Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/100/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, E. F. D., štátna občianka SR, zastúpená splnomocneným zástupcom: G. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, E. F. D., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, IČO: 00 151 866, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2020 v spojení s jeho doplnením zo dňa 4.3.2021 domáhala určenia, že vyhlásenie žalobkyne zo dňa 19.4.2012 o odvolaní uplatneného nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom, uplatnený podľa vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve Reštaurácie Čadca (Dialóg Praha) – Motorest Skalka v katastrálnom území C., je absolútne neplatný právny úkon. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobný návrh žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že dňa 30.12.1992 podala žiadosť o vrátenie pozemkov vtedajšiemu Pozemkovému úradu v Čadci. Dňa 19.4.2012 podpísala žalobkyňa vyhlásenie, ktorým sa vzdala navrátenia pozemkov vo vlastníctve Reštaurácie Čadca – Motorest Skalka. Vyhlásenie podpísala pod nátlakom s vyhrážkou zo strany H. H. E., zamestnanca Obvodného pozemkového úradu v Čadci, pracovisko Kysucké Nové Mesto. Menovaný sa žalobkyni vyhrážal, že ak to nepodpíše, nedostane späť žiadne pozemky, ani syn nebude môcť stavať. Po viacerých zamietnutých urgenciách a sťažnostiach na prieťahy v konaní, žalobkyňu pod nátlakom donútil vyhlásenie dňa 19.4.2012 podpísať. Uvedené vyhlásenie tak žalobkyňa podpísala bez slobodnej vôle, v tiesni a bola k nemu donútená za nápadne nevýhodných podmienok bez finančnej ekvivalencie. V daný deň, t.j. 19.4.2012, bolo zároveň vydané rozhodnutie o zastavení konania vo veci samej. Deň vopred, t.j. dňa 18.4.2012 bolo vydané rozhodnutie ObPÚ-2012/00014-002/11/KNM, v ktorom je uvedené pod bodom IV., že navrhovateľka dňa 19.4.2020 (správne má byť 19.4.2012, pozn. súdu) spísala uvedené vyhlásenie. Opätovne dňa 23.4.2012 bolo vo veci vydané rozhodnutie pod sp.zn. ObPÚ-2012/00014-002/11/ KNM. Žalobkyňa uviedla, že má za to, že ide o zmätočné konania. Druhé rozhodnutie o veci samej je nezákonné, nakoľko nie je možné vydať dve rozhodnutia v tej istej veci. Druhé rozhodnutie tak odstránenie zrejmej nesprávnosti v dátume vydania (18.4.2012), keďže ho už žalobkyňa prevzala. Podľa názoru žalobkyne sa tak zo strany H. H. E. jednalo o pripravené nezákonné konanie s cieľom žalobkyňu poškodiť v prospech tretích strán i seba samotného. Z uvedených dôvodov žalobkyňa podala voči menovanému trestné oznámenie dňa 17.8.2020, o ktorom rozhodol OO PZ Čadca, obvodné oddelenie PZ Kysucké Nové Mesto dňa 23.9.2020, ktorým trestné oznámenie bolo odmietnuté. Následne dňa

2.10.2020 podala žalobkyňa späťvzatie vyhlásenia – odstúpenie od právneho úkonu zo dňa 2.10.2020, ktoré adresovala Okresnému úradu Žilina, pozemkovému a lesnému odboru. Dňa 2.11.2020 pod sp.zn. OU-ZA-PLO1-2020/043435 žalobkyni Okresný úrad v Žiline listom oznámil, že postupoval v súlade so zákonom a na základe jej vyhlásenia zo dňa 19.4.2012 konanie zastavil. Žalobkyňa tvrdila, že právny úkon vyhlásenia o odvolaní nároku na navrátenie pozemkov zo dňa 19.4.2012 tak urobila pod psychickým nátlakom, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, a tak je tento právny úkon absolútne neplatný.

3. Na výzvu súdu doručila dňa 4.3.2021 (č.l. 59) žalobkyňa podanie, v ktorom odstránila vady žaloby. V uvedenom podaní upresnila, že žalobu podáva výlučne A. B. a G. B. je osoba splnomocnená na zastupovanie v tomto konaní. Ďalej špecifikovala petit navrhovaného rozsudku a poukázala na to, že súd je povinný podanie vyhodnotiť podľa jeho obsahu.

4. Žalovaný sa k žalobe doručenej dňa 19.4.2021 v súdom určenej lehote nevyjadril.

5. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 15.11.2021. Dňa 20.9.2021 doručila žalobkyňa návrh na výsluch svedkov – A. B. a G. B., ktorých účasť na pojednávaní zabezpečí. Na pojednávaní dňa 15.11.2021 súd vec prejednal za účasti žalobkyne, jej splnomocneného zástupcu a zástupkyne žalovaného. Splnomocnený zástupca žalobkyne popísal v širších okolnostiach priebeh konania súvisiaceho s reštitučným nárokom žalobkyne, pričom na predvolanie H. E. boli pri úkone vzdania sa nároku prítomní žalobkyňa, splnomocnený zástupca (jej syn) a zamestnanec Obvodného úradu H. E.. Na G. stretnutí H. E. žalobkyňu vyzval k podpísaniu vzdania sa nároku na reštitučný nárok týkajúci sa nehnuteľnosti pod Motorestom Skalka. Žalobkyňa vzdanie sa tohto nároku nechcela podpísať, avšak splnomocnený zástupca žalobkyne v tom čase započal stavbu polyfunkčného objektu, ktorý sa vzťahoval k nehnuteľnostiam, kde tieto nehnuteľnosti predstavovali aj reštitučný nárok uplatnený žalobkyňou. Vo vzťahu k tomu, pod časovým tlakom, samotný splnomocnený zástupca žalobkyne žalobkyňu presvedčil, aby podpísala toto písomné vzdanie sa nároku vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam a mal za to, že nehnuteľnosti sa rozdelia a vo vzťahu k reštitučným nárokom sa bude pokračovať, nakoľko mal dôveru v pracovníka uvedeného úradu a mal za to, že v reštitučnom nároku sa ďalej bude pokračovať. Samotná žalobkyňa uviedla, že H. E. pôvodne o reštitučnom nároku nevedel, pričom išlo o dve pozemkové nehnuteľnosti, jeden nazývaný Vodáreň a druhý Skalka. Išlo o pozemok, ktorý bol vyvlastnený právnym predchodcom žalobkyne. Žiadosť uplatnená titulom reštitučných nárokov k predmetným nehnuteľnostiam sa stratila po jej podaní, načo začala žalobkyňa pátrať a navštívila krajské pracovisko v Čadci, kde jej pracovníčka túto žiadosť našla v archíve. Vystavila o nájdení tejto žiadosti písomné potvrdenie a následne sa vo veci začalo konať. Jedna bola predmetom vyvlastnenia, kde bolo rozhodnuté o navrátení vlastníctva žalobkyni. Vo vzťahu k druhému nároku bolo toto konanie zastavené, po vzdaní sa nároku žalobkyňou. Ku konkrétnemu právnemu úkonu, ktorý je predmetom tohto konania uviedla, že pracovník Obvodného pozemkového úradu, H. E. poznamenal, že ďalej sa v konaní o reštitučnom nároku nepohnú bez toho, aby nepodpísala písomné prehlásenie o vzdaní sa nároku na pozemkové nehnuteľnosti týkajúce sa Motorestu Skalka. Zdôraznila, že týmto pracovníkom bola poučená pravdepodobne aj o tom, že si uvedené vyhlásenie môže prečítať, avšak nemala v tom čase so sebou okuliare. Uvedené vyhlásenie si neprečítala a podpísala ho. Zo strany pracovníka žalovaného bola ubezpečená, že po podpísaní tohto vyhlásenia bude ďalej pokračovať v rozhodovaní o reštitučnom nároku. Na otázku sudkyne, či boli vo veci podané opravné či mimoriadne opravného prostriedky proti rozhodnutiu o zastavení konania, splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že podané neboli. V danej veci začal v spolupráci s právnikom konať až posledné dva roky. Zástupca žalobkyne zdôraznil, že zo strany H. E. mu bolo vyhrážané a poukazované na to, že nebudú im navrátené ani iné pozemky. V dôsledku jeho konania nemohol pokračovať vo výstavbe objektu, pretože väzby H. E. a stavebného úradu obce Radoľa sú poprepájané. Zdôraznil, že sám pod časovým nátlakom presvedčil svoju matku, aby podpísala uvedené vyhlásenie. Zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese uviedla, že na bývalom Okresnom obvodnom pozemkovom úrade v Čadci si dňa 25.08.2004 pod číslom 1924/2004 uplatnila v zmysle zákona 503/2003 žiadateľka I. E. reštitučný nárok na navrátenie pozemkov. Žiadosť bola uplatnená aj za súrodencov D. J., K. D., L. M., A. B., H. N. a deti po I. D.. Správny orgán, pod rozhodnutím, číslo 1473003/2005 zo dňa 22.11. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.01. 2006 a rozhodnutím 1473004/2005 zo dňa 08.12. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2006 žiadateľom k PKN parcelám XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/XX a 30 motorest Skalka, priznal právo na náhradu. Voči rozhodnutiam sa účastníci konania neodvolali, čiže ani žalobkyňa, a tak tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Čadci,

si dňa 20.10. 2004 pod číslom 2003129/2004 uplatnili podľa žiadateľka H. N. reštitučný nárok na navrátenie k parcele 1821 v k.ú. C.. Tento reštitučný nárok bol tiež uplatnený za všetkých súrodencov, čiže aj za A. B.. Po preskúmaní tohto návrhu správny orgán vydal rozhodnutie 2011/00039-002/11 KNM zo dňa 18.04. 2011 o nepriznaní vlastníctva, priznaním práva na náhradu pre všetky oprávnené osoby. Proti vydanému rozhodnutiu podala A. B. opravný prostriedok zo dňa 26.05. 2011. V opravnom prostriedku uviedla, že nesúhlasí s náhradou za predmetný pozemok a žiada jeho navrátenie ako celku v zmysle zákona 229. Krajský súd preskúmal toto rozhodnutie a rozsudkom číslo 29 Sp/29/2011 – 34 zo dňa 25.11. 2011 zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu doriešenia reštitučných nárokov, podaných v zmysle 229/91. Rozhodnutie I. D. bolo rozhodnutím zastavené a o časti reštitučného nároku A. B., evidovanej pod číslom 194492 bolo rozhodnuté tak, že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu 2012/0014-00911 KNM zo dňa 19.04. 2012 v časti týkajúcej sa pozemkov Motorest Skalka konanie zastavil. Správny orgán tak urobil na základe späťvzatia časti reštitučného nároku týkajúce sa pozemkov Motorest Skalka zo dňa 19.04. 2012. V zmysle ust. zákona o správnom konaní, proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa ods. 1 písmeno b) sa nemožno odvolať. Ohľadom tohto späťvzatia bolo aj konanie na Okresnom riaditeľstve PZ v Čadci pod číslom ORP-708/KM-CA-2020 vo veci marenia úlohy verejného činiteľa, kde bol predvolaný H. E. a bol vypočúvaný a bolo tu spísané vyjadrenie, výsluch zo dňa 23.09. 2020. V rámci výsluchu H. E. uviedol, že žiadny nátlak , uvedenie do omylu, resp. inú formu nátlaku som na oznamovateľku, resp. jej syna nevyvíjal, ani inak ju neovplyvňoval, ani pri spísaní vyhlásenia o pokračujúcom konaní vo veci som nemal žiaden úmysel niekoho poškodiť. Konal som v zmysle platných zákonov a vôbec som svojim postupov nemal v úmysle sa dopustiť marenia úlohy verejným činiteľom. Z uvedeného vyplýva, že tieto pozemky, Motorest Skalka boli vydané v zmysle zákona 503, neboli vydané, bola poskytnutá náhrada za ne. A tam sa pani A. B. neodvolala, čiže nadobudlo to PPL a tieto pozemky boli vyvlastnené vyvlastňovacím rozhodnutím pod výstavbu Motorestu Chatky Skalka, kde ako pôvodní vlastníci boli vedení: I. D. v 1, jeho manželka O. v 1. Vyvlastnením prešlo vlastníctvo v prospech Československého štátu do operatívnej správy reštaurácií. Následne bol vykonaný zápis listiny Reštaurácie, š.p. Čadca a preberajúci Dialog, a.s. v roku 1990. Čiže aj keby sa riešil najskôr iný nárok, tak by tam bolo priznané právo na náhradu, pretože vlastníctvo bolo k účinnosti zákona 229, nebolo vo vlastníctve štátneho podniku, ale akciovej spoločnosti. Zástupkyňa žalovaného v závere zdôraznila, že zo strany žalobkyne bol podaný návrh na uplatnenie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy titulom nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom na Ministerstve vnútra SR, ktorému bol zaslaný administratívny spis a vyjadrenie. Po prednese strán sporu z dôvodu uvedenia nových skutočností, súd za účelom vyhodnotenia dokazovania pojednávanie odročil na 29.11.2021.

6. Na pojednávaní dňa 29.11.2021 súd vec prejednal a rozhodol za účasti žalobkyne, jej splnomocneného zástupcu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Splnomocnený zástupca žalobkyne v rámci svojho prednesu poprel tvrdenia zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 15.11.2021 a opätovne poukázal na svoje predošlé vyjadrenia vo vzťahu k rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu datovaného dňom 18.4.2012 a následne dňom 23.4.2012. Uvedené odôvodnil tým, že už z tohto postupu pracovníka žalovaného vyplýval špekulatívny charakter jeho konania. Zotrval na tom, že žalobkyňa „vzdanie sa nároku na uplatnený reštitučný nárok k pozemkom Motorest Skalka“ urobila pod nátlakom, v tiesni a pod vyhrážkou, že ak to neurobí, v konaní sa nebude pokračovať a syn nebude môcť stavať. Žiadal žalobe vyhovieť a rozhodnúť tak, že tento právny úkon zo dňa 19.4.2012 je absolútne neplatným právnym úkonom. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

7. Podľa (ďalej len “), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

8. Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

9. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „“) práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

11. Podľa ust. ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, [10ea) o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení ] okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. [10eb) ]

12. Podľa ust. , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa Správneho poriadku účinného do 30.6.2016, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,

14. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

15. Podľa § 63 ods. 1/ až 5/ Správneho poriadku 1) Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. 2) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. 3) Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť. 4) Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. 5) Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 30.12.1992 požiadala o vrátenie pozemku v katastrálnom území C., ktoré boli vyvlastneného v rokoch 1948 až 1990 jej rodičom – I. a O. D. a v danom čase boli vo vlastníctve Severoslovenských vodárni a kanalizácii (Vodáreň Radoľa), Reštaurácii Čadca (Dialóg Praha – Motorest Skalka a iné) a lesného hospodárstva. Bližšia špecifikácii nehnuteľnosti vo vzťahu k určeniu listu vlastníctva, parcelného čísla, druhu a výmery pozemku nebola predmetom žiadosti.

17. Dňa 19.4.2012 podpísala žalobkyňa „Vyhlásenie o odvolaní uplatneného nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom“ (č.l.5), v ktorom sa konštatuje, že odvoláva svoj nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom uplatnený podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení ,

a , ktorý si uplatnila na Pozemkovom úrade v Čadci dňa 30.12.1992 pod č. 1944/1992, a to na pozemky vo vlasntíctve Reštaurácie Čadca (Dialóg Praha) – Motorest Skalka v k.ú. C.. Uvedené vyhlásenie bolo vykonané pred pracovníkom Obvodného pozemkového úradu v Čadci, pracovisko Kysucké Nové Mesto a je podpísané H. H. E. a žalobkyňou. Uvedené je medzi stranami nesporné.

17. Rozhodnutím zo dňa 19.4.2012 Obvodný pozemkový úrad v Čadci, pracovisko Kysucké Nové Mesto (č.l. 6), zastavil konanie o nároku žalobkyne zo dňa 30.12.1992 o navrátení vlastníctva k pozemkom vo vzťahu k pozemkom v k.ú. C., ktoré sú vo vlastníctve Reštaurácii Čadca.

18. Rozhodnutím zo dňa 18.4.2012 Obvodný pozemkový úrad v Čadci, pracovisko Kysucké Nové Mesto (č.l. 7), rozhodol o tom, že žalobkyňa spĺňa podmienky podľa , na priznanie vlastníckeho práva na pozemok KN-C č. XXXX v súčasnosti vedený na LV č. XXXX vytvorený časťou parciel KN-E č. XXXXX, KN-E č. XXXX/X z PKV č. 372 v k.ú. C., ktorý prešiel do vlastníctva štátu bez vyplatenia náhrady na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia (časť parc.č. KN-E č. XXXX) vydaného na účel náhradného vodného zdroja studne Okresný národným výborom v Čadci – odbor výstavby a vodného hospodárstva zo dňa 17.1.1963 pod č.zn.: Výst. – 1.615/62-330-Ku. V zmysle uvedeného rozhodnutia sa oprávnenej osobe navracia vlastníctvo k pozemku KN-C č. XXXX o výmere 3.773 m2 v k.ú. C..

19. Rozhodnutím zo dňa 23.4.2012 Obvodný pozemkový úrad v Čadci, pracovisko Kysucké Nové Mesto (č.l. 20), rozhodol o tom, že žalobkyňa spĺňa podmienky podľa , na priznanie vlastníckeho práva na pozemok KN-C č. XXXX v súčasnosti vedený na LV č. XXXX vytvorený časťou parciel KN-E č. XXXXX, KN-E č. XXXX/X z PKV č. 372 v k.ú. C., ktorý prešiel do vlastníctva štátu bez vyplatenia náhrady na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia (časť parc.č. KN-E č. XXXX) vydaného na účel náhradného vodného zdroja studne Okresný národným výborom v Čadci – odbor výstavby a vodného hospodárstva zo dňa 17.1.1963 pod č.zn.: Výst. – 1.615/62-330-Ku. V zmysle uvedeného rozhodnutia sa oprávnenej osobe navracia vlastníctvo k pozemku KN-C č. XXXX o výmere 3.773 m2 v k.ú. C.. Z uvedeného je zrejmé, že ide o totožné rozhodnutie ako je rozhodnutie zo dňa 18.4.2012, v ktorom došlo iba k zmene dátumu vydania rozhodnutia a doplnení bodu IV. Odôvodnenia o rozhodnutie o zastavení konania s identifikáciou spisovej značky a doplnení zákonných ustanovení o zastavení konania.

20. Dňa 17.8.2020 podala žalobkyňa trestné oznámenie vo veci trestného činu spáchaného Ing. Ivanom Kocúrom. O odmietnutí trestného oznámenia rozhodol uznesením zo dňa 23.9.2020 Okresného riaditeľstva Policajného zboru, obvodné oddelenie Policajného zboru v Kysuckom Novom Meste (č.l. 35). V odôvodnení uviedol, že skutok nenapĺňa znaky trestného činu podľa § 327 ods. 1 Tr. Zákona. Navyše poukázal na dlhý časový odstup od času, kedy malo dôjsť k spáchaniu trestného činu a zdôraznil, že predmetnou vecou sa zaoberali súdy rôznych stupňov, no doposiaľ nedošlo k navráteniu pozemkov, nakoľko predmetné rozhodnutie okresného úradu bolo predmetom opravných prostriedkov a podrobené súdnemu prieskumu.

21. Dňa 2.10.2021 žalobkyňa adresovala Okresnému úradu Žilina, pozemkovému a lesnému odboru „späťvzatie vyhlásenia – odstúpenie od právneho úkonu“ (č.l. 40), ktoré mu bolo doručené dňa 5.10.2020. V tomto podaní zobrala vyhlásenie zo dňa 19.4.2012 späť a zároveň odstúpila od tohto právneho úkonu.

22. V prvom rade súd konštatuje, že uvedené „späťvzatie vyhlásenia – odstúpenie od právneho úkonu“ je právne neúčinné. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobkyňa 19.4.2012 pred pracovníkom vtedajšieho Obvodného pozemkového úradu písomne vyhlásila, že odvoláva svoj nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom zo dňa 30.12.1992, ktorý mal de facto účinky späťvzatia návrhu. Následne správny orgán konanie podľa Správneho poriadku účinného do 30.6.2016, zastavil. Voči takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je podľa citovaného zákona nie je prípustné.

23. Súd má za to, že späťvzatie „späťvzatia návrhu“ nie je právne možné a účinné. Súd má za to, že každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok

prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 8. 2010, sp. z n. ).

24. Vo vzťahu k základnej hmotnoprávnej argumentácii žalobkyne má súd za to, že predmetom sporu je posúdenie žaloby z hľadiska toho, či v prípade vyhlásenia o odvolaní nároku na navrátenie vlastníctva išlo o absolútne neplatný právny úkon. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon. V danom prípade má absolútna neplatnosť právneho úkonu, predmetného vyhlásenia zo dňa 19.4.2012, spočívať v nedostatku náležitosti právneho úkonu podľa , t.j. žalobkyňa mala konať bez atribútu slobody vôle, pod psychickým nátlakom a v tiesni. Dôkazné bremeno je v danom prípade na žalobkyni. Z prednesu žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu vyplynulo, že späťvzatie, resp. „vyhlásenie o odvolaní uplatneného nároku“, nechcela podpísať a nečítala ho, lebo nemala okuliare. Urobila tak iba na žiadosť jej syna – splnomocneného zástupcu.

25. Pred posúdením dôvodnosti žaloby vo vzťahu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu súd vyhodnocoval, či je na podanej žalobe daný naliehavý právny záujem. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa s ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie, resp. konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za neprípustnú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Pokiaľ určovacia žaloba ale vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov, je prípustná aj napriek tomu, že je prípadne možná aj iná žaloba. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobca). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane uviesť také skutkové okolnosti pojednávanej veci vedúce k sporu medzi sporovými stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

26. V tomto bode súd zdôrazňuje, že predmetom uplatneného reštitučného nároku žalobkyne boli dve pozemkové nehnuteľnosti, a to označené Vodáreň a Motorest Skalka. Vo vzťahu k pozemkom „Vodáreň“ bolo rozhodnuté o navrátení vlastníctva. Vo vzťahu k nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom „Motorest Skalka“ bolo rozhodnuté o vyplatení náhrady právnym nástupcom pôvodných vlastníkov vrátane žalobkyne, v roku 2006, na žiadosť sestry žalobkyne, ktorá nárok uplatnila za všetkých súrodencov. Uvedené rozhodnutie je právoplatné, účastníci sa voči nemu neodvolali. Sporný bol reštitučný nárok žalobkyne k pozemkom „Motorest Skalka“, kde došlo v dôsledku vzdania sa tohto nároku žalobkyňou k zastaveniu konania. Vo vzťahu k skúmaniu naliehavého právneho záujmu v prejednávanej veci súd dospel k záveru o jej nedostatku s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa by sa v prípade vyhovenia žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu nedomohla žiadneho nároku titulom uplatneného nároku o navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom. Uznesenie o zastavení konania je právoplatné, nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok a v zmysle § 63 správneho poriadku nie je možné podať ani mimoriadny opravný prostriedok – návrh na obnovu konania z dôvodu uplynutia lehoty. Podľa vyjadrenia žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu, žalobkyňa nepodala od roku 2012 do roku 2020 žiaden riadny ani mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zastavení konania. V konaní poukazovala na správne konania a rozhodnutia týkajúce sa druhej pozemkovej nehnuteľnosti.

27. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila súdu rozsudok KS ZA sp.zn. zo dňa 23.11.2012 (č.l.109) v spojení s rozsudkom NS SR sp.zn. zo dňa (č.l. 113), z ktorých vyplýva, že predmetom ich posúdenia bola nehnuteľnosť označená v konaní ako „Vodáreň“, ktorej evidenčným vlastníkom bola spoločnosť RUNE, s.r.o., pričom napadnutým rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Čadca, bolo rozhodnuté o navrátení vlastníctva oprávnenej osobe. Uvedené rozhodnutie potvrdil Krajský súd Žilina a následne Najvyšší súd SR. Žalobkyňa tiež predložila súdu

rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 25.11.2011 (č.l. 122), ktorý sa týka práve nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa vzdala reštitučného nároku a uvedený právny úkon považuje za neplatný. Týmto rozhodnutím Krajský súd v Žiline zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Čadca, pracovisko Kysucké Nové Mesto č. ObPÚ – 2011/00039-002/11/KNM zo dňa 18.4.2011 a vec vrátil Obvodnému pozemkovému úradu na ďalšie konanie. Až následne došlo k právnemu úkonu žalobkyne, t.j. vyhláseniu o odvolaní uplatneného nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom, a to dňa 19.4.2012. Uvedené rozhodnutie tak nemá vplyv na následný úkon žalobkyne (jeho platnosť či neplatnosť) ani rozhodnutie o zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu. Predmetom prieskumu správneho súdu v danej veci bolo rozhodnutie predchádzajúce zastaveniu konaniu.

28. V prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, t.j. domáhali sa určenia právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d). V prípade žalôb o určenie právnej skutočnosti v zmysle zákona a ustálenej judikatúry vyplýva, že naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby musí v takom prípade vyplývať priamo zo zákona. Súd má však za to, že v prejednávanej veci naliehavý právny záujem nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a predovšetkým, žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu nedôjde k reálnej zmene na žiadnej procesnej strane. Súd zároveň poukazuje na záver uznesenia Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn. , ktorý konštatoval: „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“

29. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia cit. ust. (podľa ktorého bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobkyne) súd vychádza z osobitnej časti dôvodovej správy k ust. , podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“.

30. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. a s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. ), o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. ), (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. ). Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. ] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. , podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. , podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. , podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“. 31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobkyne o určenie neplatnosti právneho úkonu - vyhlásenia žalobkyne zo dňa 19.4.2012 o odvolaní uplatneného nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom, uplatnený podľa vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve Reštaurácie Čadca (Dialóg Praha) – Motorest Skalka v katastrálnom území C.. Pre úplnosť súd opätovne zdôrazňuje, že ani v prípade úspechu a určení neplatnosti tohto právneho úkonu, by žalobkyňa nedosiahla takú zmenu svojho právneho postavenia, ktorú chcela týmto rozhodnutím dosiahnuť. Vyhovením tejto žalobe by sa na právnom

postavení žalobkyne nič nezmenilo a naďalej by zostalo neisté. Judikatúra zastáva názor, podľa ktorého ak má právna otázka (tu platnosť právneho úkonu), o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke - k existencii práva alebo právneho vzťahu (v danom prípade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), nie je daný naliehavý právny záujem na určenie tejto predbežnej otázky (neplatnosti právneho úkonu), ak je možné priamo žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, lebo rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť podkladom pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu. S ohľadom na uvedené, súd žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, zamietol.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia v spojení s , , t.j. v zmysle zásady úspechu v konaní. Žalovaný bol v konaní úspešnou stranou sporu, no náhradu trov konania si neuplatnil, a tak mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.