Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/88/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dukelská štvrť 974/10, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-04969/21-2022 zo dňa 7. júla 2022, takto

rozhodol:

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“ alebo „Infozákon“) doručenou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava (ďalej aj „Ústav“ alebo „prvostupňový orgán“) dňa 12.05.2022, požiadal o sprístupnenie nasledujúcich informácií: 1/ ordinačné hodiny dermatovenerologickej ambulancie v Ústave za roky 2014 – 2022 schválené Trenčianskym samosprávnym krajom, 2/ výkazy (zmenové) A. B. F., kožnej lekárky, ktorá ordinovala v Ústave od roku 2014 do roku 2022, 3/ akýkoľvek doklad (listina) preukazujúci, aké odmeny boli vyplatené A. B. F. za činnosti vykonávané v Ústave v rokoch 2014 – 2022, 4/ aké činnosti a v akom rozsahu vykonávala A. B. F. v Ústave v rokoch 2014 – 2022, 5/ akúkoľvek zmluvu medzi a spoločnosťou IGA Derma s.r.o. za roky 2014 – 2022, 6/ kto bol/je zodpovedný za kontrolu činnosti (vrátane dochádzky) A. B. F. v Ústave v rokoch 2014 – 2022 (ďalej aj „infožiadosť“).

2. Ústav už na základe skoršej (predchádzajúcej) žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií (žiadosti zo dňa 28.04.2022) žalobcovi sprístupnil Dohody o pracovnej činnosti uzatvorené medzi a A. B. F. v období rokov 2014 až 2022 (ďalej aj „dohody o pracovnej činnosti“), ktorých predmetom bolo poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti v odbore dermatovenerológia v Ústave.

3. O infožiadosti prvostupňový orgán rozhodol dňa 23.05.2022 Rozhodnutím číslo Sp. č. UVTOSaUVV-01611/13-IL-2022-4 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa a Zákona o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s a o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že časti žiadosti, ktorá sa týkala: ordinačných hodín dermatovenerologickej ambulancie za roky 2014 – 2022 a akejkoľvek zmluvy medzi ÚVTOS a ÚVV Ilava a IGA Derma s.r.o. za roky 2014 – 2022 (body 1/ a 5/ infožiadosti) nevyhovel (výrok I.) z dôvodu, že požadované informácie nemá k dispozícií - v Ústave nebola v období uvádzanom žiadateľom zriadená dermatovenerologická ambulancia, povinná osoba v tomto období neuzatvorila žiadnu zmluvu so spoločnosťou IGA Derma s.r.o.. Ďalej prvostupňový orgán nevyhovel infožiadosti v časti, ktorá sa týkala: výkazov (zmenových) A. B. F. a akéhokoľvek dokladu preukazujúceho, aké odmeny jej boli vyplatené za činnosti vykonávané v ÚVTOS a ÚVV Ilava v rokoch 2014 – 2022 (body 2/ a 3/ infožiadosti) - požadované informácie v tejto časti nesprístupnil (výrok II.) dôvodiac, že sa (i) dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, (ii) osobitný zákon sprístupnenie žiadaných informácií nestanovuje a (iii) povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby. Pokiaľ ide o informácie, aké činnosti a v akom rozsahu vykonávala A. F. v Ústave v rokoch 2014 – 2022 a kto bol/je zodpovedný za kontrolu jej činnosti (vrátane dochádzky), povinná osoba uviedla, že žalobcovi boli listom č. UVTOSaUVV-01446/13-IL-2022-4 zo dňa 06.05.2022 sprístupnené dohody o pracovnej činnosti, v ktorých je uvedený druh pracovnej činnosti, jej rozsah a osoba poverená kontrolovať a vyhodnocovať vykonávanie pracovnej činnosti zamestnanca.

4. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že informácie o vyplatenej odmene, ako aj informácie o tom, kedy presne sa A. B. F. nachádzala v Ústave, sa dotýkajú súkromia a pracovných vzťahov fyzickej osoby. Lekárka A. B. F. vykonávala v relevantnom období v Ústave pracovnú činnosť ako civilná osoba na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá nie je povinne zverejňovanou zmluvou v Centrálnom registri zmlúv, pričom zároveň táto osoba nepatrí medzi taxatívne vymedzené osoby uvedené v § 9 ods. 3 Infozákona, pri ktorých tento zákon ustanovuje sprístupnenie presne určených osobných údajov fyzických osôb na účely informovania verejnosti.

5. Žalovaný ako odvolací orgán sa v odvolacom konaní stotožnil s nesprístupnením požadovaných údajov, a preto Rozhodnutím zo dňa 07.07.2022 číslo: GR ZVJS-04969/21-2022 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o nesprístupnení informácií v rozsahu výroku II. zamietol a rozhodnutie povinnej osoby (Ústavu) potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že rozhodnutie povinnej osoby (Ústavu) je riadne odôvodnené a právna úvaha, ktorou sa povinná osoba riadila, je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný doplnil, že o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v ustanovení poskytuje širokú definíciu osobných údajov, medzi ktoré okrem iného zaraďuje aj znaky a charakteristiky tvoriace sociálnu a ekonomickú identitu fyzickej osoby, teda aj údaje o vyplatených odmenách. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v a poskytuje všeobecnú ochranu osobných údajov každej fyzickej osoby. Princíp ochrany osobných údajov je prelomený v ustanovení Infozákona, podľa ktorého povinná osoba sprístupňuje aj informácie o činnosti a platových pomeroch verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov a iných osôb, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní o verejných prostriedkoch. Povinnosť sprístupňovať vybrané osobné údaje sa však nevzťahuje na všetky fyzické osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. zo dňa 19.01.2011 „len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi, alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie.“ V podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže sa medzi fyzické osoby taxatívne vymenované v Infozákona zaraďujú nadriadení v služobnom pomere. Dotknutá osoba (A. B. F.) nie je nadriadeným v služobnom pomere. K právnym a skutkovým zisteniam, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní (k námietkam, že požadované údaje mali byť sprístupnené, pretože nešlo o údaje z dohôd o pracovnej činnosti, ktoré sú podľa žalobcu neplatné), žalovaný uviedol, že povinná osoba riadne zistila skutkový a právny stav veci, teda, že A. B. F. poskytovala v predmetnom období špecializovanú starostlivosť pre obvinených a odsúdených v Ústave na základe dohody o pracovnej činnosti. Keďže informácie sa sprístupňujú bez potreby preukázania dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje, žalovaný uviedol, že nie je povinný v rámci odvolacieho konania sa zaoberať dôvodmi sprístupnenia informácií uvedenými v odvolaní. S konštatovaním, že povinná osoba pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácií postupovala zákonným spôsobom, žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Správna žaloba – žalobné body

6. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote Krajskému súdu v Trenčíne ako správnemu súdu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné, nepreskúmateľné pre nedostatočné skutkové zistenia, zároveň konštatoval, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca zdôraznil, že v podanom odvolaní explicitne namietal, že všetky dohody o pracovnej činnosti uzatvorené s A. B. F. sú neplatné, čo má vplyv na nemožnosť aplikácie § 9 ods. 1 a 2 Infozákona s cieľom vyhnúť sa sprístupneniu informácií a presmerovať námietky žalobcu „na vedľajšiu koľaj“. Predmetné dohody sú podľa žalobcu neplatné z dôvodu, že sa jedná o simulované právne úkony (dermatovenerologickú ambulanciu v Ústave v skutočnosti prevádzkovala spoločnosť IGA Derma s.r.o.) a z dôvodu, že neboli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. V prejednávanej veci A. B. F. nemá nárok na ochranu osobných údajov podľa § 9 Infozákona, pretože zdravotnú starostlivosť v Ústave poskytovala spoločnosť IGA Derma s.r.o., ktorej jedinou konateľkou a spoločníčkou je A. B. F.. Všetky platby od zdravotných poisťovní inkasovala práve táto spoločnosť, aj keď nemala na to povolenie. Žalobca namietal, že sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal všetkými jeho námietkami a nevykonal dostatočné dokazovanie. Pri rozhodovaní o odvolaní nebral do úvahy námietky o neplatnosti dohôd o pracovnej činnosti, otázka ktorá predstavovala rozhodnú skutkovú a právnu otázku, ktorou sa žalovaný mal zaoberať. Na zistenie objektívnej (materiálnej) pravdy bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie (za účelom zistenia okolností prevádzkovania kožnej ambulancie v Ústave). V kontexte uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd vykonal vo veci dokazovanie spočívajúce jednak v zabezpečení informácie z Trenčianskeho samosprávneho kraja o tom, či bola v Ústave v rokoch 2014 - 2022 povolená prevádzka dermatovenerologickej ambulancie, ďalej v zabezpečení informácie o ordinačných hodinách a povolenia na prevádzkovanie dermatovenerologickej ambulancie IGA Derma s.r.o., zároveň vyžiadaním si stanoviska zo strany Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín, či táto nemocnica mala v období rokov 2014 - 2022 v Ústave povolenie prevádzkovať dermatovenerologickú ambulanciu a či mala niekedy uzatvorenú pracovnú zmluvu s A. B. F., pretože prevádzkovateľom všetkých ambulancií bola od roku 2018 iba táto nemocnica. Taktiež navrhol vykonať výsluchy svedkov (všetkých vedúcich lekárov a zdravotných sestier za obdobie rokov 2014 – 2022) o pomeroch týkajúcich sa poskytovania dermatovenerologickej zdravotnej starostlivosti v Ústave a výsluch A. B. F. ako konateľky IGA Derma s.r.o.. Rovnako žiadal zabezpečiť vyjadrenia zdravotných poisťovní o tom, ktorý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti si uplatňoval voči ním nároky na platby za dermatovenerologickú zdravotnú starostlivosť väzneným osobám v Ústave za roky 2014

- 2022. Okrem uvedeného žalobca žiadal, aby správny súd Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín uložil povinnosť predložiť povolenie Ministerstva zdravotníctva SR na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v Ústave. Žalobca mal za to, že takto vykonané dokazovanie zabezpečí zodpovedanie všetkých nezodpovedaných otázok, teda najmä, že preukáže, že v Ústave poskytovala zdravotnú starostlivosť A. B. F. ako konateľka obchodnej spoločnosti IGA Derma s.r.o. a nie ako zamestnanec Ústavu, v dôsledku čoho sú dohody o pracovnej činnosti neplatné a na zmenové výkazy a údaje o vyplatených odmenách sa nevzťahuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám – tieto informácie mali byť žalobcovi sprístupnené. Žalobca v správnej žalobe taktiež namietal, že napadnuté rozhodnutie vydala osoba, ktorá mala byť z konania a rozhodovania vylúčená pre pomer k veci. Napadnuté rozhodnutie podpísal generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže G. A. H. A., ktorý v období od roku 2016 do 01.03.2021 pôsobil ako riaditeľ Ústavu (povinnej osoby), pričom za daných okolností (pochybné vyplácanie odmien kožnej lekárke bez povolenia na prevádzkovanie dermatovenerologickej ambulancie) možno uvažovať aj o deliktuálnej zodpovednosti riaditeľa Ústavu a zakladá to súčasne jeho pomer k veci. Za týchto okolností mal byť G. A. H. A. vylúčený z rozhodovania, keďže možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. O tom, že vo veci konal a rozhodol G. A. H. A., sa žalobca dozvedel až z obsahu napadnutého rozhodnutia, teda jeho zaujatosť nemohol namietať skôr v rámci administratívneho konania. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 10.05.2023 žalobca dodatočne navrhol, aby správny súd okrem už navrhnutého dokazovania vykonal ešte ďalší dôkaz, a to vyžiadal si od Trenčianskeho samosprávneho kraja „Protokol o výsledku kontroly“ spoločnosti IGA Derma s.r.o., ev. č. TSK/2023/00992, ktorý preukáže, že obchodná spoločnosť poskytovala zdravotnú starostlivosť vo väzniciach bez povolenia vo svojom mene a na vlastný účet.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

8. Žalovaný v podaní zo dňa 21.11.2022 uviedol, že na dôvodoch nesprístupnenia informácií – zmenových výkazov a odmien vyplatených A. B. F. zotrváva. K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého mal byť z konania vylúčený generálny riaditeľ zboru G. A. H. A. žalovaný uviedol, že nebol daný dôvod pre vylúčenie tejto osoby z konania a rozhodovania, pretože generálny riaditeľ sa v tej istej veci nezúčastnil konania a rozhodovania na prvom stupni, a súčasne žalobcom uvádzané dôvody nezakladajú jeho vylúčenie z konania a rozhodovania z dôvodu jeho pomeru k veci, pretože predmetom napadnutého rozhodnutia nie je „ilegálne prevádzkovanie dermatovenerologickej ambulancie a sporné (protiprávne) vyplácanie odmien lekárke v Ústave Ilava“, ale nesprístupnenie požadovaných informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Replika

9. Žalobca v replike konštatoval, že žalovaný sa nijako nevyjadril k jeho argumentácii (k žalobným dôvodom), z čoho mu vyplýva, že nie je schopný vyvrátiť žalobcovu argumentáciu. Zotrval aj na pochybnostiach o nestrannosti a nezaujatosti G. A. H. A., pretože informácie, ktoré neboli žalobcovi sprístupnené, sa bezprostredne týkajú ilegálnej kožnej ambulancie v Ústave, ktorého bol G. A. H. A. riaditeľom v období rokov 2016 až 2021. Získaním požadovaných informácií by žalobca získal údaje, ktoré by mohli kvalifikovať (potenciálne) skutky A. F. ako zločin, čomu by mohol chcieť G. A. H. A. zabrániť, keďže bol v spornom čase štatutárnym orgánom Ústavu.

10. Duplika podaná nebola.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

11. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

12. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca upustil od požiadavky na nariadenie pojednávania, žalovaný nežiadal o prejednanie veci na pojednávaní a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Rozsudok bol dňa 16.05.2024 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 16.04.2024 ( ).

13. Podľa a : (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám: (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

16. Podľa § 5a ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

17. Podľa § 5a ods. 5 písm. b) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinne zverejňovanou zmluvou nie je pracovná zmluva a dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru; povinne zverejňovanou zmluvou však je kolektívna zmluva.

18. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

19. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.

20. Podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu: a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

21. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

22. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (pozn. správneho súdu - týmto všeobecným predpisom o správnom konaní sa rozumie Správny poriadok).

23. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Správneho poriadku: (1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. (2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

25. Podľa , osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o nesprístupnení informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď povinná osoba s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 citovaného zákona žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhovela v časti týkajúcej sa výkazov (zmenových) A. B. F., kožnej lekárky, ktorá ordinovala v Ústave od roku 2014 do roku 2022 a dokladov (listín) preukazujúcich, aké odmeny boli vyplatené A. B. F. za činnosti vykonávané v Ústave v rokoch 2014 – 2022, dôvodiac, že požadované informácie (i) sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, (ii) osobitný zákon sprístupnenie žiadaných informácií nestanovuje a (iii) povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v podanej správnej žalobe.

27. Podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1 a 3 citovaného zákona). Napriek princípu publicity, t.j. princípu, že v demokratickom štáte sú veci, ktoré nie sú zo zákona utajované, verejnosti voľne dostupné, ustanovenia § 8 až 11 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravujú kategórie informácií, ktoré sa podľa zákona nesprístupňujú. Osobitným zákonným dôvodom obmedzenia prístupu k informáciám je ochrana osobnosti a osobných údajov.

28. Podstatnou otázkou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je otázka, či v tomto prípade bol daný povinnou osobou uplatnený zákonný dôvod na nesprístupnenie informácií - výkazov A. B. F. a údajov o odmenách vyplatených A. B. F. za činnosti vykonávané v Ústave v rokoch 2014 – 2022, teda, či boli splnené podmienky na aplikáciu § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

29. Vo všeobecnosti možno uviesť, že účelom ustanovenia § 9 Infozákona je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Tieto informácie povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Pod pojem „informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby“ možno zaradiť písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, obrazové alebo zvukové záznamy a pod. Definícia pojmu „osobný údaj“ je uvedená v , keď sa nimi rozumejú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. konštatoval, že ochrana osobných údajov je špecifická forma ochrany súkromia. Osobný údaj je jedným z aspektov súkromia fyzickej osoby (popri písomnostiach osobnej povahy, podobizniach, obrazových snímkach a obrazových a zvukových záznamov týkajúcich sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy).

30. Povinná osoba s poukazom na základné právo na súkromie a ochranu osobných údajov nesprístupnila okrem informácií o vyplatených odmenách (ktoré zákon explicitne zaraďuje pod osobné údaje) aj informácie o zmenových výkazoch A. B. F. s odôvodnením, že z nich vyplývajú informácie o prítomnosti fyzickej osoby na určitom mieste a v určitom čase.

31. Žalobca v správnej žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, jeho námietky však podľa obsahu správnej žaloby nesmerovali k nesprávnemu posúdeniu výkazov a údajov o odmenách ako chránených informácií podľa § 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale ku tomu, že povinná osoba tieto informácie vôbec nemala posudzovať ako osobné údaje a údaje týkajúce sa súkromia fyzickej osoby (z dôvodu neplatnosti dohôd o pracovnej činnosti), ale ako údaje týkajúce sa právnickej osoby - spoločnosti IGA Derma s.r.o., ktorá poskytovala zdravotnú starostlivosť v Ústave a v mene ktorej konala A. B. F. ako konateľka.

32. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal (poukazujúc na námietky uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu), že povinná osoba sa dostatočne nevysporiadala s jeho argumentmi ohľadom neplatnosti dohôd o pracovnej činnosti uzavretých medzi a A. B. F. a nevykonala dostatočné dokazovanie za účelom prešetrenia toho, kto reálne v Ústave zabezpečoval špecializovanú dermatovenerologickú lekársku starostlivosť. Žalobca však v správnej žalobe nezdôvodnil, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia o infožiadosti (vrátane prvostupňového rozhodnutia). Správny súd zdôrazňuje, že povinnej osobe nemožno vytýkať, že sa bližšie nezaoberala otázkou platnosti dohody (dohôd o pracovnej činnosti) vrátane vykonania dokazovania na potvrdenie, resp. vyvrátenie tvrdení žalobcu o ich neplatnosti, pretože takáto povinnosť jej v konaní a rozhodovaní o podanej infožiadosti podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám neprináležala. V tomto prípade povinná osoba rozhodovala o rozsahu sprístupnenia informácií v zmysle Infozákona a vychádzala správne z prezumpcie platnosti dohôd o pracovnej činnosti. Povinná osoba pri sprístupňovaní informácií vychádza zo skutkových a právnych okolností veci, t.j. z platného stavu, že A. B. F. poskytovala v Ústave zdravotnú starostlivosť na základe dohôd o vykonaní práce (t.j. v právnom vzťahu obdobnom pracovnoprávnemu vzťahu) a vo väzbe na tento stav povinná osoba posúdila žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií. Nebolo by namieste, aby žalovaný (a prvostupňový orgán) na základe domnienok a presvedčení žalobcu neprihliadal na platný právny stav a vykonával by dokazovanie na skutočnosti, ktoré neboli predmetom konania o poskytnutie informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

33. Predmetom správneho súdneho konania je prieskum, či povinná osoba postupovala pri rozhodovaní o infožiadosti v súlade so zákonom (či zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a či bola vec správne právne posúdená), pričom správny súd nezistil dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia (okrem iného napr. nepreskúmateľnosť rozhodnutia). Na aplikáciu § 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám dal žalovaný odpoveď, pokiaľ sa nevenoval ďalším námietkam žalobcu týkajúcim sa neplatnosti dohôd o pracovnej činnosti, vysvetlil (hoci len stručne), že týmito sa nezaoberal, pretože v konaní o poskytnutie informácie sa neskúmajú dôvody alebo záujmy, pre ktoré sa informácia požaduje, povinná osoba vychádzala dôvodne z toho, že A. B. F. poskytovala zdravotnú starostlivosť v Ústave ako fyzická osoba. V nadväznosti na uvedené je nedôvodná aj žalobná námietka o nerešpektovaní zásady materiálnej pravdy – náležitého a úplného zistenia skutočného stavu veci, keď skutočný stav veci bol dostatočne zistený – povinná osoba skúmala, či možno žalobcovi na základe jeho žiadosti poskytnúť ním požadovaný rozsah informácií z dohôd o pracovnej činnosti. V predmetnej veci prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatočné odôvodnenie, prečo zmenové výkazy a odmeny predstavujú osobné údaje dotknutej osoby – A. B. F.. Právne posúdenie týchto údajov ako osobných údajov žalobca ani v správnej žalobe nenamietal, namietal v zásade výlučne to, že dohody o pracovnej činnosti boli neplatné, malo ísť podľa neho o simulované právne úkony, keď skutočným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti mala byť nie fyzická osoba, ale spoločnosť IGA Derma s.r.o.. Otázka určenia prípadnej neplatnosti predmetných dohôd však nebola predmetom rozhodovania (administratívneho konania), pričom správny súd uvádza, že táto otázka ani nepatrí do právomoci orgánov rozhodujúcich v tomto prípade o žiadosti o poskytnutie informácií (povinnej osoby)

- patrí výlučne do pôsobnosti všeobecných (civilných) súdov. Správny súd ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa neplatnosti dotknutých dohôd (zmlúv) z dôvodu ich nezverejnenia v Centrálnom registri zmlúv ďalej konštatuje, že išlo o dohody o pracovnej činnosti, ktoré boli uzatvorené podľa Zákonníka

práce, pričom takéto dohody sú v zmysle § 5a ods. 5 písm. b) Infozákona vyňaté zo skupiny povinne zverejňovaných zmlúv, a preto ani zverejňované neboli.

34. Vo vzťahu k aplikovanému dôvodu nesprístupnenia informácií (§ 9 Infozákona) vo väzbe na zistený skutkový stav správna žaloba neumožňuje súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože neobsahuje dôvody tvrdenej nezákonnosti. K uplatnenému dôvodu nesprístupnenia možno vo všeobecnosti uviesť, že osobným údajom sa poskytuje široká ochrana. vychádza zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/46/ES z 24.10.1995 o ochrane jednotlivcov v súvislosti so spracovávaním osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. Zmyslom uvedenej smernice bolo podchytiť v rámci ochrany osobných údajov akékoľvek informácie, ktoré môžu súvisieť s jednotlivcom. Výraz „akékoľvek“ informácie, ktorý je použitý v texte smernice, jednoznačne svedčí o širokej ochrane osobných údajov dotýkajúcich sa súkromného a rodinného života jednotlivca v úzkom zmysle, ale tiež informácie o akomkoľvek druhu činnosti, ktorou sa jednotlivec zaoberá, napríklad informácia o jeho pracovných vzťahoch alebo ekonomickom, či spoločenskom správaní sa a zahŕňa tiež informácie o jednotlivcoch bez ohľadu na postavenie alebo úlohu, v akej daná osoba vystupuje, a to ako zamestnanec, zákazník a pod. (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.08.2014, sp. zn. ). Ako už bolo uvedené, mzdu, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti samotné ustanovenie Infozákona poníma ako osobné údaje. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že argumentácia žalovaného a prvostupňového orgánu vo vzťahu k uplatneniu výnimky podľa Infozákona (prelomenia ochrany), je bezvýznamná a irelevantná, pretože v žiadosti netvrdil, ani v odvolaní nenamietal, že by A. B. F. patrila do niektorej z kategórií výnimiek, správny súd uvádza, že žalobca to síce nenamietal v odvolaní, avšak pre správnu a úplnú aplikáciu ustanovenia (nesprístupnenie informácií z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov) povinná osoba pri odôvodňovaní rozhodnutia dôvodne skúmala (keď požadované údaje vyhodnotila ako informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby), či nie je daný niektorý z dôvodov prelomenia ochrany. Absenciu písomného súhlasu dotknutej fyzickej osoby žalobca v správnej žalobe nespochybňoval.

35. Vo vzťahu k návrhu (návrhom) žalobcu na doplnenie dokazovania je potrebné uviesť, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených správnou žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2018, sp. zn. ). Žalobcom navrhnuté dôkazy smerovali k posúdeniu otázky „(ne)platnosti“ dohôd o pracovnej činnosti uzavretých medzi A. B. F. a , pričom táto otázka nebola predmetom konania o infožiadosti (a povinná osoba navyše o tejto otázke nie je oprávnená rozhodovať). Neprislúcha o nej rozhodovať ani správnemu súdu v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Rozhodovanie o (ne)platnosti dohôd o pracovnej činnosti nepatrí do správneho súdnictva (ako už bolo uvedené, otázka platnosti zmlúv, vrátane pracovnej zmluvy, resp. dohody o pracovnej činnosti, patrí do právomoci civilných súdov). Z uvedených dôvodov správny súd nevykonal navrhnuté dôkazy. Pre úplnosť správny súd uvádza, že niektoré návrhy na doplnenie dokazovania sa javia ako samostatné (nové) žiadosti o poskytnutie informácií, tieto otázky môžu byť zodpovedané len príslušnou povinnou osobou.

36. Pokiaľ žalobca žiadal, aby správny súd uložil Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín povinnosť predložiť povolenie Ministerstva zdravotníctva SR na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v Ústave, takýto návrh ide mimo predmet tohto správneho súdneho konania, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia o nesprístupnení informácií podľa § 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dôvodu ochrany osobných údajov a súkromia fyzickej osoby (pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia takáto informácia nebola potrebná). 37. K otázke žalobcom namietanej zaujatosti generálneho riaditeľa žalovaného, ktorý podpísal napadnuté rozhodnutie, správny súd uvádza nasledovné. Vylúčenie zamestnanca orgánu verejnej správy z prejednávania a rozhodovania veci prichádza v zmysle Správneho poriadku do úvahy počas

administratívneho konania. Po rozhodnutí vo veci sa možno domáhať obnovy konania z dôvodu, že rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 62 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku – ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní). Vylúčenie zamestnanca v administratívnom konaní ako aj obnova konania sú samostatné procesné inštitúty, ktoré nemožno nahrádzať súdnym prieskumom zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy – pri prieskume zákonnosti rozhodnutia správny súd nerozhoduje o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, alebo nie. Navyše správny súd uvádza, že odvolacím orgánom v tomto prípade nebol generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale odvolacím orgánom je v zmysle Info o Zbore väzenskej a justičnej stráže, generálne riaditeľstvo.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, opierajúc sa o vyššie citované zákonné ustanovenia, dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií je zákonné, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, a preto správnu žalobu žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. 40. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.