Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ca/10/2020

Potvrdené rozhodnutím 12Co/54/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, so sídlom Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, právne zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému NOVONET, s. r. o., so sídlom Sedličná 79, 913 11 Trenčianske Stankovce, IČO: 44 404 085, o zaplatenie 144,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 18Ca/10/2020-206 z 19. apríla 2021, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo - obrazových záznamov, Bratislava, IČO: 17 310 598, so sídlom Jakubovo námestie 2564/14, 813 48 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, právne zast. LEGAL CARTEL s. r. o., IČO: 36 677 175, so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré mesto, konajúca konateľom JUDr. Radoslavom Kačurom, advokátom, proti žalovanému NOVONET, s.r.o., IČO: 44 404 085, so sídlom Sedličná 79, 913 11 Trenčianske Stankovce, zast. JUDr. Tatianou Tichanskou, zamestnankyňou spoločnosti, o zaplatenie 144,-EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 18.2.2020, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 144,-EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 144,-EUR od 26.11.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to titulom neuhradenej primeranej odmeny výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov podľa § 99 ods. 1, ods. 2 Autorského zákona, za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018.

2. Z podaného návrhu súd zistil, že žalobca je občianskym združením fyzických a právnických osôb založeným podľa o združovaní občanov, reg. č. MV SR: VVS1-900/90-3742 a že vykonáva ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, na základe oprávnenia č.k. MK-1586/2016-232/10422 udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dňa 18.8.2016, na výkon kolektívnej správy práv podľa o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) č. Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na základe uvedeného oprávnenia žalobca, ako orgán kolektívnej správy, zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje obchodné predajne Levi´s Wrangler Lee Mavi na adrese Metodova 6 - OC Central, 821 08 Bratislava a Levi´s Desigual na adrese Cesta na Senec 2/A - OC Palace, 821 04 Bratislava. Žalobca poukázal a citoval ustanovenia , , písm.

f), , , , a , a , , Autorského zákona, na a a

3. Žalobca ďalej tvrdil, že jeho kontrolnou činnosťou bolo zistené a preukázané, že žalovaný v priestoroch svojich prevádzok disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný si však napriek tomu nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu vo výške 144,-EUR. Túto odmenu žalobca určil podľa bodu A - obchodné prevádzky a prevádzky služieb v danom čase účinných sadzobníkov. V prevádzke predajne Levi´s Wrangler Lee Mavi na adrese Metodova 6 - OC Central, 821 08 Bratislava, odmenu určil podľa svojho sadzobníka účinného od 1.1.2016 za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017, nasledovne: „druh prevádzky: obchodná predajňa, rozloha: 51-100m2, s ročným paušálom spolu vo výške 38,50,-EUR“ a podľa svojho sadzobníka účinného od 1.1.2018 za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, nasledovne: „druh prevádzky: obchodná predajňa, rozloha: 51-100m2, s ročným paušálom spolu vo výške 38,50,-EUR“. Odmenu v prevádzke predajne Levi´s Desigual na adrese Cesta na Senec 2/A - OC Palace, 821 04 Bratislava, určil žalobca podľa svojho sadzobníka účinného od 1.1.2016, za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017, nasledovne: „druh prevádzky: obchodná predajňa, rozloha: 51-100m2, s ročným paušálom spolu vo výške 38,50,-EUR“ a podľa svojho sadzobníka účinného od 1.1.2018 za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, nasledovne: „druh prevádzky: obchodná predajňa, rozloha: 51-100m2, s ročným paušálom spolu vo výške 38,50,-EUR“. Výzvami zo dňa 15.11.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie primeranej odmeny vo výške 77,-EUR vrátane príslušenstva, pre každú predajňu zvlášť, v lehote do 25.11.2019. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil. Odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej na uhradenie odmeny, si žalobca uplatňoval zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, až do zaplatenia dlžnej sumy.

4. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy a to dve výzvy - vysporiadanie nárokov výkonných umelcov zo dňa 15.11.2019 a subtitučné plnomocenstvo advokátskej koncipientky zo dňa 3.7.2019. Odkázal na uloženie ďalších listinných dôkazov v súdnom registri súdu OpP (sp. zn. ) a to plnomocenstvo zo dňa 15.11.2019, oprávnenie žalobcu na výkon kolektívnej správy práv č. MK-1586/2016-232/10422 z 18.8.2016, stanovy žalobcu zo dňa 19.11.2015, sadzobník žalobcu platný od 1.1.2016, sadzobník žalobcu platný od 1.1.2018 a osvedčenie o registrácii pre DPH právneho zástupcu.

5. Žalovaný, v odpore podanom voči platobnému rozkazu vydanom tunajším súdom pod sp. zn. , navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v jeho prevádzkach nedochádzalo verejnému prenosu zvukových a audiovizuálnych prenosov prostredníctvom technických zariadení žalovaného. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že jeho kontrolnou činnosťou malo byť v jeho prevádzkach zistené vykonávanie takéhoto verejného prenosu. K žalobe nepredložil žiadne záznamy z kontrol. Ani výzvy, na ktoré žalobca poukazuje mu neboli doručené. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca cituje rôzne ustanovenia Autorského zákona, ale neuviedol akým spôsobom mal žalovaný verejný prenos vykonávať. Predajne žalovaného sa nachádzajú v nákupných centrách, ktoré platia poplatky spoločnostiam ako SOZA a SLOVGRAM za verejný prenos. Tento sa však uskutočňuje na chodbách nákupných centier a nie v predajniach žalovaného, v ktorých maximálne predavačka počúva rádio. V danom prípade však nejde o verejný prenos, čo konštatovali súdy SR a ČR vo svojich rozhodnutiach. Napríklad Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. vyslovil, že: „26. Je proto nezbytné, aby kolektivní správce, respektive jím pověřená osoba, v průběhu prováděné kontroly bez důvodných pochybností nejprve zjistil, zda prostřednictvím kontrolovaného zařízení (např. televizoru či radiopřijímače) vůbec může docházet k přenosu chráněných děl ke konečnému uživateli jakožto veřejnosti, jíž jsou předměty ochrany "sdělovány". 27. Pokud tedy kolektivní správce zjistí umístění zařízení prokazatelně umožňujícího zásah do autorských práv v kontrolovaném objektu, musí v dalším kroku prokázat, zda skutečně prostřednictvím tohoto zařízení dochází k zásahu do autorských práv subjektů, které je oprávněn zastupovat právě on (k tomu podrobně srov. nález sp. zn. ).“ V závere podaného odporu žalovaný opätovne uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by v predajniach žalovaného dochádzalo k verejnému prenosu a podaný návrh považuje za nemorálny a šikanujúci podnikateľov organizáciami ako je žalobca, ktoré sa vydávajú za ochrancov umelcov. Nesúhlasí ani s náhradou trov právneho zastúpenia žalobcu, ktoré v sume 257,34,-EUR považuje za neprimerane vysoké.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného. Na podanom návrhu trvá. Autorský zákon neupravuje priebeh kontrolnej činnosti, ani postup kontrolórov, neurčuje mu povinnosť, aby boli prevádzkovatelia zariadení upovedomení o vykonávanej kontrole, rovnako neurčuje, aby boli vystavované formálne protokoly, resp. záznamy o vykonanej kontrole, ktoré by museli, resp. mali byť predkladané prevádzkovateľom príslušných zariadení na vyjadrenie či odsúhlasenie. Kontroly sú vykonávané externými zamestnancami žalobcu, pričom o kontrole sú vyhotovované len interné, neformálne záznamy. Uplatnený nárok je zákonného charakteru a nie je podmienený vykonaním kontroly, či spísaním záznamu o kontrole. Kontrola bola vykonaná v rokoch 2017 a 2018, pričom bolo zistené, že žalovaný v prevádzkach disponoval rádiom, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zvukových záznamov. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný v podanom odpore. K namietanému nedoručeniu výziev na úhradu žalobca uviedol, že podľa podacieho čísla pošty, zásielka bola žalovanému doručená dňa 22.11.2019. Tvrdenie žalovaného považuje preto za nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný zastupuje viac ako 6 000 slovenských výkonných umelcov, viac ako 500 hudobných telies a viac ako 800 slovenských výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov. Má uzatvorené zmluvy o spolupráci s troma najväčšími produkčnými spoločnosťami na svete a to UNIVERSAL, SONY a Warner, ktorí tvoria takmer 80% svetovej produkcie, čo znamená, že zastupuje takmer 80% všetkých svetových umelcov. Vzhľadom na uvedené, je nepochybné, že žalovaný vo svojej prevádzke používal predmety ochrany, výkony umelcov a výrobcov záznamov, ktorých zastupuje žalobca. Preto už to, že žalovaný tvrdí, že v jeho priestoroch sa nachádza rádio, pričom súčasne tvrdí, že nedochádza k verejnému prenosu prostredníctvom technického zariadenia, považuje žalobca za zavádzajúce a účelové. K trovám konania uviedol, že tieto si uplatňuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi, vo výške 86,44,-EUR.

7. K vyjadreniu žalobca pripojil záznam o odoslaní, preprave a doručení zásielky odoslanej 20.11.2019 žalovanému, zoznam umelcov, hudobných telies a výrobcov záznamov ktorých zastupuje.

8. Po zrušení platobného rozkazu ( ), súd na návrh žalobcu ( ), pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie sporu.

9. Žalovaný v duplike zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v odpore. Ďalej uviedol, že žalovaný neuviedol ani typ technického zariadenia, ktorým malo dochádzať k verejnému prenosu. Až potom, ako žalovaný v odpore uviedol, že je možné, že predavačka niekedy počúva rádio, žalobca uviedol, že ide o rádio. Žalobca tak nemal v čase podania žaloby vedomosť o tom, akým technickým zariadením malo dôjsť k verejnému prenosu. Predavačky v predajniach však mohli počúvať iba vlastné rádio alebo internetové rádio cez PC, avšak iba pre vlastnú potrebu, čo im nemôže, ako zamestnávateľ zakázať. Keď je predavačka v predajni 12 hodín a počas 3-4 hodín tam nepríde žiadny zákazník, podľa svojej nálady si predavačka pri pokladni pustí rádio. V predajniach však nie je inštalované rádio umožňujúce prístup zákazníkov k vysielaniu. Nie je tam rádio, ktoré by bolo počuteľné v celej predajni. K uvedenej skutočnosti navrhuje žalovaný vypočuť konateľa žalovaného. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nie každé prehratie zvukového diela je jeho verejným prenosom. Vysvetlením pojmu verejný prenos sa zaoberal Súdny dvor EÚ v rozsudku C-135/10, v ktorom uviedol, že pojem verejný prenos treba posudzovať individuálne a pri zohľadnení viacerých kritérií, ktoré sa posudzujú jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Prevádzkovateľ musí verejný prenos, resp. prístup k rádiovému vysielaniu sprostredkúvať zákazníkom s vedomím dôsledkov svojho konania, musí ísť o sprístupnenie verejnosti a prevádzkovateľ by mal získavať priamy alebo nepriamy finančný benefit. Žalovaný nenaplnil ani jedno z uvedených kritérií. Prevádzka predajne sa odlišuje od prevádzky hotelového zariadenia alebo kaviarne. Verejný prenos sa týka neurčitého počtu potenciálnych adresátov a zahrňuje celkom významný počet osôb, ktoré sú cieľovou skupinou a nie sú zachytené „náhodou“. V tomto smere poukázal aj na nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. a . Prevádzka predajne nemá stálych zákazníkov a títo ani nie sú adresátmi zvukových záznamov. Predajne navštevujú s cieľom kúpy tovaru a zvukový záznam si vypočujú iba náhodne, pričom hudbu ani nie je počuť v celej predajni. Ak sa teda žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, mal by preukázať, že v prevádzke dochádzalo k verejnému prenosu diela teda, je povinný preukázať okolnosti že osoby, verejnosť nie je zachytená len náhodou, ale že sa jednalo o cieľovú skupinu žalovaného ako používateľa. Z tvrdení žalobcu však tento záver nemožno vyvodiť. Preto žalovaný navrhol, aby súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal ho k úhrade trov konania.

10. Návrhom žalobcu na doplnenia dokazovania zo dňa 17.2.2021 žalobca navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a Slovenským ochranným zväzom autorským pre práva k hudobným dielam (SOZA) na obdobie roku 2017 a 2018, eventuálne, aby túto zmluvu predložil žalovaný. Žalobca by uvedenou zmluvou preukázal svoje tvrdenia o prítomnosti technických zariadení v prevádzkach žalovaného prostredníctvom ktorých dochádzalo k verejnému prenosu diel.

11. K návrhu na vykonanie dokazovania sa dňa 26.2.2021 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v rokoch 2017 a 2018 nemal uzatvorenú zmluvu so SOZA. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. -58, ktorý sa týka obdobnej právnej veci. Žalobu žiadal zamietnuť.

12. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 1.4.2021, žalobca požiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti a neúčasti jeho právneho zástupcu na vytýčenom pojednávaní a súhlasil s konaním súdu v ich neprítomnosti. Na podanej žalobe trval v celom rozsahu.

13. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 8.4.2021, žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s konaním a rozhodnutím súdu na vytýčenom pojednávaní jeho neprítomnosti. Trval na svojich vyjadreniach, ku ktorým dodal, že nikdy nenapálil žiadne CD ani nepredal hudobné či iné dielo na nejakom nosiči, nepozýval ľudí na posedenie pri hudbe, nepúšťa ani koledy ani iné hudobné diela na podporu predaja svojho tovaru. Ak si predavačka, ktorá je v predajni niekoľko hodín sama pustí rádio pre vlastnú potrebu neuskutočňuje verejný prenos diela. Rovnako ako ho neuskutočňujú zamestnanci úradov, súdov, vodiči v služobných, robotníci pri výkopových prácach na ulici, či milióny ľudí v práci. Žalovaný považuje za ohýbanie zákona, keď externí zamestnanci žalobcu chodia po rôznych prevádzkach, detských besiedkach, vianočných večierkoch, v ktorých hrá hudba a pod rôznymi zámienkami nútia zamestnancov prevádzok podpísať s nimi zmluvu. Žalobu žiada zamietnuť.

14. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, s poukazom na vyššie uvedené podanie žalobcu, doručené súdu dňa 1.4.2021 a súčasne aj v neprítomnosti žalovaného, s poukazom na podanie žalovaného doručené súdu dňa 8.4.2021.

15. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), tento zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len "dielo") alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonné ods. ho umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ"), autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy. Tento zákon upravuje aj správu práv.

16. Podľa , , predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1.

17. Podľa , , verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.

18. Podľa , sprístupňovanie diela verejnosti je šírenie diela takým spôsobom, aby k nemu mal jednotlivec prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES, členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.

20. Podľa , , ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením, b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.

21. Podľa , výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

22. Podľa , výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

23. Podľa , , kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.

24. Podľa , organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu.

25. Podľa , organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa (ďalej len "používateľ") rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, hromadnej licenčnej zmluvy, kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.

26. Podľa , organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.

27. Podľa (ďalej len „“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa , pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

29. Podľa , ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie .

30. Podľa , , (ďalej len „“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

31. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

33. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

34. Podľa od. 1, 2 , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

35. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.

36. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to návrhom na vydanie platobného rozkazu (č.l. 1-4), plnomocenstvom zo dňa 3.7.2019 (č.l. 7), 2x vysporiadaním nárokov výkonných umelcov (č.l. 5 a 6), odporom proti platobnému rozkazu (č.l. 15-19), plnomocenstvom s prílohami (č.l. 27-30), vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného (č.l. 36-40), záznamom o sledovaní poštovej zásielky (č.l. 41), zoznamom umelcov, hudobných telies a výrobcov záznamov ktorých zastupuje žalobca (č.l. 42-54), plnomocenstvom zo dňa 3.7.2019 (č.l. 38 a 96), vyjadrením - duplikou žalovaného (č.l. 113-118, 120-126), plnomocenstvom zo dňa 15.11.2019 (č.l. 143) oprávnením žalobcu na výkon kolektívnej správy práv zo dňa 18.8.2016 (č.l. 143 rub-144), stanovami žalobcu (č.l. 144 rub-149), sadzobníkmi žalobcu účinnými od 1.1.2016 a od 31.12.2018 (č.l. 149 rub-151), návrhom žalobcu na doplnenia dokazovania zo dňa 17.2.2021 (č.l. 156-158), vyjadrením žalovaného k doplneniu dokazovania zo dňa 26.2.2021 (č.l. 165-169 a 176-180), ospravedlnením žalobcu doručeným súdu dňa 1.4.2021 a podaním žalovaného zo dňa 8.4.2021 a tiež vykonal dokazovanie listinami, ktoré si súd postupom podľa obstaral z verejných registrov a zoznamov, a to oboznámením obsahu výpisu z obchodného registra žalovaného a výpisu zo štatistického registra organizácií žalobcu ( ).

37. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

38. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 144,-EUR s príslušenstvom, predstavujúcej primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia - rádia bez bližšej špecifikácie, v prevádzkach žalovaného - obchodná predajňa Levi´s Wrangler Lee Mavi na adrese Metodova 6 - OC Central, 821 08 Bratislava a obchodná predajňa Levi´s Desigual na adrese Cesta na Senec 2/A - OC Palace, 821 04 Bratislava.

39. V konaní nebolo sporné, že žalobca na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom. Nebolo

sporné ani to, že žalobca, ako organizácia kolektívnej správy má v zmysle právo domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv, nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva, t.j. aktívna legitimácia žalobcu.

40. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaný prevádzkuje obchodnú predajňu Levi´s Wrangler Lee Mavi na adrese Metodova 6 - OC Central, 821 08 Bratislava a obchodnú predajňu Levi´s Desigual na adrese Cesta na Senec 2/A - OC Palace, 821 04 Bratislava.

41. V konaní nebolo sporné ani to, že strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu podľa ustanovení a že žalobca, ako organizácia kolektívnej správy, si uplatnil nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, ktorý je zákonným nárokom, vychádzajúc z konštrukcie bezdôvodného obohatenia v . Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Takýto nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle .

42. V konaní bola spornou skutočnosť, či žalovaný vo svojich prevádzkach uskutočňuje verejný prenos autorského diela, jeho verejným šírením prostredníctvom technického zariadenia - rádia, osobám nachádzajúcim sa v jeho prevádzke, za takých okolností, že predavačka v predajni žalovaného si niekedy na pokladni pustí svoje vlastné rádio. Teda, rádio nie je inštalované v predajni, nie je súčasťou predajne žalovaného.

43. Žalobca k uvedenej spornej skutočnosti tvrdil, že žalovaný disponuje vo svojich prevádzkach rádiom, prostredníctvom ktorého dochádzalo v roku 2017 a 2018 k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov. Tvrdil, že takýto záver vyplynul z kontrolnej činnosti vykonanej jeho externými zamestnancami, pri ktorej bolo zistené, že v prevádzkach žalovaného sa nachádza technické zariadenie, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zvukových záznamov. Ním uplatnený nárok je zákonného charakteru a nie je podmienený vykonaním kontroly, či spísaním záznamu o kontrole. neupravuje priebeh kontroly, ani postup kontrolórov, ani nevyžaduje, aby boli prevádzkovatelia zariadení vopred upovedomení o vykonávanej kontrole, resp. aby boli vystavované formálne záznamy o vykonanej kontrole a tieto predkladané prevádzkovateľom na vyjadrenie či odsúhlasenie. Uviedol, že o kontrole sú vyhotovované len interné, neformálne záznamy.

44. Žalovaný tvrdenia žalobcu poprel a tvrdil, že vo svojich prevádzkach, predajniach v obchodných centrách, nemá inštalované rádio, ktorým by uskutočňoval verejný prenos umeleckých výkonov a zvukových záznamov. Žalovaný uviedol, že je možné, že predavačka si v predajni pustí svoje vlastné rádio, ktoré počúva, čo jej nemôže zakázať, keďže do predajne niekedy nepríde nijaký zákazník aj niekoľko hodín. V danom prípade však podľa jeho názoru nejde o verejný prenos autorských diel. Predajne navštevujú zákazníci s cieľom kúpy tovaru a zvukový záznam si vypočujú iba náhodne, pričom tento ani nie je počuť v celej predajni. V jeho predajniach preto nedochádzalo k žiadnemu verejnému prenosu umeleckých výkonov.

45. Súd k spornej skutočnosti konštatuje, že pokiaľ žalobca svoju žalobu opiera takmer výlučne o tvrdenia vyplývajúce a zistené pri jeho kontrolnej činnosti, ktorú mali vykonať jeho externí zamestnanci niekedy v rokoch 2017 a 2018 (pričom neuviedol ani presný dátum) v prevádzkach žalovaného, potom súdu tieto svoje skutkové tvrdenie nepreukázal nijakým dôkazom. Žalobca síce ako dôkaz označoval interný, neformálny záznam z vykonaných kontrol, avšak tento dôkaz súdu nepredložil. Žaloba, založená iba na tvrdeniach žalobcu o tom, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov tým, že disponuje technickým zariadením na tento prenos, bola pre súd nepresvedčivá a nepreukázaná.

46. Žalobca ani neuviedol akým technickým zariadením by malo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov dochádzať, pričom až z obrany žalovaného vyplynula skutočnosť, že malo ísť o rádio predavačky (nie žalovaného), ktoré si predavačka občas pustila pre skrátenie svojej pracovnej doby, keďže počas 12-tich hodín, niekedy do predajne neprídu žiadni zákazníci aj 3-4 hodiny a že toto rádio ani nie je počuť v celej predajni.

47. Vzhľadom na uvedenú obranu žalovaného, sa súd zaoberal skúmaním, či ide v danom prípade a za daných okolností o verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov alebo nie. Tu súd konštatuje, že nie každý prenos diela na verejne prístupnom mieste, je súčasne aj verejným prenosom diela v zmysle ochrany autorských práv autorov diel. Súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-135/10, podľa ktorého, pojem verejný prenos treba posudzovať individuálne a pri zohľadnení viacerých kritérií, ktoré sa posudzujú jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. O verejný prenos autorských diel ide vtedy, keď ide o sprístupnenie diela neurčitému počtu potenciálnych adresátov akýmkoľvek spôsobom, teda osobám vo všeobecnosti, nielen konkrétnym jednotlivcom patriacim k súkromnej skupine, pričom ale verejnosť ktorej je určený prenos, predstavuje cieľovú skupinu tohto prenosu a súčasne je aj (vedomým) prijímateľom tohto prenosu, t.j. nie je „zachytená“ iba náhodou. Z uvedené vyplýva, že o verejný prenos diela ide vtedy, ak prevádzkovateľ vedome sprostredkúva svojim zákazníkom (verejnosti) prístup k vysielaniu za účelom získania benefitu pre svoju prevádzku. Napríklad tým robí svoju prevádzku výnimočnou, zvyšuje hudbou predaj tovaru, pohodlie zákazníkov, hodnotu poskytnutých služieb a podobne. V prejednávanom prípade však súd konštatuje, že žalobca nepreukázal súdu, že žalovaný vykonával verejný prenos diela v jeho predajniach vedome pre svojich zákazníkov, že verejnosť v jeho predajni bola cieľovou skupinou tohto verejného prenosu, že hudba smerovala jeho zákazníkom a nie predavačke samotnej. Naviac, v danom prípade išlo podľa tvrdení žalovaného o vlastné rádio predavačky, nie o rádio žalovaného inštalované v jeho prevádzke. Uvedené tvrdenia žalovaného, žalobca výslovne nepoprel.

48. Súd, vzhľadom na zistené skutočnosti a vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ dospel k záveru, že predavačka v predajni, ktorá si pri pokladni občas pustí rádio s cieľom počúvať ho sama, pričom ho takto môžu náhodne počuť na niektorých miestach predajne aj zákazníci žalovaného práve sa nachádzajúci v predajni, ktorí ho počúvajú nezávisle od ich vôle, neuskutočňuje verejný prenos diela v zmysle a a čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ ES.

49. Súd k tvrdeniam žalobcu uvádza, že žalobca je povinný na preukázanie svojich tvrdení poskytnúť súdu dôkaz, ktorý jeho tvrdenia preukazuje, čo sa v tejto veci nestalo. Súd poznamenáva, že ak žalobca má zistené a preukázané interným (aj keď neformálnym) záznamom, z ktorého pri podaní žaloby vychádzal, také konanie žalovaného, ktoré je v rozpore s , potom nie je daný dôvod, aby tento záznam nepredložil súdu ako dôkaz.

50. Žalobca má v civilnom sporovom konaní nielen povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť ( ). Proces dokazovania je vybudovaný na princípe prejednacom a princípe kontradiktórnosti konania. Každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na sporových stranách a výsledok konania závisí na ich iniciatíve a ich aktivite v konaní, resp. od kvality predložených dôkazov. Za výsledok konania sú teda zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. Neunesením dôkazného bremena sa strana sporu vystavuje zodpovednosti za nepreukázanie svojich tvrdení a rozhodnutiu vo veci samej v jej neprospech.

51. Súd zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje, že výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov prináleží zákonný nárok na odmenu za vykonávanie verejného prenosu umeleckých výkonov a zvukových a audiovizuálnych (zvukovo-obrazových záznamov), ktorý je oprávnený v ich mene vymáhať žalobca. Súd nespochybňuje ani to, že nárok žalobcu nevyplýva z podmienky vykonania kontroly prípadne spísania záznamu o kontrole ale zo samotných ustanovení . Súd však konštatuje, že konštatovanie, že vykonanie kontroly nijako neupravuje, nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať nárok uplatnený v súdnom konaní relevantným dôkazom. Pre žalobcu platia, bez ohľadu na znenie konkrétneho hmotnoprávneho predpisu, aj ustanovenia procesného práva o náležitostiach podanej žaloby podľa . To znamená, že žalobca okrem opísania rozhodujúcich skutočností je povinný v žalobe označiť aj dôkazy na ich preukázanie a tieto, ak to ich povaha pripúšťa, k žalobe aj pripojiť. Žalobca tak mal v danom prípade súdu preukázať, že žalovaný vykonával verejný prenos diela v jeho predajniach vedome pre svojich zákazníkov, teda v celej rozlohe predajní, že verejnosť v jeho predajniach bola cieľovou skupinou tohto verejného prenosu a nebola zachytená iba náhodne a že hudba smerovala jeho zákazníkom a nie predavačke samotnej. Uvedené skutočnosti preukázané neboli. Tu súd poukazuje na bod č.

26 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , ktorý konštatoval, že: „Je proto nezbytné, aby kolektivní správce, respektive jím pověřená osoba, v průběhu prováděné kontroly bez důvodných pochybností nejprve zjistil, zda prostřednictvím kontrolovaného zařízení (např. televizoru či radiopřijímače) vůbec může docházet k přenosu chráněných děl ke konečnému uživateli jakožto veřejnosti, jíž jsou předměty ochrany "sdělovány". Z ustanovení totiž nemožno vyvodiť záver, že už samotným zriadením prevádzky podnikateľským subjektom alebo pustením technického zariadenia (rádia) v nej predavačkou pre jej potrebu (žalobca nepreukázal ani túto skutočnosť), vzniká nárok autorov diel na primeranú odmenu, vyplývajúci z autorských práv v prospech žalobcu. Z nevyplýva taký nárok, že pokiaľ v časti prevádzky žalovaného občas hrá hudba, je povinnosťou žalovaného plniť žalovaný nárok. Umiestnením technického zariadenia v prevádzke, totiž vôbec nemusí dochádzať k verejnému prenosu diela jeho verejným šírením. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď žalovaný uviedol, že rádio v prevádzkach inštalované nemá, toto hrá iba mimo jeho predajní, na chodbách obchodných centier, v ktorých sú umiestnené jeho prevádzky a pokiaľ sa stalo, že v jeho prevádzkach hrala hudba, išlo o rádio predavačky, ktoré si táto pustila sama pre seba, nie s cieľom pustiť ho zákazníkom. Žalovaný na tieto tvrdenia žalovaného nereagoval a aj napriek existencii tejto spornej skutočnosti, súdu nijaký dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, ani záznam z kontroly na ktorý sa odvolával, nepredložil. Súd preto tvrdenia žalobcu, s poukazom na absenciu dôkazu, ktorý by ich preukázal, považoval za nepreukázané.

52. V danom prípade tak možno konštatovať, že žalobca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať jeho tvrdenie, že žalovaný v rozhodnom období, v priestoroch jeho prevádzok uskutočňoval verejný prenos diela, t.j. že verejne šíril pre verejnosť technickým prostriedkom zvukové záznamy diel autorov.

53. Súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. , ktorý v obdobnej veci taktiež poukázal na výklad pojmu „verejný prenos“ v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-135/10 a okrem iného konštatoval, že: „I autoři uznávané české komentářové literatury dospěli k závěru, že o sdělování veřejnosti nepůjde v případě, kdy dochází k provozování díla pouze samotnými zaměstnanci v zaměstnání pro sebe, popř. pro úzký okruh svých spoluzaměstnanců, neboť v tomto případě se tak zpravidla neděje za účelem hospodářského či obchodního prospěchu a souvislost s hospodářskou činností zaměstnavatele je zde pouze časová a místní (srov. Telec, I., Tůma, P. . 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2007, s. 220 a násl.).“

54. Súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom a to vyžiadať od žalovaného zmluvu, ktorú podľa tvrdenia žalobcu mal mať žalovaný uzatvorenú s inou organizáciou kolektívnej správy z dôvodu, že žalovaný existenciu takejto zmluvy poprel. Vykonanie takéhoto dôkazu, vyžiadaním zmluvy od inej organizácie, súd preto nepovažoval za potrebné. Vykonanie uvedeného dôkazu (ak by aj existoval) by podľa názoru súdu ani nebolo spôsobilé suplovať nepredloženie rozhodujúceho dôkazu zo strany žalobcu a preukázať jeho tvrdenia, ktoré zistil, resp. mal zistiť svojou kontrolnou činnosťou. Súd preto takýto dôkaz nevykonal.

55. Súd nepovažoval za potrebné vykonať ani výsluch konateľa žalovaného, keď žalovaný bol zastúpený osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorá v konaní uviedla všetky relevantné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu.

56. Súd tak s poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení v žalobe neuniesol a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.