Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoCsp/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: B.. W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, S., právne zastúpená Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Ventúrska 1, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -222 zo dňa 30. júna 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súdu rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol a výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 7. marca 2019 (skorší rozsudok) rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie sumy 675,05 eur s príslušenstvom zamietol a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur. Žalovanému zároveň priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 45,76 %. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, čo do výroku o povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uvedený rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 400 eur (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že s odôvodnenia nie je zrejmé, či sa súd prvej inštancie so vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k priznanému primeranému finančnému zadosťučineniu zaoberal.

3. Súd prvej inštancie v rozsahu zrušujúceho rozhodnutia vec opätovne prejednal a rozhodol tak, že primerané finančné zadosťučinenie zamietol s odôvodnením, že tento nárok žalobcu je premlčaný. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu o zaplatenie sumy 675,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.3.2017 do zaplatenia zamietol z dôvodu premlčania tohto nároku podľa § 107 ods.1,2 Občianskeho zákona. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákona. Žaloba na súd prvej inštancie bola podaná 16. marca 2017 a žalobca sa

preukázateľne (čo v konaní nebolo sporné) dozvedel, že zaplatil žalovanému viac ako mal, minimálne dňa 4. februára 2015, odkedy začala plynúť 2-ročná premlčacia subjektívna doba, ktorá uplynula dňa 4. februára 2017. Súd prvej inštancie zobral do úvahy aj jeho výpoveď z konania vedeného pod sp. zn. zo dňa 4.2.2015, kedy jasne a zrozumiteľne vo svojej výpovedi uviedol, že už vtedy (4.2.2015) vedel (dozvedel sa), že zaplatil veriteľovi viac ako mal. Túto skutočnosť potvrdil aj na pojednávaní dňa 7. marca 2019 v konaní sp. zn. . Žalobca mohol už v konaní sp. zn. na pojednávaní dňa 4. februára 2015, kedy vo veci súd meritórne rozhodol, uplatniť nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Tento nárok uplatnil až návrhom zo dňa 22. decembra 2017, teda viac ako dva roky po rozhodnutí vo veci sp. zn. . Hoci žalovaný nezdôvodnil podrobnejšie námietku premlčania, len uplatnil túto námietku, súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, s prihliadnutím aj na skoršiu námietku premlčania vznesenú v odpore, aj z výpovede žalobcu, že nárok žalobcu je premlčaný aj v nároku o uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko žalobca mohol tento nárok uplatniť skôr, už 4.februára 2015, napr. aj vzájomnou žalobou. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu v čase podania žaloby uplynula, kedy uplynula aj 3-ročná objektívna premlčacia doba, ktorá začne plynúť odo dňa, keď k nemu došlo. Žaloba bola podaná dňa 16. marca 2017, teda zjavne po 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 4. februára 2017. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol z dôvodu premlčania, pričom prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s .

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie podľa z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku premlčania nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného nedostatočným a zmätočným odôvodnením odmietol. Žalovaný nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko právna úprava premlčania primeraného finančného zadosťučinenia nie je viazaná na posúdenie plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. Žalobca odvíja svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od úspechu v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , v ktorom bola žaloba voči žalobcovi (v pôvodnom konaní v postavení žalovaného) zamietnutá, z dôvodu porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov, kedy pre absenciu zákonných náležitostí bola zmluva o úvere vyhodnotená ako bezúročná a bez poplatkov. Primerané finančné zadosťučinenie nie je možné stotožňovať s bezdôvodných obohatením, nakoľko ide o dva diametrálne odlišné právne inštitúty, ktoré sú upravené rôznymi právnymi predpismi. Uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa žalobcu nie je viazané na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo iného inštitútu majetkového charakteru, ale jedinou podmienkou jeho uplatniteľnosti je splnenie podmienky podľa a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností. Súd prvej inštancie aplikoval na posúdenie premlčania inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia nesprávnu právnu normu. Hoci v odôvodnení absentuje výslovné uvedenie zákonného ustanovenia konkrétneho právneho predpisu, žalobca má za to, že súd aplikoval ustanovenie , , to znamená ustanovenia o premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých úvah súd prvej inštancie aplikoval práve predmetné zákonné ustanovenie. Na daný prípad je podľa žalobcu potrebné aplikovať , podľa ktorého sa právo premlčí v lehote troch rokov odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Podmienka uplatniteľnosti nároku podľa bola splnená vydaním rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. dňa 4.2.2015 kedy súd žalobu zamietol a konštatoval porušenie práva spotrebiteľa. Premlčacia doba pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia začala plynúť dňom 5.2.2015 a uplynula ku dňu 5.2.2018. Žalobca si svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia uplatnil už dňa 22.12.2017, teda pred uplynutím premlčacej doby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si svoj nárok uplatnil včas. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nakoľko nezdôvodnil akými úvahami sa pri posudzovaní otázky plynutia premlčacej doby nároku na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia riadil a ani ktoré právne predpisy na daný prípad aplikoval. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je podľa žalobcu dostatočné. Na pojednávaní dňa 30.6.2020 právny zástupca žalobcu predniesol návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu splnenia podmienok podľa (žalovaný sa neospravedlnil včas a dôvod ospravedlnenia nepredstavuje vážny dôvod). Súd prvej inštancie nepovažoval tento návrh právneho zástupcu za dôvodný, nakoľko mal za to, že nie sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca má za to, že podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené, právny zástupca žalovaného bol v predvolaní na pojednávanie zo dňa 10.6.2020 poučený, že v prípade, ak sa na pojednávanie nedostaví a neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd o žalobe na návrh protistrany rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca má za to, že hospodárnosť konania, ktorým právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neprítomnosť nie je vážnym dôvodom neúčasti na súdnom pojednávaní. Pojem ospravedlniteľný dôvod nie je definovaný prostredníctvom právneho predpisu a jeho výklad je ponechaný na úvahu súdu a v tejto súvislosti žalobca poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a Nález Ústavného súdu sp. zn. , ako aj na dôvodovú správu k vo vzťahu k ustanoveniu a . Žalobca žiadal rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.6.2020 sp. zn. zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 675,05,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.3.2017 do zaplatenia a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. V odvolacom konaní preskúmal odvolací súd vec v rozsahu podaného odvolania podľa (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa , vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa , a dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie čo do veci samej a čo do nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť, na rozdiel od súdu prvej inštancie z iných právnych dôvodov. V odvolacom konaní nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa alebo podľa . Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , pretože v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Podľa v spojení s odvolací súd verejne vyhlásil vo veci rozsudok.

9. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa . Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Obsah práva na spravodlivý proces je tvorený zložkami - čiastkovými právami strany sporu. Medzi tieto zložky sa zaraďuje predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých

rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní súdom, právo na preskúmanie rozhodnutia. Zároveň tento odvolací dôvod vyžaduje, aby nesprávny procesný postup súdu dosiahol určitú intenzitu, ktorá následne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé a konkrétne pochybenie súdu sa musí hodnotiť v kontexte celého konania. Niektoré čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý proces stanovuje zákon ako samostatné odvolacie dôvody.

11. Odvolaciu námietku žalobcu v zmysle ustanovenia , podľa ktorej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom;

12. K odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa nevyhoveniu jeho návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa odvolací súd uvádza: V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v konaní pred súdom prvej inštancie sa uskutočnili 3 pojednávania (dňa 3.8.2017, 31.10.20217, 7.3.2019), na ktorých bolo vykonané dokazovanie. Vo veci bol dňa 7.3.2019 vyhlásený rozsudok, ktorý bol v časti napadnutý odvolaním žalovaného. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.6.2020, na ktorom opätovne rozhodol. Žalovaný podal vo veci niekoľko písomných vyjadrení, v konaní nebol pasívny. V ospravedlnení zo dňa 23.6.2020 zotrval na svojich minulých podaniach a žiadal žalobu zamietnuť. Žiadal o oznámenie, pokiaľ súd nebude uvedené ospravedlnenie akceptovať ako dôvodné. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.6.2020 vykonal súd prvej inštancie dokazovanie v súlade s , vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

13. Aj keď žalobca v odvolaní správne uvádza, že žalovaným udávaný dôvod hospodárnosti konania nie je možné považovať za tzv. vážne okolnosti neprítomnosti na pojednávaní, odvolací súd konštatuje, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, zaoberal sa tvrdeniami strán sporu. Žalovaný sa k žalobe vyjadroval opakovane a žalobca na jeho vyjadrenia reagoval. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Pokiaľ sa týka procesnej pasivity, túto treba posudzovať tak, že žalovaný subjektívne aj napriek tomu, že mohol, vo veci nekoná, nevyjadruje sa k veci, nereaguje na vyjadrenia žalobcu, nemá o pojednávanie záujem a z toho dôvodu je na mieste „sankcionovať“ ho rozsudkom pre zmeškanie. Účelom právnej úpravy rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je umožniť žalobcovi a ani súdu, aby v prípadoch, keď žalovaný nebol v konaní pasívny, vyjadroval sa k žalobe, iba sa nezúčastnil nariadeného pojednávania, navyše dokonca súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti, vydal tzv. kontumačný rozsudok. Takýmto postupom by zo strany súdu dochádzalo k tomu, že žalovanému by bola odňatá možnosť brániť svoje práva na súde, čo by predstavovalo výrazný zásah do jeho práva na spravodlivý proces (viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. ). Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nebol v konaní pasívny a postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, bol správny. V tomto smere sa na margo prílišného formalizmu pri vydávaní rozsudkov pre zmeškanie vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 04.06.2019, sp. zn. -22, keď uviedol, že formalistický výklad ustanovenia skutočne nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, počas ktorej žalovaný nebol v konaní nečinný

a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán sporu. V opačnom prípade pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch, môže takéto vydanie rozsudku pre zmeškanie znamenať porušenie práva na spravodlivý proces.

14. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo namietané právne posúdenie veci. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu jeho premlčania, odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia a výzvou zo dňa 04.11.2021 vyzval strany sporu k vyjadreniu sa k možnej aplikácii pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného.

16. Právny zástupca žalobcu na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že pre inštitút primeraného finančného zadosťučinenia je pri posúdení dĺžky premlčacej doby potrebné aplikovať úpravu . Podmienka uplatniteľnosti nároku podľa bola splnená vydaním rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. dňa 04.02.2015, kedy súd žalobu zamietol a konštatoval porušenie práva spotrebiteľa.

17. Právny zástupca žalovaného na výzvu uviedol, že súd prvej inštancie po vecnej stránke správne posúdil otázku premlčania. V danej veci nebola splnená podmienka úspešného uplatnenia práva z porušenia práva a povinnosti. Žalobca odvíja svoj nárok od úspechu v konaní vedenom na Okresnom súdu Prievidza pod sp. zn. , pričom žalobca v uvedenom konaní žiadne právo neuplatnil, nepodal žalobu atď. Pod úspešným uplatnením práva je potrebné rozumieť podanie žaloby, vzájomnej žaloby, kompenzačnej námietky. Vo vyjadrení poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

18. Podľa - pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s odôvodnením časti rozsudku, ktorý súd prvej inštancie prezentoval v odseku 20. o tom, že nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie je premlčaný. Súd prvej inštancie aplikoval na premlčanie nároku nesprávny právny predpis, kedy premlčanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie posúdil podľa ustanovení a . Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal premlčanie nároku na primerané finančné zabezpečenie posúdiť podľa a aplikovať 3- ročnú premlčaciu dobu. Žalobca si uplatnil svoj nárok dňa 16.3.2017 a 3-ročná premlčacia doba začala plynúť dňom 4.2.2015, kedy sa žalobca preukázateľne dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré si uplatnil v predmetnom konaní a bez ktorého nebolo možné uplatňovať si primerané finančné zabezpečenie. Premlčacia lehota uplynula dňom 4.2.2018. Žalobca si svoj nárok na primerané finančné zabezpečenie uplatnil pred uplynutím premlčacej doby.

20. Podľa o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konania porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

21. Pod uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle treba rozumieť konkrétne žalovateľné právo, teda nárok, ktorý vyplýva z porušenia práv na ochranu spotrebiteľov, resp. z porušenia povinností určených na ochranu spotrebiteľov dodávateľmi. Právo na primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon - - ak sú ale splnené podmienky stanovené zákonom a týmito podmienkami sú, že po 1) spotrebiteľ úspešne uplatní na súde porušenie práv a povinností určených ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi na jeho ochranu proti porušiteľovi a po 2) že je úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať iba vtedy, ak je o tom právoplatne rozhodnuté. Kým tieto podmienky nie sú splnené, žiadne právo, žalovateľný nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je.

22. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, nárok z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2019, sp. zn. ).

23. V predmetnej veci žalobcu nebol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, jeho žaloba bola z dôvodu premlčania zamietnutá a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Žalobca nebol úspešný pri uplatňovaní si svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto nebola splnená jedna z podmienok na priznanie nároku na primerané finančné zabezpečenie. Z tohto dôvodu odvolací súd posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správny.

24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny podľa potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).