avšak je

nesporné, že toto stretnutie sa malo týkať prerokovania spôsobu odstránenia nedostatkov,

podrobne popísaných v ďalšom obsahu listu. Vyslovil, že takéto podanie adresované

žalobcovi ako zhotoviteľovi diela nemôže byť chápané žiadnym iným spôsobom ako

reklamácia. V zmysle bolo povinnosťou žalobcu o reklamácii

rozhodnúť v lehote 30 dní a vydať spotrebiteľovi doklad o reklamácii a spôsobe jej

vybavenia, a to aj v prípade, keby reklamácii nevyhovel. Stotožnil sa s postupom správneho

orgánu, keď tento neriešil oprávnenosť reklamácie, ale skúmal, či žalobca dodržal zákonom

stanovený postup pri vybavení reklamácie. O skutočnosti, že žalobca nemohol chápať obsah

listu spotrebiteľky inak ako reklamáciu, svedčia napokon aj jeho vyjadrenia, ktorými bránil

svoj postoj k vadám diela a k jeho zodpovednosti za vady. Z uvedeného vyplýva, že sám si

bol vedomý, že podstatou listu spotrebiteľky bolo vytknutie vád, teda reklamácia.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas

odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil

nedostatočným zistením skutkového stavu veci, v dôsledku ktorého súd dospel

k nesprávnemu právnemu záveru. Uviedol, že dňa 06. septembra 2005 začal v rodinnom

dome spotrebiteľky zhotovovanie diela – výstavbu krbu s teplonosným vykurovaním. Pri

3

zhotovovaní diela sa spotrebiteľka domáhala, aby žalobca použil ňou označený materiál,

avšak s ohľadom na skutočnosti, že žalobca tento materiál nepoznal, nemal s ním skúsenosti

a nezdal sa mu vhodný na zhotovenie diela, upozornil opakovane spotrebiteľku na

nevhodnosť použitia materiálu. Spotrebiteľka napriek upozorneniam trvala na zhotovení diela

z uvedeného materiálu.

Ďalej namietal, že so spotrebiteľkou sa dohodol na zhotovení hrubej stavby bez

povrchových úprav. V domácnosti spotrebiteľky sa následne prejavili nedostatky ako

popraskaná omietka a podobne, avšak tieto neboli spôsobené prácou žalobcu a vykonaním

diela. Preto žalobcovi nie je zrejmý dôvod, pre ktorý spotrebiteľka svoj údajný nárok na

reklamáciu uplatňuje u neho, keď nedostatky ako popraskaná stierka a štukové rímsy sú

dôsledkom práce inej spoločnosti, ktorá v dome spotrebiteľky osádzala štuky a maľovala.

Zároveň vyslovil nesúhlas s tvrdením spotrebiteľky, že u žalobcu reklamovala predmetné

pochybenia a nedostatky, nakoľko z obsahu jej listu zo dňa 28. marca 2006 uplatnenie

reklamácie nevyplývalo, a preto žalobca ani nemal dôvod dodržať 30-dňovú lehotu a vystaviť

doklad o spôsobe vybavenia reklamácie.

Krajskému súdu vyčítal, že neskúmal odôvodnenosť reklamácie a v napadnutom

rozsudku vyslovil, že žalovaný postupoval správne, keď sa zaoberal dodržaním stanoveného

postupu, hoci podľa názoru žalobcu bolo potrebné opodstatnenosť reklamácie riešiť, keďže

túto považoval za nedôvodnú. Zároveň vyslovil nesúhlas s tvrdením krajského súdu, že

žalobca nemohol chápať obsah listu spotrebiteľky inak ako reklamáciu, nakoľko reklamácia

ako právny úkon má v zmysle príslušných ustanovení zákona predpísanú formu a obligatórne

náležitosti, ktoré splnené neboli a teda nie je žalobcovi zrejmé, z čoho mal súd preukázanú

vedomosť žalobcu, že ide o reklamáciu, keď žiadny takýto dôkaz v konaní vykonaný nebol

a z predloženého listu spotrebiteľky to nevyplýva.

Žalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu vyjadril a navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. júna 2009, č. k.

-38 potvrdil. K námietkam žalobcu vzneseným v odvolaní uviedol, že Slovenská

obchodná inšpekcia je oprávnená preverovať len dodržiavanie formálneho postupu pri

vybavovaní reklamácií, nie však spôsobu, ako rozhodne samotný predávajúci v predmetnej

veci. Ku konštatovaniu porušenia niektorých z povinností predávajúceho vyplývajúcich zo

môže dôjsť aj v prípade reklamácie z pohľadu predávajúceho zjavne

nedôvodnej. Zdôraznil, že žalobca ako pri kontrole Slovenskej obchodnej inšpekcie

4

uskutočnenej dňa 12. marca 2007, tak ani pri začatí správneho konania nenamietal

skutočnosť, že by sa v danom prípade nejednalo o reklamáciu. V rámci odvolacieho konania

žalovaný správny orgán posúdil obsah listu spotrebiteľky zo dňa 23. augusta 2006, pričom

zistil, že predmetom listu je reklamácia pretrvávajúcich vád zhotoveného diela, ako aj jeho

neodovzdania podľa platných právnych predpisov. Vzhľadom k uvedenému sa nestotožnil

s tvrdením žalobcu, že sa v danom prípade nejednalo o reklamáciu a žalobca nebol teda ani

povinný postupovať podľa Ďalej uviedol, že žalovanému nie je

známe, že by niektorý právny predpis stanovoval presnú formu a náležitosti reklamácie

podanej zo strany spotrebiteľa, avšak predmetná reklamácia podľa názoru žalovaného

v danom prípade obsahuje údaje potrebné pre jej riadne posúdenie zo strany predávajúceho.

Vyjadril názor, že pri rozhodovaní konal na základe zákona a v medziach zákona na základe

spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý považuje za správne právne posúdený. Zároveň

mal za to, že pokuta bola žalobcovi uložená oprávnene a v súlade so zákonom o ochrane

spotrebiteľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 09. decembra 2010 ( a ).

Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu. Predpokladom tohto postupu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po

vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo

právoplatnosť (, ).

5

V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu č. zo dňa 10. októbra 2007, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej

inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č. zo dňa 13. júna 2007, ktorým

bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 7000 Sk (232,36 €) za porušenie povinnosti

vyplývajúcej z ustanovenia , , t.j. že žalobca

nevybavil reklamáciu spotrebiteľa zákonom stanoveným spôsobom, teda najneskôr do 30 dní

a zároveň v uvedenej lehote spotrebiteľke nevystavil doklad o spôsobe vybavenia reklamácie.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného č. , ktorý je súčasťou súdneho

spisu, vyplýva, že spotrebiteľka si listom zo dňa 23. augusta 2006 u žalobcu uplatnila

reklamáciu zameranú na kvalitu vykonaného diela (výstavba krbu s tepelným vykurovaním).

Žalobca reagoval na reklamáciu spotrebiteľky až listom podaným na pošte dňa

02. októbra 2006, v ktorom uviedol, že spotrebiteľkou reklamované práce (popraskaná stierka

a štukové rímsy) chybne realizovala iná spoločnosť, napriek ktorej skutočnosti ich dal žalobca

na vlastné náklady opraviť. Zdôraznil, že pri opravných prácach na žiadosť otca spotrebiteľky

použil materiály, ktoré nepoznal.

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej

len „prvostupňový správny orgán“) ako príslušný orgán podľa

Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

preskúmal na základe podnetu spotrebiteľky dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo

Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva kontrolu vnútorného trhu

a zisťuje dodržiavanie ostatných podmienok ustanovených všeobecne záväznými právnymi

predpismi na vykonávanie veľkoobchodnej, distribučnej, maloobchodnej činnosti, na

poskytovanie služieb, najmä služieb cestovného ruchu a ubytovacích služieb a služieb

informačnej spoločnosti ( ). Skúma dodržiavanie

povinností stanovených v ( citovaného zákona).

Prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný skúmali dodržiavanie povinností

stanovených v zo strany žalobcu. Skúmali konanie po

formálnej (procesnej) stránke, nie po hmotnoprávnej stránke, t.j. neskúmali, akým spôsobom

bola reklamácia vybavená.

6

Reklamačné konanie sa začína podaním reklamácie a končí sa jej vybavením

v zákonom stanovenej lehote. Spornou otázkou v predmetnej právnej veci bolo, či z obsahu

listu spotrebiteľky zo dňa 23. augusta 2006 vyplýva uplatnenie reklamácie, teda či sa

reklamačné konanie začalo.

Ako každý právny úkon, musí aj samotná reklamácia spĺňať všeobecné náležitosti

právneho úkonu vymedzené v a nasl. . Zároveň musí spĺňať

náležitosti osobitné, vyžadované pre tento konkrétny právny úkon. Medzi tieto náležitosti

patrí predovšetkým označenie subjektov oprávneného a povinného, okamžik reklamácie, t.j.

zachovanie prekluzívnej reklamačnej lehoty a samotný obsah reklamácie, t.j. práva

a povinnosti subjektov reklamácie.

Z listu spotrebiteľky zo dňa 23. augusta 2006 je zrejmý prejav vôle smerujúci k vzniku

zodpovednostného právneho vzťahu medzi objednávateľom diela (spotrebiteľka)

a zhotoviteľom (žalobca). List obsahuje aj označenie subjektov reklamácie a zachovanie

prekluzívnej reklamačnej lehoty vyplýva z časových údajov o uskutočnení výstavby krbu

uvedených v liste.

Vo vzťahu k samotnému obsahu reklamácie je potrebné, aby oprávnený vymedzil

svoje požiadavky, stručne ich odôvodnil a uviedol rozsah svojich nárokov. Vytýkané vady na

vykonanom diele a požadované odstránenie nedostatkov zahrnuté v liste, predstavuje splnenie

aj tejto náležitosti.

Odvolací súd považuje uplatnenie reklamácie za platné, v zákonnej lehote, od ktorej

podania začína plynúť 30-dňová lehota na vybavenie reklamácie v zmysle § 19 ods. 4 zákona

č. Z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva, že klientka

žalobcu (spotrebiteľka) podala reklamáciu dňa 23. augusta 2006 a žalobca na ňu reagoval

zaslaním písomnej odpovede až dňa 02. októbra 2006, t.j. po 1 mesiaci a 10 dňoch. Je

evidentné, že zákonná 30-dňová lehota na vybavenie reklamácie nebola dodržaná. Následkom

bolo uloženie sankcie – pokuty – podľa za nedodržanie

povinnosti ustanovenej citovaným zákonom vo výške 7000 Sk (232,36 €). Sankcia bola

uložená na dolnej hranici sadzby (keď bolo možné uložiť pokutu až do výšky 2 000 000 Sk

(66 387,84 €) s ohľadom na závažnosť správneho deliktu.

Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový a právny

stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia Rovnako krajský súd

7

postupoval správne, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa ustanovenia § 250j

ods. 1

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -38 zo dňa 10. júna 2009 ako vecne

správny potvrdil ( v spojení s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k

ods. 1 , keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto

konaní náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 09. decembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská