Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoCsp-48-2021.pdf
PDF · 92.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/48/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom C. XX, P.O.J. XXX, XXX XX J., proti žalovanému: K. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, J. - D. C., adresa na doručovanie: T. Q. XXXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1 928,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 41Csp/136/2019-212 zo dňa 17. mája 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 132 eur s príslušenstvom zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Primárne sa zaoberal relevantnou námietkou žalovaného, že nepodpísal tvrdenú zmluvu o úvere zo dňa 02.07.2015 č. 6208840 a že neprevzal finančnú hotovosť. Namietal, že na predmetnej zmluve sa nenachádza jeho podpis. V súvislosti s vyjadrením žalobcu, že žalovaný musí preukázať svoje tvrdenia ohľadne pravosti podpisu, a teda tvrdenia ohľadne neuzavretia predmetnej zmluvy a neprevzatia finančnej hotovosti bolo potrebné v prvom rade sa zaoberať otázkou, kto je nositeľom dôkazného bremena a kto je povinný preukázať skutočnosť, že súkromná listina (zmluva) bola podpísaná žalovaným, teda osobou voči ktorej žalobca uplatnil nárok. Zdôraznil, že žalobca bol vzhľadom na predmet konania a skutkové vymedzenie v žalobe povinný preukázať najmä pravosť podpisu na predmetnej zmluve a uzavretie zmluvy so žalovaným. Poukázal na záver Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 13/2009, v ktorom bolo vyslovené, že u súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je uvedený ako vystaviteľ a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi (resp. strane sporu), ktorá zo skutočnosti v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že jeho nárok vyplýva zo zmluvy, z ktorej žalovaný je zaviazaný ako dlžník, a teda žalovaný zmluvu podpísal. Predmetom povinnosti tvrdenia žalobcu je teda tvrdenie, že zmluva bola podpísaná žalovaným, čo žalovaný v spore poprel. Preto je na žalobcovi, ktorý zmluvu a súvisiace listinné dôkazy predložil a ktorý na základe týchto súkromných listín uplatňuje nárok voči žalovanému, aby v rámci svojho dôkazného bremena preukázal, že žalovaný tieto súkromné listiny podpísal a preto bol povinný navrhnúť dôkazy, ktoré potvrdia jeho tvrdenie o pravosti podpisu žalovaného. Žalobca takéto dôkazy nepredložil a ani nenavrhol vykonať dokazovanie v tejto skutočnosti. To, že predložil na preukázanie Žiadosť o predčasné vyplatenie pôžičky, Udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, informácie o finančnom sprostredkovaní, kde je údajne podpis žalovaného a tiež fotokópiu občianskeho preukazu žalovaného, je na unesenie dôkazného bremena v tomto smere pri námietke žalovaného o pravosti jeho podpisu na predmetnej zmluve nedostačujúce, a naviac, keď žalovaný vyslovene poprel pravosť svojho podpisu na zmluve a rovnako existenciu účtu, na ktorý mu mali byť finančné prostriedky poskytnuté. V tomto smere žalobca predložil Potvrdenie o zadaní prevodu s účtom príjemcu, avšak súd uvádza, že toto potvrdenie ako z neho priamo vyplýva, je len informáciou o zadaní prevodu do spracovania a nie je zárukou samotnej realizácie prevodu finančných prostriedkov. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere skutočne podpísal. Rovnako nebolo preukázané, že by podpísal aj ďalšie dokumenty predložené žalobcom a že na účet označený v potvrdení o zadaní prevodu boli finančné prostriedky reálne poukázané. Žalobca námietku nedostatku podpisu žalovaného nevyvrátil a svoje dôkazné bremeno ohľadom pravosti podpisu žalovaného neuniesol. Nepreukázal ani bezhotovostné poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému a predložené listinné dôkazy na vyvrátenie námietky žalovaného boli samé o sebe nedostačujúce. Predpokladom úspešnosti uplatneného nároku bolo preukázanie uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami sporu a žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať existenciu zmluvného vzťahu. Pokiaľ táto skutočnosť nebola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, žalobca neuniesol bremeno dôkazu, nepreukázal, že jeho právny predchodca so žalovaným uzavrel zmluvu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a hoci žalovaný mal v konaní úspech, zo súdneho spisu nebolo preukázané, že by mu akékoľvek trovy konania vznikli, preto mu tieto nepriznal.
2. V zákonom stanovenej lehote proti výroku II. (zamietnutie žaloby) a výroku III. (nárok na náhradu trov konania) podal odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené a žalobca bude zaviazaný zaplatiť mu istinu 1 796,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z danej istiny od 28.04.2017 do zaplatenia a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Má za to, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnym skutkovým zistenia o neexistencii záväzku žalovaného z úveru, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. V rámci kontradiktórnosti konania bol žalovaný povinný svoju procesnú obranu produkovanú v spore preukázať. Na prenesenie dôkazného bremena nepostačuje len popretie tvrdení produkovaných v žalobe. Žalovaný na účel preukázania dôvodnosti svojej obrany nepredložil a neprodukoval žiaden dôkaz. Naopak, žalobca predložil rad ďalších dôkazov, a to jednak písomnosti, na ktorých sa nachádzal podpis žalovaného, ku ktorým žalovaný žiaden postoj nezaujal. Rovnako predložili potvrdenie o zadaní prevodu na účet uvedený žalovaným v zmluve, na ktorý mu bol poskytnutý úver v požadovanej sume 3 000 eur s popisom názvu príjemcu dotknutého účtu „T. K.“, teda žalovaný. Taktiež predložili výpis z účtu o zrealizovaní prevodu a prehľad splátok a úhrad, ktorými preukazuje plnenie na úver. Žalovaný v žiadosti zo dňa 16.09.2015 adresovanej žalobcovi prejavil záujem o predčasné splatenie úveru, a túto pre vyvrátenie obrany žalovaného dôležitú skutočnosť žalovaný nepoprel. Je potom v príkrom rozpore obrana žalovaného s jeho samotným správaním pred začatím sporu, keď sám požiadal o predčasné splatenie úveru, ktorého čerpania a existenciu v tomto spore zjavne účelovo poprel. Za zásadnú skutočnosť považuje fakt, že pred uzavretím zmluvy o úvere bola overená totožnosť žalovaného, čo preukázali predložením kópie občianskeho preukazu žalovaného. Správnym zhodnotením vykonaných dôkazoch v ich vzájomnej súvislosti, by súd prvej inštancie musel dospieť k právnemu záveru, že obrana žalovaného je účelová a existencia záväzkovo právneho vzťahu z predloženej zmluvy o úvere evidovanej právnym predchodcom žalobcu v tomto smere je daná.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu (ktoré nazval ako odpor proti odvolaniu žalobcu) , opäť tvrdí, že nikdy nepodpísal zmluvu s uvedenou spoločnosťou, kde bolo uvedené, že zobral úver v sume 3 000 eur, pritom žiadny úver nikdy nevyužíval a nepodpísal žiadnu úverovú ani inú zmluvu o pôžičke. Znova pripomenul, že na dotyčnej zmluve sa nenachádza jeho podpis a že nikdy nedostal na účet finančnú hotovosť a že nikdy nežiadal o nijaké splatenie úveru a ani nič nesplácal. Do dnešného dňa ho nikdy, nikto nekontaktoval jednak zo spoločnosti, či inej spoločnosti, ani zo spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., preto daná zmluva nemôže ani existovať. Chcel by požiadať o preukázateľný dôkaz, a to myslí kamerový záznam, z ktorého bude jasne a zreteľne zistené, že nikdy nebral žiaden úver.
4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v
intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
5. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.". V podmienkach sporového konania sa priorizuje procesná aktivita strán vo vzťahu k povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti pri rešpektovaní princípu hospodárnosti konania. Strany sporu majú povinnosť tvrdenia a k nej povinnosť označiť dôkazy, a pokiaľ svoju povinnosť nesplnia, musia niesť procesnú zodpovednosť za to, že z tohto dôvodu muselo byť v konaní rozhodnuté v ich neprospech.
6. Súd prvej inštancie pri hodnotení miery, do akej žalobca splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, prihliadal na procesnú obranu žalovaného a hodnotil ako sporné tvrdenie žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver. Žalovaný namietal existenciu záväzkovoprávneho vzťahu, namietajúc pravosť podpisu na úverovej zmluve, do dnešného dňa ho nikdy nikto nekontaktoval z E. a.s. (odpor proti platobnému rozkazu č.l. 81), tiež namietal, že pôžičku si v živote nebral, ani nič nesplácal, žalobca mu nikdy pôžičku nevyplatil, že sa mu zdá, že v čase uzavretia zmluvy sa ani nenachádzal na Slovensku (zápisnica z pojednávania 17.05.2021 č.l. 210). Po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje krajský súd, že predmetom konania je zaplatenie peňažnej čiastky 1 796,98 eur (po čiastočnom zastavení konania v istine 132 eur) s príslušenstvom, ktorý nárok žalobca odvodzuje od úverovej zmluvy uzavretej medzi jeho právnym predchodcom (E., a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Dôvodnosť nároku žalobca preukazuje predloženými dokladmi, z ktorých má vyplývať právny vzťah medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 2.7.2015, fotokópiou občianskeho preukazu žalovaného, potvrdením o zadaní prevodu, udelením súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, žiadosťou o predčasné vyplatenie pôžičky. Žalovaný v konaní ako už bolo konštatované poprel, že by bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom (jeho právnym predchodcom) a výslovne poprel podpis na žalobcom predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný v konaní spochybnil existenciu záväzkovoprávneho vzťahu a z neho vzniknutý nárok na zaplatenie zmluvného plnenia, bolo procesnou povinnosťou žalobcu uviesť základné skutočnosti a k týmto označiť dôkazy ohľadom uzavretia spornej zmluvy. Súd prvej inštancie vecne správne s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/13/2009 konštatoval, že za situácie, ak je pravosť podpisu na súkromnej listine spochybnená, a teda nie je možné prijať spoľahlivý záver, že listina pochádza od toho, kto ju mal podpísať, nemožno dôvodiť ani záver, že to, čo je v listine podpísané, zodpovedá skutočnosti. Ďalej uviedol, že žalobca napriek spochybneniu pravosti podpisu žalovaného na ním predloženej zmluve neprodukoval (neoznačil, nenavrhol) žiadny dôkazný návrh k pravosti tejto listiny.
7. Odvolací súd je toho názoru, že opodstatnenosť uplatneného nároku žalobcu je nutné hodnotiť nielen v kontexte úverovej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej žalovaný poprel pravosť svojho podpisu, ale aj vo vzťahu k ďalším dôkazom, ktoré boli žalobcom v konaní predložené. Odvolací súd v tomto smere upriamuje pozornosť na listinné dôkazy predložené žalobcom a ku ktorým žalovaný nezaujal žiadne stanovisko (napr. akým spôsobom získal právny predchodca žalobcu fotokópiu jeho občianskeho preukazu, žalovaný tvrdenie, že v čase podpisu zmluvy sa nemal ani nachádzať na Slovensku ničím nepodložil, či na zmluve označený účet je žalovaného alebo nie, na ktorý mali byť zaslané prostriedky z úveru, pokiaľ nemali byť právnym predchodcom poskytnuté finančné prostriedky, z akého dôvodu došlo k čiastočnému splateniu úveru, podpisy na ostatných dokladoch). Súd prvej inštancie k týmto dôkazom nezaujal žiadne stanovisko (okrem potvrdenia o zadaní prevodu, že je len informatívne). Podpis zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je možné hodnotiť izolovane od ďalších v konaní predložených dôkazov. Žalovaný na jednej strane namieta pravosť svojho podpisu na úverovej zmluve, neprodukoval však žiadne tvrdenia, ako právny predchodca žalobcu získal fotokópiu jeho občianskeho preukazu pri zisťovaní identity osoby pri podpise úverovej zmluvy, čo obranu žalovaného, ktorý akýkoľvek vzťah so žalobcom (jeho právnym predchodcom) v kontexte žalobcom uplatneného nároku popiera, spochybňuje.
8. Napokon súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil aj ďalší dôkaz v danej súvislosti, a to prehľad splátok, ktoré predložil žalobca vo veci, teda z akého účtu a kto tieto splátky na poskytnutý úver uhrádzal a pokiaľ teda súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov z úveru (nakoľko potvrdenie o poskytnutí peňažných prostriedkov má len informatívny charakter), potom z akého dôvodu mal niekto uhrádzať finančné prostriedky ako splátky poskytnutého úveru. Vykonané dôkazy je nutné vyhodnotiť jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti, čo súd prvej inštancie náležite nevykonal.
9. S ohľadom na uvedené bude potrebné opätovne vyhodnotiť oprávnenosť uplatňovaného nároku žalobcu s prihliadnutím na všetky ním predložené listinné dôkazy v kontexte povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného vo vzťahu k ním uplatneným prostriedkom procesného útoku a procesnej obrany. Vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v zmysle ustanovenia § 220 CSP.
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 79 CMP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)