Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)d4b/365599.eaa5f6.pdf
PDF · 165.18 KB
No categories available
8Sžo/389/2009
Najvyšší súd 8Sžo/389/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. M. S., V., V., zastúpeného JUDr. J. H.,
advokátom so sídlom R., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P/0082/01/2007 zo dňa 10.
októbra 2007, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S
349/2007--38 zo dňa 10. júna 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
2S 349/2007-38 zo dňa 10. júna 2009, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. P/0082/01/2007 zo dňa
10. októbra 2007, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj
č. P/0082/01/2007 zo dňa 13. júna 2007 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 7000 Sk
(232,36 €) pre porušenie povinností predávajúceho (žalobcu) zistené pri kontrole dňa
2
12. marca 2007 vykonanej u podnikateľa Ing. M. S. (stavba kozubov), V., V. (podnikateľský
subjekt podnikajúci pod obchodným menom Ing. M. S. S., s miestom podnikania V., V.,
IČO: X. ukončil ku dňu 30. júna 2009 svoju činnosť). Žalobca porušil povinnosti
predávajúceho, keď nevybavil reklamáciu spotrebiteľa zákonom stanoveným spôsobom,
nakoľko reklamácia spotrebiteľky p. S. z V., zameraná na kvalitu vykonaného diela (výstavba
krbu s tepelným vykurovaním), uplatnená listom zo dňa 23. augusta 2006, nebola
preukázateľne vybavená zákonom stanoveným spôsobom najneskôr do 30 dní a v rovnakej
lehote nebol spotrebiteľke vystavený doklad o spôsobe jej vybavenia, čím porušil § 19 ods. 4,
ods. 5 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“).
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplynul záver, že
preskúmavané rozhodnutie i postup žalovaného je v súlade so zákonom a námietky žalobcu
neodôvodňujú jeho zrušenie. Krajský súd uviedol, že z obsahu listu spotrebiteľky zo dňa
23. augusta 2006 jednoznačne vyplýva, že sa žalobcovi vytýkajú vady na vykonanom diele
a to aj napriek skutočnosti, že na začiatku listu sa spomína žiadosť o stretnutie, avšak je
nesporné, že toto stretnutie sa malo týkať prerokovania spôsobu odstránenia nedostatkov,
podrobne popísaných v ďalšom obsahu listu. Vyslovil, že takéto podanie adresované
žalobcovi ako zhotoviteľovi diela nemôže byť chápané žiadnym iným spôsobom ako
reklamácia. V zmysle § 19 zákona č. 634/1992 Zb. bolo povinnosťou žalobcu o reklamácii
rozhodnúť v lehote 30 dní a vydať spotrebiteľovi doklad o reklamácii a spôsobe jej
vybavenia, a to aj v prípade, keby reklamácii nevyhovel. Stotožnil sa s postupom správneho
orgánu, keď tento neriešil oprávnenosť reklamácie, ale skúmal, či žalobca dodržal zákonom
stanovený postup pri vybavení reklamácie. O skutočnosti, že žalobca nemohol chápať obsah
listu spotrebiteľky inak ako reklamáciu, svedčia napokon aj jeho vyjadrenia, ktorými bránil
svoj postoj k vadám diela a k jeho zodpovednosti za vady. Z uvedeného vyplýva, že sám si
bol vedomý, že podstatou listu spotrebiteľky bolo vytknutie vád, teda reklamácia.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas
odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil
nedostatočným zistením skutkového stavu veci, v dôsledku ktorého súd dospel
k nesprávnemu právnemu záveru. Uviedol, že dňa 06. septembra 2005 začal v rodinnom
dome spotrebiteľky zhotovovanie diela – výstavbu krbu s teplonosným vykurovaním. Pri
3
zhotovovaní diela sa spotrebiteľka domáhala, aby žalobca použil ňou označený materiál,
avšak s ohľadom na skutočnosti, že žalobca tento materiál nepoznal, nemal s ním skúsenosti
a nezdal sa mu vhodný na zhotovenie diela, upozornil opakovane spotrebiteľku na
nevhodnosť použitia materiálu. Spotrebiteľka napriek upozorneniam trvala na zhotovení diela
z uvedeného materiálu.
Ďalej namietal, že so spotrebiteľkou sa dohodol na zhotovení hrubej stavby bez
povrchových úprav. V domácnosti spotrebiteľky sa následne prejavili nedostatky ako
popraskaná omietka a podobne, avšak tieto neboli spôsobené prácou žalobcu a vykonaním
diela. Preto žalobcovi nie je zrejmý dôvod, pre ktorý spotrebiteľka svoj údajný nárok na
reklamáciu uplatňuje u neho, keď nedostatky ako popraskaná stierka a štukové rímsy sú
dôsledkom práce inej spoločnosti, ktorá v dome spotrebiteľky osádzala štuky a maľovala.
Zároveň vyslovil nesúhlas s tvrdením spotrebiteľky, že u žalobcu reklamovala predmetné
pochybenia a nedostatky, nakoľko z obsahu jej listu zo dňa 28. marca 2006 uplatnenie
reklamácie nevyplývalo, a preto žalobca ani nemal dôvod dodržať 30-dňovú lehotu a vystaviť
doklad o spôsobe vybavenia reklamácie.
Krajskému súdu vyčítal, že neskúmal odôvodnenosť reklamácie a v napadnutom
rozsudku vyslovil, že žalovaný postupoval správne, keď sa zaoberal dodržaním stanoveného
postupu, hoci podľa názoru žalobcu bolo potrebné opodstatnenosť reklamácie riešiť, keďže
túto považoval za nedôvodnú. Zároveň vyslovil nesúhlas s tvrdením krajského súdu, že
žalobca nemohol chápať obsah listu spotrebiteľky inak ako reklamáciu, nakoľko reklamácia
ako právny úkon má v zmysle príslušných ustanovení zákona predpísanú formu a obligatórne
náležitosti, ktoré splnené neboli a teda nie je žalobcovi zrejmé, z čoho mal súd preukázanú
vedomosť žalobcu, že ide o reklamáciu, keď žiadny takýto dôkaz v konaní vykonaný nebol
a z predloženého listu spotrebiteľky to nevyplýva.
Žalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu vyjadril a navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. júna 2009, č. k.
2S 349/2007-38 potvrdil. K námietkam žalobcu vzneseným v odvolaní uviedol, že Slovenská
obchodná inšpekcia je oprávnená preverovať len dodržiavanie formálneho postupu pri
vybavovaní reklamácií, nie však spôsobu, ako rozhodne samotný predávajúci v predmetnej
veci. Ku konštatovaniu porušenia niektorých z povinností predávajúceho vyplývajúcich zo
zákona č. 634/1992 Zb. môže dôjsť aj v prípade reklamácie z pohľadu predávajúceho zjavne
nedôvodnej. Zdôraznil, že žalobca ako pri kontrole Slovenskej obchodnej inšpekcie
4
uskutočnenej dňa 12. marca 2007, tak ani pri začatí správneho konania nenamietal
skutočnosť, že by sa v danom prípade nejednalo o reklamáciu. V rámci odvolacieho konania
žalovaný správny orgán posúdil obsah listu spotrebiteľky zo dňa 23. augusta 2006, pričom
zistil, že predmetom listu je reklamácia pretrvávajúcich vád zhotoveného diela, ako aj jeho
neodovzdania podľa platných právnych predpisov. Vzhľadom k uvedenému sa nestotožnil
s tvrdením žalobcu, že sa v danom prípade nejednalo o reklamáciu a žalobca nebol teda ani
povinný postupovať podľa § 19 zákona č. 634/1992 Zb. Ďalej uviedol, že žalovanému nie je
známe, že by niektorý právny predpis stanovoval presnú formu a náležitosti reklamácie
podanej zo strany spotrebiteľa, avšak predmetná reklamácia podľa názoru žalovaného
v danom prípade obsahuje údaje potrebné pre jej riadne posúdenie zo strany predávajúceho.
Vyjadril názor, že pri rozhodovaní konal na základe zákona a v medziach zákona na základe
spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý považuje za správne právne posúdený. Zároveň
mal za to, že pokuta bola žalobcovi uložená oprávnene a v súlade so zákonom o ochrane
spotrebiteľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 09. decembra 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu. Predpokladom tohto postupu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po
vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť (§ 247 ods. 1, ods. 2 O.s.p.).
5
V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu č. P/0082/01/2007 zo dňa 10. októbra 2007, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej
inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0082/01/2007 zo dňa 13. júna 2007, ktorým
bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 7000 Sk (232,36 €) za porušenie povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 19 ods. 4, ods. 5 zákona č. 634/1992 Zb., t.j. že žalobca
nevybavil reklamáciu spotrebiteľa zákonom stanoveným spôsobom, teda najneskôr do 30 dní
a zároveň v uvedenej lehote spotrebiteľke nevystavil doklad o spôsobe vybavenia reklamácie.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného č. P/0082/01/2007, ktorý je súčasťou súdneho
spisu, vyplýva, že spotrebiteľka si listom zo dňa 23. augusta 2006 u žalobcu uplatnila
reklamáciu zameranú na kvalitu vykonaného diela (výstavba krbu s tepelným vykurovaním).
Žalobca reagoval na reklamáciu spotrebiteľky až listom podaným na pošte dňa
02. októbra 2006, v ktorom uviedol, že spotrebiteľkou reklamované práce (popraskaná stierka
a štukové rímsy) chybne realizovala iná spoločnosť, napriek ktorej skutočnosti ich dal žalobca
na vlastné náklady opraviť. Zdôraznil, že pri opravných prácach na žiadosť otca spotrebiteľky
použil materiály, ktoré nepoznal.
Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej
len „prvostupňový správny orgán“) ako príslušný orgán podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002
Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“)
preskúmal na základe podnetu spotrebiteľky dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo
zákona č. 634/1992 Zb. Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva kontrolu vnútorného trhu
a zisťuje dodržiavanie ostatných podmienok ustanovených všeobecne záväznými právnymi
predpismi na vykonávanie veľkoobchodnej, distribučnej, maloobchodnej činnosti, na
poskytovanie služieb, najmä služieb cestovného ruchu a ubytovacích služieb a služieb
informačnej spoločnosti (§ 2 písm. f/ zákona č. 128/2002 Z.z.). Skúma dodržiavanie
povinností stanovených v zákone č. 634/1992 Zb. (§ 22 ods. 1 citovaného zákona).
Prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný skúmali dodržiavanie povinností
stanovených v § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. zo strany žalobcu. Skúmali konanie po
formálnej (procesnej) stránke, nie po hmotnoprávnej stránke, t.j. neskúmali, akým spôsobom
bola reklamácia vybavená.
6
Reklamačné konanie sa začína podaním reklamácie a končí sa jej vybavením
v zákonom stanovenej lehote. Spornou otázkou v predmetnej právnej veci bolo, či z obsahu
listu spotrebiteľky zo dňa 23. augusta 2006 vyplýva uplatnenie reklamácie, teda či sa
reklamačné konanie začalo.
Ako každý právny úkon, musí aj samotná reklamácia spĺňať všeobecné náležitosti
právneho úkonu vymedzené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň musí spĺňať
náležitosti osobitné, vyžadované pre tento konkrétny právny úkon. Medzi tieto náležitosti
patrí predovšetkým označenie subjektov oprávneného a povinného, okamžik reklamácie, t.j.
zachovanie prekluzívnej reklamačnej lehoty a samotný obsah reklamácie, t.j. práva
a povinnosti subjektov reklamácie.
Z listu spotrebiteľky zo dňa 23. augusta 2006 je zrejmý prejav vôle smerujúci k vzniku
zodpovednostného právneho vzťahu medzi objednávateľom diela (spotrebiteľka)
a zhotoviteľom (žalobca). List obsahuje aj označenie subjektov reklamácie a zachovanie
prekluzívnej reklamačnej lehoty vyplýva z časových údajov o uskutočnení výstavby krbu
uvedených v liste.
Vo vzťahu k samotnému obsahu reklamácie je potrebné, aby oprávnený vymedzil
svoje požiadavky, stručne ich odôvodnil a uviedol rozsah svojich nárokov. Vytýkané vady na
vykonanom diele a požadované odstránenie nedostatkov zahrnuté v liste, predstavuje splnenie
aj tejto náležitosti.
Odvolací súd považuje uplatnenie reklamácie za platné, v zákonnej lehote, od ktorej
podania začína plynúť 30-dňová lehota na vybavenie reklamácie v zmysle § 19 ods. 4 zákona
č. 634/1992 Zb. Z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva, že klientka
žalobcu (spotrebiteľka) podala reklamáciu dňa 23. augusta 2006 a žalobca na ňu reagoval
zaslaním písomnej odpovede až dňa 02. októbra 2006, t.j. po 1 mesiaci a 10 dňoch. Je
evidentné, že zákonná 30-dňová lehota na vybavenie reklamácie nebola dodržaná. Následkom
bolo uloženie sankcie – pokuty – podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. za nedodržanie
povinnosti ustanovenej citovaným zákonom vo výške 7000 Sk (232,36 €). Sankcia bola
uložená na dolnej hranici sadzby (keď bolo možné uložiť pokutu až do výšky 2 000 000 Sk
(66 387,84 €) s ohľadom na závažnosť správneho deliktu.
Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový a právny
stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. Rovnako krajský súd
7
postupoval správne, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa ustanovenia § 250j
ods. 1 O.s.p.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 349/2007-38 zo dňa 10. júna 2009 ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k
ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto
konaní náhrada trov konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 09. decembra 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská