Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-4-2021.pdf
PDF · 98.76 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne K. L., narodenej, XX.XX.XXXX, bytom v Z. Z., F. XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, s. r. o., so sídlom v Považskej Bystrici, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, za ktorú koná JUDr. Dušan Divko, proti žalovanej Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom v Bratislave, Miletičova 19, IČO: 00 003 328, o náhradu škody 2 478,14 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 2 478,14 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.01. 2020 do zaplatenia.
2. Žalobkyňa uviedla, že je majiteľkou osobného motorového vozidla V. XXXdx, X.: Z H. motorové vozidlo zapožičala P. X., ktorý s ním jazdil po ceste I/57 v katastrálnom území Y. nad X., teda po privádzači od Y. nad X. na diaľnicu. Dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod., počas jazdy smerom na O., cca 100 m pred odbočkou na K., za hmly, rýchlosťou do 50 km/hod., pričom na tomto úseku je zvýšená rýchlosť na 70 km/hod., išiel v súlade s pravidlami cestnej premávky v pravom pruhu, keď sa pred ním objavila veľká diera v asfalte po pravej strane vozovky, ktorá zasahovala do jazdného pruhu. Vodič v snahe vyhnúť sa tomuto výtlku, prešiel po uvedenej jame, za jamou boli na vozovke kusy vytrhaného asfaltu, po ktorých prešiel, následne vozidlo odstavil na krajnici a privolal políciu, ktorá danú situáciu zdokumentovala. ORPZ ODI Trenčín vykonalo šetrenie nadporučíkom Bc. U. X. a vydalo dňa 18.12.2019 potvrdenie, že k škodovej udalosti došlo dňa 11.11.2019 o X:XX hod. a že došlo k poškodeniu uvedeného vozidla na neoznačenom cestnom výtlku. U vodiča nebolo preukázané požitie alkoholu, škoda neprevýšila 3 990,00 eur, boli splnené povinnosti účastníka škodovej udalosti. Vozidlo bolo dané do opravy V. service, za opravu bolo zaplatené na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 06.12.2019 celkom 1 503,81 eur. Na základe faktúry č. XXXXXXXXXX bolo uhradené 869,33 eur dňa 25.11. 2019 a na základe objednávky č. XXXXXX v T.O.B. s.r.o. bolo uhradené 105,00 eur za dotiahnutie vozidla do servisu. Celková škoda bola vo výške 2 478,14 eur.
3. Škodová udalosť bola uplatnená u žalovanej, ktorá ju postúpila na vybavenie svojej poisťovni Kooperatíva poisťovňa, a. s., Bratislava, ktorá vec zaevidovala pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2019, ku ktorému číslu bol aj uplatnený nárok na náhradu škody z poistnej zmluvy žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Poisťovňa zaujala názor, že v zmysle § 9a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách /cestný zákon/ „užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií“. Ďalej poukázala na § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb.,
ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, teda na to že „stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne a priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy /dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia/“. Ďalej uviedla nepravdu, že na výtlky správca komunikácie upozornil dočasným dopravným značením, zvislou dopravnou značkou A5 „nerovnosť vozovky“ s dodatkovou tabuľkou E4 / dĺžka platnosti/. Zaujala tiež názor, že vodič jej motorového vozidla bol, vzhľadom na dopravné značenie, povinný prispôsobiť svoju rýchlosť, aby nedošlo k vzniku škody, a preto odmieta poistné plnenie. Už dopravný policajt, nadporučík Bc. X. zistil, že tento cestný výtlk, ako ojedinelý, nebol označený predpísaným spôsobom. V tomto smere teda na danom úseku absentovali dopravné značky A5 a E4.
4. Z uvedených dôvodov žalovaná, ako správca uvedenej komunikácie, zodpovedá za popísaný výtlk, a to generálnou klauzulou zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení a titulom špeciálneho predpisu k tomuto zákonu, zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení. Uvedená zodpovednosť je daná v ustanovení § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., ktorý stanovuje, že „správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.“ Vyššie citované ustanovenie pojem závady zjazdnosti bližšie konkretizuje vyhl. Federálneho MD č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu, zhoršenie zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojim charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno- technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie, či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda / rozsudok NS SR 4Cdo 17/2007 zo dňa 21.05. 2008/. Ojedinelé výtlky sa uvádzajú v § 12 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb., ako jedny zo závad zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. Argumentácia poisťovne v ustanovení § 9a ods. 1 cestného zákona sa na daný prípad nemôže vzťahovať, pretože ten sa vzťahuje na hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, tak ako to stanovuje § 13 vyhl. č. 35/1984 Zb., čo v danom prípade nebolo. 5. Žalobkyňa bola toho názoru, že jej vznikla škoda, spojená s opravou vozidla, ktorú financovala, na ceste, ktorá je v správe žalovaného a existuje tu príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a danou závadou v zjazdnosti, ojedinelým výtlkom. Správca porušil právnu povinnosť, že nezabezpečil uvedenú závadu v zjazdnosti vozovky v jej označení predpísaným spôsobom, neudržiaval túto komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, je teda daná objektívna zodpovednosť správcu a liberačným dôvodom u neho by bolo preukázanie nemožnosti závadu odstrániť a predpísaným spôsobom na ňu upozorniť. Išlo o významnú zmenu, ktorá je odstrániteľná bežnou údržbou, vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie, či prípadne dôsledky poveternostných vplyvov, nemohol jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda.
6. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
7. Žalovaná uviedla, že má pre prípad škodových udalostí, následkom ktorých dôjde k poškodeniu vozidla na cestách prvej triedy v majetkovej správe Slovenskej správy ciest, uzatvorenú poistnú zmluvu, pričom poškodený je povinný pri vzniku škody postupovať predpísaným spôsobom, skontaktuje sa s poisťovňou Kooperatíva a. s., kde prostredníctvom centrálneho dispečingu nahlási vznik škodovej udalosti, pri nahlasovaní vzniku škodovej udalosti uvedie číslo poistnej zmluvy SSC a následne predloží príslušné doklady. Na základe toho sa správca cesty k škodovej udalosti vyjadrí v zmysle platnej legislatívy, pričom poisťovňa vykoná šetrenie predmetnej škodovej udalosti. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila u žalovanej na základe vyššie uvedeného postupu, ktorý bol zaevidovaný pod č. škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2019, tak ako to vo svojej žalobe uviedla. Po prešetrení nároku žalobkyne zo strany poisťovne Kooperatíva poisťovňa a. s. zaslala listom zo dňa 23.01.2020 žalovanej stanovisko, podľa ktorého v zmysle § 9a ods .1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách „užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácii nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií“, v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) „ stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita,
stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.)“. Na výtlky taktiež správca komunikácie upozornil dočasným dopravným značením, zvislou dopravnou značkou A5 „nerovnosť vozovky“ s dodatkovou tabuľkou E4 (dĺžka platnosti). Tým, že úsek cesty na ktorom došlo ku vzniku škody, bol označený dopravným značením, mal poškodený prispôsobiť svoju rýchlosť tak, aby nedošlo ku vzniku škody, preto bola vybavená škodová udalosť bez poskytnutia poistného plnenia.
8. Žalovaná sa stotožnila s vyjadrením poisťovne k predmetnej škodovej udalosti a mala za to, že tento úsek bol označený dopravným značením, ktoré upozorňuje na nerovnosť terénu od roku 2017 minimálne až do začatia rekonštrukcie mosta dodnes. Predložila fotografiu dopravného značenia, značka je otočená z dôvodu prebiehajúcej stavby na ceste, nemožno sa teda stotožniť s vyjadrením žalobkyne, že cestný výtlk ako ojedinelý nebol označený predpísaným spôsobom. Ďalej mala žalovaná za to, že úsek, v ktorom došlo k škodovej udalosti, je z pohľadu správy ciest považovaný za dlhodobý problém, momentálne je most v rekonštrukcii. V tomto úseku cesty opakovane dochádza k rozpadu krytu vozovky a k tvorbe výtlkov, ktoré zmluvný partner, s ktorým má žalovaná uzatvorený zmluvný vzťah, chodí opakovane upravovať. Tiež boli riešené dočasné opravy liatymi asfaltmi inou spoločnosťou. V zmysle týchto skutočnosti sa jednalo o rizikový úsek s opakovaným vytváraním výtlkov a nešlo o závadu v zjazdnosti, ako tvrdí žalobkyňa, ale o stavebno-technický stav vozovky, kde poškodený nemá nárok na náhradu škody. Nemožno sa stotožniť s právnym názorom žalobkyne, že sa jednalo o tak významnú zmenu, zhoršenie zjazdnosti komunikácie, ktorá je odstrániteľná bežnou údržbou, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie, či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemohol jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. V smere jazdy bola značka A5 + dĺžka úseku 300m osadená v km 151,690, pričom škoda vznikla vodičovi cca 190m za značkou, ktorá upozorňovala na túto skutočnosť vodiča, a to aj napriek tomu, že zákon nehovorí o označení stavebno-technického stavu vozovky.
9. Žalobkyňa doložila k svojim skutkovým tvrdeniam listinné dôkazy, ktoré s nimi neboli v rozpore. Žalobkyňou popísaný dej škodovej udalosti nebol sporný, zodpovedá obsahu správy o nehode zo dňa XX.XX.XXXX, rovnako nebola sporná výška škody, doložená faktúrami T. O. B. s. r. o., BMW service, č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a potvrdením objednávky č. 194395. Okresné riaditeľstvo PZ v Trenčíne, Okresný dopravný inšpektorát, písomne dňa 18.12.2019 potvrdilo, že po preverení udalosti zo dňa XX.XX.XXXX možno konštatovať, že došlo k poškodeniu vozidla na cestnom výtlku, pričom nejde o dopravnú nehodu v zmysle príslušného zákona ale o škodovú udalosť. Kooperativa poisťovňa a. s. listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámila žalobkyni vyjadrenie k škodovej udalosti s obsahom vyššie popísaným. Po skutkovej stránke zostalo sporné to, či sporný výtlk bol označený dopravnými značkami a zostalo sporné posúdenie toho, či poškodenie cesty bolo v dôsledku jej stavebného stavu, alebo išlo o ojedinelú závadu v zjazdnosti.
10. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie. Vecnú legitimáciu strany sporu (či už aktívnu alebo pasívnu) určujú práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva, o ktorých súd účastníkov konania nepoučuje. Nakoľko vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je strana sporu subjektom práva, či povinnosti, ktorá je predmetom konania, jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie žaloby.
11. Podľa § 3d ods. 1, ods. 5 písm. b/, 9a ods. 1, 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení účinnom do 30.03.2020, diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu (ďalej len "koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu. Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom. Užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií. Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Slovenská správa ciest je samostatná rozpočtová organizácia, zriadená 01.01.1996 Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Podľa zriaďovacej listiny, upravenej ku dňu 14.02.2005, bodu 14., vykonáva úlohy majetkovej správy a prevádzky ciest prvej triedy vo vlastníctve štátu, zabezpečuje ich údržbu a opravy, vrátane stavebnej údržby a opráv mostov a tunelov, zimnej a letnej údržby ciest prvej triedy vo vlastníctve štátu. Má právnu subjektivitu a má teda spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania.
12. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
13. Súd dospel k záveru, že žalovaná, tak ako bola označená žalobkyňou, nie je v spore vecne pasívne legitimovaná. Hoci štát (Slovenská republika) je vlastníkom cesty I. triedy, na ktorej došlo k poškodeniu vozidla žalobkyne, z hmotného práva (vyššie citovaného ustanovenia) vyplýva, že za škodu zodpovedá správca tejto komunikácie, ktorým je Slovenská správa ciest, teda nie štát. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony v mene štátu, koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť, ide pritom najmä o prevody vlastníctva, spory o vlastníctvo štátu, ale nie v danej veci, kedy v zmysle zákona má zodpovednosť vo vlastnom mene. Preto bola žaloba zamietnutá.
14. Na podporu tohto záveru súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/94/02, ktorý síce nerieši priamo záväzky, ale pohľadávky, pričom poukazuje na rozdiel v rôznom druhu pohľadávok. Je tu uvedené, že: „Pohľadávkami štátu sú v zmysle § 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov len také pohľadávky, z ktorých je štát oprávnený priamo. Správu pohľadávky štátu vykonáva správca v mene štátu; správca k pohľadávke štátu nemá žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý môže pri správe pohľadávky konať. Z pohľadávok, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu, je oprávnený priamo správca. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 278/1993 Z. z., správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Z citovaného ustanovenia, podľa dovolacieho súdu vyplýva, že osobitnú právnu úpravu dispozičných oprávnení správcu majetku štátu treba vnímať ako ochranu majetku štátu s osobitným zreteľom na to, že štát je síce vlastníkom, ale na rozdiel od iných vlastníkov oprávnenia vyplývajúceho z jeho vlastníckeho práva nevykonáva sám, ale prostredníctvom správcov jeho majetku. Podstatou správy majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností, ktoré má správca k jemu zverenej časti majetku štátu. Súhrn týchto oprávnení správcu tvorí právo správy. Toto právo správcu je síce odlišné od vlastníckeho práva štátu, je však s ním nerozlučne späté. Správca pritom nakladá s predmetom správy akoby právom vlastníka, pričom štát modifikuje (ovplyvňuje) nakladanie správcov s týmito vlastníckymi právami štátu, a to nástrojom svojej zákonodarnej moci - prostredníctvom zákonov. Napokon štát iný reálny nástroj na ovplyvňovanie výkonu svojho vlastníckeho práva prostredníctvom správcov majetku štátu ani nemá. Správca je oprávnený vykonávať vlastnícke práva štátu v medziach zákona ústavne konformným spôsobom. Správa majetku štátu je teda právnou formou výkonu štátneho vlastníctva, právnou formou výkonu základných oprávnení (držať vec, užívať ju a nakladať s ňou), ktoré oprávnenia tvoria obsah vlastníckeho práva štátu. Správca majetku štátu vykonáva správu majetku štátu vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť. Popri hmotnom majetku štátu vrátane finančných prostriedkov, sú súčasťou majetku štátu aj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky štátu (§ 2 zákona č. 278/1993 Z.z.). Pohľadávkami štátu sú ale len také, z ktorých je štát oprávnený priamo. Podľa dovolacieho súdu takýmito priamymi pohľadávkami sú pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod. Priamymi pohľadávkami štátu sú aj pohľadávky výslovne upravené v zákone, ako napr. pohľadávka štátu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia podľa § 456 Občianskeho zákonníka, ak toho, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie získalo, nemožno zistiť, pohľadávka štátu voči tomu, komu bol uložený trest prepadnutia majetku podľa § 51 Trestného zákona
a pod. Aj tieto (originálne) pohľadávky štátu z dôvodov vyššie uvedených sú spravované správcom. Správca takej pohľadávky štátu nemá k nej žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý je oprávnený pri správe pohľadávky konať. Správu takej pohľadávky vykonáva správca v mene štátu.“
15. Súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, preto sa nezaoberal posúdením oprávnenosti nároku samotného, konkrétne tým, či k poškodeniu vozidla žalobkyne došlo v dôsledku stavebného stavu pozemnej komunikácie, alebo išlo o ojedinelú závadu v jej zjazdnosti.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania ale nežiadal, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.