Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Cpr-25-2018.pdf
PDF · 72.45 KB
Case nature
Subarea
9Cpr/25/2018
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E.. H. XXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR, právne zastúpeného: JUDr. Sylvia Leščáková, advokátka, Hlavná 1416/28, 058 01 Poprad proti žalovanému: Terichem Tervakoski, a. s., Štúrova 101, 059 21 Svit, IČO: 31 705 472, právne zastúpenému: Mgr. Štefan Šalkovský, advokát, Štúrova 101, 059 21 Svit o náhradu mzdy s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo vzťahu k sume 1.669,14 eur v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia samostatným rozhodnutím.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo vzťahu k sume 5.258,56 eur v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Poprad dňa 25.10.2018 domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru, podaná zo strany žalovaného dňa 08.06.2018 podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer trvá a náhrady mzdy počnúc dňom 06.07.2018 až do času, kým žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, spolu s ročným úrokom z omeškania 5 % z príslušnej sumy mzdy za každý kalendárny mesiac a náhrady trov konania.
2. Súd vo veci rozhodol najskôr medzitýmnym rozsudkom č. k. 9Cpr/25/2018 - 143 zo dňa 9. októbra 2019, následne ohľadne náhrady mzdy rozsudkom č. k. 9Cpr/25/2018-199 zo dňa 24. novembra 2020 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.927,70 eur brutto po splnení odvodových a daňových povinností do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie.
3. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 1CoPr/1/2021 - 258 zo dňa 8. júla 2021 zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené do sumy 1.669,14 eur a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.11.2021 uviedol, že keďže súd druhej inštancie posúdil spornú sumu ako náhradu mzdy, aj napriek tomu, že na výplatných páskach bolo označené tzv. ospravedlnené voľno, žalobca v časti 1.669,14 eur berie svoju žalobu späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť. Konajúcemu súdu navrhuje, aby bol žalovaný zaviazaný k náhrade trov konania vo výške 100 %. Svoju žiadosť odôvodňujú tým, že žalobca bol v konaní úspešný v celosti, pretože konať o samotnom nároku žalobcu na náhradu mzdy by nebolo možné bez kladného rozhodnutia súdu o
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Poukázal na judikatúru v obdobných veciach, v ktorých bolo rozhodnuté, že účastník konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti. Bolo by v rozpore s ochranou civilného a procesného práva, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry účastníka spôsobené len tým, že bol nútený dôvodne hájiť svoje práva. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu zn. II. US 225/2020 z 27.8.2020, ktorý konštatuje, že konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu a žalobcovi bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať za procesne neúspešného a zaťažiť ho procesnou zodpovednosťou za predvídanie „presného výsledku konania“. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je preto potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce, za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne úspešného, keďže mal plný úspech, čo sa týka základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z jeho úspechu závisela od úvahy súdu.
5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.11.2021 uviedol, že s predneseným späťvzatím a zastavením konania súhlasia. Žalobca žalobou žiadal určiť, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná a zároveň zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Teda náhrada mzdy je nedeliteľnou súčasťou žalobného petitu, ktorý bol spresnený neskôr podaním žalobcu o výšku náhrady mzdy. Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 24.11.2020 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.927,70 eur brutto a priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe odvolania žalovaného súd zrušil uznesením rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým žalobe vyhovel v časti 1.669,70 eur a vo výroku o trovách vrátil vec okresnému súdu a teda v novom výroku bude prvostupňový súd rozhodovať aj o výške trov konania. Žalobca uvádza svojím tvrdením judikatúru, ktorú však považuje žalovaný v tomto prípade za neprimeranú, nakoľko táto sa vzťahuje na posudzovanie náhrady trov konania, pokiaľ mal žalobca vo veci úspech čiastočný. Majú za to, že žalobca zavinil späťvzatím návrhu zastavenie konania v časti 1.669,70 eur, hoc sám na pojednávaní dňa 22.09.2020 uznal a nepoprel, že žalovaný za júl a august vyplatil náhradu mzdy a je bezvýznamné, že na výplatných páskach bolo uvedené ako náhrada mzdy za ospravedlnené voľno, pretože ide o výplatu náhrady mzdy pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Žalobca si bol teda v rozhodnom čase počas súdneho konania vedomý, že uplatnená náhrada mzdy mu nepatrí, mal možnosť dispozičným úkonom vziať návrh v tejto spornej časti späť. Napriek tomu to tak neurobil. Z jeho viny je teda nepochybné, že dochádza k zastaveniu konania. Pokiaľ ide o výšku náhrady trov konania, vychádzajú z toho, že žalobca bol úspešný vo výške 76 % a 24 % bol neúspešný, preto navrhujú súdu, aby priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 52 %.
6. Podľa § 145 ods.1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Predmetom konania po rozhodnutí súdu druhej inštancie zostalo zaplatenie sumy 1.669,14 eur, súd preto konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (výrok I.)
8. Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov konania, nakoľko súd druhej inštancie zrušil aj výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania žalovanému, pokiaľ ide o zastavenie konania (výrok II.) podľa § 256 ods. 1 CSP (žalobca, ktorý zobral žalobu späť o sumu 1.669,14 eur, procesne zavinil zastavenie konania) a vo výroku ohľadne zostávajúcej žalovanej sumy 5.258,56 eur (obsiahnutom v rozsudku tunajšieho súdu č. k. 9Cpr/25/2018-199 z 24.11.2020 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 1Copr/1/2021-258 zo dňa 8. júla 2021) bol žalobca plne úspešný, preto vo vzťahu k tejto sume má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP (výrok III.). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.