Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/67/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: D.. X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, D. X. L., zastúpeného: Mgr. Jozef Nádaský, advokát, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: FUN TIME s.r.o., so sídlom Nobelova 18/A, Bratislava, IČO: 44 539 622, zastúpenému: Mgr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zaplatenie 8 376,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -186 zo dňa 23. júla 2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh na prerušenie konania, žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil , a a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané D.. F. B., ktorá je manželkou žalobcu, hraciu zostavu objednávala, a že za dodanie a montáž hracej zostavy na záhrade rodinného domu na E. R.. XX v D. X. L. zaplatila manželka žalobcu žalovanému dňa 15.3.2013 sumu 3 000,- €. Listom zo dňa 21.6.2016 žalobca spolu s manželkou reklamovali dodaný výrobok, pretože vykazuje vady predstavujúce riziko pre jeho užívanie a v súčasnosti je im tak bránené v jeho užívaní. Osobitne sa jedná o tieto vady: z drevených častí sa odlupuje ochranný lak, a to aj na miestach, ktoré neboli zaťažované dotykom či oterom pri používaní, na drevených častiach vo výške a v dosahu detí vznikli praskliny, ktoré prestavujú riziko poranenia detí, nosné drevené konštrukcie vykazujú počiatočné hnilobné procesy, spojovací materiál konštrukcie (šroby) nie sú opatrené ochrannými krytmi a predstavujú riziko poranenia detí, kovové časti výrobku podliehajú korózii. Žalobca a jeho manželka žiadali, aby obhliadku a termín návštevy za účelom odstránenia vád výrobku počas záručnej doby si žalovaný s nimi vopred dohodol prostredníctvom e-mailu. Ďalším listom zo dňa 26.6.2017 žalobca a jeho manželka oznámili žalovanému odstúpenie od zmluvy a žiadali žalovaného o dohodnutie termínu demontáže a prevzatia zostavy detského ihriska a o vrátenie uhradenej kúpnej ceny vo výške 8 376,- € na uvedený bankový účet. Tieto skutočnosti neboli podľa súdu prvej inštancie tiež sporné. Žalovaný v súvislosti dodaním tovaru vystavil viacero dokladov: - faktúru č. 2013004, bez dátumu vystavenia, na zálohovú platbu 3 000,- € s poznámkou, že nie je daňovým dokladom, - faktúru č. DPH 13001 zo dňa 15.3.2013 na účely DPH k prijatej zálohe 3 000,- €, z ktorej 20 % DPH predstavuje 500,- €, - faktúru č. XXXX zo dňa

2.5.2013 na uhradenú zálohu 3 000,- €, vyúčtovanú faktúrou č. L., s poznámkou, že slúži zároveň ako dodací list, - faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 25.6.2015, na sumu 5 795,- €, po odpočítaní zálohy 3 000,- €, s termínom splatnosti 5.7.2015. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 6.7.2015 žalovaný postúpil svoju pohľadávku voči D.. F. B.Č. na vymoženie nedoplatku úhrady za detské ihrisko spoločnosti KeramiS, s.r.o., ktorá dňa 20.7.2015 podala na Okresnom súde Bratislava III žalobu proti D.. F. B. o zaplatenie čiastky 5 795,- €. Konanie je vedené pod sp. zn. . Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.7.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou KeramiS, s.r.o. ako postupcom a L. F. ako postupníkom, súd uznesením zo dňa 4.3.2016 pripustil, aby namiesto postupcu vstúpil do konania ako žalobca L. F., ktorý následne, dňa 17.1.2019, zomrel. Ostatné skutočnosti vyplývajúce z množstva listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný, súd nepovažoval za dôležité pre rozhodnutie sporu.

1.2. Prvoinštančný súd uviedol, že pre vady tovaru môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy v dvoch prípadoch, ak vada robí vec neupotrebiteľnou alebo ak predávajúci nevybaví reklamáciu v lehote 30 dní. Pre posúdenie uplatneného nároku bola dôležitá otázka, odkedy začala plynúť záručná doba. Táto skutočnosť bola medzi stranami sporná. Žalobca poukazoval na faktúru žalovaného č. 20150078, ktorá mala slúžiť zároveň ako dodací list, podľa ktorej bola zostava dodaná dňa 23.6.2015. Žalovaný tvrdil, že hracia zostava bola dodaná najneskôr dňa 2.5.2013, teda už o viac než dva roky skôr. Pri posudzovaní spornej skutočnosti súd v zmysle hodnotil každý predložený dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo počas konania najavo. Predložené faktúry, ktoré mali slúžiť ako dodací list, svedčali o dodaní tovaru tak dňa 2.5.2013, ako aj o dodaní dňa 23.6.2015. Z vyjadrenia D.. B. v konaní vyplynulo, že žalovaný jej predložil návrh dodacieho listu s vyúčtovaním ceny už v apríli 2013, dodací list však s ohľadom na neodstránené vady a nedorobky nepodpísala a dielo neprevzala. Ďalej uviedla, že k odovzdaniu bez vád a nedorobkov nedošlo ani v júni 2013, kedy žalobca uskutočnil hotovostnú úhradu ceny. Úhrada sa podľa nej uskutočnila s ohľadom na skutočnosť, že podstatná časť diela bola dodaná a v danom čase nadobudla dojem, že dodávateľ zvyšné vady a nedorobky riadne a bez zbytočného odkladu odstráni. Žalovaný preukázal e-mailom zo dňa 18.4.2013, že skutočne zaslal D.. B. vyúčtovanie aj s dodacím listom podľa poslednej cenovej ponuky. Na e-mail žalobca, ani jeho manželka, nijako nereagovali. Od júna 2013 do júna 2015 nenastala žiadna skutočnosť týkajúca sa prevzatia alebo odmietnutia dodanej zostavy. Žalobca neoznámil žalovanému, že dodanú zostavu odmieta prevziať, že má stále vady, ktoré bránia jej užívaniu alebo ohrozujú bezpečnosť. V dňoch 20.5.2014 a 21.5.2014 žalovaný emailom komunikoval s manželkou žalobcu len o dodaní šplhacej tyče za cenu 190,- € bez DPH a o výmene detského sedáka a dohodli si termín. O ďalší rok neskôr, dňa 30.5.2015, žalobca oznámil žalovanému, že fotka ich záhrady so zostavou je bez ich súhlasu na facebookovej stránke žalovaného a prosil ich odtiaľ hneď odstrániť, čo tiež nesvedčí o tom, že zostavu neprevzal. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že dielo žalobca a jeho manželka prevzali už v apríli 2013, najneskôr však dňa 2.5.2013, odkedy zostavu aj užívali.

1.3. Žalobca v konaní uvádzal, že už pri dodávke a montáži upozorňoval žalovaného na vady a nedostatky. Nebolo však zrejmé, o aké konkrétne vady išlo. Na to súd upozornil už na prvom pojednávaní, keď uviedol, že na základe tvrdení strán považuje za nejasné, aké vady hracia zostava vlastne mala mať. Žalobca aj potom poukazoval len na vady uvedené v reklamácii zo dňa 21.6.2016, hoci z ich opisu je zrejmé, že sa nemohlo jednať o vady zistené v roku 2013, ale len o vady vzniknuté v záručnej dobe (korózia, hnilobné procesy, olupovanie laku). Súd preto dospel k záveru, že v roku 2013 nemala hracia zostava také vady, ktoré by oprávňovali žalobcu ju neprevziať. O vadách neexistoval žiadny konkrétny dôkaz. Súd pritom neskončil dokazovanie už na prvom pojednávaní, žalobca sa však nedostavil ani na druhé pojednávanie. V tej súvislosti súd poukázal na , podľa ktorého sa v spotrebiteľskom spore nepoužije ustanovenie , ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom. To znamená, že súd mohol v tomto konaní uplatniť sudcovskú koncentráciu. Podľa začína záručná doba plynúť od prevzatia veci, v danom prípade začala plynúť odo dňa 2.5.2013 a uplynula dňom 2.5.2015. Žalobca nepreukázal, že počas záručnej doby malo dielo vady a že tieto vady reklamoval. Kúpenú zostavu detského ihriska nemal uviesť do prevádzky iný podnikateľ než žalobca, preto záručná doba začala plynúť už odo dňa jej zmontovania a prevzatia, čo možno považovať za uvedenie do prevádzky. Spotrebiteľ, rovnako ako každý iný žalobca v sporovom konaní, musí pre úspech v spore tvrdiť relevantné skutočnosti, a ak sú sporné, ich aj preukázať. Aj na spotrebiteľa platia ustanovenia a , z ktorých uvedené vyplýva. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba

priaznivé právne dôsledky. V prvom rade teda zaťažuje žalobcu, ktorý tvrdí, že nastal stav zakladajúci jeho právo. Dôkazná povinnosť žalovaného nastupuje až následne, kedy tvrdí skutočnosti a predkladá o nich dôkazy, ktoré spochybňujú alebo vyvracajú tvrdenia (dôkazy) žalobcu. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. Súd nemal povinnosť zisťovať v konaní skutočný stav veci, ten súd zisťuje len v konaní podľa . Zásada tzv. materiálnej pravdy neplatí v sporovom konaní podľa , a neplatí ani v spotrebiteľskom spore. Ustanovenia až upravujú iba zvýšenú procesnú ochranu spotrebiteľa, a obsahujú osobitné ustanovenia o dokazovaní v spotrebiteľských sporoch, stále však ide o sporové konanie, v ktorom je každá strana povinná tvrdiť a preukazovať relevantné skutočnosti, nemôže sa spoliehať na iniciatívne vyšetrovanie súdom. Podľa súd síce môže vykonať aj dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, predpokladom však je, že je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci, čo nebol predmetný prípad. Keďže žalobca vady reklamoval až po záručnej dobe a nepreukázal ani jeden dôvod na odstúpenie od zmluvy, súd prvej inštancie jeho žalobu o vrátenie kúpnej ceny v celom rozsahu zamietol.

1.4. O zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania súd rozhodol podľa spolu s rozhodnutím vo veci samej. Keďže žaloba o vrátenie kúpnej ceny bola zamietnutá z dôvodu, že žalobcovi nevzniklo právo na vrátenie kúpnej ceny, rozhodnutie súdu nezáviselo od rozhodnutia sporu sp. zn. , v ktorom sa rieši otázka, či žalobca s manželkou vôbec zaplatili žalovanému kúpnu cenu.

1.5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a . Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu a závislého výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že za zásadnú skutočnosť, od ktorej si súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania urobil mylný záver a na ktorej následne založil svoj právny názor, je konkrétny čas, resp. dátum dodania predmetu kúpy - hracej zostavy žalobcovi zo strany žalovaného. Od správneho určenia tejto skutočnosti je následne možné odvodiť začatie plynutia záručnej doby a prijať preto konštatovanie o oprávnenosti vykonaných reklamácií a odstúpenia od zmluvy žalobcom, ktoré žalobca považoval za nespochybniteľné oprávnené, správne a vykonané v patričnej záručnej dobe s ohľadom na dobu dodania predmetu kúpy, jeho celkovej montáže a následného uvedenia do prevádzky (tak aby predmet kúpy mohol žalobca reálne používať), od ktorého začala plynúť záručná doba. Žalobca citoval , a , a , z ktorých podľa jeho názoru má vyplývať, že predávajúci (t.j. žalovaný) je povinný podľa povahy veci dodať predmet kúpy na miesto určené kupujúcim a kupujúci je povinný poskytnúť predávajúcemu maximálnu súčinnosť spočívajúcu v prebraní samotného predmetu kúpy a následne zaplatiť kúpnu cenu. V nadväznosti ďalej vyplýva fakt, že dodaním predmetu kúpy na miesto určené kupujúcim, uvedením do prevádzky a jeho následným prebraním zo strany kupujúceho, začína plynúť záručná doba, ktorá bola v tomto prípade v štandardnej dĺžke stanovenej pri spotrebiteľských kúpnych zmluvách, a to 24 mesiacov. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku si súd založil svoj právny názor o začatí plynutia záručnej doby na moment prevzatia tohto predmetu kúpy žalobcom, ktoré bolo podľa slov žalovaného potvrdené vydaním faktúry č. 2013 zo dňa 2.5.2013, ktorá mala podľa slov (s ktorými sa súd stotožnil) zároveň funkciu dodacieho listu, a teda dokladu preukazujúceho, resp. potvrdzujúceho dodanie predmetu kúpy a jeho prevzatie žalobcom, a teda od tohto dátumu začalo podľa slov žalovaného a de facto aj súdu plynúť 24-mesačná záručná doba na predmet kúpy.

2.1. Podľa žalobcu však nie je možné v zmysle vykonaného dokazovania ustáliť, že predmet kúpy - hracia zostava, by bola žalobcovi odovzdaná/dodaná dňa 2.5.2013; hracia zostava ako predmet kúpy bola privezená na pozemok v Ivanke pri Dunaji v roku 2013, pričom však v následnom období dochádzalo k jej postupnej montáži a odstraňovaniu vád a nedorobkov predmetu kúpy, ktoré sa vyskytovali už priamo pri dodaní a spôsobovali jeho nefunkčnosť a zabraňovali tak jeho užívaniu, a teda zároveň táto činnosť žalovaného nemôže byť považovaná ani za činnosť smerujúcu k odstraňovaniu vád reklamovaných žalobcom v rámci záručnej doby, keďže k takýmto reklamáciám dochádzalo až v období

rokov 2016-2017. Za zásadné považoval žalobca nesprávne vyjadrenie názoru súdu k otázke dodania predmetu kúpy, a to že práce uskutočňované žalovaným v čase od roku 2013 až do roku 2015 boli reklamačnými opravami - tento právny názor je možné v celom rozsahu vylúčiť tým, že v takomto prípade by musel žalovaný o tejto skutočnosti vydať žalobcovi písomné potvrdenie o uskutočnenej reklamácii a spôsobe jej odstránenia a uskutočniť o tom záznam do knihy reklamácií, čo v skutočnosti nikdy neurobil. Žalovaný teda v období od roku 2013 až do 23.6.2015 vykonával činnosť, ktorá smerovala k odstráneniu vád existujúcich pri prvotnom dodaní predmetu kúpy a možno povedať, že svojou činnosťou smeroval k tomu, aby mohol byť predmet kúpy prevádzky- a užívaniaschopný a odovzdaný kupujúcemu. Povinnosťou dodávateľa/predávajúceho pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve je nielen predmet kúpy kupujúcemu dodať na určené miesto, ale zároveň z hľadiska povahy veci zmontovať a uviesť do prevádzky tak, aby bol predmet kúpy plne funkčný a bez vád a následne v takomto (technicky) perfektnom stave odovzdať kupujúcemu, ktorému následne od tohto momentu odovzdania začína plynúť záručná doba, v ktorej sa predávajúci zaručuje, že dodaný a odovzdaný predmet kúpy bude počas tejto doby plne funkčný, bude vykazovať určité vlastnosti/funkčnosť, a v prípade vyskytnutia vád tieto vady odstrániť. V tomto prípade však žalovaný nepristúpil k okamžitej montáží a uvedeniu predmetu kúpy do prevádzky po dodaní žalobcovi, ale postupne odstraňoval vady predmetu kúpy jestvujúce pri jeho dodaní a montoval, uvádzal predmet kúpy do prevádzky s prestávkami spôsobenými možnosťou realizácie prác len počas letných mesiacov a tiež zaneprázdnenosťou žalovaného až do momentu, kedy odovzdal plne funkčný predmet kúpy žalobcovi do užívania - t.j. 23.6.2015. S ohľadom na postupné odstraňovanie vád a nedorobkov vyskytujúcich sa pri dodaní predmetu kúpy a jeho následnom uvádzaní do prevádzky je preto možné konštatovať, že predmet kúpy bol žalobcovi odovzdaný až dňa 23.6.2015, kedy bola vystavená faktúra č. XXXXXXXX na druhú časť kúpnej ceny; z obsahu tejto faktúry zároveň vyplýva, že táto slúži ako dodací list, ktorý je (vo všeobecnosti) potvrdením o splnení povinnosti predávajúceho dodať tovar, v dojednanom množstve a kvalite. Dodací list plní preto kontrolnú a evidenčnú funkciu.

2.2. Žalobca v odvolaní citoval z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.3.2008, sp. zn. . Prvoinštančný súd si primárne založil svoj právny názor o začatí plynutia záručnej doby pre žalobcu na faktúre č. XXXX z 2.5.2013, na ktorú sa žalovaný odvoláva ako na dôkaz preukazujúci dodanie a odovzdanie predmetu kúpy žalobcovi v roku 2013, a teda aj na príslušné začatie plynutia záručnej doby. Z pohľadu žalobcu bolo však zarážajúce, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s viacerými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré sa viažu k existencii a právnym účinkom tohto žalovaným proklamovaného dokumentu, pričom tieto pochybenia v činnosti súdu privádzajú žalobcu k právnemu názoru o nedostatočnej odôvodnenosti a de facto absolútnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, v ktorom súd odignoroval, resp. v konaní neskúmal a nepreukazoval, kedy bola táto faktúra (ktorá mala podľa slov žalovaného funkciu dodacieho listu) reálne žalobcovi doručená/odovzdaná, či táto faktúra spĺňa náležitosti uvedené v zákone o ochrane spotrebiteľa, a teda či žalovaný neporušil svoje povinnosti, ktorými ho zákon o ochrane spotrebiteľa viaže a taktiež z akého dôvodu následne žalovaný vystavoval a doručoval žalobcovi faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 23.6.2015. Pri skúmaní náležitostí pri dodacích listoch/dokladoch potvrdzujúcich odovzdanie tovaru kupujúcemu - spotrebiteľovi, ktoré vyplývajú z § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, je nutné tieto náležitosti aplikovať na predmetný listinný dôkaz, a to faktúru č. XXXX z 3.5.2013, na ktorú sa odvolával žalovaný, a ktorú v konečnom dôsledku aj súd považoval za primárny dôkaz začatia plynutia záručnej doby pre žalobcu od tohto dátumu. Tento doklad neobsahuje údaj o dátume predaja vyžadovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa - samotná faktúra hovorí iba o dátume vyhotovenia, dátume splatnosti a dátume vzniku daňovej povinnosti, nie však o konkrétnom dátume predaja, resp. dodania a odovzdania predmetu kúpy žalobcovi. Táto faktúra je dokladom, ktorý viac menej pripomína znaky daňového dokladu, ktorý sa od listiny uplatniteľnej pri vedení účtovníctva žalovaného líši jedine uvedením poznámky, že faktúra slúži zároveň ako dodací list. Toto samotné konštatovanie však podľa názoru žalobcu nezakladá splnenie všetkých náležitostí stanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa pre doklad potvrdzujúci odovzdanie predmetu kúpy spotrebiteľovi - kupujúcemu. Naopak náležitosti uvedené v zákone o ochrane spotrebiteľa obsahuje práve faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 23.6.2015, ktorú žalobca dodnes považuje za jediný legitímny doklad o dodaní a odovzdaní plne funkčného a zmontovaného predmetu kúpy. Na rozdiel od faktúry č. 2013, na ktorej si evidentne bez hlbšieho vykonania dokazovania a na základe absolútne nesprávnych záverov o skutkovom stave založil súd svoj právny názor, uvedená faktúra z roku 2015 obsahuje všetky údaje vyžadované zákonom o ochrane spotrebiteľa a priamo hovorí o dátume dodania tovaru/služby a prijatia platby. Tieto skutočnosti sú z pohľadu žalobcu o to viac závažnejšie, že v tomto prípade sa jedná o tzv. spor s ochranou slabšej strany, pri ktorom má súd brať osobitný pohľad na povahu sporu, a prípadne podľa ust.

vykonať dôkazy spotrebiteľom nenavrhnuté za účelom priblíženia sa k princípu materiálnej pravdy. Skutočnosť, že je spotrebiteľ zastúpený advokátom vylučuje jedine aplikáciu , čo v tomto prípade samozrejme súd náležíte využil.

2.3. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu pri hodnotení skutkového stavu na základe predložených dôkazov vôbec nezaoberal otázkou, kedy došlo k reálnemu a preukázateľnému doručeniu alebo odovzdaniu faktúry č. XXXX z 3.5.2013 zo strany žalovaného ako predávajúceho žalobcovi ako kupujúcemu. Súd odkázal na mail zaslaný žalovaným a doručený manželke žalobcu dňa 18.4.2013, ktorého prílohou bol podľa slov súdu dokument označený ako dodací list, ktorý preukazoval splnenie povinnosti žalovaného vystaviť žalobcovi doklad potvrdzujúci prevzatie predmetu kúpy, ktorý zároveň spôsoboval začatie plynutia záručnej doby. Súd sa evidentne nesprávne a nedôsledne vysporiadal s dôkaznou situáciou, keďže za doklad potvrdzujúci odovzdanie predmetu kúpy považoval faktúru č. L. vystavenú žalovaným dňa 15.3.2013, ktorá bola manželke žalobcu doručená dňa 18.4.2013, a ktorá svojou povahou ani obsahom nespĺňa pomaly žiadnu z náležitostí stanovenú v § 16 zákona o ochrane spotrebiteľa a už vôbec neobsahuje informáciu, že sa jedná o dodací list, resp. doklad potvrdzujúci odovzdanie tovaru. Žalobcovi teda nebolo celkom zrejmé, na základe akých zistení dospel súd k takémuto posúdeniu skutkového stavu v danej veci, keďže buď sám evidentne nedôsledne skúmal predložené dôkazy (faktúru č. L. považoval bez akéhokoľvek skúmania z hľadiska splnenia náležitostí podľa § 16 zákona o ochrane spotrebiteľa za doklad preukazujúci odovzdanie tovaru) alebo mal vo vlastnom skutkovom posúdení a odôvodnení napadnutého rozsudku také rozpory, že možno za doklad preukazujúci odovzdanie tovaru považoval spomínanú faktúru č. 2013 z 3.5.2013, na ktorú sa odvolával žalovaný, a ktorej náležitosti boli rozoberané vyššie. Zároveň, ak by súd považoval onú faktúru č. 2013 z 3.5.2013 za doklad preukazujúci odovzdanie predmetu kúpy, s ktorým súviselo začatie plynutia záručnej doby, akým spôsobom mohla táto faktúra byť doručená manželke žalobcu pred jej vystavením? Predmetná faktúra č. XXXX z 3.5.2013 bola v skutočnosti žalovaným odoslaná poštou žalobcovi dňa 27.6.2015 spolu s faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 23.6.2015, ktorú žalobca dodnes považuje za jediný právne správny doklad potvrdzujúci odovzdanie funkčného a zmontovaného predmetu kúpy, ktorý zároveň spôsobil začatie plynutia záručnej doby. Túto faktúru z roku 2015 je možné ako jedinú považovať za doklad spĺňajúci všetky náležitosti a preukazujúci odovzdanie predmetu kúpy žalobcovi ako kupujúcemu. Všetky ostatné vyššie uvedené a súdom skúmané faktúry mal preto súd pri zisťovaní a posudzovaní skutkového stavu považovať za irelevantné, keďže buď nespĺňajú náležitosti daňového dokladu, dodacieho listu alebo boli vystavené duplicitne, v sume inej ako bola dohodnutá cena diela a mali slúžiť výlučne pre tendenčnú a účelovú úpravu skutkového stavu a/alebo pre účely skresľovania účtovnej evidencie žalovaného a pokus o úpravu výšky daňového základe spoločnosti žalovaného a krátenie dane z príjmu právnických osôb.

2.4. Za jediný právne relevantný doklad preukazujúci dodanie a odovzdanie predmetu kúpy spĺňajúci všetky vyžadované náležitosti a spôsobujúci začatie plynutia záručnej doby žalobca považoval spomínanú faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 23.6.2015, na základe ktorej potom pristúpil žalobca k reklamácií predmetu kúpy listom zo dňa 21.6.2016. Žalovaný následne odmietol podanú reklamáciu uznať, pričom ako dôvod uviedol, že bola podaná po záručné dobe, v dôsledku čoho žalobcom vytýkané vady a nedorobky neodstránil. Žalobca využil svoje právo v zmysle § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a od kúpnej zmluvy listom zo dňa 26.6.2017 odstúpil a vyzval žalovaného na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny vo výške 8 376,- €. Ako dôvod odstúpenia uviedol žalobca najmä pretrvávajúce a neodstrániteľné vady tovaru, ktoré žalobca viackrát u žalovaného reklamoval, t.j. najmä vady spojené s hnilobným procesom dreveného prevedenia, výskytom zjavných prasklín materiálu a s odpadávaním náteru laku, ako aj viditeľnej korózií kovovej časti hracej zostavy.

Žalobca poukazoval aj na svoje odôvodnené pochybnosti o bezpečnosti dodanej hracej zostavy vyvolané najmä tým, že na predmetnej hracej zostave nebol uvedený výrobca, ani zákonom predpísané označenie výrobku symbolom CE. Žalobca mal zároveň vážne a dôvodné pochybnosti, že v prípade dodanej hracej zostavy sa nejednalo o výrobok deklarovaného výrobcu J. X. Q., INC, v dôsledku čoho mohol byť pri uzavieraní predmetnej kúpnej zmluvy uvedený do omylu. Súd žiadnym spôsobom neprihliadol na žalobcom poukazovanú skutočnosť o nedostatkoch v označení predmetu kúpy dodaného žalovaným, pričom z predložených dôkazov bolo a súdu malo byť zrejmé, že táto neodstrániteľná vada tovaru nie je sporná, keďže sám žalovaný priznal absenciu povinného označenia tovaru označením CE s odkazom, že tento bol vyznačený na obale výrobku. Takéto umiestnenie by však bolo v rozpore s § 12 ods. 3 zákona o bezpečnosti hračiek a navyše žalovaný dodával tovar spolu s montážou, a teda bez toho,

aby žalobcovi ponechal obal od tovaru. V takýchto prípadoch zákon o ochrane spotrebiteľa explicitne uvádza možnosť vrátiť dodaný tovar predávajúcemu a žiadať o vrátenie kúpnej ceny, ak sa jedná o nebezpečný výrobok, čo v tomto prípade je možné bezpochyby tvrdiť keďže predmet kúpy - hracia zostava, neobsahovala predmetné označenie CE vyžadované zákonom o bezpečnosti hračiek. Žalobca preto disponoval okrem už rozoberaného dôvodu na odstúpenie od zmluvy so žalovaným (opakované vyskytovanie vád aj po vykonaní reklamácie v záručnej dobe) aj právom odstúpiť od zmluvy z dôvodu nebezpečnosti dodaného predmetu kúpy z dôvodu jeho nesprávneho označenia.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí posúdil otázku dodania tovaru na základe viacerých súvisiacich dôkazov, ktorých posúdenie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti vyčerpávajúco vysvetlil v odsekoch 24. až 29. svojho rozsudku. Z tohto vysvetlenia vyplýva, že súd vzal do úvahy aj výpoveď manželky žalobcu ako svedkyne v súvisiacom konaní sp. zn. , e-mail zo dňa 18.4.2013, ktorým žalovaný zaslal žalobcovi dodací list, absenciu akejkoľvek reakcie žalobcu či jeho manželky na uvedený e-mail, komunikáciu medzi zmluvnými stranami v rokoch 2013-2015 a tiež absenciu akýchkoľvek dôkazov (a vôbec dôkazných návrhov) o existencii vád v roku 2013. Nie je preto pravdou, že by súd založil svoj názor o okamihu dodania tovaru na stotožnení faktúry z roku 2013 s dodacím listom. Argumentácia žalobcu, ktorý spochybňuje náležitosti faktúry z 3.5.2013 ako potvrdenia o dodaní podľa § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, je irelevantná. Vystavenie potvrdenia bez všetkých náležitostí (resp. nevystavenie potvrdenia vôbec) nemá za následok preukázanie nedodania tovaru, ale by mohlo predstavovať iba porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Navyše takéto pochybenie môže byť iba predmetom správneho konania zo strany SOI, nezakladá však právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy. K splneniu povinnosti podľa § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa došlo zaslaním dodacieho listu v prílohe e-mailu zo dňa 18.4.2013. V súvislosti s uvedeným možno poukázať opätovne na nezmyselnosť a zmätočnosť argumentácie žalobcu, ktorý sa snažil spochybniť hodnotenie dôkazov súdom tým, že je v rozpore s logikou, aby bola manželke žalobcu doručená faktúra (z 3.5.2015) ešte pred jej vystavením (18.4.2013). Celkom pritom opomína, že ak súd uvádza, že dňa 18.4.2013 bol doručený manželke žalobcu dodací list, nemyslí tým faktúru z 3.5.2013, ale dodací list, ktorý tvoril prílohu e-mailu z 18.4.2013.

3.1. Podľa žalovaného žalobca vo svojom odvolaní ďalej vytýkal súdu, že nepostupoval podľa a nevykonal aj dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol. V tejto súvislosti však žalobca neuviedol jediný dôkaz, ktorý súd podľa neho mal vykonať, a ani to za účelom preukázania ktorých konkrétnych tvrdení žalobcu (tvrdenia musia byť stranami v konaní vždy prednesené a súd si ich ani v zmysle nemôže dotvárať) ho mal vykonať. Samotný žalobca na podporu svojich tvrdení označil v odvolaní jediný nový dôkaz, a to kópiu zásielky zo dňa 27.6.2015. Uvedená obálka je však ako dôkaz v predmetnej veci absolútne irelevantná a nepreukazuje absolútne nič, už vôbec nie nepravdivé tvrdenie žalobcu, že faktúra z 3.5.2013 bola žalobcovi zaslaná spolu s faktúrou z 23.6.2015. Žalobca v konaní napriek tomu, že mal pre to dostatok príležitostí, nepreukázal a ani sa nepokúsil preukázať, že reklamácia zo dňa 21.6.2016 bola oprávnená, t.j. že tovar mal skutočne tam uvádzané vady.

3.2. Vo vzťahu k namietanej nebezpečnosti tovaru žalobca neoznačil žiadne dôkazy, naopak žalovaný preukazoval, že pri následnej kontrole SOI predložil správnemu orgánu vyhlásenia o zhode ako aj certifikát konformity č. EN 71 zo dňa 11.1.2012. K samotnému označeniu CE je potrebné uviesť, že žalobca si mylne spája možnosť odstúpiť od zmluvy podľa § 6 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa s nesprávnym uvedením tohto označenia. V zmysle samotným žalobcom citovaného § 6 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ môže vrátiť iba výrobok, ktorý je nebezpečný, a nie taký, pri ktorom je označenie CE iba na obale, hoci by prípadne malo byť priamo na výrobku. Pokiaľ výrobok má príslušné certifikáty (opak žalobca napokon ani netvrdil - namietal iba absenciu, resp. nesprávne uvedenie označenia CE), nemožno ho za nebezpečný považovať, ani ak by pri umiestnení označenia CE došlo k chybe.

3.3. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ právo odstúpiť od zmluvy, pokiaľ dodávateľ nevybaví jeho reklamáciu v lehote najneskôr 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Pod vybavením reklamácie však nemožno chápať jej vybavenie kladné, t.j. vybavenie podľa predstáv spotrebiteľa. Za vybavenie reklamácie je potrebné považovať aj stanovisko dodávateľa, ktoré je voči reklamácii zamietavé ( ). Rozhodujúcou okolnosťou je len vybavenie reklamácie v zákonnej lehote. Ako bolo v konaní preukázané, žalovaný reklamáciu žalobcu zo dňa 21.6.2016 (doručenú žalovanému až dňa 7.7.2016) vybavil listom zo dňa 14.7.2016,

teda celkom zrejme v zákonnej 30-dňovej lehote. Ak by sa aj žalobca domnieval, že toto vybavenie nebolo správne, a teda ho za vybavenie ani nemožno považovať (čo však neuviedol), bolo by v konaní najprv nevyhnutné preukázať nesprávnosť vybavenia reklamácie, t.j. existenciu reklamovaných vád. V tomto smere však žalobca nepredložil ani neoznačil dôkazy, ktoré by existenciu vád a tým i nesprávnosť vybavenia reklamácie preukazovali, resp. mohli preukázať. Naopak, z e-mailovej komunikácie doloženej súdu žalobcom po koncentrácii konania (ak by ju súd pripustil ako dôkaz) dokonca vyplýva, že vady na výrobku neboli, keď tvrdené vady na obrázkoch výrobca označil za prirodzené vlastnosti dreva bez bezpečnostných rizík a bez ohrozovania stability konštrukcie. Pokiaľ žalobca v odvolaní cituje § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, išlo z jeho strany opätovne o účelovú argumentáciu. Ak by totiž aj skutočne bol tovar dodaný dňa 23.6.2015 (ako to v odvolaní uvádza žalobca), reklamácia zo dňa 21.6.2016 nebola uplatnená do 12 mesiacov od kúpy, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by bola žalovanému doručená do 23.6.2016. Naopak, nakoľko predmetná reklamácia (ako vyplýva aj z jej písomného vybavenia) bola žalovanému doručená až 7.7.2016, nie je možné na daný prípad ustanovenie § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa aplikovať.

4. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku. Uviedol v nej, že až úplným dodaním predmetu kúpy na miesto určené kupujúcim, uvedením do prevádzky - rozumej do stavu v ktorom je možné jeho bezpečné užívanie zo strany žalobcu ako kupujúceho (resp. jeho detí), pri naplnení vymedzených vlastností predmetu a po jeho prebratí zo strany kupujúceho začala plynúť záručná doba, ktorá bola v tomto prípade stanovená v (štandardnej) dĺžke 24 mesiacov. Žalovaný pri svojej procesnej obrane voči žalobcovi nikdy riadnym spôsobom nespochybnil tvrdenia žalobcu o tom, že práce žalovaného na predmete kúpy uskutočňované žalovaným v čase od roku 2013 až do roku 2015 boli v skutočnosti prácami smerujúcimi k odstráneniu vád a nedorobkov predmetu kúpy a žalovaný nikdy počas realizácie týchto úkonov nevykonal žiadne písomné záznamy alebo nevydal určité potvrdenie, dokument alebo akúkoľvek listinu potvrdzujúcu uskutočnenie odstraňovania vád na základe reklamácie žalobcu. Žalovaný si teda podľa názoru žalobcu plne uvedomoval skutočnosť, že z jeho strany nedošlo k riadnemu a úplnému splneniu dojednaného záväzku tak, ako ho vymedzujú príslušné ustanovenia , ako aj príslušná judikatúra a odborný výklad ustanovení spotrebiteľskej kúpnej zmluvy, ktorý prezentoval žalobca. Z prejavu vôle žalovaného počas obdobia rokov 2013-2015 sa ani nedalo a žalobca nemohol ani spravodlivo usúdiť, že žalovaný realizuje odstraňovanie vád počas plynutia záručnej doby, nakoľko žalobca sám nikdy takéto vady riadne v tomto období nereklamoval, predmet kúpy nepovažoval za riadne a úplne dodaný (t.j. záväzok žalovaného nebol splnený) a z dodaných listín (faktúr) z pohľadu žalobcu nevplývala skutočnosť, že by žalovaný sám prehlasoval „úspešné dodanie“ predmetu kúpy a „vec“ by týmto považoval za skončenú - t.j. došlo by k naplneniu podstaty záväzku žalovaného z kúpnej zmluvy a na druhej strane by vznikli žalobcovi práva domáhať sa odstránenia vád v záručnej dobe, pokiaľ by sa takéto vady vyskytli.

4.1. S ohľadom na postupné odstraňovanie vád a nedorobkov vyskytujúcich sa pri dodaní predmetu kúpy a jeho následnom uvádzaní do prevádzky je preto možné konštatovať, že predmet kúpy bol žalobcovi odovzdaný až dňa 23.6.2015, kedy bola vystavená faktúra č. 20150078 na druhú časť kúpnej ceny; z obsahu tejto faktúry zároveň vyplýva, že táto slúži ako dodací list, ktorý je (vo všeobecnosti) potvrdením o splnení povinnosti predávajúceho dodať tovar, v dojednanom množstve a kvalite. Dodací list plní preto kontrolnú a evidenčnú funkciu. Predmetný dodací list je tak jediný relevantný doklad uvádzajúci dátum faktického odovzdania bezvadného predmetu kúpy a tento dátum žalobca žiadnym spôsobom v danom čase nespochybnil formou jeho odmietnutia či upozornenia na nedostatky brániace riadnemu odovzdaniu. Z konania a postupu žalovaného realizovaného voči žalobcovi ako spotrebiteľovi preto nemožno usúdiť aj na základe absencie dôkazov preukazujúcich opak a absencie tvrdení žalovaného, ktoré by vyvracali toto tvrdenie žalobcu, iný záver ako ten, že žalovaný nedodal predmet kúpy úplne a riadne v roku 2013 (tak ako tvrdí vo svojom vyjadrení), ale až v roku 2015 - tým pádom zo strany žalobcu nemohlo zákonite dôjsť k oneskorenému uplatneniu jeho práv vyplývajúcich zo záručnej doby, nakoľko k začatiu jej plynutia došlo až v roku 2015. Faktúra z roku 2013 nepredstavovala platný doklad o riadnom dodaní tovaru žalobcu, nakoľko sama neobsahovala náležitosti, ktoré má takýto doklad obsahovať a preto ju nebolo možné v žiadnom prípade považovať za doklad spĺňajúci a preukazujúci dodržanie povinnosti žalovaného - t.j. pokiaľ nedochádza k riadnemu vystaveniu dokladu o dodaní tovaru, nemožno tovar považovať za riadne a bezchybne v stave schopnom na užívanie kupujúcim a vykazujúcom príslušné vlastnosti dodaný. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že odovzdanie predmetu kúpy je dvojstranný právny úkon a len žalobcom zaslané písomné listiny v podobe záručného listu či daňového dokladu nezakladajú právnu skutočnosť odovzdania a prevzatia

predmetu kúpy a ergo začiatku plynutia záručnej doby. Naopak, náležitosti uvedené v zákone o ochrane spotrebiteľa obsahuje práve faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 23.6.2015, ktorú žalobca dodnes považuje za jediný legitímny doklad o dodaní a odovzdaní plne funkčného a zmontovaného predmetu kúpy, na rozdiel od faktúry č. 2013.

4.2. K otázke výkladu § 18 ods. 4 a 6 zákona o ochrane spotrebiteľa žalobca uviedol, že od zmluvy odstúpil z dôvodu nie odôvodneného neuznania reklamácie ako spôsobu jej vybavenia podľa § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ale z dôvodu postupu žalovaného, ktorý sa odmietol reklamáciou zaoberať z dôvodu ním proklamovaného oneskoreného uplatnenia vád cestou reklamácie žalobcom, nakoľko záručná doba podľa názoru žalovaného už uplynula. Žalobca preto postupoval plne v súlade s ustanoveniami a zákona o ochrane spotrebiteľa, keď definoval predmetné vady na predmete kúpy, ktoré sa vyskytli, resp. jestvovali aj po riadnom odovzdaní predmetu kúpy v roku 2015 (hnilobný proces dreveného prevedenia, výskyt zjavných prasklín materiálu, odpadávanie náteru laku, viditeľná korózia kovovej časti predmetu kúpy) - postup žalobcu bol preto plne v súlade s . Argumentáciu žalovaného o aplikácii lehoty 12 mesiacov v zmysle ustanovenia a zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné vnímať cez možnosť žalovaného ako dodávateľa vyhodnotiť uplatnenú reklamáciu žalobcu ako spotrebiteľa iba formou (vlastného) odborného posúdenia, na základe ktorého by bol oprávnený reklamáciu zamietnuť, avšak táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na jednak existenciu, plynutie a záväznosť záručnej doby 24 mesiacov a taktiež nemá vplyv na možnosť skúmania zamietnutia uplatnenej reklamácie žalobcu v prípade, ak takáto reklamácia bola uplatnená po uplynutí 12 mesiacov od momentu riadneho dodania a prevzatia predmetu kúpy (a bola by žalovaným zamietnutá - zákona o ochrane spotrebiteľa) a súvisiacu povinnosť žalovaného oznámiť žalobcovi možnosť domáhať sa preskúmania tohto odmietnutia.

4.3. K argumentácii žalovaného ohľadom umiestnenia označenia výrobku symbolom CE a nadväzujúcich ustanovení o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalobca uviedol, že na predmetnú vadu predmetu kúpy poukazoval z dôvodu absencie riadneho umiestnenia tohto označenia na predmete kúpy, ktoré podľa a spôsobuje nemožnosť jeho uvedenia na trh a následný predaj spotrebiteľom. Nakoľko uvedený výrobok toto označenie neobsahoval, žalobca mal za to, že takýto výrobok nemožno považovať v zmysle () za bezpečný a v tejto súvislosti preto žalobca argumentoval možnosťou aplikácie zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý umožňuje vrátiť dodaný tovar predávajúcemu a žiadať o vrátenie kúpnej ceny v prípade ak sa jedná o nebezpečný výrobok, čo v tomto prípade je možné bezpochyby tvrdiť keďže predmet kúpy - hracia zostava neobsahovala predmetné označenie CE vyžadované . Žalobca disponoval okrem už rozoberaného dôvodu na odstúpenie od zmluvy so žalovaným (opakované vyskytovanie vád aj po vykonaní reklamácie v záručnej dobe) aj právom odstúpiť od zmluvy z dôvodu nebezpečnosti dodaného predmetu kúpy z dôvodu jeho nesprávneho označenia - keďže dodaný predmet kúpy neobsahoval toto označenie, ktoré preukazuje jeho bezpečnosť a možnosť uvedenia na trh, nie je možné z pohľadu žalobcu považovať takýto výrobok za bezpečný, čo následne spôsobuje možnosť využitia zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný v takomto prípade ani po správnosti nebol oprávnený predmet kúpy uviesť na trh a následne predávať koncovým spotrebiteľom, nakoľko predmet kúpy neobsahoval príslušné označenie, ktoré musí byť umiestnené na hračke viditeľne, čitateľne a neodstrániteľne, nemožno výrobok považovať za bezpečný a spôsobilý predaja, čo žalovaný počas konania nedokázal relevantne vyvrátiť (argumentáciu žalobcu), resp. preukázať správne umiestnenie tohto označenia. Skutočnosť, že žalovaný poukazuje na určitý výrobný certifikát, nie je skutočnosťou právne relevantnou, nakoľko sama o sebe nezbavuje zodpovednosti žalovaného umiestniť príslušné označenie na predávaný výrobok, ktoré preukazuje jeho bezpečnosť, dodržanie postupov pri jeho zhotovení a v konečnom dôsledku umožňuje jeho dodanie na trh. 5. Žalovaný nevyužil svoje právo a k replike žalobcu dupliku nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania, teda v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol a súvisiacom výroku o trovách konania, v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd

prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle , vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil ( ).

7. Podľa predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena.

7.1. Podľa ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).

7.2. Podľa záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.

7.3. Podľa na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list). Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe.

7.4. Podľa záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú vec uviesť do prevádzky iný podnikateľ než predávajúci, začne záručná doba plynúť až odo dňa uvedenia veci do prevádzky, pokiaľ kupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr do troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol na vykonanie služby potrebnú súčinnosť.

7.5. Podľa práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe.

7.6. Podľa § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, b) adresa prevádzkarne, c) dátum predaja, d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby, e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.

7.7. Podľa § 16 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji výrobku s následnou dodávkou musí doklad obsahovať miesto určenia, dátum a čas dodávky.

7.8. Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

7.9. Podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

8. Žalobca svoj peňažný nárok vo výške 8 376,- € s príslušenstvom odvodzoval od skutočnosti, že odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným, ktorej predmetom bola kúpa hracej zostavy, ktorá mala byť zmontovaná na pozemku žalobcu. Žalobca a jeho manželka od zmluvy odstúpil listom zo dňa 26.6.2017. Odstúpenie od zmluvy odôvodnil tým, že reklamoval vady predmetu kúpy listom zo dňa 21.6.2016, a to vady spojené s hnilobným procesom dreveného prevedenia detského ihriska, výskytom zjavných prasklín materiálu, odpadávaním náteru laku, viditeľnej korózií kovovej časti výrobku,

zostava taktiež neobsahovala ochranné kryty spojovacích častí, ktoré mohli spôsobiť deťom poranenie. Nakoľko vady neboli riadne odstránené, považoval podanú reklamáciu za nevybavenú v zákonnej lehote. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný reagoval na žalobcom a jeho manželkou podanú reklamáciu listom zo dňa 14.7.2016 označeným ako: „Oznámenie o odmietnutí nedôvodnej reklamácie podanie po záručnej lehote“, z ktorého vyplývalo, že dôvodom pre „odmietnutie“ reklamácie bolo, že podľa názoru žalovaného bola podaná po záručnej lehote.

9. Právo odstúpiť od zmluvy § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa chráni spotrebiteľa pred nečinnosťou predávajúceho v prípade uplatnenia práv spotrebiteľa (kupujúceho) zo zodpovednosti za vady predanej veci. Kvalifikovaná nečinnosť predávajúceho, ktorý nevybaví reklamáciu do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, je sankcionovaná vznikom zákonného dôvodu pre odstúpenie od zmluvy zo strany spotrebiteľa. Predpokladmi pre uplatnenie práva podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa sú: 1/ existencia tzv. reklamačnej vady, 2/ riadne uplatnenie reklamácie spotrebiteľom, 3/ nevybavenie reklamácie predávajúcim do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

9.1. Pokiaľ ide o (1/) existenciu tzv. reklamačnej vady, odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11. októbra 2018, ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 28/2019, podľa ktorého márne uplynutie 30-dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie v § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existuje. Spotrebiteľom uplatnené právo zo zodpovednosti za vady je dôvodné len za splnenia určitých predpokladov, a to že: a/ reklamovaná vada je skutočne vadou, b/ vyskytuje sa u predajnej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, c/ je takej povahy, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim uplatneného práva vyžadovaná. Preto je nevyhnutné, aby sa súd vždy zaoberal samotnou existenciou vady, určením, či v konkrétnej veci ide o tzv. „reklamačnú vadu“.

9.2. Pod (2/) riadnym uplatnením reklamácie je potrebné rozumieť jej podanie spotrebiteľom s dodržaním nevyhnutných zákonných náležitostí tohto právneho úkonu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 9. decembra 2010 ako každý právny úkon, musí aj samotná reklamácia spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu vymedzené v a nasl. . Zároveň musí spĺňať náležitosti osobitné, vyžadované pre tento konkrétny právny úkon. Medzi tieto náležitosti patrí predovšetkým označenie subjektov oprávneného a povinného, okamžik reklamácie, t.j. zachovanie prekluzívnej reklamačnej lehoty a samotný obsah reklamácie, t.j. práva a povinnosti subjektov reklamácie.

9.3. V súvislosti s (3/) nevybavením reklamácie predávajúcim do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie je potrebné uviesť, že vybavením reklamácie je podľa § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Súčasne v súlade s § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

10. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal predpokladom 2/, najmä skutočnosťou, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu uplatneniu reklamácie, nakoľko reklamáciou listom zo dňa 21.6.2016 žalobca uplatnil práva zo zodpovednosti za vady predanej veci po uplynutí prekluzívnej záručnej lehoty, ktorá je v prípade spotrebiteľskej kúpnej zmluvy 24-mesačná ( ) a začína v zásade plynúť odo dňa prevzatia veci kupujúcim ( veta prvá ). Spornou bola v tomto prípade práve skutková otázka, kedy došlo k prevzatiu veci (hracej zostavy) kupujúcim. Práve za účelom odstránenia možnosti vzniku sporu o čase prevzatia veci v prípade spotrebiteľských kúpnych zmlúv osobitný predpis - zákon o ochrane spotrebiteľa, stanovuje v povinnosť predávajúceho vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je (okrem iného) uvedený dátum predaja, resp. ak ide o predaj výrobku s následnou dodávkou (ako to bolo v tomto prípade), musí tiež podľa tento doklad obsahovať miesto určenia, dátum a čas dodávky.

10.1. V posudzovanom spore vystavil žalovaný dva doklady, ktoré podľa jednotlivých strán sporu mali predstavovať doklad o kúpe podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa žalovaného týmto dokladom bola faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 2.5.2013, ktorou bola manželke žalobcu fakturovaná suma 3 000,- € za hraciu zostavu C. C. s drevenou strechou a gumené rohože pod zostavou, na ktorej bola uvedená poznámka: „Faktúra slúži zároveň ako dodací list“. Podľa žalobcu týmto dokladom bola faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 25.6.2015, ktorou bola manželke žalobu fakturovaná suma 5 795,- € (už po odrátaní zaplatenej zálohy zo dňa 15.3.2013 vo výške 3 000,- €) za hraciu zostavu C. C. s drevenou strechou, montáž a ďalšie vo faktúre uvedené položky. Predmetná faktúra obsahovala údaj: „Dátum dodania tovaru/služby; prijatie platby: 23.06.2015“. Odvolací súd zastáva názor, že dokladom o kúpe podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľa je iba faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 25.6.2015, ktorá jediná spĺňa náležitosti vyžadované týmito ustanoveniami, t.j. najmä v tomto prípade dôležitý dátum dodávky výrobku. Poznámka na faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 2.5.2013 o tom, že slúži aj ako dodací list, nijako nevypovedá o tom, či bola vec právne odovzdaná predávajúcim a prevzatá kupujúcim a kedy sa tak malo stať. Navyše táto skoršia faktúra neobsahuje položku montáž, ktorá pritom bola nevyhnutná na uvedenie hracej zostavy do prevádzky, ani ďalšie položky, ktoré sú predmetom neskoršej faktúry.

10.2. výslovne neviaže účinné prevzatie predmetu kúpy kupujúcim na vystavenie riadneho dokladu o kúpe podľa a zákona o ochrane spotrebiteľa. V prípade spotrebiteľskej kúpnej zmluvy sa však od predávajúceho vyžaduje odovzdanie dokladu o kúpe obsahujúceho údaj o dátume predaja, resp. dodávky výrobku spotrebiteľovi, ktorý teda predstavuje dátum prevzatia veci v zmysle . Nie je pritom podstatné, či kupujúci doklad o kúpe prevezme alebo tak odmietne urobiť, predávajúci mu ho musí umožniť prevziať. Je to práve aj z dôvodu, aby sa spotrebiteľ vyhol svojvoľnému a arbitrárnemu postupu predávajúceho pri posudzovaní začatia a skončenia plynutia záručnej lehoty. Na dátum uvedený v doklade o kúpe, sa spotrebiteľ musí mať možnosť odvolať ako na dátum, od ktorého plynie záručná lehota. Dátum v ňom uvedený predstavuje časový okamih, v ktorom sám predávajúci uznáva, že došlo k prevzatiu predmetu kúpy. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať na , podľa ktorého ak to povaha veci umožňuje, doklad o kúpe plní funkciu záručného listu. Hoci v tomto prípade kupujúci o vydanie záručného listu (a ani dokladu o kúpe) nežiadal tak, ako to predpokladá , nemusel tak urobiť, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá predávajúcemu doklad o kúpe vydávať automaticky. Prirodzene nie je vylúčené, aby z dokazovania vyplynulo v prospech spotrebiteľa, že dátum prevzatia výrobku bol odlišný, ako dátum kúpy podľa dokladu o kúpe, ktorý vypĺňa sám predávajúci. Avšak nie je prípustné, aby sa predávajúci dovolával voči spotrebiteľovi skoršieho dátumu predaja veci (a tým aj skoršieho začiatku plynutia záručnej lehoty), než ktorý sám uviedol v doklade o kúpe. Tým by bol popretý účel existencie tohto dokladu, ktorým je právna istota spotrebiteľa, vrátane istoty o trvaní záručnej lehoty. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo na mieste, aby súd prvej inštancie interpretoval správanie sa žalobcu, resp. jeho manželky, vo vzťahu k predmetu kúpy a k predávajúcemu a z toho odvodzoval dátum prevzatia predmetu kúpy. Žalobca ako spotrebiteľ postupoval pri reklamácií podľa dokladu plniaceho i úlohu záručného listu, ktorý mu bol vystavený priamo žalovaným ako predávajúcim.

10.3. Zamietnutie reklamácie z dôvodu uplynutia záručnej lehoty, pokiaľ skutočne neuplynula, nie je možné považovať za riadne vybavenie reklamácie. V takomto prípade sa reklamáciou predávajúci odmietol zaoberať, a teda vôbec ju nevybavoval. Pokiaľ aj zaslal v 30-dňovej lehote odo dňa uplatnenia reklamácie svoje zamietavé stanovisko, ktorým v zásade len oznámil uplynutie záručnej lehoty, nemožno takýto úkon považovať za riadne vybavenie reklamácie jej zamietnutím v zmysle § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa a preto sa možno stotožniť s názorom, že 30-dňová lehota na vybavenie reklamácie v tomto prípade uplynula márne.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu však bolo napriek vyššie uvedenému potrebné žalobu zamietnuť. Nie z dôvodu, že by reklamácia bola podaná po uplynutí záručnej lehoty, ale z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu reklamačných vád. Odstúpenie od zmluvy podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa je platné iba v prípade, že reklamovaná vec skutočne má vady, a teda materiálne existuje dôvod pre jej reklamáciu, ako to vyplýva z už spomenutého rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11. októbra 2018. ( R 28/2019 ). Žalobca v konaní existenciu vád veci síce tvrdil, avšak nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na jej preukázanie. Odvolával sa iba na ním koncipovaný list, ktorým uplatnil reklamáciu. Ako spotrebiteľ bol pritom žalobca zastúpený advokátom, preto mohol navrhovať dôkazy iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Súd prvej inštancie súčasne podľa na pojednávaní upozornil žalobcu na to, že existenciu reklamačných

vád má za spornú, resp. nepreukázanú. Žalobca zastúpený advokátom na tento procesný postup súdu nereagoval žiadnymi dôkaznými návrhmi.

12. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nebol povinný na preukázanie existencie reklamačných vád obstarávať a vykonávať dôkazy z vlastného podnetu podľa . Toto ustanovenie je potrebné vykladať eurokonformne v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Ten vo veciach C-137/08 VB Pénzügyi Lízing Zrt., C-618/10 Banco Espaňol de Crédito alebo C-472/11 Banif Plus Bank Zrt. konštatoval, že vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice a v prípade, že to tak je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť súdu v spotrebiteľskom spore vykonávať dôkazy ex offo nie je neobmedzená, ale má byť zameraná na identifikáciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Nie je teda úlohou súdu vykonávať dokazovanie o každej spotrebiteľom tvrdenej (alebo dokonca ani nevyslovenej) skutočnosti.

13. Žalobca v konaní napokon prezentoval svoj názor, že predmetná hracia zostava okrem toho, že má ním vytýkané vady, predstavuje tiež tzv. nebezpečný výrobok podľa § 2 písm. h/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Z tejto skutočnosti vyvodzoval svoje právo podľa § 6 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa vrátiť nebezpečný výrobok, za ktorý by mu (v tomto prípade) predávajúci preto bol povinný do troch pracovných dní od prevzatia výrobku vrátiť kúpnu cenu výrobku. Nebezpečná povaha výrobku z pojmového hľadiska predstavuje osobitný inštitút odlišný od zodpovednosti za vady. Preto právo na vrátenie nebezpečného výrobku nemožno zamieňať s právami zo zodpovednosti za vady predanej veci. Zo zisteného skutkového stavu pritom vôbec nevyplýva, že by si žalobca voči žalovanému uplatnil právo na vrátenie nebezpečného výrobku. Vo svojej reklamácií a následnom odstúpení od zmluvy iba spomenul absenciu označenia CE na výrobku, domáhal sa pritom výlučne práv zo zodpovednosti za vady. Až následne v súdnom konaní žalobca (nesprávne) stotožnil absenciu tohto označenia s nebezpečnosťou výrobku. Samotná absencia označenia CE vyžadovaného síce môže predstavovať porušenie , avšak nezakladá bez ďalšieho nebezpečnosť daného výrobku podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný navyše v rámci svojej procesnej obrany predložil vyhlásenie o zhode zo dňa 15.2.2012 (č. l. 65 spisu), podľa ktorého je predmetná hracia zostava v súlade s príslušným technickými normami, ktorá žalobca nijako nespochybnil. Možno preto konštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal ani to, že by predmetná hracia zostava bola nebezpečným výrobkom.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, t.j. v časti jej zamietnutia žaloby ako vo výroku vecne správny potvrdil podľa , vrátane závislého výroku o náhrade trov konania o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle , , vzhľadom na pomer úspechu strán sporu vo veci.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).