Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/71/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava IČO: 36 361 518, právne zastúpeného: ius aegis, s.r.o., so sídlom Nedbalova 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 203, proti žalovanému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX bytom V. XXX (pôvodne podnikajúcemu pod obchodným menom C. Y., s miestom podnikania V., IČO: 32 775 482), v spore o zaplatenie 2.917,05 Eur o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 8. marca 2018, č.k. -349, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 919,56 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. znalcovi priznal nárok na znalečné voči žalobcovi vo výške 68 % a voči žalovanému vo výške 32 %. Výrokom IV. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 36 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 87.879,-Sk (2.917,05 Eur) a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 12.01.2006 bola vykonaná kontrola v nehnuteľnosti, ktorú užíval žalovaný na podnikateľské účely na adrese V. XXX. Kontrolou bolo zistené, že z troch fár L1, L2, L3 fáza L3 nebola meraná a z tejto fázy boli neoprávnene napojené vodiče AY 6 mm a CY 1,5 mm do inštalácie hostinca. O zistenom stave bol spísaný Protokol č. 1047/3/2006/18. Došlo tak k neoprávnenému odberu elektriny. Žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody za neoprávnený odber elektriny vo výške 87.879,-Sk za obdobie trvania 182 dní. K zaplateniu nedošlo.

1.3. V poradí prvým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.06.2012 č.k. -175 súd prvej inštancie žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 200,-Eur, rozhodol o vrátení zložených záloh na trovy znaleckého dokazovania a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov na ich náhradu nemá právo. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 02.08.2012 č.k. -188 súd doplnil pôvodný rozsudok tak, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V rozsudkoch súd konštatoval, že došlo k neoprávnenému odberu elektriny, a za tento neoprávnený odber objektívne

zodpovedá žalovaný. Ten sa svojej zodpovednosti nezbavil. Pokiaľ však ide o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom, súd prvej inštancie sa v danom prípade priklonil k stanovisku znalca, že žalobca po zistení neoprávneného odberu mohol postupovať dôslednejšie a zistiť aspoň približne reálnu škodu, ktorá mu vznikla. Spôsob výpočtu škody podľa vyhlášky prvoinštančný súd v danom prípade nepovažoval za spravodlivý, najmä za situácie, ak sa zohľadní objektívna zodpovednosť odberateľa elektriny za neoprávnený odber. Výšku nároku žalobcu preto posúdil s použitím voľnej úvahy.

1.4. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.10.2013 č.k. -196 odvolací súd rozsudok v časti, v ktorej bolo uložené žalovanému zaplatiť sumu 200,- Eur a v časti trov konania v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že prvoinštančný súd správne ustálil, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektriny v zmysle Zákona o energetike a za tento neoprávnený odber objektívne zodpovedá žalovaný. V ďalšom o náhrade škody za neoprávnený odber elektriny sa však súd prvého stupňa nespravoval , pričom nesprávne použil i voľnú úvahu pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu škody. Odvolací súd uzavrel, že nemožno použiť najmä preto, že spôsob výpočtu škody pri neoprávnenom odbere elektriny stanovuje všeobecne záväzný predpis.

1.5. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania uzavrel, že strany sporu boli ku dňu vzniku záväzkového vzťahu podnikateľmi. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný odoberal elektrickú energiu, čomu zodpovedá povinnosť žalovaného platiť za ňu určenú cenu.

1.6. Podľa Protokolu č. 1047/3/2006/18 bol dňa 12.01.2006 zistený neoprávnený odber elektriny na odberom mieste žalovaného - V. XXX v odbernom mieste č. XXXXXXX. V protokole sa uvádza, že podnikové plomby svorkovnice boli neporušené, overovacie plomby boli neporušené, doska nebola zaplombovaná. Kontrolou bolo zistené, že z troch fáz L1, L2, L3 nebola fáza L3 meraná, z tejto fázy boli neoprávnene napojené vodiče AY 6 mm a CY 1,5 mm do inštalácie hostinca. K okolnostiam zistenia neoprávneného odberu boli vypočutí pracovníci žalobcu P. Q. a O. L.. Obaja potvrdili zistenie neoprávneného odberu na mieste samom tak, že sa niekto dostal za dosku určeného meradla a pripojil chýbajúcu fázu priamo na inštaláciu.

1.7. Podľa výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zisteným dňa 12.01.2006 boli priame náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu vo výške 718,-Sk, hodnota neoprávnene odobratej elektriny bola 87.161,08 Sk. Vychádzalo sa z toho, že neoprávnený odber trval v sadzbe 3,85 Sk 170 dní a v sadzbe 3,94 Sk 12 dní, spolu trval teda neoprávnený odber 182 dní. Zaregistrovaná spotreba v kWh bola 22640,40 kWh. Žalobca vyúčtoval škodu č. 2206000725 vo výške 87.879,-Sk, ktorá podľa tohto vyúčtovania bola splatná 28.03.2006.

1.8. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Holjenčíka č. 7/2011 bolo zistené, že v danom prípade došlo k neoprávnenému odberu elektriny. Pri svojom výsluchu znalec konštatoval, že na zariadení nebola plomba, ktorá mala istiť dosku. Práve zozadu dosky bolo zistené, že jedna fáza bola napojená mimo. Na túto jednu fázu by bolo možné napojiť všetky spotrebiče, ktoré môžeme pripojiť do klasickej zásuvky (do zásuvky ide iba jedna fáza). Elektroinštalácia by mala byť robená tak, aby spotrebiče boli rovnomerne rozdeľované do všetkých troch fáz, inak môže dôjsť k nerovnomernému zaťaženiu. Znalec konštatoval, že žalobca urobil výpočet škody presne podľa vyhlášky, avšak mohol vyvinúť väčšie úsilie, aby zistil, aké spotrebiče boli používané, teda zistiť inštalovaný príkon a podľa toho približne určiť spotrebu.

1.9. V Doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku odpovedal znalec na otázku, či technické údaje a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, urobený žalobcom sú správne s ohľadom na znalcom zistené skutočnosti pri vypracovaní posudku. Znalec v doplnku konštatuje, že výpočet výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny spolu s protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike popisuje postup, ako žalobca stanovil výšku škody. V Protokole sa uvádza, že pred elektromerom sa nenachádza hlavný istič, vyhláška hovorí o „hlavnom istiacom prvku“

pred meracím zariadením a nie o hlavnom ističi. Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy hovorí o tom, že elektrická prípojka sa začína odbočením elektrického vedenia, ktorým je jeho odbočenie od spínacích alebo istiacich prvkov. Tieto sú zariadením prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V tomto prípade musel existovať pred meracím zariadením hlavný istiaci prvok. Okrem toho podľa bolo možné zistiť menovitý príkon zariadení, ktoré boli napájané cez neoprávnený odber. Z tohto dôvodu bolo možné vykonať výpočet a aj mal byť vykonaný výpočet podľa Vyhlášky č.

1.10. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.07.2014 vyplýva, že u žalovaného nebolo možné zistiť menovitý príkon všetkých spotrebičov, ktoré sa nachádzali v sprístupnenom priestore žalovaného, a ktoré sú nevyhnutne potrebné k postupu podľa Vyhlášky č. , resp. nebolo možné zistiť príkon ani len niektorých pripojených spotrebičov, nieto ešte všetkých. Aplikácia citovanej vyhlášky teda nebola a nie je možná aj napriek tomu, že pred meracím zariadením nebol hlavný istiaci prvok. Zamestnancom žalobcu bola sprístupnená len kuchyňa, ako to vyplýva zo Záznamu o kontrole odberného miesta s priamym meraním- príloha, kde je uvedené - „Súpis spotrebičov - Kuchyňa

- chladnička, mikrovlnka, pokladňa, osvetlenie, zásuvky- sprístupnený priestor“ bez zistených príkonov, čiže žalobca nevedel hodnoty príkonov predmetných spotrebičov v sprístupnenom priestore. Aplikácia § 4 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky by bola na mieste iba v prípade, ak by bolo jednoznačné, aké všetky spotrebiče boli na fázu mimo merania zapojené a aké boli ich príkony. Žalobca tiež zdôraznil, že nie je možné určiť, ktorá časť elektroinštalácie nebola meraná. Preto žalobca vychádzal z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné elektrické zariadenie pripojené.

1.11. Z vyjadrenia žalovaného doručeného súdu 21.01.2015 vyplynulo, že kontrolórom boli sprístupnené všetky priestory, do ktorých chceli vstúpiť, takže nie je pravda, že bola sprístupnená len kuchyňa a preto nemohli zistiť príkony spotrebičov a nebolo možné určiť, ktorá časť elektroinštalácie nebola meraná. Keby im nebol povolený vstup do všetkých priestorov, boli by to kontrolóri určite zapísali do záznamu o kontrole odberného miesta, avšak v zázname to uvedené nie je. Toto vyplýva aj z výsluchu žalovaného zo dňa 12.03.2015. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že elektromer nie je doposiaľ zaplombovaný, čo bolo tiež zistené pri ohliadke a znalcom konštatované.

1.12. Dňa 04.10.2017 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom za účasti strán a za účasti znalca. Boli prezreté všetky priestory pohostinstva, za asistencie znalca a žalovaného boli spísané spotrebiče, ktoré sa v týchto priestoroch nachádzali v čase neoprávneného odberu, bola urobená fotodokumenácia.

1.13. V Doplnku č. 2 k Znaleckému posudku č. 7/2011- znalecký úkon č. 2/2017 uvádza znalec na základe požiadavky súdu škodu vypočítanú podľa Vyhlášky č. vychádzajúc z príkonu všetkých pripojených spotrebičov, ktoré boli zistené v rámci ohliadky dňa 04.10.2017 na odbernom mieste ako spotrebiče, ktoré mali byť v odbernom mieste v deň zistenia neoprávneného odberu. Znalec mal vychádzať aspoň z predpokladaného príkonu spotrebičov vzhľadom ku skutočnosti, že niektoré spotrebiče sa už na odbernom mieste v čase ohliadky nenachádzali. Znalec týmto spôsobom výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny určil podľa Vyhlášky č. vo výške 895,73 Eur vrátane DPH.

1.14. Na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. o energetike v znení účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu elektriny, až 5 Vyhlášky č. a uzavrel, že došlo k neoprávnenému odberu elektriny podľa , pričom za tento neoprávnený odber objektívne zodpovedá žalovaný. Ten sa svojej zodpovednosti žiadnym spôsobom nezbavil, pričom táto zodpovednosť je objektívneho charakteru.

1.15. Pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom, poukázal súd prvej inštancie na Vyhlášky č. Už z pôvodne vypracovaného posudku vyplývalo, že žalobca po zistení neoprávneného odberu mal postupovať dôslednejšie a zistiť aspoň približne reálnu škodu, ktorá mu vznikla. Znalec aj v Doplnku č. 1 k tomuto posudku jednoznačne uviedol, že bolo možné zistiť menovitý príkon zariadení, ktoré boli napájané cez neoprávnený odber a teda mal byť vykonaný

výpočet škody podľa Vyhlášky č. Ani z jedného predloženého dokladu nevyplýva, že by žalovaný pri vykonaní kontroly odmietol sprístupniť priestory a ani tá skutočnosť, že sa vôbec kontrolóri pokúsili zistiť spotrebiče v odbernom mieste a ich príkon. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike vyplýva, že bol zistený neoprávnený odber, s touto skutočnosťou bol žalovaný aj oboznámený, avšak v Protokole sa nič nehovorí o tom, že by priestory za účelom zistenia spotrebičov neboli sprístupnené. Aj z ďalšieho dokladu, ktorý žalobca pripojil k svojmu písomnému vyjadreniu zo dňa 23.07.2014- Záznam o kontrole odberného miesta s priamym meraním, nevyplýva, že by žalovaný odmietol sprístupniť akékoľvek priestory, v ktorých sa nachádzali spotrebiče- tento záznam obsahuje iba súpis spotrebičov v kuchyni - chladnička, mikrovlnka, pokladňa, osvetlenie, zásuvky (konštatuje sa, že ide o sprístupnený priestor) bez bližšieho označenia a uvedenia príkonu. Zdôraznil, že z ohliadky je zrejmé, že kuchyňa je posledným priestorom, teda nachádza sa za ostatnými priestormi, ak teda žalovaný tento priestor sprístupnil, sprístupnil aj ostatné priestory v objekte. Ani z výsluchu svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí, nevyplynulo, že by žalovaný odmietol sprístupniť priestory, prípadne odmietol kontrolórom zistiť na mieste samom spotrebiče a ich príkony. V danom prípade bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, toto však neuniesol. Preto sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením znalca, že pri určení výšky škody mal žalobca postupovať podľa Vyhlášky č , teda, mal na mieste samom zistiť pripojené spotrebiče, ich menovitý príkon a následne vypočítať škodu. Žalobca však takýmto spôsobom nepostupoval, preto súd prvej inštancie vychádzal zo spotrebičov, ktoré označil žalovaný ako spotrebiče, ktoré boli na mieste v čase zistenia neoprávneného odberu, a z miestnej ohliadky, na ktorej znalec zaznamenal spotrebiče a určil následne podľa ich príkonu výšku spôsobenej škody postupom podľa Vyhlášky č. Táto je podľa Doplnku č. 2 k posudku vo výške 895,73 Eur vrátane DPH. Na zaplatenie tejto škody bol potom žalovaný zaviazaný. Žalovaný bol tiež zaviazaný na zaplatenie priamych nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu vo výške 23,83 Eur (718,- Sk).

1.16. Vo zvyšnej časti bola potom žaloba žalobcu zamietnutá.

1.17. Súd prvej inštancie obe strany zaviazal k náhrade znalečného, ktoré bude vyplatené znalcovi za vypracovanie doplnkov k posudku, ktoré neboli kryté zálohami na znalečné, a to v pomere, v akom boli strany v konaní úspešné. Žalobca bol úspešný v rozsahu 32 % a žalovaný v rozsahu 68 %. Znalečné za vypracovaný základný posudok už bolo priznané, znalečné za doplnky k posudku priznané nebolo.

1.18. V danom prípade bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 32 % a žalovaný v rozsahu 68 %. Súd prvej inštancie preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36 %.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II. do časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a do výroku III. a IV. o trovách konania. Odvolaciemu súdu navrhol zmeniť rozsudok v zamietnutej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.997,49 Eur, zmeniť výrok III. tak, že znalcovi sa priznáva nárok na znalečné voči žalovanému vo výške 100 % a zmeniť výrok o trovách konania tak, že žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania vo výške 100 %.

2.2. Odvolanie odôvodnil ust. , , a a mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.3. Žalobca zdôraznil, že predmetnú škodu je možné vypočítať buď podľa § 1 ods. 4 písm. a) Vyhlášky súčtom menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov, alebo, ak sa menovitý príkon nedá zistiť, podľa praktickej zaťažiteľnosti v zmysle § 1 ods. 4 písm. c) Vyhlášky. Vzhľadom na to, že v čase zistenia neoprávneného odberu dňa 12.01.2006, odberné miesto nebolo kontrolórom sprístupnené tak, aby mohli zistiť všetky v tom čase pripojené spotrebiče a ich menovité príkony, spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny nebolo možné vypočítať v zmysle § 1 ods. 4 písm. a) Vyhlášky.

Nemožnosť použitia výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 1 ods. 4 písm. a) Vyhlášky, a nemožnosť vykonania súpisu pripojených spotrebičov a ich príkonov preukazuje predovšetkým Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny zo dňa 12.01.2006 a Záznam o kontrole odberného miesta s priamym meraním zo dňa 12.01.2006. Žalobca tvrdil, že kontrolóri sa dňa 12.01.2006 na odbernom mieste žalovaného snažili zistiť všetky pripojené spotrebiče a ich menovité hodnoty v zmysle § 1 ods. 4 písm. a) Vyhlášky, avšak bola im sprístupnená iba časť priestorov odberného miesta, s tým že odberné miesto im nebolo voľne prístupné. Uvedené dňa 12.01.2006 potvrdil žalovaný vlastnoručným podpisom na oboch identifikovaných listinných dôkazoch, ako aj následné výsluchy svedkov - kontrolórov na pojednávaní zo dňa 28.04.2010. Navyše, obhliadkou odberného miesta zo dňa 04.10.2017 bolo potvrdené, že nie je pravdivým tvrdenie, že pokiaľ bola kontrolórom sprístupnená kuchyňa, tým pádom bolo sprístupnené celé odberné miesto, nakoľko kuchyňa sa údajne nachádza „na konci“ odberného miesta. Obhliadkou odberného miesta zo dňa 04.10.2017 bolo zistené, že môže sa zdať, že kuchyňa sa nachádza „na konci“ odberného miesta, avšak po ceste do kuchyne je niekoľko izieb - dvermi uzatvorených priestorov, ku ktorým nie je automaticky voľný prístup, aj keď je sprístupnená kuchyňa, a na konci odberného miesta sa nepochybne nachádza exteriér, kde sa nachádza ďalší spotrebič žalovaného - píla.

2.4. V ďalšom žalobca namietal nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré nespĺňa základné náležitosti pre riadne odôvodnenie v zmysle . Súd prvej inštancie nedostatočne označil z ktorého znaleckého posudku pri svojich záveroch vychádzal, znalecký posudok bol vypracovaný na základe nezákonne vykonaného dokazovania a súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a tvrdenia. Žalobca v odvolaní ďalej podrobne polemizoval so všetkými závermi súdu prvej inštancie. Zastával názor, že riadne vykonaným dokazovaním, najmä hodnotením dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti mal súd prvej inštancie dospieť k názoru, že kontrolóri sa snažili vykonať súpis spotrebičov, avšak vzhľadom na sprístupnenie iba časti odberného miesta, súpis všetkých spotrebičov a ich menovitých príkonov nebol možný. Zistenie pripojených spotrebičov neprebieha len úplnou a neobmedzenou kontrolou interiéru odberného miesta (zahŕňajúcu ako prízemie, tak i povalu a pivnicu, t.j. úplne všetky priestory, nakoľko je pravdepodobné, že aj tieto priestory sú prinajmenšom vybavené osvetlením), ale aj kontrolou exteriéru odberného miesta, nakoľko aj z vonkajšej časti odberného miesta sa zvyčajne nachádzajú spotrebiče - prinajmenšom osvetlenie, pričom v tomto prípade sa tam nachádzalo aj vodné čerpadlo a píla. Zdôraznil, že žalovaný nikdy netvrdil, že kontrolórom bolo sprístupnené odberné miesto v celom rozsahu tak, aby kontrolóri mohli relevantne zistiť všetky existujúce a pripojené spotrebiče na odbernom mieste, ako aj zistiť ich menovitú hodnotu ich príkonu.

2.5. K Doplnku č. 2 zo dňa 24.10.2017 namietal, že tento bol vypracovaný znalcom na základe poverenia súdu práve v dôsledku absolútne nesprávnych skutkových a právnych záverov súdu pri hodnotení dôkazov a s tým spojenej právnej úpravy. Súpis spotrebičov vykonaný po 11 rokoch od zistenia neoprávneného odberu je absurdný, odporuje zneniu zákona, a pre účely rozhodnutia sporu nepoužiteľný a nie je výpočtom predmetnej škody, ktorá bola zistená dňa 12.01.2006 tak, ako ukladá vyhláška. Zároveň poukazoval na skutočnosť, že ani pri obhliadke odberného miesta, pri ktorej došlo k súpisu spotrebičov a ich menovitých príkonov neboli spotrebiče zistené v zmysle vyhlášky, nakoľko znalec zistil a spísal iba spotrebiče, ktoré sa na odbernom mieste údajne (podľa tvrdení žalovaného) nachádzali na dňa 12.01.2006. Žalovaný pri obhliadke úmyselne zatajil viacero spotrebičov - napr. píla a vodné čerpadlo. Súd prvej inštancie pri obhliadke neskúmal a žiadnym spôsobom nezisťoval akýkoľvek spotrebič umiestnený v inej časti než v prízemnom interiéry odberného miesta, a to aj napriek tomu, že bolo zrejmé, že spotrebiče sú na odbernom mieste aj v exteriéry (napr. osvetlenie na terase pohostinstva - odberného miesta).

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24.04.2018 považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny a spravodlivý. Poruchu na odbernom mieste nahlásil žalobcovi v roku 2005, nebola odstránená a pri kontrole v roku 2006 sprístupnil kontrolórom všetky priestory o ktoré požiadali. Ak by to nebol urobil, bol by o tom záznam v správe o priebehu kontroly. Čerpadlo a pílu, ktoré uvádza žalobca nepoužíval, práve v dôsledku poruchy fázy, ktorú poruchu nahlásil, preto ich nebolo potrebné kontrolovať.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.06.2018 uviedol, že pokiaľ žalovaný uvádza, že „Pri kontrole boli umožnené kontrolovať všetky priestory o ktoré požiadali. Bolo

v mojom záujme sprístupniť všetky priestory aby bola vykonaná oprava a mohol som využívať všetky zariadenia“, ide o účelové a nepreukázané tvrdenie žalovaného, nakoľko nie je pravdou, že žalovaný dňa 12.01.2006 žalovaný sprístupnil kontrolórom všetky spotrebiče za účelom vykonania ich súpisu. Uvedené vyplýva o.i. z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny zo dňa 12.01.2006, zo Záznamu o kontrole odberného miesta s priamym meraním zo dňa 12.01.2006, ako aj z výpovede kontrolórov.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.06.2018 zotrval na tvrdení, že kontrolórom sprístupnil všetky priestory a spotrebiče, o ktoré kontrolóri požiadali. V žiadnom zápise nie je uvedené, že by im ohliadku neumožnil.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorým bol zrušený .

8. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

9. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania. Odvolací súd za aplikácie z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním obsahu spisu, konštatuje, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a .

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa (do 30.06.2016 podľa ) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami (do 30.06.2016 podľa ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

13. Odvolací súd nepreskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti vo výroku I., ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 919,56 Eur, nakoľko proti tomuto výroku nebolo podané odvolanie, a rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol v tejto časti právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.

14. V súlade s odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu.

15. Podľa , z.č. platného k 12.01.2006 neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo 2. dodávke elektriny, alebo 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo 4.prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c)meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

16. Podľa , , Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. platnej a účinnej od 01.05.2005 do 31.08.2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/> o energetike: Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že a)ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

17. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalobcu jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď o výške vzniknutej škody rozhodoval podľa ust. Vyhl. č. na základe súdom vykonanej ohliadky po 11 rokoch od zistenia neoprávneného odberu a znaleckého posudku následne vypracovaného, že žalobca vzniknutú škodu neoprávneným odberom voči žalobcovi vyčíslil správne podľa Vyhl. č. a že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nespĺňajúci náležitosti ust. . Uvedené odvolacie dôvody nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

18. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že u žalovaného na predmetnom odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, ktorá skutočnosť bola zistená pri kontrole dňa 12.01.2006.

19. K tomuto dátumu platnou a relevantnou normou pre vyčíslenie vzniku škody bol o energetike a Z ust. z. č. vyplývalo, že pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu, ktorej výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Na základe tohto ustanovenia bola Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vydaná V zmysle tejto vyhlášky v znení platnom od 01.05.2005 do 31.08.2012 mal postupovať aj žalobca, konkrétne podľa okolností tohto prípadu podľa Vyhl. č. , podľa ktorej sa denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia. Z uvedeného logicky vyplýva, že pri zistení

neoprávneného odberu u žalovaného bolo potrebné v tomto prípade zistiť menovité príkony všetkých zistených pripojených spotrebičov. Až v prípade nemožnosti takéhoto zistenia bolo možné postupovať podľa Vyhl. č. a vzniknutú škodu vyčísliť podľa praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.

20. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne zistené, že kontrolóri pri zistení neoprávneného odberu nepostupovali v súlade s Vyhláškou č. a nedostatočným spôsobom zisťovali podklady pre výpočet škody podľa uvedenej vyhlášky, konkrétne podľa . Z protokolov spísaných pri zistení neoprávneného odberu nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by im žalovaný bránil v ohliadke uvedenej nehnuteľnosti za účelom zistenia počtu zariadení a ich príkonu, tak, aby mohla byť vyčíslená vzniknutá škoda podľa vtedy platného z.č. 656/25004 Z.z. O tom, že by sa kontrolóri snažili zistiť a spísať všetky spotrebiče a ich príkony, a že by im v tom zo strany žalovaného bolo bránené, v uvedenom protokole nie je zmienka. Túto skutočnosť nemožno vyvodiť ani z výpovedí svedkov v konaní - kontrolórov. Preto považoval odvolací súd argumentáciu žalobcu v tejto časti za účelovú a nepreukázanú. Z poznámky v Protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa 12.01.2006, že „ odberné miesto voľne neprístupné“, možno vyvodiť len to, že uvedené odberné miesto nebolo verejne prístupné, nie, že nebolo sprístupnené kontrolórom. Z vykonaného dokazovania naviac nevyplýva ani skutočnosť, že by sa kontrolóri žalobcu dňa 12.01.2006 snažili spísať aspoň tie príkony spotrebičov, ktoré menovite uviedli v protokole. Záver tak prvoinštančného ako aj odvolacieho súdu o tom, že v konaní bolo možné zistiť vzniknutú škodu je podporený aj súdom ustanoveným znalcom, ktorý jednoznačne v Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 7/2011 zo dňa 12.06.2014, vyslovil, že žalobca pri určení výšky škody mal postupovať podľa Vyhl. č. a v Doplnku č. 2 k znaleckému posudku vyčíslil škodu na sumu 895,73 Eur. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania naopak možno ustáliť, že žalobca sa ani nesnažil o zistenie vzniknutej škody tak ako vyžadoval vtedy platný zákon a vyhláška a mienil si uplatniť vzniknutú škodu na základe ust. Vyhl. č. , ktorá bola pre neho zjavne a výrazne priaznivejšia. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že u žalobcu šlo o drobnú prevádzku, kde zistenie množstva a druhu spotrebičov ako aj ich príkonu bolo nielen možné ale nebolo ani náročné. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 27. napadnutého rozsudku za správne.

21. Na podporu záverov odvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu je potrebné poukázať na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR z 9. marca 2021, sp. zn. , ktorý síce vychádza z iných, neskôr platných právnych predpisov, týka sa neoprávneného odberu plynu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jeho závery sú však z ústavnoprávneho hľadiska plne aplikovateľné na súdenú vec. V súdenej veci nie je sporné, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi dodávateľom energie a fyzickou osobou, podnikateľom, a že pri tomto neoprávnenom odbere sa jedná o objektívnu zodpovednosť odberateľa energií, teda žalovaného. Ústavný súd sa v uvádzanom náleze zaoberá skúmaním a určením výšky vzniknutej škody pri neoprávnenom odbere. V bode 52. nálezu ústavný súd apeluje na to, že ak majú mať zaručený rovnaký obsah a rovnakú ochranu právo dodávateľa energie nebyť majetkovo poškodený (v dôsledku neoprávneného odberu) a na strane druhej právo odberateľa byť chránený proti úbytku majetku (t. j. byť zodpovedným za škodu len tam, kde to zákon predvída), nesmie ochrana poskytovaná jednému subjektu vlastníckeho práva byť v nepomere k možnostiam ochrany, ktoré má druhý subjekt (podobne Ústavný súd Českej republiky sp. zn. ). V dôsledku relatívne striktnej zodpovednosti odberateľa (a z toho vyplývajúcim zásahom do jeho vlastníckeho práva) treba túto prísnosť vyvažovať inými dostupnými inštitútmi a rozhodne treba trvať na preukázaní zákonom predpokladaných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, ako aj jeho rozsah. V bode 55. a 56. nálezu dôvodí, že z logiky veci vyplýva, že aj náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody. Preto aj v prípadoch určovania výšky škody podľa vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda. Ak by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom dodávateľa na náhrade skutočnej škody a ochrane distribučnej siete a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal už zásahom neprimeraným. Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k zisteniu teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych možných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé. Výška škody sa tak ľahko vyšplhá na hodnoty, ktoré sú celkom nereálne. Keďže inštitút náhrady škody nie je sankčným prostriedkom, ale má plniť predovšetkým

funkciu kompenzačnú a preventívnu, vypočítaná výška škody nemá byť neúmerná skutočnosti. K jej stanoveniu by mali všeobecné súdy pristupovať na základe spravodlivého uváženia a vždy prihliadať na okolnosti prípadu. K určeniu čo najobjektívnejšej skutočnej škody im môžu slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby na danom mieste, znalecké posudky, poznatky z prípadného trestného konania alebo informácie o spotrebičoch na odbernom mieste. Zároveň od vypočítanej výšky škody je nutné odpočítať prípadné platby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal odberateľ v období neoprávneného odberu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. z 15. decembra 2011). Bez doplňujúceho zisťovania skutočne spôsobenej škody by bol odberateľ neprimerane zaťažený, čo by bolo v rozpore s jeho právom na ochranu majetku.

22. S uvedenými závermi ústavného súdu sa odvolací súd plne stotožňuje a zároveň odkazuje na ďalší nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle záverov ktorého neupravuje problematiku zodpovednosti za škodu v celom rozsahu, a preto ak nie je náhrada škody upravená v , potom v zmysle (podľa ktorého právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva; ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon) treba aj na podnikateľské subjekty aplikovať ustanovenia o zodpovednosti, za škodu z , a to najmä ustanovenia o všeobecnej povinnosti, predchádzania škodám ( ), o všeobecnej zodpovednosti, za škodu ( a nasl ), ako aj o zodpovednosti, za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom ( ) a nasl.

23. Uvádzaný názor prvoinštančného ako aj odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí nie je v rozpore ani s Uznesením NS SR zo dňa 29. novembra 2018 sp. zn. zverejneného v Zbierke rozhodnutí NS SR pod R 45/2019, ktorý sa týkal neoprávneného odberu plynu podnikateľským subjektom a to z dôvodu, že v tejto súdenej veci bolo možné vzniknutú škodu vyčísliť na základe Vyhl. č. a nejednalo sa o neoprávnený odber s meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. S týmto rozhodnutím NS SR sa zaoberal aj Ústavný súd SR v náleze a priklonil sa k záveru v rozhodnutí NS SR uvedeným, že pri neoprávnenom odbere energií sa jedná o objektívnu zodpovednosť odberateľa.

24. Pokiaľ žalobca namieta vykonanie ohliadky súdom prvej inštancie na odbernom mieste po 11 rokoch a argumentuje absurdnosťou takéhoto postupu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie uvedenou ohliadku zaisťoval dôkazy a podklady pre určenie výšky vzniknutej škody žalobcovi pri neoprávnenom odbere žalovaného, na základe ktorých, následne súdom ustanovený znalec dospel k určeniu výšky škody v Doplnku č. 2/ k znaleckému posudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že to bol práve žalobca, ktorý porušil pri zistení neoprávneného odberu svoje zákonné povinnosti zistiť spotrebiče a ich príkon tak, aby bolo možné ustáliť vzniknutú škodu ako to vyžadoval vtedy platný zákon a vyhláška. Dôkazné bremeno preukázania vzniku škody bolo v tomto prípade na žalobcovi, a to aj napriek objektívnej zodpovednosti odberateľa. Následkom neunesenia dôkazného bremena je v konečnom dôsledku zamietnutie žaloby. V súdenej veci je však konanie v časti o zaplatenie 919.- Eur právoplatne skončené. Odvolací súd súladne zo závermi súdu prvej inštancie zotrváva na názore, že žalobca pri zistení neoprávneného odberu na predmetnom odbernom mieste porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a vyhlášky, nevykonal riadne súpis spotrebičov a ich príkony napojené na neoprávnený odber elektriny. Vyúčtoval si vzniknutú škodu podľa Vyhl. č. vo výške 2.917,05 Eur, ktorá suma bola pre neho výrazne priaznivejšia, napriek tomu, že bolo možné jednoduchým spôsobom vzniknutú škodu zistiť a vyčísliť podľa Vyhl. č. Vzniknutú škodu vyčíslil znalec vo výške 895,73 Eur, pričom je možné konštatovať, že spotrebiče spísané pri ohliadke nariadenej súdom sú v podstate totožné so spísanými spotrebičmi vyplývajúcimi z protokolu spísaným žalobcom pri zistení neoprávneného odberu. Túto sumu súd prvej inštancie žalobcovi aj priznal navýšenú o sumu - ktorá predstavovala priame náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu a vo zvyšku žalobu správne, pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, zamietol.

25.1. K námietke žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný uvádza odvolací súd nasledovné.

25.2. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

25.3. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení . Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácií dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd konštatuje, že všetky uvedené zákonné náležitosti napadnutý rozsudok spĺňa. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, zdôvodnil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a ako vec právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, je dostatočne argumentačne presvedčivé a vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu.

25.4. Konkrétne odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní bol súdom ustanoveným znalcom Ing. Holjenčíkom vypracovaný Znalecký posudok zo dňa 18.07.2011, Doplnok č. 1 zo dňa 12.06.2014 a Doplnok č. 2 zo dňa 24.10.2017, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal výlučne z tohto znaleckého dokazovania a jeho doplnkov, ktoré je potrebné chápať ako celok. Preto argumentácia žalobcu, že nie je zrejmé, z ktorého znaleckého posudku vychádzal súd prvej inštancie, pretože v konaní boli vypracované tri znalecké posudky, nie je na mieste.

26. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch III. a IV., o ktorých rozhodol za aplikácie .

27. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia , , pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia , v spojení s tak, že žalovanému proti žalobcovi, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. . Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).