Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu: SPEEDCOM s.r.o., sídlo: Kláštorná 23, 076 05 Brehov, IČO: 36728489, právne zastúpeného: JUDr. Zuzana Komorovská, Advokátska kancelária Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102068594/2017 zo dňa 29.09.2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13. 12. 2017, podanou do podateľne Krajského súdu v Košiciach 15.12.2017, prostredníctvom právnej zástupkyne domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102068594/2017 zo dňa 29.09.2017, ktorým v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101331285/2017 zo dňa 14.06.2017 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 5 698,10 eura za zdaňovacie obdobie október 2010.

2. Správca dane vo výroku rozhodnutia č. 101331285/2017 zo dňa 14.06.2017 určil žalobcovi podľa ustanovení § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. na dani z pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie október 2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5 698,10 eura, t. j., nepriznal nadmerný odpočet uplatnený žalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 3 277,11 eura a vyrubil daň v sume 2 420,99.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca uplatnil v daňovom priznaní za 10/2010 nadmerný odpočet 3.277,11 Eur za dodanie tovaru a služieb zo základu dane 103.009,61 Eur a podľa § 8, § 9, § 11 a § 11a zákona o dani z pridanej hodnoty vyčíslil 19 % sadzbu dane z pridanej hodnoty na 19.689,41 Eur. Vychádzal z toho, že žalobca si za toto obdobie uplatnil na odpočítanie dane z faktúr č. 018/10/10 zo dňa 05.10.2010, základ dane 20 000,00 eur, DPH 3 800,00 eur za stavebné práce, č. 019/10/10 zo dňa 05.10.2010, základ dane 3 000,00 eur, DPH 570,00 eur za pomocné stavebné práce, č. 020/10/10 zo dňa 08.10.2010, základ dane 5 990,00 eur, DPH 1 138,10 eura za stavebné práce a č. 021/10/10 zo dňa 12.10.2010, základ dane 1 000,00 eur, DPH 190,00 eur za pomocné stavebné práce od spoločnosti DIGITALIS s.r.o., Klincová 34/B, Bratislava (od 23.02.2012 FORTUNA export - import, s.r.o.).

4. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty preveroval, či predložené faktúry odrážajú skutočnosti uvedené na faktúrach a nevychádzal len z faktúr predložených platiteľom dane. Za účelom preverenie reálneho dodania fakturovaných služieb

správca dane zaslal spoločnosti FORTUNA export - import, s.r.o., Učňovská 10, Košice - Šaca (od 31.10.2014 Okružná 3239, Modra) žiadosť o zapožičanie dokladov č. 9813401/5/3891896/2014/Zam zo dňa 18.08.2014. Správca dane tiež zaslal jedinému konateľovi spoločnosti K. T.-E., M.-Ó. Z. XX, Y. XXXX, Maďarsko predvolanie č. 9813401/5/4209112/2014/Zam zo dňa 12.09.2014, ktoré prevzal dňa 22.09.2014. Ten sa ústneho pojednávania nezúčastnil (úradný záznam č. 9813401/5/4561290/2014/ Zam zo dňa 08.10.2014/ a predvolaný konateľ spoločnosti DIGITALIS s.r.o. Š. N., D. XXXX/X, L., bol na uvedenej adrese neznámy.

5. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia marec, júl, október, november a december 2010 správca dane vyhotovil protokol č. 9813401/5/202544/2015/Zam zo dňa 27.1.2015 ktorý bol spolu s výzvou č. 9813401/5/228692/2015/Zam doručený žalobcovi dňa 30.01.2015. Žalobca sa k výsledkom daňovej kontroly vyjadril podaním z 18.02.2015. Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 12344/2015 zo dňa 05.03.2015, že jeho podanie zo dňa 27.01.2015 považuje za nepodané s poukázaním na povinnosť daňových subjektov vyplývajúcu z ustanovenia § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami.

6. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 9813401/5/426901/2015 zo dňa 26.02.2015, /prvotné/ ktorým žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie október 2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5 698,10 eura. Žalobca proti označenému rozhodnutiu správcu zo dňa 26.02.2015 podal odvolanie dňa 19.03.2015, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 1226271/2015 zo dňa 27.07.2015 zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a listom dňa 16.12.2015 oznámil s odkazom na § 74 ods. 4 daňového poriadku, že je jeho právnym názorom ako odvolacieho orgánu viazaný. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a svojim rozhodnutím č. 101447793/2016 zo dňa 14.01.2016, /druhé/ podľa § 68 ods. 5v zákona č. 563/2009 Z. z. v vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty v totožnej výške t.j. v sume 5 698,10 eura.

7. Aj proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 103059908/2016 zo dňa 03.05.2016 napadnuté rozhodnutie opätovne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Napokon správca dane v novom, v preskúmavanom rozhodnutí 101331285/2017 zo 14.6.2017 určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 10/2010 5.698,10 Eur a nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 10/2010 v sume 3.277,11 Eur a vyrubil daň v sume 2.420,99 Eur. Toto rozhodnutie odôvodil tým, že po predchádzajúcom postupe pokračoval vo vyrubovacom konaní a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich právo na odpočítanie dane z faktúr, ktoré označil. Preveroval súvislosti o faktúrach č. 018/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 019/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 020/10/10 zo dňa 08.10.2010 a č. 021/10/10 zo dňa 12.10.2010, ktorých dodávateľom mala byť spoločnosť DIGITALIS s.r.o., a pri ich preskúmaní dospel k pochybnostiam o tom, či dodávateľom faktúrami označených dodávok bol aj reálne označený dodávateľ, spoločnosť DIGITALIS s.r.o. .

9. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v súvislosti s preverovaním stavebných prác dodaných žalobcovi dodávateľom spoločnosťou DIGITALIS s.r.o., v októbri a novembri 2010 predvolal správca dane neúspešne Š. N., štatutárneho spoločníka spoločnosti DIGITALIS s.r.o., /predvolanie sa nepodarilo doručiť/. Jej jediným konateľom bol občan Maďarskej republiky a v obchodoch so žalobcom spoločnosť DIGITALIS zastupoval A. N., ktorý mal rokovať s konateľom žalobcu B.. E.. Konštatoval, že v preverovanom období však nebolo preukázané žiadne prepojenie spoločností žalobcu a spoločnosti DIGITALIS s.r.o., ktorú by mal zastupovať A. N.. Tiež uviedol, že v súčasnosti je konateľ spoločnosti DIGITALIS s.r.o., občan Maďarskej republiky sa nezúčastnil pojednávania a označená spoločnosť sa v priebehu vyrubovacieho konania zlúčila s poslednou nástupnickou spoločnosťou RELCO s.r.o., so sídlom v Modre. RELCO s.r.o., ktorá je od 13.7.2016 v konkurze. Správca dane uviedol, že zistil, že spoločnosť DIGITALIS v roku 2010 nemala zamestnancov na dodanie služieb podľa faktúr žalobcovi, ako prezentoval žalobca. Správca dane preto považoval dotknuté faktúry z obchodného vzťahu, z ktorého žalobca uplatnil odpočítanie DPH za formálne. Pretože v priebehu vyrubovacieho konania správcovi dane kontrolovaný daňový subjekt nepredložil relevantné dôkazy o odstránení jeho pochybností, správca dane konštatoval, že nemá za preukázané, že spoločnosť DIGITALIS s.r.o., /neskôr pod názvom FORTUNA export - import, s.r.o., vykonávala ekonomickú činnosť. Konštatoval, že len faktúra nie je preukázaním plnenia. Uviedol, že konateľ žalobcu sa sám vôbec nevedel vyjadriť k osobe A. N. konajúceho za spoločnosť DIGITALIS s.r.o.. Napokon správca dane uviedol v odôvodnení, že vychádza

aj zo zistení o tom, že Národná kriminálna agentúra vo vyšetrovacom spise č. CVS:PPZ-186/NKA- FP- VY-2012 konštatovala, že v roku 2010 v Košiciach pôsobila organizovaná skupina pod vedením A. N.. Jej hlavnou činnosťou bolo vyhotovovanie fiktívnych účtovných dokladov pre rôzne podnikateľské subjekty. Preto aj na základe šetrení Národnej kriminálnej agentúry mal správca dane pochybnosti, či k reálnemu dodaniu spoločnosťou DIGITALIS s.r.o. došlo. Správca dane na základe kontrolných zistení, hore popísaných uviedol, že uplatnené faktúry popísané v bode 4 a 5 tohto rozsudku, za dodanie stavebných pomocných prác od spoločnosti DIGITALIS s.r.o. nenapĺňali podmienky ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Preto podľa § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré mu tak správca dane neuznal a vydal rozhodnutie 14.6.201, ktorým určil na dani z pridanej hodnoty za 10/2010 žalobcovi rozdiel 5.698,10 Eur.

10. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal porušenie práva pre nesúlad s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z, ktoré sú dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a uviedol, že „predložil dostatočný dôkaz o tom, že plnenie uvedené na faktúrach bolo reálne vykonané. Nemal vedomosť o trestnej činnosti A. N.. Fakturované práce boli zrealizované, nemal dôvod nezaplatiť za zhotovené dielo a dôkazom je dielo samotné. Z uvedeného dôvodu tiež nevznikla žiadna pochybnosť o tom, či A. N. je činný pre daňový subjekt DIGITALIS s.r.o. Platby boli realizované priamo pre tento daňový subjekt, preto nevyplynula ani potreba overovania pôsobenia A. N. ako sprostredkovateľa. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, že zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, pre ktoré nárok na odpočítanie dane stanovil zákon. Podľa neho aj v nadväznosti judikatúru Súdneho dvora EÚ, vykladajúcu Smernicu 2006/112/ES, právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že predmetná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho daňového subjektu dodávateľského reťazca. Preto tvrdil, že pochybnosť správcu dane je založená len na základe jeho domnienky odvodenej zo šetrenia orgánov činných v trestnom konaní voči nebohému A. N.. Táto bez ďalšieho šetrenia nezakladá dôvod na odmietnutie uznania relevantnosti dokladov predložených žalobcom. Tvrdil, že ak spoločnosť DIGITALIS s.r.o. mala od 16.03.2012, t. j. dva roky po obchodnom prípade jediného konateľa - občana Maďarskej republiky, ktorý nekomunikoval so správcom dane v roku 2014, nemá to vzťah k obdobiu roku 2010. Podľa neho neexistoval dôvod, pre ktorý by daňový subjekt SPEEDCOM s.r.o. mala disponovať splnomocnením od daňového subjektu DIGITALIS s.r.o. pre A. N., keďže k tomu neboli zo strany daňového subjektu zrealizované žiadne platby spojené so sprostredkovaním medzi daňovým subjektom SPEEDCOM s.r.o. a DIGITALIS s.r.o. Postup správcu dane pokladal žalobca za v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ č. 62011CJ0142 zo dňa 21.06.2012. Podľa tohto musia byť objektívne s ohľadom na skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočítanie dane, že vedel alebo mal vedieť, že plnenie zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho daňového subjektu je súčasťou daňového podvodu.

11. Na základe odvolania žalovaný posudzoval odvolacie námietky žalobcu s poukazom na § 3 ods. 1, 2 a 3 daňového poriadku a § 24, ods. 1, 2 a 4 daňového poriadku, ako aj § 63 ods. 1 a § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku a tiež podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Konštatoval, že správca dane svojim rozhodnutím určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 5 698,10 eura, t. j. neuznal daňovému subjektu nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 3 277,11 eura a vyrubil daň vo výške 2 420,99 eura. Žalovaný mal za to, že napadnutým rozhodnutím dôvodne neuznal daňovému subjektu SPEEDCOM s.r.o. odpočítanie dane v sume 5 698,10 eura z faktúr č. 018/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 019/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 020/10/10 zo dňa 08.10.2010 a č. 021/10/10 zo dňa 12 .10.2010 za dodanie stavebných a pomocných stavebných prác od spoločnosti DIGITALIS s.r.o. z dôvodu, že zo strany daňového subjektu SPEEDCOM s.r.o. nebolo dostatočne preukázané, že predmet uvedený v označených faktúrach dodal žalobcovi skutočne a reálne označený dodávateľ- daňový subjekt DIGITALIS s.r.o. 12. Žalovaný k procesným dôvodom odvolania uviedol, že správca prerokoval so žalobcom pripomienky dňa 10.1.2017 a považoval tieto za neopodstatnené a s poukazom na § 46 ods. 1 a 3 daňového poriadku uviedol, že daňovú kontrolu žalobcovi nebolo potrebné oznamovať, preto považoval jeho odvolaciu námietku za neopodstatnenú, rovnako ako výhradu, že správca dane vychádza zo záverov orgánov činných v trestnom konaní.

13. Žalovaný si osvojil záver správcu dane, že žalobca zaťažený dôkazným bremenom, spočívajúcim v preukázaní opodstatnenia odpočítania zdaniteľného obchodu po formálnej i obsahovej stránke (dokladmi). Preukázanie zdaniteľného obchodu len dokladmi preto nepovažoval za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty a konštatoval, že pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v je potrebné splniť vecné (§ 49) aj formálne (§ 51) podmienky a podľa § 49 ods. 1 zákona daňovému subjektu vznikne právo na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Subjekt DIGITALIS s.r.o. nepredložil žiadny doklad, ktorým by potvrdil, že bol dodávateľom žalobcu. S poukazom na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty tiež žalovaný konštatoval, že napriek tomu, že predvolal márne konateľa spoločnosti DIGITALIS s.r.o. Š. N., nezistil potrebné, pre uznanie daňového odpočtu žalobcu.

14. V rozhodnutí žalovaný konštatoval, že správca dane zistil skutkový stav a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, rovnako ako aj v protokole zhrnul výsledky svojich zistení, podporený aj zisteniami orgánov činných v trestnom konaní, predovšetkým týkajúcich sa osôb A. N. a B.. E., vystupujúcich za spoločnosti KIMBO, s.r.o., VESET s.r.o. a DIGITALIS s.r.o.. A. N.. Správne urobil záver, že nejde o reálne obchody, na základe zistení, že nešlo o aktívne spoločnosti, ktoré by boli personálne a materiálne vybavené na realizovanie obchodu. Preto pokladal i dodanie tovaru odberateľovi žalobcu za nepreukázané a porušujúce ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku a zákonného ustanovenia § 49 a § 51 dane z pridanej hodnoty. Uviedol, že žalobca samotný nepreukázal, že predmet deklarovaný vo faktúrach č. 018/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 019/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 020/10/10 zo dňa 08.10.2010 a č. 021/10/10 zo dňa 12.10.2010, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane vo výške 5 698,10 eura, mu dodal platiteľ dane z pridanej hodnoty DIGITALIS s.r.o. Podľa žalovaného preto oprávnene konštatoval porušenie § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Námietku, že dôkazom o dodaní je samotné dielo, potom neobstojí. Odvolaciu námietku, že správca dane vo výroku rozhodnutia neuviedol špecifikáciu dane a obdobia, že výrok rozhodnutia je nevykonateľný, podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku, žalovaný považoval za neopodstatnené.

15. Podľa žalovaného správca dane dôvodne mal za preukázané, že k dodaniu stavebných prác deklarovaných faktúrami spoločnosťou DIGITALIS s. r. o. Klincová 34/B, Bratislava, IČO: 45375186 (od 23.02.2012 FORTUNA export-import, s. r. o., IČO: 36699462), ktorá je uvedená ako dodávateľ na predmetných faktúrach, nedošlo. Na základe zistení správcu dane, ktoré vyšli najavo v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že dodávateľom služieb bola spoločnosť DIGITALIS s. r. o. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z toho, že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosti uvedené na faktúrach. Stotožnil sa so záverom, že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je len povinnosťou tvrdenia, ale je spojená aj s povinnosťou doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Konštatoval, že v daňovom konaní dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. V posudzovanej veci na základe vykonaného dokazovania v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku bolo zistené, že predmet fakturácie deklarovaný na dodávateľských faktúrach č. 018/10/10 až 021/10/10 nebol dodaný platiteľom dane uvedeným na predmetných faktúrach t. j. spoločnosťou DIGITALIS s. r. o. Preto právo odpočítania dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, preto z toho vyplýva, že nárok na odpočítanie dane nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému reálnemu plneniu platiteľa dane. Kontrolou daňových dokladov a vykonaným dokazovaním bolo podľa žalovaného správcom dane zistené, že : DIGITALIS s. r. o., Klincová 34/B, Bratislava, IČO: 45375186 (od 23. 02. 2012 FORTUNA export- import, s. r. o., IČO: 36699462), na registrovanej adrese nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, zásielky nepreberal, so správcom dane nekomunikoval (Žiadosť o zapožičanie dokladov zo dňa 18. 08. 2014, ktorá bola správcovi dane vrátená z dôvodu - adresát neznámy. Konateľ spoločnosti SPEEDCOM s. r. o. B.. E. sa v rámci ústneho pojednávania dňa 30. 09. 2014 vyjadril, že za spoločnosť DIGITALIS s. r. o. vystupoval A. N. a nikoho iného za spoločnosť DIGITALIS s. r. o. nepoznal a nebolo preukázané žiadne prepojenie tejto osoby na spoločnosť DIGITALIS s. r. o. v preverovanom období, a napokon tento nebol v októbri 2010 štatutárom spoločnosti DIGITALIS s. r. o, ani zamestnancom, ani splnomocneným zástupcom tohto subjektu (výpis z OR SR - vložka č. 24368/P, Úradný záznam č. 9813401/5/125964/2015/Zam zo dňa 19. 01. 2015). Spoločnosť DIGITALIS s. r. o. mala konateľa spoločnosti, podľa výpisu z obchodného registra nástupníckej spoločnosti FORTUNA export-import,

s. r. o., IČO: 36 699 462 (od 23. 02. 2012), bol to občan Maďarskej republiky K. T.-E., ktorý sa na registrovanej adrese nezdržiaval, zásielku adresovanú na jeho trvalý pobyt síce prevzal, ale ústneho pojednávania sa nezúčastnil. V priebehu vyrubovacieho konania sa spoločnosť niekoľkokrát zlúčila (minimálne 6x) a poslednou nástupníckou spoločnosťou sa stala od 16. 12. 2015 spoločnosť RELCO s. r. o., Okružná 3239, Modra, IČO: 36541818, ktorá je od 13. 07. 2016 v konkurze (Úradný záznam č. 100067872/2017 zo dňa 13.01.2017). Dokazovaním v priebehu daňovej kontroly bolo preukázané, že dodávateľom nie je platiteľ dane uvedený na predmetných faktúrach. SPEEDCOM s. r. o. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia, ktorými po celý čas konania negoval zistenia správcu dane. Daňový subjekt má povinnosť na podporu svojich tvrdení ponúknuť správcovi dane vykonanie dôkazov o tých skutočnostiach, o ktorých má správca dane pochybnosti. Napokon žalovaný uviedol, že spoločnosť DIGITALIS v roku 2010 nezamestnávala žiadnych zamestnancov na dodanie služieb uvedených na faktúrach č. 018/10/10 zo dňa 05. 10. 2010, 019/10/10 zo dňa 05. 10. 2010, 020/10/10 zo dňa 08. 10. 2010, 021/10/10 zo dňa 12. 10. 2010, ktoré mali byť dodané subdodávateľský a žalobca sa ku kontrolným zisteniam nevedel vyjadriť a len opakovane tvrdil, že za spoločnosť DIGITALIS s. r. o. rokoval s p. A. N., ktorý za spoločnosť nemal právo vystupovať, a nebol ani zamestnancom spoločnosti. Národná kriminálna agentúra vo svojom vyšetrovacom spise č. ČVS:PPZ-186/NKA- FP- VY-2012 uvádza okrem iného, že „...z doposiaľ vykonaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že v roku 2010 v Košiciach pôsobila organizovaná skupina pod vedením nebohého A. N., ktorej hlavnou činnosťou bolo vyhotovovanie fiktívnych účtovných dokladov pre rôzne podnikateľské subjekty.... Skutočnosť, že dodania tovarov pre spol. SPEEDCOM boli len fiktívneho charakteru vyplýva aj z výsluchov K. N., G. H....." na základe šetrení Národnej kriminálnej agentúry oprávnené pochybnosti o tom, že dodávateľom služieb uvedených na predmetných faktúrach bola spoločnosť DIGITALIS s. r. o. Záverom, dodal žalovaný, že podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Taktiež konštatoval, že všeobecné právne predpisy síce podnikateľským subjektom priamo neukladajú povinnosť, aby si preverovali svojich obchodných partnerov. Vo vlastnom záujme každého subjektu vstupujúceho do obchodných vzťahov je, zachovávanie náležitej miery obozretnosti a zabezpečenie si potrebných podkladov pre splnenie podmienok pre oslobodenie od dane, pretože dôsledky z iného postupu dopadajú na kontrolovaný daňový subjekt. Podľa žalovaného tak na základe dokazovania, ktoré správca dane vykonal v zmysle § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a na základe § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane dôvodne neuznal odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je uvedený ako dodávateľ spoločnosť DIGITALIS s. r. o. Rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie v riadku 20 DP spolu 5. 698,10 EUR.

16. V správnej žalobe sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa neoznačil žalobcu podľa § 63 daňového poriadku sídlom, ako je zapísaný v obchodnom registri ani poštovým smerovým číslom. Uviedol, že žalobca v 10/2010 uplatnil daňovú povinnosť 19.689,41 Eur a uplatnil si nárok na DPH 22.966,53 Eur po započítanej vlastnej daňovej povinnosti vo výške 19.689,41 Eur do uplatnenej sumy na priznanie DPH 22.966,53 Eur a tak vznikol rozdiel v prospech žalobcu vo výške 3.277,11 Eur. Žalobca s poukazom na uplatnený nárok DPH 19.689,41 Eur poukázal na to, že súčet faktúr, ktoré boli žalovaným preverované, je 5.698 Eur DPH. Žalobca si uplatnil DPH za 10/2010 v celkovej výške 22.966,52 Eur. Ak by mu žalovaný neuznal odpočet v sume 3.277,11 Eur z celkom uplatnených nárokov na DPH žalobcu, je potom rozdiel vo výške vyšpecifikovaných faktúr, ktoré žalovaný neuznal a činí 19.689,41 Eur. Žalobcom uplatnený odpočet vo výške 19.698,48 Eur bol už uznaný správcom dane voči žalobcovi, potvrdením vlastnej daňovej povinnosti za 10/2010. Podľa neho však z rozhodnutia žalovaného ani preskúmavaného rozhodnutia daňového úradu nie je zrejmé na základe akej skutočnosti žalovaný dospel k záveru, že žalobca je povinný zaplatiť daň 2.420,99 Eur. Žalobca pokladal rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, lebo v daňovom priznaní si uplatnil daň 19.689,41 Eur a podľa § 68 ods. 4 písm. b/ daňového poriadku a správca dane a aj žalovaný mu napadnutými rozhodnutiami vyrubili daň 2.420,99 Eur. Podľa výsledkov daňovej kontroly mal žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období daňovú povinnosť v sume 2 420,99 eura, správca dane v súlade s ustanovením § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. vo výroku napadnutého rozhodnutia uložil daňovému subjektu povinnosť určený rozdiel do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v sume 3 277,11 eura, t. j. vráteného nadmerného odpočtu a sumy 2 420,99 eura, t. j. daňovej povinnosti zistenej na základe daňovej kontroly. Námietky žalobcu, že z výroku rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, o ktorých

právach a povinnostiach žalobcu bolo rozhodované a že vo výroku nie je uvedené zdaňovacie obdobie, v napadnutom rozhodnutí na základe jeho odvolania žalovaný však považoval za neopodstatnené.

17. Podľa žalobcu žalovaný neodstránil vadu spôsobenú správnym orgánom prvého stupňa a vytvoril z dôvodu potvrdzujúceho rozhodnutia právnu neistotu pre žalobcu, pretože z výsledkov celého konania je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nevenovalo pozornosť výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobným dôvodom v žalobe žalobcu je nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľosť rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť s dodatkom, že toto rozhodnutie je nezákonné pre nesprávnu aplikáciu ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty a daňového poriadku v otázkach porovnania vyčíslenej hodnoty uplatneného nároku, ktorá činí 19.689,41 Eur. Priznaný nadmerný odpočet podľa rozhodnutí činil 3.277,11 Eur.

18. Žalobca na súdnom pojednávaní uviedol, že prvostupňové rozhodnutie trpí vadami, preto je potvrdzujúce napadnuté rozhodnutie žalovaného založené na nezákonnom stave, pretože neboli dodržané ustanovenia daňového poriadku. Podľa žalobcu v zmysle ust. § 63 daňového poriadku práva a povinnosti možno ukladať len na základe tohto zákona. Preto z z administratívneho rozhodnutia a spisu žalovaného má byť zrejmé, či daňovému subjektu bola doručená výzva na vyjadrenie k protokolu v súlade s ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku. Takáto výzva totiž nebola žalobcovi doručená, preto v zmysle § 68 vyrubovacie konanie nezačalo. Rozhodnutie tiež podľa žalobcu nekorešponduje s ust. § 63 daňového poriadku, nie je označený žalobca tak, ako by mal byť označený a ako to vyžaduje pre platnosť svojho rozhodnutia v daňovom poriadku samotné toto ustanovenie. V podstate žalobca naďalej trvá na tom, že nie je špecifikované, na základe čoho došlo k vyrubeniu časti dane v predmetnom rozhodnutí správcu dane. Oba správne orgány podľa ust. § 68 ods. 4 Daňového poriadku konštatovali, že daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. Žalobca v podanom daňovom priznaní „si vyrubil" daň vo výške 19.689,41€.

19. Vo vyjadrení k doručenej žalobe žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102068594/2017 zo dňa 29.09.2017, ktorým v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101331285/2017 zo dňa 14.06.2017 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 5 698,10 eura za zdaňovacie obdobie október 2010. Vo výroku rozhodnutia správca dane uviedol, že podľa ustanovení § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5 698,10 eura, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 3 277,11 eura a vyrubil daň v sume 2 420,99. Žalobcovi nebolo zrejmé, na základe akých skutočností dospel správca dane k určenému rozdielu dane. Žalobca za zdaňovacie obdobie október 2010 podal daňové priznanie, v ktorom na riadku 19 vykázal daň v sume 19 689,41 eura, na riadku 21 vykázal odpočítanie dane celkom podľa § 49 až 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 22 966,52 eura a na riadku 30 vykázal nadmerný odpočet vo výške 3 277,11 eura, ktorý mu bol neoprávnene vrátený. Žalovaný mal za preukázané, že správca dane postupoval zákonne, riadne a spoľahlivo zistil skutkový stav a podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5 698,10 eura, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 3 277,11 eura a vyrubil daň v sume 2 420,99. Konštatoval, že z námietok uvedených v žalobe nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel správca dane k určenému rozdielu dane. Žalobca za zdaňovacie obdobie október 2010 podal daňové priznanie, v ktorom na riadku 19 vykázal daň v sume 19.689,41 eura, na riadku 21 vykázal odpočítanie dane celkom podľa § 49 až 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v sume 22 966,52 eura a v riadku 30 vykázal nadmerný odpočet vo výške 3 277,11 eura. Tento nadmerný odpočet mu bol správcom dane v plnej výške vrátený. Podľa výsledkov daňovej kontroly však mal žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období daňovú povinnosť v sume 2 420,99 eura, preto správca dane v súlade s ustanovením § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku vo výroku napadnutého rozhodnutia uložil daňovému subjektu povinnosť určený rozdiel v sume 5 698,10 eura uhradiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Určený rozdiel pozostával zo sumy 3 277,11 eura, t. j. vráteného nadmerného odpočtu, a sumy 2 420,99 eura, t. j. daňovej povinnosti zistenej na základe daňovej kontroly. Námietky žalobcu, že z výroku rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, o ktorých právach a povinnostiach žalobcu bolo rozhodované, a že vo výroku nie je uvedené zdaňovacie obdobie, žalovaný považuje za neopodstatnené. V danom prípade daňové orgány zhodne

konštatovali, že žalobca nepreukázal, že predmet zdaniteľného obchodu podľa faktúr č. 018/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 019/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 020/10/10 zo dňa 08.10.2010 a č. 021/10/10 zo dňa 12.10.2010 od daňového subjektu DIGITALIS s.r.o., Klincová 34/B, Bratislava (od 23.02.2012 FORTUNA export - import, s.r.o.), na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 5 698,10 eura, mu dodal platiteľ dane z pridanej hodnoty, preto z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov mu odpočítanie dane nebolo uznané.

20. Žalobca v doručenej replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe upozornil správny súd na záruky pre žalobcu, upravené v judikatúre Najvyššieho súdu SR, ktoré majú vyjadrovať trestnoprávne princípy uplatnené v správnom trestaní.

21. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a taktiež podľa procesnoprávnych zásad pre prejednanie správnej žaloby dospel k záveru, že tejto žalobe nie je možné vyhovieť, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

22. Rozhodnutie oboch finančných správnych orgánov je podľa názoru správneho súdu preskúmateľné a vydané v súlade so zákonom. Rovnako námietky žalobcu, že z výroku rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, o ktorých právach a povinnostiach žalobcu bolo rozhodované, a že vo výroku nie je uvedené zdaňovacie obdobie, považuje správny súd za neopodstatnené, a to predovšetkým z týchto dôvodov:

23. Správca dane vo výroku svojho rozhodnutia č. 101331285/2017 zo dňa 14.06.2017 jasne uviedol, že určil žalobcovi podľa ustanovení § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. na dani z pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie október 2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5 698,10 eura. Zároveň uviedol, že táto suma pozostáva zo súčtu nepriznaného nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 3 277,11 eura a vyrubenej dane žalobcovi v sume 2 420,99. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane potom uviedol, že žalobca uplatnil v daňovom priznaní za 10/2010 nadmerný odpočet 3.277,11 Eur za dodanie tovaru a služieb zo základu dane 103.009,61 Eur, uplatňujúc podľa § 8, § 9, § 11 a § 11a zákona o dani z pridanej hodnoty vyčíslil 19 % sadzbu dane z pridanej hodnoty 19.689,41 Eur. Vychádzal z toho, že žalobca si za toto obdobie uplatnil na odpočítanie tejto dane z faktúr č. 018/10/10 zo dňa 05.10.2010, základ dane 20 000,00 eur, DPH 3 800,00 eur za stavebné práce, č. 019/10/10 zo dňa 05.10.2010, základ dane 3 000,00 eur, DPH 570,00 eur za pomocné stavebné práce, č. 020/10/10 zo dňa 08.10.2010, základ dane 5 990,00 eur, DPH 1 138,10 eura za stavebné práce a č. 021/10/10 zo dňa 12.10.2010, základ dane 1 000,00 eur, DPH 190,00 eur za pomocné stavebné práce od spoločnosti DIGITALIS s.r.o., Klincová 34/B, Bratislava (od 23.02.2012 FORTUNA export - import, s.r.o.). Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty preveroval podľa názoru správneho súdu všetky právne významné skutočnosti pre posúdenie žalobcom deklarovaného stavu veci. Z jeho podrobne odôvodnených záverov vyplynulo, že preukázanie zdaniteľného obchodu len dokladmi nepovažoval za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Konštatoval, že pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v je potrebné splniť vecné (§ 49) aj formálne (§ 51) podmienky. Dôvodil, že podľa § 49 ods. 1 zákona a daňovému subjektu vznikne právo na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca ani subjekt DIGITALIS s.r.o. nepredložili žiadny doklad, ktorým by potvrdil, že na preverovaných faktúrach označený dodávateľ DIGITALIS s.r.o. bol skutočne dodávateľom tam označených prác pre žalobcu. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom správcu dane aj z neho vyplývajúcimi skutkovými závermi a právnym posúdením. S poukazom na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty rovnako ako správca dane aj žalovaný konštatovali, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu, nezistili potrebné, zákonnou úpravou požadované, pre uznanie daňového odpočtu žalobcu v rámci dane z pridanej hodnoty.

24. Správne orgány teda konštatovali, že výsledkom vykonanej daňovej kontroly žalobcu boli zistenia o nedôvodnom uplatnení odpočítania dane z pridanej hodnoty za stavebné práce a pomocné stavebné práce, od firmy DIGITALIS s. r. o. a uviedli konkrétne čísla faktúr z 5.10., 8.10. a 12.10. 2016. Tieto

správca dane vo svojom rozhodnutí spochybnil a ďalším už popísaným spôsobom zisťoval, či mohol žalobca za uvedené a účtované dodanie tovaru a služieb v celkovej hodnote uplatniť odpočítanie uvedenej dane. Z jeho záverov vyplýva, že faktúry, ktorými vyúčtoval uvedený dodávateľ žalobcovi za dodávku stavebných prác, nemožno uznať. Zo zhrnutí uvedenom v napadnutom rozhodnutí žalovaného dospel k záveru, že označené faktúry od spoločnosti DIGITALIS s.r.o. nepreukazujú aj skutočné, reálne obchody medzi žalobcom a spoločnosťou Digitalis s.r.o.. Správca dane uvádzal faktúry za stavebné práce vo vzťahu k označenej spoločnosti DIGITALIS a v rozsahu týchto faktúr konštatoval rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie dane 10 % z týchto faktúr v súčte, DPH 5.698 Eur. Túto veličinu v rozhodnutí vo výrokovej časti označuje ako rozdiel dane na úhradu. Žalobca tvrdil, že ak správca dane konštatoval, že tieto neuznané odpočítania ako nepreukázané plnenia nemajú byť vzaté do úvahy vo vzťahu k daňovému priznaniu, ktoré podal a uplatnil si nárok vo výške 19.689,41. Eur, nemôže vzniknúť daňová povinnosť a tvrdil, že vo vzťahu k uplatnenému DPH už finančné orgány konštatovali nadmerný odpočet 3.277,11 Eur v daňovom priznaní. V posudzovanom prípade daňové orgány zhodne konštatovali, že žalobca nedostatočným spôsobom preukázal, že predmet zdaniteľného obchodu podľa faktúr č. 018/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 019/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 020/10/10 zo dňa 08.10.2010 a č. 021/10/10 zo dňa 12.10.2010 od daňového subjektu DIGITALIS s.r.o., Klincová 34/B, Bratislava (od 23.02.2012 FORTUNA export - import, s.r.o.), na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 5 698,10 eura, mu dodal platiteľ dane z pridanej hodnoty, preto z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. mu odpočítanie dane nebolo uznané.

25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo naj úplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 26. Správny súd konštatuje, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že predmet deklarovaný vo faktúrach č. 018/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 019/10/10 zo dňa 05.10.2010, č. 020/10/10 zo dňa 08.10.2010 a č. 021/10/10 zo dňa 12.10.2010, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane vo výške 5 698,10 eura, mu dodal platiteľ dane z pridanej hodnoty DIGITALIS s.r.o.. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia č. 10331285/2017 zo dňa 14.06.2017 pri tomto odpočítaní podľa odvolacieho orgánu oprávnene konštatoval porušenie § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správny súd to konštatuje po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, z ktorého zistil z daňového priznania za 10/2010, že žalobca označil daň celkom naozaj 19.689,41 Eur a odpočítanie dane celkom 22.966,52 Eur. Z týchto dvoch veličín vyplýva, že mal zaplatiť 19.689 Eur, žiadal odpočítať 22.966 Eur, z čoho vznikol nadmerný odpočet rozdiel 3.277,11 Eur, ktorý bol aj žalobcovi vrátený. Po vykonanom dokazovaní, ako to vyplýva z rozhodnutia žalobcovi ako daňovému subjektu neboli uznané spomínané faktúry od spoločnosti DIGITALIS a zistená daň správcom vo vyrubovacom konaní bola stanovená vo výške 5.698,10 Eur, teda nebol priznaný nadmerný odpočet 3.277 Eur a vyrubená daň na viac vo výške 2.420,99 Eur. Žalobca na odpočítanie dane celkom uplatnil 22.966 Eur, priznal 19.689,41 Eur. Nadmerný odpočet 3.277,11 Eur /už žalobcovi vrátený/, po kontrole správcom dane bol odpočítaný, pretože túto sumu odpočtu neuznal /fa od DIGITALIS/. Po odpočítaní sumy, nebola priznaná správcom dane suma daná sumou celkom 5.698 Eur a sumou 3.277,11 Eur a 2.420,99 Eur, ktoré sú veličinami, o ktoré upravil správca dane daňovú povinnosť žalobcovi. 27. Správny súd má za to, že žalovaný si dôvodne osvojil skutkové i právne závery správcu dane a oba správne orgány vykonaným dokazovaním dospeli k správnemu záveru o tom, že žalobcom deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo formálne obsahom uvedené na preverovaných faktúrach, s odkazom na body 4 a 5 tohto odôvodnenia rozsudku.

28. Správny súd vychádza zo skutočnosti, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal také relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery o zdaniteľných obchodoch žalobcu. Správca dane sa zaoberal skúmaním jednotlivých skutočností, nielen faktúr, ale vychádzal aj z vyjadrenia a postojov konateľa spoločnosti žalobcu a spoločnosti Digitalis, ako svedkov a tieto dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol aj na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Práve z týchto dôvodov potom správca dane dospel k záveru o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítane dane v zmysle vyššie citovaných ust. § 49 a ust. § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. Správny je potom aj záver žalovaného, ktorý v súlade s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj daňového poriadku v rozhodnutí analyzuje obsah zistení o dodaných tovaroch a služieb reálne, nielen na základe kontrolovaných faktúr, označených v rozhodnutí, od spoločnosti DIGITALIS, neskôr od 23.2.2012 pod názvom FORTUNA export - import, s.r.o. Popisuje v odôvodnení podrobne, akým spôsobom zisťoval komunikáciu medzi aktérmi tohto finančného vzťahu a obchodného vzťahu. /Zaslal žiadosť o zapožičanie dokladov spoločnosti FORTUNA export - import, s.r.o., ktorá nebola doručená. Nekontaktoval sa ani konateľ spoločnosti, označený občan Maďarska, nezúčastnil sa pojednávania, ktoré správca dane

nariadil, nekomunikoval ani bývalý konateľ Š. N./. Žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal zo zákonných ustanovení daňového poriadku §§ 24 ods. 1 a 4 a § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a konštatoval, že o výsledku žalobcu informoval, ale ten síce vzniesol vyjadrenie k protokolu, ktoré však bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa s opakovanými argumentmi, aké boli uvedené v odvolaní, ktoré bolo predložené Finančnému riaditeľstvu SR. V zmysle jeho právneho názoru vydal opätovne nové rozhodnutie, v ktorom správca dane konštatoval, že sa mu nepodarilo zadovážiť fakty o tom, že faktúry, ktoré sa týkajú odpočítania za obdobie roka 2010 dane z pridanej hodnoty obstoja aj reálne. Správca dane napriek skutočnosti, že odberateľ žalobcu potvrdil vykonanie stavebných prác, preskúmaval, či odpočítanie z dane z pridanej hodnoty vo súsťažnosti k jeho dodávateľovi a spĺňajú podmienky uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty. Dospel k záverom, že žalobca nevie preukázať dodané práce, ktoré následne vyúčtoval Obecnému úradu Bežovce. V priebehu ústneho pojednávania správca dane zaujal vyjadrenie k žalobcom vzneseným výhradám, odmietol tvrdenia žalobcu, že neuznal na odpočítanie dane z pridanej hodnoty doklady a vychádzal len zo záverov šetrenia a vyhľadávania orgánov činných v trestnom konaní. V odôvodnení sa aj žalovaný stotožnil s so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a uviedol, že Daňový úrad Košice rozhodol na základe záverov z vykonanej daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za október 2010.

29. Preto správny súd považoval za správne i závery v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ten konštatoval, že správca dane vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Na základe výsledkov kontroly správca dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010. Na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru, že preverované dodanie tovaru ako je konštatované v rozhodnutiach správnych orgánov nebolo reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach. Žalobca nepreukázal reálne plnenie, preto aj správny súd konštatuje, že obchodná činnosť, ktorú daňový subjekt prezentoval predloženými došlými a odoslanými faktúrami, nebola reálnou ekonomickou činnosťou.

30. Správny súd poukazuje na to, že z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovary a služby, ktoré sú na faktúre deklarované, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu zamedzenia zneužiteľnosti práva z odpočtu DPH, jeho platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie DPH stanovené. Najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve s osobou uvedenou na doklade, na ktorý pri odpočte poukazuje, na faktúre.

31. Z ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva základná podmienka, za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty, a to, aby išlo o tovar alebo službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétny platiteľ dane z pridanej hodnoty. Preto úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. Preto v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z.. Preto bol žalobca povinný a schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou dodávateľom uvedeným na účtovnom doklade - faktúre. Pretože sa tak nestalo, nepostačuje len formálne preukázanie faktúr z domnelého a neuskutočneného plnenia.

32. V zmysle vyššie uvedeného v zmysle ust. § 24 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Najmä fakty a podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o

daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Napokon správcovi dane sa v zmysle vyššie uvedeného umožňuje použiť aj zápisnice z iných, a to nielen z daňových konaní, ale aj trestných konaní, vyšetrovacích spisov a listinné dôkazy a svedecké výpovede získané zákonným spôsobom (§ 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku).

33. Správny súd konštatuje, že žalobné námietky žalobcu sú totožné s odvolacími námietkami žalobcu, preto uzatvára, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je založené na hodnotení skutkových záverov o zistenom skutkovom stave, ktoré nie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ktorý sa v daňovom konaní riadil zásadami Daňového poriadku o.i. uvedenými v ust. § 3 Daňového poriadku, preto žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím a procesným postupom nemohol ukrátiť žalobcu na jeho subjektívnych právach, ako to žalobca tvrdil v žalobe. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietol.

34. O trovách konania súd rozhodol, podľa § 167 a nasl. SSP a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný, ktorému vo výnimočných prípadoch možno priznať právo na náhradu odôvodnených trov konania, trovy konania neuplatnil /§ 168 SSP./

35. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.