Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/27/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. X. B., o zaplatenie sumy 3.034,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -136 zo dňa 01.03.2021 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí časti žaloby a vo výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec v tejto časti vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.802,49 eura s 5% ročnými úrokmi z omeškania od 25.06.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 18,8 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.05.2010 v upomínacom konaní domáhal priznania sumy 3.034,30 eura s 5% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 1.802,49 eura od 25.06.2019 do zaplatenia na tom základe, že jeho právny predchodca, R. R., C..R.., V. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.060 eur a žalovaný mal tento úver uhradiť dohodnutými pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný splátky v stanovených termínoch neplnil, čím porušil svoje povinnosti zo zmluvy, a tak právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa XX.XX.XXXX predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 02.06.2020 platobný rozkaz sp. zn. , ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde. Vec bola potom dňa XX.XX.XXXX postúpená na Okresný súd Nové Zámky.

2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že podľa zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému ako dlžníkovi veriteľ poskytol úver vo výške 2.060 eur s fixnou úrokovou sadzbou 16,40 % ročne, ktorý sa zaviazal splácať v 30 mesačných splátkach od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške splátky 87,52 eura v 16. deň kalendárneho mesiaca. Išlo o spotrebný úver na O., ktorý bol poskytnutý jednorazovo na dlžníkov účet č. R RPMN bola uvedená vo výške 21,36 %, priemerná hodnota RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) vo výške 18,09 % a celková čiastka spojená s úverom bola vo výške 2.625,17 eura. Dohodnutý bol aj poplatok za poistenie úveru 2,96 eura mesačne splatný v termíne a periodicite splátky úveru. Podľa pripojeného splátkového kalendára zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný povinný uhrádzať poskytnutý úver v 30 mesačných splátkach tak, že 29 splátok (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) mal mesačne uhrádzať vo výške 87,52 eura a poslednú splátku splatnú XX.XX.XXXX uhradí vo výške 87,09 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

boli všeobecné obchodné podmienky, produktové obchodné podmienky (článok III. ods. 1 písm. a), b) zmluvy o splátkovom úvere), ako aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Listom zo dňa XX.XX.XXXX bol dlžník upozornený, že je v omeškaní zo splácaním spotrebného úveru na O. ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 1.869,86 eura a následne ho veriteľ vyzval na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa pohľadávka stane splatnou v celom rozsahu. Listom zo dňa XX.XX.XXXX veriteľ oznámil žalovanému mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX podľa bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok s účinnosťou od 01.01.2015 a žalovaného zároveň vyzval na úhradu celej dlžnej sumy v lehote 15 dní. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX mu potom oznámil, že pohľadávka sa stala splatnou v celom rozsahu z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bankou, ku dňu XX.XX.XXXX je výška pohľadávky 2.915,99 eura a ak dlžná suma nebude uhradená, banka je oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi R. R., C..R.., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, ktorej predmetom sú podľa článku I. pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1., kde je aj pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní. Túto skutočnosť veriteľ oznámil žalovanému listom zo dňa XX.XX.XXXX a upozornil ho, že záväzok bude nutné plniť výlučne postupníkovi. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 3.423,93 eura najneskôr do XX.XX.XXXX.

3. Z výpisu z úveru súd zistil, že na základe zmluvy o splátkovom úvere dlžník čerpal úver vo výške 2.060 eur dňa XX.XX.XXXX. K žalobe bol pripojený aj sadzobník R. R., C..R.., účinný od 01.10.2015 v znení dodatkov účinných od 15.07.2015, 01.09.2015 a 15.09.2015, ktorý zahŕňa poplatky a náhrady pri bežnom účte, platobnom styku, debetných kartách, kreditných kartách, sporiacich produktoch, programoch pre mladých, úveroch, elektronických službách, bezpečnostných schránok, cenných papierov, ostatných službách, podielových fondoch, lízingových službách, životnom poistení, balíkoch produktov a služieb, bežných účtov, sporiacich produktov, kreditných kariet, úverov a úschovných služieb. Z internetovej voľne dostupnej kalkulačky pre výpočet ročného úroku a RPMN a po zadaní vstupných údajov (suma pôžičky 2.060 eur, suma ktorá bude splatená 2.625,17 eura a doba splácania 30 mesiacov) v prípade predmetného úverového vzťahu súd zistil výšku RPMN, ktorá je 21,58 %.

4. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu za opodstatnenú len čiastočne, pretože úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Svoje závery odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „zákon“), nariadenia vlády SR č. účinného od 01.01.2015 a (ďalej len „“). Mal za preukázané, že veriteľ - R. R., C..R.., uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere, podľa ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.060 eur. V konaní nebolo sporné, že žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX, čím súd považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú. V konaní nebolo sporné ani to, že úver bol žalovanému poskytnutý, preto aj pasívnu legitimáciu žalovaného považoval súd prvej inštancie za preukázanú. Konštatoval, že pre spotrebiteľský charakter veci bolo nutné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v citovanom zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Spotrebiteľom je osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Vzhľadom na obsah uzavretej zmluvy medzi veriteľom ako dodávateľom a dlžníkmi ako spotrebiteľmi súd vyhodnotil podmienky zmluvy v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu o úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľ poskytol úver, ktorý dlžník čerpal v celkovej výške 2.060 eur a dlžník ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť podľa dohodnutých podmienok.

5. Vychádzajúc z uvedeného teda súd považoval daný úver za bezúročný a bez poplatkov konštatujúc, že výška RPMN je v zmluve uvedená v nesprávnej výške 21,36 %, lebo správna výška RPMN mala

byť uvedená vo výške 21,58 %. Z toho je zrejmé, že RPMN je podľa zmluvy uvedená v neprospech spotrebiteľa, čo zákon sankcionuje tým, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému bol nesporne poskytnutý úver vo výške 2.060 eur a túto skutočnosť žalovaný nespochybňoval. Vzhľadom na to súd prvej inštancie žalobu považoval za dôvodnú len v časti uplatnenej neuhradenej istiny 1.802,49 eura, v ktorej žalobe vyhovel. Zostávajúcu časť žaloby - neuhradený úrok a úrok z omeškania, ďalšie neuhradené poplatky - ako nedôvodnú zamietol. Keďže sa s plnením peňažného záväzku žalovaný dostal do omeškania, vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne (ZÚS ECB 0 % zvýšená o 5 percentuálnych bodov). Súd mohol priznať žalobcovi úrok z omeškania uplatnený v žalobe najskôr odo dňa nasledujúceho po dni, kedy nastala mimoriadna splatnosť úveru, teda od XX.XX.XXXX. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od nasledujúceho dňa po dni účinnosti postúpenia pohľadávky dňom XX.XX.XXXX, a preto mu súd takto uplatnené úroky z omeškania priznal. Keďže žalobca mal v konaní vo veci úspech približne v rozsahu 59,40 % žaloby a žalovaný približne v rozsahu 40,60 % žaloby, súd podľa a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 18,80 % (59,40 % - 40,60 %).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v zamietajúcej časti úrokov a poplatkov vyhovieť, resp. rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že záver súdu ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je podľa neho nepreskúmateľný. Súd totiž posúdil správnosť údaju o RPMN v zmluve na podklade internetovej voľne dostupnej kalkulačky, avšak v tejto súvislosti vôbec nešpecifikoval zdroj takejto informácie a ani spôsob výpočtu RPMN v zmysle uvedenej internetovej kalkulačky, v dôsledku čoho sú jeho závery nepreskúmateľné. Správnosť a zákonnosť takéhoto výpočtu RPMN nie je možné nijako overiť. Samotná RPMN je zákonom presne definovaná v § 19 , pričom spôsob jej výpočtu je definovaný v § 19 ods. 1 zákona tak, že RPMN spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Nie je možné súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých má byť kontrola správnosti výpočtu RPMN vykonaná bližšie nešpecifikovanou voľne dostupnou internetovou kalkulačkou; sú dôvodné pochybnosti o tom, či takáto kalkulačka počíta RPMN zákonom predpokladaným spôsobom. Súd prvej inštancie nepostupoval pri posudzovaní náležitostí zmluvy podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona, keďže tomu nezodpovedajú ani vstupné údaje, ktoré je nutné uviesť na účely správneho výpočtu RPMN. Súd zároveň nezohľadnil ani výšku poslednej splátky, ktorá je tvorená zostatkom pohľadávky. Žalobca v ďalšom texte odvolania citoval obsah prílohy č. 2 zákona a uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.060,00 eur, ktorý bol čerpaný dňa XX.XX.XXXX. Úver mal žalovaný splácať v 30 mesačných splátkach so splatnosťou vždy k 16. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa XX.XX.XXXX. Výška splátky, ktorá zahŕňala splátku istiny, úroku a poplatkov, bola stanovená na sumu 87,52 eura. Výška poslednej splátky bola tvorená zostatkom pohľadávky banky (v tomto prípade 87,09 eura). Podľa výpočtu žalobcu RPMN predstavuje 21,36 % (pri presnosti na dve desatinné miesta), t. j. hodnotu, ktorá bola ako RPMN uvedená v zmluve. Súd teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, lebo RPMN bola v zmluve uvedená v správnej výške, a úver teda nie je bezúročný a bez poplatkov. RPMN bola vypočítaná v súlade so zákonom platným v čase uzavretia zmluvy. Aj v prípade, že by RPMN mala byť skutočne vo výške 21,58 % (čo však žalobca nepripúšťa) oproti v zmluve uvedeným 21,37 %, išlo by o zanedbateľný rozdiel a pri takom zanedbateľnom rozdiele nemožno považovať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti za primeraný a spravodlivý.

7. V tejto súvislosti žalobca poukázal na obdobné závery Krajského súdu v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. z 13.02.2020, kde sa o. i. uvádza, že rozdiel vo výške RPMN, ktorý je uvedený v zmluve (28,85 %) a ktorý uvádza súd prvej inštancie (29,89 %), je v podstate zanedbateľný a vzhľadom na koncipované znenie zmluvy nie je možné hovoriť o flagrantnom zavádzaní alebo klamaní spotrebiteľa. Aj Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci C- XX/XX judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t. j. napríklad neuvedenie

ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu a frekvencie splátok, ako aj neuvedenie prípadnej existencie notárskych poplatkov, požadovaných záruk a poistenia. Za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude uplatňovať sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s vnútroštátnou úpravou. Žalobca v tejto veci teda zotrval na tom, že úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, lebo zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa a zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok v I. vyhovujúcom výroku z dôvodu absencie odvolania žalovaného nadobudol právoplatnosť.

10. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý opísal súd prvej inštancie tak, ako je uvedené vyššie v bode 2. a 3. tohto odôvodnenia, a na ktorý odvolací súd poukazuje. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi len nesplatenú výšku istiny úveru s úrokmi z omeškania vychádzajúc z toho, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu uvedenia nesprávnej výšky RPMN, ktorá bola v neprospech spotrebiteľa; podľa výpočtu súdu RPMN mala byť v zmluve uvedená správne vo výške 21,58 %, zatiaľ čo v skutočnosti bola uvedená vo výške 21,36 %. Výpočet výšky RPMN 21,58 % súd odôvodnil postupom podľa internetovej voľne dostupnej kalkulačky pre výpočet ročného úroku a RPMN na základe zadania vstupných údajov (suma pôžičky 2.060 eur, sumy, ktorá mala byť celkovo zaplatená vo výške 2.625,17 eura, a doba splácania 30 mesiacov). Zároveň z odôvodnenia rozsudku možno vyvodiť, že súd prvej inštancie považoval rozdiel medzi výškou RPMN v zmluve 21,36 % a výškou ním vypočítanej RPMN 21,58 %, t. j. 0,22 % za taký právne významný rozdiel, ktorý mal za následok to, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.

11. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

12. Odvolací dôvod podľa je daný, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený aj vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

13. Odvolací dôvod podľa je daný, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením , a to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporu nevyplynuli a ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až .

14. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, no nesprávne ho vyložil.

15. Podľa SR (ďalej len „ústava“), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne SR.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

17. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (obdobne Ústavný súd SR sp.zn. ).

18. Odvolací súd v tejto veci uznal za opodstatnené všetky odvolacie dôvody namietané žalobcom vo vzťahu k tomu, že súd prvej inštancie nepriznal všetky žalobcom požadované úroky a poplatky z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN v zmluve s rozdielom 0,22 % v neprospech spotrebiteľa, pričom súd svoje závery týkajúce sa výpočtu RPMN neodôvodnil podľa prílohy 2. k zákonu o spotrebiteľských úveroch, ale s odkazom na bližšie neidentifikovanú internetovú kalkulačku. Podľa uvedenej prílohy je RPMN základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Príloha 2. uvádza konkrétny vzorec výpočtu RPMN s tým, že základná rovnica, ktorá vyjadruje RPMN, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Zároveň táto príloha uvádza aj význam do vzorca dosadzovaných symbolov. RPMN vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov na poskytnutie úverov, čo je vlastne úroková miera porovnateľná s úrokovými sadzbami, ktoré ponúkajú banky. Pri spotrebiteľských úveroch je potrebné uvádzať RPMN z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Otázka skúmania RPMN je otázkou právneho posúdenia, pretože uvedenie tejto obsahovej náležitosti je vyžadované v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie správne skúmal dodržanie tejto zákonnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, avšak jej skúmanie neurobil zákonným spôsobom, v dôsledku čoho bolo možné konštatovať, že ohľadom zistenia správnej výšky RPMN došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. V súvislosti s tým súd svoje rozhodnutie nesprávne právne posúdil, keď síce aplikoval správny predpis, no nesprávne ho vyložil. Zároveň nedostatočným odôvodnením svojho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bol naplnený aj odvolací dôvod žalobcu opretý o ustanovenie .

19. Dôvody odvolania žalobcu v časti zamietajúceho výroku prvoinštančného rozsudku teda odvolací súd uznal za relevantné. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ v úverovej zmluve uviedol RPMN v neprospech spotrebiteľa, tento záver bol založený na nesprávne zistenom skutkovom stave. Samotné overenie správnosti výšky RPMN v zmysle prílohy 2. k zákonu o spotrebiteľských úveroch

realizované nebolo a takto to nebolo v napadnutom rozsudku ani odôvodnené. Záver o uvedení zmluvnej RPMN v neprospech spotrebiteľa bol preto predčasný. Odvolací súd uznal za správny aj právny názor žalobcu v tom smere, že aj keby bol zákonne zistený rozdiel medzi v zmluve uvedenou RPMN a skutočnou výškou RPMN v neprospech spotrebiteľa v pomerne nízkom rozsahu, počítanom napríklad aj len v stotinách percenta, treba dôkladne zvážiť, či taký rozdiel je podstatný pre prijatie záveru o tom, že je v neprospech spotrebiteľa, t. j. či skutočne svedčí o tom, že veriteľ mal za cieľ zaviesť spotrebiteľa takýmto údajom k uzavretiu úverovej zmluvy a k obohateniu sa na jeho úkor.

20. S ohľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti za vecne správne a ani za správne odôvodnené. Preto napadnutý rozsudok v tejto časti a aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie overí výpočet RPMN uvedenej v zmluve v súlade s ustanoveniami prílohy 2. k zákonu o spotrebiteľských úveroch a podľa výsledku tohto overenia vo veci opätovne rozhodne. V prípade zistenia, že v zmluve uvedená RPMN nie je v neprospech spotrebiteľa, preskúma dôvodnosť zvyšku uplatneného nároku žalobcu a následne vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho. Keďže rozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).