Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Ek-1479-2023.pdf
PDF · 135.34 KB
No categories available
32Ek/1479/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Lukáš Kovanič, advokát, IČO 42 320 704, so sídlom AK Kmeťova 24, 040 01 Košice o vymoženie 1813,07 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 30EX 497/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 30EX 497/23 podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 127,64 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce trovy exekúcie vo výške 36,- Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.06.2023 domáhal od povinného vymoženia 1813,07 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1443927213 zo dňa 19.12.2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice – okolie, č.k. 12D/270/2021-42 zo dňa 05.08.2021.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.06.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolf Dulina vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1479/2023 s európskym spisovým identifikačným číslom: D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 30EX 497/23.
3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 09.08.2023, podaným prostredníctvom právneho zástupcu a doručeným do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 09.08.2023 domáhal zastavenia exekúcie. Povinný v podaní uviedol, že v danom prípade nie je splnený základný predpoklad vedenia exekúcie voči konkrétnemu subjektu – a to existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu zaväzujúceho konkrétny subjekt – povinného na úhradu vymáhanej sumy. Povinný predovšetkým zvýrazňuje, že výkaz nedoplatkov č. 1443927213 mu nikdy nebol doručený, o jeho obsahu nemá vedomosť a nebol mu doručený dokonca ani s upovedomením o začatí exekúcie v tejto veci rovnako, ako mu nebol doručený ani návrh na vykonanie exekúcie. V každom prípade však
nespornou je skutočnosť, že predmetný výkaz nedoplatkov celkom určite nie je vydaný na meno, resp. osobu povinného. Rovnako nespornou je z uznesenia Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 05.08.2021, sp. zn. 12D/270/2021-42, Dnot 72/21 aj skutočnosť, že údajnú pohľadávku oprávneného (pobočka Trebišov) v inej výške 1.823,07 EUR na základe výkazu nedoplatkov č. 1443927213 dedičia neuznali. Žiadny takýto údajný dlh na povinného na základe uznesenia vydaného v dedičskom konaní neprešiel. Ako teda vyplýva z oprávneným označených exekučných titulov, ani jeden z nich na žiadnu povinnosť vymáhanú v tomto exekučnom konaní nezaväzuje povinného a exekúcia na ich základe vedená voči povinnému je nezákonná a musí byť zastavená. Uvedené potvrdzuje aj stabilná súdna prax najvyšších súdnych autorít, pričom povinný poukázal na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2016, sp. zn. Snj 39/2014 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2016, kedy zjednotil výklad v otázke kompetenčného konfliktu o prejednanie a rozhodnutie sporu o uspokojenie dlhu voči dedičovi vo vzťahu k poistnému na zdravotné poistenie, keď uzavrel, že: „Ak zdravotná poisťovňa, resp. postupník (§ 85g ods.1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) uplatňuje nárok na uhradenie dlhu poručiteľa na poistnom [§ 85g ods.2 písm. a) a b) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] a návrhom sa jeho splnenia domáha voči dedičovi, na rozhodnutie o takom návrhu je daná právomoc súdu v konaní podľa prvej až štvrtej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Súd sa v konaní o takom návrhu musí vysporiadať s otázkou, či návrhom uplatnený dlh poručiteľa je vymáhateľný, teda či voči nemu bol vydaný právoplatný výkaz nedoplatkov [§ 17a ods. 5 a 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov] alebo právoplatný platobný výmer (§ 77a ods. 8, § 85h ods.3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)“. Povinný zároveň poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2019, sp. zn. 1KO/18/2019: „Na rozhodnutie o nároku na uhradenie dlhu poručiteľa na poistnom (§ 85g ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 581/2004 Z. z o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorého splnenia sa zdravotná poisťovňa domáha voči dedičovi, je daná právomoc súdu v konaní podľa Civilného sporového poriadku.“ Na základe uvedeného je povinný preto toho názoru, že výkaz nedoplatkov v spojení s uznesením vydaným v dedičskom konaní nie je a nemôže byť sám o sebe exekučným titulom voči dedičovi poistenca (poručiteľa) a už vôbec nie za situácie, že dedičia danú pohľadávku neuznali a dedičov na ich úhradu žiadne vykonateľné rozhodnutie nezaväzuje. Na ich základe má zdravotná poisťovňa možnosť uplatniť svoj údajný nárok len a výlučne v civilnom sporovom konaní, kde bude pred súdom skúmaná a dokazovaná aj prípadná právoplatnosť výkazu nedoplatkov vydanému voči poručiteľovi. Ako uzavrel Najvyšší súd SR v už citovanom zjednocujúcom stanovisku č. 36/2016, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že dedičia sú právnymi nástupcami poistenca ako subjektu verejného zdravotného poistenia. Napokon, tieto závery potvrdzuje a rešpektuje aj samotná obvyklá prax exekučného súdu – Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý v obdobných prípadoch návrhy na vykonanie exekúcie dokonca zamieta – napríklad rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica v skutkovo a právne obdobnom prípade totožného oprávneného zo dňa 11.12.2019, sp. zn. 56Ek/2141/2019 s tým, že „Výkaz nedoplatkov na zdravotnom poistení je vydaný na osobu poručiteľa (... ) a povinný nie je ani v jednom z predložených exekučných titulov zaviazaný uhradiť vymáhaný nárok oprávnenému.“
4. Odhliadnuc od už uvedených skutočností, ktoré samé o sebe znamenajú nutnosť zastavenia exekúcie povinný zároveň vznáša námietku premlčania práva zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné a vymáhať nárok na poistné v zmysle § 21 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Citujúc ust. § § 21 ods. 2 tohto zákona povinný ďalej uviedol, že podľa Upovedomenia výkaz nedoplatkov č. 1443927213 zo dňa 19.12.2014, nadobudol právoplatnosť dňa 15.01.2015 a v každom prípade sa tak právo oprávneného vymáhať poistné (hoci povinný opätovne zdôraznil, že mu predmetný výkaz nedoplatkov nikdy nebol doručený a nemá vedomosť o jeho obsahu) dávno premlčalo. Povinný zastáva názor, že vedenie tejto exekúcie je na prvý pohľad právne neudržateľné a zásadne rozporné s dlhodobo ustálenou a pre nižšie súdy záväznou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít SR, ktorá skutočnosť vedie k presvedčeniu, že poverenie súdnemu exekútorovi ani len nemalo byť vydané a exekúcia musí byť zastavená. Vzhľadom na závažnosť a právnu relevanciu dôvodov na
zastavenie exekúcie uvedených vyššie povinný ako fyzická osoba podáva týmto aj žiadosť o odklad exekúcie a vyhlasuje, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Vykonaním exekúcie (nepochybne ohrozujúcou základnú existenciu povinného) pred rozhodnutím o zastavení exekúcie by totiž mohol byť nezvratne zmarený význam a účinky podaného návrhu vzhľadom na nemožnosť navrátenia do pôvodného stavu v exekučnom konaní. Povinný zastáva názor, že je nevyhnutné spravodlivo zvážiť možnosti rozhodnutia súdu a pomerujúc riziko nepriaznivých následkov pre jednu aj druhú stranu sporu, keďže oprávnený je „veľký“ subjekt – dodávateľ podnikajúci v oblasti výkonu verejného zdravotného poistenia s tržbami pravidelne každoročne viac ako 3 miliardy EUR, ktorému zastavením exekúcie, resp. jej odkladom do času rozhodnutia o zastavení exekúcie žiadna ujma vzhľadom na pre neho zanedbateľnú výšku vymáhaného nároku nevznikne, naproti tomu povinný je nemajetnou fyzickou osobou, ktorá nevlastní žiaden relevantný majetok, pričom žiadne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ho na úhradu vymáhanej sumy nezaväzuje, jej prípadný vznik nespôsobil a vymáhaný nárok je preň likvidačný. Závažnosť tvrdení v návrhu na zastavenie exekúcie a charakter namietaných vád exekučného titulu a jeho rozporu s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít vedie k legitímnemu presvedčeniu o zákonnej nevyhnutnosti zastavenia exekúcie, a preto je podľa povinného namieste exekúciu zastaviť, resp. povoliť jej odklad do jej zastavenia. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje exekučnému súdu, aby v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. a), d), prípadne iné v spojení s ust. § 61l Exekučného poriadku exekúciu na podklade Exekučného titulu v celom rozsahu zastavil a povinnému priznal náhradu trov exekučného konania v plnom rozsahu. Súčasne povinný navrhuje, aby exekútor povolil odklad exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. d) do času právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o podanom návrhu na zastavenie exekúcie.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný ako dedič po povinnej G. B., posledne bytom C. XXX, XXX XX C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, bol dňa 12.01.2023 vyzvaný v zmysle ustanovenia § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ) na úhradu pohľadávky vo výške 1823,07 eura, nakoľko smrťou poručiteľky sa stal nositeľom práv a povinností, ktoré smrťou nezanikli a v zmysle § 470 OZ, ako dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol k celému dedičstvu. Povinný nadobudol dedičstvo po poručiteľke na základe uznesenia Okresného súdu Košice – okolie, č.k. 12D/270/2021-42, Dnot 72/21 zo dňa 05.08.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2021. Oprávnený ďalej uviedol, že dňa 03.02.2023 obdržal reakciu na výzvu zo dňa 12.01.2023 a to vyjadrenie v dedičskej veci podanú právnym zástupcom JUDr. Lukášom Kovaničom. V danom podaní bola okrem iného z opatrnosti vznesená námietka premlčania. Na základe uvedených skutočností, bola preverená možnosť akceptácie vznesenej námietky premlčania v súlade s § 21 zákona o ZP a bolo zistené, že predmetný VN bol vystavený v zákonnej lehote a bol aj v zákonnej lehote odstúpený na vymáhanie. Nakoľko premlčacie lehoty plynuli do dňa vystavenia VN a odo dňa právoplatnosti VN do dňa podania návrhu na exekúciu a počas trvania exekúcie do jej zastavenia premlčacia lehota spočívala, nebola námietka premlčania ku dňu spracovania odpovede t.j. k 06.02.2023 akceptovaná. Dedič bol prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 06.02.2023 vyzvaný na úhradu nedoplatku. Nakoľko pohľadávka nebola dedičom uhradená a nebola podaná ani žiadosť o splátkový kalendár, podal dňa 08.06.2023 návrh na vykonanie exekúcie na dediča. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 29.06.2023 poverenie a dňa 04.07.2023 mu bolo vo veci doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Na základe vyššie uvedeného oprávnený trvá na dôvodnosti podaného návrhu a na vykonaní súdnej exekúcie.
6. Súdny exekútor predložil súdu podanie povinného spolu s vyjadrením oprávneného dňa 22.08.2023. Súdny exekútor zároveň s predložením návrhu povinného na zastavenie exekúcie predložil doručenku preukazujúcu doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk dňa 26.07.2023. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky dňa 09.08.2023. Z uvedeného vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote.
7. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
9. Podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
10. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
17. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
18. Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
19. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v konaní o dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.
20. Podľa § 197 CMP súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis.
21. Podľa § 198 ods. 1 CMP ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada.
22. Podľa § 200 ods. 1 CMP na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.
23. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom positení“) povinnosť zaplatiť poistné, ktorá vznikla pred smrťou platiteľa poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) až c) alebo ods. 2, ak ide o fyzickú osobu, prechádza na dediča do výšky nadobudnutého dedičstva v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť poistné za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto právneho nástupcu. Zdravotná poisťovňa môže predpísať poistné dedičovi alebo právnemu nástupcovi výkazom nedoplatkov, pričom ustanovenia § 17a a 17b sa použijú primerane.
24. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods. 8, § 18 a § 19 ods. 9) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť [§ 9 ods. 7 písm. a), b) a e)] sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.
25. Podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.
26. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
27. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia príp. iného rozhodnutia alebo listiny v zmysle ust. § 45 ods. 2 Exekučného poriadku byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená.
28. Exekučný poriadok umožňuje povinnému v rámci exekučného konania uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
29. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že v predmetnej veci neexistuje právoplatný a vykonateľný exekučný titul zaväzujúci konkrétny subjekt (povinného) na úhradu vymáhanej sumy, keďže výkaz nedoplatkov nie je vydaný na meno, resp. osobu povinného, exekučný súd vo všeobecnosti uvádza, že pre označenie stavu, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Vykonanie exekúcie teda prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna legitimácia). V praxi však nemožno vylúčiť prechod povinnosti alebo práva na inú fyzickú alebo právnickú osobu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu).
30. Exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému dňa 21.06.2023. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia 1813,07 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1443927213 zo dňa 19.12.2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice – okolie, č.k. 12D/270/2021-42 zo dňa 05.08.2021. Je ďalej nesporné, že výkaz nedoplatkov priamo nezaväzuje povinného k povinnosti zaplatiť oprávnenému pohľadávku vyplývajúcu z neodvedeného preddavku na poistnom vo výške 1813,07 eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10 eur, ale táto povinnosť bola uložená právnemu predchodcovi povinného. Povinný sa však stal účastníkom konania vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe univerzálnej sukcesie, ktorej podkladom bolo uznesenie Okresného súdu Košice – okolie, č.k. 12D/270/2021-42 zo dňa 05.08.2021, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej všetok majetok, ktorý patrí do dedičstva nadobudol povinný. Z predmetného rozhodnutia ďalej vyplýva, že na základe prihlásenia pohľadávok oprávneným pod č. H. zo dňa 17.03.2021, pohľadávku oprávneného, ktorá mu vznikla na základe výkazu nedoplatkov č. 1443927213 zo dňa 19.12.2014 a ktorá predstavuje ku dňu smrti poručiteľky čiastku 1823,07 eur, dedičia neuznali.
31. V rámci konania o dedičstve koná a rozhoduje notár ako súdny komisár na základe poverenia súdu, ktorého úlohou je vykonať všetky potrebné úkony tak, aby boli splnené predpoklady pre skončenie konania. Ide predovšetkým o zistenie tých skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre vymedzenie okruhu oprávnených dedičov a zistenie rozsahu a stavu dedičstva po poručiteľovi. Za týmto účelom notár zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis, pričom pod pojmom majetok je potrebné rozumieť všetky aktíva a pod pojmom dlhy, je potrebné rozumieť všetky pasíva poručiteľa. Následne na základe súpisu aktív a pasív poručiteľa sa určí všeobecná hodnota majetku, výška dlhov a čistá hodnota dedičstva. Pri prejednaní dedičstva však môže dôjsť k spornosti ohľadom majetku, príp. dlhov poručiteľa v čoho dôsledku sa pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na sporné aktíva a pasíva neprihliada. Exekučný súd z rozhodnutia o dedičstve zistil, že dedičia neuznali pohľadávku oprávneného voči poručiteľke, ktorá predstavuje nedoplatok na zdravotnom poistení z nesplnenia zákonnej povinnosti platiť riadne a včas poistné na zdravotné poistenie za obdobie od 08/2011 do 12/2012 a ktorá vyplýva z výkazu nedoplatkov č. 1443927213 zo dňa 19.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.01.2015. Pokiaľ povinný v návrhu namieta, že výkaz nedoplatkov nie je vydaný na meno, resp. osobu povinného a zároveň, že pohľadávku oprávneného dedičia neuznali, exekučný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že Občiansky zákonník pri úprave dedičského práva vychádza zo zásady, že dedič, resp. dedičia nadobúdajú dedičstvo ipso iure a teda okamihom poručiteľovej smrti. Inak povedané, dedenie je založené na tom princípe, že majetok, majetkové práva a povinnosti poručiteľa prechádzajú na právnych nástupcov (dedičov) priamo zo zákona okamihom smrti poručiteľa. Týmto okamihom prechádza na dedičov nielen majetok poručiteľa, ale aj jeho dlhy za predpokladu, že smrťou poručiteľa nezanikli. Dedičia teda vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa, čím priamo zo zákona dochádza k zmene v osobe oprávneného, resp. zaviazaného subjektu v majetkovoprávnych vzťahoch. Dedič tak vstupuje do majetkových práv a povinností poručiteľa, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, či o záväzkoch poručiteľa má alebo nemá vedomosť. V záujme právnej istoty v rámci úpravy prechodu majetkových práv a povinností poručiteľa na dedičov sa v rámci dedenia uplatňuje princíp súdnej ingerencie čo znamená, že súd v konaní o dedičstve svojím rozhodnutím potvrdí to, kto nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu. Keďže v konaní o dedičstve došlo k schváleniu dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej povinný nadobudol poručiteľove aktíva v celosti bez povinnosti vzájomného vyporiadania medzi dedičmi, povinný sa tak stal jediným dedičom a vzhľadom k vyššie uvedenému má súd za to, že povinný priamo zo zákona okamihom poručiteľovej smrti nadobudol aj poručiteľove dlhy a teda zodpovedá za záväzok poručiteľa voči oprávnenému, ktorý vznikol z nedoplatku na poistnom verejného zdravotného poistenia (záväzok z exekučného titulu).
32. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že výkaz nedoplatkov v spojení s uznesením vydaným v dedičskom konaní nie je a nemôže byť sám o sebe exekučným titulom voči dedičovi poistenca (poručiteľa) a oprávnený má možnosť uplatniť svoj údajný nárok len a výlučne v civilnom sporovom konaní, pričom v tejto súvislosti poukázal na stanovisko správneho kolégia NS SR sp. zn. Snj 39/2014 z 26. apríla 2016 a uznesenie NS SR sp. zn.1KO/18/2019 z 3. decembra 2019, exekučný súd uvádza, že závery v nich uvedené nie je možné v predmetnej veci uplatniť. Povinnosť oprávneného domáhať sa splnenia dlhu poručiteľa na poistnom voči dedičovi v zmysle Civilného sporového poriadku je daná totiž len vtedy, ak tento dlh nebol poručiteľovi predpísaný právoplatným výkazom nedoplatkov alebo právoplatným platobným výmerom. Keďže v posudzovanej veci bol dlh voči poručiteľke priznaný právoplatným a vykonateľným výkazom nedoplatkov, v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie preto nemôžu obstáť tvrdenia povinného, že vedenie tejto exekúcie je právne neudržateľné a zásadne rozporné s dlhodobo ustálenou a pre nižšie súdy záväznou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít.
33. Súd sa v konaní ďalej zaoberal povinným vznesenou námietkou premlčania a k tejto uvádza nasledovné. Premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť ako dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.
34. Exekučný súd z obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie ustálil, že povinný v ňom namieta premlčanie, keď poukazuje na ust. § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že v oblasti právnej úpravy verejného zdravotného poistenia, ktorej podstatou je regulácia verejnoprávnych vzťahov, je vylúčené subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka, a teda pri posudzovaní premlčania je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona o zdravotnom poistení (§ 21) upravujúcich premlčanie v tejto oblasti. V zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, právo poisťovne na uplatnenie poistného sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa, kedy sa stalo poistné splatným. Pre úplnosť je potrebné zároveň poukázať na ust. § 21 ods. 2 predmetného zákona, v zmysle ktorého právo vymáhať poistné je považované za premlčané uplynutím troch rokov odo dňa, keď rozhodnutie o uložení povinnosti zaplatiť poistné nadobudlo právoplatnosť. Právna úprava premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia teda rozlišuje medzi právom na uplatnenie poistného a právom vymáhať poistné. Ide o rozdielnu terminológiu, keď v prvom prípade (právo na uplatnenie poistného) ide o právo vyrubiť poistné na základe výkazu nedoplatkov, ktorý je v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku exekučným titulom, a v druhom prípade (právo vymáhať poistné) ide o právo domáhať sa vymoženia pohľadávky zo zdravotného poistenia v rámci exekučného konania, a teda o právo podať návrh na vykonanie exekúcie na podklade výkazu nedoplatkov, ktorým bolo poistné vyrubené.
35. Exekučné konanie sa v prejednávanej veci začalo dňa 21.06.2023, kedy bol súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1443927213 zo dňa 19.12.2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice – okolie,
č.k. 12D/270/2021-42 zo dňa 05.08.2021. Uvedený výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.01.2015. Vzhľadom na deň začatia exekučného konania a deň právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, nemôže byť sporné, že došlo k premlčaniu práva oprávneného vymáhať nárok vyplývajúci z vyššie uvedeného výkazu nedoplatku voči povinnému, keďže oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
36. S poukazom na vyššie uvedené a skutočnosť, že došlo k premlčaniu pohľadávky priznanej exekučným titulom a povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania, čím právo oprávneného nezaniklo, avšak sa stalo voči povinnému nevymáhateľným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
37. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
38. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
40. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
41. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
42. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
43. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
44. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
45. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
46. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
47. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
48. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
49. Podľa § 21 ods. 1 prvá veta, vyhlášky č. 68/2017 Z. z Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
50. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
51. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
52. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie.
53. Povinný si v rámci návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na priznanie trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Povinný bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie zastúpený právnym zástupcom (advokátom) a bol v tomto konaní úspešný. Vzhľadom na to, vychádzajúc z predmetu exekučného konania (1813,07 Eur), aplikujúc ustanovenie § 199a ods. 2 a 199d ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, má povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia + podanie návrhu na zastavenie exekúcie) spolu vo výške 81,33 Eur + 2x režijný paušál (za rok 2023) vo výške 12,52 eur + 20% DPH vo výške 21,27 Eur. Vzhľadom na uvedené súd povinnému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 127,64 Eur, ktoré predstavujú dôvodne
vynaložené trovy v exekučnom konaní a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Nakoľko oprávnený v konaní úspešný nebol a súd exekúciu zastavil, oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
54. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku. V predmetnej veci súd exekúciu zastavil a dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorá v čase jeho podania bola pohľadávkou premlčanou. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného teda spočíva v tom, že je výlučne na oprávnenom, kedy a či vôbec návrh na vykonanie exekúcie podá. Nakoľko ide o konanie, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, ktoré je vedené na vymoženie pohľadávky oprávneného, riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade, ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že povinný úspešne uplatnil námietku premlčania, je preto rizikom oprávneného. Je teda výlučne na rozhodnutí oprávneného či návrh na vykonanie exekúcie po zvážení tohto rizika podá alebo nie.
55. Súd vzhľadom na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote a súd vyhodnotil návrh ako dôvodný v dôsledku čoho exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 v spojení s § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z vo výške 30,- Eur. Nakoľko súdny exekútor je aj platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa v zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku hodnota paušálnych výdavkov o 20 % DPH, t.j. 6,- Eur.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že povinný preukázal, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekútora a povinnému náhradu trov exekučného konania, na ktorých náhradu zaviazal oprávneného nakoľko dôvod, pre ktorý súd exekúciu zastavil a teda, že došlo k premlčaniu pohľadávky priznanej exekučným titulom a povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania, čím právo oprávneného nezaniklo, avšak sa stalo voči povinnému nevymáhateľným, možno pričítať oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.