Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/25/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne K. L., narodenej, XX.XX.XXXX, bytom v Z. Z., F. XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou L.. Y. Y., R., so sídlom v P. V., X. XXX/X, C.: XX XXX XXX, za ktorú koná L.. Y. Y., proti žalovanej F. E. - F. F. so sídlom v V., U. XX, C.: XX XXX XXX, o náhradu škody 2.478,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. novembra 2021, č.k. -39, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 2.478,14 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.01.2020 do zaplatenia. Žalobkyňa dôvodila, že je majiteľkou osobného motorového vozidla V. XXXdx, X.: Z Uvedené motorové vozidlo zapožičala P. X., ktorý s ním jazdil po ceste I/57 v katastrálnom území Y. O. X., teda po privádzači od Y. O. X. na diaľnicu. Dňa 11.11.2019 o 6:20 hod., počas jazdy smerom na O., cca 100 m pred odbočkou na K., za hmly, rýchlosťou do 50 km/hod., pričom na tomto úseku je zvýšená rýchlosť na 70 km/hod., išiel v súlade s pravidlami cestnej premávky v pravom pruhu, keď sa pred ním objavila veľká diera v asfalte po pravej strane vozovky, ktorá zasahovala do jazdného pruhu. Vodič v snahe vyhnúť sa tomuto výtlku, prešiel po uvedenej jame, za jamou boli na vozovke kusy vytrhaného asfaltu, po ktorých prešiel, následne vozidlo odstavil na krajnici a privolal políciu, ktorá danú situáciu zdokumentovala. ORPZ ODI Z. vykonalo šetrenie nadporučíkom Bc. U. X. a vydalo dňa 18.12.2019 potvrdenie, že k škodovej udalosti došlo dňa 11.11.2019 o 6:40 hod. a že došlo k poškodeniu uvedeného vozidla na neoznačenom cestnom výtlku. U vodiča nebolo preukázané požitie alkoholu, škoda neprevýšila 3.990,00 eur, boli splnené povinnosti účastníka škodovej udalosti. Vozidlo bolo dané do opravy V. service, za opravu bolo zaplatené na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 06.12.2019 celkom 1.503,81 eur. Na základe faktúry č. XXXXXXXXXX bolo uhradené 869,33 eur dňa 25.11.2019 a na základe objednávky č. XXXXXX v Z. bolo uhradené 105,00 eur za dotiahnutie vozidla do servisu. Celková škoda bola vo výške 2.478,14 eur. Škodová udalosť bola uplatnená u žalovanej, ktorá ju postúpila na vybavenie svojej poisťovni M. P.,.., V., ktorá vec zaevidovala pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2019, ku ktorému číslu bol aj uplatnený nárok na náhradu škody z poistnej zmluvy žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Poisťovňa zaujala názor, že v zmysle o pozemných komunikáciách /cestný zákon/ „užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií“. Mala za to, že z uvedených

dôvodov žalovaná, ako správca uvedenej komunikácie, zodpovedá za popísaný výtlk, a to generálnou klauzulou zodpovednosti za škodu v zmysle v platnom znení a titulom špeciálneho predpisu k tomuto zákonu, o pozemných komunikáciách v platnom znení. Uvedená zodpovednosť je daná v ustanovení , ktorý stanovuje, že „správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.“ Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že vecnú legitimáciu strany sporu (či už aktívnu alebo pasívnu) určujú práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva, o ktorých súd účastníkov konania nepoučuje. Nakoľko vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je strana sporu subjektom práva, či povinnosti, ktorá je predmetom konania, jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie žaloby. Uviedol, že podľa , , a ods. 1, o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení účinnom do 30.03.2020, diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu (ďalej len „koncesné cesty“), sú vo vlastníctve štátu. Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom. Užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií. Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Slovenská správa ciest je samostatná rozpočtová organizácia, zriadená 01.01.1996 Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Podľa zriaďovacej listiny, upravenej ku dňu 14.02.2005, bodu 14., vykonáva úlohy majetkovej správy a prevádzky ciest prvej triedy vo vlastníctve štátu, zabezpečuje ich údržbu a opravy, vrátane stavebnej údržby a opráv mostov a tunelov, zimnej a letnej údržby ciest prvej triedy vo vlastníctve štátu. Má právnu subjektivitu a má teda spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Podľa , o správe majetku štátu na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa , a môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná, tak ako bola označená žalobkyňou, nie je v spore vecne pasívne legitimovaná. Hoci štát (Slovenská republika) je vlastníkom cesty I. triedy, na ktorej došlo k poškodeniu vozidla žalobkyne, z hmotného práva (vyššie citovaného ustanovenia) vyplýva, že za škodu zodpovedá správca tejto komunikácie, ktorým je Slovenská správa ciest, teda nie štát. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony v mene štátu, koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť, ide pritom najmä o prevody vlastníctva, spory o vlastníctvo štátu, ale nie v danej veci, kedy v zmysle zákona má zodpovednosť vo vlastnom mene. Preto žalobu zamietol. Na podporu tohto záveru súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý síce nerieši priamo záväzky, ale pohľadávky, pričom poukazuje na rozdiel v rôznom druhu pohľadávok. Nakoľko žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, nezaoberal sa posúdením oprávnenosti nároku samotného, konkrétne tým, či k poškodeniu vozidla žalobkyne došlo v dôsledku stavebného stavu pozemnej komunikácie, alebo išlo o ojedinelú závadu v jej zjazdnosti. O trovách konania rozhodol podľa , keď žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, náhradu trov konania ale nežiadala, náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. f/, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a písm. h/, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, . Zastávala názor, že ako žalovaný nemôže byť označený správca, ale je potrebné, aby bola označená Slovenská republika s tým, že správca nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu a vecnú legitimáciu má štát. V tomto spočíva právny základ označovania štátu v súdnom konaní. Len označenie správcu za stavu, že vecne legitimovanou osobou je štát, má za následok zamietnutie takej žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie. Zastávala názor, že F.t, V. nemôže byť nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorej v tomto konaní ide. Trvala na tom, že pasívne legitimovaní sú vlastníci a nie správcovia. Mala za to, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej.

6. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka, či ten, kto podal žalobu, je v spore aktívne legitimovaný a ten, voči komu žaloba smeruje, či je pasívne legitimovaný. Na to, aby sa niekto stal stranou konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

7. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je teda nevyhnutné predovšetkým zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca (-ovia) odvodzuje (-ú) svoje subjektívne práva. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie v danej veci je v súlade s obsahom spisu, aj so zásadami formálnej logiky. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalovaná F. nie je pasívne legitimovaným subjektom v konaní, t. j. osobou, ktorá zodpovedá za škodu žalobkyni. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu prvej inštancie vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho závermi, ktoré žalobkyňa namieta v odvolaní. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej.

9. V zmysle žaloby je priama zodpovednosť žalovanej za škodu odvodzovaná z cestného zákona, ktorým je o pozemných komunikáciách.

10. Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa ust. , o pozemných komunikáciách (cestný zákon) užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych ciest nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu, alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych ciest. Správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

12. Zodpovednosť správcu komunikácie, ktorú upravuje ust. , ktorým správcom v danom prípade je Slovenská správa ciest, je vo vzťahu k ust. , ako aj Obč. zákonníka špeciálnym právnym predpisom. Citované ustanovenie predstavuje leg generalis k ust. cestného zákona ako lex specialis.

13. Zákonodarca špeciálne v cestného zákona upravil zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla užívateľom diaľnic, ciest a miestnych ciest a všeobecný predpis, ktorým je je možno aplikovať iba v prípade, ak v osobitných právnych predpisoch nie je špeciálne zákonodarcom upravená zodpovednosť za škodu. Pri opačnom výklade by sa negoval účinok špeciálneho právneho predpisu, ktorým je a ktorý má prioritu a prednosť pred úpravou všeobecnou, ktorá sa použije iba v prípade, ak špeciálny - osobitný zákon takúto úpravu nemá.

14. V danom prípade podaná žaloba nie je podaná proti subjektu, ktorý je povinným subjektom podľa § 9a ods. 2 cestného zákona. Odvolací súd sa preto stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní.

15. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

16. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nepriznal právo na ich náhradu žalovanej vo vzťahu k žalobkyni napriek jej plnému úspechu v odvolacom konaní, keďže preukázateľne jej trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).