Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/54/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, so sídlom Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, právne zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému NOVONET, s. r. o., so sídlom Sedličná 79, 913 11 Trenčianske Stankovce, IČO: 44 404 085, o zaplatenie 144,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -206 z 19. apríla 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 144,- Eur s príslušenstvom titulom primeranej odmeny za roky 2017 a 2018 za verejný prenos zaznamenaných výkonov výkonných umelcov a za verejný prenos zvukových a zvukovo-obrazových záznamov (ďalej len „predmet ochrany“). K verejnému prenosu predmetu ochrany malo dochádzať v obchodných predajniach žalovaného - Levi´s Wrangler Lee Mavi na adrese Metodova 6 - OC Central, 821 08 Bratislava a Levi´s Desigual na adrese Cesta na Senec 2/A - OC Palace, 821 04 Bratislava (ďalej len „prevádzky“).

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a , a , a , , a , , , a , , , Autorský zákon (ďalej len „“), čl. 3 ods. 1, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES, , , (ďalej len „“) a až 3, , , a , a a (ďalej len „“) konštatujúc, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 144,- Eur s príslušenstvom ako primeranej odmeny za vykonávania verejného prenosu predmetu ochranu prostredníctvom rádia v prevádzkach žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalobca na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom a má preto právo domáhať sa vo vlastnom

mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva a teda v spore má aktívnu vecnú legitimáciu. Rovnako nebolo sporné ani to, že žalovaný prevádzkuje obchodné zariadenia - prevádzky, pričom so žalobcom nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu podľa ustanovení . V konaní bola spornou skutočnosťou, či žalovaný vo svojich prevádzkach uskutočňuje verejný prenos predmetu ochrany prostredníctvom technického zariadenia - rádia, osobám nachádzajúcim sa v jeho prevádzkach za takých okolností, že predavačka v prevádzke žalovaného si niekedy na pokladni zapne svoje vlastné rádio. Teda rádio nie je inštalované v prevádzke a teda nie je súčasťou prevádzky žalovaného. Okresný súd mal za to, že pokiaľ žalobca svoju žalobu opieral výlučne o tvrdenia vyplývajúce a zistené pri jeho kontrolnej činnosti, ktorú mali vykonať jeho externí zamestnanci niekedy v rokoch 2017 a 2018 v prevádzkach žalovaného, tak tieto skutkové tvrdenia nepreukázal nijakým dôkazom. Konštatoval, že žaloba založená iba na tvrdeniach žalobcu o tom, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov tým, že disponuje technickým zariadením na tento prenos, bola nepresvedčivá a nepreukázaná. Z obrany žalovaného vyplynula skutočnosť, že malo ísť o rádio predavačky (nie žalovaného), ktoré si predavačka občas pustila pre skrátenie svojej pracovnej doby, keďže počas 12-tich hodín, niekedy do predajne neprídu žiadni zákazníci aj 3 až 4 hodiny a že toto rádio ani nie je počuť v celej predajni. V danom prípade mal prvoinštančný súd za to, že nie každý prenos predmetu ochrany na verejne prístupnom mieste je súčasne aj verejným prenosom diela. V tomto smere poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-135/10. Podľa názoru prvoinštančného súdu predavačka, ktorá si pri pokladni občas pustí rádio s cieľom počúvať ho sama, pričom ho takto môžu náhodne počuť na niektorých miestach prevádzky aj zákazníci žalovaného, ktorí ho počúvajú nezávisle od jeho vôle, neuskutočňuje verejný prenos diela. Žalobca bol povinný na preukázanie svojich tvrdení poskytnúť súdu dôkaz, ktorý jeho tvrdenia preukazuje, čo sa však nestalo. Mal za to, že žalobca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať jeho tvrdenie, že žalovaný v rozhodnom období v priestoroch svojich prevádzok uskutočňoval verejný prenos diela, t. j. verejne šíril pre verejnosť technickým prostriedkom zvukové záznamy diel autorov. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. . Vo vzťahu k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania vyžiadaním si od žalovaného zmluvy, ktorú mal mať uzatvorenú s inou organizáciou kolektívnej správy, tento nepovažoval za potrebné vykonať a to z dôvodu, že žalovaný existenciu takejto zmluvy poprel. Vykonanie takéhoto dôkazu by podľa názoru súdu prvej inštancie ani nebolo spôsobilé suplovať nepredloženie dôkazu zo strany žalobcu preukázať jeho tvrdenia, ktoré zistil resp. mal zistiť svojou kontrolnou činnosťou. Rovnako nepovažoval za potrebné vykonať ani výsluch konateľa žalovaného, nakoľko tento bol zastúpený osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním, ktorá v konaní uviedla všetky relevantné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. S ohľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania potom rozhodol podľa a a konštatujúc, že priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca a to z dôvodu podľa . Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

5. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že z výsledku vykonaných kontrol neboli spísané žiadne formálne záznamy resp. protokoly a preto navrhol vykonať dokazovanie v tom smere, aby prvoinštančný súd v súlade s vyžiadal od organizácie kolektívnej správy Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam - SOZA hromadnú licenčnú zmluvu uzavretú medzi SOZA a žalovaným spolu s faktúrami vystavenými spoločnosťou SOZA za obdobie rokov 2017 a 2018, eventuálne tieto žiadal predložiť od žalovaného a to za účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení o prítomnosti technického zariadenia v prevádzkach žalovaného, prostredníctvom ktorého dochádzalo v rozhodnom období k vykonávaniu verejného prenosu predmetu ochrany. Nevykonanie navrhnutého dokazovania považoval za nespravodlivé a porušujúce jeho právo na spravodlivý proces.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Mal za to, že žalobca skutkovo ani právne nepreukázal oprávnenosť podanej žaloby, pričom poukázal na svoje predošlé podania opakujúc, že v rokoch 2017 a 2018 nemal uzavretú zmluvu so SOZA.

7. V rámci odvolacej repliky žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného a poukázal na to, že nikde vo svojich ustanoveniach neupravuje, aby boli o vykonanej

kontrole vystavované formálne protokoly, resp. záznamy o vykonanej kontrole. Bol toho názoru, že zmluva uzatvorená so SOZA by potvrdila ním tvrdené skutočnosti preukázané vykonanou kontrolnou činnosťou a to, že v prevádzkach žalovaného sa v rozhodnom období nachádzali zariadenia slúžiace na verejný prenos.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v rámci odvolacej dupliky už nevyjadril.

9. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie podľa a potvrdil ako vecne správny.

10. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V zmysle a je odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených odvolateľom.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu vadu v rámci postupu prvoinštančného súdu, ktorá by sa týkala procesných podmienok. Preto mohol vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní.

14. Žalobca odvolanie vymedzil odvolacím dôvodom založeným na nevykonaní navrhovaného dôkazu spočívajúceho v nevyžiadaní od SOZA, eventuálne od žalovaného predloženie hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi SOZA a žalovaným spoločne s faktúrami vystavenými od SOZA za obdobie rokov 2017 a 2018. Nevykonanie tohto dôkazu malo mať za následok nesprávne rozhodnutie a zároveň porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

15. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Vo vzťahu k odvolateľom namietanému nedostatku nevykonania navrhnutého dôkazu je potrebné uviesť, že súd nie je v konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu v zmysle a toto rozhodnutie neprináleží stranám sporu. Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy nezakladá to vadu konania v zmysle . Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej strany, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (, , , ). Jedným zo základných procesných práv strany sporu je aj jej právo navrhovať a predkladať dôkazy, ale nie je procesným pochybením súdu, ak stranou navrhované dôkazy nevykoná. vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového

postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov majú byť súčasťou rozsudku.

16. V preskúmavanej veci nemal odvolací súd preukázané, že by sa týmto postupom okresný súd neriadil. Procesným pochybením by bol taký postup súdu, ktorý by procesnej strane v konaní znemožnil dôkazy predkladať alebo navrhovať. Z obsahu spisu vyplýva, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so žalobcom predloženým návrhom na vykonanie dokazovania a tento nevykoval predovšetkým z dôvodu, že žalovaný sám uviedol, že so SOZA nemal uzatvorenú žiadnu hromadnú licenčnú zmluvu a tejto preto ani nemohol platiť primeranú odmenu za verejný prenos v jeho prevádzkach. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že prevádzky žalovaného sa nachádzajú v priestoroch nákupných centier, ktorých žalovaný evidentne nie je vlastníkom, ale iba nájomcom priestorov. Žalovaný nepoprel, že v spoločných priestoroch týchto nákupných centier sa nachádzajú technické zariadenia, ktoré slúžia na verejný prenos, za ktorý obchodné centrá platia spoločnostiam ako SOZA, či SLOVGRAM a ďalším odmenu za vykonávanie verejného prenosu. V prípade žalovaného sa však takéto technické zariadenia slúžiace na verejný prenos nenachádzajú v jeho prevádzkach, pričom používanie súkromného rádia jeho zamestnancami na súkromné účely nemožno považovať za verejný prenos tak ako to správne konštatoval aj okresný súd. Nakoľko zo strany žalovaného bolo popreté, že mal uzavretú akúkoľvek zmluvu so SOZA alebo s inou organizáciou kolektívnej správy a žalobca ani v odvolacom konaní nedoložil dôkaz o tom, že by takáto zmluva medzi žalovaným a menovanou organizáciou skutočne existovala, postup prvoinštančného súdu bol správny. Žalobca relevantne nespochybnil skutkové tvrdenie žalovaného, že takú zmluvu uzavretú nemal a preto prvoinštančný súd opodstatnene takýto dôkaz od organizácie SOZA nežiadal, lebo by to bolo v rozpore so zásadou rýchlosti konania, hospodárnosti konania a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb vyjadrenou v .

17. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné a vzhľadom na to, že ďalšie odvolacie námietky žalobca neprezentoval, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil v celom rozsahu, t. j. vrátane výroku o trovách konania (ktorý žalobca ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi).

18. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd podľa s použitím a priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).