Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/90/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dukelská štvrť 974/10, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-04830/21-2022 zo dňa 1. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 17.05.2022 bola Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej aj len „Ústav“ alebo „prvostupňový orgán“ alebo „povinná osoba“) doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií (ďalej aj ako „infožiadosť“) podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“ alebo „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“ alebo „Infozákon“), ktorou požiadal o sprístupnenie nasledujúcich informácií: „(i) zmenové výkazy lekárky A. B. F. za roky 2014 až 2022 týkajúce sa „dermatologickej ambulancie“ podľa sporných dohôd, (ii) výpisy z účtu, resp. akýkoľvek doklad preukazujúci úhradu odmien lekárke A. B. F. na základe sporných dohôd, a to za obdobie od r. 2014 do 2022, (iii) schválené ordinačné hodiny ústavu na ambulanciu- dermatovenerologickú a to za obdobie od r. 2014 do 2.1.2018, (iv) schválené ordinačné hodiny Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, a to pre pracovisko v ÚVTOS Dubnica nad Váhom za obdobie od 3.1.2018 do r. 2022, (v) povolenie na prevádzkovanie dermatologickej ambulancie v ÚVTOS Dubnica nad Váhom za obdobie od r. 2014 do 2022, (vi) žiadam informáciu, kto je poskytovateľom dermatovenerologickej zdravotnej starostlivosti v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, a to za obdobie od r. 2014 do 2022, (vii) zoznam materiálno-technického vybavenia dermatovenerologickej ambulancie v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, a to vrátane dokladov o ich obstaraní (ich fotokópie).“

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Povinná osoba o infožiadosti rozhodla dňa 27.05.2022 Rozhodnutím č. UVTOS-01197/13-DU-2022-5 podľa a Infozákona v spojení s a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že časti žiadosti, ktorá sa týkala: zmenových výkazov lekárky A. B. F. za roky 2014 až 2022 týkajúce

sa „dermatologickej ambulancie“ podľa sporných dohôd a výpisov z účtu, resp. akéhokoľvek dokladu preukazujúceho úhradu odmien lekárke A. B. F. na základe sporných dohôd, a to za obdobie od r. 2014 do 2022 (body (i) a (ii) infožiadosti) nevyhovela, teda požadované informácie nesprístupnila, nakoľko požadované informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov fyzickej osoby. Ďalej povinná osoba nevyhovela infožiadosti v časti požadovaných informácií v bodoch (iii), (iv), (v) a (vii), ktoré nesprístupnila, nakoľko požadované informácie nemá k dispozícii. Súčasne sprístupnila informáciu žiadanú v bode (vi), a to, že v období roku 2014 do 31.12.2016 poskytovala odbornú zdravotnú starostlivosť odsúdeným s dermatovenerologickou diagnózou A. G. D. a od 26.08.2015 po súčasnosť A. B. F..

3. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že informácie o tom, kedy presne sa A. B. F. nachádzala v Ústave, teda informácia o tom kde - na akom konkrétnom mieste a v akom konkrétnom čase sa fyzická osoba nachádzala, ako aj informácia o vyplatenej odmene A. B. F. sa dotýkajú súkromia, ako aj pracovných vzťahov fyzickej osoby. Ďalej uviedol, že A. B. F. vykonávala v Ústave práce súkromnoprávneho charakteru, poskytovaním odbornej zdravotnej starostlivosti odsúdeným s dermatovenerologickou diagnózou, na základe dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej v zmysle v znení neskorších predpisov, ktorá podľa Infozákona, nie je povinne zverejňovanou zmluvou v Centrálnom registri zmlúv, teda táto zmluva zverejnená ani nebola a zároveň táto osoba nepatrí medzi taxatívne vymedzené osoby uvedené v Infozákona, pri ktorých tento zákon ustanovuje sprístupnenie presne určených osobných údajov fyzických osôb na účely informovania verejnosti.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, ako odvolací orgán, sa stotožnil s nesprístupnením požadovaných údajov, a preto rozhodnutím č. GR ZVJS-04830/21-2022 zo dňa 01.07.2022 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby č. ÚVTOS-01197/13-DU-2022-5 zo dňa 27.05.2022 o odmietnutí – nesprístupnení informácie sčasti potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s nesprístupnením údajov žiadaných v bodoch (i) a (ii) žiadosti ohľadom zmenových výkazov a výpisov z účtu preukazujúcich úhradu odmien dotknutej fyzickej osoby s poukazom na Infozákona. Rozhodnutie povinnej osoby považoval v tejto časti za riadne odôvodnené a právna úvaha, ktorou sa povinná osoba riadila, je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný doplnil, že o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane osobných údajov“ alebo „) v ustanovení poskytuje širokú definíciu osobných údajov, medzi ktoré, okrem iného, zaraďuje aj znaky a charakteristiky tvoriace sociálnu a ekonomickú identitu fyzickej osoby, teda aj údaje o odpracovaných hodinách a vyplatených odmenách. v a poskytuje všeobecnú ochranu osobných údajov každej fyzickej osoby. Tento princíp je prelomený v ustanovení Infozákona, podľa ktorého povinná osoba sprístupňuje aj informácie o činnosti a platových pomeroch verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov a iných osôb, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní o verejných prostriedkoch. Povinnosť sprístupňovať vybrané osobné údaje sa však nevzťahuje na všetky fyzické osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale ako konštatoval Ústavný súd SR v náleze zo dňa 19.01.2011 „... len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi, alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie.“. V podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže sa medzi fyzické osoby taxatívne vymenované v Infozákona zaraďujú nadriadení v služobnom pomere. Dotknutá osoba - A. B. F. nie je nadriadeným v služobnom pomere, preto nemožno sprístupniť osobné údaje dotknutej fyzickej osoby uvedenej v Infozákona.

6. Keďže podľa ustanovenia § 3 ods. 3 Infozákona povinná osoba informácie sprístupňuje bez preukázania právneho alebo iného dôvodu, alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje, žalovaný konštatoval, že k dôvodom, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní a ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú poskytnutie zmenových výkazov a výpisov z účtu preukazujúcich úhradu odmien dotknutej osoby, nie je povinný sa v odvolacom konaní týmito dôvodmi zaoberať.

7. K odvolaniu žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií žiadaných v bode (vi) žiadosti, t.j.: „kto je poskytovateľom dermatovenerologickej zdravotnej starostlivosti v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, a to za obdobie od r. 2014 do 2022“, žalovaný uviedol, že povinná osoba v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedla k bodu (v) žiadosti, že v uvedenom období nebola v ústave zriadená dermatovenerologická ambulancia, a preto nedisponuje povolením na prevádzkovanie dermatovenerologickej ambulancie. Následne k bodu (vi) žiadosti povinná osoba poskytla informácie, ktoré osoby poskytovali odbornú zdravotnú starostlivosť väzneným osobám s dermatovenerologickou diagnózou. Predmetnú časť odvolania nevyhodnotil odvolací orgán ako odvolanie, pretože odvolateľovi boli sprístupnené informácie v plnom rozsahu, aj keď podľa odvolateľovej interpretácie neboli poskytnuté informácie, ktoré v bode (vi) žiadosti požadoval. K argumentácii žalobcu žalovaný uviedol, že informácie povinná osoba nesprístupňuje podľa predstáv žiadateľa tak, ako to konštatoval aj Ústavný súd SR v uznesení , cit.: „v tejto súvislosti Ústavný súd uvádza, že obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa.“.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

8. Žalobca včas podanou správnou žalobou, ktorú podal na Krajský súd v Trenčíne, napadol rozhodnutie žalovaného v časti zamietnutia odvolania žalobcu proti nesprístupneniu zmenových výkazov a výpisov z účtu, teda požadovaných informácií pod bodom (i) a (ii) infožiadosti. Navrhol, aby správny súd po vykonanom súdnom prieskume napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie povinnej osoby zrušil v časti týkajúcej nesprístupnenia (i) zmenových výkazov a (ii) výpisov z účtu ohľadom vyplatenia odmien dotknutej osobe A. B. F. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

9. V žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je založené na svojvoľnej argumentácii žalovaného, že je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné pre nedostatočné skutkové zistenia a zároveň, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Uvádzal, že už v podanom odvolaní explicitne namietal, že všetky dohody o pracovnej činnosti uzatvorené s A. B. F. sú neplatné, že ide o simulované právne úkony, keďže dermatovenerologickú ambulanciu v Ústave v skutočnosti prevádzkovala spoločnosť IGA Derma s.r.o. Dohody sú neplatné aj z dôvodu, že neboli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. Tým sa na A. F. nevzťahuje § 9 ods. 1 a ods. 2 Infozákona a informácie mali a musia byť sprístupnené. Tvrdenie žalovaného, že sa nemusí zaoberať dôvodmi požadovaného sprístupnenia informácií uvedenými v odvolaní, svedčí o tom, že žalovaný sleduje cieľ vyhnúť sa sprístupneniu informácií a presmerovať námietky žalobcu „na vedľajšiu koľaj“. V prejednávanej veci A. B. F. nemá nárok na ochranu osobných údajov podľa § 9 Infozákona, pretože zdravotnú starostlivosť v Ústave poskytovala spoločnosť IGA Derma s.r.o., ktorej jedinou konateľkou a spoločníčkou je A. B. F..

10. Namietal, že sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal všetkými námietkami v odvolaní a nedoplnil dokazovanie. Žalovaný tiež neodôvodnil, prečo nezohľadnil tvrdenia žalobcu o simulácii právnych úkonov – dohôd o pracovnej činnosti. Na zistenie objektívnej pravdy bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie (za účelom zistenia, kto prevádzkoval kožnú ambulanciu v Ústave).

11. Žalobca navrhol, aby správny súd vo veci vykonal dokazovanie spočívajúce jednak v zabezpečení informácie z Trenčianskeho samosprávneho kraja o tom, či bola v Ústave povolená kožná ambulancia od r. 2014 do 2022, ďalej v zabezpečení informácie o ordinačných hodinách a povolení na prevádzkovanie kožnej ambulancie IGA Derma s.r.o. Ďalej navrhol vyžiadať stanovisko zo strany Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín, či táto nemocnica mala v období rokov 2014 – 2022 v Ústave povolenie prevádzkovať kožnú ambulanciu a či mala uzatvorenú pracovnú (resp. obdobnú) zmluvu s A. B. F. alebo s IGA Derma s.r.o. Taktiež navrhol vykonať výsluchy svedkov – vedúcej lekárky a vrchnej sestry v Ústave ohľadom okolností k poskytovaniu kožnej zdravotnej starostlivosti; výsluch A. B. F. a napokon navrhol zabezpečiť vyjadrenia zdravotných poisťovní o tom, ktorý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti si uplatňoval voči nim nároky na platby za kožnú starostlivosť väzneným osobám. Podľa žalobcu len takto doplnené dokazovanie spoľahlivo preukáže, že v Ústave poskytovala zdravotnú starostlivosť A. F., ako konateľka spoločnosti IGA Derma s.r.o., a nie zamestnanec Ústavu, a že dohody o pracovnej činnosti sú simulovaným právnym úkonom, v dôsledku čoho sa na zmenové výkazy a údaje o vyplatených odmenách nevzťahuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 Infozákona, a teda tieto informácie mali byť žalobcovi sprístupnené.

12. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie vydala osoba, ktorá mala byť z konania a rozhodovania vylúčená pre pomer k veci. Napadnuté rozhodnutie podpísal generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže H. A. I. A., ktorý v období od roku 2016 do 01.03.2021 pôsobil ako riaditeľ Ústavu, pričom pochybné vyplácanie odmien kožnej lekárke bez povolenia na prevádzkovanie kožnej ambulancie, zakladá jeho pomer k veci. Za daných okolností mal byť H. A. I. A. z dôvodu jeho zaujatosti vylúčený z rozhodovania. O tom, že vo veci konal a rozhodol H. A. I. A. sa žalobca dozvedel až z obsahu napadnutého rozhodnutia, teda jeho zaujatosť nemohol namietať skôr v rámci administratívneho konania.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

13. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zotrváva na dôvodoch nesprístupnenia informácií požadovaných v infožiadosti v bodoch (i) a (ii) tak, ako boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého mal byť z konania vylúčený generálny riaditeľ Zboru H. A. I. A., žalovaný uviedol, že nebol daný dôvod na jeho vylúčenie, pretože generálny riaditeľ sa v tej istej veci nezúčastnil na prvostupňovom konaní a súčasne generálne riaditeľstvo nezistilo dôvody vylúčenia pre jeho pomer k veci, pretože predmetom napadnutého konania a rozhodnutia nie je žalobcom uvádzané ilegálne prevádzkovanie kožnej ambulancie a sporné (protiprávne) vyplácanie odmien A. B. F. v rokoch 2014 až 2022 v Ústave, ale nesprístupnenie požadovaných informácií - zmenových výkazov a výpisov z účtu - podľa

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného

14. Podľa žalobcu žalovaný vo vyjadrení k žalobe neuviedol žiadnu argumentáciu k žalobným bodom. Žalovaný teda nie je schopný vyvrátiť argumentáciu žalobcu, ktorá vyvracia argumenty povinnej osoby ako aj žalovaného, prezentované v konaní o sprístupnenie informácií. Vo vzťahu k vydaniu rozhodnutia zaujatou osobou uviedol, že jednoznačne existujú objektívne skutočnosti, so zreteľom na ktoré možno mať pochybnosti o nestrannosti H. A. A., a teda je potrebné uplatňovať teóriu zdania nezaujatosti. Teda nestačí, že štátny úradník je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť. Získaním informácií by žalobca získal údaje, ktoré by mohli kvalifikovať skutky A. F. ako zločin, čomu chce H. A. A. zabrániť.

15. Podaním doručeným správnemu súdu (Krajskému súdu v Trenčíne) dňa 10.05.2023 žalobca dodatočne navrhol, aby správny súd okrem už navrhnutého dokazovania vykonal ešte ďalší dôkaz, a to - vyžiadal si od Trenčianskeho samosprávneho kraja „Protokol o výsledku kontroly“ spoločnosti IGA Derma s.r.o. ev. č. TSK/2023/00992, z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť poskytovala zdravotnú starostlivosť vo väzniciach bez povolenia a vo svojom mene a na vlastný účet. Ďalším podaním doručeným Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 02.05.2024 žalobca na výzvu súdu oznámil, že súhlasí, aby súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle verejným vyhlásením rozsudku a zároveň navrhol doplniť dokazovanie listinou, ktorú aj pripojil k podaniu - „Protokolom o výsledku kontroly IGA Derma s.r.o. ev. č. TSK/2023/00992 zo dňa 05.01.2023“, ktorá kontrola bola vykonaná zamestnancami Trenčianskeho samosprávneho kraja so zameraním na dodržiavanie podmienok prevádzky, plnenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie a preverenie podnetu.

16. Správny súd s odkazom na ustanovenie , na subsidiárne použitie ktorého odkazuje ustanovenie , umožnil žalovanému vyjadriť sa k obsahu listiny (Protokolu). Žalovaný k návrhu na doplnenie dokazovania a k samotnej listine reagoval vyjadrením zo dňa 14.05.2024, v ktorom uviedol, že predmetná listina nie je spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení osobných údajov dotknutej osoby podľa Infozákona, pretože predmetné ustanovenie poskytuje ochranu osobných údajov fyzických osôb bez ohľadu na ich status, teda či porušili alebo neporušili ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Jedinú výnimku zo všeobecnej ochrany osobných údajov stanovenej v a Infozákona predstavuje ustanovenie , v ktorom sú špecifikované osoby, ktoré na základe ich osobitného postavenia v systéme riadenia verejnej moci majú obmedzené právo na ochranu osobných údajov. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobcom predloženú listinu vyhodnotil tak, že nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu vydanému podľa

Vyjadrenie žalovaného správny súd posúdil podľa jeho obsahu ako dupliku, ktorú doručil žalobcovi už iba na vedomie v zmysle , pričom žalobca bol poučený súdom už pri doručovaní vyjadrenia žalovaného k žalobe s oznámením mu možnosti zaujať repliku, že súd na ďalšie vyjadrenia účastníkov už nemusí prihliadať (list súdu zo dňa 09.11.2022).

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

17. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

18. Správny súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa a , po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože nezistil žiadny z dôvodov na nariadenie pojednávania podľa . Rozsudok bol dňa 12.06.2024 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 03.06.2024 ( ).

19. Predmetom súdneho prieskumu je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď povinná osoba s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 citovaného zákona žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhovela v časti týkajúcej sa zmenových výkazov A. B. F. a výpisov z účtu alebo iných dokladov preukazujúcich, aké odmeny boli vyplatené A. B. F., a to za obdobie od r. 2014 do 2022, zastávajúc názor, že požadované informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov fyzickej osoby, pričom sa nejedná o dotknutú osobu, ktorej právo na ochranu osobných údajov je obmedzené v zmysle § 9 ods. 3 Infozákona.

20. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

21. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

22. Podľa § 5a ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

23. Podľa § 5a ods. 5 písm. b) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; povinne zverejňovanou zmluvou nie je pracovná zmluva a dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru; povinne zverejňovanou zmluvou však je kolektívna zmluva.

24. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia

pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

25. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.

26. Podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu: a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

27. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§14 ods. 3).

28. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (pozn. správneho súdu - týmto všeobecným predpisom o správnom konaní sa rozumie ).

29. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Správneho poriadku; (1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. (2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

32. Podľa § 2 Zákona o ochrane osobných údajov; osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú

identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

33. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má zaručené právo na súdnu ochranu ( SR). Je len na ňom, ako svoje právo využije. V zmysle správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, preto je na žalobcovi aký rozsah a obsah prieskumu stanoví uvedením žalobných bodov ( ). Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže vyhľadávať dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a ani za neho dopĺňať všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu, keďže žalobca je povinný uviesť v žalobe žalobné body ( ). Všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich dostatočnej konkretizácie na daný prípad neumožňujú vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

34. V preskúmavanej veci žalobca napadol zákonnosť rozhodnutia žalovaného o potvrdení prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby, ktorá nesprístupnila žalobcovi požadované informácie - výkazy A. B. F. a údaje o odmenách vyplatených A. B. F. za činnosti vykonávané v Ústave v rokoch 2014 - 2022.

35. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka, či existoval dôvod na nesprístupnenie informácií - požadovaných výkazov a údajov o odmenách vyplatených A. F. s poukazom na ustanovenie

36. Podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1 a 3 citovaného zákona). Napriek princípu publicity, t. j. princípu, že v demokratickom štáte veci, ktoré nie sú zo zákona utajované, sú verejnosti voľne dostupné, ustanovenia § 8 až 11 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravujú kategórie informácií, ktoré sa podľa zákona nesprístupňujú. Osobitným zákonným dôvodom obmedzenia prístupu k informáciám je ochrana osobnosti a osobných údajov (§ 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám).

37. Účelom ustanovenia § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Z ustanovenia § 9 citovaného zákona vyplýva, že informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Z ustanovenia § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že povinná osoba sprístupní na účely informovanosti verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom (ktorým je napríklad Zákon o ochrane osobných údajov), ktorá je okrem iných nadriadeným v služobnom pomere, pričom v druhej vete citovaného ustanovenia § 9 ods. 3 je stanovený rozsah sprístupňovaných osobných údajov.

38. V predmetnej veci dôvodom nesprístupnenia požadovaných informácií - výkazov A. B. F. a údajov o odmenách jej vyplatených bola skutočnosť, že sa jedná o informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby. Pod pojem informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby možno zaradiť písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, obrazové alebo zvukové záznamy a podobne. Definícia pojmu osobný údaj je uvedená v § 2 Zákona o ochrane osobných údajov, keď sa nimi rozumejú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako aj napr. meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že ochrana osobných údajov je špecifická forma ochrany súkromia (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 19.01.2011). Povinná osoba práve s poukazom na základné právo na súkromie a

ochranu osobných údajov dotknutej osoby nesprístupnila informácie - výkazy a údaje o odmenách A. B. F., teda nevyhovela infožiadosti v časti (i) a (ii).

39. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné, zároveň nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Mal za to, že povinná osoba sa dostatočne nevysporiadala s jeho argumentami ohľadom neplatnosti dohôd o pracovnej činnosti, s jeho tvrdením, že ide o simulované právne úkony. K uvedeným žalobným námietkam správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca dostatočne neodôvodnil aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o nesprístupnení predmetných požadovaných informácií. Vzhľadom na povahu a predmet administratívneho konania, nemožno žalovanému ani povinnej osobe vytýkať, že sa bližšie nezaoberali otázkou platnosti dohôd, keďže táto povinnosť im zo Zákona o slobodnom prístupe k informáciám neprináleží. Otázka určenia prípadnej neplatnosti dohôd patrí výlučne do pôsobnosti všeobecných súdov. Napokon, táto otázka je irelevantná, nakoľko ustanovenie § 9 Infozákona poskytuje ochranu osobných údajov fyzických osôb bez ohľadu na ich status, teda či ide o osoby, ktoré porušili alebo neporušili ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov.

40. Nadväzujúc na vyššie uvedené správny súd považuje za neopodstatnenú aj námietku žalobcu ohľadom tvrdeného nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci, keď žalobca tvrdil, že povinná osoba tieto informácie nemohla považovať za osobné údaje a údaje týkajúce sa súkromia fyzickej osoby práve z dôvodu neplatnosti dohôd o pracovnej činnosti medzi a A. B. F., keďže podľa žalobcu sa údaje týkali právnickej osoby spoločnosti IGA Derma s.r.o. Správny súd má za to, že v predmetnej veci bol dostatočne zistený skutkový stav umožňujúci právne posúdenie veci. Ako už bolo uvedené, otázka platnosti dohôd o pracovnej činnosti pri posudzovaní rozsahu sprístupnenia požadovaných informácií nie je relevantnou, a preto nebolo potrebné ani vykonávať dokazovanie na potvrdenie, resp. vyvrátenie tvrdení žalobcu o platnosti/neplatnosti dohôd o pracovnej činnosti. Jedinou relevantnou otázkou bolo, či v prípade osoby A. B. F. ide o takú osobu v zmysle Infozákona, u ktorej ide o zúženie rozsahu osobných údajov, ktorými sa poskytuje ochrana, v prospech práva na informácie.

41. Pokiaľ žalobca navrhol správnemu súdu doplniť dokazovanie Protokolom o výsledku kontroly IGA Derma s.r.o., ev.č. TSK/2023/00992 zo dňa 05.01.2023, správny súd poukazuje v prvom rade na to, že nie je súdom skutkovým, a teda v zásade nevykonáva dokazovanie. Pokiaľ správny súd v rámci súdneho prieskumu zistí nedostatočne zistený skutkový stav pre právne posúdenie veci a potrebu doplniť dokazovanie, zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy s usmernením na potrebné doplnenie dokazovania v administratívnom konaní. V predmetnej veci však správny súd konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, pričom nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že žalobca predložil správnemu súdu Protokol o výsledku kontroly IGA Derma s.r.o., ev. č. TSK/2023/00992 zo dňa 05.01.2023, nakoľko obsah predmetnej listiny, vzhľadom na vyššie uvedené, nie je spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení osobných údajov dotknutej osoby podľa § 9 Infozákona. Nebolo by namieste, aby žalovaný a prvostupňový orgán na základe domnienok a presvedčení žalobcu neprihliadal na platný právny stav a vykonával by dokazovanie na skutočnosti, ktoré neboli predmetom konania na základe infožiadosti o poskytnutie informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Správny súd konštatuje, že žalobcom narhované dokazovanie nevykonal z dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov malo smerovať k posúdeniu otázky eventuálnej „neplatnosti“ dohôd, avšak vyriešenie tejto otázky nespadá do správneho súdnictva. Správny súd preto uzatvára, že nezistil žiadne dôvody pre doplnenie dokazovania tak pred orgánom verejnej správy, ako aj pred správnym súdom.

42. Pokiaľ žalobca namietal, že ide o neplatné dohody (zmluvy) z dôvodu ich nezverejnenia v Centrálnom registri zmlúv, správny súd konštatuje, že išlo o dohody o pracovnej činnosti, ktoré boli uzatvorené podľa , pričom takéto dohody sú v zmysle Infozákona vyňaté zo skupiny povinne zverejňovaných zmlúv, a preto ani zverejňované neboli.

43. Správny súd preskúmaním veci nezistil také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia, keď žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Tým, že žalovaný uviedol, že v konaní o poskytnutie informácie sa neskúmajú dôvody alebo záujmy, pre ktoré sa informácia požaduje v zmysle § 3 ods. 3 Infozákona, odpovedal na to, že nebolo

potrebné venovať sa ďalším námietkam žalobcu týkajúcich sa neplatnosti dohôd o pracovnej činnosti, ktorými žalobca v podstate preukazoval svoj záujem, teda dôvod, prečo žiada sprístupniť požadované informácie. V nadväznosti na uvedené je nedôvodná aj žalobná námietka o nerešpektovaní zásady materiálnej pravdy - náležitého a úplného zistenia skutočného stavu veci, keď skutočný stav veci bol dostatočne zistený - povinná osoba skúmala, či možno žalobcovi na základe jeho žiadosti poskytnúť ním požadovaný rozsah informácií. V predmetnej veci, prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje dostatočné odôvodnenie, prečo zmenové výkazy a odmeny predstavujú osobné údaje dotknutej osoby - A. B. F. a prečo ich ako také nie je možné žalobcovi na základe jeho infožiadosti sprístupniť.

44. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie pri aplikovaní ustanovenia § 9 Infozákona vo väzbe na zistený skutkový stav, avšak v žalobe neuvádza konkrétne dôvody tvrdenej nezákonnosti. Tvrdenie žalobcu, že dotknutá osoba A. B. F. nemá nárok na ochranu osobných údajov podľa § 9 Infozákona, považuje správny súd za nesprávne, rovnako tak stanovisko žalobcu, že na A. B. F. sa nevzťahuje § 9 ods. 1 a 2 Infozákona a informácie, ktoré požadoval mali a musia byť sprístupnené. Pokiaľ teda žalobca namietal, že argumentácia žalovaného a prvostupňového orgánu vo vzťahu k uplatneniu výnimky podľa § 9 ods. 3 Infozákona (prelomenia ochrany) je bezvýznamná a irelevantná, pretože on nezastával názor, že by A. B. F. patrila do niektorej z kategórií výnimiek, správny súd uvádza, že pre správnu a úplnú aplikáciu ustanovenia § 9 (nesprístupnenie informácií z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov) povinná osoba pri odôvodňovaní rozhodnutia dôvodne skúmala (keď požadované údaje vyhodnotila ako informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby), či nie je daný niektorý z dôvodov prelomenia ochrany. Povinná osoba tak musela postupovať, nakoľko dochádza k stretu dvoch základných ústavných práv, a to práva na informácie s právom na ochranu súkromia. Žalobca namietal výlučne to, že dotknutá osoba má byť osobou podľa , u ktorej sa zužuje rozsah osobných údajov, ktorým sa poskytuje ochrana v prospech práva na informácie. Žalobca nespochybňoval absenciu písomného súhlasu dotknutej fyzickej osoby.

45. Podľa čl. 26 ods. 1 úst. (ďalej len „“); sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

46. Podľa ; slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

47. Podľa ; medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.

48. Podľa ; každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

49. Podľa ; listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

50. Správny súd poukazuje na to, že otázkou hierarchie, resp. pripustenia eventuálnej prednosti jedného základného práva pred iným základným právom alebo slobodou sa ústavný súd zaoberal vo veci sp. zn. , v ktorej okrem iného vyslovil názor, že „základné práva a slobody sú navzájom rovnocenné. Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenie „hierarchie“ základných práv a slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo slobode priznal väčší význam, než aký má iné základné právo alebo sloboda. Základné práva a slobody sa môžu dostať do konfliktu a aj sa do konfliktu dostávajú. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd v režime medzinárodných dohovoroch o ľudských právach) treba riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy.“.

51. Vychádzajúc z týchto princípov Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. (bod 47) zo dňa 20.09.2023 k ustanoveniu konštatoval, že „z teleologického výkladu ustanovenia uvedenej normy, ktorá sa vzťahuje na funkcionárov majúcich špecifické postavenie a vzhľadom na kolíznu povahu tohto ustanovenia (zásah do ochrany osobnosti dotknutých osôb vs. právo na prístup k informáciám) vyplýva potreba zoznam týchto osôb extenzívne nerozširovať.“. Ústavný

súd pritom v náleze zo dňa 19.01.2011 uviedol, že „s ohľadom na výpočet osôb uvedených v napadnutom ustanovení (pozn. ) zdôraznil, že povinnosť poskytnúť informácie sa nevzťahuje na všetky osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie.“.

52. Je zrejmé, že A. B. F. nie je takýmto vysokým štátnym úradníkom, ani nemá špecifické postavenie (nie je nadriadeným v služobnom pomere) odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do jej práva na súkromie. Pokiaľ by mal správny súd akceptovať stanovisko žalobcu a vo vzťahu k A. B. F. sprístupniť požadované informácie, došlo by k neproporcionálnemu rozšíreniu zoznamu funkcionárov v zmysle zákona Závery povinnej osoby a žalovaného, že v prípade A. F. nejde o nadriadenú osobu v zmysle sú správne. Rovnako tak záver, že požadované informácie predstavujú osobné údaje osoby, ktoré sú chránené zákonom o ochrane osobných údajov, ako aj prijatie skutkového a právneho záveru žalovaného a povinnej osoby, prečo tieto údaje nesprístupnila, s poukazom na to, že nejde o osobu v zmysle Správny súd sa s uvedeným postupom žalovaného stotožňuje ako vecne správnym vyústiacim do vydania zákonného rozhodnutia tak povinnej osoby, ako aj žalovaného.

53. Správny súd považuje za nedôvodnú aj žalobcom namietanú skutočnosť ohľadom zaujatosti generálneho riaditeľa žalovaného, ktorý podpísal napadnuté rozhodnutie žalovaného. Poukazuje pritom na už prijaté závery Správnym súdom v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. zo dňa 16.05.2024 (bod 37), v ktorom je konštatované a s ktorými závermi sa konajúci správny súd v plnom rozsahu stotožňuje ( ): „Vylúčenie zamestnanca orgánu verejnej správy z prejednávania a rozhodovania veci prichádza v zmysle Správneho poriadku do úvahy počas administratívneho konania. Po rozhodnutí vo veci sa možno domáhať obnovy konania z dôvodu, že rozhodnutie vydal vylúčený orgán ( písmena d) Správneho poriadku - ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní). Vylúčenie zamestnanca v administratívnom konaní, ako aj obnova konania sú samostatné procesné inštitúty, ktoré nemožno nahrádzať súdnym prieskumom zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy - pri prieskume zákonnosti rozhodnutia správny súd nerozhoduje o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, alebo nie. Navyše, správny súd uvádza, že odvolacím orgánom v tomto prípade nebol generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale odvolacím orgánom je v zmysle Info o zbore väzenskej a justičnej stráže, generálne riaditeľstvo.“.

54. Z dôvodov vyššie uvedených, opierajúc sa o citované zákonné ustanovenia relevantnej právnej úpravy, správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako povinnej osoby v zmysle Infozákona, netrpí žiadnou vadou, je zákonné, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, a preto správny súd žalobu žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

55. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi preto, že v konaní nemal úspech, aplikujúc ustanovenie a contrario a vo vzťahu k žalovanému, ktorý síce v konaní úspech mal, nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať, aby mu trovy konania zaplatil neúspešný žalobca, aplikujúc ustanovenie .

56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.