Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/1479/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., v konaní právne zast. JUDr. Lukášom Kovaničom, advokátom, so sídlom AK v Košiciach, Kmeťova 24, o vymoženie 1 813,07 EUR, vedenom u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 30EX 497/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 27.10.2023, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

II. Oprávnený je p o v i n n ý n a h r a d i ť povinnému náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti so sťažnosťou oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 27.10.2023 vo výške 63,82 EUR, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 27.10.2023 uznesenie, ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zastavil (výrok I.), oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok II.), oprávnenému uložil povinnosť nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 127,64 EUR (výrok III.) a súdnemu exekútorovi vo výške 36 EUR (výrok IV.). Aplikujúc ustanovenia – 3, a , , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“), , , , , , a (ďalej len „“), , a o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vyšší súdny úradník posúdil návrh povinného ako dôvodný.

2/ V súvislosti s tvrdením povinného, že v predmetnej veci neexistuje právoplatný a vykonateľný exekučný titul zaväzujúci konkrétny subjekt (povinného) na úhradu vymáhanej sumy, keďže výkaz nedoplatkov nie je vydaný na meno, resp. osobu povinného, vyšší súdny úradník poukázal na pojem vecnej legitimácie (označenie stavu kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania), pričom nemožno v praxi vylúčiť prechod povinnosti alebo práva na inú fyzickú alebo právnickú osobu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu). Oprávnený sa domáhal od povinného vymoženia 1813,07 EUR s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1443927213 zo dňa 19.12.2014 v spojení s uznesením Okresného

súdu Košice - okolie, č.k. -42 zo dňa 05.08.2021. Výkaz nedoplatkov priamo nezaväzuje povinného k povinnosti zaplatiť oprávnenému pohľadávku vyplývajúcu z neodvedeného preddavku na poistnom vo výške 1813,07 EUR a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10 EUR, ale táto povinnosť bola uložená právnemu predchodcovi povinného. Povinný sa však stal účastníkom konania vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe univerzálnej sukcesie, ktorej podkladom bolo uznesenie Okresného súdu Košice - okolie, č.k. -42 zo dňa 05.08.2021, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej všetok majetok, ktorý patrí do dedičstva nadobudol povinný. Z predmetného rozhodnutia ďalej vyplýva, že oprávnený si prihlásil pohľadávku pod č. D. zo dňa 17.03.2021, ktorá mu vznikla za obdobie od 08/2011 do 12/2012 na základe výkazu nedoplatkov č. 1443927213 zo dňa 19.12.2014 a ktorá predstavuje ku dňu smrti poručiteľky čiastku 1823,07 EUR, avšak dedičia ju neuznali.

3/ Pokiaľ povinný v návrhu namietal, že výkaz nedoplatkov nie je vydaný na meno, resp. osobu povinného a zároveň, že pohľadávku oprávneného dedičia neuznali, vyšší súdny úradník dal do pozornosti, že pri úprave dedičského práva vychádza zo zásady, že dedič, resp. dedičia nadobúdajú dedičstvo ipso iure a teda okamihom poručiteľovej smrti. Týmto okamihom prechádza na dedičov nielen majetok poručiteľa, ale aj jeho dlhy za predpokladu, že smrťou poručiteľa nezanikli. Dedičia teda vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa to bez ohľadu na tú skutočnosť, či o záväzkoch poručiteľa majú alebo nemajú vedomosť, čím priamo zo zákona dochádza k zmene v osobe oprávneného, resp. zaviazaného subjektu v majetkovoprávnych vzťahoch. V záujme právnej istoty v rámci úpravy prechodu majetkových práv a povinností poručiteľa na dedičov sa v rámci dedenia uplatňuje princíp súdnej ingerencie, čo znamená, že súd v konaní o dedičstve svojím rozhodnutím potvrdí to, kto nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu. Keďže v konaní o dedičstve došlo k schváleniu dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej povinný nadobudol poručiteľove aktíva v celosti bez povinnosti vzájomného vyporiadania medzi dedičmi, povinný sa tak stal jediným dedičom. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal vyšší súdny úradník za to, že povinný priamo zo zákona okamihom poručiteľovej smrti nadobudol aj poručiteľove dlhy a teda zodpovedá za záväzok poručiteľa voči oprávnenému, ktorý vznikol z nedoplatku na poistnom verejného zdravotného poistenia (záväzok z exekučného titulu).

4/ Tvrdenie povinného, podporené stanoviskom správneho kolégia NS SR sp. zn. Snj 39/2014 z 26.04.2016 a uznesením NS SR sp. zn. z 03.12.2019, že voči nemu ako dedičovi si mohol oprávnený uplatniť nárok len a výlučne v civilnom sporovom konaní, považoval vyšší súdny úradník za nesprávne a závery v povinným uvádzaných rozhodnutiach za neaplikovateľné na predmetnú vec. Povinnosť oprávneného domáhať sa splnenia dlhu poručiteľa na poistnom voči dedičovi v zmysle je daná totiž len vtedy, ak tento dlh nebol poručiteľovi predpísaný právoplatným výkazom nedoplatkov alebo právoplatným platobným výmerom. V posudzovanej veci bol dlh voči poručiteľke priznaný právoplatným a vykonateľným výkazom nedoplatkov.

5/ Ďalej sa zaoberal námietkou premlčania, ktorú povinný vzniesol s poukazom na ust. zákona o zdravotnom poistení. V oblasti právnej úpravy verejného zdravotného poistenia, ktorej podstatou je regulácia verejnoprávnych vzťahov, je vylúčené subsidiárne použitie , a teda pri posudzovaní premlčania je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona o zdravotnom poistení () upravujúcich premlčanie v tejto oblasti. V zmysle ust. zákona o zdravotnom poistení, právo poisťovne na uplatnenie poistného sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa, kedy sa stalo poistné splatným. Podľa ust. predmetného zákona je právo vymáhať poistné považované za premlčané uplynutím troch rokov odo dňa, keď rozhodnutie o uložení povinnosti zaplatiť poistné nadobudlo právoplatnosť. Právna úprava premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia teda rozlišuje medzi právom na uplatnenie poistného a právom vymáhať poistné. Ide o rozdielnu terminológiu, keď v prvom prípade (právo na uplatnenie poistného) ide o právo vyrubiť poistné na základe výkazu nedoplatkov, ktorý je v zmysle ust. Exekučného poriadku exekučným titulom, a v druhom prípade (právo vymáhať poistné) ide o právo domáhať sa vymoženia pohľadávky zo zdravotného poistenia v rámci exekučného konania, a teda o právo podať návrh na vykonanie exekúcie na podklade výkazu nedoplatkov, ktorým bolo poistné vyrubené. Exekučné konanie sa v prejednávanej veci začalo dňa 21.06.2023, kedy bol súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1443927213 zo dňa 19.12.2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice - okolie, č.k. -42 zo dňa 05.08.2021. Uvedený výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.01.2015.

Vzhľadom na deň začatia exekučného konania a deň právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, nemôže byť sporné, že došlo k premlčaniu práva oprávneného vymáhať nárok vyplývajúci z vyššie uvedeného výkazu nedoplatku voči povinnému, keďže oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Právo oprávneného tak nezaniklo, avšak sa stalo voči povinnému nevymáhateľným.

6/ S poukazom na vyššie uvedené, teda že povinný sa dovolal premlčania, čo predstavuje skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, vyšší súdny úradník exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

7/ O trovách (oprávneného a povinného) rozhodol v zmysle ustanovení § 199a ods. 2 a 199d ods. 2 Exekučného poriadku a v súlade so zásadou úspechu vo veci. Povinnému, ktorý bol v konaní úspešný a v rámci návrhu na zastavenie exekúcie si uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia, priznal podľa , Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov nárok na náhradu trov v celkovej sume 127,64 EUR, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia + podanie návrhu na zastavenie exekúcie) spolu vo výške 81,33 EUR + 2x režijný paušál (za rok 2023) vo výške 12,52 EUR + 20% DPH vo výške 21,27 EUR. Na ich náhradu zaviazal oprávneného. Nakoľko oprávnený v konaní úspešný nebol a súd exekúciu zastavil, oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Súdnemu exekútorovi priznal od oprávneného, ktorému možno pričítať zastavenie exekúcie, náhradu paušálnych výdavkov v zmysle ustanovenia v spojení s vyhlášky č. 68/2017 Z. z vo výške 30,- EUR, zvýšených v zmysle Exekučného poriadku o hodnotu paušálnych výdavkov 20 % DPH, t.j. 6,- EUR.

8/ Voči uzneseniu podal oprávnený sťažnosť, pretože nesúhlasil s právnym názorom v ňom vysloveným. Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že predmetný výkaz nedoplatkov č. 1443927213 zo dňa 19.12.2014 za obdobie od 8/2011-12/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť o vykonateľnosť dňa 15.1.2015, bol dňa 27.2.2015 postúpený na exekučné vymáhanie (EX 739/2015). Toto exekučné konanie bolo dňa 22.07.2020 zastavené v zmysle Z.z o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „“), čo oprávnený preveroval na Mestskom súde Košice. Zastavením exekúcie podľa právny nárok na pohľadávku nezanikol. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol dňa 3.2.2023 námietku premlčania, ktorá nebola akceptovaná z dôvodu, že premlčacia lehota v zmysle zákona o zdravotnom poistení vo väzbe na právo predpísať výkaz nedoplatkov za obdobie 8/2011-12/2012, t.j. ku dňu vystavenia výkazu nedoplatkov 19.12.2014 neuplynula a neuplynula ani premlčacia lehota vo väzbe k začatiu vymáhania právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov t.j. ku dňu 27.2.2015. Poukázal na skutočnosť, že počas trvania exekučného konania (EX 739/2015), t.j. od 27.2.2015 do 22.7.2020 premlčacia lehota neplynula, ale spočívala. Súd preto nesprávne posúdil plynutie premlčacích lehôt, nakoľko plynutie premlčacích lehôt posudzoval len v kontexte právoplatnosti a vykonateľnosti VN č. 1443927213 k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie voči dedičovi a nebral do úvahy spočívanie premlčacej lehoty v predchádzajúcom exekučnom konaní. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom exekútora dňa 8.6.2023. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to že pohľadávka postúpená na vymáhanie voči dedičovi zomrelej E. B., nie je premlčaná. Navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica vydal rozhodnutie, ktorým zruší uznesenie sp. zn. zo dňa 27.10.2023 a zároveň vydá uznesenie, ktorým podaný návrh na zastavenie exekúcie zamietne ako nedôvodný.

9/ Povinný sa stotožnil s uznesením, ktoré reflektuje súdom zistený skutkový a právny stav veci. Sťažnosť povinného je absolútne nedôvodná a na vecnej správnosti uznesenia nič nemení. Súd v uznesení správne uzavrel, že došlo k premlčaniu práva oprávneného. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby konajúci súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania o sťažnosti povinnému v plnom rozsahu.

10/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

15/ Podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná.

17/ Oprávnený v sťažnosti namietal, že súd nesprávne posúdil premlčanie nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní. Mal za to, že nárok nie je premlčaný. Svoje tvrdenia založil na názore, že voči povinnému z exekučného titulu (E. B.) viedol exekúciu EX 739/2015, ktorá bola podľa zastavená a exekučné konanie ukončené dňa 22.07.2020, v dôsledku ktorého konania sa predĺžila premlčacia doba. Vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie (ani v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie) však oprávnený neuviedol, že na základe uvedeného výkazu nedoplatkov viedol (starú) exekúciu, ktorá bola podľa zastavená. Jedná sa tak o novú skutočnosť, prednesenú oprávneným až v sťažnosti.

18/ Na takú obranu oprávneného exekučný súd nemôže s poukazom na uplatňovanie koncentračnej zásady podľa a Exekučného poriadku, ktorá pri použití princípu rovnosti zbraní vyplývajúceho z platí aj pre oprávneného, prihliadnuť. V právnej úprave exekučného konania platnej od 01.04.2017 je totiž stanovený nový spôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii s tým, že sú stanovené pevné rámce, v akých sa má relevantná obrana pohybovať. Uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie sa prejavuje v tom, že nové tvrdenia a dôkazy nemožno účinne podať. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka ( v spojení s ). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ či už v pozícii povinného alebo oprávneného namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie a súd (sudca) v sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže riešiť povinným novonastolené právne a skutkové otázky. To isté platí vzhľadom na uplatňovaný princíp rovnosti zbraní aj pre oprávneného vychádzajúc zo základného postulátu, že žiadna zo sporových strán nemá vo vzťahu k protistrane iné než rovnocenné postavenie (rovnaká štartovacia čiara platí pre obidve sporové strany a žiadna strana nie je akýmkoľvek spôsobom nadradená druhej strane), a preto ani oprávnený nemôže až v konaní o sťažnosti použiť tvrdenia a dôkazy, ktoré mali byť použité a vznesené pred rozhodnutím o návrhu na zastavenie exekúcie s tým rozdielom, že oprávnený síce nemá zákonom danú lehotu, v ktorej má všetky tvrdenia a dôkazy uplatniť, ale súd má za to, že túto povinnosť má minimálne do rozhodnutia o návrhu povinného na

zastavenie exekúcie. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. nemohol prihliadnuť na tvrdenie oprávneného, že sa voči právnemu predchodcovi povinného viedlo exekučné konanie EX 739/2015 (oprávnený pritom bližšie nešpecifikoval pred ktorým konkrétnym súdom, pričom do 01.06.2023 existovali 3 okresné súdy v Košiciach, ani pred ktorým exekútorom, no najmä k svojim tvrdeniam nepredložil žiaden dôkaz), s ktorým by malo byť spojené spočívanie premlčacej doby. Toto tvrdenie totiž mohol oprávnený v zmysle koncentračnej zásady uviesť už pred rozhodnutím súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keď povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania. Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby si účastník ponechával v talóne nejaké tvrdenia a dôkazy za účelom zvrátenia výsledku konania. Takéto kalkulačné konanie v nových procesných kódexoch zákonodarca odmietol pod ťarchou neprihliadnutia na takéto úkony a to aj so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní a touto povinnosťou zákonodarca zaťažuje obidve strany rovnako.

19/ No i keby oprávnený túto skutočnosť uplatnil včas, musí sudca konštatovať, že záver vyššieho súdneho úradníka o premlčaní exekučným titulom priznanej pohľadávky, je správny. Premlčanie pohľadávok z verejného zdravotného poistenia upravuje zákon o zdravotnom poistení, pričom relevantné pre plynutie premlčacej doby v súvislosti s existenciou dôvodu zastavenia exekúcie je len obdobie po vzniku exekučného titulu. Na toto sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, v ktorom je upravená trojročná premlčacia doba počítaná odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (o uložení povinnosti zaplatiť poistné a úrok z omeškania).

20/ Exekúcia sa vykonáva na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatku vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., č. 1443927213 zo dňa 19.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.01.2015. Ak aj oprávnený viedol na podklade tohto exekučného titulu exekúciu a také exekučné konanie malo byť skončené podľa v roku 2020, z nijakého ustanovenia zákona o zdravotnom poistení nevyplýva, že by začatím exekučného konania došlo k prerušeniu alebo pretrhnutiu plynutia premlčacej doby a po skončení exekučného konania sa jej plynutie malo obnoviť (súčasne platí, že zmena subjektu či už na strane oprávneného alebo povinného nemá na jej plynutie žiaden vplyv). Ani sám oprávnený neuviedol takú právnu normu, ktorá by jeho tvrdenia o spočívaní premlčacej doby počas (starej) exekúcie a následnom obnovení jej plynutia po skončení exekúcie podporovala. Na vzťah z verejného zdravotného poistenia, t.j. verejnoprávny vzťah, nemožno bez ďalšieho aplikovať predpisy súkromného práva (napr. , ) na čo už správne poukázal vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení. Úprava premlčania obsiahnutá v ustanovení zákona o zdravotnom poistení stanovuje 3 ročnú premlčaciu dobu bez toho, aby upravovala jej prerušenie alebo pretrhnutie ako je to zakotvené v predpisoch súkromného práva. Na vznik, trvanie, zmenu, ale ani na zánik takejto pohľadávky potom nemožno nahliadať podľa ustanovení práva súkromného, a to ani vtedy, ak sa v oblasti verejného práva používajú ustanovenia alebo preto, že na použitie uvedených predpisov odkazuje zákon z oblasti práva verejného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2003, sp. zn. Sž-o-KS 87/03, R 8/2005). Ak dlh dlžníka z exekučného titulu (t.j. právneho predchodcu povinného v tejto exekúcii) voči oprávnenému, ktorý vznikol ako nedoplatok na zdravotnom poistení, je dlhom podľa práva verejného, spravuje sa aj tento dlh rovnakými princípmi, ako napr. nedoplatky na daniach, pokutách, penále, peňažných trestoch a pod. Ani na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19.07.2012 nemožno prijať záver, že by sa po skončení exekučného konania (EX 739/2018) v roku 2020 malo plynutie premlčacej doby predĺžiť alebo obnoviť.

21/ V uvedenej veci neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia (v ktorom je výslovne upravené, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby), nakoľko oprávnený nepodal návrh na vykonanie exekúcie do 1 roka od zastavenia starej exekúcie (túto skutočnosť netvrdil ani nepreukazoval). Preto, ak aj bola vedená tzv. stará exekúcia trvajúca 5 rokov neúspešná (zastavená), jej právoplatným skončením uplynula premlčacia doba nároku priznaného exekučným titulom a k jej predĺženiu nedošlo. S ohľadom na okamih nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu (15.01.2015), premlčaciu dobu stanovenú ustanovením zákona o zdravotnom poistení (3 roky od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia), ktorá uplynula najneskôr rozhodnutím o zastavení exekúcie EX 739/2015 (v roku 2020) a

okamih doručenia návrhu na vykonanie exekúcie tunajšiemu exekučnému súdu (21.06.2023), je nutné konštatovať, že nárok vymáhaný exekučným titulom bol už v čase začatia tohto exekučného konania premlčaný.

22/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody sudca sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa zamietol.

23/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

24/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku má povinný voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

25/ Podľa prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

26/ Povinný si v súvislosti s konaním o tejto sťažnosti (vyjadrenie k sťažnosti) uplatnil trovy právneho zastúpenia. Povinný bol v sťažnostnom konaní úspešný, preto mu sudca podľa Exekučného poriadku v spojení s , , , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal nárok na náhradu trov sťažnostného konania v celkovej výške 63,82 EUR. Ten pozostával z odmeny za jeden právny úkon vo výške 40,66 EUR (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 81,33 EUR počítanej z hodnoty sporu 1 813,07 EUR); 12,52 EUR ako režijný paušál za rok 2023 a 20% DPH (10,64 EUR), ktoré mu má nahradiť oprávnený, keďže mu zastavenie exekúcie možno pričítať (premlčacia doba vymáhať nárok priznaný exekučným titulom uplynula ešte pred začatím exekúcie a povinný sa premlčania dovolal vznesenou námietkou).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).