Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Sa-22-2019.pdf
PDF · 142.44 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X/XX, XXX XX C., zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Mejstríkom, so sídlom S. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 36338-7/2017-BA zo dňa 12.05. 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: 36338-7/2017- BA zo dňa 12.05.2017 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín vydala dňa 22. februára 2017 rozhodnutie č. 1209-6/2017- DK, ktorým rozhodla tak, že odo dňa 03. januára 2017 zaniká žalobcovi nárok na úrazový príplatok priznaný rozhodnutím č. DK-50351/2016 a podľa § 112 ods. 2, 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. sa od 03. januára 2017 nárok na úrazový príplatok odníma a jeho výplata sa zastavuje.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolacom konaní žalovaný rozhodnutím číslo: 36338-7/2017-BA zo dňa 12.05. 2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2017. V odôvodnení žalovaný uviedol, že dôvodom zániku nároku poškodeného na úrazový príplatok, jeho odňatie a zastavenie výplaty úrazového príplatku odo dňa 03. januára 2017 bola skutočnosť, že dočasná práceneschopnosť poškodeného, ktorá trvala odo dňa 09.09.2016, prestala odo dňa 03. januára 2017 súvisieť s pracovným úrazom zo dňa 08.09.2016. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že nárok na výplatu úrazového príplatku sa odníma a jeho výplata sa zastavuje odo dňa 03. januára 2017 z dôvodu, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Martin oznámila pobočke, že pri kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu u C.. D. X. - ošetrujúceho lekára bolo zistené, že liečba pracovného úrazu poškodeného bola ukončená dňom 02. januára 2017. Žalovaný sa domnieva, že uvedené nie je dôvod na zánik nároku na výplatu úrazového príplatku, nakoľko z priloženej dokumentácie ošetrujúceho lekára vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť poškodeného naďalej pokračuje. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že naďalej je práceneschopný a jeho liečenie naďalej pretrváva, tak ako pretrvával aj jeho nárok na výplatu nemocenského, nakoľko sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku pracovného úrazu a súčasne mu do dnešného dňa trvá nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia žalovaný uviedol, že domnienka poškodeného, že automaticky počas celej doby poberania nemocenského bude mať nárok aj na výplatu úrazového príplatku je mylná. Je potrebné si uvedomiť, že na jednej strane poškodený síce spĺňa základné podmienky nároku na úrazový príplatok,
ale na druhej strane treba sledovať, či sa tieto podmienky počas poberania úrazového príplatku nezmenili tak, ako sa to stalo aj v tomto prípade, kedy dočasná pracovná neschopnosť odo dňa 03.01.2017 prestala súvisieť s pracovným úrazom zo dňa 08.09.2016 a začala trvať na iný dôvod. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že poškodený bol odo dňa 03.01.2017 na dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu, ktorý nesúvisí so vznikom pracovného úrazu, takže nárok na úrazový príplatok odo dňa 03.01.2017 mu nepatrí, pretože od tohto dňa nespĺňa podmienku nároku na úrazový príplatok a podmienky na výplatu úrazového príplatku podľa § 85 zákona. Na margo veci bližšie ešte uviedol, že nemocenské a úrazový príplatok sú dve rozdielne dávky, ktoré spolu síce do určitej miery súvisia, ale každá táto dávka má iné podmienky nároku na priznanie ako aj podmienky na výplatu.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 12. mája 2017 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v sociálnych veciach. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.07.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 36338-7/2017-BA zo dňa 12.05.2017, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín číslo: 1209-6/2017-DK zo dňa 22.02.2017, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 09. septembra 2016 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08. septembra 2016 vo veci zániku a odňatia nároku na úrazový príplatok a zastavenia výplaty úrazového príplatku odo dňa 03. januára 2017, priznaného rozhodnutím č. DK-50351/2016 zo dňa 12.10.2016, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín. Žalobca v žalobe uviedol, že utrpel dňa 08.09.2016 úraz, ktoré zranenie bolo zápisom z prerokovania registrovaných pracovných úrazov zo dňa 16.09.2016 odškodňovacou komisiou kvalifikované ako pracovný úraz. Na základe toho následne Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín vydala dňa 10.10.2016 rozhodnutie, v zmysle ktorého mal žalobca pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 09.09.2016 podľa § 30, § 34 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na nemocenské poistenie za obdobie od 19.09.2016 do zániku nároku na nemocenské vo výške 14,64347500 Eur za deň. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín vydala dňa 12.10.2016 rozhodnutie, na základe ktorého v zmysle ust. § 85 až § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. má nárok na úrazový príplatok od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 14,64347500 Eur za každý deň a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 6,65612500 Eur za každý deň dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom trvá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín v prvostupňovom rozhodnutí konštatovala, že odo dňa 03.01.2017 zanikol žalobcovi nárok na úrazový príplatok z dôvodu, že pri kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu u C. X. bolo zistené, že liečba pracovného úrazu bola ukončená dňa 02.01.2017. Podľa názoru žalobcu toto však nie je zákonný dôvod zániku nároku na výplatu úrazového príplatku a z priloženej dokumentácie vedenej u C.. D. X. vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť žalobcu pokračuje. V dôsledku pádu kvalifikovaného ako pracovný úraz u žalobcu sa do dnešného dňa prejavujú následky zranenia, a to predovšetkým bolesť kolena pri záťažovej činnosti, tŕpnutie stehenného svalu na pravej nohe a z toho dôvodu absolvoval žalobca koncom januára rehabilitáciu. Pre bolesti zápästia absolvoval žalobca dňa 14.02.2017 operáciu karpalného tunela. Po operácii žalobcovi naďalej pretrvávali zdravotné komplikácie, a to tŕpnutie prstov a zápästia, v dôsledku čoho absolvoval množstvo ďalších vyšetrení, výsledkom ktorých bol záver, že žalobca sa musí podrobiť ďalšej operácii zápästia. Žalobca v žalobe zdôraznil, že do dňa 08.09.2016, teda do dňa, kedy utrpel úraz, nemal žiadne zdravotné problémy. Vyplýva to aj z lekárskej správy o absolvovaní preventívnej prehliadky u svojho obvodného lekára C. dňa 17.08.2016, teda niekoľko dní pred úrazom. K tvrdeniu žalovaného, že nedoručil zdravotnú dokumentáciu, uviedol, že je nepravdivé vzhľadom na skutočnosť, že zdravotná dokumentácia v požadovanom rozsahu bola doručená posudkovej lekárke.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že na základe žiadosti žalobcu vo forme Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. O 462774, diel II., vo veci nároku na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08. septembra 2016, ktorá bola Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín doručená dňa 19. septembra 2016 a ktorá vydala rozhodnutie č. DK-50351/2016 zo dňa 12.10.2016. Predmetným rozhodnutím pobočka priznala žalobcovi nárok na úrazový príplatok od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 14,64347500 Eur za každý deň a od štvrtého dňa v sume 6,65612500 Eur za každý deň dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom trvá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia podľa zákona. Rozhodnutie o priznaní nároku na úrazový príplatok nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2016 a vykonateľnosť dňa 12.10.2016. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Martin dňa 25.01.2017 oznámila pobočke, že kontrolou vykonanou u C.. D. X., všeobecný lekár (ďalej len ošetrujúci lekár) bolo zistené, že liečba v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08. septembra 2016 bola dňom 02. januára 2017 ukončená a dočasná pracovná neschopnosť žalobcu pokračuje zo všeobecných príčin. Žalobca podal odvolanie a pobočka požiadala posudkovú lekárku pobočky Martin o opakovanú kontrolu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, konkrétne, či dočasná pracovná neschopnosť žalobcu súvisí naďalej s pracovným úrazom zo dňa 08.09.2016, ktorá naďalej trvala na tom, že dôvod ukončenia poberania úrazového príplatku bol opodstatnený a liečba pracovného úrazu skončila dňa 02. januára 2017. S vyjadrením posudkovej lekárky pobočky Martin sa stotožnil aj ošetrujúci lekár žalobcu. Žalovaný v súvislosti s odvolaním žalobcu požiadal dňa 25.04.2017 odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie o súčinnosť, či v danom prípade dočasná pracovná neschopnosť žalobcu súvisí naďalej s pracovným úrazom zo dňa 08.09.2016. Sociálna poisťovňa, ústredie odbor lekárskej posudkovej činnosti vo svojom stanovisku uviedol, že 26.04.2017 bola kompletná zdravotná dokumentácia odstúpená posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Žiline, ktorý dňa 13.04.2017 vypracoval stanovisko, v ktorom uviedol, že podľa prvotného vyšetrenia z úrazovej ambulancie zo dňa 08. septembra 2016 vyplýva, že úrazovým dejom došlo k poškodeniu zápästia a palca vľavo, pravého kolena s distálnou časťou štvorhlavého stehnového svalu bočne. Diagnosticky bol stav uzatvorený ako pomliaždenie iných častí zápästia a ruky, pomliaždenie kolena a bola zahájená rehabilitácia. Pri kontrolnom vyšetrení zo dňa 31.10.2016 bolo zistené, že u žalobcu pretrváva bolestivosť pravého kolena a vyšetrením magnetickou rezonanciou zo dňa 19.10.2016 zistená mukoidná mierna degenerácia a menšia nepravidelná ruptúra predného rohu laterálneho menisku s drobnou cystou, diskrétna nerovnosť chondrálneho povrchu palety, ľahká gonartróza a jemná laterálny suprapatelárna pika. Rehabilitácia u žalobcu bola ukončená. Chirurgická kontrola už nebola potrebná. Žalobcovi bolo doporučené vyšetrenie ortopédom, diagnostický záver - pomliaždenie kolena. Nález na ľavej ruke nie je popisovaný, z čoho vyplýva, že liečba poranenia ľavej ruky v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08.09.2016 bola ukončená dňa 31.10.2016. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že posudkový lekár ústredia uviedol, že žalobca dňa 02. januára 2017 absolvoval ortopedické vyšetrenie, kde v objektívnom náleze sa uvádza - pravá dolná končatina: coxa funkčne voľná, koleno bez náplne, extenzia i flexia voľná, nebolestivá, rotácie nebolestivé - stabilné, jabĺčko mobilné - nebolestivé, stav uzavretý ako počínajúca gonartróza. Z uvedeného teda vyplýva, že funkčný nález na pravom kolene bol v norme, artrotické zmeny pravého kolena boli primerané veku. Záver stanoviska z 13.04.2017 znel, že na základe odborných vyšetrení liečba žalobcu pre pracovný úraz, ktorý sa stal 08.09.2016, trvala odo dňa 08. septembra 2016 do 02. januára 2017. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalobca spĺňa podmienky ustanovené v § 85 zákona, nakoľko v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08.09.2016 sa stal práceneschopný a súčasne do dnešného dňa trvá jeho nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia, je mylná, nakoľko je potrebné zdôrazniť, že na jednej strane síce žalobca pred vydaním rozhodnutia o priznaní nároku na úrazový príplatok splnil základné podmienky nároku na úrazový príplatok, ale na druhej strane treba sledovať, či sa tieto podmienky počas poberania úrazového príplatku nezmenili tak, ako sa to stalo aj v danom prípade, kedy dočasná pracovná neschopnosť odo dňa 03. januára 2017 prestala súvisieť s pracovným úrazom zo dňa 08.09.2016 a začala trvať pre iný dôvod. Pokiaľ aj trvá dočasná pracovná neschopnosť žalobcu, ktorá má byť dôvodom na pokračovanie vo výplate úrazového príplatku, žalovaný uviedol, že nakoľko dočasná pracovná neschopnosť žalobcu od 03.01.2017 síce pokračuje, ale nie pre pracovný úraz. Pokiaľ žalobca poukazuje na liečbu týkajúcu sa poranenia palca a zápästia, žalovaný zistil, že žalobca sa dlhodobo lieči na diagnózu syndróm karpálneho tunela. Predmetná diagnóza sa však považuje za chorobu a nie úraz. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 26Sa/8/2017 dňa 04. apríla 2018 tak, že „Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 36338-7/2017-BA zo dňa 12.05.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania voči žalovanému.“ Proti predmetnému rozsudku správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 7Sk/19/2018 zo dňa 26. júna 2019, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 04. apríla 2018 č.k. 26Sa/8/2017-128 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že „Vo svetle vyššie uvedenom, najvyšší súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že odôvodnenie krajského súdu je nedostatočné. Krajský súd v podstate odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že ukončenie PN malo byť vyznačené na PN s tým, že buď mala byť vystavená nová PN pre žalobcu alebo v pôvodnej PN sa mala vyznačiť diagnóza, na základe ktorej PN pokračuje; v opačnom prípade žalobcovi ostala PN č. O 462774 s diagnózou S60.2, S80.0 a s označením, že ide o pracovný úraz. Krajský súd však správnosť tohto tvrdenia ničím nepodložil, v odôvodnení absentujú skutkové a právne závery podporujúce správnosť tvrdenia krajského súdu. Neuviedol v tejto súvislosti žiadnu úvahu, na základe čoho, respektíve akých skutočností mala byť vystavená nová PN pre žalobcu alebo v pôvodnej PN sa mala vyznačiť diagnóza, na základe ktorej PN pokračuje. Nadväzujúc na uvedené, krajský súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že Sociálna poisťovňa používa tlačivo nazvané „Oznámenie o zmene dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti“ obsahujúce možnosť pre ošetrujúceho lekára, aby sa vyjadril ku skutočnostiam týkajúcich sa zdravotného stavu dotknutej osoby vrátane konštatovania prípadnej zmeny v dôvode dočasnej pracovnej neschopnosti v uvedením aj konkrétneho dátumu, kedy táto zmena nastala, tak ako to bolo realizované v prejednávanej veci (Oznámenie o zmene dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z 18. januára 2017, v ktorom ošetrujúci lekár konštatoval, že na základe ortopedického vyšetrenia z 02. januára 2017 bola ukončená liečba pracovného úrazu). Pokiaľ teda krajský súd bez ďalšieho iba stroho dôvodil potrebou vystavenia novej PN pre žalobcu alebo vyznačenia diagnózy v pôvodnej PN, na základe ktorej PN pokračuje, takéto rozhodnutie krajského súdu možno považovať za svojvoľné a zjavne neodôvodnené. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať v medziach podanej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.“
6. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa § 199 a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 25.11.2021 za aplikácie § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, teda preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a vrátil vec žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
7. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
8. Správny súd na nariadenom pojednávaní vec prejednal v zmysle vyhlášky č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, pretože podľa § 1 ods. 2 predmetnej vyhlášky išlo o vec, ktorá nezniesla odklad vzhľadom na dátum podania žaloby, charakteru správnej veci a právnej istoty, ktorá sa účastníkovi dáva rozhodnutím vo veci, za súčasného zabezpečenia ochrany zdravia osôb, ktoré sa pojednávania zúčastnili.
9. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
11. Podľa § 86 zákona sa úrazový príplatok poskytuje za dni.
12. Podľa § 83 zákona poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
13. Podľa § 109 ods. 1 zákona nárok na úrazovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.
15. Podľa § 112 ods. 2 zákona sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
16. Podľa § 112 ods. 4 zákona výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
17. Podľa § 112 ods. 6 zákona sa dávka odníme, zníži alebo sa jej výplata zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
18. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín (ďalej len prvostupňový správny orgán) rozhodnutím číslo: 1209-6/2017-DK zo dňa 22.02.2017 rozhodla podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z., že I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X/XX, C., ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 09.09.2016 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08.09.2016, odo dňa 03. januára 2017 zaniká nárok na úrazový príplatok priznaný rozhodnutím č. DK-50351/2016 a podľa § 112 ods. 2, 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. od 03.01.2017 odňala nárok na úrazový príplatok a jeho výplatu zastavila.
19. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca podal odvolanie. O odvolaní rozhodol druhostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: 36338-7/2017-BA zo dňa 12.05.2017 tak, že odvolanie I. J. zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín číslo: 1209-6/2017-DK zo dňa 22.02.2017. V odôvodnení žalovaný uviedol, že dôvodom zániku nároku poškodeného na úrazový príplatok, jeho odňatie a zastavenie výplaty úrazového príplatku odo dňa 03. januára 2017 bola skutočnosť, že dočasná práceneschopnosť poškodeného, ktorá trvala odo dňa 09.09.2016, prestala odo dňa 03. januára 2017 súvisieť s pracovným úrazom zo dňa 08.09.2016. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že nárok na výplatu úrazového príplatku sa odníma a jeho výplata sa zastavuje odo dňa 03. januára 2017 z dôvodu, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Martin oznámila pobočke, že pri kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu u C. - ošetrujúceho lekára bolo zistené, že liečba pracovného úrazu poškodeného bola ukončená dňom 02. januára 2017. Žalovaný sa domnieva, že uvedené však nie je dôvod na zánik nároku na výplatu úrazového príplatku, nakoľko z priloženej dokumentácie ošetrujúceho lekára vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť poškodeného naďalej pokračuje. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že naďalej je práceneschopný a jeho liečenie naďalej pretrváva, tak ako pretrvával aj jeho nárok na výplatu nemocenského, nakoľko sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku pracovného úrazu a súčasne mu do dnešného dňa trvá nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia žalovaný uviedol, že domnienka poškodeného, že automaticky počas celej doby poberania nemocenského bude mať nárok aj na výplatu úrazového príplatku, je mylná. Je potrebné si uvedomiť, že na jednej strane poškodený síce spĺňa základné podmienky nároku na úrazový príplatok, ale na druhej strane treba sledovať, či sa tieto podmienky počas poberania úrazového príplatku nezmenili tak, ako sa to stalo aj v tomto prípade, kedy dočasná pracovná neschopnosť odo dňa 03.01.2017 prestala súvisieť s pracovným úrazom zo dňa 08.09.2016 a začala trvať na iný dôvod. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že poškodený bol odo dňa 03.01.2017 na dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu, ktorý nesúvisí so vznikom pracovného úradu, takže nárok na úrazový príplatok odo dňa 03.01.2017 mu nepatrí, pretože od tohto dňa nespĺňa podmienku nároku na úrazový príplatok a podmienky na výplatu úrazového príplatku podľa § 85 zákona. Na margo veci bližšie žalovaný ešte
uviedol, že nemocenské a úrazový príplatok sú dve rozdielne dávky, ktoré spolu síce do určitej miere súvisia, ale každá táto dávka má iné podmienky nároku na priznanie ako aj podmienky na výplatu.
20. Žalobca v žalobe uviedol rovnaké dôvody ako uvádzal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutia. Žalobca v žalobe tvrdil, že s poukazom na § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Zdôraznil, že dočasná pracovná neschopnosť je i po 03.01.2017.
21. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že dočasná pracovná neschopnosť je i ďalej, t.j. od 03.01.2017, preto má nárok na úrazový príplatok podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z., súd udáva, že v administratívnom spise sa nachádza Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. O 462774, II. žiadosť o nemocenské a žiadosť o úrazový príplatok. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že žalobca bol neschopný práce od 09.09.2016. Neschopnosť práce je označená ako pracovný úraz. V administratívnom spise sa nachádza Zápis prerokovania registrovaných pracovných úrazov za mesiac september 2016, príčin ich vzniku a prijatých opatrení v odškodňovacej komisii zo dňa 16.09.2016, z ktorého vyplýva, že komisia navrhla odškodniť I. vo výške 100 %. V Oznámení o poistnej udalosti Sociálnej poisťovni sa ako podrobný popis vzniku poistnej udalosti uvádza, že pri ukladaní polotovaru do stroja z poza stroja vybehol potkan, zamestnanec sa preľakol a pustil ručne prenášané bremeno, pričom si spôsobil úraz: narazenie stehna, palca ruky s vytočením dlaní rúk. Vzhľadom na zistené skutočnosti žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 09. septembra 2016 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08.09.2016. Na základe splnenia zákonných podmienok mu bol dňa 12. októbra 2016 priznaný úrazový príplatok rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín č. DK-50351/2016 zo dňa 12.10.2016. Sociálna poisťovňa, pobočka útvar úrazového poistenia vyhotovila Oznámenie o zmene dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu - I.. Dočasná pracovná neschopnosť trvá od 09.09.2016 z dôvodu pracovného úrazu. Diagnóza bola stanovená S60.2, S80.0 a ďalej sa uvádza, že kontrolou vykonanou posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne dňa 18.01.2017 bolo zistené, že od 03.01.2017 došlo k zmene dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá už netrvá z dôvodu pracovného úrazu ale z iného dôvodu. Oznámenie o zmene dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti obsahuje aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ktorý uviedol, že na základe ortopedického vyšetrenia zo dňa 02.01.2017 je ukončená liečba pracovného úrazu.
22. Nebolo namietané v prejednávanej veci, ustálenie skutkového stavu, tak ako bol uvedený v rozhodnutí sp.zn. 26Sa/8/2017 zo dňa 04. apríla 2018, v zmysle ktorého bolo konštatované, že prvostupňový správny orgán ukončil dočasnú práceneschopnosť žalobcu 02.01.2017 a zároveň uviedol, že PN pokračuje zo všeobecných príčin.
23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe.
24. Zástupca žalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrenia žalovaného k žalobe a dôvodov rozhodnutia.
25. Krajský súd, ako správny súd, zvýrazňuje, že zo zákona je nemocensky poistený zamestnanec v právnom vzťahu, ktorý mu zakladá právo na mesačný príjem zo závislej činnosti. V zmysle zákonnej úpravy má zamestnanec nárok na dávku nemocenské, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku a síce, že pre úraz bol uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti. Netreba opomínať, že dočasná práceneschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, a to podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb. Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu v rámci lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia vykonávajú posudkoví lekári. Títo spolupracujú s praktickým lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a kontrolu diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke trvania práceneschopnosti.
26. Priznanie úrazového príplatku podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a to status zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz, uznanie zamestnanca za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu a súbeh nároku na úrazový príplatok s
nárokom na náhradu príjmu alebo s nárokom na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. V posudzovanom prípade žalobca splnil zákonnú podmienku statusu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa stotožnil s rozhodnutím orgánu nižšieho stupňa a zhodne uzavreli, že žalobcovi nebol úrazový príplatok priznaný z dôvodu, že nepreukázal, že jeho práceneschopnosť trvala v spornom období v dôsledku pracovného úrazu. Bolo teda nesporné, že žalobca utrpel pracovný úraz dňa 08.09.2016 o 19:00 hod. u zamestnávateľa OFZ, a.s., so sídlom Istebné (ďalej aj len „zamestnávateľ“), a to pri vkladaní polotovaru do stroja, kedy si poranil ľavý palec, zápästie a pravé koleno. Tento úraz bol uznaný zamestnávateľom za pracovný. Žalobca teda splnil podmienky ustanovené v § 85 zákona č. 461/2003 Z.z., ale spornou zostala dĺžka nároku na úrazový príspevok počas pracovnej neschopnosti žalobcu, keďže vyšetrením bolo zistené, že odo dňa 03. januára 2017 došlo u poškodeného k zmene dôvodu trvania DPN, ktorá už podľa uvedenia v rozhodnutí žalovaného netrvala z dôvodu pracovného úrazu, ale z iného dôvodu, ktorý nielen podľa vyjadrenia posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu už nebol v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, čím bola stanovená dĺžka práceneschopnosti žalobcu súvisiaca s pracovným úrazom, a teda i s nárokom na úrazový príplatok.
27. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, ktorú žalobca videl v absencii tej jeho časti, kde by sa správny orgán vysporiadal s jeho námietkami. Do dňa 08.09.2016, teda do dňa, kedy žalobca utrpel úraz, nemal žalobca žiadne zdravotné problémy. Vyplýva to aj z lekárskej správy o absolvovaní preventívnej prehliadky u jeho obvodného lekára C.. D. X. dňa 17.08.2016, teda len niekoľko dní pred úrazom. Žalobca, podľa jeho tvrdení, nikdy predtým nemal problémy s chrbticou, ani bolesťou horných či dolných končatín. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca je do dnešného dňa (rozumej dátum podania žaloby) uznaný za práceneschopného a jeho liečenie naďalej pretrváva, tak ako pretrváva aj jeho nárok na výplatu nemocenského. Žalobca je presvedčený o tom, že vyššie spomínané zdravotné komplikácie sú následkom utrpeného pracovného úrazu, pretože nikdy až do utrpenia pracovného úrazu nemal zdravotné problémy a bolesti ani s kolenom na pravej dolnej končatine, ani natrhnutý meniskus, netrpel tŕpnutím stehna, prstov na ruke. Mal za to, že žalobca spĺňa zákonné podmienky ust. § 85 zákona, nakoľko sa stal nespochybniteľne DPN v dôsledku pracovného úrazu a súčasne mu do dnešného dňa (dátum podania žaloby) trvá nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
28. Krajský súd po vykonanom dokazovaní s poukazom na obsah spisového materiálu ako i administratívneho spisu konštatuje, že právom Sociálnej poisťovne bolo posudzovať zdravotný stav žalobcu a skúmať, či trvá jeho práceneschopnosť vyvolaná pracovným úrazom. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia o nepriznaní nároku na úrazový príplatok žalobcu bolo konštatovanie, že neboli splnené podmienky stanovené v § 85 zákona č. 461/2003 Z.z., a to konkrétne podmienka, že dočasná práceneschopnosť žalobcu (od 03. januára 2017) nebola v dôsledku pracovného úrazu. Záver, že dočasná práceneschopnosť žalobcu od 03. januára 2017 nebola v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu z 08.09.2016, žalovaný i prvostupňový správny orgán vyvodili z predložených podkladov (z lekárskych správ predložených žalobcom, lekárskych posudkov posudkových lekárov), z ktorých vyplýva, že dňa 25. januára 2017 posudková lekárka pobočky MT mailom oznámila pobočke, že kontrolou vykonanou u ošetrujúceho lekára bolo zistené, že liečba v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08. septembra 2016 bola dňom 02. januára 2017 ukončená a DPN pokračuje zo všeobecných príčin. Na základe vyššie uvedeného pobočka vydala rozhodnutie, ktorým rozhodla, že poškodenému odo dňa 03. januára 2017 zaniká nárok na úrazový príplatok a súčasne mu od 03. januára 2017 odníma nárok na úrazový príplatok a zastavuje výplatu, priznaného rozhodnutím o priznaný nároku na ÚP. Po podaní odvolania poškodeným, pobočka listom č. 1209-8/2017-DK zo dňa 21. marca 2017, požiadala posudkovú lekárku pobočky MT, o opakovanú kontrolu trvania DPN, konkrétne, či DPN poškodeného súvisí naďalej s pracovným úrazom zo dňa 08. septembra 2016, pričom posudková lekárka naďalej trvala na tom, že dôvod ukončenia poberania úrazového príplatku bol opodstatnený a liečba pracovného úrazu skončila dňa 02. januára 2017. Dňa 13. apríla 2017 bolo ústrediu doručené podanie označené ako „Oznámenie o zmene dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti“ zo dňa 18. januára 2017 (ďalej len „oznámenie“). V predmetnom oznámení bolo posudkovou lekárkou pobočky MT uvedené, že kontrolou vykonanou dňa 18. januára 2017 bolo zistené, že odo dňa 03. januára 2017 došlo u poškodeného k zmene dôvodu trvania DPN, ktorá už netrvá z dôvodu pracovného úrazu, ale z iného dôvodu. S vyjadrením posudkovej lekárky pobočky MT sa stotožnil aj ošetrujúci lekár poškodeného. Ústredie v súvislosti s odvolaním poškodeného požiadalo dňa 25. apríla 2017 odbor
lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „OLPČ ústredie“), o súčinnosť, či v danom prípade DPN poškodeného súvisí naďalej s pracovným úrazom zo dňa 08. septembra 2016. OLPČ ústredia v stanovisku zo dňa 26. apríla 2017 uviedol, že kompletná zdravotná dokumentácia bola dňa 04. apríla 2017 odstúpená posudkovému lekárovi ústredia, so sídlom v Žiline (ďalej len „posudkový lekár ústredia“), ktorý dňa 13. apríla 2017 vypracoval stanovisko, v ktorom uviedol, že podľa prvotného vyšetrenia z úrazovej ambulancie zo dňa 08. septembra 2016 sa v úrazovom deji uvádza, že poškodený v práci približne o 18:00 hod. zakopol a spadol, narazil ľavou rukou a pravým kolenom do stroja. Subjektívne pri prvovyšetrení poškodený udával bolesť ľavého palca, zápästia, zápästia a pravého kolena. V objektívnom náleze sa uvádza, že ľavý palec a zápästie je palpačne bolestivé s opuchom, s obmedzenou hybnosťou pre bolesť, bez krvnej podliatiny. Neurocirkulačné pomery sú v norme. Pravé koleno poškodeného je bez náplne, palpačná bolestivosť distálne štvorhlavého svalu bočne, koleno stabilné, hybnosť mierne obmedzená, predozadne negatívna. Vyšetrenie na menisku taktiež negatívne. U poškodeného bolo vykonané aj röntgenové vyšetrenie, ktorého záver znel, že palec, zápästie a koleno sú bez čerstvých úrazových zmien. Poškodenému bolo doporučené šetrenie sa, studené obklady a lieky od bolesti. Ďalej posudkový lekár ústredia uviedol, že poškodený dňa 02. januára 2017 absolvoval ortopedické vyšetrenie, kde v objektívnom náleze sa uvádza - pravá dolná končatina: coxa funkčne voľná, koleno bez náplne, extenzia i flexia voľná, nebolestivá, rotácie nebolestivé - stabilné, jabĺčko mobilné - nebolestivé, stav uzavretý ako počínajúca gonartróza. Ďalšia kontrola u poškodeného mala byť vykonaná podľa potreby. Bolo mu odporučené posilovať stehenné svalstvo. Z uvedeného teda vyplýva, že funkčný nález na pravom kolene je v norme, artrotické zmeny pravého kolena sú primerané veku. Posudkový lekár ústredia k námietke poškodeného, týkajúcej sa chýbajúcich odborných nálezov v zdravotnej dokumentácii poškodeného, uviedol, že poškodený bol posudkovou lekárkou pobočky MT vyzvaný na ich doručenie, avšak do dnešného dňa tak neučinil, preto pri vypracovaní stanoviska zo dňa 13. apríla 2017 vychádzal z dostupných nálezov. Záver stanoviska zo dňa 13. apríla 2017 znel: na základe odborných vyšetrení má za to, že liečba poškodeného pre pracovný úraz, ktorý sa stal dňa 08. septembra 2016, trvala odo dňa 08. septembra 2016 do dňa 02. januára 2017.
29. Hodnotenie vykonané posudkovými lekármi žalovaného (i prvostupňového správneho orgánu), v ktorých kompetencii je práve takáto činnosť, a ako i vyhodnotenie dĺžky pracovnej neschopnosti žalobcu súvisiacej s pracovným úrazom z 08. septembra 2016, však nebolo možné správnym súdom posúdiť ako také, ktoré by v dostatočnom rámci dávalo jednoznačnú odpoveď posúdenia tvrdení žalobcu, v zmysle ktorých jeho práceneschopnosť od 03.01.2017 aj naďalej trvala z dôvodov dôsledkov pracovného úrazu z 08.09.2016. Žalobca sa nestotožnil so závermi žalovaného, že dočasná práceneschopnosť žalobcu pokračovala z iného, odlišného, dôvodu ako bol pracovný úraz žalobcu. Tento dôvod trvania ďalšej práceneschopnosti (po dátume ukončenia práceneschopnosti dňom 02.01.2017) žalobcu, podľa zistení správneho súdu, nebol v napadnutom rozhodnutí žalovaného konkretizovaný a ani špecifikovaný, bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, že DPN pokračuje „zo všeobecných príčin“. „OLPČ ústredia v stanovisku zo dňa 26. apríla 2017 uviedol, že kompletná zdravotná dokumentácia bola dňa 04. apríla 2017 odstúpená posudkovému lekárovi ústredia, so sídlom v Žiline (ďalej len „posudkový lekár ústredia“), ktorý dňa 13. apríla 2017 vypracoval stanovisko, v ktorom uviedol, že podľa prvotného vyšetrenia z úrazovej ambulancie zo dňa 08. septembra 2016 sa v úrazovom deji uvádza, že poškodený v práci približne o 18:00 hod. zakopol a spadol, narazil ľavou rukou a pravým kolenom do stroja. Subjektívne pri prvovyšetrení poškodený udával bolesť ľavého palca, zápästia a pravého kolena. V objektívnom náleze sa uvádza, že ľavý palec a zápästie je palpačne bolestivé s opuchom, s obmedzenou hybnosťou pre bolesť, bez krvnej podliatiny. Neurocirkulačné pomery sú v norme. Pravé koleno poškodeného je bez náplne, palpačná bolestivosť distálne štvorhlavého svalu bočne, koleno stabilné, hybnosť mierne obmedzená, predozadne negatívna. Vyšetrenie na menisku taktiež negatívne. U poškodeného bolo vykonané aj röntgenové vyšetrenie, ktorého záver znel, že palec, zápästie a koleno sú bez čerstvých úrazových zmien. Poškodenému bolo doporučené šetrenie sa, studené obklady a lieky od bolesti. Konštatoval, že z prvovyšetrenia jednoznačne vyplýva, že úrazovým dejom došlo k poškodeniu zápästia a palca vľavo, pravého kolena s distálnou časťou štvorhlavého stehnového svalu bočne. Diagnosticky bol stav uzatvorený ako pomliaždenie iných častí zápästia a ruky, pomliaždenie kolena. Bola zahájená rehabilitácia.“ Z dôkazov v administratívnom spise vyplýva, že pracovný úraz žalobca podľa Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 16. septembra 2016 a zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze spísaného dňa 12. septembra 2016 utrpel dňa 08. septembra 2016 o 19:00 hod. u zamestnávateľa OFZ, a.s., so sídlom Istebné, 027 53 Istebné (ďalej len „zamestnávateľ“), a to pri vkladaní polotovaru do stroja, kedy si poranil ľavý palec, zápästie a pravé koleno. Tento úraz bol uznaný zamestnávateľom za pracovný. Zo
stanoviska posudkového lekára zo dňa 13.04.2017, ktoré bolo prevzaté i do napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva konštatovanie, že „....Z uvedeného prvovyšetrenia jednoznačne vyplýva, že úrazovým dejom došlo k poškodeniu zápästia a palca vľavo“, „...Diagnosticky uzatvorený stav ako pomliaždenie iných častí zápästia a ruky“, „Nález na ľavej ruke nie je popisovaný, z uvedeného vyplýva, že liečba poranenia ľavej ruky v dôsledku pracovného úrazu je ukončená 31.10.2016“. Vzhľadom na citované skutočnosti, obsah spisového materiálu, obsah administratívneho spisu dospel správny súd k záveru nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď je zrejmé, že úrazovým dejom došlo i k poškodeniu zápästia a palca, čo bolo diagnosticky vyhodnotené ako pomliaždenie iných častí zápästia a ľavej ruky, pričom posudkový lekár konštatuje, bez ďalšieho, ukončenie liečby 31.10.2016 z dôvodu, že nález na ľavej ruke nie je popisovaný, pritom z Oznámenia o zmene dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorom je dátum 13. apríl 2017 (odtlačok pečiatky) Sociálna poisťovňa, pobočka Útvar úrazového poistenia vyplýva, že Dočasne práceneschopná osoba - žalobca, Dočasná pracovná neschopnosť trvá od 09.09.2016 z dôvodu pracovného úrazu číslo Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti 0462774, Dg. S 60.02, S 80.0. Kontrolou vykonanou posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne podľa § 154 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dňa 18.01.2017 bolo zistené, že od 03.01.2017 došlo k zmene dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá už netrvá z dôvodu pracovného úrazu/choroby z povolania, ale už iného dôvodu, ktorý nie je neidentifikovateľný a tým ani verifikovateľný. Ošetrujúci lekár vo svojom vyjadrení zo dňa 18.01.2017 uviedol, že na základe ortopedického vyšetrenia 02.01.2017 bola ukončená liečba pracovného úrazu. Z uvedených skutočností potom podľa správneho súdu, bez ďalšieho nie je možné vyhodnotiť (ne)relevanciu argumentáciu žalobcu v žalobe, a to „v dôsledku predmetného pádu, kvalifikovaného - ako pracovný úraz, sa u neho do dnešného dňa prejavujú následky zranenia, a to predovšetkým bolesť kolena pri záťažovej činnosti, tŕpnutie stehenného svalu na pravej nohe, z toho dôvodu absolvoval žalobca koncom januára rehabilitáciu. Nakoľko bolesti pretrvávali, žalobca bol poslaný na CT vyšetrenie chrbtice, so záverom posunutia platničiek v intervertebrálnom priestore L3-4 o 5 mm a L4-5 o 3 mm. Pre bolesti zápästia absolvoval žalobca dňa 14.02.2017 operáciu karpálneho tunela. Po operácii žalobcovi naďalej pretrvávali zdravotné komplikácie, a to tŕpnutie prstov a zápästia, v dôsledku čoho absolvoval množstvo ďalších vyšetrení, výsledkom ktorých bol záver, že žalobca sa musí podrobiť ďalšej operácií zápästia. Termín operácie je stanovený na 17.09.2017. Do dňa 08.09.2016, teda do dňa, kedy žalobca utrpel úraz, nemal žalobca žiadne zdravotné problémy. Vyplýva to aj z lekárskej správy o absolvovaní preventívnej prehliadky u svojho obvodného lekára C. dňa 17.08.2016, teda len niekoľko dní pred úrazom. Žalobca nikdy predtým nemal problémy s chrbticou, ani bolesťou horných či dolných končatín. Z vyššieho uvedeného je zrejmé, že žalobca je do dnešného dňa uznaný za práceneschopného a jeho liečenie naďalej pretrváva, tak ako pretrváva aj jeho nárok na výplatu nemocenského. Žalobca je presvedčený o tom, že vyššie spomínané zdravotné komplikácie sú následkom utrpeného pracovného úrazu. Je potrebné uviesť do skutkového stavu, že žalobca nikdy až do utrpenia pracovného úrazu nemal zdravotné problémy a bolesti ani s kolenom na pravej dolnej končatine, ani natrhnutý meniskus, netrpel tŕpnutím stehna, prstov na ruke.“, vo vzťahu k záverom vyplývajúcim z napadnutého rozhodnutia, pričom bez ďalšieho, v tomto štádiu konania nie je možné presvedčivo a bez akýchkoľvek pochybností vyhodnotiť relevanciu tvrdení žalobcu, ak z napadnutého rozhodnutia nevyplýva argumentácia v týchto rovinách, z ktorej by bolo zrejmé, že zdravotné problémy uvádzané žalobcom nie je možné zahrnúť do takých, ktoré sú zapríčinené pracovným úrazom.
30. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (pri jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zameniť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležité formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
31. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené správnym súdom napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonom požadované atribúty.
32. Je potrebné akcentovať, že judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/09, II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, atď.) uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné zachádzať do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Správny súd udáva, že žalobca nedostal jasnú a zreteľnú, a to ani stručnú, odpoveď na to, prečo ním uvádzané skutočnosti vo vzťahu k jeho tvrdeniam nemajú vplyv na trvanie práceneschopnosti a nezakladajú nárok na úrazovú rentu.
33. Správny súd vzhľadom na vyššie konštatovanú absenciu odôvodnenia musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov.
34. Pokiaľ aj správne orgány žalobcom uvádzané argumenty po posúdení ich obsahu nepovažovali za spôsobilé preukázať skutkové a právne okolnosti rozhodné z hľadiska aplikácie dotknutých právne relevantných noriem, bolo v záujme zachovania práva žalobcu na spravodlivý proces (ktorého imanentnou súčasťou je aj presvedčivé odôvodnenie správneho rozhodnutia) prinajmenšom potrebné v odôvodnení rozhodnutia ozrejmiť tieto úvahy.
35. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z prístupov právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a právo na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR).
36. Správny súd uvádza, že je si síce vedomý toho, že hoci vnútorné presvedčenie správneho orgánu hrá v procese hodnotenia dôkazov významnú úlohu, toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08).
37. Vzhľadom na absenciu preskúmateľného odôvodnenia Sociálnej poisťovne, ústredia, kedy žalovaný uvedený nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil, musel správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia. Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bol k momentu rozhodovania správneho súdu nedostatok dôvodov rozhodnutia (ktorý sa premietol do predčasnosti prijatých právnych záverov). Z uvedených dôvodov správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v zmysle citovaného § 191 ods. 3 písm. a) SSP. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného dôsledne vyhodnotiť primárne argumentáciu žalobcu o ním tvrdených zdravotných komplikáciách (ako i o zdravotnom stave), vo vzťahu k utrpenému pracovnému úrazu, a ich (ne)vylúčenie vplyvu na zdravotný stav žalobcu a na práceneschopnosť uvádzanú žalobcom v žalobe a následne vplyv týchto záverov na nárok na úrazovú rentu za rozhodné obdobie, za dôsledného vyhodnotenia ďalších skutočností a tak v skutkovej ako i právnej rovine, ktoré vyplývajú z obsahu administratívnych spisov.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).