Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-26-2021.pdf
PDF · 101.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/26/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Ladislava Mejstríka, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 02, IČO: 53 255 739, proti povinnému: J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F., o vymoženie príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 17Er/4148/2010-14 zo dňa 04. februára 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vymoženia pohľadávky na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 791, sp. zn. SR 04550/2010, ktorý vydal dňa 31.05.2010 rozhodca JUDr. Miroslav Rác. Rozhodcovský rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 14.06.2010 a vykonateľnosť dňa 17.06.2010. Súdu bola predložená Zmluva o pôžičke č. 5859046457 zo dňa 04.05.2005 (ďalej len „Zmluva“), ktorá mala byť podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“). Pri posúdení žiadosti o udelenie poverenia vychádzal súd z § 44 ods. 2 účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej len „EP“). Okresný súd poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 40 písm. a), b), § 45 ods. 1 písm. b), c), § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 a 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), v spojení s čl. 2 písm. a) , čl. 3 ods. 1, 3 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Z predložených listín, najmä z rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04550/2010 zo dňa 04.05.2005 a zo Zmluvy súd zistil, že medzi účastníkmi - pôvodným veriteľom spoločnosťou Quatro, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok a dlžníkom - J. D., nar. XX.XX.XXXX bola dňa 04.05.2005 uzatvorená Zmluva, ktorou sa povinná zaviazala zaplatiť poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a lehotách. Predmetnú zmluvu vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva. Rozhodcovský súd si právomoc rozhodnúť spor odvodil od rozhodcovskej
doložky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode VIII. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzavretia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa (povinného) v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom (veriteľom - oprávneným) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS. Vychádza sa pritom zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Rozhodcovská doložka síce dáva možnosť voľby konať pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, avšak možnosť výberu súdu má v zmysle doložky veriteľ. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovskú doložku je vždy potrebné posúdiť objektívne, pretože neprijateľná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná. Platná rozhodcovská doložka vyžaduje individuálne dojednanie, individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu a podpis oboch zmluvným strán, ako znak súhlasu výlučne s rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovskú doložku obsahujú Všeobecné obchodné podmienky (bod VIII. písm. p), a preto nešlo o individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, na ktorú by bola povinná upozornená, ktorá by bola s povinnou zvlášť dojednaná, ona by bola s týmto ustanovením zmluvy súhlasila a prejavila by svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno považovať za prejav súhlasu s dohodnutými zmluvnými podmienkami a zároveň za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Povinná sa tak bez svojej vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou podmienkou. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ neplatná. Ak teda v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Potvrdzuje to aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.03.2012 č. k. 6Cdo/1/2012, v zmysle ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom. Podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Poukázal na § 35 zákona o rozhodcovskom konaní a ust. § 159 Zb. Občiansky súdny poriadok, z ktorých ustanovení vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, čo znamená, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Pokiaľ súdy poukazujú na rozhodnutie Asturcom, oprávnený poukázal na nesprávnu interpretáciu tohto rozhodnutia, ktorá interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu do slovenského jazyka. Správny preklad je taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky, ak má pre takéto posúdenie k dispozícii skutkové okolnosti. Exekučný súd preto nie je povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Uviedol, že exekučný súd podľa tohto rozsudku by bol povinný hodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom
práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku. Podľa jeho názoru neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) tejto smernice. Interpretácia súdov vychádza z nesprávneho prekladu. S poukazom na uvedené nemožno zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený s poukazom na niektoré ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní vyslovil, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, pretože boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej uzavretie. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo, aby vecne príslušný exekučný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, a to k § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
4. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Napadnuté uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť, v plnom rozsahu sa s uznesením stotožnila a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i až § 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti doplnil:
9. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere vzťahu založeného zmluvou o pôžičke medzi oprávneným (právnym predchodcom oprávneného) a povinnou. Tento záver vo svojom odvolaní nenamietal ani oprávnený.
10. Následný postup súdu prvej inštancie, keď skúmal právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý bol v tomto exekučnom konaní predložený ako exekučný titul, bol správny. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť. V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať...“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011).
11. Okresný súd je teda už v štádiu udelenia poverenia na vykonanie exekúcie povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho
konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Nadväzne na uvedené odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2013, podľa ktorého: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku“.
12. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky okresný súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
13. Odvolací súd uvádza, že sa nejedná len o oprávnenie, ale dokonca povinnosť exekučného súdu skúmať súvisiacu rozhodcovskú doložku/zmluvu v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá povinnosť vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08. Toto rozhodnutie nielen výslovne definuje oprávnenie exekučného súdu posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky, ale v bode 34. jeho odôvodnenia stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepodá nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci. V tomto smere je ustálená aj vnútroštátna judikatúra, ktorá jednoznačne priznáva exekučnému súdu oprávnenie skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky/zmluvy (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 68/2013). Zároveň pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil samotný rozhodcovský súd (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 46/2012).
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v judikáte R 46/2012 uviedol, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa totiž exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného zaoberá tiež tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
15. V zmysle uvedeného považoval krajský súd za súladné s právnou úpravou preskúmať, či dojednaná rozhodcovská doložka spĺňa kritéria neprijateľnosti, pretože táto skutočnosť bola dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
16. Z uvedených dôvodov nemožno prisvedčiť oprávnenému v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti.
17. Z obchodných podmienok, ktoré boli pripojené k predmetnej zmluve o pôžičke, vyplýva, že zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku v bode VIII. VOP, v zmysle ktorej sa všetky spory z danej zmluvy mali riešiť prostredníctvom všeobecného súdu odporcu alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom. Rozhodcovská doložka dojednaná medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou je obsiahnutá len v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru odvolacieho súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom, v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa logicky a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej doložky, z ktorého
dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že síce z predloženého rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodcovskej doložke obsiahnutej v bode 5 Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 25.02.2009, avšak na túto skutočnosť odvolací súd neprihliadal, nakoľko okresný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z dokumentov mu predložených oprávneným, pričom tento predmetnú dohodu súdu nepredložil. To, že táto dohoda netvorila prílohu návrhu na vykonanie exekúcie, vyplýva aj zo zoznamu príloh nachádzajúceho sa na konci predmetného návrhu.
18. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ však je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).
19. Pri riadení sa aj týmito úvahami preto odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, než k záveru o potrebe vyhodnotenia rozhodcovskej doložky tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku slúžiaceho za exekučný titul v prejednávanej veci za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku.
20. Námietky odvolateľa, ktorý poukazoval na nesprávnu interpretáciu rozhodnutia Európskeho súdneho dvora č. C 40/08 (Asturcom), neboli vyhodnotené odvolacím súdom ako relevantné. Označené rozhodnutie dáva odpoveď na otázky týkajúce sa možnosti preskúmania rozhodcovského rozhodnutia v exekučnom konaní a či takéto preskúmanie možno odvodiť zo znenia Smernice Rady č. 93/13/ EHS. Predmetné rozhodnutie riešilo predbežnú otázku nastolenú vnútroštátnym súdom vo vzťahu k výkladu vyššie označenej smernice. Z uvedeného dôvodu nemožno rozhodnutie C 40/08 vykladať reštriktívne, ako to poukazoval oprávnený v podanom odvolaní. Možnosť posudzovať neprimeranosť zmluvných podmienok zo strany exekučného súdu ex offo bola naviac vo vzťahu k Slovenskej republike konštatovaná v rozhodnutí C 76/10 vo veci POHOTOVOSŤ/Korčkovská.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako správne potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.
23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)