Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/59/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne X. J., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom P. J., nar. X.X.XXXX, bytom tamtiež, proti žalovanému Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, IČO: 00 151 866, so sídlom Žilina, Vysokoškolákov 8556/33B, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -141 zo dňa 29. novembra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej vyhlásenie zo dňa 19.4.2012 o odvolaní uplatneného nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom, je absolútne neplatný právny úkon. Primárne konštatoval, že „späťvzatie“ vyhlásenia (čomu vyhlásenie o odvolaní uplatneného reštitučného nároku zodpovedá) nie je právne možné a účinné, keďže vo svojej podstate ide o späťvzatie späťvzatia; čo nie je prípustné. 2. Pred posúdením dôvodnosti žaloby vo vzťahu k (tvrdenej) absolútnej neplatnosti právneho úkonu odvolania uplatneného reštitučného nároku okresný súd zároveň východiskovo vyhodnocoval, či je na podanej žalobe daný naliehavý právny záujem. Uviedol, že predmetom reštitučného nároku žalobkyne boli dve „pozemkové nehnuteľnosti“; označené ako Vodáreň a Motorest Skalka. Vo vzťahu k pozemkom „Vodáreň“ bolo rozhodnuté o navrátení vlastníctva a vo vzťahu k pozemkom „Motorest Skalka“ (ktorý nárok bol uplatnený sestrou žalobkyne) bolo právoplatne rozhodnuté o vyplatení náhrady právnym nástupcom pôvodných vlastníkov, vrátane žalobkyne. Sporným bol reštitučný nárok uplatnený bezprostredne žalobkyňou (taktiež) k pozemkom „Motorest Skalka“. Práve ohľadne tohto nároku došlo v dôsledku vyhlásenia žalobkyne z 19.4.2012 (vzdania sa nároku/späťvzatia návrhu) k zastaveniu konania. 3. Okresný súd dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu, nakoľko žalobkyňa by sa ani v prípade vyhovenia žalobe v súdenej veci „nedomohla žiadneho nároku titulom uplatneného nároku o navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom“. Uznesenie o zastavení dotknutého (správneho) konania je právoplatné a v zmysle § 63 Správneho poriadku (z dôvodu uplynutia lehoty) nie je voči nemu možné podať ani mimoriadny opravný prostriedok - návrh na obnovu konania. V tejto spojitosti okresný súd dával do pozornosti vyjadrenie samotnej žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu, v zmysle ktorého žalobkyňa nepodala v období od roku 2012 do roku 2020 žiaden riadny či mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zastavení konania. 4. Považoval za nesporné, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, t.j. určenia právnej skutočnosti v zmysle . V takýchto prípadoch však naliehavý

právny záujem na podaní určovacej žaloby musí vyplývať priamo zo zákona; čo v súdenej veci splnené nie je. Následne okresný súd uzavrel, že v súdenej veci ide o procesne neprípustnú žalobu. Na záver zopakoval, že ani v prípade vyhovenia takejto žalobe by sa na právnom postavení žalobkyne nič nezmenilo („nedôjde k reálnej zmene na žiadnej procesnej strane“). O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, lebo si ju (ani) neuplatnil.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Naďalej tvrdila, že vyhlásenie zo dňa 19.4.2012 podpísala pod nátlakom a vyhrážkou zo strany Ing. T. (zamestnanca Obvodného pozemkového úradu v Čadci). Poukazovala na to, že podľa § 30 ods. 1 a § 39 Správneho poriadku mohla vziať späť návrh na začatie konania len „ak by sa konanie netýkalo iného účastníka“. Predmetné správne konanie sa však týkalo aj iného účastníka konania (vlastníka nehnuteľností), preto súčasťou späťvzatia návrhu na začatie konania mal byť i súhlas ostatných účastníkov. 6. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný správny orgán si počas celého trvania správneho konania nesplnil svoje zákonné poučovacie povinnosti, čo „zakladá také porušenie ustanovení o správnom konaní, ktoré sa prejavuje ako nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu účelovej limitácie práv priznaných zákonom u dotknutého účastníka konania - Žalobkyne“. Rovnako správny orgán nerešpektoval zákonom stanovené lehoty na jeho postup a rozhodnutie. 7. Odvolateľka tvrdila, že vyhlásenie z 19.4.2012 nemôže mať de facto účinky späťvzatia návrhu, lebo „nespĺňa podmienky de iure“. Nestotožňovala sa ani so záverom o nedostatku naliehavého právneho záujmu, lebo okresný sa nezaoberal jej právnou argumentáciou o absolútnej neplatnosti predmetného vyhlásenia. Taktiež nesúhlasila s konštatovaním, že vyslovením neplatnosti právneho úkonu nedôjde k reálnej zmene na žiadnej procesnej strane. Tvrdila, že „vyhlásením o absolútnej neplatnosti vyhlásenia následne úspešne zrealizuje svoje hmotné právo v zmysle “

8. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, keď v odvolaní nevzhliadol žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyžadovali (osobitné/nové) vyjadrenie správneho orgánu. Žiadal opraviť chybu v odôvodnení rozsudku (na 3. strane) ohľadne náležitého označenia osôb, za ktoré bol uplatnený reštitučný nárok W. D..

9. V následnej reakcii žalobkyňa uviedla, že žalovaný v nedostatočnej miere reagoval na jej námietky, ktoré vymedzila v odvolaní i v žalobe. 10. Žalovaný právo odvolacej dupliky nevyužil.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) napadnutý rozsudok potvrdil podľa .

12. Osobitne z obsahu odvolania (ale taktiež zo samotnej žaloby, či ďalších procesných úkonov žalujúcej strany) je nepochybné, že žalobkyňa prebiehajúce súdne konanie (nie je podstatné či vedome/ účelovo alebo iba nevedome) vníma ako pokračovanie správneho konania ohľadne ňou uplatneného reštitučného nároku. Pomerne rozsiahlo poukazuje na (tvrdené) nedostatky v postupe správneho orgánu v rámci dotknutého správneho/reštitučného konania, domáha sa jeho preskúmania a zrušenia v ňom vydaného rozhodnutia (o zastavení konania) a následne vecného pokračovania tohto správneho konania. K uvedenému využíva tvrdenie o absolútnej neplatnosti jej vlastného vyhlásenia z 19.4.2012, ktorým v danom období odvolala/späťvzala pôvodne uplatnený reštitučný nárok.

13. V širších súvislostiach ide o neakceptovateľnú snahu o narušenie jednej zo súčasti princípu právneho štátu (článok 1. ods. 1 SR), ktorou je nemeniteľnosť právoplatných rozhodnutí štátnych orgánov. Modifikovať právoplatné rozhodnutia štátnych orgánov je prípustné len za striktne zákonom stanovených podmienok. Žalobkyňa (s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou) vedomá si toho, že vzhľadom na jej dlhodobú nečinnosť v období rokov 2012 až 2020, náležite zdôraznenú i okresným súdom, uplynuli zákonom vymedzené lehoty na prípadné využitie mimoriadnych opravných prostriedkov, vrátane prieskumu rozhodnutia administratívneho orgánu v rámci správneho súdnictva, sa snaží prostredníctvom sporového súdneho konania dosiahnuť opätovné posúdenie jej (administratívneho) reštitučného nároku. Takýto postup však (minimálne) vykazuje znaky zneužitia práva.

14. Je absolútne neprípustné, aby nespokojný účastník správneho konania, či nespokojná strana súdneho konania po tom, ako nevyužili zákonom predpokladané opravné prostriedky (eventuálne po neúspechu pri ich využití) sa v samostatnom (inom) súdnom konaní civilnou sporovou žalobou proti štátnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, domáhali prieskumu akejkoľvek okolnosti významnej v rámci rozhodovania v predmetnom administratívnom či súdnom konaní (napr. tvrdením o absolútnej neplatnosti niektorého procesného úkonu) a takýmto spôsobom sa v podstate kedykoľvek snažili zvrátiť výsledok (dávno/dlhodobo) právoplatne ukončeného konania. Uvedené je v príkrom rozpore s účelom a významom ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu a úplne popiera i elementárne/doktrinálne základy princípu právnej istoty. Žalobkyňou v súdenej veci uplatňovaný nárok je však práve takýmto postupom.

15. Z hľadiska jednotlivých druhov žalôb v zmysle a vzhľadom na spôsob uplatnenia nároku žalobkyňou na súde v prejednávanej veci bolo primeraným skúmanie procesnej prípustnosti jej žaloby. Okresný súd v konečnom dôsledku náležite identifikoval žalobu z 30.12.2020 ako žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou právny úkon, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa dovoláva, nesporne je) v zmysle . Zároveň správne zdôraznil, že takéto žaloby sú procesne prípustné len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu; čo v súdenej veci splnené nebolo. 16. Žalobkyňa s takýmto záverom síce vyjadruje nesúhlas, ale ani len netvrdí, že by prípustnosť jej žaloby vyplývala z nejakého osobitného právneho predpisu, nie to ešte takúto právnu normu označuje. S poukazom na viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi by už toto konštatovanie postačovalo na vyslovenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Krajský súd dopĺňa, že otázka dôvodnosti určovacej žaloby (teda i žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu) je významná len v prípade, že ide o žalobu procesne prípustnú.

17. Čiastočne až nad rámec bezprostredného predmetu sporu sa okresný súd zaoberal i súvislosťami naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ako už bolo uvedené vyššie, prebiehajúce súdne konanie v žiadnom prípade nie je pokračovaním právoplatne ukončeného správneho konania o reštitučnom nároku žalobkyne; vo vzťahu ku ktorému neboli využité zákonom predpokladané opravné prostriedky. Nadväzne platí, že ani eventuálny úspech žalobkyne v prebiehajúcom súdnom spore by nebol dôvodom na „obnovenie“ vecného posudzovania jej reštitučného nároku, keďže súvisiace správne konanie by naďalej zostalo právoplatne ukončené. Inými slovami, právne postavenie žalobkyne by sa nezmenilo, a teda nie je možné konštatovať ani existenciu naliehavého právneho záujmu.

18. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

19. Žalobkyňa síce odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého výroku. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore a prihliadol na neuplatnenie si predmetného procesného nároku žalovaným.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľka - žalobkyňa nebola v odvolacom konaní (vôbec) úspešná, preto jej nevzniká nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli - . Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .