Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/73/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Sone Vackovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: P.. U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. XX, XXX XX F., zastúpeného: JUDr. Marek Ďuran, advokát so sídlom Štefánikova 34, 949 01 Nitra, IČO: 30 788 285, proti žalovanej: A.. D. O., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie sumy 10 045,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. mája 2021 pod č. k. -285 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v II. výroku a v časti náhrady trov konania v III. výroku p o t v r d z u j e .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10 045,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 789,52 eura od 22.1.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 256,18 eura od 6.2.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaná jeho byt užívala bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania zistil, že na LV č. 8278 vedeným Okresným úradom H., katastrálny odbor nachádzajúcim sa v obci H., k. ú. Z., že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX na X. p. bytového domu súp. č. XXX, o. č. XX. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobrovoľnej dražby N576/2016, Nz 44787/2016. Dňa 20.12.2016 žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli Zmluvu o krátkodobom nájme bytu na obdobie od 1.12.2016 do 31.1.2017, v ktorej sa konštatuje, že prenajímateľ je výlučným vlastníkom bytu č. XX na 7. p. bytového domu súpisné č. XXX na ul. Z., č. vchodu XX v H.. Touto zmluvou sa strany dohodli na prenechaní bytu do užívania žalovanej za nájomné vo výške 200 eur mesačne + 145,23 eura podľa predpisu zálohových platieb, t. j. spolu 345,23 eura. Strany uzavreli druhú nájomnú zmluvu o nájme bytu zo dňa 1.2.2017 za tých istých podmienok s trvaním nájmu do 30.06.2017. Z úradného záznamu súdneho exekútora JUDr. S. E. z 30.11.2018, č. konania -70 zo dňa 30.11.2018 vyplýva, že žalovaná odovzdala byt č. XX na X. poschodí bytového domu s. č. XXX, vchod XX. Splnila povinnosť uloženú jej vykonateľným exekučným titulom č. N 48/2017, NZ 4498/2017 NCRIs 4574/2017 zo dňa 14.2.2017 vydaným JUDr. Z. M., notársky úrad H.. Z cenových ponúk nájmov porovnateľných bytov v lokalite Z., H. predložených žalobcom zistil, že takéto byty sa prenajímajú za sumu vo výške od 420 do 500 eur mesačne. Žalobca súdu predložil 3 ponuky na prenájom za sumu 500 eur a jednu ponuku za sumu 420 eur. Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nepoprela, mal preukázané, že žalovaná v súlade

so zmluvou o nájme bytu uhradila žalobcovi za rok 2017 sumu vo výške 871,38 eura (6 x 145,23 eur). Ďalšie úhrady (či už nájomné, resp. úhrady za platby spojené s užívaním bytu) nepreukázala. Podľa vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu č. XX na adrese Z. XX, 949 11 H. vyhotoveného správcom bytov a nebytových priestorov Službyt H., s.r.o. predstavovali celkové skutočné náklady za užívanie bytu od 1.1.2017 do 31.XX.2017 sumu 1 500,90 eura. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu vyplývajú skutočné náklady od 1.1.2018 do 31.XX.2018 vo výške 1 372,77 eura. Alikvótna časť nákladov za 11 mesiacov predstavuje sumu vo výške 1 256,18 eura. Žalovaná v konaní predložila potvrdenia VÚB o zadaní prevodu sumy vo výške 145,23 eura z účtu č. K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX . v prospech účtu č. K. zo dňa 20.7.2017, 11.8.2017, 19.9.2017, 19.10.2019, 20.11.2019, 19.XX.2017, 22.1.2018, 26.2.2018, 20.3.2018, 17.4.2018, 21.5.2018, 19.7.2018, 21.8.2018, 21.9.2018 a 17.10.2018. Na všetkých potvrdeniach je poznámka, že ide len o informáciu o zadaní prevodu do spracovania, táto nie je zárukou samotnej realizácie prevodu. Žalobca výzvou zo dňa 8.1.2019 žalovanú vyzval na úhradu sumy vo výške 8 789,52 eura a sumy vo výške 629,52 eura titulom náhrady skutočných nákladov za služby spojené s užívaním bytu. Výzva jej bola doručená dňa 14.1.2019. Na úhradu sumy vo výške 1 256,18 eura predstavujúcej alikvótnu časť skutočných nákladov za užívanie bytu v období od 1.1.2018 do 30.11.2018 bola vyzvaná e-mailom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 4.2.2020, najneskôr do 5.2.2018. Z pripojeného spisu Okresného súdu H. sp. zn. zistil, že žalovaná sa v uvedenom konaní ako žalobkyňa voči Mestu H. ako žalovanému v 1. rade, spoločnosti Z. dražby s.r.o. ako žalovanému v 2. rade a Ing. U. D. ako žalovanému v 3. rade domáhala určenia neplatnosti dražby bytu č. XX na X. p., vchod XX bytového domu s. č. XXX v k. ú. Z., ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou vyhotovenou notárkou JUDr. T. E., notársky úrad so sídlom v Trenčíne č. N 576/2016, Nz 44787/20146, NCRIs 45826/2016. Súd rozsudkom pod č. k.

- 487 zo dňa 19.4.2021 žalobu zamietol. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, nepodanie žaloby v zákonnej prekluzívnej lehote voči všetkým účastníkom, ktorí musia v súdnom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vystupovať (vlastníci bytov). Ďalej zistil, že na Okresnom súde H. na základe žaloby zo dňa 4.6.2018 prebieha pod sp. zn. konanie o spore žalobkyne, ktorou je JUDr. D. O. (žalovaná v tomto konaní) voči žalovanému Mestu H. domáhala uloženia žalovanému Mestu H. povinnosť previesť na žalobkyňu vlastníctvo k 3-izbovému bytu č. XX, X. posch., N. nadzemné podlažie.

1.2. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § XX3 , , , , , , a uviedol, že žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odvodzoval z užívania bytu v jeho vlastníctve žalovanou v období od 1.7.2017 do 30.11.2018. Podľa žaloby sa jednalo o byt č. XX na 7. p. nachádzajúci sa v H., na ulici Z. XX, v bytovom dome s. č. XXX. Žalovaná spochybňovala nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k bytu č. XX na základe dobrovoľnej dražby, poukazovala na skutočnosť, že neplatnosť dobrovoľnej dražby napadla žalobou, ktoré konanie je vedené Okresným súdom H. pod sp. zn. . Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Na svoju obranu uvádzala, že byt č. XX. na 7. poschodí bytového domu nikdy neužívala a pozornosť súdu upriamovala na byt v rovnakom bytovom dome s. č. XXX s označením byt č. XX, ku ktorému žalobca vlastníctvo nepreukázal. Zároveň tvrdila, že k bytu č. XX v roku 1998 uzavrela s vtedajším vlastníkom bytu č. XX Mestom H. Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva uvedeného bytu. V konaní vedenom súdom pod sp. zn. sa voči Mestu H. domáhala, aby súd Mestu H. uložil povinnosť previesť na ňu vlastnícke právo k bytu č. XX na X. poschodí, N.. nadzemné podlažie na Z. XX v H..

1.3. Obranu žalovanej vyhodnotil súd prvej inštancie ako účelovú a jej námietky ako nedôvodné, nespôsobilé spochybniť nárok uplatnený žalobcom. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo k bytu č. XX na Z. č. XX v H.. Vlastnícke právo nadobudol na základe dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou z 18.XX.2016 vyhotovenou notárkou JUDr. PhDr. T. E., notársky úrad so sídlom v R.. V konaní pod sp. zn. súd rozsudkom zo dňa 19.4.2021 žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne i pasívnej legitimácie na strane žalovaných. Vlastnícke právo žalobcu k bytu č. XX žalobcovi nebolo spochybnené a patrilo mu v období od 1.7.2017 do 30.XX.2018, za ktoré si voči žalovanej uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

1.4. Ďalej uviedol, že vlastnícke právo žalobcu nespochybňujú ani tvrdenia žalovanej, ktorými poukazovala na Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.1.1999. Podľa

tejto zmluvy sa Mesto H. zaviazalo s ňou uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX na X. poschodí bloku. Uzavretie uvedenej zmluvy medzi žalovanou a Mestom H. nebolo sporným. Nebolo sporným, že žalovaná s Mestom H. uzavrela dňa XX.XX.XXXX zmluvu o nájme bytu na dobu určitú od 1.XX.1998 do 30.XX.1999. Nepreukázala, že Mesto H. ako predchádzajúci vlastník bytu č. XX na 6. poschodí bytového domu na ul. Z. č. XX v H. s ňou uzavrelo zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Naopak, z jej tvrdení je zrejmé, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo. Žalovaná sa v konaní pod sp. zn. domáhala práve uloženia povinnosti Mestu H. previesť na ňu vlastnícke právo k bytu č. XX na 6. poschodí a 7. nadzemnom podlaží na Z. XX v H..

1.5. Žalovaná v období od 1.7.2017 do 30.XX.2018 byt na Z. XX v H. užívala. Jej námietky ohľadne nesprávneho označenie bytu nie sú dôvodné. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli v konaní popreté je zrejmé, že došlo k zmenám v označeniach bytov a byt označený v minulosti (do r. 1998) ako byt č. XX je v súčasnosti bytom č. XX na 7. p., teda na 7. nadzemnom podlaží a 6. poschodí bytového domu. Z nájomných zmlúv uzavretých medzi stranami sporu bolo preukázané, že žalovaná bude za podmienok uvedených v predmetných nájomných zmluvách užívať byt č. XX o rozlohe 64,92 m2. V priebehu súdneho konania tieto zmluvy nenamietala, nesporovala ani označenie bytu v uvedených zmluvách. Je zrejmé, že na ich základe v období od do 31.1.2017, v období od 1.2.2017 do 30.6.2017 dňa byt č. XX užívala a v užívaní bytu pokračovala po uplynutí zániku nájmu. Bola povinná vypratať a vypratala a odovzdala kľúče k bytu č. XX, nie bytu č. XX súdnemu exekútorovi.

1.6. Po uplynutí doby nájmu užívala byt bez akéhokoľvek právneho titulu. Na úkor žalobcu získala majetkovú hodnotu. Žalobca v konaní preukázal výšku obvyklého mesačného nájomného v sume 480 eur priemerom 4 rôznych ponúk na prenájom porovnateľných bytov. Žalovaná túto výšku nenamietala. Nebolo sporným, že byt užívala počas 17 mesiacov (1.7.2017 - 30.XX.2018). Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej sume obvyklého nájomného za užívanie bytu počas 17 mesiacov, sume 8 160 eur (480 eur x 17 = 8 160 eur).

1.7. Žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 629,52 eura titulom náhrad za služby spojené s užívaním bytu v roku 2017 a sumy vo výške 1 256,18 eura ako náhrady za služby spojené s užívaním bytu v roku 2018. Aj tento nárok považoval za dôvodný a preukázaný. Žalovaná byt užívala počas celého roka 2017 a ďalej počas XX-tich mesiacov roka 2018 (do 30.XX.2018). Z vyúčtovania správcu bytového domu za rok 2017 zistil celkovú sumu nákladov za služby spojené s užívaním bytu vo výške 1 500,90 eura. Žalovaná sumu vo výške 871,38 eura uhradila žalobcovi, nezaplatená suma predstavuje čiastku 629,52 eura. Podľa vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2018 prestavuje celková suma nákladov za celý rok 2018 čiastku 1 372,77 eura. Pomerná časť nákladov za obdobie od 1.1.2018 do 30.XX.2018 je v sume 1 256,18 eura. Žalovaná nepreukázala, že sa mala akokoľvek na úhrade uvedených nákladov podieľať. Ňou predložené potvrdenia banky o zadaní prevodu sumy vo výške 145,23 eura v mesiacoch 07 - XX/2017 a 01 - 05 a 07 - 10/2018, nepotvrdzujú, že mala žalobcovi, resp. správcovi bytového domu čiastky vo výške 145,23 eura skutočne uhradiť. Podľa poznámky na každom potvrdení ide len o informáciu o zadaní prevodu na spracovanie, ktorá nie je zárukou samotnej realizácie prevodu. Žalobca vykonanie akýchkoľvek úhrad nákladov spojených s užívaním bytu žalovanou poprel. Žalovaná iný dôkaz k preukázaniu vykonania úhrad súdu nepredložila. Vykonanie úhrad žalovanou nevyplýva ani z jednotlivých potvrdení predložených správcom bytového domu. Celková suma nákladov uhradených žalobcom za služby spojené s užívaním bytu za obdobie, kedy byt užívala žalovaná, po zohľadnení platieb realizovaných žalovanou v roku 2017 predstavuje spolu 1 885,70 eura (suma 629,52 eura za rok 2017 a suma 1 256,18 eura za rok 2018). Nárok považoval za dôvodný v celom rozsahu. Preto žalovanú zaviazal uhradiť žalobcovi sumu vo výške spolu 10 045,70 eura (suma 8 160 eur titulom obvyklého nájomného za užívanie bytu + suma 1 885,70 eura titulom užívania služieb spojených s užívaním bytu).

1.8. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm, ktoré si žalobca uplatnil. Žalovaná dlžnú sumu vo výške 8 789,52 eura neuhradila ani v lehote 7 dní určenej vo výzve žalobcu zo dňa 8.1.2019, ktorá jej bola preukázateľne doručená dňa 14.1.2019. Dňom 22.1.2019 sa tak dostala do omeškania a je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8 789,52 eura. Na úhradu sumy vo výške 1 256,18 eura ju žalobca vyzval e-mailom zo dňa 4.2.2020, v lehote do 5.2.2020. Pretože žalovaná neuhradila ani túto dlžnú sumu, žalobca sa voči nej dôvodne domáha zaplatenia úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim, od 6.2.2020 do zaplatenia.

1.9. V ďalšej časti zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

1.10. O náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle . Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal mu voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

2. Žalovaná podala proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnila ňou namietaným skutkovým stavom v priebehu konania majúc za to, že žalovaný nie je vlastníkom bytu, ktorý nadobudol v dražbe, pretože byt č. XX na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, vchod č. XX sa nachádza v strednej sekcii bytového domu. Byt podľa popisu ako predmet dražby uvedený v notárskej zápisnici v čase dražby neexistoval a neexistuje v súčasnej dobe. Uviedla, že dražba sa konala v H., dôvodom boli jednostranné úkony vo veci výpovede nájomnej zmluvy, a tým pozbavenia sa povinnosti platiť nájomné. Správca bytov jej potvrdil, že ak zaplatí 10 000 eur, zmluva o prevode bytu bude s ňou uzavretá. Následkom neuhradenia požadovnej finančnej čiastky bola dobrovoľná dražba. Spochybnila rozhodnutie súdu o neplatnosť dražby a samotný priebeh dražby. Uviedla, že byt úžívala na základe nájomnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve na byt č. XX, 6. poschodie od roku 1998 do roku 2018. Byt jej bol pridelený ako štátnej zamestnankyni a neboli splnené podmienky výpovede z nájmu a zmluvy o budúcej zmluve, pretože v týchto úkonoch mal konať samosprány kraj a nie Mesto H.. Ďalej uviedla, že služby spojené s užívaním bytu platila Mestu H.. Dodala, že byt č.XX , X. poschodie bol pridelený do vlastníctva zmluvou č. zo dňa 31. marca 2016 ako byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí JUDr. N... Všetky dôkazy predložené v konaní preukazujú, že užívala byt č. XX a nie byt, ktorý bol predmetom dražby a nadobudol ho žalobca. Namietalala konanie o neplatnosť dražby a neposúdenie zákonných podmienok dražby. V závere dodala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho názoru a prvostupňový súd jej svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobu žiadala zamietnúť.

3. Žalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovanej. Uviedol, že odvolanie žalovanej nerieši samotný spor, ale konanie o neplatnosť dražby. Podala žalobu o neplatnosť dražby voči osobe, ktorá nebola navrhovateľom dražby, nikdy nebola vlastníčkou bytu a Mesto H. jej výslovne zamietlo žiadosť o predaj bytu pre nedoplatky. Pre nedoplatky bola vykonaná dražba. Žalobe o neplatnosť dražby nie je možné vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie strán a nebolo by jej možné vyhovieť ani za splnenia ich podmienok. Poukázal na závery z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v H. 9Co/385/2017 - XX88 zo dňa 15.XX.2017, z ktorého vyplýva, že právo žalovanej ako nájomcu bytu zaniklo z dôvodu výpovede prenajímateľa ešte v roku 2009. Nemá k bytu žiaden právny vzťah a užíva ho bez právneho dôvodu. Ďalej uviedol, že popiera jeho vlastnícke právo, ale na druhej strane s ním uzavrela nájomné zmluvy. Odvolanie žiadal zamietnť a priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Krajský súd v H. ako súd odvolací ( - zákon číslo , ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej podľa a , súc viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , za splnenia podmienok uvedených v ustanovení dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. Preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa potvrdil .

5. Ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa , ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

6. Odvolací súd v zmysle , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,

presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

7. Žalovaná v závere odvolania namietala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a povinnosti v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. V čom mal spočívať nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, neuviedla. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R XX9/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ). Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. 8. Odvolací súd nezistil žiadnu vadu konania súdom prvej inštancie, pre ktorú by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania žalovanej. Žalovaná v odvolaní namietala, že žalovaný nie je vlastníkom bytu, že byť č. XX na 7. poschodí neexistoval v čase dražby a neexistuje teraz, bol jej pridelený byt č. XX, došlo k výpovedi z nájmu bytu nesprávnym subjektom, neplatnosť dražby.

Podľa , kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní bytu žalobcu žalovanou bez právneho dôvodu.

9. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec.

V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie po dobu výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a v čase za užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda či priniesla konzumentovi zisk.

10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny právny záver, aplikoval správne ustanovenia zákona a tieto na daný skutkový stav správne vyložil. Odvolací súd preto nepovažuje na potrebné opakovať zistený skutkový stav, právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, pretože sa s nimi v celom rozsahu stotožnil.

XX. K odvolacím dôvodom žalovanej, že byt č. XX na 7. poschodí nikdy neexistoval a neexistuje odvolací súd dodáva, že byt fyzicky existuje, došlo k prečíslovaniu bytov. Žalovanej bol pridelený byt č. XX, v tomto byte bez prestania bývala od jeho pridelenia do roku 2018, kedy ho musela odovzdať.

XX. K jej námietke ohľadne dobrých kamarátskych vzťahov a následných rozhodnutí súdu odvolací súd dodáva, že pokiaľ mala žalovaná pochybnosti o nezaujatosti sudcu, mala možnosť uplatniť svoje námietky v priebehu konania vyslovením námietky zaujatosti.

13. K námietke o neplatnosti výpovede z nájmu bytu je potrebné uviesť, že žalovaná uvádzala nové skutočnosti, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ mala za to, že došlo k neplatnej výpovedi, mala možnosť súdnou cestou uplatniť svoj nárok, čo v konaní nepreukázala.

14. K námietke, že za služby platila na základe zmluvy Mestu H., odvolací súd dodáva, že uvedenú skutočnosť nepreukázala a ak plnila, plnila subjektu, s ktorým nebola v žiadnom právnom vzťahu, pretože jej nájomný pomer skončil výpoveďou z nájmu bytu v roku 2009.

15. Žalobca v konaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v H. zo dňa 15.XX.2017, ktorým odvolací súd zamietol návrh žalovanej na vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na závery rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil a nemá dôvod sa od nich odkloniť. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol: „Žalobkyňa dôvodnosť jej nároku vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, a tak i existenciu právneho vzťahu k nehnuteľnosti, ako i stranám sporu odvodzovala zo Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa XX. 01. 1999, na základe ktorej malo dôjsť zo strany vlastníka Mesto H. (žalovaný v 1. rade) k odpredaju predmetného bytu do jej vlastníctva. Zo skutkových okolností veci je však zrejmé, že právo žalobkyne ako nájomcu predmetného bytu zaniklo v dôsledku výpovede prenajímateľa z nájmu bytu, ešte zo dňa XX. 01. 2009, v zmysle ustanovenia XX ods. 1 písm. d/ z dôvodu, že si neplnila riadne svoje povinnosti nájomcu bytu a neplatila nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako tri mesiace, pričom ku dňu 31. 01. 2009 dlhovala prenajímateľovi sumu 740,79 eura. Rovnako je zrejmé, že rozkazom na plnenie, vydaným Okresným súdom H. dňa XX. 10. 2010 č. k. -18, právoplatným dňa 20. XX. 2010 bola žalobkyni uložená povinnosť vypratať predmetný byt a toto rozhodnutie je exekučným titulom na vykonanie exekúcie prebiehajúcej na súde. Potom tieto skutočnosti, ako i ďalšie, svedčiace o tom, že Mestské zastupiteľstvo v H. odpredaj bytu žalobkyni neschválilo, keď z odpredaja vyňalo byty, ktorých nájomcovia pre neplnenie si povinností spojených s nájmom majú výpoveď z nájmu, resp. exekúciu, potom osvedčujú len tú skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala existenciu základného právneho vzťahu, v danom prípade viažuceho sa k nehnuteľnosti

- bytu s príslušenstvom, z ktorého by bolo možné osvedčiť záver o existencii právneho vzťahu medzi stranami sporu ako základného predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia. Napriek tomu, že žalobkyňa sa odvoláva počas celého konania na Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa XX. 01. 1999, z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa po dobu niekoľkých rokov nemá k danej nehnuteľnosti žiadny právny vzťah a bez existencie takéhoto vzťahu ho dlhodobo obýva. Potom odkaz žalobkyne na zmluvu o budúcej zmluve nemá právnu relevanciu a v kontexte s úkonmi následnými vo vzťahu k spornému bytu stratil akékoľvek svoje opodstatnenie“.

16. Z rovnakých právnych záverov vychádzal súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 30.09.2021 pod č. k. , ktorým zamietol žalobu žalovanej o uloženie povinnosti Mestu H. uzavrieť s ňou zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu.

17. Žaloba o určenie neplatnosti dražby bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu H. zo dňa 19.04.2021 pod č.k. -487 a vec sa nachádza na odvolacom konaní na rozhodnutie o odvolaní žalovanej. Dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok vecnej legitimácie žalobkyne a žalovaných. Odvolací súd nepovažoval za potrebné čakať na právoplatnosť rozhodnutia, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná nebola nájomníčkou bytu a zmluva o budúcej zmluve zanikla rozhodnutím Mesta H. o nepredaji bytov neplatičom.

18. Žalovaná v priebehu konania a v odvolaní nenamietala výšku bezdôvodného obohatenia a úrok z omeškania. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené dôvody ako vecne správny potvrdil, pretože sa nestotožnil ani s jedným odvolacím dôvodom žalovanej.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením , . Priznal žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v H. v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).