Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu I.. I. S., trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, zastúpeného JUDr. Dušanom Slávikom, advokátom a konateľom, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti: 1) V.. N. I., trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., 2) I.. G. S., trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., 3) I. I., trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., 4) V.. I. Q., trvale bytom Z. C., W. XXX/XX, XXX XX C., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. decembra 2019 Číslo: OU-PO-B na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa zákona o správnom konaní a o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej „“) v znení neskorších predpisov na základe odvolania V.. N. I. a I.. I. S., obaja zastúpení PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, preskúmal rozhodnutie Mesta Poprad č. XXXXX/XXXX/XXXX-OSP-Vo, HPar zo dňa 02. 07.2019 a podľa Správneho poriadku zamietol odvolanie a rozhodnutie Mesta Poprad potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesta Poprad, ktorý ako príslušný správny orgán podľa vydalo dňa 02.07.2019 rozhodnutie pod č. XXXXX/XXXX/XXXX-OSP-Vo, HPar, ktorým podľa a dodatočne povolilo zmenu stavby: „Prestavba rodinného domu“, s. č.: XXXX na Ul. D. v C. - D. na pozemku parc. KN-C XXX/X v k. ú. D., spočívajúce v rozdelení obytnej haly s kuchyňou na prvom nadzemnom podlaží na samostatnú kuchyňu a izbu - vnútorná zmena, v zmene obytného podkrovia na ustupujúce podlažie, odstránenie terasy v úrovni ustupujúceho podlažia, v realizácii 7 okenných otvorov na západnej fasáde a jedného okenného otvoru na východnej fasáde, v realizácii ďalšieho vnútorného schodiska z I. nadzemného podlažia na II. nadzemné podlažie, k zmene výšky stavby z 9,8 m na 9,5 m v úrovni hrebeňa pultovej strechy od +0,000=861,90 m n. m. (t. j. na úroveň I. nadzemného podlažia), pre stavebníka: I. I., D. XXXX/XX, XXX XX C. (ďalej len stavebník).

3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie odvolatelia, ktorí uvádzajú, že ako účastníci nemali možnosť vyjadriť sa k novým podkladom pre vydanie rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, keďže o tom, že stavebník zmenil projektovú dokumentáciu a to tak, že upustil od zámeru realizovať zateplenie stavby neboli oboznámení a taktiež neboli oboznámení s tým, že stavebník nebude realizovať dva okenné otvory v obvodovej stene rodinného domu s. č. XXXX, ktoré boli pozične postavené oproti obvodovej stene rodinného domu s. č. XXXX na parcele č. KN-C XXX/X k. ú. D.. Zároveň v odvolaní poukazujú na ustanovenie Stavebného poriadku, ako aj na ustanovenie a Správneho poriadku. Ďalej uvádzajú, že je v rozpore so zákonom výrok napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie , ktorý nebol dodržaný. Následne poukazujú takisto na to, že navrhovaná stavba je v rozpore s ustanovením vyhlášky č. Citujú ustanovenie tejto vyhlášky a zároveň cestou právneho zástupcu dopĺňajú predmetné odvolanie s poukazom na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre rozpor s Územným plánom mesta Poprad.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril stavebník vyjadrením z 21.08.2019 potom, ako stavebný úrad upovedomil listom zo dňa 07.08.2019 účastníkov konania o podanom odvolaní a vyzval ich v súlade s § 56 Správneho poriadku, aby sa v lehote 7 pracovných dní vyjadrili. Stavebník poukázal na celú genézu vývoja podania jeho žiadosti o dodatočné stavebné povolenie až po vydanie rozhodnutia zo dňa 02.07.2019.

5. Vzhľadom k tomu, že stavebný úrad o odvolaní nerozhodol, predložil spisový materiál odvolaciemu orgánu Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy. Tento preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a zistil nasledovný stav veci. Na základe výsledkov štátneho stavebného dohľadu na predmetnej stavbe stavebný úrad výzvou z 13.11.2017 vyzval stavebníka podľa v spojení s , aby v lehote do 60 dní odo dňa doručenia výzvy predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby „Prestavba rodinného domu“ s. č. XXXX na D. ulici v C. - D. na pozemku KN-C parc. č. XXX, k. ú. D. nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi a to projektovej dokumentácie, vytýčenia priestorovej polohy stavby oprávnenou fyzickou alebo právnickou osobou. Stavebník doručil 22.11.2017 stavebnému úradu protokol o vytýčení stavby oprávnenou osobou, ktorého prílohou je situácia vytýčenia predmetnej stavby, dňa 20.12.2017 doplnil 2x projektovú dokumentáciu z októbra 2017 vypracovanú oprávnenou osobou a dňa 05.01.2018 podal žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia stavby, ktorú dňa 22.01.2018 doplnil o projektovú dokumentáciu - zmenu projektu stavby 2x s posúdením súladu s územným plánom v bode A6 a situáciu 2x prehlásenie stavebného dozoru. Dňa 12.02.2018 stavebník doložil Geometrický plán č. X/XXXX na zameranie stavieb na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X, overený V.. H., Geometrický plán pod sp. zn.: K

6. Stavebný úrad podľa zo 07.03.2018 oznámil známym účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby a upustenie od ústneho pojednávania s tým, že predložené doklady a dokumentácia poskytujú dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Účastníkom konania zároveň v oznámení dal stavebný úrad v súlade s Správneho poriadku možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a to na stavebnom úrade. Dňa 12.03.2018 stavebník ešte doplnil sprievodnú a technickú správu k projektovej dokumentácii, ktorú do podateľne podal dňa 22.01.2018.

7. Dňa 19.03.2018 bol V.. N. I. ako účastníkovi konania poskytnutý za účelom nahliadnutia spis č. XXXX/XXXX a vyhotovená fotodokumentácia v rozsahu: Architektúra - zmena projektu stavby (celá dokumentácia), vypracovaná V.. I. Q. v januári 2018. Dňa 23.03.2018 bolo stavebnému úradu doručené vyjadrenie I. S. ako účastníka konania, v ktorom uvádza, že jeho súhlasné stanovisko v predchádzajúcom stavebnom konaní vychádzalo zo skutočnosti, že novovzniknutý fasádny múr na západnej strane stavby bude už so zateplením na hranici pozemku. Ďalej uviedol, že na západnej strane rodinného domu je umiestnených 8 nových okien, ktoré smerujú na jeho pozemok, terasu a 2 okná priamo do kuchyne a že s touto realizáciou nesúhlasí, nakoľko to považuje za výrazný zásah do súkromia podľa ustanovenia vyhlášky MŽP SR č. Zároveň uviedol, že počas výstavby došlo zo strany stavebníka opakovane k porušeniu vtedajšieho platného stavebného povolenia na rekonštrukciu rodinného domu a súčasne, že momentálne je rodinný

dom postavený multifunkčne a zámer suseda využívať túto stavbu na vlastné bývanie mu príde na nereálny. Dňa 23.03.2018 bolo stavebnému úradu doručené vyjadrenie V.. N. I., ako účastníka konania, v ktorom uviedol, že nie sú splnené podmienky, aby III. nadzemné podlažie bolo posudzované ako ustupujúce nadzemné podlažie, pretože jeho výmera by v takomto prípade nesmela presahovať 50 % výmery podlažia pod ním a súčasne, že tvrdenia stavebníka, že časť tohto nadzemného podlažia nebude využívať na balkón alebo terasu sú účelové. Ďalej uviedol, že stavba rodinného domu, ktorá je umiestnená na hranici pozemku, je v rozpore s ustanovením vyhlášky MŽP SR č. Poukázal zároveň na pôvodnú výšku novovzniknutého fasádneho múra maximálne 6 metrov, ku ktorej dal súhlas a teraz navrhovanú výšku 10 metrov a na zastavanú plochu nového rodinného domu oproti ploche pôvodného prestavovaného rodinného domu. Poukázal na to, že nie je technický možné uskutočniť finálne stavebné úpravy na fasáde (zateplenie a omietka) bez toho, aby došlo k prekročeniu hranice pozemku a tým k narušeniu súkromia. Zároveň nesúhlasil s umiestnením nového okna na východnej strane rodinného domu, čo je v rozpore s ustanovením vyhlášky. Takisto poukázal na to, že pri realizácii stavby stavebník umiestnil prípojky na inžinierske siete na jeho pozemku parc. č. XXX. Opakovane poukázal na porušenie pôvodného platného stavebného povolenia, na to, že podľa neho nejde o prestavbu rodinného domu podľa SP, ale o stavbu nového rodinného domu.

8. Nakoľko v konaní boli vznesené námietky, ktorých obsahom bol najmä nesúhlas priamych susedov s umiestnením okien na východnej a západnej fasáde rodinného domu v celkovom počte 8 kusov zrealizovaných v rozpore s právoplatným stavebným povolením vydaným Mestom Poprad z 23.01.2017, stavebný úrad opätovne výzvou z 08.06.2018 vyzval stavebníka v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1, aby k žiadosti o vydanie dodatočného povolenia predložil doklady a to podklad, z ktorého vyplýva, že zrealizované zmeny stavby rodinného domu nie sú v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Ako aj to, že spočívajúce zmeny najmä vo vytvorení nových okenných otvorov orientovaných na susedné pozemky vo vlastníctve podávateľa námietok sú v súlade s verejnými záujmami a tiež s požiadavkami uvedenými v , , vyhlášky MŽP SR č. , požiadavky týkajúce sa požiarnej bezpečnosti, požiadavky na zachovanie pohody bývania. Zároveň požiadavky na odstupy stavieb a k jednej z protiľahlých stien, východná fasáda rodinného domu č. XXXX, k. ú D. vo vlastníctve I.. G. S. a I..I. S. je umiestnené okno z obytnej miestnosti a že zrealizovaný okenný otvor na východnej fasáde rodinného domu stavebníka p. I. orientovaného na pozemok KN-C parc. č. XXX, k. ú. D. natrvalo neobmedzení užívanie susedného pozemku KN-C parc. č. XXX, k. ú. D. vo vlastníctve V.. N. I.. Ďalej má povinnosť predložiť zameranie elektrickej a plynovej prípojky, vrátane elektromerového rozvádzača a hlavného uzáveru plynu. Stavebné konanie bolo zároveň podľa prerušené s tým, že v prípade nedoručenia požadovaných podkladov stavebný úrad nariadi odstránenie stavby v zmysle .

9. Stavebník dňa 25.06.2018 predložil stavebnému úradu vyjadrenie k námietkam, v ktorom reagoval na námietky účastníkov konania. Dňa 26.06.2018 stavebník predložil stavebnému úradu projekt požiarnej ochrany v dvoch vyhotoveniach, dňa 27.06.2018 stavebný úrad zaslal stavebníkovi opomenuté námietky, ktoré v konaní vzniesli V.. N. I. a I.. I. S.. Dňa 15.08.2018 podal stavebník žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov, ktoré predložil dňa 03.09.2018 a to vyjadrenie Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Poprade z 20.08.2018, v ktorom súhlasil s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby bez pripomienok. Dňa 28.02.2019 stavebník predložil stavebnému úradu zmenu projektu stavby pre stavebné konanie „Prestavba rodinného domu“ súp. č. XXXX na D. ul. v C. - D. na pozemku parc. č. XXX, k. ú. D. v rozsahu dvoch vyhotovení sprievodnej správy, súhrnnej technickej správy a projektu.

10. Stavebný úrad následne podľa v spojení s oznámením zo 07.03.2019 oznámil začatie konania opomenutým dotknutým orgánom s tým, že vzhľadom na to, že podaná žiadosť s podkladmi a dokumentáciou poskytovala dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby, upustil podľa od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s upozornením na uvedené ustanovenie . Ďalej dňa 06.03.2019 zároveň oznámil, že v zmysle Stavebného poriadku doplnenie podkladov pre rozhodnutie a súčasne dal možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia tak, ako to určuje Správneho poriadku.

Dňa 07.03.2019 podal V.. N. I. ako účastník konania na stavebný úrad žiadosť o informácii vo veci rozhodnutia a zároveň dňa 20.03.2019 sa na stavebný úrad dostavil N.. S. G., právny zástupca účastníka konania V.. I. za účelom nahliadnutia do spisu č. XXXX/XXXX, ktorý mu bol predložený za účelom vyhotovenia fotokópií spisového materiálu na vlastné záznamové zariadenie - mobilný telefón. Prílohou záznamu o nazretí do spisu bolo aj plnomocenstvo. Dňa 26.03.2019 boli stavebnému úradu doručené námietky v listinnej aj elektronickej podobe právneho zástupcu účastníka konania V.. N. I. N.. G.. V podaných námietkach uvádza, že navrhovaná stavba je postavená na pozemku parc. č. KN-C XXX, ktorá je vo vlastníctve pána I. a to z dôvodu, že elektrická prípojka vedie po jeho pozemku. Ďalej uviedol, že navrhovaná stavba, ktorá zahŕňa okenný otvor v miestnosti práčovne na II. NP navrhovanej stavby predstavuje trvalé obmedzenie vlastníckeho práva p. I. vo vzťahu k jeho pozemkom. Stavba podľa neho je v rozpore s požiadavkami na zachovanie pohody bývania a súčasne v nadmernom rozsahu neprimeranom daným pomerom v území zasahuje do jeho vlastníckeho práva k jeho nehnuteľnostiam. Dňa 02.04.2019 boli stavebnému úradu doručené námietky právneho zástupca JUDr. G., ktorý zastupuje účastníka konania I.. I. S., v ktorých uvádza, že s umiestnením okenných otvorov navrhovanej stavby v smere k pozemku parc. č. KN-C XXX/X, k. ú. D. sa vytvára trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka tohto pozemku. Ďalej poukázal na to, že akýkoľvek otvor mu znemožňuje umiestniť na tomto pozemku porovnateľnú stavbu tak, ako ju uskutočnil stavebník a súčasne, že navrhovaná stavba zahŕňajúca okenné otvory z miestnosti kúpeľne, šatníka, schodísk na II. NP navrhovanej stavby a miestnosti telocvične na III. NP predstavuje trvalé obmedzenie vlastníckeho práva účastníka konania vo vzťahu k pozemku č. XXX/X, k. ú. D.. Ďalej poukázal na to, že navrhovaná stavba je podľa neho v rozpore s požiadavkami na zachovanie pohody bývania a súčasne v nadmernom rozsahu neprimeranom daným pomerom v území zasahuje do jeho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Citoval vyhlášky MŽP SR č. Navrhol žiadosť o dodatočné povolenie stavby zamietnuť tak, ako to navrhoval aj V.. I. a nariadiť odstránenie stavby.

11. Dňa 03.04.2019 sa na stavebný úrad dostavil stavebník za účelom nahliadnutia do spisu a dňa 15.04.2019 bol stavebnému úradu doručený list, v ktorom stavebník opisuje priebeh stavebného konania v predmetnej veci. K listu doložil fotokópiu Záznamu z 18.05.2016 z priebehu ústneho pojednávania vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Prestavba rodinného domu“, ako aj kópiu Stavebného povolenia z 23.01.2017 a kópiu Záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu z 15.12.2017.

12. Dňa 07.05.2019 bol stavebnému úradu doručený od právneho zástupcu účastníkov konania geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX na zameranie stavieb parc. č. XXX a parc. č. XXX/X. Dňa 22.05.2019 bola stavebnému úradu doručená od stavebníka listina, v ktorej uvádza, že samostatné komínové teleso umiestnené na východnej časti rodinného domu bude slúžiť na odvetrávanie kuchynských priestorov. Zároveň 20.06.2019 doručil stavebník stavebnému úradu projekt požiarnej ochrany v dvoch vyhotoveniach.

13. Stavebný úrad posúdil predložené podklady, projektovú dokumentáciu a dňa 02.07.2019 vydal rozhodnutie č. XXXXX/XXXX/XXXX-OSP-Vo, HPar, ktorým podľa a dodatočne povolil zmenu stavby „Prestavba rodinného domu“ s. č. XXXX na D. ul. v C. - D., na pozemku parc. KN-C č. XXX/X v k. ú. D. s odôvodnením, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými , najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Okresný úrad, OVBP ako príslušný odvolací orgán preskúmal v súlade s Správneho poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že toto je potrebné potvrdiť. Zároveň sa vyjadril k všetkým odvolacím námietkam, ktoré boli uvedené v odvolaniach účastníkov konania. V prvom rade poukázal na to, že podľa platného Územného plánu mesta Poprad schváleného Uznesením mestského zastupiteľstva č. XX/XXXX v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Poprad č. X/XXXX dňa 02.02.1998 v znení jeho následných dodatkov, ide o stavbu nachádzajúcu sa v urbanistickom okrsku D - D., kde podľa grafickej časti územného plánu mesta a to výkresu č. 2 komplexný urbanistický návrh je navrhnuté využitie BR - plocha rodinných domov. Podľa záväznej časti územného plánu stavba môže mať počet nadzemných podlaží do 2 NP+P, max výška stavby 12 metrov. Označenie P určuje, že ide o podkrovie alebo ustupujúce podlažie. V danom prípade stavba má výšku 9,50 m, dve nadzemné podlažia a jedno ustupujúce podlažie (plocha menej ako 50 % z 2. NP podlažia). Vychádzajúc z uvedeného dodatočne

povoľovaná zmena stavby je v súlade s platným a záväzným územným plánom mesta Poprad. Zároveň sa vyjadril k odstupom stavieb podľa vyhlášky MŽP SR č. s poukazom na to, že v danom prípade v protiľahlých častiach stien k stavbám oboch odvolateľov sú umiestnené okná, ktoré nie sú oknami z obytných miestností, s výškou parapetu na ustupujúcom podlaží 1,70 m, na II. NP 1,80 m a 2,40 m. Takto umiestnené okná z miestností, ktoré nie sú obytnými, vyhovujú kritériám uvedenej vyhlášky MŽP SR č. K posúdeniu odstupu stavieb žalovaný uviedol, že spisový materiál obsahuje vyjadrenie Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Popradu a projekt požiarnej ochrany vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany.

14. Zároveň argumentoval žalovaný tým, že sa nemôže stotožniť s odvolateľmi v tom, že nemali možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, nakoľko z predloženého spisového materiálu je preukázané, že stavebný úrad im umožnil nahliadnuť do podkladov rozhodnutia tak, ako to ukladá ustanovenie § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní. Uvedenú možnosť odvolatelia ako účastníci využili osobne aj prostredníctvom právneho zástupcu, o čom je spísaný záznam a následkom čoho vznášali námietky a pripomienky. K nedostatku vo výroku rozhodnutia a neodôvodnenia námietok účastníkov konania žalovaný uviedol, že nezistil pochybenia stavebného úradu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. Čo sa týka odlišnosti stavby oproti územného rozhodnutiu, žalovaný uviedol, že konanie o dodatočnom povolení stavby je samostatným konaním, ku ktorému účastníci konania majú možnosť vznášať námietky a pripomienky, čo im bolo riadne umožnené a túto možnosť aj využili. Zmena stavby nerieši zmenu umiestnenia stavby oproti pôvodnému územnému rozhodnutiu, táto ostáva zachovaná. Zároveň argumentoval tým, že stavba je umiestnená na pozemku parc. č. KN-C XXX/X, k. ú. D., ktorý je vo vlastníctve stavebníka a žiadnou svojou časťou nezasahuje do susedných pozemkov, čo potvrdzuje Geometrický plán č. X/XXXX na zameranie stavieb. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu nebolo odvolacím orgánom zistené, aby povolenou zmenou stavby došlo k zhoršeniu pomerov v území oproti vydanému územnému rozhodnutiu ani stavebnému povoleniu. Ide o stavbu rodinného domu, ktorá svojim účelom užívania neprodukuje nadmerný hluk, prach, pach, ani nijakým iným spôsobom neohrozí životné prostredie nad mieru doterajších pomerov v území. Povoľovanou stavbou sa nemení jej účel užívania, nemení sa umiestnenie stavby na pozemku a výška stavby sa znižuje. K spôsobu užívania stavby uviedol, že podľa dokončenú stavbu, príp. jej časť spôsobilú na samotné užívanie, alebo tú časť, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať až na základe kolaudačného rozhodnutia. Stavebný úrad podmienkou č. 14 rozhodnutia zaviazal stavebníka kolaudáciou stavby. Na základe uvedeného žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.

Žalobné dôvody

15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania, ako aj vydať uznesenie o odklade vykonateľnosti vydaných rozhodnutí.

16. V žalobe poukázal na skutkový stav, teda na vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj na rozhodnutie žalovaného, ktoré na základe podaného odvolania zo strany tak žalobcu, ako aj ďalšieho účastníka konania V.. I. žalovaný ako odvolací orgán zamietol.

17. V žalobe žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia územným plánom, nedostatočné zistenie skutkového stavu, poukázal na vady v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj na nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia a zároveň poukázal na rozpor dodatočne povolenej stavby s ustanovením vyhlášky č.

18. Žalobca v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu argumentoval, že V.. I. požiadal o vykonanie geodetického zamerania III. nadzemného podlažia označeného ako tzv. ustúpené podlažie dodatočne povoľovanej stavby stavebníka I. I. s podozrením na to, že rozsah skutočnej realizácie stavby

sa výrazne odlišuje od projektovej dokumentácie. Prestavba rodinného domu s. č. XXXX na Ul. D. v C.

- D. je 195 m2 a zastavané III. nadzemné podlažie je 102 m2. Na základe uvedeného poukazuje žalobca na námietku V.. I. na rozpor s Územným plánom mesta Poprad. Územie, v ktorom je umiestnené dodatočne povoľovaná stavba, je v Územnom pláne mesta Poprad označené ako H Tabuľky priestorovej regulácie záväznej časti územného plánu sú určené, že v danom území možno umiestniť stavbu s najviac dvoma nadzemnými podlažiami s podkrovným, prípadne ustúpeným podlažím. Ustúpeným podlažím v zmysle bodu 4.1.7 STN 73 4301 v budove na bývanie sa rozumie posledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50% zastavanej plochy predchádzajúceho predposledného podlažia. Z tohto znenia Územného plánu mesta Poprad vychádzal vo svojom rozhodnutí nielen prvostupňový správny orgán, ale aj žalovaný. Porovnaním zistení z geodetického zamerania stavby, ktoré vykonal V.. I. Y. dňa 20.09.2019 s Územným plánom mesta Poprad, žalobca zistil a preukázal, že zastavaná plocha stavebníkom tvrdeného ustúpeného podlažia je o 4,5 m2 viac, ako je naviac prípustná plocha je ustúpené podlažie, teda 50 % zo 195 m2. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné posúdiť stavebnú konštrukciu ako stavebný objekt s troma nadzemnými podlažiami, ktorého umiestnenie je v danom území neprípustné a v rozpore so záväznou časťou Územného plánu mesta Poprad.

19. Čo sa týka nedostatočne zisteného skutkového stavu, žalobca poukázal na skutočnosť, že v súlade s ustanovením , ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia..., pričom z citovaného ustanovenia vyplýva, že dodatočné povolenie stavby musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, pričom stavebný úrad túto skutočnosť zisťuje ex officio, bez ohľadu na námietky účastníkov konania. Rozpor navrhovanej stavby s Územným plánom mesta Poprad už žalobca namietal v námietkach. Povinnosť posúdiť súlad dodatočne povoľovanej stavby s územnoplánovacími podkladmi si tak prvostupňový, ako aj následne odvolací orgán nesplnili, pretože túto podstatnú skutočnosť ani nezisťovali. Prvostupňový správny orgán s námietkou žalobcu sa zaoberal na 5. strane písomného vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia. Predložená projektová dokumentácia však nie je dôkazom o tom, ako je stavba v skutočnosti realizovaná, ale vyjadruje cieľový stav predpokladaný projektantom za podmienky, že stavebník bude aj skutočne realizovať stavbu podľa projektovej dokumentácie. Žalobca poukázal na to, že projektová dokumentácia nie je, ani nemôže byť dôkazom o rozsahu a vlastnostiach stavby uskutočnenej bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, v dôsledku čoho bolo povinnosťou stavebného úradu danú skutočnosť zisťovať bez ohľadu na námietky účastníkov konania. Z uvedených skutočností je zrejmé, že tak prvostupňový, ako aj následne odvolací orgán nedostatočne zistili skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Žalovaný ako odvolací orgán sa nijako nezaoberal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedeným odvolaním, ako aj doplnením odvolania z 02.10.2019. Žalobca pritom poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 , ako aj právo podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Pritom žalobca argumentoval poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR a , ako aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Ruiz Torija c/ a Španielsko z 9. decembra 1994.

20. Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky, žalobca podaným odvolaním namietal porušenie svojich procesných práv v konaní predchádzajúcom vydaniu prvostupňového rozhodnutia a podstata odvolacej námietky spočívala v tom, že stavebník dňa 06.06.2019 predložil stavebnému úradu upravenú projektovú dokumentáciu stavby a túto skutočnosť uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby aj stavebný úrad. V odôvodnení rozhodnutia citoval uvedenú skutočnosť, pričom žalobca v uvedenom odvolaní namietal, že k doplnenej projektovej dokumentácii predloženej stavebníkom dňa 06.06.2019, ako aj k ďalším záväzným stanoviskám záväzné stanovisko Okresného riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Poprade sa nemal možnosť vyjadriť, ako aj s jej obsahom náležite sa oboznámiť. Prvostupňový stavebný orgán totiž žalobcovi ako účastníkovi konania o zmene projektovej dokumentácie a tiež aj o doplnení podkladov účastníka konania neupovedomil. Žalobca poukázal pritom na ustanovenie Správneho poriadku a pokladá postup stavebného úradu za rozpor s ustanovením Správneho konania, ako aj za porušenie ustanovenia . Ďalej žalobca v žalobe argumentoval tým, že účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ďalej žalobca argumentoval tým, že až z napadnutého rozhodnutia sa účastník konania dozvedel, že stavebník upustil od zámeru realizovať

zateplenie stavby, ktoré vyžaduje zmenu projektovej dokumentácie navrhovanej stavby a tiež odborné posúdenie tepelnoizolačných vlastností stavby. V administratívnom spise je zhotovený tepelnoizolačný posudok V.. H. D., ktorý vychádzal z projektovej dokumentácie, v zmysle ktorej mala byť navrhovaná stavba zateplená z exteriérovej strany kontaktným zatepľovacím systémom na báze polystyrénu o hrúbke 30 mm. Tento posudok nebol nijako pozmenený, ani doplnený, hoci je zrejmé, že tepelnoizolačné vlastnosti stavby sa museli zhoršiť. Rovnako došlo k zmene týkajúcej sa okien v časti steny rodinného domu s. č. XXXX, ktorá je protiľahlou proti stene rodinného domu s. č. XXXX, parc. č. KN-C XXX/X k. ú. D.. Okrem zmeny projektovej dokumentácie stavebník predložil stavebnému úradu aj Záväzné stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Poprade. K týmto podkladom však účastník konania sa nemal možnosť vyjadriť, ako už uviedol. V danom prípade žalobca na dokreslenie skutkového stavu podotkol, že dodatočne povoľovaná stavba s. č. XXXX je umiestňovaná v mimoriadne stiesnených podmienkach, pričom svojou šírkou zaberá celý pozemok parc. č. XXXX/XX k. ú. D.. Zároveň argumentoval v tomto bode žaloby na súlad s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. z 16.06.2010, ako aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR , a . S ohľadom na citovanú judikatúru a uvedenú skutočnosti obsiahnuté v administratívnom spise je zrejmé, že prvostupňový orgán si nesplnil povinnosť v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

21. V ďalšom dôvode podanej žaloby a to k nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že v rozpore so zákonom a nezrozumiteľný je tiež výrok napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pričom podľa v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby, alebo nariadi úpravy už zrealizovanej stavby. Z obsahu vykonaného štátnej stavebného dohľadu možno zistiť, že stavebná činnosť bola stavebníkom zastavená v štádiu ukončenia strechy, pričom už táto časť bola rozporná so schválenou projektovou dokumentáciou. Vo výroku napadnutého rozhodnutia stavebný úrad uviedol len to, že námietkam účastníkov konania čiastočne vyhovel, pričom z takéhoto výroku nie je možné zistiť, akým autoritatívnym spôsobom bolo rozhodnuté o konkrétnych námietkach účastníkov konania vrátane žalobcu. Vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pre jeho nezrozumiteľnosť neodstránil ani žalovaný. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. , v ktorom vyslovil najvyšší súd právny názor, že vo výroku územného rozhodnutia o umiestnení stavby vydané podľa a treba uviesť, ktorým námietkam sa vyhovelo a ktorým sa nevyhovelo.

22. K rozporu dodatočne povolenej stavby s ustanovením vyhlášky č. ako poslednému žalobnému dôvodu žalobca uviedol, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia a následne rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, prečo správne orgány posúdili ako nedôvodnú námietku účastníka konania o tom, že navrhovaná stavba je v rozpore s ustanovením vyhlášky. Pritom z obsahu vznesenej námietky vyplývajú skutočnosti, ktoré je potrebné pokladať za rozporné so zákonom, hlavne čo sa týka umiestnení okenného otvoru v smere k pozemku parc. č. XXX k. ú. D.. Vytvorením okenného otvoru sa vytvára trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka tohto pozemku, teda účastníka konania, pretože okenný otvor mu znemožňuje umiestniť na tomto pozemku porovnateľnú stavbu tak, ako ju uskutočnil stavebník. Ide o rozpor s ustanovením vyhlášky. V danom bode žaloby žalobca argumentoval tým, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že v dôsledku realizácie stavebného otvoru navrhovanej stavby sa týmto postupom zamedzí rovnakej možnosti využitia pozemku žalobcu umiestniť stavbu na hranici pozemku v rozsahu celej priľahlej steny dodatočne povoľovanej stavby, čo je pri úzkych zastavaných pozemkoch v radovej zástavbe samozrejmé, aj v mestskej časti D. v C. obvyklé. Poukázal na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe . Žalobca dôvodil v žalobe tým, že prvostupňový stavebný úrad námietke žalobcu nevyhovel. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby len uviedol, že stavba bola umiestnená už právoplatným územným rozhodnutím. Žalovaný túto úvahu na základe podaného odvolania doplnil tiež záverom o tom, že dodatočným povolením stavby nedošlo v porovnaní s podmienkami v územnom rozhodnutí a následne stavebnom povolení k zhoršeniu pomerov v danom území. Takisto uviedol, že umiestnenie okien je v súlade s ustanovením vyhlášky č. , avšak bez bližšieho odôvodnenia rozhodnutia o konkrétnej námietke žalobcu. Porovnaním predmetu územného konania a konania o dodatočnom povolení stavby je zrejmé podľa žalobcu, že účastníci konania sa v územnom konaní vyjadrovali k stavbe,

ktorá bola odlišná od stavby, ktorá je predmetom dodatočného povolenia stavby. Odlišnosť sa týka nielen čo do priestorového usporiadania a iného usporiadania okenných otvorov zasahujúcich do súkromia žalobcu, ale aj vzhľadu stavby. V dôsledku tejto skutočnosti nie je možné na obsah právoplatného územného rozhodnutia prihliadať. Vyššie uvedený záver vyplýva z ustanovenia podľa žalobcu. Argumentoval ďalej tým, že okenný otvor smerujúci na pozemok parc. č. XXX k. ú. D. vo vlastníctve žalobcu nebol v projektovej dokumentácii schválenej v územnom konaní vôbec projektovaný. Jeho vytvorenie bez stavebného povolenia bolo posúdené štátnym stavebným dohľadom ako nezákonné. Žalobca preto preukázateľné nemohol v územnom ani následnom stavebnom konaní uplatniť námietku o tom, že umiestnením okenného otvoru sa trvale obmedzí využitie pozemku parc. č. XXX k. ú. D. na zastavanie obdobnou stavbou, ako to urobil stavebník. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že aj v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nezákonné. V rodinnom dome žalobu s. č. XXXX sa nachádzajú obytné miestnosti majúce okná orientované na pozemok parc. č. XXX k. ú. D. - parcele stavebníka, čo je v rozpore so zákonom. Ďalej v žalobe argumentoval žalobca odôvodnením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia s poukazom na obsah ustanovenia , ktorému žiadal vyhovieť.

III.

Vyjadrenie žalovaného

23. K včas podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 24.03.2020 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, ako aj návrh na odkladný účinok podanej žaloby.

IV.

Replika žalobcu k písomnému stanovisku žalovaného

24. K podanej žalobe sa vyjadril právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 13.05.2020, pričom zotrval na žalobných dôvodoch a navrhol rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

25. K podanej žalobe reagoval stavebník I. I. písomným stanoviskom zo dňa 18.11.2021, ktorý poukázal na celú genézu konania od roku 2015.

V.

Závery správneho súdu

26. Správny súd v zmysle príslušných ustanovení (ďalej len „“) postupoval pri preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.

27. Uznesením zo dňa 23.06.2020 pod sp. zn.: -61 rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na odkladný účinok.

28. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde

29. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

31. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

32. Predmetom preskúmania v danom konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorý dňa 10.12.2019 pod č. OU-PO-B ako príslušný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie Mesta Poprad zo dňa 02.07.2019 č. XXXXX/XXXX/XXXX-OSP-Vo, HPar potvrdil. Prvostupňový správny orgán podľa § 88 dodatočne povolil zmenu stavby „Prestavba rodinného domu“ s. č. XXXX na D. ulici v C. - D., na pozemku parc. KN-C XXX/X v k. ú. D. (podľa geometrického plánu č. X/XXXX úradne overeného Okresným úradom v Poprade, katastrálnym odborom pod č. K spočívajúce v rozdelení obytnej haly s kuchyňou na I. NP na samostatnú kuchyňu a izbu, v zmene obytného podkrovia na ustupujúce podlažie, odstránenie terasy v úrovni ustupujúceho podlažia, v realizácii 7 okenných otvorov na západnej fasáde a jedného okenného otvoru na východnej fasáde, v realizácii ďalšieho vnútorného schodiska z I. NP na II.NP, v zmene výšky stavby z 9,80 m na 9,50 m v úrovni hrebeňa pultovej strechy od +0,000 = 861,90 m n. m. (t. j. úroveň I. NP); pre stavebníka: I. I., bytom D. XXXX/XX, XXX XX C.. Stavba obsahuje jednu bytovú jednotku s nasledovným dispozičným členením. Na I.NP - obývacia izba, kuchyňa, šatník, komora, WC, kotolňa, zádverie, 2x schodisko, krytý priestor bez označenia vo výkrese, na II. NP - 5 izieb, kúpeľňa, 2x šatník, 2x chodba, práčovňa, WC, 2x schodisko, ustúpené podlažie - telocvičňa. Technické úpravy stavby: Zastavaná plocha (bez zmeny): 195,50 m2 Obytná plocha: 135,56 m2 Úžitková plocha: 212,28 m2 Obostavaný priestor: m3. Na dokončenie stavby stavebný úrad určil 15 podmienok a rozhodol o námietkach účastníkov konania.

33. Správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 30.11.2021. Z administratívneho spisu mal preukázané, že Mesto Poprad ako príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia začalo v súlade s ustanovením na základe výsledkov šetrenia štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 25.10.2017 na prestavbe rodinného domu s. č. XXXX na D. ulici v C. - D. podľa ustanovenia v spojení s ustanovením konanie o dodatočnom povolení stavby.

34. Zároveň stavebný úrad ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ale aj z obsahu rozhodnutia žalovaného vyzval stavebníka na podanie žiadosti o dodatočné povolenie zrealizovaných stavebných úprav na predmetnej stavbe, ako aj na predloženie listinných dôkazov. Ďalej stavebný úrad postupoval v zmysle príslušných ustanovení a to podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a zároveň oznámil dotknutým účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby „Prestavba rodinného domu“ s. č. XXXX na D. ulici v C. - D., na pozemku parc. KN-C XXX/X v k. ú. D., podľa upustil od ústneho pojednávania a obhliadky a účastníkom konania určil lehotu na uplatnenie námietok do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí predmetného konania a zároveň ich upozornil s poukazom na ustanovenie , že na neskoršie podané námietky nebude stavebný úrad prihliadať.

35. Ako ďalej mal súd preukázané z administratívneho spisu, stavebný úrad rozhodol rozhodnutím z 02.07.2019 a povolil zmenu stavby „Prestavba rodinného domu“ s. č. XXXX na D. ulici v C. - D., na pozemku parc. KN-C XXX/X, k. ú. D. stavebníkovi I. I.. Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolil už vykonané stavebné práce, resp. tie, ktoré sa majú na základe zmenenej projektovej dokumentácie vykonať a určil 15 podmienok na dokončenie stavby. V konaní o dodatočnom povolení stavby, ak sa nepreukáže rozpor s verejnými záujmami, alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. K odstráneniu stavby nedošlo, pretože stavebný úrad dospel na základe konania o dodatočnom povolení stavby k inému záveru a dodatočné povolenie stavby v zmysle príslušných ustanovení povolil.

36. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia až zákona. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia až . Podľa ustanovenia v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä: a) či dokumentácia spĺňa zastavacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať oprávnená osoba na uskutočňovaní stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do 15 dní po skončení výberového konania.

37. Podľa , ak stavebný úrad zistí, že stavba a bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa a podkladov predložených v stavebnom konaní.

38. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia , ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod.

39. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia je preukázanie skutočností, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými . Stavebný úrad i v konaní o dodatočnom povolení stavby musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide o námietky občianskoprávne alebo námietky územno-technického, prípadne stavebno-technického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi. Pritom môže dôjsť aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ustanovenie .

40. S poukazom na ustanovenie , ak nie je vyslovene ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

41. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). Zároveň správny súd argumentuje poukazom na ustanovenie §46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho poriadku).

42. Podľa názoru správneho súdu správne orgány obidvoch stupňov v konaní o dodatočnom povolení stavby náležite postupovali v intenciách citovaných právnych noriem. Vo veci zadovážil stavebný úrad skutkové podklady pre vydanie rozhodnutia a zistil skutočný stav veci, pričom zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom a preto správny súd žalobe nevyhovel. Správny súd dospel po preskúmaní veci v danom prípade k záveru, že na základe uvedených rozhodnutí prvostupňového stavebného úradu, ako aj žalovaného je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

43. Zákonodarca v upravuje postup vlastníka nepovolenej stavby a aj povinnosti a postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách, ako už súd konštatoval v bode 38 tohto rozsudku. V danom prípade I. I. preukázal, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, stavba súp. č. XXXX na pozemku KN-C č. XXX/X, k. ú. D.. V danej súvislosti správny súd argumentuje tým, že správny orgán v rámci svojej kompetencie, ktorú mu zveruje ako stavebnému úradu, má pri výkone verejnej moci dohliadať nad dodržiavaním nielen relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu, ale aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zo svojej pozície by mal zabraňovať svojou rozhodovacou činnosťou výkonu takých subjektívnych práv, ktoré by zasahovali do výkonu iného subjektu s rovnakým obsahom práv. Tak vzhľadom na uvedené považuje správny súd námietku vznesenú žalobcom v správnom konaní, čo sa týka preukázania verejného záujmu za nedôvodnú, nakoľko preukázanie verejného záujmu v danej veci zo strany správnych orgánov sa súdu javí ako dostatočné. Podľa správneho súdu správne orgány preukázali, že ďalšia existencia dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Pokiaľ žalobca počas celého správneho konania argumentoval námietkami ohľadom nepreukázania verejného záujmu, ako aj poukazom na to, že stavebník dostatočným spôsobom nepreukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, správne stavebný úrad dodatočné povolenie stavby v tomto prípade povolil, s čím sa stotožnil aj odvolací orgán

44. Z ustanovenia bezpochyby vyplýva, že ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určitej lehote, alebo sa na jej podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. V tomto prípade aj podľa názoru správneho súdu stavebný úrad postupoval správne a v súlade so zákonom, pretože dodatočné povolenie stavby v prospech stavebníka I. I. povolil. Z administratívneho spisu vyplývajú všetky skutočnosti, ktorými sa riadil tak stavebný úrad prvého stupňa, ako aj žalovaný po podaní odvolania. Čo sa týka argumentov žalobcu v predmetnej žalobe, že správny orgán upustil od ústneho pojednávania, účastníci konania nemali možnosť sa oboznámiť s dôkazmi v zmysle ustanovenia Stavebného konania, z obsahu administratívneho spisu, ako aj z úradných záznamov vykonaných stavebným úradom je táto námietka bezprostredne znegovaná, pretože z týchto úradných záznamov vyplýva, že tak žalobca, ako aj ďalší účastník konania V.. I. a nakoniec právny zástupca žalobcu JUDr. Dušan Slávik nazerali do spisu, z tohto si robili výpisy prostredníctvom mobilného telefónu a na základe týchto nazretí do spisu mali vedomosť o tom, čo všetko stavebník do spisu stavebnému úradu predložil. Čo sa týka verejného záujmu, v tejto súvislosti nesporne sa rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, všeobecne záväznými nariadeniami, záväznými časťami technických noriem a posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad. Stavebný úrad bez toho, aby sa zaoberal uvedenými námietkami, nemohol jednoducho dospieť k záveru, že dodatočné povolenie stavby je v rozpore s uvedenými záujmami. Na základe dokladov, ktoré predložil stavebník stavebný úrad dospel k tomuto záveru a vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré stavebník na základe žiadosti stavebného úradu k žiadosti o dodatočné povolenie stavby predložil.

45. Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky rozporu s Územným plánom mesta Poprad správny súd je toho názoru, že uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade s územným plánom tak, ako aj jeho záväznej

časti územného plánu sídelného útvaru Poprad, kde je predmetná lokalita definovaná ako zastavaná rodinnými domami. Podľa Územného plánu mesta Poprad platného a schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva č. XX/XXXX v znení neskorších zmien a doplnkov záväzná časť tohto územného plánu bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Poprad č. X/XXXX dňa 02.02.1998, pričom zmena stavby „Prestavba rodinného domu“ s. č. XXXX na D. ulici v C. - D., ktorá je predmetom preskúmania v danom konaní správnym súdom, sa nachádza v urbanistickom okrsku D D., kde podľa grafickej časti územného plánu mesta, konkrétne výkres č. 2 je komplexný urbanistický návrh na funkčné využitie BR-plocha rodinných domov. Ako vyplýva zo záväznej časti územného plánu stavba môže mať počet nadzemných podlaží do II. nadzemného podlažia + P, pričom maximálna výška stavby môže byť 12 m. Označenie P určuje v záväznej časti územného plánu, že ide o podkrovie alebo ustupujúce podlažie. Preto v danom prípade aj správny súd je toho názoru, že stavba, ktorá má výšku 9,5 m, 2 nadzemné podlažia a jedno ustupujúce podlažie, pričom plocha predstavuje menej ako 50 % z II. nadzemného podlažia. Ako mal ďalej správny súd preukázané, podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu bola okrem iného aj predložená projektová dokumentácia stavby overená v konaní stavebným úradom. S poukazom na ustanovenie uvedenú projektovú dokumentáciu vypracovala osoba projektanta, ktorý zodpovedá za zrealizovateľnosť predmetnej stavby. Staticky výpočet podľa uvedeného ustanovenia musí byť vypracovaný v takej forme, aby bol kontrolovateľný. Pritom projektant je povinný prizvať na vypracovanie časti územnoplánovacích podkladov, návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených projektantov, ak nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám. V tomto správny súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého na konanie o dodatočnom povolení stavby, ako už vyššie uviedol, sa primerane vzťahujú ustanovenia až . V zmysle príslušného ustanovenia stavebný úrad vo svojom rozhodnutí, ktoré bolo predmetom odvolania žalobcu, určil záväzné podmienky uskutočnenia stavby, ktoré je povinný stavebník dodržať pri jej realizácii. V uvedených záväzných podmienkach na dokončenie stavby stavebný úrad v počte 15 podmienok určil okrem iného podmienku, že stavbu je stavebník povinný dokončiť podľa dokumentácie overenej, v tomto konaní vyhotovenú V.. I. Q., autorizovaným stavebným inžinierom a že akékoľvek zmeny nesmú byť uskutočnené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. Ide o záväznú podmienku č. 1, ktorá je uvedená v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. V súlade s vydaným rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby žalovaný správne uviedol, že v súlade s ustanovením projektant zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie, ako aj za jeho realizovateľnosť. Takto vypracovaná projektová dokumentácia bola podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a vychádzajúc z predloženej a overenej projektovej dokumentácie mal aj správny súd za to, že zastavaná plocha II. nadzemného podlažia predstavuje 192,37 m2 a 50 % z tejto zastavanej plochy je 96,19 m2, čo podľa projektovej dokumentácie zastavaná plocha ustupujúceho podlažia predstavuje 95,52 m2, čo je 49,65 % zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia a to je menej ako 50 % zastavanej plochy podlažia nachádzajúceho sa pod ním, tzn. II. nadzemného podlažia. Preto s poukazom na uvedené dodatočne povolená zmena stavby je bezpochyby v súlade s platným a záväzným Územným plánom mesta Poprad a ustúpené podlažie nemožno posudzovať ako III. nadzemné podlažie. Žalovaný sa s uvedeným posúdením súladu dodatočne povoľovanej stavby s Územným plánom mesta Poprad vysporiadal a uvedené riadne odôvodnil v preskúmavanom rozhodnutí. Preto správny súd námietku žalobcu, v ktorej poukazuje na rozpor s Územným plánom mesta Poprad, čo sa týka dodatočného povolenia predmetnej stavby považuje za nedôvodnú. Zároveň správny súd v tejto súvislosti poukazuje na záväznú podmienku č. 14 rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, kde stavebný úrad zaviazal stavebníka, aby po ukončení stavby požiadal stavebný úrad o kolaudáciu stavby v zmysle príslušného ustanovenia .

46. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom vád v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj čo sa týka námietky rozporu dodatočne povolenej stavby s ustanovením vyhlášky MŽP SR č. , správny súd argumentuje tým, že s poukazom na obsah ustanovenia Správneho poriadku mal za preukázané, že stavebný úrad umožnil tak žalobcovi, ako aj ďalšiemu účastníkovi konania V.. I. nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Danú možnosť žalobca využil jednak osobne, ako aj prostredníctvom právneho zástupcu, o čom svedčia v administratívnom spise záznamy o nazretí do spisu. S dôrazom na ustanovenie MŽP SR č. , ktorou vyhláškou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických

požiadavkách na stavby užívané osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientáciu, stavba možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzenie užívanie susedného pozemku na určený účel. K uvedenej námietke zmeny týkajúcej sa okien z časti steny rodinného domu s. č.: XXXX, ktorá je protiľahlou voči stene rodinného domu s. č. XXXX na pozemku parc. č. KN-C č. XXX/X k.ú. D. podľa správneho súdu žalovaný správne v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v danom prípade v protiľahlých častiach stien okrem iného k stavbe žalobcu sú umiestnené okná, ktoré nie sú oknami z obytných miestností s výškou parapetu na ustupujúcom podlaží 1,70 m a na II. NP 1,80 m a 2,40 m. Podľa správneho súdu takto umiestnené okná z miestnosti, ktoré nie sú obytnými, vyhovujú kritériám uvedeného ustanovenia § 6 citovanej vyhlášky. Uvedenou skutočnosťou sa podľa správneho súdu dostatočne zaoberal stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí, pričom vymedzil, v čom spočíva zmena stavby, konkrétne prestavba rodinného domu s. č. XXXX, pokiaľ ide o okná, zmena spočíva v realizácii 7 okenných otvorov na zadnej fasáde a jedného okenného otvoru na východnej fasáde. Ide pritom o výrokovú časti, kde bolo presne uvedené, akým spôsobom došlo k realizácií zmeny stavby, na ktoré námietky žalobcu reagoval prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. Preto aj žalovaný poukázal na uvedenú skutočnosť, že vlastne povoľovanou zmenou stavby sa nemení jej účel užívania, nemení sa umiestnenie stavby na pozemku a výška stavby sa znížila z 9,8 na 9,5 m. S poukazom na tieto skutočnosti, ktoré sú obsahom rozhodnutia stavebného úradu, ako aj obsahom odôvodnenia žalovaného, preto správny súd argumentuje tým, že v napadnutom rozhodnutí sa stavba na pozemku stavebníka parc. KN-C č. XXX k. ú. D. v danom prípade neumiestňuje a vzhľadom na druh susedných pozemkov parc. č. KN-C XXX a č. XXX k. ú. D. vo vlastníctve žalobcu podľa toho, ako bude realizovaná zastavaná plocha, nádvorie a záhrada, námietka porušenia ustanovenia citovanej vyhlášky aj podľa správneho súdu nie je dôvodná. Ďalej správny súd pri tejto príležitosti argumentuje ustanovením , podľa ktorého konanie o dodatočnom povolení stavby je samostatným konaním s tým, že zmena stavby nerieši zmenu umiestnenia stavby oproti pôvodnému územnému konaniu, táto ostáva zachovaná. S poukazom na túto skutočnosť preto námietku žalobcu uvedenú ako vadu v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia k námietku rozporu dodatočného povolenia stavby s ustanovením citovanej vyhlášky považuje správny súd za nedôvodnú.

47. K námietke, že žalobca sa nemal možnosť oboznámiť s obsahom záväzného stanoviska Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Poprade zo dňa 20.08.2018, správny súd má za to, že tak žalovaný vo svojom rozhodnutí, ako aj prvostupňový správny orgán poukázali na to, že predmetné stanovisko predložil stavebník stavebnému úradu dňa 03.09.2018 a následne na to 08.03.2019, keď právny zástupca žalobcu nahliadol do spisu, uvedené stanovisko bolo obsahom administratívneho spisu a preto žalovaný správne argumentoval tým, že predmetná odvolacia námietka bola zo strany účastníka konania V.. I. nedôvodná. S uvedeným záverom sa stotožnil aj správny súd, pretože ide o námietku, ktorou sa zaoberal prvostupňový správny orgán, nakoľko stavebník upustil od zámeru realizovať zateplenie stavby, čo vlastne považoval žalovaný za skutočnosť, s ktorou nebol povinný sa vo svojom rozhodnutí zaoberať. Žalobca ako účastník konania namietal vo svojom vyjadrení z 22.03.2018, že nie je technicky možné uskutočniť dokončievacie stavebné práce na fasáde a to zateplenie, ako aj omietku bez toho, aby nedošlo k prekročeniu hranice pozemku a tým narušeniu jeho súkromia, pretože zateplenie o hrúbka 3 mm by zasahovalo po jej realizovaní do jeho vlastníckeho práva a teda do jeho pozemku. Následným upustením zo strany stavebníka od zateplenia stavby bolo preto v celom rozsahu vyhovené námietke, ktorú podal žalobca už počas konania o dodatočnom povolení stavby, preto sa s ňou tak stavebný úrad, ako aj žalovaný bližšie nezaoberali. V celom rozsahu bolo vyhovené námietky o presahu časti stavby na pozemok parc. KN-C č. XXX a č. XXX k. ú. D. vo vlastníctve žalobcu. Správny súd argumentuje ďalej tým, že považuje uvedenú žalobnú námietku za nedôvodnú, pretože s touto skutočnosťou sa zaoberal už stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a preto nebolo povinnosťou sa zaoberať predmetnou námietkou podanou v odvolaní žalobcom zo strany odvolacieho orgánu, teda žalovaného.

48. Čo sa týka žalobnej námietky zamedzenia rovnakej možnosti využitia pozemku žalobcu umiestniť stavbu na hranici pozemku v rozsahu celej priľahlej steny dodatočne povoľovanej stavby, správny súd má za to, že tak stavebný úrad, ako aj žalovaný posúdili podanú žiadosť stavebníka v súlade s príslušnými ustanoveniami a zaoberali sa predmetnou stavbou v spojení s Územným plánom mesta Poprad, pričom v prvom rade argumentovali pri dodatočnom povolení stavby hlavne tým, aby mali zabezpečené rovnaké možnosti pri stavbe, resp. zmene stavebného konania tak, ako došlo v prípade stavebníka I. I., rovnaké práva a rovnaké povinnosti všetci vlastníci predmetných pozemkov v

kat. území D., čo sa týka Územného plánu mesta Poprad, ktorým sú všetci vlastníci daných pozemkov viazaní. S poukazom na túto skutočnosť správny súd tak, ako žalovaný poukazuje v rozhodnutí na argumentáciu žalobcu, že toto rozhodnutie o umiestnení obecných otvorov mu bráni - znemožňuje na svojom pozemku zrealizovať porovnateľnú stavbu ako stavebník. Z toho podľa súdu vyplýva len jedno, to čo môže stavebný úrad dovoliť stavebníkovi, musí dovoliť aj jemu. Podľa názoru správneho súdu žalobca, ako aj ďalší účastník konania svoje povinnosti a práva neberú rovnakou mierou a to, čo vlastne môžu oni, nemôže si dovoliť stavebník, a to v súčasnej dobe považujú za porušenie zákona u stavebníka I. I.. Správny súd k tejto danej žalobnej námietke argumentuje tým, že tak, ako chce realizovať žalobca popri hranici pozemku v rozsahu celej priľahlej steny svoju stavbu, takisto realizuje danú stavbu aj stavebník, ktorý v súčasnej dobe má o to viac sťažené postavenie, že musí dodržať všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia a .

49. K ďalšej žalobnej námietke žalobcu ohľadom na nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúceho v porušení ustanovenia a správny súd argumentuje tým, že v zmysle ustanovenia v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už zrealizovanej stavby. Pritom poukazuje správny súd na celé znenie nielen samotného výroku rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby, ale poukazuje na všetkých 15 podmienok, ktoré určil stavebný úrad stavebníkovi, pričom stavebný úrad dodatočne môže stavbu alebo jej časť povoliť, len ak sa v konaní preukáže, že jej ďalšia existencia nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej vlastník, to znamená stavebník podá žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s predpísanou dokumentáciou. Ako vyplýva a ako už správny súd poukazoval v skoršom odôvodnení svojho rozsudku, stavebník podal dňa 05.01.2018 na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby v predmetnej veci s predpísanými náležitosťami a projektovou dokumentáciou s tým, že v konaní o dodatočnom povolení stavby sa podľa stavebných orgánov preukázalo, že táto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Stavebný úrad dodatočne povolil zmenu stavby „Prestavba rodinného domu“ s tým, že už vo výroku tohto rozhodnutia jednoznačne špecifikoval rozsah dodatočne povolených zmien, rozdelenie obytnej haly s kuchyňou na I. nadzemnom podlaží na samostatnú kuchyňu a izbu, ďalej zmenu obytného podkrovia na ustupujúce podlažie, ďalej odstránenie terasy v úrovni ustupujúceho podlažia, ako aj realizáciu 7 okenných otvorov na západnej fasáde a jedného okenného otvoru na východnej fasáde, ďalej realizáciu ďalšieho vnútorného schodiska z I. nadzemného podlažia na II. nadzemné podlažie, ako aj zmenu výšky stavby z 9,80 m na 9,50 m v úrovni hrebeňa pultovej strechy úroveň I. nadzemného podlažia, pritom z územného plánu vyplýva, že stavba môže byť zrealizovaná až do výšky 12 m. Z daného rozhodnutia, tzn. zo samotného výroku, ako aj určenia 15 podmienok na dokončenie stavby bezpochyby boli preukázané podmienky pre stavebníka, ktoré sú v zmysle príslušného ustanovenia, ktoré správny súd citoval a to ustanovenie záväzné. Preto správny súd považuje aj predmetnú žalobnú námietku žalobcu za nedôvodnú, pretože má za to, že stavebník vyhovel všetkým námietkam účastníkov konania.

50. Čo sa týka žalobnej námietky, že žalobca nemal ešte pred samotným vydaním rozhodnutia tepelnoizolačný posudok V.. H. D., k tomuto správne podľa názoru správneho súdu sa nevyjadroval jednak stavebný úrad, avšak ani žalovaný, pretože od samotného zateplenia dodatočne povolenej zmeny stavby stavebník I. I. upustil. Preto podľa názoru správneho súdu sa nemal k čomu stavebný úrad v rozhodnutí, ako aj žalovaný v rozhodnutí o odvolaní žalobcu vyjadriť.

51. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentoval, že sa nemal možnosť vyjadriť k zmeneným podmienkam, resp. k tomu, že bolo predložené záväzné stanovisko, toto súhlasné stanovisko okresného riaditeľstva bolo predložené už počas konania a tým, že stavebník predložil následne 03.09.2018 stavebnému úradu Vyjadrenie Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru zo dňa 20.08.2018, išlo o duplicitné predloženie vlastne tohto súhlasného stanoviska, ktoré už predkladal 26.06.2018, s ktorým sa žalobca, ako aj ďalší účastník konania mali možnosť oboznámiť a to ešte pred vydaním samotného rozhodnutia stavebného úradu. Čo sa týka ďalších žalobných námietok, uvedené považuje správny súd za nedôvodné, pretože sa k týmto vyjadroval žalovaný ako odvolací orgán.

52. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Citované

ustanovenie vyjadruje tzv. úplný apelačný (revízny) princíp odvolacieho konania, podľa ktorého odvolací orgán je oprávnený a zároveň povinný preskúmať postup prvostupňového správneho orgánu ako aj skutkový a právny základ napadnutého rozhodnutia z hľadiska správnosti a zákonnosti. Nie je pritom viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu ani dôvodmi uvedenými v odvolaní.

53. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy...

54. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutia musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

55. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutí musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

56. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

57. Správny súd vyššie uvedené námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a je toho názoru, že správne orgány postupovali podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a rozhodnutie odôvodnili tak, aby zodpovedali zákonným kritériám.

58. Na základe uvedených skutočností, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože je toho názoru, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, tieto boli následne náležite odôvodnené, takže sa stali preskúmateľnými a správne orgány dospeli k právnym záverom, ktoré vyslovili vo svojich rozhodnutiach na základe procesných podmienok, ktoré boli v dodatočnom povolení stavby splnené zo strany stavebníka konania potom, ako predložil doklady, na základe ktorých stavebný úrad vydal rozhodnutie dňa 02.07.2019.

59. Správny súd pri tejto príležitosti poukazuje na to, že stavebník I. I. realizáciu zmeny stavby svojho rodinného domu z dôvodu podaných námietok zo strany svojich susedov realizuje takto neúspešné od roku 2015, doteraz reagoval na námietky účastníkov konania, tieto akceptoval a zmeny realizácie stavby prispôsobuje týmto námietkam.

60. Na základe uvedeného správny súd žalobu zamietol s poukazom na dôvody, ktoré sú uvedené v rozhodnutiach tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného mal správny súd za to, že sa správne orgány vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu, ako aj ďalšieho účastníka konania, ktoré podávali počas celého konania o dodatočnom povolení stavby, ako aj následne v odvolacom konaní.

61. Čo sa týka doplnenia odvolania z 02.10.2019, na ktoré žalobca poukazuje aj v žalobných dôvodoch, správny súd musí argumentovať tým, že dôvody podaného odvolania, ktoré doplnil, sa týkali prakticky poukazu na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s Územným plánom mesta Poprad, na ktorý rozpor poukázal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu aj v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu. Neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa mal žalovaný ako odvolací orgán zvlášť zaoberať v rozhodnutí žalovaného o odvolaní.

62. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s ustanovením . Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože nevzhliadol dôvod na splnenie podmienky uvedenej v ustanovení .

63. Senát správneho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu ( v spojení s )..

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.