Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/56/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ARBOREKO, s.r.o., so sídlom Na Vápenicu 425/45, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 43 889 042, zastúpeného zástupcom Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Roľnícke družstvo Terchová, so sídlom Nová Farma, 013 03 Krasňany, IČO: 00 210 994, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Anton Kušnír, PaedDr., so sídlom J. I. XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 5.685 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -1183 zo dňa 22. októbra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -1183 zo dňa 22. októbra 2020 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.685 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.685 Eur od 23.04.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, jej odôvodnenie, vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 07.12.2016 s tým, že na nariadenom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie dňa 17.05.2018, vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom.

3. Následne na to okresný súd konal v zmysle intencií odvolacieho súdu, vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie , , , a dospel k záveru o opodstatnenosti podanej žaloby.

4. Okresný súd skonštatoval, že medzi stranami konania bolo nesporné, že žalobca mal uzavreté nájomné zmluvy na špecifikované parcely, ktoré sú súčasťou KNC parc. č. 816/1, k.ú. Q., že už v r. 2013 vysial na danú nehnuteľnosť osivo, a to nasiaty ďatelinovo-trávny porast, pričom na špecifikovaných pozemkoch zo strany žalovaného dňa 11.04.2016 došlo k podiskovaniu.

5. Z uznesenia OR PZ v Žiline zo dňa 24.06.2013, ČVS: ORP-1217/TE-ZA-2013 bolo okresným súdom zistené, že vec z podozrenia z prečinu neoprávnené užívanie cudzej veci bola odmietnutá, pričom z odôvodnenia vyplývalo, že na parc. KNC č. 816/1 bola dňa 16.04.2013 vykonaná sejba semena trávy p. P. A., konateľom žalobcu, ktorý už následne nevykonával žiadnu činnosť, ktorou by bránil alebo znemožňoval žalovanému v neskoršom siatí osiva kukurice a samotným siatím osiva trávy nedošlo k odňatiu veci z dispozície oprávneného držiteľa. P. A. uviedol, že tým, že zasial trávu, nekonal v úmysle odňať danú parcelu, resp. úžitok z nej z dispozície žalovaného, ale v domnienke, že platí ústna dohoda so žalovaným, na základe ktorej aj v jeseni 2012 pooral celú parcelu KNC č. 816/1 a parcely č. 840/1, 816/1 a touto dohodou malo dôjsť medzi nimi k vzájomnému rozdeleniu užívania, a teda v jeho konaní absentuje úmysel.

6. Hoci žalobca poukazoval na údajnú dohodu medzi žalobcom a žalovaným, tak žalovaný takú dohodu od samého začiatku popieral, aj keď prebiehali rokovania o budúcom spôsobe užívania sporných parciel, avšak bezvýsledne. Mal za to, že žalobca nepreukázal základné podmienky uplatnenia škody, a to protiprávne konanie žalovaného a kauzálny nexus, teda príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Keďže žalovaný má uzavreté zmluvy s nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníkov, považoval za dôvodné tvrdiť, že má právo rozhodovať o spôsobe nakladania s celou prenajatou vecou v súlade s nájomnými zmluvami až do doby právoplatného ukončenia užívacieho práva.

7. Okresný súd poukázal na to, že otázka oprávnenosti disponovania s parcelou C-KN 816/1, resp. jednotlivými E KN parcelami v KÚ Q. bola v tomto konaní spornou, keďže obe sporové strany tvrdili, že k parcele, na ktorej mala vzniknúť žalobcovi škoda, majú užívacie právo, táto však nebola pre posúdenie nároku na náhradu škody tou najpodstatnejšou, pretože náhrada škody podľa a nasl. vyžaduje špecifický rozsah dokazovania.

8. Žalobca skutkovo vymedzil porušenie povinnosti žalovaného konaním v rozpore s , t.j. porušením prevenčnej povinnosti. Aj odvolací súd skonštatoval vo svojom rozhodnutí, že žalobca v žalobe na č.l. 1 - 10 spisu tvrdil užívanie nehnuteľnosti - pozemku v rozsahu 7,15 ha so zasiatím osiva v roku 2013, pričom dňa 11.04.2016 došlo k zničeniu tohto porastu, bez predchádzajúceho upozornenia zo strany žalovaného, že dotknutú časť užíva žalobca neoprávnene.

9. Podľa žalovaného, ak má byť preukázaná škoda na poľnohospodárskych plodinách, bolo potrebné uvedenú škodu zdokumentovať a odborne posúdiť bezprostredne po jej vzniku, čo žalobca ani netvrdil, že by vykonal, pričom takéto vyčíslenie by bolo iba hypotetickým a nie reálnym vyčíslením škody. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že v praxi je možné len s veľkými ťažkosťami vyčísliť škodu bezprostredne po jej vzniku vzhľadom na všetky okolnosti, a preto je správny postup, ak poškodený vyčísli škodu prostredníctvom znalca. Je síce väčší predpoklad na správne vyčíslenie, ak k vyčísleniu dôjde čo najskôr po jej vzniku, avšak nemôže byť na ujmu poškodeného, ak škoda je vyčíslená s časovým odstupom a dokonca znalcom z príslušného odboru. Aj v takom prípade je nutné konštatovať, že ide o riadne a reálne vyčíslenie škody.

10. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia, a to v odsekoch 25. až 32. odôvodnenia uviedol závery, ktoré boli vyjadrené v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. (odseky 61.

- 69. odôvodnenia) s tým, že v zmysle záveru vyjadreného v odseku 70. odvolacieho súdu, žalobca predložil Znalecký posudok č. 26/2019 vo veci stanovenia výšky škody po neoprávnenej likvidácii porastu viacročných krmovín na ornej pôde podiskovaním v roku 2016, výšky nákladov na obnovu porastu. Podľa záverov znalca, hodnota straty produkcie biomasy predstavuje hodnotu: množstevná strata biomasy 251,72 ton, finančná strata 4.825,47 Eur, náklady na opätovné založenie porastu 1.398,88 Eur, teda celková škoda predstavuje hodnotu 6.224,35 Eur (č.l. 989 spisu). Vzhľadom k tomu, že predložený znalecký posudok obsahoval doložku v zmysle , okresný súd ho považoval za posudok súdom ustanoveného znalca.

11. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný namietal znalecký posudok pre viaceré rozpory uvedené v posudku, k čomu poznamenal, že žalovaný nepredložil žiadne odborné vyjadrenie a ani znalecký posudok. Po námietkach žalovaného voči znaleckému posudku, žalobca predložil Doplnenie č. 01/2020 znaleckého posudku č. 26/2019 (č.l. 1119), v ktorom doplnení znalec odstránil namietané rozpory, pričom vyslovil, že celková škoda predstavuje hodnotu 6.410,49 Eur. Aj dané doplnenie žalovaný namietal,

naďalej spochybňoval hodnovernosť posudku z dôvodu nehodnoverných podkladov predložených žalobcom. Podľa okresného súdu, hoci skutočne došlo k nesúladu údajov, bolo nepochybné, že následne tieto rozpory boli odstránené a znalcom zohľadnené, pričom žalobca predložil aj osvedčenú knihu honov, ktorá je zhodná s podkladmi v znaleckom posudku, z ktorých znalec vychádzal.

12. S námietkou žalovaného, že žalobca vyčíslil nie skutočnú škodu, ale len hypotetickú, sa okresný súd nestotožnil, nakoľko žalobca vyčíslil škodu prostredníctvom znaleckého posudku. Znalec mal k dispozícii podklady, na základe čoho mohol a vedel vyčísliť škodu. Okresný súd poukázal na to, že znalec je povinný postupovať v zmysle platných právnych predpisov, musí postupovať odborne a nemôže teda svojvoľne určiť výšku škody. Okresný súd nezistil dôvod spochybniť tento výpočet, vyčíslenie škody znalcom. Znalcom vyčíslená škoda bola považovaná za vyčíslenie skutočnej škody, a to bez ohľadu na to, že je väčší predpoklad na presné vyčíslenie, ak k vyčísleniu dôjde čo najskôr po jej vzniku. Okresný súd musel vychádzať z objektívne zisteného stavu. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia v posudku, okresný súd zdôraznil, že posudok bol vyhotovený znalcom v odbore poľnohospodárstvo, pričom žalovaný poukazoval iba na svoje vedomosti a znalosti, avšak znalec je ten, ktorý je erudovaným odborníkom v danom odbore. Žalovaný nepreukázal, že by bol tiež erudovaným odborníkom a svoje námietky ničím relevantným nepreukázal. K tvrdeniu žalovaného, že všetky dôkazy sú rovnocenné, okresný súd poukázal na Čl. 15 ods. 2 , podľa ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, avšak žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Jeho tvrdenia boli obranou voči nároku žalobcu avšak bez relevantného podkladu. Tvrdenia žalovaného tak nebolo možné považovať za dôkaz, ako ani za skutočnosť, ktorá by relevantne spochybňovala závery znalca. Okresný súd nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by mal spochybniť žalobcom predložený znalecký posudok.

13. Okresný súd v intenciách právneho záveru odvolacieho súdu skonštatoval, že aj napriek spornosti oprávnenosti užívania nehnuteľnosti zasiatím osiva v roku 2013, bolo nepochybné, že došlo k zničeniu tohto porastu bez predchádzajúceho upozornenia zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca a žalovaný akceptovali svojím správaním stav, ktorý tu bol nastolený v roku 2013 a bez predchádzajúceho upozornenia žalovaný tento stav v roku 2016 zvrátil, bolo jeho konanie a správanie potrebné vyhodnocovať práve cez aplikáciu . Teda žalovaný, hoci bol oprávnený užívateľ nehnuteľnosti, bez ďalšieho zničil porast žalobcu, porušil prevenčnú povinnosť podľa ust. , v dôsledku čoho v príčinnej súvislosti vznikla škoda žalobcovi. Škoda bola riadne vyčíslená znalcom. Hoci znalcom bola vyčíslená vyššia škoda, než si žalobca uplatnil, okresný súd bol viazaný rozsahom žaloby, a preto priznal náhradu škody iba vo výške uplatnenej žalobcom.

14. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie a hodnotil dôkazy všetky navzájom, ako aj každý jednotlivo, pričom bolo nepochybne preukázané, že žalovaný skutočne podiskoval nehnuteľnosti. Žalobca preukázal výšku škody, ako aj jej vznik a rozsah, a to bez ohľadu na to, že až po zrušení prvotného rozhodnutia odvolacím súdom. Námietky zo strany žalovaného boli iba tvrdenia bez relevantného základu, bez objektívneho preukázania. Žalobca preukázal svoj nárok objektívnym dôkazom, a to posudkom vypracovaným znalcom, ktorý zohľadnil aj vzniknuté rozpory v technológii a pod.. Žalobca riadne vysvetlil dôvod vzniku rozporov - chybou v písaní, čo preukázal následne predložením originálov listín, či osvedčených listín, ktoré boli podkladom aj pre znalca. Žalovaný spochybňoval posudok iba svojimi nepodloženými tvrdeniami s odkazom na nejaké jeho praktické znalosti, čo však je nepostačujúce pre spochybnenie záverov znalca. Znalec vyhotovil znalecký posudok, a pokiaľ ho žalovaný namietal a nebol predložený iný, žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu. Pokiaľ spochybňoval stroje, či osivo, znalec v posudku výslovne uviedol, že ide o alternatívy. Teda, ak žalovaný niečo namietal, ničím hodnoverným svoje tvrdenia nepreukázal, ani ničím ich nepodložil. Okresný súd poukázal i na to, že strany konania zhodne uviedli, že nenavrhujú žiadne dokazovanie, teda nebol dôvod na pokračovanie v dokazovaní a súd prvej inštancie mal za to, že vykonané dokazovanie je postačujúce pre rozhodnutie vo veci.

15. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, a to vo výške 9% ročne od 23.04.2016 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Pri posúdení týchto nárokov okresný súd aplikoval ustanovenia . Hoci nárok okresný súd posúdil podľa , s prihliadnutím na všetky okolnosti išlo o vzťah týkajúci sa podnikateľskej činnosti strán a s poukazom na bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Vzhľadom k tomu, že okresný posúdil nárok žalobcu ako opodstatnený a žalovaný bol listom zo dňa 12.04.2016 vyzvaný na náhradu škody do 22.04.2016, žalovaný sa dostal

do omeškania nasledujúcim dňom, teda od 23.04.2016. Z toho dôvodu okresný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako si uplatnil, pričom výšku úrokov z omeškania posúdil ako primeranú, a to bez osobitného dokazovania vzhľadom na ustanovenia . Taktiež žalobcovi priznal aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to vo výške stanovenej zákonnými predpismi, a to v súlade s .

16. Vzhľadom k tomu, že v konaní bol úspešný žalobca, a to v celom rozsahu, okresný súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle .

17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. , . Poukázal na to, že vo veci ide o druhý rozsudok okresného súdu, nakoľko po prvom rozhodnutí sp. zn. -904 zo dňa 17. mája 2018, krajský súd uznesením sp. zn. zo dňa 23.10.2019 vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že v predmetnej veci je potrebné preukázať nahradenie skutočnej škody, ktorá by žalobcovi primárne vznikla tým, že predmetnú trávnatú plochu nemohol využiť pre seba, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom ju mienil využiť. Rovnako poukázal na skutočnosť, že to bol práve žalobca, ktorý bol nositeľom dôkaznej povinnosti k takto definovanej uplatnenej výške a bol povinný túto i preukázať. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu upriamil pozornosť na to, že má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná, túto je potrebné izolovať od všetkých súvislostí, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, keď časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.

18. Prvostupňový súd po vrátení veci pripustil zo strany žalobcu predložený súkromný Znalecký posudok č. 26/2019 a jeho Doplnenie č. 01/2020. Žalovaný tento a rovnako jeho doplnenie namietal a trval na tvrdených skutočnostiach, že bol vyhotovený na základe nehodnoverných podkladov predložených žalobcom s tým, že išlo o protikladné podklady prezentované v posudku a v doplnení posudku, neboli v ňom zohľadnené technologické postupy, pričom boli rozpory aj v otázke zapravenia hnojiva a ďalších. Podľa žalovaného znalec zamieňal zásadné skutočnosti, nevychádzal z objektívnych skutočností, a takéto závery znalca sú neprijateľné, nakoľko podkladom boli nepravdivé údaje založené na čestných vyhláseniach o výnosoch doložených žalobcom. Na podporu rozporov a tvrdení k žalovaný predložil súbor viacerých listín a poukázal v nich na nezrovnalosti údajov a rozpory medzi údajmi uvedenými v a knihe honov, s tým, že s knihou honov sa manipulovalo a dátumy sa nezhodujú. Rovnako namietal, že stanovená škoda nie je reálna škoda, ale predpokladaná, nakoľko podľa odborníkov, ak má byť škoda vyčíslená po viac ako troch rokoch od spôsobenia, taká škoda sa nemôže vypočítať, môže byť iba predpokladaná a zároveň, že škoda zo strany žalobcu bola určená na základe zamieňaných podkladov pre znalca. Žalovaný práve z uvedených dôvodov nemohol predložiť súdu adekvátny znalecký posudok, ktorý na základe hypotézy podľa oslovených odborníkov nemohol tvoriť objektívny záver pre rozhodnutie súdu. Na základe predmetného posudku okresný súd tak dospel k nesprávnym právnym zisteniam a výrok založený na vyčíslení škody, ktorá nie je škodou konkrétnou, reálnou a preukázateľnou „stratou“ na majetku, ale je iba v rovine hypotetickej, zakladá odvolací dôvod podľa ust. . Žalovaný uviedol, že nespochybňoval znalca, ale tvrdil, že jeho podklady a závery okresný súd neobjektívne vyhodnotil v rámci hodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Trval na tom, že žalobca nepreukázal reálnu výšku škody v zmysle a žalobca nie je schopný preukázať kauzálny nexus.

19. Za ďalší odvolací dôvod žalovaný považoval nesprávne právne posúdenie súdu, ktorý sa nedostatočne vysporiadal s tvrdením žalovaného, že žalobca nemal oprávnenie užívať predmetné sporné pozemky, pretože nepreukázal, žeby mal možnosť užívať nadpolovičnú väčšinu. Podľa žalovaného prevenčná povinnosť by nemala zotrvávať len na strane družstva. Bolo dôvodné posúdiť, že či vôbec niekto mal alebo nemal oprávnenie vstúpiť na sporné pozemky a rozhodnúť o ich oprávnenom užívaní. Už v predchádzajúcom štádiu konania sa prvoinštančný súd touto otázkou podrobne nezaoberal, pričom bolo zrejmé, že žalobca na základe ústnych vyhlásení vstúpil do užívania a potom si uzurpoval právo užívať predmetné sporné pozemky, čo je ale v rozpore s ustanovením, ktoré hovorí, že pokiaľ sa upravujú práva a povinnosti k nehnuteľnosti, musí byť takýto úkon písomný, inak je neplatný. Nie je možné tvrdiť, že žalobca mal oprávnenie užívať a obsiať predmetné sporné pozemky, nakoľko na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu absentuje písomná forma úpravy práv

a povinností a následne aj z toho vyplývajúce právo vstúpiť do úžitku a následne požadovať náhradu prípadnej škody. Na základe uvedených skutočností tak žalobca nemohol doteraz ani preukázať vznik reálnej škody. Žalobca tvrdil tak domnelú škodu na základe nejakých predpokladaných výnosov, ktoré teda alternoval podľa toho, aké námietky žalovaný voči nemu vzniesol, a až následne až potom pripravil nejaký znalecký posudok po 3 rokoch od spornej udalosti. Žalovaný po konzultácii s odborne znalou osobou si ozrejmil skutočnosť, že takúto škodu už vôbec nie je možné ako reálnu škodu vyčísliť, je možné hovoriť iba o predpokladanej škode. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, či mal v čase, kedy mu mal žalovaný spôsobiť škodu, užívacie právo k parcelám, na ktorých mu mala vzniknúť škoda, a zároveň reálne nepreukázal ako a aká škoda mu vznikla. Ak žalobca opakovane predkladal súdu nájomné zmluvy a výpovede spoluvlastníkov dotknutých pozemkov, ktoré žalovaný rozporoval ako neplatné, a keďže sa jedná prevažne o evidenciu parciel E-KN stavu, bolo potrebné v prvom rade určiť, kde sa parcela, na ktorej škoda mala vzniknúť, v teréne nachádza tak, aby bolo zrejmé, čo a kde presne sa účastníkmi sporu užívalo, čo sa užívalo oprávnene a čo neoprávnene a z ktorého neoprávneného užívania mohla vzniknúť eventuálna škoda. Žalobca v konaní nepredložil žiaden takýto dôkaz. Tvrdenia, že pre posúdenie zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, ktoré pozemky mal žalobca v nájme, že žalovaný v rozpore s prevenčnou povinnosťou v zmysle zničením porastu spôsobil žalobcovi škodu, nestačí, pretože v konaní „poškodený“ nepreukázal, že by škodca pri svojej činnosti nevyvinul (objektívne) dostatočnú starostlivosť vyžadovanú ust. . Žalovaný obhospodaroval oprávnene zazmluvnené pozemky dlhodobo, a preto neporušil žiadnu konkrétnu právnu povinnosť, a teda nemôže ani zodpovedať za žalobcom tvrdený neurčitý rozsah spôsobenej škody. Žalovaný preukazoval, že z kópie evidenčného listu č. 121 zo dňa 17.01.2003 vydaného vtedajším Katastrálnym úradom, Správou katastra Žilina pre okres Žilina, Obec Krasňany, k.ú. Q. vyplýva, že žalovaný je evidovaný ako oprávnený užívateľ parcely C KN č. 816/1 o výmere 209.893 m2, teda právo na užívanie celej parcely C KN 816/1, KÚ Q. v čase (r. 2012, 2013, 2014, 2015), kedy žalobca vykonal orbu, vysiatie, zber úrody na uvedenej parcele, patrilo žalovanému a žalobca do jeho užívacích práv zasiahol neoprávnene, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu, že žalovaný si nesplnil prevenčnú povinnosť podľa ust. , ale naopak. V prejednávanej veci tak nebolo preukázané nahradenie skutočnej škody, ktorá by žalobcovi primárne mohla vzniknúť tým, že predmetnú trávnatú plochu nemohol využiť pre seba, pričom nebolo ani len preukázané, že žalobca bol vôbec v spornom čase oprávneným užívateľom. Bol to žalobca, ktorý bol nositeľom dôkaznej povinnosti k takto definovanej uplatnenej výške a bol povinný túto i preukázať, avšak ním predložený nemôže tvoriť podklad pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že okresný súd nezistil protiprávne konanie, resp. úkon, existenciu a reálnu výšku škody, ale ani kauzálny nexus ako základné predpoklady úspešnosti uplatnenia škody žalobcom. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu a ním produkovaným dôkazov v priebehu celého konania, žalovaný zastáva právny názor o nepreukázaní jeho nároku uplatneného žalobou. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť s priznaním náhrady trov konania.

20. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 04.01.2021 (č.l. 1225 - 1226 spisu). Poukázal na to, že žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal výšku škody, nemal užívacie právo k dotknutým pozemkom, a preto mu ani žiadna škoda vzniknúť nemala. Žalobca uviedol, že v konaní preukázal výšku škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ktoré spočívalo v neoprávnenom podiskovaní ďatelinovo-trávneho porastu na dotknutých parcelách, a to prostredníctvom Znaleckého posudku č. 26/2019 a jeho Doplnenia č. 01/2020, ktoré vyhotovil S.. J. Q., znalec z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a rastlinná produkcia (ďalej aj „Znalecký posudok“). Znalec vo svojom Znaleckom posudku jednoznačným spôsobom uviedol, že produkcia biomasy ďatelinovo-trávnej miešanky z jedného hektára zodpovedá priemerným úrodám pre posudzovanú oblasť (str. 5 znaleckého posudku a str. 8 Doplnenia). Nie je teda pravdou, že znalec mal vychádzať pri vypracovaní znaleckého posudku z neobjektívnych skutočností tak, ako to tvrdil žalovaný. Znalec rovnako v znaleckom posudku ustálil, že agrotechnika, ktorú žalovaný nazýva kopou železného šrotu, zodpovedá zaužívanej technológii zakladania viacročných porastov viacročných krmovín (str. 6 doplnenia). Dodal, že uvedenú agrotechniku bude využívať aj v roku 2021. Znalecký posudok jednoznačne konštatoval, že podiskovaním ďatelinovo-trávneho porastu dôjde k jeho zničeniu (str. 5 doplnenia). K námietkam žalovaného vo vzťahu k záverom Znaleckého posudku považoval za potrebné uviesť, že žalovaný mal dostatočný časový priestor, aby si dal vypracovať vlastný znalecký posudok, čo nakoniec v priebehu konania na pojednávaní aj deklaroval, avšak žiadny do konania nakoniec nepredložil. Žalovaný do konania nakoniec nepredložil ani stanovisko žiadneho znalca o nemožnosti

vypracovania znaleckého posudku z predložených podkladov tak, ako to tvrdí vo svojom odvolaní. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobca zdôraznil, že ak by žalovaný dotknutý porast protiprávne nepoddiskoval a nezničil, ku žiadnej škode by nedošlo. Poukázal na to, že žalovaný vedel, že žalobca v roku 2013 obsial dotknutú poľnohospodársku pôdu viacročnou rastlinnou zmesou (z ktorej je možné brať úžitky minimálne 6 rokov, čo vyplýva aj zo ), a teda ako subjekt podnikajúci v poľnohospodárstve musel vedieť, že žalobcovi spôsobí svojím konaním škodu. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na závery Krajského súdu v Žiline uvedené v zrušujúcom uznesení zo dňa 23.10.2019, sp. zn. .

21. Odhliadnuc od skutočnosti, že preukazovanie užívacích práv k pozemkom nebolo podstatou tohto sporu, čo nakoniec konštatoval aj Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení sp. zn. , žalobca poukázal aj na nepravdivosť tvrdení žalovaného o údajnom protiprávnom užívaní dotknutej časti pôdy a v tejto súvislosti na množstvo nájomných zmlúv, ktoré uzatvoril s vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi pozemkov ako aj na výpovede z nájomných zmlúv adresovaných žalovanému, ktoré žalovaný písomne akceptoval (všetky dokumenty sa nachádzajú v spise). Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca mal a naďalej má užívacie právo k dotknutej časti pôdy.

22. Podľa žalobcu účelovosť a nepravdivosť tvrdení žalovaného nakoniec vyplýva aj z toho, že: 1. žalobca v roku 2013 nasial na dotknutej poľnohospodárskej pôde ďatelinovo-trávny porast. Túto časť poľnohospodárskej pôdy žalobca osial po dohode so žalovaným, čo potvrdila predsedníčka žalovaného p. R. vo svojej výpovedi pred OO PZ Terchová dňa 29.04.2016, zápisnica, ktorá sa nachádza v súdnom spise na č.l. 196 (na túto listinu poukazoval PZ žalobcu vo vyjadrení zo dňa 09.05.2018 ako aj na pojednávaní konanom dňa 17.05.2018, str. 3 zápisnice), 2. žalobca nasiaty porast od roku 2013 až do jarných mesiacov roku 2016 nerušene a dobromyseľne užíval a bral z neho úžitky, 3. žalovaný napriek vedomosti o vyššie uvedených skutočnostiach nasiaty porast úmyselne zničil, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia, či súhlasu žalobcu, čím spôsobil žalobcovi škodu, 4. žalobca bol po zničení tohto porastu nútený vykonať jeho opätovnú sejbu a dotknutú časť pôdy od vykonania neoprávneného zásahu žalovaného naďalej užíva. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 19.1.2021 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 1235 rub spisu), ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach ustanovenia , na základe podaného odvolania žalovaného a napadnutý rozsudok okresného súdu verejným vyhlásením rozsudku potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , za dodržania postupu podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -1240 zo dňa 04.11.2021 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.11.2021, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

26. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu bol posudzovaný v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 22.10.2020, za aplikácie ust. , , ako aj za aplikácie ust. , keď krajský súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože neboli zistené dôvody pre zopakovanie dokazovania alebo doplnenie dokazovania vykonaného pred okresným súdom.

27. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného krajský súd upriamuje pozornosť na písomné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, kde sa nachádza podstata a kľúčovosť vyjadrení nielen žalobcu, ale i žalovaného, závery znaleckého posudku v spojení s doplnením a ich vyhodnotenie. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že v priebehu postupu konania pred okresným súdom nenastal žiaden

závadný procesný postup, ktorým by bol žalovaný ako strana súdneho sporu vylúčený z realizácie jeho procesných práv, prípadne by mu realizácia jeho procesných práv bola znemožnená, ktoré práva mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

28. Z podaného odvolania žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu bolo zrejmé, že nesúhlasil so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, pokiaľ tento zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.685 Eur spolu s príslušenstvom, a to s vyjadreným úrokom z omeškania, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, vzniknutých na strane žalobcu. V podstate žalovaný v odvolaní zotrval na svojej obrane, ktorú uvádzal v konaní pred okresným súdom, a to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní dôvodnosti svojho nároku na náhradu škody. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nebol relevantný a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Práve z titulu aplikácie ust. nie je potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto je postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , uznesením NS SR sp. zn. zo dňa 20.12.2017, z ktorých vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

29. V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovaného bolo nevyhnutné vychádzať zo záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 23.10.2019, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -904 zo dňa 17. mája 2018 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského súdu vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd v opätovne vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania za dôkaznej povinnosti sporových strán vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 23.10.2019, keďže nebolo preukázané, že od vysloveného záväzného právneho názoru do momentu rozhodnutia okresného súdu by nastala kvalitatívne odlišná skutková a právna situácia, ktorá by už nedávala základ vychádzať zo záväzného názoru, vysloveného v predmetnom zrušujúcom uznesení. Z uvedeného preto v zmysle tohto postupu okresného súdu nemožno vytknúť žiaden nedostatok.

30. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom nesprávnych skutkových zistení a právneho posúdenia veci, podstatným v predmetnej sporovej veci, čo bolo posudzované v rámci konania pred súdom prvej inštancie, bolo naplnenie jednotlivých právnych predpokladov pre uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. Žalovaný namietal, že základné predpoklady úspešnosti uplatnenia škody žalobcom neboli preukázané.

31. Krajský súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti sa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do obsahu základného práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu

v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“ Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

32. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež námietka žalovaného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

33. Zo strany krajského súdu je potrebné dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. v spojení s je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Uvádza odvolací súd, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný, čo znamená, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu- ktorému dôkaznému prostriedku. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. . Okresný súd takýmto spôsobom postupoval dôsledne, aplikoval ust. v spojení s Čl. 15 , vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov, keď všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a jeho odôvodnenie je presvedčivé.

34. V zmysle vykonaného dokazovania okresným súdom vo vzťahu k naplneniu zákonných predpokladov žalobcom tvrdeného nároku na náhradu škody, okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu návrhov strán, oboznámením sa s jednotlivými listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom a jeho doplnením, ktoré dali dostatočný základ pre posúdenie žalobcovho nároku.

35. Na základe vykonaného dokazovania bolo skutkovo ustálené, že žalobca už v r. 2013 vysial na špecifikované parcely, ktoré sú súčasťou KNC parc. č. 816/1, k.ú. Q. osivo, a to nasiaty ďatelinovo- trávny porast, pričom na špecifikovaných pozemkoch zo strany žalovaného dňa 11.04.2016 došlo k poddiskovaniu. Žalobcom požadovaný nárok na náhradu škody spočíval v hodnote zničeného ďatelinovo-trávneho porastu.

36. Vo vzťahu k zhodnoteniam vykonaným okresným súdom, zvýrazňuje krajský súd, a to v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného, že pre vyhodnotenie okresným i odvolacím súdom dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody boli určujúce a podstatné skutkové okolnosti vymedzené žalobcom. Žalobca požadovaný nárok na náhradu škody spočívajúci v hodnote zničeného ďatelinovo-trávneho porastu uplatnil voči žalovanému podľa ust. a , t.j. porušenie prevenčnej povinnosti.

37. V zhode s názorom vyjadreným v zrušujúcom uznesení sp. zn. krajský súd uvádza, že základným predpokladom vzniku občiansko-právnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb v zmysle ustanovenia je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon). Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. nerozlišuje, či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. V súdnom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za

protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym konaním, je posúdením právnym, ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd. Pretože predmetom konania bol nárok na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu preukázať základné predpoklady tejto zodpovednosti, a to protiprávne konanie žalovaného, a vznik škody v príčinnej spojitosti s protiprávnym úkonom.

38. K v odvolaní žalovaným namietanému nesprávnemu posúdeniu neoprávnenosti užívania pozemku parcely C KN č. 816/1, k.ú. Q. žalobcom, odvolací súd poukazuje na záver, vyjadrený v zrušujúcom uznesení vychádzajúci zo sumáru dôkazov, od ktorého sa nemal dôvod odchýliť, a to, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda o spôsobe užívania predmetnej parcely, bez ohľadu na uzatvorené nájomné zmluvy medzi žalobcom a vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti a nájomné zmluvy žalovaného, resp. zákonný nájom žalovaného. Pokiaľ žalobca a žalovaný akceptovali svojim správaním stav, ktorý tu bol nastolený od roku 2013 a žalovaný bez predchádzajúceho upozornenia tento stav zvrátil, t.j. poddiskoval ďatelinovo-trávny porast žalobcu, v čom nebola vyvolaná spornosť (ust. ), tak týmto konaním došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti ( ), čo znamená zároveň porušenie právnej povinnosti, ktoré je vyžadované ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa .

39. K ďalšiemu zákonnému predpokladu, a to príčinnej súvislosti odvolací súd uvádza, že v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym úkonom a škodou vzťah príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Konanie žalovaného bez zachovania primeraného stupňa opatrnosti, spočívajúce v tom, že bez predchádzajúceho upozornenia poddiskoval ďatelinovo - trávny porast žalobcu, bolo potrebné vyhodnotiť ako (ne)postup, majúci škodlivý dôsledok v majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) touto (ne)činnosťou.

40. Žalobca sa v danej veci domáhal náhrady škody predstavujúcej hodnotu zničeného ďatelinovo

- trávneho porastu, výšku ktorého preukazoval Znaleckým posudkom č. 26/2019 v spojení s jeho Doplnením č. 01/2020 vypracovaným znalcom na základe námietok žalovaného, faktúrou. Plnenie, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody voči žalovanému, predstavovalo jeho majetkovú ujmu spôsobenú v dôsledku postupu žalovaného. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní zotrval na námietkach a výhradách voči žalobcom doloženému znaleckému posudku s doplnením, spočívajúcim v námietke, že vychádzal z nehodnoverných podkladov, že znalec zamieňal zásadné skutočnosti, že podkladom pre jeho vypracovanie boli nehodnoverné údaje, tak je potrebné súhlasiť s okresným súdom v tom, že nesúladné a rozporné údaje boli odstránené práve doplnením znaleckého posudku a predloženými dôkazmi žalobcom. Zhodnotením vykonaných dôkazov okresný súd správne uzavrel, že znalec v Doplnení č. 01/2020 zdôvodnil a vysvetlil vzniknuté rozpory, čo žalovaný nevyvrátil. Ak v priebehu súdneho konania, dokazovania, žalobca predložil kompletný znalecký posudok, ktorého obsahovú a odbornú stránku žalovaný nevyvrátil tomu zodpovedajúcim dôkazom, tak sa tento znalecký posudok ako relevantná odborná listina stala v sumáre s ďalšími dôkazmi relevantným základom pre konštatovanie preukázanej výšky škody. Inými slovami povedané, pri takomto zhodnotení odbornej otázky Znaleckým posudkom č. 26/2019 v spojení s Doplnením č. 01/2020 predloženým žalobcom, ktorý bol hodnotený ako znalecký posudok ( ), t.j. listinný dôkaz, bol to následne žalovaný, ktorý mal dôkazmi preukázať, že tieto odborné závery k stanoveniu výšky škody nie sú správne. Ak takto v dôkaznom stave žalovaný nepostupoval, tak okresný súd správne z týchto odborných záverov Znaleckého posudku č. 26/2019 v spojení s Doplnením č. 01/2020 ako listinného dôkazu predloženého žalobcom vychádzal. Krajský súd len dodáva, že v sporovom konaní je práve pre dôkaznú povinnosť, ktorá je na stranách sporu, procesná zodpovednosť strán sporu za jeho výsledok.

41. Okresný súd vykonané dôkazy posúdil v komplexnosti a nedošlo k nesprávnym skutkovým záverom. Okresným súdom prijaté skutkové závery mali základ v logickej úvahe konajúceho súdu a jeho zhodnotenia mali racionálny základ, pretože vychádzali z výsledkov vykonaného dokazovania. Krajský súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a

podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.“

42. Krajský súd nezistil relevantnosť žiadneho z odvolacích dôvodov žalovaného, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok potvrdený, ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Krajský súd poukazuje na to, že je rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR ustálené, že ak krajský súd pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu ako vecne správneho rozvedie svoju vlastnú argumentáciu na potvrdenie tejto vecnej správnosti, neporušuje týmto postupom zákon, ani práva sporových strán (NS SR sp. zn. , NS SR sp. zn. , NS SR sp. zn. ).

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.