Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/10/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci

ţalobcu: Mgr. R. V., B., zastúpený: JUDr. I. Z., B., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra

SR, Prezídium Policajného zboru, Odbor Železničnej polície, Pribinova 2, 812 72

Bratislava, v konaní o preskúmanie -PK zo dňa

18. júna 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-86 zo dňa 26. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -86 zo dňa 26. októbra 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie generálneho

riaditeľa Ţelezničnej polície č. 13/2009-PK zo dňa 18.6.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2

písm. e/ a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške

211,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu ţalobcu.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) potvrdil

rozhodnutie ţalovaného č. 13/2009-PK zo dňa 18.6.2009, ktorým ţalovaný zamietol

odvolanie ţalobcu a potvrdil personálny rozkaz správneho orgánu prvého stupňa č. 133/2009

zo dňa 24.2.2009, ktorým prepustil ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Ţelezničnej

polície.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, ţe konanie

o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru bolo vykonané na základe zákona a v jeho

medziach. Dôkazy, ktoré si ţalovaný zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania

ţalobcu boli získané na základe vlastného šetrenia zákonným spôsobom, pričom tieto dôkazy

boli správnymi orgánmi náleţite vyhodnotené a na ich základe bolo zistené, a po právnej

stránke správne kvalifikované protiprávne konanie ţalobcu, nezlučiteľné s postavením

príslušníka ţelezničnej polície. Spáchaním predmetného skutku, ktorým bolo zneuţitie

postavenia ako nadriadeného a to tým, ţe vydal pokyn podriadenému príslušníkovi OŢP

Bratislava npor. B., aby nasadol do sluţobného motorového vozidla Škoda Fabia č. X.

a následne s ďalšími dvoma príslušníkmi ţelezničnej polície sa odviezli k bliţšie neurčenému

reštauračnému zariadeniu v Bratislave, kde po vystúpení z vozidla ţalobca prikázal npor. B.,

aby vozidlo zaviezol späť a to aj napriek tomu, ţe nebol zapísaný v knihe prevádzky

sluţobného motorového vozidla ako oprávnená osoba na jeho riadenie. Neskôr o 20.00 hod.

mu ţalobca cez mobilný telefón prikázal, aby sa so sluţobným vozidlom preňho vrátil, čo

npor. B. následne vykonal v dôsledku čoho musel prerušiť sluţobný úkon, ktorý v tom čase

vykonával a odviezol ho späť na ţelezničnú stanicu Bratislava. Ţalobca upozornil npor. B., ţe

ak by sa niekto dotazoval, kde sú, aby povedal, ţe išli na krajskú prokuratúru.

V dôsledku tohto konania bol ţalobca prepustený a bol s ním skončený sluţobný

pomer podľa Túto sankciu za porušenie

sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti nie je moţné stotoţňovať s trestnou zodpovednosťou

policajta. Základné predpoklady prepustenia policajta musia byť podľa krajského súdu

splnené v čase rozhodovania o ňom a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného

konania. Ţalobca svojim konaním porušil sluţobnú prísahu a povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov

štátnej sluţby.

K námietke ţalobcu, ţe mu nebola daná moţnosť vyjadriť sa k návrhu na jeho

prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka ţelezničnej polície, krajský súd uviedol,

ţe ţalovanému dňa 20.2.2009 bolo doručené písomné vyjadrenie ţalobcu k návrhu na jeho

prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka ţelezničnej polície a v tomto vyjadrení

nenavrhol ţiadne dôkazy, ktoré by mal správny orgán vykonať.

Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe personálny rozkaz o jeho prepustení nie je v súlade

s zákona , nakoľko na tomto absentuje podpis riaditeľa ObS-ŢP Trnava

túto nie je moţné povaţovať za opodstatnenú, nakoľko podľa ustanovenia § 266 ods.1, 3 a 4

uvedeného zákona rozhodnutie o prepustení sa oznamuje doručením odpisu. K námietke

nedodrţania zákonnej 60-dňovej lehoty pre rozhodnutie predmetnej veci tak, ako to upravuje

§ 243 ods. 2 zákona súd zistil, ţe v písomnom odvolaní ţalobcu zo dňa 9.3.2009 proti

personálnemu rozkazu predmetnú námietku nepredniesol a nebola ani predmetom

rozhodovania v danej veci. Námietku zmeškania lehoty ţalobca uviedol v písomnom odvolaní

proti personálnemu rozkazu zo dňa 27.1.2009, ktorým bol ţalobca odvolaný z funkcie

riaditeľa OŢP Bratislava a ustanovený do funkcie odborný inšpektor OdŢP Bratislava.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie

i postup ţalovaného bol z pohľadu ţalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko

námietky ţalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalobu v celom rozsahu

podľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, ţe neúspešnému

ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zastúpení advokátom včas

odvolanie.

V odvolaní namietal, ţe bol ako účastník konania vo veci sluţobného pomeru

v zmysle ust. nasl. v znení neskorších predpisov oprávnený

nahliadať do spisov a taktieţ navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ţalovaný mu

však realizovať toto právo neumoţnil a z celého konania ţalovaného nevyplýva ţiadna

skutočnosť, ktorá by potvrdila, kedy sa konanie v zmysle vôbec

začalo, kedy bolo podanie na začatie konania doručené oprávnenému orgánu. Naopak

z konania a z návrhu na prepustenie ţalobcu jasne vyplýva, ţe takéto konanie vôbec

neprebehlo a ţalovaný mu bez začatia konania doručil návrh na prepustenie zo sluţobného

pomeru.

Ako ďalšiu námietku uviedol ţalobca, ţe návrh na prepustenie zo sluţobného pomeru

ţalobcu je totoţný po obsahovej stránke z uznesením o vznesení obvinenia, ktoré vypracovala

vojenská prokuratúra v SR.

V zmysle a ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej uţ

bolo právoplatne rozhodnuté je oprávnený orgán s týmto rozhodnutím viazaný. O zastavení

trestného stíhania voči ţalobcovi bol oprávnený orgán upovedomený a aj napriek tejto

skutočnosti v konaní o prepustenie ţalobcu pokračoval.

Podľa ţalobcu správny orgán porušil lehotu na rozhodnutie o odvolaní, ktorá v zmysle

je stanovená na 60 dní a v prípade, ţe odvolací orgán rozhodol

o predĺţení lehoty mal o nej upovedomiť policajta, pričom v danom prípade o predĺţení

lehoty rozhodol odvolací orgán aţ po uplynutí riadnej 60 dňovej lehoty, čo zdôvodnil

potrebou spoľahlivého zistenia skutočného objektívneho stavu.

Ţalobca ďalej namietal, ţe mu bol doručený personálny rozkaz označený ako

výtlačok č. 7 riaditeľa obvodnej správy ţelezničnej polície o prepustení podľa § 192 ods. 1

písm. e/ , na ktorom absentuje podpis riaditeľa oblastnej správy

ţelezničnej polície a dátum, kedy bolo rozhodnutie doručené. Tvrdenie o neopodstatnenosti

tejto námietky krajským súdom v Bratislave nemení nič na skutočnosti, ţe odpis rozhodnutia

o prepustení by mal byť zhodný s originálom rozhodnutia, z čoho vyplýva, ţe na rozhodnutí,

ktoré bolo ţalobcovi doručené malo byť uvedené, ţe je to odpis a rozhodnutie malo byť

podpísané.

Vzhľadom na uvedené dôvody ţalobca ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a vec vráti ţalovanému

na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o náhrade trov konania v prospech ţalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu

( , veta prvá ) postupom podľa veta prvá

a následne potom ako bolo oznámenie o rozsudku vyvesené na úradnej tabuly súdu

a webovej stránke Najvyššieho súdu SR www.sud.subcourt.gov.sk, www.nsud.sk vyhlásil

vo veci rozsudok, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil podľa § 250j ods. 2

písm. e/ tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie

z dôvodu, ţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, ţe personálnym rozkazom č. 133/2009 zo dňa

24.2.2009 riaditeľ oblastnej správy ţelezničnej polície Trnava prepustil podľa § 192 ods. 1

písm. e/ ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka ţelezničnej polície

a to z dôvodu, ţe svojim konaním porušil sluţobnú prísahu a povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov

štátnej sluţby. Správny orgán takto rozhodol, keď mal z preukázané, ţe počas sluţby dňa

12.1.2009 ţalobca ako riaditeľ OŢP dal pokyn podriadenému príslušníkovi OŢP Bratislava

npor. B., aby ho odviezol sluţobným motorovým vozidlom k bliţšie neurčenému

reštauračnému zariadeniu v Bratislave v blízkosti Zimného štadióna, kde po vystúpení

z vozidla, prikázal npor. B., aby vozidlo odviezol späť a to aj napriek tomu, ţe nebol zapísaný

v knihe prevádzky sluţobného motorového vozidla ako oprávnená osoba na jeho riadenie.

V ten istý deň o 20.00 hod. mu ţalobca cez mobilný telefón prikázal, aby sa so sluţobným

motorovým vozidlom preňho vrátil, čo npor. B. následne vykonal, v dôsledku čoho musel

prerušiť sluţobný úkon, ktorý v tom čase vykonával.

Poradná komisia generálneho riaditeľa ŢP zriadená podľa § 243 ods. 2 zákona

v senáte v rámci druhostupňového konania preskúmala podľa

zákona napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, doplnila

súvisiaci spisový materiál a po zhodnotení všetkých dôkazov a okolností prípadu dospela

k záveru, ţe rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového právneho

stavu. Na základe tohto záveru ţalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím rozhodnutie

o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru potvrdil a jeho odvolanie zamietol. Podľa § 244

ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami

správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie

rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb

alebo právnických osôb, alebo ktorými môţu byť práva a právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd

prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa oprávnený orgán postupuje pred vydaním

rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na tento účel je povinný

zaobstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia oprávnený orgán posudzuje rovnako

dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech

účastníka konania.

Podľa účastníci konania majú právo nahliadať

do spisov, s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisky. Podľa ods. 3

citovaného zákonného ustanovenia oprávnený orgán môţe povoliť nahliadnuť do spisu aj

iným osobám, ak preukáţu právne dôvody svojej poţiadavky.

Podľa za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými

moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je oprávnený

navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

Podľa ods. 1 zastúpenie vzniká na základe

plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia

vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Ako vyplýva z obsahu spisu ţalobca bol s návrhom na prepustenie zo sluţobného

pomeru, ktorý bol zdôvodnený dovtedy vykonanými zisteniami správneho orgánu,

oboznámený dňa 18.2.2009. k tomuto návrhu sa ţalobca vyjadril dňa 20.2.2009. Proti

rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa ţalobca odvolal prostredníctvom svojej právnej

zástupkyni, ktorá ho v konaní zastupovala na základe riadne udeleného plnomocenstva. Počas

odvolacieho konania právna zástupkyňa ţalobcu poţiadala konajúci správny orgán o moţnosť

nahliadnutia do spisu ţalobcu. Správny orgán právnej zástupkyni nahliadnutie do spisu

neumoţnil so zdôvodnením, ţe v ţiadosti neuviedla konkrétne dôvody k nahliadnutiu do spisu

a na základe nariadenia generálneho riaditeľa ŢP č. 25/2005 sa advokátovi alebo inému

zástupcovi, ktorého si policajt určil na zastupovanie v konaní pred súdom, umoţní nahliadnuť

do osobného spisu, vyhotoviť si výpisky alebo kópie z dokladov nachádzajúcich sa

v osobnom spise len na základe riadne odôvodnenej písomnej ţiadosti schválenej generálnym

riaditeľom ŢP.

zakotvuje konkrétne procesné práva pre zákonom určený okruh

osôb, realizácia ktorých má oprávnenému orgánu pri tom, aby bol presne a úplne zistený

skutočný stav veci. Cieľom tejto úpravy je posilniť právo účastníka konania na informácie

týkajúce sa priebehu a výsledkov konania. Zmyslom vyuţitia tohto procesného práva

v priebehu správneho konania je predovšetkým prispieť k získaniu prehľadu o všetkých

doterajších úkonoch správneho orgánu tak, aby na základe poznatkov a podľa vlastnej úvahy

mohol účastník konania vyuţívať ďalšie procesné práva, predovšetkým právo navrhovať

dôkazy a doplnenie podkladov. Takéto zákonné právo môţe účastník konania a jeho právny

zástupca vyuţívať v ktoromkoľvek štádiu konania. Uplatňovať ho moţno vţdy voči

konajúcemu orgánu, u ktorého sa spis nachádza. V zmysle vyššie citovaných zákonných

ustanovení je správny orgán povinný umoţniť realizovať procesné právo účastníka len čo o to

poţiada. Je nesporné, ţe z právneho významu zastupovania v konaní, keď v zmysle § 263

veta druhá zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti

priamo zastúpenému, sa oprávnenie týkajúce účastníka konania vzťahuje aj na jeho zástupcu.

Z tohto dôvodu sa ţalovaný správny orgán nemôţe odvolávať na nariadenie generálneho

riaditeľa ŢP č. 25/2005, ktorým zástupcovi, ktorého si policajt určil na zastupovanie v konaní

pred súdom, umoţní nahliadnuť do osobného spisu, len na základe riadne odôvodnenej

písomnej ţiadosti schválenej generálnym riaditeľom ŢP, nakoľko zástupca koná v mene

zastúpeného a odmietnutie ţiadosti účastníkovi konania o nahliadnutie do spisu by bolo

potrebné kvalifikovať ako porušenie jeho práva v zmysle citovaného zákona.

Ako vyplýva z ustanovenia odôvodnenosť poţiadavky

nazrieť do spisu by mal preukázať ţiadateľ vo svojej ţiadosti o nazretie do spisu iba

v prípade, ak sa jedná o iné osoby, ktoré preukáţu právne dôvody svojej poţiadavky.

V prejednávanom prípade je nesporné, ţe toto procesné pochybenie správneho orgánu malo

za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko v odvolacom konaní

trojčlenný senát poradnej komisie generálneho riaditeľa ŢP dňa 25.3.2009 poţiadal

generálneho riaditeľa ŢP o predĺţenie určenej lehoty na rozhodnutie vo veci, nakoľko

po prerokovaní senátom zistil, ţe prvostupňový orgán v danej veci nezabezpečil potrebné

dôkazy pre rozhodnutie vo veci, pričom je potrebné nahliadnuť do trestného spisu Vojenskej

obvodovej prokuratúry a zabezpečiť ďalšie potrebné dôkazné podklady, najmä úradné

záznamy policajtov, týkajúcich sa disciplinárneho prevedenia ţalobcu. Z tohto postupu

správneho orgánu vyplýva, ţe správny orgán zabezpečil ďalšie dôkazné prostriedky v konaní,

voči ktorým sa ţalobca nemal moţnosť brániť, nakoľko nebol o nich ţiadnym spôsobom

oboznámený a mohol sa o ich existencii a vlastne aj pouţití dozvedieť iba priamo

z druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu.

Z ohľadom na túto okolnosť je neumoţnenie nahliadnutia do spisu právnej zástupkyni

ţalobcu podstatnou vadou správneho konania, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie správneho

orgánu zrušiť, nakoľko účastníkovi konania v dôsledku toho, ţe nebolo dovolené nazrieť

do spisov bola sťaţená účinná obrana, a bolo porušené jeho právo stanovené v § 237 ods. 2

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave a rozhodnutie ţalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2

písm. e/ z toho dôvodu, ţe v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ostatnými dôvodmi odvolania ţalobcu

nestotoţnil, nakoľko námietka ţalobcu, ţe mu nebola daná moţnosť vyjadriť sa k návrhu

na jeho prepustenie zo sluţobného pomeru neobstojí, nakoľko návrh na prepustenie

zo sluţobného pomeru mu bol doručený 18.2.2009 a k nemu sa vyjadril písomne dňa

20.2.2009. Takisto predĺţenie zákonnej lehoty na rozhodnutie odvolaní bolo ţalobcovi cestou

jeho právnej zástupkyne oznámené dňa 18.5.2009. K námietke ţalobcu, ţe napriek tomu,

ţe bolo trestné stíhanie zastavené sa v konaní o prepustení ţalobcu pokračovalo, najvyšší súd

vychádzal z uţ v minulosti prijatého stanoviska, ţe správne personálne konanie o prepustení

zo sluţobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou

úpravou, pričom v konaní o prepustení zo sluţobného pomeru nemoţno vydanie rozhodnutia

viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činnom v trestnom konaní. Kým v konaní

o prepustení zo sluţobného pomeru stačí preukázanie porušenia sluţobnej prísahy, alebo

sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, ţe ponechanie v sluţobnom

pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, v trestnom konaní podmienkou

rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu,

alebo prečinu (právny názor NS SR ).

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa veta prvá

a náhradu trov konania podľa veta prvá . Z obsahu súdneho spisu ako aj

predloţenej špecifikácie trov právneho zastúpenia ţalobcu zo dňa 24.9.2009 súd zistil, ţe si

ţalobca uplatnil na náhradu tieto trovy konania: prevzatie a príprava veci, konzultácia

s klientom, podanie ţaloby o preskúmanie rozhodnutia o prepustení zo sluţobného pomeru,

pričom jeden úkon právnej pomoci predstavoval 53,49 Eur + 10,163 Eur DPH + 6,9 Eur

reţijný paušál, v celkovej sume 70,603 Eur za úkon, čo za tri úkony predstavuje spolu

211,80 Eur.

Trovy odvolacieho konania za právne zastupovanie uplatnené ţalobcom boli, ale ich

vyčíslenie súdu nebolo predloţené ani v lehote podľa , súd preto postupoval

podľa § 151 ods. 2 a ţalobcovi priznal náhradu len za trovy vyplývajúce z obsahu súdneho

spisu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 23. marca 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková