Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžfk/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): SPEEDCOM s.r.o., so sídlom Kláštorná 23, 076 05 Brehov, IČO: 36 728 489, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Komorovská, Advokátska kancelária, Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102070483/2017 zo dňa 29. septembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -45 zo dňa 27. júna 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Dňa 27.02.2014 začal Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) u sťažovateľa daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2010 - december 2010. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol zo dňa 27.01.2015, ktorý bol sťažovateľovi spolu s výzvou na vyjadrenie doručený 30.01.2015. 2. Správca dane rozhodnutím č. 101332056/2017 zo dňa 14.06.2017 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“) podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil sťažovateľovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 18 022,82 Eur, nadmerný odpočet nepriznal v sume 10 101,92 Eur a vyrubil daň v sume 7 920,90 Eur. Správca dane neuznal sťažovateľovi uplatnené odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 022/11/10 zo dňa 12.11.2010, č. 023/11/10 zo dňa 15.11.2010, č. 027/11/10 zo dňa 01.11.2010 a č. 028/11/10 zo dňa 02.11.2010, vystavených spoločnosťou DIGITALIS s. r. o. a z dokladu č. 0015 zo dňa 23.11.2010 vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou od dodávateľa Mega Trade, s.r.o. 3. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 102070483/2017 zo dňa 29.09.2017 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), postupom podľa Daňového poriadku, rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.

Konanie na krajskom súde

4. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sa sťažovateľ domáhal zrušenia preskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Sťažovateľ v podanej žalobe najmä namietal nepreskúmateľnosť napádaných rozhodnutí, nedostatky ich výrokových častí, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci. 5. Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi všeobecnej správnej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol. 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol odkaz na odôvodnenie a právne závery rozsudkov tamojšieho súdu pod sp. zn. zo dňa 13.02.2017 a pod sp. zn. zo dňa 28.02.2019, ktorými boli zamietnuté správne žaloby sťažovateľa proti rozhodnutiam žalovaného v obdobných veciach (týkajúcich sa zdaňovacích období za mesiace október a december 2010).

III.

Obsah kasačnej sťažnosti / stanoviská

7. Rozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ včas kasačnou sťažnosťou, v ktorej uplatnil ako dôvod kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g/ a h/ S.s.p.) a navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 8. Sťažovateľ okrem stručnej rekapitulácie jednotlivých žalobných bodov v následujúcich sťažnostných bodoch najmä uviedol, že

- žalobné body sťažovateľa neboli vo všetkých prípadoch identické, nakoľko sa v jednotlivých prípadoch jednalo o rôzne postupy v časti vyrubenia dane alebo v časti určenia rozdielu dane, kde sa jedná o dva samostatné inštitúty upravené v daňovom poriadku;

- ani ostatné rozsudky nereflektujú na žalobné námietky, len všeobecne sa obmedzujú na konštatáciu, že nakoľko zistenia správcu dane z vyšetrovacieho spisu ohľadne osoby L. X. nasvedčujú tomu, že tento nemohol konať za spoločnosti DIGITALIS s.r.o. a KIMBO s.r.o. možno uzavrieť, že fakturované výkony (aj keď fyzicky existujú) neboli vykonané týmito spoločnosťami a preto nie je dôvodné zaoberať sa porušeniami Daňového poriadku;

- v žiadnom rozsudku nebolo vyhodnotené, že správca dane evidoval L. X. ako splnomocneného zastupcu dotknutých spoločností;

- v administratívnom spise sa časť vyšetrovacieho spisu, na ktorý správca dane poukazuje nenachádza;

- v zmysle daňového poriadku, v prípade odvolania sa správcu dane na akúkoľvek listinu ako dôkaz nepostačuje úradný záznam vyhotovený správcom dane, ale musí byť obsahom administratívneho spisu;

- je neudržateľné odôvodnenie napadnutého rozsudku o nepotrebnosti dodržiavania zákona vo vzťahu k sťažovateľovi;

- postupom krajského súdu bolo sťažovateľovi upreté jeho právo na spravodlivé súdne konanie, nakoľko z napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť, na základe akých dôvodov bola správna žaloba zamietnutá, pričom v jednotlivých konaniach pred krajským súdom boli namietané odlišné skutočnosti. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.

Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 140 S.s.p. vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Podľa § 441 S.s.p. v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Podľa § 464 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

V.

Právne názory kasačného súdu

10. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p. potrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru, že je nedôvodná. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. novembra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 11. Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým určil sťažovateľovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 18 022,82 Eur, nadmerný odpočet nepriznal v sume 10 101,92 Eur a vyrubil daň v sume 7 920,90 Eur. Správca dane neuznal sťažovateľovi uplatnené odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 022/11/10 zo dňa 12.11.2010, č. 023/11/10 zo dňa 15.11.2010, č. 027/11/10 zo dňa 01.11.2010 a č. 028/11/10 zo dňa 02.11.2010, vystavených spoločnosťou DIGITALIS s. r. o. za dodanie stavebných prác a z dokladu č. 0015 zo dňa 23.11.2010 vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou od dodávateľa Mega Trade, s.r.o. 12. Kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p. čiastočne odôvodňuje svoje rozhodnutie v súdenej veci poukazom na svoj rozsudok sp. zn. zo 14.01.2020 v prakticky totožnej veci rovnakých účastníkov (za zdaňovacie obdobie október 2010), ktorého prevzatú časť ďalej uvádza (tam ako body 8-10, tu 13-15): 13. „Preskúmaním veci kasačný súd zistil, sťažovateľ nevyvrátil skutkové zistenia správcu dane, že spoločnosť DIGITALIS, s.r.o. dodala žalobcovi stavebné práce v októbri 2010 vyúčtované faktúrami špecifikovanými vo bode 2 rozsudku, z ktorých si uplatnila odpočítanie dane vo výške 5698,10 eura. V danom prípade nebol predložený stavebný denník ani žiadne doklady o reálnom výkone stavebných prác spoločnosťou DIGITALIS, s.r.o. 14. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt sa ku kontrolným zisteniam nevedel vyjadriť. Podľa jeho vyjadrenia spoločnosť DIGITALIS s.r.o. pri rokovaniach zastupoval L. X. (zápisnica č. 9813401/5/4443875/2014/Zam zo dňa 30.09.2014). Ten však za spoločnosť nemal právo vystupovať, pretože nebolo predložené žiadne splnomocnenie. L. X. preto nemal právo za uvedenú spoločnosť podpisovať akékoľvek dokumenty, uzatvárať zmluvy alebo dohody. L. X. v období október 2010, kedy malo dôjsť k dodaniu služieb, nebol splnomocneným zástupcom ani zamestnancom spoločnosti DIGITALIS s.r.o. (úradný záznam č. 9813401/5/125964/2015/Zam zo dňa 19.01.2015). Počas daňovej kontroly aj počas vyrubovacieho konania sa správca dane snažil vypočuť jediného konateľa spoločnosti DIGITALIS s.r.o. v čase realizácie zdaniteľného obchodu (október 2010) O. X., ktorý počas daňovej kontroly zásielku neprevzal a počas vyrubovacieho konania už bol bezdomovcom. Národná kriminálna agentúra vo svojom vyšetrovacom spise č. ČVS:PPZ-186/NKA- FP-VY-2012 okrem iného uviedla, že v roku 2010 v Košiciach pôsobila organizovaná skupina pod vedením L. X., ktorej hlavnou činnosťou bolo vyhotovovanie fiktívnych účtovných dokladov pre rôzne podnikateľské subjekty, preto na základe šetrení Národnej kriminálnej agentúry má správca dane oprávnené pochybnosti, že k žiadnemu reálnemu dodaniu spoločnosťou DIGITALIS s.r.o. nedošlo. 15. Kasačný súd dospel k záveru, že súhrn skutočností uvedených žalovaným tvorí dostatočný celok na potvrdenie záveru, že k reálnemu dodaniu zdaniteľných plnení spoločnosťou DIGITALIS, s.r.o. nedošlo. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je činnosť, ktorá je plne pod kontrolu daňového subjektu, a preto daňový subjekt musí byť spôsobilý preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak, ako bolo deklarované faktúrou. V danom prípade absentuje náznak, prípadne stopa po reálnom zdaniteľnom plnení spoločnosťou DIGITALIS, s.r.o. Materiálnu existenciu vykonaného diela nebolo možné priradiť k podnikateľskej činnosti, u ktorej exitovali indície zistené správcom dane, že bola fiktívnou podnikateľskou činnosťou.“ 16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávnosť zvoleného zjednodušeného postupu správnym súdom, ktorý v napadnutom rozsudku poukázal na rozsudky tamojšieho súdu, týkajúce sa

rovnakej právnej otázky, v ktorých sťažovateľ vystupoval na strane žalobcu. Sťažovateľ nesúhlasil s postupom správneho súdu uvádzajúc, že v tam zmienených konaniach boli posudzované iné zdaňovacie obdobia, prejednávané správne žaloby obsahovali odlišné žalobné námietky, pričom ani na tieto nebola zo strany správneho súdu daná odpoveď. 17. Kasačný súd vyhodnotil tieto námietky sťažovateľa ako nedôvodné. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že rozdiel medzi konaniami vo veci sp. zn. , a týmto konaním spočíval len v skutočnosti, že išlo o iné zdaňovacie obdobie a inú sumu rozdielu dane, pričom žalobné námietky sú identické. Preto pristúpil k aplikácii tzv. skráteného odôvodnenia s použitím odkazu na rozsudky vo vyššie zmienených konaniach. Po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu dospel kasačný súd k záveru, že zvolený postup krajského súdu bola v danom prípade možná. Ustanovenie § 140 správnemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa správny súd môže obmedziť len na poukázanie na totožný rozsudok, ktorého dôvody prípadne stručne zopakuje. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému. Rozsudok obsahujúci skrátené odôvodnenie sa tak od úplného rozsudku odlišuje iba v obsahu odôvodnenia, v skrátenom odôvodnení je však vždy potrebné stručne opísať predmet konania, čo má význam pre posudzovanie totožnosti predmetu konania, čo v danej veci taktiež nemožno konštatovať. 18. Z rozsudku sp. zn. (k duplicitnému vyrubeniu dane v bode 26) v spojení s rozsudkom pod sp. zn. (k pochybeniam, týkajúcim sa označenia sťažovateľa, neuvedeniu zdaňovacieho obdobia a nezrozumiteľnosti výrokov v bode 32), na ktoré správny súd v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu odkázal, vyplývajú odpovede na podstatné žalobné námietky vznesené sťažovateľom. 19. Pre doplnenie kasačný súd konštatuje, že v zmysle daňového priznania za 11/2010 vyplýva, že sťažovateľ mal zaplatiť daň celkom 11 917,68 Eur, pričom však žiadal odpočítať daň celkom 22 019,60 Eur, z čoho vznikol nadmerný odpočet v sume 10 101,92 Eur, ktorý bol aj sťažovateľovi vrátený. Sťažovateľovi následne nebolo uznané odpočítanie dane na základe faktúr od spoločnosti DIGITALIS a zistený rozdiel na dani bol stanovený vo výške 18 022,82 Eur, teda nebol priznaný nadmerný odpočet 10 101,92 Eur a vyrubená daň na viac vo výške 7 920,90 Eur. V prípade, ak bol sťažovateľovi za dotknuté zdaňovacie obdobie vrátený nadmerný odpočet, logicky nemohol daň súčasne zaplatiť, čomu napokon zodpovedá aj údaj v riadku 33 daňového priznania 11/2010, v zmysle ktorého mal sťažovateľ vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 0,00 Eur. 20. Preskúmaním správnej žaloby kasačný súd zistil, že v tejto sťažovateľ síce citoval ustanovenia § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, avšak v tejto súvislosti neformuloval žiadnu námietku, vytýkajúcu neprípustnosť súčasnej aplikácie vyššie uvedených ustanovení. To platí aj pokiaľ ide o argumentáciu týkajúcu sa nedôslednosti správcu dane pri vykonávaní dokazovania, spočívajúcej v doručovaní výziev bývalým, nie aktuálnym konateľom dodávateľa, s uvedením nesprávneho obchodného mena dodávateľa. Preto správny súd nepochybil, ak k vyššie uvedeným skutočnostiam neposkytol odpoveď. Zároveň kasačný súd poukazuje na ust. § 441 S.s.p., v zmysle ktorého v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. V zmysle § 441 S. s. p., novoty v kasačnom konaní zásadne nie sú prípustné, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt. Preto, pokiaľ sťažovateľ chcel vyššie uvedenou argumentáciou spochybniť zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, mal túto uviesť už v správnej žalobe. 21. Námietku o nevysporiadaní sa so všetkými dôvodmi uvedenými v odvolaní, sťažovateľ v podanej správnej žalobe bližšie nerozvinul (a rovnako tak ani v kasačnej sťažnosti). 22. Kasačný súd sa stotožnil s postupom správneho súdu. V prejednávanej právnej veci ako aj v konaní pod sp. zn. bolo nutné preverovať dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi sťažovateľom a spoločnosťou DIGITALIS s.r.o., pričom v konaní pod sp. zn. bola deklarovaným dodávateľom sťažovateľa spoločnosť VESET s.r.o., s obdobným pozadím, keď za obe spoločnosti mal so sťažovateľom konať pán X., ich právnym nástupcom mala byť od 23.02.2012 spoločnosť FORTUNA export - import s.r.o., všetky tri konania sa týkajú rovnakej daňovej kontroly, ohľadom ktorej bol vyhotovený jeden protokol, čomu zodpovedal aj obdobný rozsah zabezpečených a predložených dôkazov. Napadnutý rozsudok správneho súdu v spojení s rozsudkami, na ktoré odkazuje dostatočným spôsobom reaguje na podstatné argumenty sťažovateľa. 23. Pokiaľ išlo o namietané použitie časti svedeckých výpovedí z trestného konania v daňovom konaní, tak kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nejde o vykonávanie výsluchu svedka počas prebiehajúceho daňového konania, ktorý by vykonával správca dane, alebo žalovaný, ale ide o použitie iných dôkazov, ktoré boli zistené a vykonané v trestnom konaní. Účastník konania je oprávnený sa s týmito svedeckými výpoveďami oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Správca dane si mohol od orgánov

činných v trestnom konaní a v súlade s daňovým poriadkom tieto svedecké výpovede vyžiadať a obsahy týchto výpovedí mohol použiť ako dôkaz v daňovom konaní podľa v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov. Navyše z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že takto zistené skutočnosti neboli jediným dôvodom, na ktorom postavili svoj záver o neuznaní práva na odpočítanie dane. Preto túto námietku považoval kasačný súd za právne bezvýznamnú. 24. Sťažovateľom namietaný odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu nebol opodstatnený. V prvom rade sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti, napriek uplatneniu tohto dôvodu podľa S.s.p. nevymedzil, od ktorého konkrétneho rozhodnutia kasačného súdu sa krajský súd odklonil. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že v zmysle ústavných princípov ( veta prvá ) pod ustálenou rozhodovacou praxou kasačného je nutné chápať doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti a následne rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu v zmysle S.s.p. ako súdu kasačného. Možno sa domnievať, že v súvislosti s týmto dôvodom kasačnej sťažnosti sťažovateľ citoval všeobecné závery Ústavného súdu Slovenskej republiky (bez identifikácie jeho rozhodnutia), ktorý však v zmysle vyššie uvedeného nepredstavuje rozhodovaciu prax kasačného súdu. Kasačný súd poukazuje na to, že S.s.p kladie na vymedzenie sťažnostných bodov prísne nároky () pričom je upravené aj časové rozpätie v rámci ktorého je možné meniť a dopĺňať sťažnostné body, a to len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Z kasačnej sťažnosti musí byť jasné nielen to, z akých dôvodov sa rozhodnutie krajského súdu napadá, ale sťažovateľ musí uviesť aj to, na základe akých skutočností má za to, že tento dôvod kasačnej sťažnosti je daný, pritom nestačí len označenie domnelých vád rozhodnutia, z ktorých nevyplýva, ktorý dôvod kasačnej sťažnosti má na mysli.

VI.

25. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd neporušil zákon keď správnu žalobu zamietol. Kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju kasačný súd v súlade s ust. § 461 S.s.p. zamietol. Podľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 26. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania pred kasačným súdom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.