Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 24 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (30)6cf/362149.56fb1a.pdf
PDF · 151.44 KB
No categories available
4Sžo/10/2011
Najvyšší súd 4Sţo/10/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci
ţalobcu: Mgr. R. V., B., zastúpený: JUDr. I. Z., B., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra
SR, Prezídium Policajného zboru, Odbor Železničnej polície, Pribinova 2, 812 72
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 13/2009-PK zo dňa
18. júna 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
3S/168/2009-86 zo dňa 26. októbra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3S/168/2009-86 zo dňa 26. októbra 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie generálneho
riaditeľa Ţelezničnej polície č. 13/2009-PK zo dňa 18.6.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2
písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške
211,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu ţalobcu.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) potvrdil
rozhodnutie ţalovaného č. 13/2009-PK zo dňa 18.6.2009, ktorým ţalovaný zamietol
odvolanie ţalobcu a potvrdil personálny rozkaz správneho orgánu prvého stupňa č. 133/2009
zo dňa 24.2.2009, ktorým prepustil ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Ţelezničnej
polície.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, ţe konanie
o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru bolo vykonané na základe zákona a v jeho
medziach. Dôkazy, ktoré si ţalovaný zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania
ţalobcu boli získané na základe vlastného šetrenia zákonným spôsobom, pričom tieto dôkazy
boli správnymi orgánmi náleţite vyhodnotené a na ich základe bolo zistené, a po právnej
stránke správne kvalifikované protiprávne konanie ţalobcu, nezlučiteľné s postavením
príslušníka ţelezničnej polície. Spáchaním predmetného skutku, ktorým bolo zneuţitie
postavenia ako nadriadeného a to tým, ţe vydal pokyn podriadenému príslušníkovi OŢP
Bratislava npor. B., aby nasadol do sluţobného motorového vozidla Škoda Fabia č. X.
a následne s ďalšími dvoma príslušníkmi ţelezničnej polície sa odviezli k bliţšie neurčenému
reštauračnému zariadeniu v Bratislave, kde po vystúpení z vozidla ţalobca prikázal npor. B.,
aby vozidlo zaviezol späť a to aj napriek tomu, ţe nebol zapísaný v knihe prevádzky
sluţobného motorového vozidla ako oprávnená osoba na jeho riadenie. Neskôr o 20.00 hod.
mu ţalobca cez mobilný telefón prikázal, aby sa so sluţobným vozidlom preňho vrátil, čo
npor. B. následne vykonal v dôsledku čoho musel prerušiť sluţobný úkon, ktorý v tom čase
vykonával a odviezol ho späť na ţelezničnú stanicu Bratislava. Ţalobca upozornil npor. B., ţe
ak by sa niekto dotazoval, kde sú, aby povedal, ţe išli na krajskú prokuratúru.
V dôsledku tohto konania bol ţalobca prepustený a bol s ním skončený sluţobný
pomer podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Túto sankciu za porušenie
sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti nie je moţné stotoţňovať s trestnou zodpovednosťou
policajta. Základné predpoklady prepustenia policajta musia byť podľa krajského súdu
splnené v čase rozhodovania o ňom a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného
konania. Ţalobca svojim konaním porušil sluţobnú prísahu a povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov
štátnej sluţby.
K námietke ţalobcu, ţe mu nebola daná moţnosť vyjadriť sa k návrhu na jeho
prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka ţelezničnej polície, krajský súd uviedol,
ţe ţalovanému dňa 20.2.2009 bolo doručené písomné vyjadrenie ţalobcu k návrhu na jeho
prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka ţelezničnej polície a v tomto vyjadrení
nenavrhol ţiadne dôkazy, ktoré by mal správny orgán vykonať.
Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe personálny rozkaz o jeho prepustení nie je v súlade
s § 241 zákona 73/1998 Z.z., nakoľko na tomto absentuje podpis riaditeľa ObS-ŢP Trnava
túto nie je moţné povaţovať za opodstatnenú, nakoľko podľa ustanovenia § 266 ods.1, 3 a 4
uvedeného zákona rozhodnutie o prepustení sa oznamuje doručením odpisu. K námietke
nedodrţania zákonnej 60-dňovej lehoty pre rozhodnutie predmetnej veci tak, ako to upravuje
§ 243 ods. 2 zákona súd zistil, ţe v písomnom odvolaní ţalobcu zo dňa 9.3.2009 proti
personálnemu rozkazu predmetnú námietku nepredniesol a nebola ani predmetom
rozhodovania v danej veci. Námietku zmeškania lehoty ţalobca uviedol v písomnom odvolaní
proti personálnemu rozkazu zo dňa 27.1.2009, ktorým bol ţalobca odvolaný z funkcie
riaditeľa OŢP Bratislava a ustanovený do funkcie odborný inšpektor OdŢP Bratislava.
Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie
i postup ţalovaného bol z pohľadu ţalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko
námietky ţalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalobu v celom rozsahu
podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému
ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zastúpení advokátom včas
odvolanie.
V odvolaní namietal, ţe bol ako účastník konania vo veci sluţobného pomeru
v zmysle ust. § 231 nasl. zákona č. 77/1998 v znení neskorších predpisov oprávnený
nahliadať do spisov a taktieţ navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ţalovaný mu
však realizovať toto právo neumoţnil a z celého konania ţalovaného nevyplýva ţiadna
skutočnosť, ktorá by potvrdila, kedy sa konanie v zmysle § 235 zákona č. 73/1998 Z.z. vôbec
začalo, kedy bolo podanie na začatie konania doručené oprávnenému orgánu. Naopak
z konania a z návrhu na prepustenie ţalobcu jasne vyplýva, ţe takéto konanie vôbec
neprebehlo a ţalovaný mu bez začatia konania doručil návrh na prepustenie zo sluţobného
pomeru.
Ako ďalšiu námietku uviedol ţalobca, ţe návrh na prepustenie zo sluţobného pomeru
ţalobcu je totoţný po obsahovej stránke z uznesením o vznesení obvinenia, ktoré vypracovala
vojenská prokuratúra v SR.
V zmysle § 238 a zákona č. 73/1998 Z.z. ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej uţ
bolo právoplatne rozhodnuté je oprávnený orgán s týmto rozhodnutím viazaný. O zastavení
trestného stíhania voči ţalobcovi bol oprávnený orgán upovedomený a aj napriek tejto
skutočnosti v konaní o prepustenie ţalobcu pokračoval.
Podľa ţalobcu správny orgán porušil lehotu na rozhodnutie o odvolaní, ktorá v zmysle
§ 243 zákona č. 73/1998 Z.z. je stanovená na 60 dní a v prípade, ţe odvolací orgán rozhodol
o predĺţení lehoty mal o nej upovedomiť policajta, pričom v danom prípade o predĺţení
lehoty rozhodol odvolací orgán aţ po uplynutí riadnej 60 dňovej lehoty, čo zdôvodnil
potrebou spoľahlivého zistenia skutočného objektívneho stavu.
Ţalobca ďalej namietal, ţe mu bol doručený personálny rozkaz označený ako
výtlačok č. 7 riaditeľa obvodnej správy ţelezničnej polície o prepustení podľa § 192 ods. 1
písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., na ktorom absentuje podpis riaditeľa oblastnej správy
ţelezničnej polície a dátum, kedy bolo rozhodnutie doručené. Tvrdenie o neopodstatnenosti
tejto námietky krajským súdom v Bratislave nemení nič na skutočnosti, ţe odpis rozhodnutia
o prepustení by mal byť zhodný s originálom rozhodnutia, z čoho vyplýva, ţe na rozhodnutí,
ktoré bolo ţalobcovi doručené malo byť uvedené, ţe je to odpis a rozhodnutie malo byť
podpísané.
Vzhľadom na uvedené dôvody ţalobca ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a vec vráti ţalovanému
na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o náhrade trov konania v prospech ţalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá
OSP a následne potom ako bolo oznámenie o rozsudku vyvesené na úradnej tabuly súdu
a webovej stránke Najvyššieho súdu SR www.sud.subcourt.gov.sk, www.nsud.sk vyhlásil
vo veci rozsudok, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil podľa § 250j ods. 2
písm. e/ OSP tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie
z dôvodu, ţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, ţe personálnym rozkazom č. 133/2009 zo dňa
24.2.2009 riaditeľ oblastnej správy ţelezničnej polície Trnava prepustil podľa § 192 ods. 1
písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka ţelezničnej polície
a to z dôvodu, ţe svojim konaním porušil sluţobnú prísahu a povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov
štátnej sluţby. Správny orgán takto rozhodol, keď mal z preukázané, ţe počas sluţby dňa
12.1.2009 ţalobca ako riaditeľ OŢP dal pokyn podriadenému príslušníkovi OŢP Bratislava
npor. B., aby ho odviezol sluţobným motorovým vozidlom k bliţšie neurčenému
reštauračnému zariadeniu v Bratislave v blízkosti Zimného štadióna, kde po vystúpení
z vozidla, prikázal npor. B., aby vozidlo odviezol späť a to aj napriek tomu, ţe nebol zapísaný
v knihe prevádzky sluţobného motorového vozidla ako oprávnená osoba na jeho riadenie.
V ten istý deň o 20.00 hod. mu ţalobca cez mobilný telefón prikázal, aby sa so sluţobným
motorovým vozidlom preňho vrátil, čo npor. B. následne vykonal, v dôsledku čoho musel
prerušiť sluţobný úkon, ktorý v tom čase vykonával.
Poradná komisia generálneho riaditeľa ŢP zriadená podľa § 243 ods. 2 zákona
73/1998 Z.z. v senáte v rámci druhostupňového konania preskúmala podľa § 243 ods. 3
zákona 73/1998 Z.z. napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, doplnila
súvisiaci spisový materiál a po zhodnotení všetkých dôkazov a okolností prípadu dospela
k záveru, ţe rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového právneho
stavu. Na základe tohto záveru ţalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím rozhodnutie
o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru potvrdil a jeho odvolanie zamietol. Podľa § 244
ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb, alebo ktorými môţu byť práva a právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP).
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 233 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním
rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na tento účel je povinný
zaobstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia oprávnený orgán posudzuje rovnako
dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech
účastníka konania.
Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. účastníci konania majú právo nahliadať
do spisov, s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisky. Podľa ods. 3
citovaného zákonného ustanovenia oprávnený orgán môţe povoliť nahliadnuť do spisu aj
iným osobám, ak preukáţu právne dôvody svojej poţiadavky.
Podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými
moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je oprávnený
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Podľa § 263 zákona č. 73/1998 Z.z. ods. 1 zastúpenie vzniká na základe
plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Ako vyplýva z obsahu spisu ţalobca bol s návrhom na prepustenie zo sluţobného
pomeru, ktorý bol zdôvodnený dovtedy vykonanými zisteniami správneho orgánu,
oboznámený dňa 18.2.2009. k tomuto návrhu sa ţalobca vyjadril dňa 20.2.2009. Proti
rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa ţalobca odvolal prostredníctvom svojej právnej
zástupkyni, ktorá ho v konaní zastupovala na základe riadne udeleného plnomocenstva. Počas
odvolacieho konania právna zástupkyňa ţalobcu poţiadala konajúci správny orgán o moţnosť
nahliadnutia do spisu ţalobcu. Správny orgán právnej zástupkyni nahliadnutie do spisu
neumoţnil so zdôvodnením, ţe v ţiadosti neuviedla konkrétne dôvody k nahliadnutiu do spisu
a na základe nariadenia generálneho riaditeľa ŢP č. 25/2005 sa advokátovi alebo inému
zástupcovi, ktorého si policajt určil na zastupovanie v konaní pred súdom, umoţní nahliadnuť
do osobného spisu, vyhotoviť si výpisky alebo kópie z dokladov nachádzajúcich sa
v osobnom spise len na základe riadne odôvodnenej písomnej ţiadosti schválenej generálnym
riaditeľom ŢP.
Zákon č. 73/1998 Z.z. zakotvuje konkrétne procesné práva pre zákonom určený okruh
osôb, realizácia ktorých má oprávnenému orgánu pri tom, aby bol presne a úplne zistený
skutočný stav veci. Cieľom tejto úpravy je posilniť právo účastníka konania na informácie
týkajúce sa priebehu a výsledkov konania. Zmyslom vyuţitia tohto procesného práva
v priebehu správneho konania je predovšetkým prispieť k získaniu prehľadu o všetkých
doterajších úkonoch správneho orgánu tak, aby na základe poznatkov a podľa vlastnej úvahy
mohol účastník konania vyuţívať ďalšie procesné práva, predovšetkým právo navrhovať
dôkazy a doplnenie podkladov. Takéto zákonné právo môţe účastník konania a jeho právny
zástupca vyuţívať v ktoromkoľvek štádiu konania. Uplatňovať ho moţno vţdy voči
konajúcemu orgánu, u ktorého sa spis nachádza. V zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení je správny orgán povinný umoţniť realizovať procesné právo účastníka len čo o to
poţiada. Je nesporné, ţe z právneho významu zastupovania v konaní, keď v zmysle § 263
veta druhá zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti
priamo zastúpenému, sa oprávnenie týkajúce účastníka konania vzťahuje aj na jeho zástupcu.
Z tohto dôvodu sa ţalovaný správny orgán nemôţe odvolávať na nariadenie generálneho
riaditeľa ŢP č. 25/2005, ktorým zástupcovi, ktorého si policajt určil na zastupovanie v konaní
pred súdom, umoţní nahliadnuť do osobného spisu, len na základe riadne odôvodnenej
písomnej ţiadosti schválenej generálnym riaditeľom ŢP, nakoľko zástupca koná v mene
zastúpeného a odmietnutie ţiadosti účastníkovi konania o nahliadnutie do spisu by bolo
potrebné kvalifikovať ako porušenie jeho práva v zmysle citovaného zákona.
Ako vyplýva z ustanovenia § 237 zákona č. 73/1998 Z.z. odôvodnenosť poţiadavky
nazrieť do spisu by mal preukázať ţiadateľ vo svojej ţiadosti o nazretie do spisu iba
v prípade, ak sa jedná o iné osoby, ktoré preukáţu právne dôvody svojej poţiadavky.
V prejednávanom prípade je nesporné, ţe toto procesné pochybenie správneho orgánu malo
za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko v odvolacom konaní
trojčlenný senát poradnej komisie generálneho riaditeľa ŢP dňa 25.3.2009 poţiadal
generálneho riaditeľa ŢP o predĺţenie určenej lehoty na rozhodnutie vo veci, nakoľko
po prerokovaní senátom zistil, ţe prvostupňový orgán v danej veci nezabezpečil potrebné
dôkazy pre rozhodnutie vo veci, pričom je potrebné nahliadnuť do trestného spisu Vojenskej
obvodovej prokuratúry a zabezpečiť ďalšie potrebné dôkazné podklady, najmä úradné
záznamy policajtov, týkajúcich sa disciplinárneho prevedenia ţalobcu. Z tohto postupu
správneho orgánu vyplýva, ţe správny orgán zabezpečil ďalšie dôkazné prostriedky v konaní,
voči ktorým sa ţalobca nemal moţnosť brániť, nakoľko nebol o nich ţiadnym spôsobom
oboznámený a mohol sa o ich existencii a vlastne aj pouţití dozvedieť iba priamo
z druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu.
Z ohľadom na túto okolnosť je neumoţnenie nahliadnutia do spisu právnej zástupkyni
ţalobcu podstatnou vadou správneho konania, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie správneho
orgánu zrušiť, nakoľko účastníkovi konania v dôsledku toho, ţe nebolo dovolené nazrieť
do spisov bola sťaţená účinná obrana, a bolo porušené jeho právo stanovené v § 237 ods. 2
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave a rozhodnutie ţalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2
písm. e/ z toho dôvodu, ţe v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ostatnými dôvodmi odvolania ţalobcu
nestotoţnil, nakoľko námietka ţalobcu, ţe mu nebola daná moţnosť vyjadriť sa k návrhu
na jeho prepustenie zo sluţobného pomeru neobstojí, nakoľko návrh na prepustenie
zo sluţobného pomeru mu bol doručený 18.2.2009 a k nemu sa vyjadril písomne dňa
20.2.2009. Takisto predĺţenie zákonnej lehoty na rozhodnutie odvolaní bolo ţalobcovi cestou
jeho právnej zástupkyne oznámené dňa 18.5.2009. K námietke ţalobcu, ţe napriek tomu,
ţe bolo trestné stíhanie zastavené sa v konaní o prepustení ţalobcu pokračovalo, najvyšší súd
vychádzal z uţ v minulosti prijatého stanoviska, ţe správne personálne konanie o prepustení
zo sluţobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou
úpravou, pričom v konaní o prepustení zo sluţobného pomeru nemoţno vydanie rozhodnutia
viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činnom v trestnom konaní. Kým v konaní
o prepustení zo sluţobného pomeru stačí preukázanie porušenia sluţobnej prísahy, alebo
sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, ţe ponechanie v sluţobnom
pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, v trestnom konaní podmienkou
rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu,
alebo prečinu (právny názor NS SR 1 Sţo/152/2007).
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246 písm. c/ ods. 1 veta prvá OSP
a náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP. Z obsahu súdneho spisu ako aj
predloţenej špecifikácie trov právneho zastúpenia ţalobcu zo dňa 24.9.2009 súd zistil, ţe si
ţalobca uplatnil na náhradu tieto trovy konania: prevzatie a príprava veci, konzultácia
s klientom, podanie ţaloby o preskúmanie rozhodnutia o prepustení zo sluţobného pomeru,
pričom jeden úkon právnej pomoci predstavoval 53,49 Eur + 10,163 Eur DPH + 6,9 Eur
reţijný paušál, v celkovej sume 70,603 Eur za úkon, čo za tri úkony predstavuje spolu
211,80 Eur.
Trovy odvolacieho konania za právne zastupovanie uplatnené ţalobcom boli, ale ich
vyčíslenie súdu nebolo predloţené ani v lehote podľa § 151 ods. 1 OSP, súd preto postupoval
podľa § 151 ods. 2 a ţalobcovi priznal náhradu len za trovy vyplývajúce z obsahu súdneho
spisu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 23. marca 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková