Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoCsp-39-2021.pdf
PDF · 124.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/39/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom A. námestie XX, XXX XX A., o zaplatenie 185,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 24Csp/9/2021-87 zo dňa 31. mája 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 24Csp/9/2021-128 zo dňa 10.8.2021 takto jednohlasne
rozhodol:
Odmieta odvolanie proti výroku, ktorým súd návrh žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty zo dňa 8.5.2021 zamietol.
Zrušuje uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku o odmietnutí odporu žalovanej a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol napadnutým uznesením tak, že:
„ I. Návrh žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty zo dňa 8.5.2021 sa z a m i e t a. II. Odpor žalovanej zo dňa 21.5.2021 sa o d m i e t a ako oneskorene podaný.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 122, § 267 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 33 ods. 1, ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon č. 305/2013 Z.z.“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 185,80 eur s príslušenstvom. Súd žalobe žalobcu vyhovel formou vydania platobného rozkazu sp. zn. 24Csp/9/2021 dňa 5.3.2021. Platobný rozkaz bol zo strany súdu odoslaný dňa 22.3.2021, žalobcovi bol doručený do elektronickej schránky dňa 24.3.2021, žalovanej bol doručený do elektronickej schránky dňa 7.4.2021 s uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia.
4. Podaním zo dňa 8.5.2021 žalovaná podala návrh na neúčinnosť doručovania, konkrétne žiadala o opätovné doručenie platobného rozkazu, keďže nemala prístup k internetu v čase doručovania. Tento návrh súd posúdil ako podľa jeho obsahu ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Žalovaná k tomuto podaniu nepripojila zmeškaný úkon.
5. Dňa 24.5.2021 bol tunajšiemu súdu doručený vecne odôvodnený odpor žalovanej voči vydanému platobnému rozkazu. V podanom odpore žalovaná uviedla, že v čase doručovania odporu sa nenachádzala na svojej domácej adrese, ale u svojho otca, ktorý má ťažkú chorobu a opatrovala ho.
Na danej adrese sa internetové pripojenie nenachádza a ona sama podľa vlastných tvrdení nevlastní mobilný telefón, preto prevzatie správy na inej adrese by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie by znamenalo porušenie nariadenia vlády, ktorým bol vyhlásený núdzový stav. Zároveň by to bolo podľa jej názoru infekčné riziko pre jej otca, ktorý má ťažkú chorobu a ako dôchodca má postavenie rizikovej skupiny v rámci pandémie.
6. Keďže žalovaná v podaní zo dňa 8.5.2021 nepreukázala, že lehotu na podanie odporu zmeškala z ospravedlniteľného dôvodu, nepredložila o tom žiadne listinné dôkazy a nepripojila k nemu zmeškaný úkon, súd zamietol jej podanie posúdené ako návrh na odpustenie zmeškania lehoty.
7. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj odporom voči platobnému rozkazu podaným žalovanou dňa 21.5.2021.
8. V prípade, ak má strana aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne doručovať do tejto elektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takom prípade ustanoveniami zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci, konkrétne § 29 až 34 toho zákona, ktorý v časti o elektronickom doručovaní má charakter špeciality k ustanoveniam Civilného sporového poriadku o doručovaní. Nie je na vôli strán sporu alebo iného zúčastneného subjektu, akou formou mu súd bude doručovať písomnosti. Povinnosť doručovať písomnosti do elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle strany či iného subjektu.
9. Pokiaľ Okresný súd Prešov doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovanej, musí žalovaná dôvod, pre ktorý zmeškala lehotu preukázať ako adresát elektronickej úradnej správy domáhajúci sa rozhodnutia orgánu verejnej moci o neúčinnosti elektronického doručenia podľa § 33 odsek 1 zákona č. 305/2013 Z.z., t.j. že objektívne nemohla prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jej strane alebo jej pričinením, alebo na jej strane nastali také dôvody, ktoré jej objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od nej nie je spravodlivé požadovať (na porovnanie nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS/32/2021 zo dňa 13.4.2021).
10. Žalovaná svoju argumentáciu postavila na skutočnosti, že sa o vydaní platobného rozkazu dozvedela až dňa 8.5.2021 a v čase, keď jej bol doručovaný platobný rozkaz, sa z dôvodu starostlivosti o chorého rodiča nachádzala na inej adrese a nemala prístup k svojej elektronickej schránke, keďže nechcela porušiť nariadenie vlády, ktorým bol vyhlásený núdzový stav a zároveň nechcela svojho otca vystaviť riziku nákazy. S týmito dôvodmi sa súd nestotožnil. Nariadenie vlády upravujúce núdzový stav obsahovalo výnimky zo zákazu vychádzania, medzi ktoré patrila aj cesta v súvislosti so starostlivosťou o blízku osobu, teda žalovaná by opustením domácnosti svojho otca, za účelom cesty na adresu svojho bydliska a kontrolou svojej elektronickej schránky, všeobecne záväzné právne predpisy neporušila a za dodržania potrebným hygienických opatrení by neohrozila zdravie svojho rodiča. Žalovaná má objektívnu zodpovednosť za preberanie zásielok v elektronickej schránke.
11. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa 7.4.2021, lehota na podanie odporu žalovanej uplynula dňom 22.4.2021. Odpor voči platobnému rozkazu žalovaná podala dňa 21.5.2021, o platobnom rozkaze sa dozvedela dňa 8.5.2021. Nakoľko žalovaná v lehote 15 dní, od kedy sa dozvedela o vydanom platobnom rozkaze nepreukázala, že objektívne nemohla prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jej strane alebo jej pričinením, alebo že na jej strane nastali také dôvody, ktoré jej objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od nej nie je spravodlivé požadovať, resp. nepreukázala, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškala lehotu na podanie odporu voči platobnému rozkazu, súd podaný odpor odmietol ako oneskorený.
12. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. V podanom odvolaní s poukazom na ust. § 290 C.s.p. uviedla, že v konaní ide o spotrebiteľský spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedla, že súčasťou spotrebiteľskej zmluvy číslo XXXXXXXX zo dňa 4.7.2006 sú aj zmluvné dokumenty a to Všeobecné podmienky poskytovania verejnej služby retransmisie prostredníctvom satelitu, preberací (montážny) protokol, Tarifa, Všetky ceny / odplaty uvedené v zmluve zo dňa 4.7.2006. V prílohe žalobného návrhu absentujú Všeobecné podmienky poskytovania verejnej služby retransmisie prostredníctvom satelitu zo dňa 4.7.2006, Preberací
(montážny) protokol súvisiaci s o spotrebiteľskou zmluvou číslo XXXXXXXX zo dňa 4.7.2006, Tarifa súvisiaca so spotrebiteľskou zmluvou číslo XXXXXXXX zo dňa 4.7.2006, Všetky ceny / odplaty súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou číslo XXXXXXXX zo dňa 4.7.2006. Namietal tú skutočnosť, že prílohou žalobného návrhu ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 4.7.2006 žalobca predložil Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb účinné od 1.3.2017, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb účinné 15.11.2013, Osobitné podmienky pre poskytovanie služieb platenej televízie účinné od 15.11.2013, Osobitné podmienky pre poskytovanie služieb internetového prístupu účinné od 15.11.2013, keďže netvoria súčasť spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 4.7.2006.
13. V podanom odvolaní ďalej namietala, že vo veci sp.zn. 24Csp/9/2021 dňa 31.5.2021 rozhodol nezákonný sudca, dôvodiac, že pokiaľ súd evidenciou prideľovania veci na prejednanie plynúcou z ust. § 51 ods. 10 zákona 757 / 2004 Z.z. nepreukáže, že koná zákonný sudca, je dané konanie, v ktorom koná sudca, u ktorého nebolo preukázané zo strany súdu, že koná ako zákonný sudca je neplatné, na základe právneho princípu - Iudicium a non suo iudice datum nullius est momenti - Rozsudok vydaný nepríslušným sudcom je neplatný (bezúčinný, ničotný). Na základe podanej žiadosti nahliadnutia do evidencie prideľovania veci na prejednanie Okresný súd Prešov predložil len jeden úkon prideľovania veci na prejednanie, ale nepredložil evidenciu prideľovania veci na prejednanie, čo nie je naplnenie §51 ods.10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej, nesprávne právne vec posúdil, keď návrh žalovanej, že elektronické podanie je neúčinné podaný podľa ust. § 33 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. posúdil ako keby konal o odpustení zmeškania lehoty. Návrh žalovanej, že elektronické doručenie je neúčinné bol podaný 8.5.2021 t j. v deň keď sa s obsahom elektronickej schránky oboznámila, ako aj mohla oboznámiť. Návrh na neúčinnosť elektronického doručenia bol doplnený podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.5.2021 t.j v 15 dňovej lehote podľa ust. § 33 ods.2 zákona 305/2013 Z.z. označené ako „Odpor proti platobnému rozkazu“ zo dňa 18.5.2021. Odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 18.5.2021 podľa názoru žalovanej spĺňa náležitosti podľa ust. § 33 ods. 3 zákon č. 305/2013 Z.z. návrhu na neúčinnosť doručenia. Na základe tejto skutočnosti, žalovaná rozporuje tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 9 odôvodnenia napadnutého uznesenia, že žalovaná 8.5.2021 nepreukázala , že lehotu na podanie odporu zmeškala z ospravedlniteľného dôvodu. Návrh na neúčinné doručenie bol podaný dňa 21.5.2021 pod označením Odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 18.5.2021, ktorý nielenže bol v podaný v lehote, ale obsahoval aj všetky náležitosti dané podľa ust. § 33 ods. 9 zákona 305/2013 Z.z. Žalovaná rozporuje aj požiadavku Okresného súdu Prešov na listinné dôkazy. Zákon 305/2013Z.z. taxatívne nepožaduje predkladanie listinných dôkazov.
15. V podanom odvolaní ďalej žalovaná tvrdila, že v čase doručovania elektronickej úradnej správy bývala na adrese, Z., ktoré bolo v danom čase jej bydliskom. Nariadenie vlády neumožňovalo opustenie bydliska z dôvodu kontroly elektronickej schránky. Opustenie bydliska z dôvodu kontroly svojej elektronickej schránky a následne prevzatie úradnej správy (platobný rozkaz) by bolo porušením uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 160 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády SR č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov účinných dňa 20.3.2021.
16. Žalovaná ďalej tvrdila, že súd prvej inštancie vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu si nesplnil poučovaciu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 292 C.s.p..
17. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti výroku I, ktorým návrh na odpustenie
zmeškania lehoty zo dňa 8.5.2021 zamietol je potrebné odmietnuť ak neprípustné a odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie odpor odmietol ako oneskorene podaný je dôvodné.
19. Podľa ust. § 124 odsek 1, odsek 2 C.s.p., každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
20. Podľa ust. § 125 odsek 1 C.s.p., podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
21. Podľa ust. § 127 C.s.p., všeobecné náležitosti podania, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
22. Podľa Čl. 11odsek 1, odsek 2 C.s.p., úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
23. Podľa ust. § 122 C.s.p., súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
24. Podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
25. Možnosť podania odvolania nie je prípustná proti každému rozhodnutiu. Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, sa vzťahuje len na uznesenia vydané podľa Civilného sporového poriadku. O návrhu na odpustenie zmeškania lehoty rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné bez ohľadu na to, ako súd o návrhu rozhodne. Z obsahu spisu však vyplýva, že takýto návrh v konaní žalovanou ani podaný nebol. Keďže proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty odvolanie prípustné nie je, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
26. Odvolacia námietka žalovanej, že vo veci 24Csp/9/2021 rozhodoval a vydal rozhodnutie nezákonný sudca je neopodstatnená. Podľa ust. § 51 ods. 1, ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu. Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov. Podľa ust. § 51 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi. Podľa § 51 ods.1, 2 zák. č.757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov a podľa príslušných pravidiel upravených v rozvrhu práce po pridelení zákonného sudcu náhodným výberom je Informačným systémom Súdny manažment vystavené potvrdenie o pridelení spisu zákonnému sudcovi náhodným výberom, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Potvrdenie je vygenerované priamo z programových prostriedkov - Súdneho manažmentu bez možnosti subjektívneho zásahu, alebo akejkoľvek možnosti úpravy súdom. Rozvrh práce súdov je verejne dostupný na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Z rozvrhu práce vyplývajú údaje, ktoré súdne oddelenia príslušný druh agendy vybavujú v akom pomere (vyjadrenom číselným údajom) sa medzi tieto súdne oddelenia veci napadnuté na súd náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR prideľujú.
27. Obsahom spisu je potvrdenie (č.l. 51), vygenerované elektronickou podateľňou súdu prvej inštancie, ktorou Okresný súd Prešov potvrdzuje, že dňa 22.1.2021 o 7:34:31 bol prijatý návrh na začatie konania v právnej veci EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti H. N., žaloba o zaplatenie 185,80 EUR s príslušenstvom zo dňa 18.1.2021. Z obsahu spisu ( č.l. 93-96) ďalej vyplýva, že na základe žiadosti žalovanej zo dňa 24.6.2021 doručenej súdu prvej inštancie emailom, bolo žalovanej dňa 1.7.2021 zaslané Potvrdenie o generovaní senátu náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Okrem iného z predloženého potvrdenia vyplýva, že náhodný výber bol uskutočnený z celkového počtu 12 sudcov menovite uvedených v potvrdení, výsledkom generovania bol zákonný sudca M.. Vec sp.zn. 24Csp/9/2021 bola pridelená náhodným spôsobom v súlade s ust. § 51 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov a teda námietka žalovanej o tom, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca je bez právneho významu.
28. Na potvrdenie správnosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 9.2020, sp.zn. I. ÚS 420/2020-19, podľa ktorého cit.: „Nad rámec uvedeného sa najvyšší súd ústavne akceptovateľne vysporiadal aj s námietkami sťažovateľky vzťahujúcim sa na jej nemožnosť preveriť pridelenie veci zákonnému súdu v odvolacom konaní na krajskom súde, keď sťažovateľka v podanom dovolaní namietala, že zo súdneho spisu nie je zrejmé, koľko senátov krajského súdu a v akom zložení sa zúčastnilo náhodného výberu. Najvyšší súd v bode 21 poukázal na rozvrh krajského súdu účinného ku dňu, keď vec napadla na krajský súd, z ktorého je zrejmé, že bola splnená podmienka v zmysle § 51 ods. 2 zákona o súdoch a súčasťou spisu je aj potvrdenie o pridelení veci senátu 7 Cob. 50. Sťažovateľka dostala v konaní pred všeobecnými súdmi odpoveď aj na námietku, ktorou argumentuje aj v konaní pred ústavným súdom o tom, že v zmysle § 51 ods. 1 zákona o súdoch chýba na každom potvrdení o pridelení veci zákonnému sudcovi čiarový verifikačný kód náhodného výberu zákonného sudcu. Najvyšší súd v bode 18 uviedol, že v zmysle § 139 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov medzi náležitosti potvrdenia o prijatí podania nepatrí verifikačný čiarový kód. 51. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd nezistil takú príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ktorá by umožňovala vyhovieť tejto časti ústavnej sťažnosti, preto ju ústavný súd v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.“
29. Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 74/2020 zo dňa 4. februára 2020 cit.: „Navyše, podľa názoru ústavného súdu prideľovanie vecí pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, tak ako to vyžaduje § 51 ods. 1 zákona o súdoch, o použití ktorých vo veci sťažovateľky nie je dôvodná pochybnosť, v spojení s rozvrhom práce krajského súdu na rok 2019 vrátane jeho dodatkov (ktorý je verejne, preto aj sťažovateľke, dostupný a v ktorom sú pravidlá prideľovania spisov sudcom - senátom jasne upravené, aj s uvedením označenia senátov a ich zloženia, medzi ktoré sa jednotlivé veci prideľujú), je garanciou dodržania zákonnosti tohto procesu, teda aj nahodilosti pridelenia veci, a tým aj zachovania základného práva strán konania na zákonného sudcu.“
30. „13. Z obsahu dovolania vyplýva, že jedným z dôvodov, z ktorých dovolateľ v zmysle § 420 písm. e/ CSP vyvodil prípustnosť dovolania je nesprávne obsadený súd. V zmysle citovaného ust. § 420 písm. e/ CSP dôvodom prípustnosti dovolania je aj to, že súd nebol správne obsadený, pričom o prípad nesprávne obsadeného súdu ide aj vtedy, ak vo veci nerozhoduje zákonný sudca (napr. II. ÚS 136/2008 z 5. novembra 2008). Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava SR v čl. 48 ods. 1, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania rovnako cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli, je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloženia senátov, na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce (napr. sp. zn. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona o súdoch, zákonný sudca je sudca, ktorý
vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3 zákona o súdoch). Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (§ 3 ods. 4 zákona o súdoch). 14. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. 15. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu začatia konania, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom a súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. 16. Podľa § 51 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom v čase začatia konania, súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania veci na prejednanie musí zabezpečiť takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi. 17. Podľa § 139 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z. z. v znení účinnom v čase začatia konania, podávateľovi žaloby alebo návrhu na začatie konania zamestnanec podateľne vydá potvrdenie o prijatí podania, ktoré obsahuje a) označenie súdu a účastníkov konania, b) predmet konania, c) označenie sudcu, senátu alebo súdneho úradníka, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, d) spisovú značku pridelenú aplikáciou, e) údaj o počte rovnopisov a príloh podania, f) dátum a čas prijatia podania (hodina a minúta, ak je to potrebné aj menšia časová jednotka), g) údaj o zaplatení súdneho poplatku, h) podpis zamestnanca podateľne, ktorý písomné podanie prijal. Podľa § 139 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z. ak bolo súdu doručené podanie podľa odseku 1 poštou alebo v rámci hromadného podania, potvrdenie o prijatí podania sa podávateľovi odovzdá pri prvom úkone súdu voči nemu. 18. V prejednávanej právnej veci vec napadla na súd prvej inštancie dňa 17. júna 2014 a bola pridelená na rozhodnutie JUDr. W. N. pod sp. zn. 19Rob/112/2014 a to náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Skutočnosť, že potvrdenie o prijatí podania vyhotovené v súlade s § 139 vyhl. č. 543/2005 Z. z., nebolo vydané podávateľovi žaloby v zmysle § 51 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z., nedáva dôvod spochybňovať súlad pridelenia veci s ustanovením § 51 zák. č. 757/2004 Z. z. a vyvodzovať z tejto nesprávnosti procesnú vadu dosahujúcu intenzitu (až) podľa § 420 písm. e/ CSP (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 257/2012 z 29. apríla 2013, 3Cdo/227/2016 z 21. marca 2018). Navyše v súdenej veci nebol podávateľom žaloby dovolateľ. Predmetné potvrdenie bolo vyhotovené a tvorí obsah spisu. Súčasťou spisu sú aj ďalšie potvrdenia vyhotovené v priebehu konania o pridelení predmetnej veci ďalším sudcom, tak aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi. Jednotlivé v spise založené potvrdenia majú podľa názoru dovolacieho súdu náležitosti uvedené v § 139 vyhl. č. 543/2005 Z. z., medzi tieto však nepatrí verifikačný čiarový kód. So zreteľom na uvedené bol podľa názoru odvolacieho súdu naplnený zámer vytvoriť možnosť kontroly pridelenia spisu zákonným sudcom. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že identifikačné číslo súdneho spisu je vyznačené na spisovom obale v súlade s § 169 ods. 2 písm. d/ vyhl. č. 243/2005 Z. z. 19. Podľa rozvrhu práce, v znení účinnom ku dňu začatia konania, v agende v registri Rob, do ktorého bola vec pridelená, vydala platobný rozkaz JUDr. M. N.. Po podaní odporu bola vec pridelená a to v súlade so Všeobecnými pravidlami určenia zákonného sudcu (Pravidlo 1) tvoriacimi súčasť rozvrhu práce, a to za použitia technických prostriedkov a programových prostriedkov, dňa 25. septembra 2014 do registra 21Cb sudcovi JUDr. M. G., ktorý dňa 29. júna 2017 vo veci aj rozhodol. Vzhľadom na uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že nebola dôvodná námietka dovolateľa, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd. Ďalšie následné pridelenie veci JUDr. R. N., z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti JUDr. M., a to až po rozhodnutí veci, za účelom vykonania úkonov v súvislosti so žalovaným podaným odvolaním a predložením veci odvolaciemu súdu, z hľadiska ustanovenia § 420 písm. e/ CSP sú podľa názoru dovolacieho súdu bez právneho významu. 20. Podľa § 51 ods. 2 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu 12. septembru 2018, ku ktorému vec napadla na Krajský súd v Prešove podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 tohto ustanovenia je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov. 21. Dovolateľ v dovolaní spochybňoval aj pridelenie veci náhodným výberom na odvolacom súde a namietal absenciu evidenčných pomôcok. Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2018 v znení ku dňu 12.
septembru 2018, ku ktorému vec na odvolací súd napadla rozhodovali v obchodnej odvolacej agende (register Cob) senáty 1Cob, 2Cob, 3Cob, 4Cob, 5Cob bol neobsadený, 6Cob a 7Cob teda nepochybne bola v zmysle § 51 ods. 2 zák. č. 757/2004 Z. z. naplnená podmienka náhodného prideľovania veci v zmysle § 51 zák. č. 757/2004 Z. z. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že súčasťou spisu je aj potvrdenie o pridelení veci senátu 7Cob, s prihliadnutím na skutočnosť ktorú si účastník mohol preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi. 22. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolacie konanie netrpí dovolateľom namietanou vadou upravenou v ustanovení § 420 písm. e/ CSP. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.januára 2020 sp.zn. 1Obdo/37/2019)
31. Odvolanie žalovanej proti výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie odmietol odpor žalovanej zo dňa 21.5.2021 ako oneskorene podaný je opodstatnený.
32. Súd prvej inštancie Platobným rozkazom zo dňa 5. marca 2021, sp.zn. 24Csp/9/2021-64 vyhovel návrhu žalobcu o zaplatenie 185,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 185,80 eur od 11.2.2018 do zaplatenia ako aj trov konania. Žalovanej bol doručený platobný rozkaz do elektronickej schránky dňa 7.4.2021 uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia.
33. Podľa ust. § 29 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z., elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. Do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
34. Podľa ust. § 32 ods. 1, ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
35. Podľa ust. § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z., elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
36. Podľa ust. § 32 ods. 6 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z., ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije, ak orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia.
37. Podľa ust. § 33 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z., ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať. Podľa odseku 2, návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.
Podľa odseku 3, návrh podľa odseku 1 musí okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu, ktorý konanie, v ktorom sa elektronicky doručovalo, upravuje, obsahovať aj deň, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť, a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva.
Podľa odseku 7, orgán verejnej moci v konaní o neúčinnosti elektronického doručenia umožní účastníkovi konania prevziať si elektronickú úradnú správu, o ktorej neúčinnosti elektronického doručenia sa koná, vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje.
Podľa odseku 8, ak orgán verejnej moci rozhodol, že elektronické doručenie je neúčinné, elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú dňom, keď rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia nadobudlo právoplatnosť.
Podľa odseku 9, proti rozhodnutiu o neúčinnosti elektronického doručenia je možné podať odvolanie alebo rozklad podľa osobitného predpisu, ktorý konanie, v ktorom sa elektronicky doručovalo, upravuje. Ak o neúčinnosti elektronického doručenia rozhoduje iný orgán ako súd, rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia je preskúmateľné súdom.
38. Odvolací súd z preskúmavaného spisu zistil, že žalovaná dňa 8.5.2021 doručila súdu prvej inštancie elektronicky návrh , že elektronické doručenie je neúčinné z dôvodu, že v čase doručovania platobného rozkazu s prílohami nemala prístup k internetu (č.l. 68). Dôkazom je až prihlásenie na portál verejnej správy, v deň podaného návrhu, t.j. 8.5.2021. Navrhla považovať „dané doručenie ako neúčinné doručenie“. Žiadala, aby jej súd opätovne doručil „24Csp/9/2021-64, PR+ N spríl, potvr. + pouče. Ber.“
39. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie Výzvou zo dňa 14.5.2021, doručenou žalovanej 25.5.2021, vyzval žalovanú, aby preukázala, že a) objektívne nemohla prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jej strane alebo jej pričinením, alebo b) na jej strane nastali také dôvody, ktoré jej objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať. Zároveň žalovanú súd vyzval, aby uviedla deň, kedy sa s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohla oboznámiť a , aby označila dôkazy, ktorých sa dovoláva.
40. Dňa 21.5.2021 žalovaná doručila súdu prvej inštancie odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom okrem iného poukázala na tú skutočnosť, že dňa 8.5.2021 sa mohla oboznámiť a aj sa oboznámila s obsahom elektronickej úradnej správy, ktorú nemohla prevziať skôr z objektívnych dôvodov a to, že v čase doručovania elektronickej úradnej správy sa nachádzala na adrese Z. z dôvodu starostlivosti o otca. Na danej adrese nie je internetové pripojenie a žalovaná nevlastní mobilný telefón, avšak prevzatie elektronickej správy na inej adrese takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie by znamenalo porušenie Nariadenia vlády Slovenskej republiky.
41. Z ust. § 33 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z., ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd prvej inštancie bol rozhodoval o návrhu, že elektronické doručenie je neúčinné. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, aj keď v konaní takýto návrh podaný nebol.
42. Ak súd prvej inštancie nezachoval postup podľa ust. § 33 ods. 1 a nasl. zákona č. 305/2013 Z.z. a nerozhodol o návrhu žalovanej, že elektronické doručenie je neúčinné, čo zo súdneho spisu nevyplýva, potom odmietnutie odporu žalovanej ako oneskorene podaný nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a takéto rozhodnutie je predčasné. Takýto záver súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa ustanovenia § 389 C.s.p. ods. 1 písm. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým odpor žalovanej odmietol ako oneskorene podaný zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
44. Podľa ustanovenia § 391 odsek 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa odseku 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa odseku 3, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
45. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o návrhu o neúčinnosti elektronického doručenia v súlade s ust. § 33 zákona č. 305/2013 Z.z. a až následne môže súd rozhodnúť o podanom odpore žalovanej. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní tak, aby nedostatočným odôvodením rozhodnutia nedošlo k porušeniu práva strán konania na spravodlivý proces.
46. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 odsek 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 odsek 3 C.s.p.).
47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).