Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_41Cob-36-2021.pdf
PDF · 124.7 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo Zvolen, Nográdyho 1455/24, 960 01 Zvolen, IČO:00222054, zastúpeného: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen proti žalovanému: A.M.F STAV s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 928/2, 962 12 Detva, IČO:45669023, zastúpenému: advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11.465,31 eur s príslušenstvom, odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11Cb/2/2020-108 zo dňa 1.decembra 2020 takto
rozhodol:
I.Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 11Cb/2/2020-108 zo dňa 1.decembra 2020 potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 11.465,31 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že vlastníci bytov a nebytových priestorov na ulici V. P. Tótha 2025/19, 21, Zvolen v zastúpení správcom bytového domu - Stavebné bytové družstvo Zvolen (ďalej len „žalobca“) ako objednávateľ uzatvorili dňa 13.10.2017 so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 1102017. Predmetom zmluvy bola obnova bytového domu v rozsahu upravená v zmluve a to za sumu 293.982,20 eur. Podľa článku 3. bod 3.1 zmluvy zhotoviteľ mal uvedené dielo zhotoviť v čase 135 kalendárnych dní a z preberacieho protokolu vyplýva, že zhotoviteľ prevzal stavenisko a začal dielo zhotovovať 7.5.2018 na základe čoho lehota 135 kalendárnych dní uplynula 19.9.2018. Z preberacieho protokolu zo dňa 12.2.2019 zhodne vyplýva, že práce na diele zhotoviteľ ukončil 6.12. 2018. Podľa článku 5 bod 5.4.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania so zhotovením diela na zmluvnej pokute vo výške 0,05% denne z ceny diela za každý deň omeškania. Zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami individuálne dojednaná a zohľadnená v zmluve o dielo. Žalobca zastavil plynutie zmluvnej pokuty ku dňu 6.12.2018, kedy boli práce na diele ukončené. Výpočet zmluvnej pokuty predstavuje 0,05% denne zo sumy 293.982,20 eur od 20.9. do 6.12.2018, t. j. vo výške 11.465,31 eur. Žalovaný zmluvnú pokutu neuhradil ani len čiastočne a od 24.8.2019 je v omeškaní so zaplatením zmluvnej pokuty.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietol, že nepopiera samotnú zmluvnú pokutu ako takú a tiež je aj tvrdenie o odovzdaní a prevzatí diela pravdivé. Poukázal na to, že vykonával aj
práce naviac, a to zmenu obrubníka, zmenu izolantu, vypratanie a odvoz a uskladnenie odpadu ako aj dodávku a montáž rohového profilu. Poukázal na to, že dielo bolo s oneskorením odovzdané, a to aj z dôvodu nepriaznivého počasia, nemožnosti prístupu do pivničných priestorov ako aj neprítomnosti stavebného dozoru. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný tvrdil, že ak by vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z predmetnej zmluvy o dielo v dôsledku prípadného omeškania, nemôže si toto nárokovať žalobca a namietol jeho aktívnu legitimáciu v tomto konaní.
4. Súd žalobu na základe vykonaného dokazovania ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Mal za to, že zmluva o dielo, ktorá bola uzatvorená písomne medzi objednávateľom označeným ako Vlastníci bytov v bytovom dome na ul. V. P. Tótha 2025/19, 21, Zvolen v zastúpení správcu - žalobcu a zhotoviteľom - žalovaným je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu porušenia ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby tento bol urobený s osobou oprávnenou na takýto právny úkon, pričom súd má za to, že tak, ako je v zmluve o dielo označený objednávateľ, a to slovami Vlastníci bytov V.P. Tótha 2025/19, 21 Zvolen je neurčité. Neurčitosť videl súd v tom, že predmetní vlastníci jednotlivých bytov mali byť označení spôsobom, a to menom a priezviskom jednotlivých vlastníkov, rodným číslom, resp. dátumom narodenia s tým, že uvedené označenie by malo korešpondovať minimálne s označením na listoch vlastníctva jednotlivých vlastníkov predmetných bytov v zmysle katastrálneho zákona. V prípade neoznačenia týchto vlastníkov menom, priezviskom, dátumom narodenia a inými nezameniteľnými identifikačnými údajmi nie je označenie objednávateľa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v rámci určitosti právneho vzťahu, pretože nie je zrozumiteľné, kto je vlastníkom konkrétnych jednotlivých bytov. V zmysle § 9 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov platného ku dňu 13.10.2017 právne úkony týkajúce domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z uvedeného potom vyplýva, že tak vážne právne úkony, akým zmluva o dielo bezpochyby je, musí byť jednoznačne určené, kto sú vlastníci jednotlivých bytov v tom ktorom dome. V tejto súvislosti súd poukázal aj na ust. § 133 ods. 1 CSP, aj keď nejde o hmotnoprávny úkon, ktorým bezpochyby zmluva o dielo je, v tomto ustanovení sa jednoznačne uvádza, že fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
5. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019-44 z 20.1.2020 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 67/2014 z 29.9.2016.
6. V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 67/2014 z 29.9.2016, podľa ktorého realizáciou názoru žalobcov, že na identifikáciu žalobcov postačuje k návrhu priložiť internetový výpis z listu vlastníctva by v právnych vzťahoch dochádzalo k vážnemu narúšaniu princípu právnej istoty, s tým, že v civilnom konaní je nemysliteľné, aby sa určenie žalobcu a žalovaného ponechávalo niekomu inému, napr. súdu, okresný súd uviedol, že aj keď ide o označenie účastníkov v rámci súdneho konania, má za to, že takto by mali byť účastníci označovaní aj v rámci vzájomných právnych vzťahov, a to pri uzatváraní napr. zmluvy o dielo tak, ako to bolo v tomto prípade. Na základe uvedeného má súd za to, že zmluva nebola uzatvorená v súlade so zákonom a nebola uzatvorená s tým subjektom, ktorý by mal vystupovať na strane objednávateľa, keďže nedošlo k určitému označeniu vlastníkov jednotlivých bytov predmetného bytového domu č. 19 a 21.
7. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby a má za to, že aktívna legitimácia žalobcu je daná. Uviedol, že došlo k rozdielnej úprave, a to do 31.10.2018 a od 1.11.2018 na základe novelizácie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zákonom č. 283/2018 Z. z., kde z § 9 ods. 7 veta druhá jednoznačne vyplýva, že spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Žaloba bola podaná 11.11.2019, t. j. po účinnosti predmetnej novely, preto mal súd za to, že žalobca konal vo vlastnom mene, ale na účet jednotlivých vlastníkov bytov.
8. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.
9. Súd ohľadne vypočutia svedka navrhnutého žalovaným poukázal na to, že na pojednávaní konanom dňa 1.12.2020 právny zástupca žalovaného uviedol, že na jeho výsluchu netrvá.
10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h/, f/ CSP).
11. Požiadavka súdu na označenie objednávateľa v zmluve o dielo uzatváranej vlastníkmi vymenovaním všetkých vlastníkov a spoluvlastníkov bytových a nebytových priestorov v bytovom dome s uvedením mena, priezviska, bydliska, dátumu narodenia, či dokonca rodného čísla je podľa názoru žalobcu neodôvodneným formalizmom, ktorým sa popiera logika judikatúry Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1241/12, ktorý konštatoval, že „nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitie sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významného celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výsledné pokyny v zákonnom texte, ale aj povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad“. Obdobný právny názor je uvedený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/102/17 z 26.4.2017. Žalobca je toho názoru, že označenie zmluvnej strany slovami „Vlastníci bytov v bytovom dome na ulici V.P. Tótha 2025/19, 21 Zvolen je logické, zmysluplné a všeobecne uznávané (subjektami súkromného práva, ako súdmi, štátnymi orgánmi a organizáciami). Bytový dom je označený jedinečným identifikátorom , a to súpisným číslom 2025, ulicou a mestom, na ktorej má tento bytový dom stáť, a teda je v evidencii katastra nehnuteľností SR dohľadateľný a sú v každom čase zistiteľní aktuálni vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Ak by pripustil názor súdu, že v zmluve uzatváranej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome v zastúpení správcom má správca uvádzať všetkých vlastníkov menovite s uvedením mena, priezviska, bydliska a dátumu narodenia, v praxi by to pre veľkého správcu akým je napr. žalobca spravujúci viac ako 8000 bytov znamenalo povinnosť sledovať zmeny v okruhu vlastníkov podľa aktuálneho výpisu z LV a adekvátne na to reagovať v tisícoch adekvátnych zmluvných vzťahoch. Takéto konanie správcu by bolo jednak neflexibilné a podpísalo by na kvalite a operatívnosti výkonu správy domu. Uzatvoreniu každej zmluvy o dielo predchádza schválenie investičnej akcie, výber zhotoviteľa, schválenie ceny diela a spôsobu financovania diela, a to spôsobom predvídaným ZVB (schôdza vlastníkov alebo písomné hlasovanie). V čase uzatvorenia zmluvy o dielo bolo zmluvným stranám nad všetku pochybnosť jasné, kto je objednávateľom, kto je zhotoviteľom, aké dielo sa má zhotoviť, kde sa bude dielo zhotovovať, kedy má byť hotové a aká je výška odplaty zhotoviteľa. O ničom z toho nebol medzi stranami spor. Dielo sa zhotovilo síce oneskorene, odovzdalo aj vyplatilo, to znamená, že obe zmluvné strany plnili v dobrej viere, že je zmluva platná.
12. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie úplne opomenul niekoľko hlavných zásad súkromného práva, ktoré zodpovedajú jeho povahe a rozumnej potrebe bežných súkromných stykov, čo je v rozpore s princípmi právneho štátu. Ide o zásady: a/ zásada potius valeat actus qvam pereat, ktorá hovorí, že je na mieste hľadať skôr dôvody platnosti právneho úkonu ako jeho neplatnosti, t. j., že na právny úkon je potrebné hľadieť skôr ako na platný, než ako na neplatný, b/ zásada priority výkladu zmlúv, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, c/ zásada dispozičnej autonómie zmluvných strán.
13. Žalobca odvolací súd upriamil na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/2018, ďalej na časopis Zo súdnej praxe, ročník 2010 č. 38, kde sa uvádza: „platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len podľa okolností, ktoré zisťovali v čase jeho urobenia. Právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám, a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku nemôže dodatočne stať neplatným. Dôvodom neplatnosti zmluvy preto nemôže byť ani neplnenie zmluvných povinností vyplývajúcich z posudzovanej zmluvy“. Žalobca má za to, že v čase uzatvorenia zmluvy o dielo bolo zmluvným stranám nepochybné, kto je objednávateľ a kto zhotoviteľ. Žiadna zo zmluvných strán svoje postavenie nespochybňovala a plnila si podľa zmluvy svoje záväzky.
14. Súd založil absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo z dôvodu porušenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že zmluvu o dielo uzatvorila na to neoprávnená osoba, uvedené podľa názoru žalobcu nie je pravdou, pretože zmluvu uzatvorili vlastníci, ktorí jediní sú
podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí bytového domu, spoločných zariadení bytového domu a jeho príslušenstva a jedine oni môžu byť zmluvnou stranou zmluvy, predmetom ktorej je obnova bytového domu. Žalobca, ktorý ako zástupca zmluvu o dielo podpísal je zároveň vlastníkom nebytového priestoru na prízemí bytového domu. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je svojou podstatou antiformalistické a jeho použitie v prejednávanej veci skôr slúži na obranu právneho názoru žalobcu, nakoľko zmluva o dielo svojim obsahom a účelom zákon neobchádza a ani mu neodporuje a neprieči sa dobrým mravom.
15. Podľa logiky prezentovanej v rozsudku je zmluva o dielo z dôvodov nesplnenia podmienok, ktoré stanovujú ustanovenia procesného práva absolútne neplatným právnym úkonom. Civilný správny poriadok je právny predpis, ktorému dominujú právne normy, od ktorých sa účastníci nemôžu odchýliť. Analogickou aplikáciou kogentnej normy v horizontálnom právnom vzťahu súd de facto poprel základný princíp dispozičnej autonómie subjektov súkromnoprávnych vzťahov. Tie sú budované na princípe zmluvnej slobody. Zdôraznil, že označenie objednávateľa v zmluve o dielo je určité, avšak súd pri rozhodovaní arbitrárne využil neprípustnú formu analógie. Túto interpretačnú „skratku“ súd priznáva, keď uvádza, že na hmotnoprávny úkon aplikuje požiadavku podľa § 133 ods. 1 CSP. Robí to bez toho, aby transparentne objasnil dôvody, pre ktoré popiera základný princíp, ktorým sa riadia súkromnoprávne vzťahy. Takáto interpretačná iracionalita je však z akéhokoľvek uhla na základe akýchkoľvek argumentov neobhájiteľná. Civilný sporový poriadok nie je rozhodným právnym predpisom pre formu právnych úkonov.
16. Žalobca ďalej poukázal na neaplikovateľnosť súdom zvolených judikátov. Nález Ústavného súdu SR z 20.2.2020 sp. zn. II. ÚS 302/2019-44 pojednáva o procesnom účastníctve, nie o absolútnej neplatnosti zmluvy. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 67/2014 z 29.9.2016 pojednáva o správnom označovaní žalobcov v zmysle ust. § 8b ods. 1 ZVB v znení účinnom do 31.10.2018. S názorom prezentovaným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa nemožno úplne stotožniť, pretože aktuálny výpis z LV použiteľný na právne úkony obsahuje údaje, ktoré sú verejne dostupné, tak aj pre strany sporu, ako aj pre štátne orgány a súdy, a teda by mal okruh vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v podobe výpisu z LV predstavovať skutočnosť súdu všeobecne známu v zmysle ust. § 186 ods. 1 CSP. Opätovne odvolací súd odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 102/2017 z 26.4.2017 citované v bode III.3 tohto odvolania.
17. Žalobca ďalej namietol, že rozsudok súdu prvej inštancie je výsledkom svojvôle súdu a ohýbania práva, čo je v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03). Právna teória uvádza, že je nevyhnutnou podmienkou preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, aby súd vysvetlil každú jednotlivú úvahu jasným spôsobom, zrozumiteľným, prinajmenšom pre právneho odborníka. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu je podľa názoru Ústavného súdu SR prejavom arbitrárnosti (svojvôle) v rozhodovaní súdu. Odôvodneniu rozsudku chýba presvedčivosť vyúsťujúca do jeho nepreskúmateľnosti.
18. Žalobca ďalej uviedol, že dielo, ktoré sa na základe zmluvy o dielo zhotovovalo a financovalo aj z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja a bývania, a to na základe zmluvy o úvere uzatvorenej s vlastníkmi a ŠFRB. K vybaveniu úveru a k uzatvoreniu zmluvy o úvere so ŠFRB splnomocnili vlastníci žalobcu Dodatkom č. 3 k zmluve o výkone správy č. 008 zo dňa 10.12.2017. Žalobca spolupracuje so ŠFRB desiatky rokov a vybavil pre svojich klientov stovky úverov zo ŠFRB a musel pritom splniť množstvo podmienok kladených ŠFRB na formálnu stránku zmlúv, ktoré má žalobca v procese vybavovania úveru a následného plnenia úverovej zmluvy ŠFRB doložiť. Takto napríklad žalobca na základe pokynu ŠFRB prerobil označenie zmluvných strán v zmluvách o vedení bežného účtu vlastníkov. Do dnešného dňa však ani ŠFRB, ktorému žalobca spolu s ostatnou dokumentáciou predkladá identické zmluvy o dielo, ako je predmetná Zmluva o dielo, nespochybnil a nerozporoval určitosť a zrozumiteľnosť označenia objednávateľa Zmluvy o dielo a nepožadoval tieto zmluvy z dôvodu neurčitosti prerábať. ŠFRB na základe predmetnej zmluvy o dielo dobromyseľne plnil priamo žalovanému.
19. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca rozhodnutie za rozporné s platnou právnou úpravou a rozhodovacou praxou súdov a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a aby priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že konajúci prvostupňový súd sa riadne vysporiadal ako so skutkovou tak i právnou stránkou prejednávanej veci, svoje meritórne rozhodnutie riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom zohľadnil aj špecifiká vlastné označenej veci a v doterajšom konaní veľmi správne aplikoval aj hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia, ktorých riadny a určitý výklad je nepochybne znakom zákonnosti a opodstatnenosti vydaného rozsudku. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku naproti žalobcovi riadne označil rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré podporujú jeho názor a rovnako aj právne a skutkové zhodnutie v prejednávanej veci - žalobca sa naproti tomu obmedzil na postulovanie nič nehovoriacich ojedinelých a od ustálenej súdnej praxe sa odkláňajúcich tvrdení, ktoré podložil napr. rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa jednoznačne odchyľuje od názorov, ktoré zastávajú už uvedené najvyššie súdne autority Slovenskej republiky. Žalobcove tvrdenia je možné zhrnúť do niekoľkých odsekov, pričom jeho primárnou snahou je súd druhej inštancie presvedčiť o skutočnosti, že samotné záväzkové vzťahy v podstate nemusia podliehať zákonu a je dostačujúce, ak sú prevedené chaotickým a zákonu odporujúcim spôsobom, a to najmä z dôvodu, že s takýmto postupom nemá Štátny fond rozvoja bývania problém a nespochybňuje ani nerozporuje skutočnosť, že ten-ktorý zmluvný vzťah nedisponuje riadnym označením jeho zmluvných strán - uvedené pôsobí skôr ako výhovorka pre nedokonalo a neodborne vypracovanú zmluvu, než objektívnu a povšimnutia hodnú skutočnosť. Žalobca sa ďalej odvoláva na skutočnosť, že spravuje viac ako 8000 bytov a nie je schopný sledovať zmeny v okruhu vlastníkov toho-ktorého bytu podľa aktuálneho výpisu z LV - uvedené vyznieva až komicky, nakoľko žalobca sa snaží tvrdiť, že z dôvodu veľkého množstva práce túto nemôže vykonať riadne a v súlade so zákonom. Následne sa žalobca snaží spochybniť rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska jednotlivých - samostatných úvah súdu prvej inštancie, keď sa snaží spochybniť vyhlásenie neplatnosti prejednávanej zmluvy z dôvodu, že takýto postup nie je v zmysle príslušného nálezu Ústavného súdu SR nutne obligatórny. S uvedeným žalovaný súhlasí, ale tvrdí, že v prejednávanej veci sa nejedná o nutne „obligatórny“ postup, ale o trefné a vecné konštatovanie, ktoré nezaujato vyplynulo z vykonaného dokazovania vo veci samej.
21. Ďalší z omylov žalobcu, ktorý vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vyvoláva viac otázok než odpovedí je rovnako aj jeho konštatovanie, že Civilný sporový poriadok nie je rozhodným právnym predpisom pre formu právnych úkonov - CSP je ale rozhodným právnym predpisom upravujúcim samotný postup, či už vo veci konajúceho súdu, ale aj účastníkov konania, pričom vec sa momentálne nachádza v konaní pred súdom SR, a teda sa na konanie o tejto veci aplikovať obligatórne musí. V tomto prípade nedošlo k riadnemu označeniu subjektov procesnej strany žalobcu, ktoré by boli zhodné so subjektami vystupujúcimi ako objednávatelia na zmluve o dielo, ktorej absolútna neplatnosť bola vyhlásená presne z tohto dôvodu (jej neurčitosť na strane zmluvných strán).
22. Záverom žalovaný uviedol, že princíp „zmluvnej slobody“, ktorý mal podľa žalobcu súd prvej inštancie svojim dôvodením a rozhodnutím porušiť je princípom , v zmysle ktorého zmluvné strany medzi sebou môžu uzavrieť aj dohodu tzv. „inominátnu“ (nepomenovanú) a explicitne neuvedenú v tom-ktorom zákone - princíp zmluvnej istoty, teda neznamená, ako to či už úmyselne alebo neúmyselne prezentuje žalobca, že zmluvné strany medzi sebou môžu uzavrieť hocijakú zmluvu, resp. zmluvu, ktorá svojim obsahom síce neodporuje zákonu, neobchádza ho, ani sa mu neprieči, ale neobsahuje esenciálne náležitosti, ktoré musia obsahovať aj inominátne zmluvy (pričom jasné a zrejmé označenie zmluvných strán sa vyžaduje v akomkoľvek zmluvnom vzťahu).
23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť, rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť a žalobcu zaviazať aj na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
24. Vyjadrenie žalovaného bolo v súlade s § 374 ods. 1 CSP doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie, právny zástupca žalobcu sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
26. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplní ďalšie dôvody.
27. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je výsledkom svojvôle súdu a ohýbania práva, čo je v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces, ani s námietkou žalobcu, že odôvodneniu rozsudku chýba presvedčivosť vyúsťujúca do jeho nepreskúmateľnosti. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Náležite vysvetlil, prečo považuje predmetnú zmluvu o dielo za neplatný právny, keď mal za to, že označenie objednávateľa je v zmluve neurčité a túto neurčitosť videl súd prvej inštancie v tom, že predmetní vlastníci jednotlivých bytov mali byť podľa súdu označení spôsobom, a to menom a priezviskom jednotlivých vlastníkov, rodným číslom, resp. dátumom narodenia, pričom súd poukázal na to, že uvedené označenie by malo korešpondovať minimálne s označením na listoch vlastníctva jednotlivých vlastníkov predmetných bytov v zmysle katastrálneho zákona.
29. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom žaloby bolo uhradenie sumy 11.465,31 eur s príslušenstvom, ktorej zaplatenie požadoval žalobca od žalovaného titulom zmluvnej pokuty na základe Zmluvy o dielo č. 1102017 z 13.10.2017, predmetom ktorej bola obnova bytového domu v rozsahu upravenom v zmluve za sumu 293.982,20 eur. Keďže nedošlo k ukončeniu diela v lehote stanovenej v zmluve, žalobca si podľa čl. 5 bod 5.4.1 Zmluvy uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z ceny diela za každý deň omeškania.
30. Zmluva o dielo bola uzatvorená medzi objednávateľom označeným: Vlastníci bytov v bytovom dome na ul. V. P. Totha 2025/19, 21 Zvolen , v zastúpení správcu Stavebné bytové družstvo Zvolen, Nográdyho 1455/24, 961 50 Zvolen a zhotoviteľom: A.M.F STAV, s. r. o., A. Bernoláka 928/2, 962 12 Detva.
31. Žalovaný v konaní prezentoval názor, že pokiaľ v zmluve vystupuje ako objednávateľ, Vlastníci bytov v bytovom dome na ulici V.P. Totha 2025/19, 21 Zvolen, tak takáto zmluva svojimi vecnoprávnymi účinkami zaväzuje, resp. pôsobí voči konkrétnym objednávateľom, resp. ich spoločenstvu s tým, že podľa jeho názoru sú to samotní vlastníci bytov, ktorých zaväzujú účinky zmluvy o dielo, teda, týchto je možné označiť za aktívne legitimované osoby na prípadné bránenie, hájenie svojich práv vyplývajúcich z takejto zmluvy o dielo a namietol tiež, že Stavebné bytové družstvo Zvolen v prejednávanej veci nie je nositeľom hmotného práva a teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.
32. Odvolací súd sa s námietkou žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby nestotožnil. Z ustanovenia § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
33. Žaloba bola podaná dňa 11.11.2019, t. j. po novele účinnej od 1.11.2018 a z vyššie citovaného ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zrejmé, že správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci, z čoho nesporne vyplýva, že žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, preto námietka nedostatku aktívnej legitimácie vznesená žalovaným nie je dôvodná.
34. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý považoval predmetnú zmluvu o dielo za neplatný právny úkon, a to z dôvodu neurčitosti pri označení objednávateľa.
35. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. v znení v čase uzavretia zmluvy právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V súdenom prípade bola uzavretá zmluva o dielo na obnovu bytového domu v celkovej sume 293.982,20 eur, z čoho je nepochybné, že sa jedná o taký právny úkon, z ktorého musí byť jednoznačne zrejmé, kto uvedenú zmluvu o dielo na strane objednávateľa uzatvára. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že podľa jeho názoru by mal byť vlastníci jednotlivých bytov označení menom, priezviskom, rodným číslom, resp. dátumom narodenia, odvolací súd sa priklonil k názoru, že na to, aby bola zmluva o dielo platným právnym úkonom by postačoval odkaz na list vlastníctva k bytovému domu tak, ako to bolo uvedené v Zmluve o úvere uzavretej medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na adrese Zvolen, V.P. Totha 2025/19/21, v zastúpení správcom Stavebné bytové družstvo Zvolen z 18.1.2018, na ktorú práve poukazoval žalobca, keď pri označení dlžníka okrem označenia Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome adresa Zvolen, V.P. Totha 2025/19/21 boli títo vlastníci bytov a nebytových priestorov identifikovaní podľa listu vlastníctva k bytovému domu, ktorý bol predložený veriteľovi v zmysle odseku 15.12 Zmluvy, ktorá je prílohou č. 1 Zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by bol takto označený objednávateľ v Zmluve o dielo č. 1102017 uzavretej 13.10.2017, bol by takto označený subjekt dostatočne určitým subjektom tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda bolo by z takto uzavretej zmluvy zrejmé, kto je objednávateľom predmetných prác, a to konkrétne v čase uzatvorenia a podpísania Zmluvy o dielo.
36. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/2018, prípadne rozhodnutie III. ÚS 311/2007, podľa ktorého „ak ide o takú zásadnú otázku, ktorá môže spôsobiť celkovú neplatnosť zmluvy s rozsiahlymi následkami, nemôže byť vyhodnotenie skutkového stavu formalistické, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu musí dať v zásadných veciach konkrétnu a nespochybniteľnú odpoveď“. konštatuje odvolací súd, že vyššie citované ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jednoznačne uvádza koho zaväzujú právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, a to všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Potom, ako už vyššie uviedol odvolací súd v prípade uzavretia zmluvy o dielo by bolo postačujúce pri označení vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmluve odkázať na a pripojiť aktuálny list vlastníctva týkajúci sa vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí predmetnú zmluvu o dielo uzatvárajú. Samotné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/102/2017, na ktoré poukazuje v odvolaní žalobca konštatuje, že „v predmetných sporoch nemusí v žalobe vymenovať všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale postačí, ak v žalobe všeobecne uvedie, že pasívne legitimovaní sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v konkrétnom dome (prípadne priložili list vlastníctva, z ktorého sú konkrétni vlastníci bytových a nebytových priestorov zrejmí) a uvedie, že zo zákona koná v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca“. Uvedené korešponduje aj s vyššie citovanou Zmluvou o úvere uzavretou so Štátnym fondom rozvoja a bývania, ku ktorej bol priložený list vlastníctva a v zmluve bol identifikovaný dlžník okrem iného listom vlastníctva k bytovému domu, ktorý bol predložený veriteľovi.
37. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní platnosti predmetnej zmluvy o dielo riadil. So zreteľom na uvedené odvolací súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku.
38. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že okresný súd správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené.
39. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
41. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).