Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_42C-94-2019.pdf
PDF · 151.45 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: C. J., J..S..Z.., J. J. Q. X/A, XXX XX Q., O.: XX XXX XXX, právne zastúpená Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 20, 917 01 Trnava, IČO: 47 255 609, proti žalovanému: H. T. J., I..J.., J. J. U. XX, XXX XX Ž., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 9.692,23 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.692,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.692,23 EUR od 15.10.2019 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 09.12.2019 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 9.692,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.692,23 EUR od 15.10.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že je správcom bytového domu súpisné číslo XXXX, I. E.. S.. Š.F. XX, XX, XX, XX, XX R. J. zapísaného Okresným úradom G. F. A. Č.. XXXX vedenom pre obec a k.ú. J., a to na základe zmluvy o výkone správy č. XXXXXXXX zo dňa 12.05.2017. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V predmetnom konaní žalobca ako správca bytového domu vo vlastnom mene zastupuje a koná pred súdom na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na základe zákonom stanoveného nepriameho zastúpenia. V iných prípadoch, ako je zastupovanie pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, koná správca pri výkone správy v mene a na účet vlastníkov, teda ako priamy zástupca. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou bankové činnosti na základe bankového povolenia vydaného F.. Žalovaný je od 01.08.2017 právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia obchodnej spoločnosti J. J., I..J.., J. J. R. X, XXX XX T., O.: XX XXX XXX. Dňa 22.08.2013 uzatvorili Vlastníci zastúpení správcom bytového domu so J. J., I..J.., zmluvu o úvere č. XXX XXX. Ako vyplýva zo samotného textu Zmluvy o úvere, táto bola uzatvorená podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Zmluvou o úvere sa zaviazala J. J., I..J.. poskytnúť Vlastníkom úver vo výške 1.001.026,- EUR, ktorého účelom bolo financovanie, prípadne refinancovanie investičných nákladov súvisiacich s obnovou Bytového domu. Podľa prílohy č. 2 k zmluve o úvere je poplatok za predčasné splatenie zostatku úveru, resp. jeho časti pred termínom konečnej splatnosti úveru 4% zo splácaného úveru, plus navyše náklady spojené s refinancovaním úveru, min. 200,- EUR. Dodatkom č. 1 zo dňa 07.03.2014 došlo predovšetkým k navýšeniu úveru na 1.047.900,- EUR. Listom zo dňa 21.06.2019 oznámil žalovaný Vlastníkom, že súhlasí s predčasným splatením úveru a vyčíslil zostatok úveru k 28.06.2019 na 1.019.798,50 EUR. Žalovaný túto sumu vyčíslil ako: a) istina 969.223,- EUR; b) úrok 2.114,35 EUR; c) poplatok za predčasné splatenie 48.461,15 EUR (5% z istiny). Vlastníci na základe Zmluvy o úvere zaplatili J. J., I..J.. a následne od 01.08.2017 žalovanému celkovo sumu 1.259.603,60 EUR. Rozdiel medzi poskytnutou sumou 1.047.900,- EUR a Vlastníkmi zaplatenou sumou 1.259.603,60 EUR je 211.703,60 EUR. Listom zo dňa 07.10.2019, ktorý bol doručený žalovanému dňa 09.10.2019, vyzvali Vlastníci žalovaného na zaplatenie sumy 211.703,60 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia. V tejto výzve poskytli Vlastníci žalovanému 3-dňovú lehotu na splnenie jeho dlhu, ktorá uplynula dňom 14.10.2019, nakoľko posledný deň 3-dňovej lehoty pripadol na sobotu. Žalovaný Vlastníkom sumu 211.703,60 EUR doposiaľ nezaplatil. Žalobca v žalobnom návrhu citoval ust. § 24a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom k 22.08.2013, ust. § 1 ods. 3 písm. r), § 9 ods. 2 písm. j) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca ďalej citoval ust. § 451 ods. 1 a 2 OZ, ust. § 456 veta prvá OZ, ust. § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobca v žalobnom návrhu ďalej uviedol, že Zmluva o úvere ani jej Dodatok č. 1 zo dňa 07.03.2014 neobsahujú celkovú čiastku, ktorú mali Vlastníci podľa zmluvy zaplatiť. Zmluva o úvere teda neobsahuje údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov, a to podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vlastníci boli teda povinní zaplatiť žalovanému len istinu vo výške 1.047.900,- EUR. Celková zaplatená suma však bola vo výške 1.259.603,60 EUR, v dôsledku čoho sa žalovaný na úkor Vlastníkov bezdôvodne obohatil o sumu 211.703,60 EUR, pričom bezdôvodné obohatenie vzniklo dňa 28.06.2019, kedy úhrady Vlastníkov prevýšili výšku istiny. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 15.10.2019, keď Vlastníci vyzvali žalovaného na plnenie listom zo dňa 07.10.2019, ktorý bol doručený žalovanému dňa 09.10.2019 a 3-dňová lehota na plnenie uplynula dňom 14.10.2019, nakoľko posedný deň 3-dňovej lehoty pripadol na sobotu. Z celkovej pohľadávky vo výške 211.703,60 EUR, ktorú majú Vlastníci voči žalovanému, si touto žalobou žalobca uplatnil len jej časť vo výške 9.692,23 EUR spolu s úrokom z omeškania. Žalobca ďalej uviedol, že i v prípade, ak by úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere nebol bez úrokov a poplatkov, mali by Vlastníci právo na zaplatenie žalovanej sumy 9.692,23 EUR, pretože poplatok za predčasné splatenie úveru bol dohodnutý vo výške 4% z istiny (príloha č. 2 Zmluvy o úvere), čo v danom prípade malo byť 38.768,92 EUR (4% z 969.223,- EUR). Žalovaný však vyčíslil poplatok za predčasné splatenie v rozpore so Zmluvou o úvere vo výške 48.461,15 EUR (48.461,15 - 38.768,92 = 9.692,23).
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 13.03.2020 uviedol, že neuznáva uplatnený nárok v plnom rozsahu. Žalovaný s tvrdením žalobcu, že zmluva o úvere č. XXX XXX zo dňa 22.08.2013, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje všetky podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žalovaný nesúhlasil. Podľa vyjadrenia žalovaného predmetná zmluva na svojej strane 1. a nasledovnej strane obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované vyššie uvedeným zákonom. Žalobca opiera svoj nárok uvedený v žalobnom návrhu o skutočnosť, že podľa neho mal byť vyčíslený poplatok vo výške 4% z istiny (príloha č. 2 Zmluvy o úvere), čo v danom prípade malo byť 38.768,92 EUR (4% z 969.223,- EUR). K vyššie uvedenému žalovaný uviedol, že príloha č. 2 Zmluvy o úvere tvorí len informatívny prehľad poplatkov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Uvedené potvrdzuje článok 6, bod 6.3 zmluvy v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 22.08.2013 „Veriteľ má právo zmeniť vyplývajúce z tejto zmluvy a/alebo ich výšku za podmienok a spôsobom uvedeným v OP.“ Podľa článku 9 bod 9.4 obchodných podmienok pre poskytovanie úverov vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome účinných v čase uzatvorenia zmluvy „Banka je oprávnená Sadzobník poplatkov meniť a/alebo dopĺňať (ďalej len „zmena“), a to z dôvodu zmien obchodnej politiky Banky, vývoja právneho prostredia a zmeny na bankovom, finančnom a/ alebo kapitálovom trhu. O zmene Sadzobníka poplatkov je Banka povinná informovať Dlžníka uverejnením v lehote najmenej 2 mesiace pred nadobudnutím účinnosti zmeny. Ak Dlžník od Zmluvy o úvere neodstúpi v lehote vyššie uvedenej, platí, že s príslušnou zmenou Sadzobníka poplatkov súhlasí a je ňou viazaný“. Zároveň podľa článku 5 bodu 5.4 zmluvy v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 22.08.2013 „Dlžník má právo
požiadať Veriteľa o predčasné splatenie úveru alebo jeho časti aj pred uplynutím dňa Konečnej splatnosti úveru dohodnutej v čl. 1 tejto Zmluvy. Dlžník je povinný Veriteľovi predložiť žiadosť o predčasné splatenie písomne, v lehote najmenej (30) dní Bankových dní pred zamýšľaným predčasným splatením. V prípade predčasného splatenia Úveru alebo jeho časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi Poplatok za predčasné splatenie Úveru podľa aktuálne platného Sadzobníka poplatkov.“ Podľa sadzobníka účinného v čase vykonania predčasnej splatnosti úveru, bol poplatok za predčasné splatenie úveru vo výške 5,00% z predčasne splatenej sumy. Na základe vyššie uvedeného, bol poplatok za predčasné splatenie úveru vyčíslený správne a to ako 5,00% z predčasne splatenej sumy v súlade s aktuálne platným sadzobníkom poplatkov. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že banka mala vyčísliť poplatok vo výške 4% z istiny. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a argumenty žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania v prospech žalovaného.
4. Dňa 05.04.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.03.2020, v ktorom žalobca uviedol, že skutkový stav veci nie je medzi stranami sporným, pričom za nesporné možno považovať: a) uzatvorenie zmluvy o úvere a jej dodatku, pričom tieto neobsahujú celkovú čiastku, ktorú mali dlžníci podľa zmluvy zaplatiť, b) výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, c) výšku splatených peňažných prostriedkov, d) doručenie výzvy na zaplatenie sumy 211.703,60 € žalovanému dňa 09.10.2019. Sporným medzi stranami sporu je právne posúdenie nesporného skutkového stavu. Žalobca vo svojom vyjadrení stručne zopakoval právny základ žalovanej sumy, tak ako ho špecifikoval v žalobe, pretože žalovaný buď právny základ žaloby nepochopil alebo ho účelovo vo svojom vyjadrení zo dňa 13.03.2020 dezinterpretuje. Tak ako žalobca špecifikoval v odseku 4. žaloby, žalovaná suma 9.692,23 EUR je časť z pohľadávky v celkovej výške 211.703,60 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorú majú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XXXX, adresa: E..S.. Š. XX, XX, XX, XX, XX R. J. zapísanom Okresným úradom G. na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre obec a katastrálne územie J. (ďalej len ako „Vlastníci“) voči žalovanému, pretože posudzovaný úver sa považuje za bez úročný a bez poplatkov. Iba ako podpornú právnu argumentáciu žalobca v odseku 5. žaloby uviedol, že Vlastníci by mali právo na zaplatenie žalovanej sumy aj v prípade, ak by úver nebol bez úrokov a poplatkov, a to pre nesprávne vyčíslený poplatok za predčasné splatenie úveru. I tu je právnym titulom bezdôvodné obohatenie. Ako vyplýva z podania žalovaného zo dňa 13.03.2020 (článok II.) , žalovaný netvrdí, že by posudzovaná zmluva o úvere a jej dodatok obsahovali údaj o tom, akú celkovú čiastku mali Vlastníci podľa zmluvy zaplatiť. Jeho obrana je založená na právnej argumentácii, že nejde o podstatnú náležitosť požadovanú zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom k 22.08.2013, teda ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). K tejto obrane žalovaného žalobca uviedol, že Zákon o spotrebiteľských úveroch skutočne s absenciou údaju o celkovej čiastke, ktorú má dlžník zaplatiť, nespája neplatnosť zmluvy, ale len jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť (§ 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úverov). Inými slovami, aj bez tohto údaju vznikne medzi zmluvnými stranami zmluvný záväzkový vzťah s tým, že veriteľ má právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v súlade so zmluvou, ale nemá právo na úroky a poplatky. Tak ako žalobca už vyššie uviedol, právna argumentácia o zle vyčíslenom poplatku za predčasné splatenie úveru je len podporná, pretože ak je úver bez poplatkov, nemal byť platený žiadny poplatok za predčasné splatenie úveru a právna polemika o tom, či je jeho výška 4% alebo 5% je zbytočná. Napriek tomu považoval žalobca za potrebné k článku III. podania žalovaného zo dňa 13.03.2020 uviesť, že žalovaným predložený sadzobník poplatkov sa na posudzovaný zmluvný vzťah vôbec nevzťahuje, pretože ide o sadzobník poplatkov pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov, pričom Vlastníci takýmito subjektmi nie sú. Z dôvodov uvedených v žalobe ako aj v tomto podaní žalobca navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na plnenie v súlade s podanou žalobou a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. K vyjadreniu žalobcu bolo súdu dňa 23.04.2020 doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že opätovne neuznáva uplatnený nárok v plnom rozsahu a zdôraznil, že predmetná zmluva na svojej 1. a nasledovnej strane obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobcom spomínaná náležitosť je vyjadrená aj v článku V danej zmluvy v znení jej dodatku č. 1, a to po súčte jednotlivých splátok. Z obsahu žaloby a s prihliadnutím na žalobný návrh však žalovanému stále vyplýva, že hlavný dôvod sporu je to, či žalobcovi mal byť zo strany banky účtovaný poplatok vo výške 4% z istiny alebo 5% z istiny z predčasne splatenej sumy. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že sadzobník poplatkov, ktorý predložil
žalovaný a podľa ktorého žalovaný účtoval poplatok za predčasné splatenie úveru vo výške 5% z istiny z predčasne splatenej sumy sa na posudzovaný zmluvný vzťah vôbec nevzťahuje, pretože ide o sadzobník poplatkov pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov, pričom Vlastníci takýmito subjektmi nie sú. K vyššie uvedenému žalovaný uviedol, že na základe segmentácie žalovaného sú vlastníci zaradení medzi právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje aj sadzobník pre právnické osoby. Určenie segmentácie klientov je na uvážení banky. Ide len o segmentáciu z hľadiska poskytovaných produktov, nakoľko v tomto segmente nie je možné poskytovať úvery na bývanie alebo bezúčelové spotrebiteľské úvery. Vlastníci sú zastúpení právnickou osobou (správca), ktorá ma pridelené IČO a je registrovaná v príslušnom registri. Táto právnická osoba má prideleného svojho firemného bankára a je obsluhovaná Regionálnym obchodným centrom. Produkty, ktoré sú poskytnuté pre tento segment sa nenachádzajú v sadzobníku pre občanov. Produkt termínovaného úveru, ktorý majú vlastníci bytov nie je vôbec v sadzobníku pre Fyzické osoby - občania uvedený. V tomto sadzobníku sa nachádzajú len produkty s označením Pôžička a Hypotéka. V sadzobníku II. časť - právnické a fyzické osoby (podnikatelia) sa v bode 7 dole v poznámke priamo spomínajú úvery na financovanie opráv bytového domu. Navyše žalovaný dodal, že podľa § 24a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platí, že úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu nie sú spotrebiteľským úverom. Preto ich žalovaný ani nemôže zaradiť do sadzobníka, ktorý platí pre spotrebiteľské úvery poskytované bežným občanom - spotrebiteľom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a argumenty žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania v prospech žalovaného.
6. K vyjadreniu žalovaného bolo súdu dňa 01.05.2020 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom citoval ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.04.2020 tvrdí, že celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť, vypočítaná v čase uzatvorenia zmluvy je vyjadrená v článku V Zmluvy o úvere v znení jej dodatku č. 1. K tomuto tvrdeniu žalovaného žalobca uviedol, že jednotlivé články Zmluvy o úvere nie sú označené rímskymi, ale arabskými číslicami. Zmluva o úvere preto vôbec článok „V“ nemá, ale obsahuje len článok „5“, ktorý upravuje splácanie a predčasnú splatnosť úveru, pričom bod 5.1.2. obsahuje rozpis splátok Úveru a úrokov po vyčerpaní celkovej výšky úveru alebo po uplynutí obdobia nároku na čerpanie. Článok 5 Zmluvy o úvere tak neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, pričom týmto slovným spojením treba rozumieť celkové množstvo peňazí, ktoré bude musieť dlžník pri riadnom a včasnom plnení svojich povinností zo zmluvy zaplatiť veriteľovi. Ide o jedno celkové číslo, ktoré je vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Účelom zákonnej požiadavky obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby pre dlžníka zo zmluvy jednoznačne (výslovne) vyplývalo, koľko celkovo bude musieť veriteľovi za poskytnutie úveru zaplatiť a aby mal možnosť bez zložitých výpočtov porovnávať ponuky jednotlivých poskytovateľov úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Možno tak konštatovať, že v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, pričom tento nedostatok sankcionuje zákon bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). I keď žalovanému stále vyplýva, že „hlavným dôvodom sporu“ je to, či žalobcovi mal byť zo strany banky účtovaný poplatok za predčasné splatenie úveru vo výške 4% alebo 5%, nie je tomu tak. Žalobca počas celého konania uvádza, že právna argumentácia o zle vyčíslenom poplatku za predčasné splatenie úveru je len podporná, pretože ak je úver bez poplatkov, nemal byť platený žiadny poplatok. Pre úplnosť svojho vyjadrenia žalobca k článku III. podania žalovaného zo dňa 23.04.2020 uviedol, že zotrváva na tom, že vlastníci bytov nie sú právnické osoby ani fyzické osoby podnikatelia a zároveň nebolo preukázané, že by sa žalovaným predložený sadzobník poplatkov vzťahoval na zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere. Z dôvodov uvedených v žalobe ako aj v ostatných podaniach žalobcu, žalobca navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na plnenie v súlade s podanou žalobou a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 10.07.2020. Súd vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí vyslovili súhlas s pojednávaním bez ich účasti a za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, ktorí zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii v spore.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o úvere č. XXX XXX zo dňa 22.08.2013, Dodatkom č. 1 zo dňa 07.03.2014 k zmluve o úvere č. XXX XXX uzatvorenej dňa 22.08.2013, Výpismi z účtu za obdobie od 11/2013 - 06/2019, Potvrdením o zostatku úveru a súhlasom s predčasným splatením úveru zo dňa 21.06.2019, Výpisom z A. Č.. XXXX pre k.ú. J., Zmluvou o výkone správy č. XXXXXXXX zo dňa 12.05.2017, Výzvou na zaplatenie sumy 211.703,60 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia zo dňa 07.10.2019, Obchodnými podmienkami a sadzobníkmi poplatkov, ako aj celým spisovým materiálom.
9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 1 ods. 3 písm. r) citovaného zákona, spotrebiteľským úverom nie sú úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.4a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/? ucinnost=22.08.2013>
18. Podľa § 24a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom k 22.08.2013, na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu,4a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013> ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, § 4 ods. 1 písm. a) až d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, f) až n) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013> a s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013> a ods. 7 až 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, § 9 ods.
1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013> a ods. 2 písm. a), b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, f), g) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, i) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, m) až r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, u), v) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013> a x) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, § 11 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, § 12 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013> a 25a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov4a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013> a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov;4a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013> to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.36) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>
19. Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/?ucinnost=22.08.2013> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/? ucinnost=22.08.2013> a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
26. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nároky vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej zmluvy o úvere č. XXX XXX zo dňa 22.08.2013 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2014 na sumu 1.047.900,00 EUR. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, adresa: E.. S.. Š. XX, XX, XX, XX, XX R. J. zastúpení
správcom bytového domu súp. č. XXXX, a to C. J. Q., J..S..Z.., J. J. Q. X/A, XXX XX Q., O.: XX XXX XXX uzatvorili so spoločnosťou J. J., I..J.., J. J. R. X, XXX XX T., O.: XX XXX XXX ako právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.001.026,- EUR, ktorého účelom bolo financovanie, prípadne refinancovanie investičných nákladov súvisiacich s obnovou bytového domu. Dodatkom č. 1 zo dňa 07.03.2014 došlo predovšetkým k navýšeniu úveru na 1.047.900,00 EUR. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovou zmluvou je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský.
27. Z predloženej úverovej zmluvy č. XXX XXX zo dňa 22.08.2013 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2014 je možné ustáliť, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi splátkový účelový úver na financovanie, prípadne refinancovanie investičných nákladov súvisiacich s obnovou bytového domu, a to v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 05.08.2013 v znení jej dodatku č. 1, uzatvorenej medzi Správcom ako objednávateľom a spoločnosťou A., J..S..Z.., O.: XX XXX XXX ako zhotoviteľom a financovanie v zmysle Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX/XX/XX/MV uzatvorenej medzi Správcom ako objednávateľom a spoločnosťou L.-Y. L. J. I. E., J..S..Z.., O.: XX XXX XXX ako zhotoviteľom s úverovým rámcom vo výške 1.001.026,- EUR. Dodatkom č. 1 zo dňa 07.03.2014 došlo k navýšeniu úveru na 1.047.900,- EUR. Vyčerpanú sumu sa žalobca zaviazal splácať v 293 mesačných splátkach Úveru a v splátkach úrokov, splatných k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca vo výške v zmysle čl. 5 tejto Zmluvy, pričom výška poslednej splátky úveru bude úročená bankou s ohľadom na skutočný zostatok poskytnutého úveru a úrokov vo výške zostatku pohľadávky banky. Dátum prvej splátky úveru bol dňa 20.04.2014 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.08.2038. Podľa článku 5 Splácanie, predčasná splatnosť bodu 5.4. Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere č. XXX XXX uzatvorenej dňa 22.08.2013 Dlžník má právo požiadať veriteľa o predčasné splatenie Úveru alebo jeho časti aj pred uplynutím dňa konečnej splatnosti úveru dohodnutej v čl. 1 tejto Zmluvy. Dlžník je povinný veriteľovi predložiť žiadosť o predčasné splatenie písomne, v lehote najmenej 30 (tridsiatich) Bankových dní pred zamýšľaným predčasným splatením. V prípade predčasného splatenia úveru alebo jeho časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi poplatok za predčasné splatenie Úveru podľa aktuálne platného Sadzobníka poplatkov. Žalobca žalovanému postupnými platbami zaplatil až sumu 1.259.603,60 EUR (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 8 - 72 spisu). Rozdiel medzi poskytnutou sumou 1.047.900,- EUR a Vlastníkmi zaplatenou sumou 1.259.603,60 EUR je 211.703,60 EUR. Žalovaný túto skutočnosť vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe a ani v konaní pred súdom nerozporoval ani žiadnym spôsobom nespochybnil.
28. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.
29. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
30. Zmluva o úvere č. XXX XXX zo dňa 22.08.2013 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2014 vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť. Uvádza len údaj o celkovej výške úveru. V článku 5 bod 5.1.2. zmluva obsahuje rozpis splátok Úveru a úrokov po vyčerpaní celkovej výšky úveru alebo po uplynutí obdobia nároku na čerpanie. Článok 5 Zmluvy o úvere tak neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, pričom týmto slovným spojením treba rozumieť celkové množstvo peňazí, ktoré bude musieť dlžník pri riadnom a včasnom plnení svojich povinností zo zmluvy zaplatiť veriteľovi. Ide o jedno celkové číslo, ktoré je vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Účelom zákonnej požiadavky obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby pre dlžníka zo zmluvy jednoznačne (výslovne) vyplývalo, koľko celkovo bude musieť veriteľovi za poskytnutie úveru zaplatiť a aby mal možnosť bez zložitých výpočtov porovnávať ponuky jednotlivých poskytovateľov úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Možno tak konštatovať, že v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy, pričom tento nedostatok sankcionuje zákon bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Takáto formulácia Zmluvy o úvere nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý výslovne požaduje v zmluvách uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje ad absurdum na to, že ak by malo požiadavke zákonodarcu stačiť uvedenie poznámky, že určitý údaj si môže spotrebiteľ vypočítať určitým spôsobom, potom by vôbec pre veriteľov nemuselo byť povinné uvádzanie napríklad RPMN, lebo aj túto si vie spotrebiteľ teoreticky za použitia v zákone uvedeného vzorca vypočítať, ale napriek tomu nikto nespochybňuje, že v zmluvách vyčíslená byť musí. Súd preto považuje Zmluvu v tomto bode za rozpornú so Zákonom o spotrebiteľských úveroch.
31. Účelom povinného uvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť v konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnúť spotrebiteľovi možnosť zvážiť tento údaj, prípadne ho porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. Postupom veriteľa, ktorý do textu zmluvy uvedie len výšku celkových nákladov na úver, ale nie celkovú čiastku, ktorú spotrebiteľ musí veriteľovi zaplatiť, sa veriteľ snaží obísť citované zákonné ustanovenia tak, aby sa ním poskytovaný úver javil spotrebiteľovi ako výhodný a danú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoril (viď rozsudok Krajského súdu v Q. sp. zn. X B. XXX/XXXX zo dňa 29.10.2018).
32. Z pohľadu uvedenia náležitostí podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. definovanej v cit. ust. § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. však nie je prípustné, aby veriteľ zahrnul do celkovej výšky úveru sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Celkovú výšku spotrebiteľského úveru totiž zákon č. 129/2010 Z. z. definuje v cit. ust. § 2 písm. l) ako maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Cit. ust. § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. obsahuje tak presnú transpozíciu ust. čl. 3 písm. l) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Európsky súdny dvor v rozsudku vo veci S., S. H. M. I.. J.. B.-XXX/XXXX zo dňa 21.04.2016 vyložil ust. čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods.2, ako aj bod I prílohy I Smernice tak, že tieto „sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“. V bode 85 až 87 tohto rozsudku Európsky súdny dvoru viedol: „85. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. 86. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. 87. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.“. S poukazom na uvedené skutočnosti je tak možné zároveň konštatovať, že zo strany banky ako veriteľa došlo uvedeným spôsobom k zjavnému podhodnoteniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), teda k jej uvedeniu v neprospech spotrebiteľa, čo zákon č. 129/2010 Z. z. v cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade tak súd aj z tohto dôvodu považoval žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver na základe predmetnej zmluvy o úvere za poskytnutý bez úrokov a poplatkov.
33. Vzhľadom na uvedené z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov už v dôsledku absencie jednej obligatórnej náležitosti vyžadovanej citovaným zákonom, súd pre rozhodnutie vo veci, resp. pre rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru, nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať ďalšími namietanými skutočnosťami ohľadne náležitostí predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere považoval vzhľadom na vyššie uvedené právne závery za nadbytočné.
34. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru, t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov úveru 1.047.900,- EUR. Súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi.
35. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z prijatých platieb, z ktorého vyplýva, že žalovaný na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere vyplatil žalobcovi sumu 1.047.900,- EUR a žalobca uhradil celkovo sumu 1.259.603,60 EUR, ktorú žalovaný vo svojom vyjadrení ani v konaní pred súdom nerozporoval. Z priloženej špecifikácie žalovanej sumy, t.j. v akej reálnej výške bol poskytnutý úver a koľko žalobca uhradil mal súd preukázané, že na základe zmluvy o úvere č. XXX XXX zo dňa 22.08.2013 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2014 bola poskytnutá istina vo výške 1.047.900,00 EUR, celkovo bolo splatené 1.259.603,60 EUR, platené bez právneho dôvodu bolo 211.703,60 EUR a suma uplatnená v žalobe predstavuje sumu 9.692,23 EUR, t.j. postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru preplatil žalobca žalovanému sumu 211.703,60 EUR. Táto suma 211.703,60 EUR tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech na strane žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať, pričom bezdôvodné obohatenie vzniklo dňa 28.06.2019, kedy úhrady žalobcu prevýšili výšku istiny. Žalobca si v predmetnom konaní z celkovej pohľadávky vo výške 211.703,60 EUR uplatnil len jej časť vo výške 9.692,23 EUR spolu s úrokom z omeškania.
36. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, ktoré si žalobca uplatnil odo dňa 15.10.2019 z dôvodu, že trojdňová lehota na plnenie uplynula dňa 14.10.2019, kedy žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 07.10.2019, doručeným žalovanému dňa 09.10.2019 na zaplatenie sumy 211.703,60 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia. (č.l. 91 - 92 spisu).
37. Súd pri posudzovaní nároku na úroky z omeškania mal za to, že úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Uvedený právny názor súd považuje za relevantný aj pri bezdôvodnom obohatení pozostávajúcom z jednotlivých platieb. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania nasledujúci deň po uplynutí trojdňovej lehoty na plnenie na základe doručenej výzvy na zaplatenie dňa 09.10.2019, t. j. od 15.10.2019. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z uplatnenej sumy 9.692,23 EUR od 15.10.2019 do zaplatenia.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.