Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/135/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: Domová správa, s. r. o., so sídlom Tehelná 3/A, Trnava, IČO: 36 248 461, zastúpeného splnomocneným zástupom Palkovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Kapitulská 20, Trnava, IČO: 47 255 609, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenej splnomocneným zástupcom SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 9.692,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -237 zo dňa 10. júla 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -237 zo dňa 10. 07. 2020 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.692,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.692,23 eur od 15. 10. 2019 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 09. 12. 2019 sa žalobca ako správca bytového domu súpisné číslo XXXX, na ul. M. R. R. XX, XX, XX, XX, XX v J., zapísaného Okresným úradom Galanta na LV č. XXXX, vedenom pre obec a k. ú. J., podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“) domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 9.692,23 eur s príslušenstvom ako bezdôvodného obohatenia predstavujúceho úhrady na základe zmluvy o úvere č. 410 309, ktorú dňa 22. 08. 2013 uzatvorili vlastníci bytov zastúpení správcom bytového domu s právnym predchodcom žalovanej (J. J., a. s.) podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých , nad rozsah sumy poskytnutého úveru, z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu údaja o celkovej sume, ktorú sú dlžníci povinní zaplatiť v zmysle účinného v čase uzavretia zmluvy. 3. Žalovaná nárok žalobcu neuznala, majúc za to, že zmluva o úvere č. 410 309 zo dňa 22. 08. 2013, obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované zákonom. 4. Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. , , , , , , čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 22. 08. 2013 (ďalej len „“).

5. Súd na základe vykonaných dôkazov ustálil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, adresa: M. R. R. XX, XX, XX, XX, XX v J., zastúpení správcom bytového domu súp. č. XXXX uzatvorili s právnym predchodcom žalovanej zmluvu o úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 1.001.026,- eur, ktorého účelom bolo financovanie, prípadne refinancovanie investičných nákladov súvisiacich s obnovou bytového domu. Dodatkom č. 1 zo dňa 07. 03. 2014 došlo k navýšeniu úveru na 1.047.900,00 eur. Pri a dospel k záveru, že záväzkový vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je vzťahom občianskoprávnym a spotrebiteľským. 6. Žalovaná na základe úverovej zmluvy zo dňa 22. 08. 2013, v znení jej dodatku zo dňa 07. 03. 2014, poskytla žalobcovi splátkový účelový úver na financovanie, prípadne refinancovanie investičných nákladov súvisiacich s obnovou bytového domu, a to v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 05. 08. 2013 v znení jej dodatku č. 1, uzatvorenej medzi správcom ako objednávateľom a spoločnosťou LUKYSTAV, s. r. o., IČO: 45 601 992 ako zhotoviteľom a financovanie v zmysle Zmluvy o dielo č. /MV uzatvorenej medzi správcom ako objednávateľom a spoločnosťou ESM-YZAMER energetické služby a monitoring, s. r. o., IČO: 36 226 904 ako zhotoviteľom s úverovým rámcom vo výške 1.001.026,- eur. Dodatkom zo dňa 07. 03. 2014 došlo k navýšeniu úveru na 1.047.900,- eur. Vyčerpanú sumu sa žalobca zaviazal splácať v 293 mesačných splátkach úveru a v splátkach úrokov, splatných k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca vo výške v zmysle čl. 5 zmluvy, pričom výška poslednej splátky úveru bude úročená bankou s ohľadom na skutočný zostatok poskytnutého úveru a úrokov vo výške zostatku pohľadávky banky. Dátum prvej splátky úveru bol dňa 20. 04. 2014, konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20. 08. 2038. Žalobca žalovanej postupnými platbami zaplatil sumu 1.259.603,60 eur. 7. Súd po posúdení zmluvy v zmysle dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť, uvádza len údaj o celkovej výške úveru. V článku 5 bod 5.1.2. zmluva obsahuje rozpis splátok úveru a úrokov po vyčerpaní celkovej výšky úveru alebo po uplynutí obdobia nároku na čerpanie. Článok 5 zmluvy tak neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, pričom týmto slovným spojením treba rozumieť celkové množstvo peňazí, ktoré bude musieť dlžník pri riadnom a včasnom plnení svojich povinností zo zmluvy zaplatiť veriteľovi. Ide o jedno celkové číslo, ktoré je vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Tento nedostatok sankcionuje zákon bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru v zmysle 8. Súd v ďalšom konštatoval podhodnotenie výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v úverovej zmluve v neprospech spotrebiteľa, čo v ust. rovnako sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej tak nemohol vzhľadom na ustanovenie vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie. 9. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z výšky úveru poskytnutého žalobcovi žalovanou vo výške 1.047.900,- eur a úhrad žalobcu spolu vo výške 1.259.603,60 eur. Rozdiel predstavuje 211.703,60 eur, pričom žalobca v žalobe uplatnil sumu 9.692,23 eur, z ktorého dôvodu súd žalobcovi ním uplatnený nárok (v nižšej sume než mu patrí) priznal. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania podľa , v spojení s ust. nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01. 02. 2013 vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 15. 10. 2019 (žalobca si uplatnil úroky z omeškania nasledujúci deň po uplynutí trojdňovej lehoty na plnenie na základe doručenej výzvy na zaplatenie dňa 09. 10. 2019, t. j. od 15. 10. 2019). 10. O trovách konania súd rozhodol podľa , (ďalej len „“) a žalobcovi ako úspešnej strane konania priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná z dôvodu podľa , , odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby. 12. V rámci zhrnutia skutkového stavu žalovaná zdôraznila, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalobcovi vyplatila sumu 1.047.900,- eur, čo je celková výška poskytnutého úveru. Keďže vlastníci boli pri kontraktácii zastúpení správcom, poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom [ ] a nič na tom nemení ani skutočnosť, že podľa cit. zákona sa na tento vzťah vzťahujú niektoré vybrané ustanovenia cit. zákona. Žalovaná poukázala nato, že úverový vzťah trval bezmála šesť rokov, v priebehu ktorých žalobca, a ani jeho predchodca, nerozporovali žiadnu

náležitosť zmluvy o úvere alebo iné dohodnuté podmienky. Žalobca v žalobe uvedené skutočnosti nenamietal ani pri predčasnom splatení úveru. Podľa žalovanej podanie predmetnej žaloby po takmer šiestich rokoch korektného plnenia úverovej zmluvy a po dobrovoľnom predčasnom splatení úveru na žiadosť samotného žalobcu vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd komplexne posúdil konanie žalobcu cez prizmu dobrých mravov a zvážil aplikáciu základného princípu podľa (zákaz zneužitia práva). 13. Žalovaná v ďalšom v odvolaní poukázala na to, že žalobca opieral žalobu primárne o tvrdenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje celkovú čiastku, ktorú má dlžník zaplatiť. Ako alternatívnu argumentáciu namietal aj rozpor výšky poplatku za predčasné splatenie úveru. Žalobca iné nedostatky zmluve o úvere ani zmluvnému vzťahu nevytýkal, preto svoju procesnú obranu sústredila výlučne na vyvrátenie týchto žalobcových tvrdení. Súd napriek tomu, nad rozsah skutkových tvrdení strán sporu, nesprávne pristúpil aj k posudzovaniu výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, a to až po vyhlásení rozsudku o čom sa dozvedela až z jeho písomného vyhotovenia. 14. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na viazanosť súdu pri vymedzení okruhu dokazovaných skutočností návrhmi strán sporu, keď v danom prípade nejde o „klasický“ spotrebiteľský spor, keďže na mieste žalobcu vystupuje správca bytového domu, ktorého právny predchodca uzatváral úverovú zmluvu, ktorý je navyše zastúpený advokátom. Osobitná ochrana žalobcu, spočívajúca v namietanom prieskume súdu, sa javí neprimeraná a narúša princíp rovnosti strán sporu. 15. Odhliadnuc od uvedeného, ak aj súd chcel vykonať dokazovanie vo vzťahu k výpočtu RPMN, mohol tak urobiť len do vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže zohľadňovať skutočnosti, ktoré neboli predmetom skutkového zisťovania, resp. tie, ktoré vyplynuli až po skončení konania. Strany konania totiž nemôžu byť zaskočené právnym posúdením súdu, ku ktorému im nebolo umožnené argumentovať. Minimálne v tejto časti je preto rozhodnutie prekvapivé, čím sa popiera princíp predvídateľnosti v konaní súdov. Prvoinštančný súd jej tak svojím arbitrárnym postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu v zmysle a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Následkom nerešpektovania zákonného postupu zo strany súdu prvej inštancie je konanie zaťažené vadou v zmysle 16. Žalovaná súdu prvej inštancie vytýkala aj nedostatočné predbežné právne posúdenie veci s poukazom na to, že na pojednávaní dňa 10. 07. 2020 nad rozsah tvrdení uvedených v písomných podaniach podstatne rozšírila svoju právnu argumentáciu. Vo vzťahu k alternatívnej argumentácii žalobcu doplnila sadzobníky poplatkov, ktorými preukazovala dôvodnosť výšky sadzby, ktorú namietal žalobca. Po prednesoch strán súd bez toho, aby určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, a ktoré dôkazy vykoná, pristúpil priamo k predbežnému právnemu posúdeniu. Jeho procesný postup tak bol v rozpore s 17. Namietala, že súd ňou prednesenú argumentáciu nereflektoval, neuviedol ani to, na základe ktorého z alternatívne predostretých dôvodov považuje žalobu za dôvodnú. To sa dozvedela až z písomného vyhotovenia rozsudku, čím jej bola v konečnom dôsledku odňatá možnosť z objektívneho hľadiska právne a skutkovo argumentovať k vecnej a procesnej stránke rozhodovanej veci. Súd v rámci svojho predbežného posúdenia zároveň neuviedol, že by v zmluve o úvere bola nesprávne vypočítaná výška RPMN. To prvýkrát konštatoval až v písomnom vyhotovení rozsudku. 18. Žalovaná namietala tiež postup súdu prvej inštancie, ktorý v rozpore s ust. po vyhlásení výrokovej časti rozsudku nepristúpil k jeho krátkemu odôvodneniu, ale pojednávanie skončil. Do zápisnice v tejto súvislosti súd nepravdivo uviedol, že rozsudok bol odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku a možnosti exekúcie. V písomnom vyhotovení sa pritom súd jej argumentom úplne vyhol a naopak zohľadnil skutočnosti, ktoré počas konania nikto netvrdil. 19. Žalovaná dôvod pre podanie odvolania videla aj v nedostatočnom a zmätočnom písomnom odôvodnení rozsudku, keď okrem výpočtu dôkazných prostriedkov a sumarizácie skutkového stavu je právne zdôvodnenie záverov súdu pomerne stručné. Súd sa nevysporiadal ani s jej argumentáciou, ktorú celú opomenul. Podstatnú časť venoval vysvetleniu, že do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver, ktorá skutočnosť nebola predmetom sporných skutkových tvrdení. Namiesto toho, aby sa bližšie zaoberal dôvodnosťou žaloby a jej argumentáciou, snažil sa skôr zdôvodniť svoju nadprácu vo vzťahu k prehodnocovaniu výpočtu RPMN. Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku má za následok jeho nepreskúmateľnosť, ktorá zakladá tzv. inú vadu konania. 20. Žalovaná namietala tiež nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý uzavretú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľský úver a celý zmluvný vzťah kvalifikoval ako vzťah spotrebiteľský. Nezohľadnil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvorili zmluvu o úvere v

zastúpení správcu, z ktorého dôvodu nemožno tento vzťah vyhodnotiť ako spotrebiteľsko-dodávateľský. Podľa subjektov zmluvy o úvere sa skôr javí, že má tento vzťah bližšie k štandardným dodávateľským zmluvám. Extenzívnym výkladom zákonných ustanovení súd priznal status spotrebiteľa aj žalobcovi, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V tomto prípade boli vlastníci zastúpený správcom, teda podnikateľom, ktorý má v predmete podnikania správu a údržbu bytového fondu, je preto nadbytočné, aby vlastníci požívali, napriek zastúpeniu profesionálom, osobitnú ochranu. 21. Poukázala na to, že správca bytového domu je pri svojej činnosti povinný konať s odbornou starostlivosťou, čo znamená, že pozná aj právne predpisy súvisiace s výkonom jeho podnikania, v tomto prípade aj Ak by vykonával svoju činnosť riadne, vytýkaných nedostatkov zmluvy by si musel byť vedomý už pri jej uzatváraní. V záujme vlastníkov by preto zmluvu obsahujúcu nedostatky uzavrieť nemal. Správca zodpovedá za riadny výkon svojej funkcie všetkým vlastníkom a ak by vznikla škoda v súvislosti so zanedbaním jeho povinností, vlastníci sú oprávnení uplatniť si ju voči nemu, resp. voči jeho právnemu nástupcovi. Žalobca, ako právny nástupca pôvodného správcu, sa nemôže prostredníctvom žaloby vyhnúť svojej zodpovednosti, ktorú nedôvodne prenáša na ňu. Súd pri svojom rozhodovaní tieto faktické okolnosti nezohľadnil a na vzťah mechanicky aplikoval spotrebiteľské právne normy. V zmysle však zmluva o úvere uzavretá v tomto prípade nie je spotrebiteľským úverom a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že podľa cit. zákona sa na ňu vzťahujú niektoré ustanovenia zákona o spotrebiteľských úverov. 22. K vymedzeniu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle žalovaná uviedla, že tento údaj je v zmluve uvedený dostatočne, ak zmluva obsahuje počet a výšku splátok, výšku úrokovej sadzby a poplatkov, ktoré si v čase uzatvárania zmluvy veriteľ účtoval, na základe čoho si môže dlžník (osobitne pokiaľ ide o správcu podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) rozsah svojho peňažného záväzku sám vypočítať. Nesúhlasila preto so záverom súdu, že pod slovným spojením „celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť“ treba rozumieť jedno celkové číslo. Požiadavku, aby zmluva obsahovala konkrétne číslo, neobsahuje ani zákon ani smernica o spotrebiteľských úveroch. 23. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíroovej, C-42/15, má zato, že spotrebiteľovi (zastúpenému profesionálom) bola zachovaná možnosť posúdiť rozsah svojho záväzku, čo nespochybnil ani súd. Napriek tomu súd vyhlásil zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, pričom nezohľadnil účel zákona a bez ďalšieho vyhlásil, že zmluva musí obsahovať jedno konkrétne číslo. Poukazuje pritom na povinnosť uvádzať v zmluve o úvere údaj o RPMN, ktorú si taktiež môže spotrebiteľ zákonným vzorcom vypočítať. Na rozdiel, od výpočtu celkovej čiastky, ktorú musí zaplatiť sa však v tomto prípade nejedná o pomerne jednoduchý súčin, ale vzorec na výpočet RPMN je komplikovaný. Preto nemožno podľa žalovanej tieto dve náležitosti zmluvy pripodobňovať. 24. Žalovaná nesúhlasila ani so závermi súdu o podhodnotení výšky RPMN v zmluve, keď poukázala nato, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov bola z jej strany reálne poskytnutá suma vo výške 1.047.900,- eur, zodpovedajúca celkovej výške úveru v zmysle čl. I bod 3 zmluvy o úvere, v znení dodatku č. 1.

25. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. 26. Žalobca považoval odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, vychádzajúci zo správne zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej o šikanóznom výkone práva z jeho strany. 27. Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o úvere žalobca poukázal na to, že nebolo jeho povinnosťou uviesť v žalobe všetky právne nedostatky zmluvy o úvere a súd prvej inštancie nebol viazaný právnym posúdením veci, ktoré predniesol. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie zmluvou o úvere a jej dodatkom a pri rozhodovaní vo veci bolo jeho povinnosťou právne posúdiť, či táto zmluva spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Ak súd pri aplikácii rozhodnej právnej úpravy dospel k právnemu záveru, že posudzovaná zmluva o úvere má i iný nedostatok ako ten, ktorý vytýkal, v danom prípade podhodnotenie výšky RPMN, nejde o porušenie procesných právnych predpisov a práva žalovanej na spravodlivý proces. 28. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie nemôže byť pre žalovanú ani prekvapivým, pretože súd rozhodol v súlade so svojim predbežným právnym posúdením veci. Nesúhlasil ani s námietkou žalovanej o nedostatočnom predbežnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, keď žalovanej, zastúpenej advokátom, muselo byť na pojednávaní súdu dňa 10. 07. 2020 zrejmé, ako súd predbežne vec právne posúdil, pričom konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá jeho predbežnému právnemu posúdeniu veci.

29. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie po vyhlásení výroku rozsudku nepristúpil k jeho odôvodneniu. Žalobcovi z rozhodnutia súdu (z verejného vyhlásenia rozsudku) boli zrejmé dôvody, z ktorých súd prvej inštancie žalobe vyhovel a tieto dôvody museli byť zrejmé i žalovanej. I v prípade, ak by k takémuto procesnému pochybeniu došlo, nejde o odvolací dôvod podľa ustanovenia , pretože toto procesné pochybenie by nemalo a ani nemohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 30. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zrozumiteľne a jednoznačným spôsobom uviedol, prečo žalobe vyhovel, a teda argumentácia žalovanej o nedostatočnom a zmätočnom odôvodnení rozsudku je len účelová. Pokiaľ ide o obranu žalovanej ohľadom výšky poplatku za predčasné splatenie, podľa žalobcu nebolo potrebné osobité odôvodnenie, keď súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému právnemu záveru, že žalovanej zo zmluvy o úvere nevyplývalo právo na zaplatenie akýchkoľvek poplatkov. 31. Žalobca súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, keď dlžníkmi zo zmluvy o úvere sú nepodnikatelia - vlastníci bytov, pričom je bez právneho významu, že sú zo zákona zastúpení správcom, pretože samotné zastúpenie nemení charakter zmluvného vzťahu. Pre rozhodnutie vo veci samej zároveň nie je podstatné či ide alebo nejde o vzťah spotrebiteľský, pretože rozhodné ustanovenia sa podľa zákona použijú aj na posudzovaný zmluvný vzťah. 32. Žalobca sa stotožnil aj so záverom súdu, že má obsahovať konkrétne vyjadrenú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Pokiaľ žalovaná argumentuje, že stačí, aby zmluva obsahovala počet a výšku splátok, výšku úrokovej sadzby a poplatkov, ktoré si v čase uzatvárania zmluvy veriteľ účtoval, uviedol, že ide o ďalšie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom, a to popri celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Výklad použitý žalovanou ide priamo proti zneniu zákona, keď dôsledkom jeho aplikácie by bol právny záver, že zmluva nemusí obsahovať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Právnym následkom absencie uvedeného údaja v zmluve je jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť ( ), ktorý následok nastáva priamo zo zákona. Zmluvu o úvere vypracoval v celom rozsahu právny predchodca žalovanej, pričom dlžníci zo zmluvy nemali žiadnu možnosť jej obsah ovplyvniť. Žalovaná je teda tým subjektom, ktorý musí niesť právne následky nedostatkov zmluvy, ktorú vypracoval jej právny predchodca, ktorý pri jej vypracovaní nekonal v súlade s ustanovením . 33. Žalobca za správne považoval aj závery súdu prvej inštancie týkajúce sa podhodnotenia výšky RPMN v zmluve o úvere.

34. Žalovaná v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu) zopakovala, že žiada komplexne posúdiť konanie žalobcu, ktoré nasledovalo po dobrovoľnom vyplatení úveru, kedy začal žalobca, ktorý (rovnako ako jeho právny predchodca) počas celej doby trvania záväzkovo-právneho vzťahu obsah zmluvy nerozporoval a cítil sa byť ňou viazaný, ako zástupca dlžníkov postupovať účelovo a špekulatívne, cez prizmu dobrých mravov a základného princípu podľa (zákaz zneužitia práva). 35. Pokiaľ ide o výpočet RPMN, žalovaná zopakovala, že súd k prieskumu výpočtu RPMN pristúpil bez toho, aby to niektorá zo strán navrhla, pričom tak urobil až po vyhlásení rozsudku. Podľa žalovanej nejde len o právne posúdenie ako uviedol vo vyjadrení žalobca. Žalobca uplatnený nárok odôvodňoval primárne tým, že v zmluve o úvere zo dňa 22. 08. 2013, ani v jej neskoršom dodatku, nebola uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Alternatívne namietal nesprávne vyčíslenie poplatku za predčasné splatenie úveru. Iné vady zmluve o úvere ani zmluvnému vzťahu nevytýkal. Vzhľadom na to, nebolo od nej možné dôvodne očakávať, že bude v konaní preukazovať správnosť ostatných údajov v zmluve. Namietaný nedostatok zmluvy, v dôsledku ktorého mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, je skutkovým tvrdením, ktorého pravdivosť súd skúma v rámci dokazovania. V civilnom sporovom konaní súd zisťuje iba skutkový stav vymedzený sporovými stranami. Skutočnosti, ktoré žiadna zo strán netvrdila, preto nemôžu byť zahrnuté do skutkového zisťovania. 36. Žalovaná naďalej zotrvala aj na námietke spočívajúcej v nedostatočnom predbežnom právnom posúdení súdu prvej inštancie prednesenému na pojednávaní, ako aj v absencii odôvodnenia rozsudku na pojednávaní po jeho vyhlásení a nedostatočnom odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku. 37. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie žalovaná namietala, že vzťah založený úverovou zmluvou nemožno vyhodnotiť ako štandardný dodávateľsko-spotrebiteľský vzťah, keďže po celý čas za dlžníkov konal profesionál. Súd by z tohto dôvodu nemal aplikovať normy určené na ochranu spotrebiteľa bez zohľadnenia osobitostí prípadu. Pri aplikácii noriem určených na ochranu slabšej strany je nutné dôsledne odlišovať bežného spotrebiteľa od spotrebiteľa konajúceho

prostredníctvom profesionála, čomu následne zodpovedá aj rozsah ochrany. Skutočnosť, že sa na úvery poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom vzťahujú vybrané ustanovenia ešte neznamená, že súd nemôže zohľadniť zanedbanie povinnosti správcu konať s odbornou starostlivosťou. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, neuzavrel by zmluvu, ktorá má podľa jeho (aktuálneho) názoru vady. Za daných okolností by súd nemal akceptovať špekulatívne zneužitie práva zo strany žalobcu a poskytnutie súdnej ochrany by mal v zmysle odmietnuť. 38. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako následok neuvedenia celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, žalovaná opätovne poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíroovej, C-42/15, z ktorého vyplýva, že úver môže byť určený za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade, ak v súvislosti s nedostatkom zmluvy o úvere došlo k spochybneniu možnosti spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V prejednávanej veci dlžníci nemohli byť na svojich právach ukrátení tým, že neuviedla v zmluve celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako jedno konkrétne číslo, nakoľko žiadnym spôsobom nebola spochybnená možnosť posúdiť rozsah ich záväzku. Pri výbere poskytovateľa úveru si dlžníci vyberajú práve na základe výslednej sumy, ktorú budú musieť veriteľovi vrátiť. Je zrejmé, že si tohto údaju boli vedomí aj vo vzťahu k nej, keďže nakoniec uzavreli zmluvu práve s ňou. Žalobca pritom prvýkrát až vo vyjadrení k odvolaniu, v rozpore s , uvádza, že vlastníci bytov žiadnym spôsobom nemohli ovplyvniť znenie zmluvy o úvere. Vychádza zrejme z predpokladu, že pri poskytovaní bežných produktov používa vopred pripravené formulárové zmluvy, avšak vzhľadom na výšku poskytnutého úveru nešlo o úver, ktorý by poskytovala na dennej báze a ani zmluva o úvere nebola formulárová. Poukázala tiež na to, že schválenie úveru podliehalo v súlade s schváleniu dvojtretinovej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Dlžníkom tým bol daný dostatočný časový priestor, počas ktorého mohli zvážiť či uzavrú spornú úverovú zmluvu. 39. Žalovaná vo vzťahu k výške RPMN napokon namietala, že súd pri posúdení hodnoty RPMN vychádzal výlučne z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 21. 04. 2016 vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway, a.s., C-377/14, avšak záver, že hodnota RPMN nie je správna, nemôže súd vyvodiť bez náležitého dokazovania iba z právneho názoru vyjadreného v inom súdnom rozhodnutí.

40. Žalobca v duplike (vyjadrení k replike žalovanej) uviedol, že vo svojom postupe pri realizácii žalovaného práva nevidí žiadny rozpor s dobrými mravmi. To, že až po vyplatení úveru zistil, že zmluvná dokumentácia nebola právnym predchodcom žalovanej vypracovaná v súlade so zákonom, mu neberie možnosť uplatňovať na súde žalovanú pohľadávku. Žalované právo teda nebolo vykonávané v rozpore s dobrými mravmi, ani šikanóznym spôsobom, ani nedošlo k zneužitiu práva z jeho strany. 41. Nesúhlasil ani s právnym názorom žalovanej, že opísanie konkrétnych právnych nedostatkov zmluvy je skutkovým tvrdením. Podľa jeho názoru ide o právne posúdenie veci, keď na zmluvu, ako prejav vôle zmluvných strán, je aplikovaný konkrétny právny predpis a výsledkom právneho posúdenia veci je právny záver o tom, či zmluva spĺňa alebo nespĺňa zákonom predpísané náležitosti a aké právne následky sú s tým spojené. 42. Žalobca zotrval i na svojom právnom názore, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s ustanovením Žalovaná mala podľa neho možnosť v plnom rozsahu uplatniť svoje procesné práva, čo počas celého konania, teda i pojednávania uskutočneného dňa 10. 07. 2020, robila, keď uvádzala skutkové tvrdenia, právnu argumentáciu, navrhovala a predkladala dôkazy. Súd prvej inštancie teda dal stranám sporu možnosť realizovať ich procesné práva, riadne vykonal dokazovanie a na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdil a rozhodol. 43. K namietanej absencii odôvodnenia rozsudku po jeho vyhlásení na pojednávaní žalobca opätovne uviedol, že i v prípade, ak by súd prvej inštancie neodôvodnil rozsudok na pojednávaní dňa 10. 07. 2020, nejde o odvolací dôvod podľa ustanovenia Výrok rozsudku bol riadne vyhlásený a jeho odôvodnenie v rámci verejného vyhlasovania rozsudku nemá žiadny vplyv na jeho správnosť. Rovnako mal žalobca zato, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s obranou žalovanej, pričom vo vzťahu k obrane žalovanej ohľadom výšky poplatku za predčasné splatenie nebolo potrebné osobité odôvodnenie, keď súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému právnemu záveru, že žalovanej zo zmluvy o úvere nevyplývalo právo na zaplatenie akýchkoľvek poplatkov. Ani v odvolaní, ani v odvolacej replike žalovaná neuvádza, s akou jej ďalšou právnou argumentáciu sa mal súd prvej inštancie vysporiadať. 44. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci - charakteru zmluvného vzťahu opätovne zdôraznil, že pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatné, či ide alebo nejde o vzťah

spotrebiteľský, pretože rozhodné ustanovenia sa na posudzovaný zmluvný vzťah podľa ustanovenia zákona použijú. 45. K vymedzeniu celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, žalobca poukázal na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11.2016, C-42/2015, článok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. 46. Z uvedeného je zrejmé, že Slovenská republika pri transpozícii smernice 2008/48 do svojho právneho poriadku mohla pre neuvedenie celkovej sumy, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, stanoviť ako sankciu bezúročnosť a bezpoplatkovosť, pretože ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Tento údaj je výslovným a jednoznačným stanovením celkového rozsahu záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spolu s RPMN ide o najdôležitejšie údaje pre posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Nie je podstatné, či v konkrétnom prípade prišlo alebo neprišlo k spochybneniu možnosti spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pretože podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ postačuje možnosť jej spochybnenia na to, aby vnútroštátne právo sankcionovalo takýto nedostatok zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. 47. Žalobca napokon opätovne vyjadril svoj súhlas aj so závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa podhodnotenia výšky RPMN v zmluve o úvere.

48. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil, keď žalovaná, i keď jej odvolanie je v časti dôvodné, v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

49. Predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený žalobcom ako zákonným zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX, adresa M. R. R. XX, XX, XX, XX, XX v J., zapísanom na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. J. na základe , ktoré bezdôvodné obohatenie predstavuje plnenie vlastníkov bytov, zastúpených žalobcom ako správcom bytového domu, na základe zmluvy o úvere č. 410 309 zo dňa 22. 08. 2013, v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere č. 410 309 uzatvorenej dňa 22. 08. 2013 zo dňa 07. 03. 2014, uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, adresa: M. R. R. XX, XX, XX, XX, XX v J. konajúcimi prostredníctvom správcu Domová správa Trnava, s. r. o., so sídlom Tehelná 3/A, Trnava, IČO: 44 519 311 a právnou predchodkyňou žalovanej J. J., a. s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123 (ďalej len „zmluva o úvere“), na ktoré žalovaná nemala nárok z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku absencie uvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v úverovej zmluve v zmysle )

50. Okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, majúc zato, že úver poskytnutý vlastníkom bytov zastúpených žalobcom na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy je v zmysle pre absenciu náležitostí v zmysle - uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere - bezúročný a bez poplatkov, a teda plnenie poskytnuté dlžníkmi nad rozsah úveru poskytnutého žalovanou predstavuje plnenie bez právneho dôvodu v zmysle , ktoré je žalovaná podľa povinná vydať. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje.

51. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovanej, žalovaná v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie zmluvy o úvere, od ktorej žalobca odvíja nárok uplatnený v konaní, ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Uvedená odvolacia námietka žalovanej je dôvodná, avšak toto nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

52. Z ust. , ktoré ustanovenie súd prvej inštancie citoval i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely osobitného predpisu.

53. V konaní nebolo sporné a uvedené vyplýva aj z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, že zmluva o úvere č. 410 309 zo dňa 22. 08. 2013, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07. 03. 2014, bola uzavretá medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX, adresa M. R. R. XX, . XX, XX, XX, XX v J., zapísanom na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. J., ktorí boli pri uzavretí zmluvy zastúpení správcom bytového domu Domová správa Trnava, s. r. o., Trnava a právnou predchodkyňou žalovanej J. J., a. s., Bratislava podľa a , na základe ktorej bol vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpeným správcom poskytnutý úver na účely financovania, príp. refinancovania investičných nákladov súvisiacich s obnovou bytového domu. Z uvedeného dôvodu nie je úver poskytnutý vlastníkom bytov a nebytových priestorov na základe citovanej úverovej zmluvy spotrebiteľským úverom.

54. Na druhej strane, uvedené pochybenie okresného súdu nemá vplyv na správnosť aplikácie vybraných ustanovení a postupu súdu prvej inštancie, ktorý skúmal, či uzavretá zmluva o úvere obsahuje náležitosti vyžadované ust. , , , , až k), až r), , a , a to s poukazom na ust. cit. zákona, podľa ktorého sa uvedené ustanovenie použije aj na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov (s výnimkou úverov poskytovaných Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu). Jednou z náležitostí úverovej zmluvy, predmetom ktorej je poskytnutie úveru na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, je teda v zmysle i náležitosť podľa , t. j. mimo iného uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

55. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že úverová zmluva, v súvislosti s ktorou žalobca uplatňuje nároky v prejednávanom spore, neobsahuje uvedenú zákonnú náležitosť. Odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

56. Pre zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k celkovej čiastke, ktorú musí dlžník na základe úverovej zmluvy zaplatiť, odvolací súd, v nadväznosti na tvrdenie žalovanej, podľa ktorého nemusí ísť o uvedenie konkrétneho čísla, nakoľko dlžník si vie podľa ďalších údajov uvedených v zmluve (počtu splátok, ich výšky, poplatkov) vypočítať výšku jeho záväzku, poukazuje na znenie ust. (ako aj čl. 10 ods. 2 písm. g) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23. 04. 2008, ktorá bola transponová do právneho poriadku Slovenskej republiky), ktoré vyžaduje uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže zákon priamo ustanovuje, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (rovnako ako RPMN), uvedená v zmluve, má byť výsledkom výpočtu, je zrejmé, že musí ísť o konkrétny údaj. Nemožno sa preto stotožniť s obranou žalovanej, že postačuje, ak si tento údaj vie vypočítať sám dlžník na základe ďalších údajov uvedených v zmluve, keďže priamo vyžaduje uvedenie tohto výpočtu v zmluve, pričom ide o kogentné ustanovenie.

57. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k absencii údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ (dlžník) zaplatiť podľa správne. Uvedený nedostatok má pritom v zmysle ust. , ktorý sa prostredníctvom ust. aplikuje i na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, za

následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Správne preto súd prvej inštancie, potom čo úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, plnenie žalobcu (resp. dlžníkov z úverovej zmluvy konajúcich prostredníctvom žalobcu) poskytnuté žalovanej na základe úverovej zmluvy nad rozsah poskytnutého úveru posúdil ako plnenie bez právneho dôvodu podľa , ktoré je žalovaná podľa povinná vydať (viď body 34., 35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

58. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, tieto odvolací súd rovnako vyhodnotil ako nespôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, resp. odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

59. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej spočívajúce v porušení práva na spravodlivý proces v zmysle odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý, nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , ) a ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp. zn. ).

60. K naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle dochádza vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenia súdu preto musia byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky). Odvolací súd, skúmajúc jednotlivé odvolacie námietky žalovanej vo vzťahu k právu na spravodlivý proces, dospel k záveru, že vytýkané procesné pochybenia súdu prvej inštancie nie sú takej intenzity, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces postupom okresného súdu v intenzite a rozsahu, ktorý by zakladal dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku (a už vôbec nie pre jeho zmenu).

61. V súvislosti s procesným postupom súdu prvej inštancie žalovaná namietala nedostatočné predbežné právne posúdenie veci podľa vytýkajúc súdu prvej inštancie, že k predbežnému právnemu posúdeniu veci pristúpil bez toho, aby určil ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré dôkazy vykoná. Odvolací súd uvedenú námietku žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú. I keď je treba konštatovať, že súd prvej inštancie neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, obe strany boli zastúpené právnymi zástupcami, pričom z ich podaní a prednesov na pojednávaní, ktoré predchádzali postupu súdu podľa bolo zrejmé, že sporným bola v podstate len skutočnosť, či zmluva o úvere obsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí dlžník na základe úverovej zmluvy zaplatiť a či bol poplatok za predčasné splatenie úveru vyčíslený správne. Vzhľadom na to, že uvedené skutočnosti boli predmetom či už písomných vyjadrení strán konania, ako aj vyjadrení na pojednávaní, z ktorých vyjadrení bola zrejmá nezhoda strán konania v uvedených otázkach, nemohli mať strany konania pochybnosť o tom čo je sporné. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, súd na pojednávaní uviedol ako sa mu javí právne posúdenie, pričom z uvedeného právneho posúdenia napokon vychádzal

aj v napadnutom rozsudku. Povinnosťou súdu v rámci predbežného právneho posúdenia nie je reagovať na všetky produkované tvrdenia strán konania.

62. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že cieľom ust. je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Ak však sudca toto ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na vylúčenie strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej priznáva. Porušenie uvedeného ustanovenia nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. 11. 2019).

63. V súvislosti s pojednávaním dňa 10. 07. 2020, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, žalovaná namietala tiež absenciu odôvodnenia rozsudku po jeho vyhlásení. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. Zo záznamu z pojednávania skutočne vyplýva, že súd prvej inštancie v rozpore s ust. rozsudok po jeho vyhlásení neodôvodnil. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie, i keď predstavuje porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, však podľa názoru odvolacieho súdu nedosahuje takú intenzitu a rozsah, ktorý by v danom prípade sám osebe zakladal dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku. Samotná absencia odôvodnenia rozhodnutia po jeho vyhlásení na pojednávaní nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, keď uvedený nedostatok by mohol mať za následok len zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Takýto postup však odvolací súd, vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nepovažoval za hospodárny, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej bolo písomné vyhotovenie rozhodnutia riadne doručené, žalovaná mala možnosť reagovať na závery súdu prvej inštancie v ňom uvedené, ktoré zároveň zodpovedali právnemu posúdeniu veci tak ako ho prezentoval súd prvej inštancie aj na pojednávaní dňa 10. 07. 2020.

64. Ako nedôvodné pritom odvolací súd vyhodnotil aj námietky žalovanej vo vzťahu k písomnému vyhotoveniu napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o zásadný dôvod súdu prvej inštancie vedúci k vyhoveniu žalobe. I keď závery súdu v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku pôsobia zmätočne, keď súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že nie je prípustné, aby veriteľ zahrnul do celkovej výšky úveru sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa, čo má vplyv na podhodnotenie RPMN, pričom súd prvej inštancie nekonkretizuje aké sumy boli zahrnuté do celkovej výšky úveru a účtované na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, resp. iné skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru o podhodnotení RPMN uvedenej v zmluve o úvere, uvedené nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je predovšetkým absencia údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaného na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom svoje závery v tomto smere súd aj náležite odôvodnil (bod 30., 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Z uvedeného dôvodu pochybenie v postupe či záveroch súdu prvej inštancie vo vzťahu k údaju o RPMN nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keď už samotné neuvedenie údaja o celkovej čiastke, ktorú je dlžník na základe úverovej zmluvy povinný zaplatiť, zakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého na základe uvedenej úverovej zmluvy.

65. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že sa súd nevysporiadal s jej argumentáciou vo vzťahu k poplatku za predčasné splatenie úveru, odvolací súd nepovažuje odvolaciu námietku žalovanej v tomto smere za dôvodnú, keď vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nebolo pre rozhodnutie vo veci podstatné či zo strany žalovanej mohlo dôjsť k navýšeniu uvedeného poplatku.

66. Odvolací súd napokon v uplatnenej žalobe nevidel ani rozpor s dobrými mravmi či zneužitie práva ako naň poukazovala žalovaná. Pokiaľ si žalobca ako zástupca vlastníkov bytov uplatňuje práva vyplývajúce mu zo zákona v súvislosti s porušením povinností žalovanej (i v prípade, ak by zo strany žalobcu došlo k zanedbaniu jeho povinností), nemožno uvedené považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

67. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolací súd, potom čo sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy,

nároky s ktorou spojené sú predmetom konania a následného posúdenia plnenia poskytnutého nad rozsah úverovej istiny poskytnutej žalovanou v prospech vlastníkov bytov zastúpených žalobcom ako plnenia bez právneho dôvodu, napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, pri rozhodovaní o ktorých súd správne aplikoval ust.

68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

69. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )