Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/224/2007

Zmenené rozhodnutím 5Co/22/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: V. O. K., a. s., U. X, K., IČO: XXXXXXXX proti žalovanej: M.. L. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. W. XXXX/XX, K.-V., právne zastúpenej: JUDr. Katarínou Kaňkovou, PhD., advokátkou so sídlom Hurbanova 81, Hlohovec, o zaplatenie 1.327,76 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 4C/224/2007-457 zo dňa 30.11.2021, takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v časti úrokov z omeškania a to v časti výroku I. čo do povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 398,30,- eur. II. Vo zvyšku výroku I. nad sumu 398,30.- eur mení rozsudok tak, že žalobu zamieta. III. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 40% o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00492736 proti žalovanej: M.. L. Č., G.. XX. XX. XXXX, E. K. M. W. XXXX/.XX, K.-V., právne zastúpenej: JUDr. Katarínou Kaňkovou, PhD., advokátkou so sídlom Hurbanova 81, Hlohovec, o zaplatenie 1.327,76 eur t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 1.327,76 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 05. 09. 2006 na Okresnom súde Bratislava IV domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť istinu vo výške 1.327,76 eur (40.000,- Sk) s príslušenstvom a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako chodkyňa v Bratislave spôsobila dňa 06. 09. 2004 v čase o 13.36 hod. škodu žalobcovi tak, že prechádzala Ružinovskú ulicu z pravej strany na ľavú cez koľajisko električiek smerom von z centra a do koľajiska električiek vstúpila v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala a došlo k zrážke s električkou č. 7113 linky č. 14/5, ktorú riadil vodič žalobcu U. P.. Podľa oznámenia o dopravnej nehode č. p.: ČVS-ORP-145/ODN-2004- II Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Okresný dopravný inšpektorát - oddelenie dopravných nehôd, Bratislava, vykonaným šetrením bolo zistené, že odporkyňa chodkyňa porušila ustanovenie , zák. č. 315/96 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, čím naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Odporkyňa proti rozhodnutiu o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV podala odvolanie. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave pod sp. zn. č. p. KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 04. 10. 2005 odvolanie odporkyne zamietol a rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV potvrdil. Toto rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 10. 2005 a vykonateľnosť dňa 07. 11. 2005. Žalobcovi na električke rozbitím predného okna vznikla škoda vo výške 47.474,- Sk (1.575,85 eur). Kooperativa poisťovňa, a. s. z havarijného poistenia škodu na električke uhradila okrem spoluúčasti 40.000,- Sk (1.327,76 eur). Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 01. 06. 2005 a 08. 06. 2006 za účelom vysporiadania škody, ale táto škodu nevysporiadala.

3. Podaním zo dňa 21. 05. 2007 žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne vzniesla námietku miestnej príslušnosti súdu z dôvodu, že žalovaná má trvalý pobyt na adrese J. XX, I. G. E..

4. Dňa 29. 05. 2007 bola vec postúpená Okresnému súdu Vranov nad Topľou ako súdu miestne príslušnému v zmysle a 85 (ďalej len ).

5. Súd vo veci pojednával dňa 02. 07. 2007, kde právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že v danom prípade je daná objektívna zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu podľa (ďalej len „“). Naviac poukázala na tú skutočnosť, že žalobca právne nezdôvodnil svoj nárok proti žalovanej a okrem toho poukázala na rozporuplnosť tvrdení vyplývajúcich zo spisu, ktorým bolo vykonávané šetrenie predmetnej dopravnej nehody, kde bolo iné tvrdenie znalca, iné tvrdenie v priebehu konania predtým ako bolo nariadené znalecké dokazovanie s tým, že naviac pokiaľ žalobca súdu predložil rozhodnutie o odvolaní poukázala na tú skutočnosť, že na Krajskom súde v Bratislave sa vedie konanie o preskúmanie správneho rozhodnutia pod sp. zn. a zatiaľ nemá vedomosť o tom v akom štádiu je toto konanie. Čo sa týka konaní vedených pod značkou na Okresnom súde Bratislava I a , v jednom prípade sa vedie konanie o náhradu škody z ublíženia na zdraví pokiaľ sa týka bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a v druhom prípade ide o konanie o náhradu škody v súvislosti s ostatnými nárokmi ako strata na zárobku počas PN aj ďalšie nároky, ktoré momentálne uviesť nevie. Zástupkyňa žalovanej uviedla, že navrhuje, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie ohľadom zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu.

6. Dňa 23. 11. 2007 vykonal Okresný súd Bratislava I, ako dožiadaný súd, výsluch žalobcu z ktorého vyplýva, že súdu boli predložené originály dokladov, ktoré však medzitým boli žalobcovi vrátené a boli z nich vyhotovené fotokópie. Žalobca zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uviedol aj v návrhu na začatie konania, na základe ktorých sa domáha náhrady škody a uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

7. Na otázku súdu právnej zástupkyni žalovanej, či žalovaná s návrhom súhlasí, právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože v predmetnej veci došlo viacerým pochybeniam. Poukazuje na to, že odporkyňa prechádzala cez prechod pre chodcov a absurdné je tvrdenie, že prechod pre chodcov sa prerušuje v úseku električkových koľají. Takýmto výkladom by chodcom bolo znemožnené vôbec prechádzať na druhú stranu cesty legálnym spôsobom, pretože úsek kde sa nachádzajú električkové koľaje nie je možné prejsť iným spôsobom. Poukazuje na to, že v konaní ohľadne stanovenia zodpovednosti bola odporkyňa uznaná za vinnú z predmetnej nehody pričom sa vychádzalo zo znaleckého posudku T.. C., ktorý pripustil viac variantov, avšak najzávažnejšiu skutočnosť obišiel. Keď na strane 8 znaleckého posudku uviedol, že z predložených materiálov nie je možné z technického hľadiska určiť prečo vodič električky použil v určitej vzdialenosti núdzové brzdy keď chodkyňa v okamihu ich použitia sa nachádzala mimo koľajiska. Túto skutočnosť uviedla preto, lebo žalovaná bola zbavená možnosti preukazovať dej, resp. ako k zrážke došlo, pretože na uvedenú nehodu si nepamätá. Postup znalca bol vyvrátený aj posudkom ústavu súdneho inžinierstva, ktoré doloží do spisu a súčasne uvádza aj to, že žalovaná prostredníctvom iného právneho zástupcu, ktorý ju zastupuje v trestnej veci podala návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia a vec nie je právoplatne skončená, toho času je na Najvyššom súde. Poukazuje na a ako aj na vyhlášku č. , že v prípade organizácie vykonávajúcej dopravu a takouto je aj žalobca ide o objektívnu zodpovednosť ak dôjde k dopravnej nehode, pričom z vyššie uvedených predpisov je zrejmé, že prednosť na prechode má vždy chodec a prevádzateľ motorového vozidla musí ísť takou rýchlosťou, aby na vzdialenosť na ktorú má rozhľad mohol bezpečne zastaviť. V mieste, kde došlo k dopravnej nehode, ide o rovný a prehľadný úsek, vodič odporkyňu videl a mohol vidieť z dostatočnej vzdialenosti a podľa jej názoru bol to práve vodič električky, ktorý nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu. Táto zodpovednosť je objektívna a môže sa jej zbaviť len v prípade, ak preukáže že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Toto úsilie nemožno vzťahovať na vodiča, ale objektívne na kohokoľvek, to znamená, že nikto na mieste vodiča nemohol tejto nehode zabrániť. Všetky tieto okolnosti sú dôvodom pre použitie ustanovenia a 441 , podľa ktorého odporkyňa aj keď by porušila a bola uznaná vinnou sa môže zbaviť zodpovednosti, respektíve môže jej byť znížená náhrada v podstate až na nulu, obdobne je to v prípade , ktorý hovorí o zavinení. Na otázku súdu či odporkyňa cestovala električkou a ako došlo k nehode právna zástupkyňa uviedla, že z obsahu celého spisu vyplýva, že žalovaná električkou necestovala a do pozornosti udáva, že k nehode došlo v čase okolo obeda v septembri a žalobca nezabezpečil v konaní žiadneho svedka nehody čo je takmer

vylúčené, nakoľko k nehode došlo pred nemocnicou a na zastávke električky. Na otázku súdu či má žalovaná uzavretú poistku na domácnosť s niektorou zo zmluvných poisťovní uvádza, že poistku majú uzavretú rodičia žalovanej s ktorými žije v spoločnej domácnosti v mieste trvalého bydliska a teda poistenie sa vzťahuje aj na ňu. Zakázala však poisťovni plniť nakoľko by sa tak zbavila možnosť domáhať sa náhrady.

8. Na pojednávaní dňa 21. 11. 2008 právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že z predložených listinných dôkazov čo sa týka samotnej výšky škody nie je zrejmé za akú cenu žalobca nadobudol sklo, tmel a všetky náležitosti čo sa týka materiálových nákladov. Taktiež uviedla, že je platcom DPH, to znamená tieto veci musel nakúpiť a DPH je odpočítateľnou položkou. Zatiaľ škodu nepreukázal, pretože túto škodu nemôže uplatňovať v takej výške ako ju uvádza sám. Je to nejaký ich vlastný doklad, ktorý v rámci vnútorného obehu vystavujú. DPMB náhradné diely museli nadobudnúť, nakúpiť a táto skutočnosť dodnes preukázaná nie je a nemala ju preukázanú ani spoločnosť Kooperativa, ktorá ju bola povinná skúmať už aj z toho dôvodu, že v poistnej zmluve jednou z podmienok je, že v prípade že poistený v tomto prípade DPMB nadobudol veci spolu s daňou z pridanej hodnoty, daň z pridanej hodnoty sa zo škody odpočítava a neuhrádza. Ani spoločnosť Kooperativa ani navrhovateľ v tomto konaní túto skutočnosť zatiaľ nepreukázal. Ďalej k samotnému právnemu základu uviedla, že podľa záverov správy a z rozhodnutí súdov v trestnom konaní, súdy potvrdili že vošla do jazdnej dráhy električky a tá pokuta, ktorá je bola uložená podľa zákona o cestnej premávke je v poriadku. Táto skutočnosť však pre výsledky tohto občianskoprávneho konania vôbec nie je rozhodujúca. Opäť poukázala na v ktorom sa uvádza že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, to znamená žalobcu, znáša ju pomerne, ak bola škoda zavinená výlučne nesie ju sám. Tu zákon hovorí vo vysvetlivkách k tomuto ustanoveniu dokonca toľko, že v konaní o náhradu škody musí súd úradnej povinnosti skúmať existenciu zavinenia samotného a to bez prípadnej námietky žalovaného. Poukazuje taktiež na súvislosť ustanovení paragrafu 428 , pretože škoda bola spôsobená nie osobitnou povahou prevádzky, ale okolnosťou ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Odporkyňa išla po prechode pre chodcov, to znamená, že vodič videl skupinu prechádzajúcich chodcov v dostatočnej vzdialenosti a bol takisto povinný urobiť opatrenia na to, aby zamedzil vzniku prípadnej škody. Na rovnom úseku mohol predvídať, že chodci môžu pokračovať v ceste ďalej a mal urobiť také opatrenia aby prípadnej škode zamedzil. Taktiež uviedla, že tu je potrebné skúmať či nikto iný by v tomto prípade nemohol zabrániť stretu so žalovanou a to aj pri vynaložení všetkého úsilia ktoré možno požadovať od vodiča električky, ale od kohokoľvek iného, ktorý by bol mohol riadiť takéto vozidlo. V tomto smere žiadala aj o nariadenie znaleckého dokazovania, pretože v tomto smere by mal znalec určiť či nikto na mieste vodiča by nemohol dopravnej nehode zabrániť. Záverom tejto veci uviedla, že súd by mal zvážiť aj možnosť upustenia od alebo aspoň zníženia náhrady škody podľa , pretože ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalovaná bola v čase úrazu veľmi mladá, chýba jej časť hlavy, ktorá bola vyoperovaná sama do invalidného dôchodku zatiaľ nechce ísť, mení zamestnania z toho dôvodu, že nie je schopná vydržať, trpí epileptickými záchvatmi ktoré sú stále častejšie a ten jej zdravotný nie je dobrý. Dôsledky sú veľmi závažné, preto žiada súd o zváženie možnosti zníženia následne podľa .

9. Zo spisu Krajského súdu Bratislava, sp. zn. vyplynulo, že potom čo bol rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bol zamietnutý návrh navrhovateľky - teraz žalovanej L. Č. na preskúmanie rozhodnutia žalovaného KR PZ KRP-P-203-DI-SK-2005 zo dňa 04. 10. 2005 a spolu s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 06. 2007, č. k. -43 po podaní opravného prostriedku, teda odvolania žalobkyňou proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Najvyšším súdom SR a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 05. 02. 2008, č. k. -55 bolo potvrdené uvedené rozhodnutie.

10. Z podania žalobcu zo dňa 12. 01. 2009, kde reagoval na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa 21. 11. 2008, vyplýva, že bola vystavená faktúra FV - 2003-313 zo dňa 20. 03. 2003 odberateľa Dopravný podnik Bratislava, a. s. a dodávateľa SKD TRADE, spol. s r. o. na čelné sklo „KOTAS“ v nadobúdacej hodnote 59.180,- Kč, t. j. 77.584,98 Sk, ďalej predložil objednávku č. 4500018529 zo dňa 11. 03. 2003, platobný príkaz zo dňa 09. 06. 2003 a likvidačný list zo dňa 20. 03. 2003. Ďalej žalobca poukázal na to, že na výmenu skla musel použiť špeciálnu lepiacu hmotu a to lep Teroson 310 ml v cene 529,27 Sk, lep Teroson 150 ml za 326,05 Sk, primer Teroson za 484,38 Sk, páska krycia za 96,- Sk, riedidlo C 6000 za 6,70 Sk, tmel sili. Čierny v cene 162,43 Sk, čím celkové náklady spolu s prácou predstavovali 47.474,- Sk, z čoho materiál činí 40.722,80 Sk a práca 6.751,50 Sk. Na základe likvidačného listu zo dňa 25.

05. 2005 poisťovňa uhradila 7.474,- Sk a spoluúčasť, ktorú poisťovňa nehradí predstavuje 40.000,- Sk, čo tvorí predmet sporu.

11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. vyplynulo, že v tomto konaní sa žalovaná ako žalobkyňa domáhala proti DPMB a. s., kde ako vedľajšia účastníčka vystupovala KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. náhrady škody v súvislosti s ublížením na zdraví (okrem bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré si uplatnila samostatnou žalobou) vo výške 106.318,- Sk a taktiež mesačne uhrádzať stratu na zárobku po skončení PN vo výške ustálenej súdom. Taktiež z tohto spisu vyplynulo, že podanie žalovanej v uvedenom konaní v pozícii žalobkyne o zaplatenie mesačnej straty na zárobku po skončení PN vo výške stanovenej súdom bolo odmietnuté.

12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. vyplynulo, že žalovaná sa ako žalobkyňa domáhala proti žalovanému v 1. rade DPMB, a. s. a voči žalovanému v 2. rade Kooperativa poisťovňa, a. s., bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 3.337.337,- Sk s úrokom z omeškania.

13. Na pojednávaní dňa 11. 08. 2009 právna zástupkyňa žalovanej zotrvala na svojich vyjadreniach a uviedla, že trvá na tom aby súd nariadil znalecké dokazovanie pre účely stanovenia miery účasti na dopravnej nehode žalobcu a žalovanej. Taktiež pokiaľ súd zváži navrhla aj znalecké dokazovanie na určenie výšky škody.

14. Vo vyjadrení zo dňa 12. 08. 2009 právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že má za to že podkladové materiály nepreukazujú to že navrhovateľ čelné sklo na električku, ktoré od dodávateľa SKD Trade s. r. o. obdržal ešte v marci 2003, teda rok a pol pred dopravnou nehodou, namontoval na poškodenú električku. Z predložených dokladov totiž nie je možné zistiť či materiál, ktorý mal údajne navrhovateľ na sklade bol skutočne použitý na opravu následkov dopravnej nehody. Výdajka, o ktorej žalobca tvrdí, že bola súčasťou vyúčtovania škody č. E 462/2004 doposiaľ žalovanej nebola predložená, a preto nemôže ani posúdiť správnosť predložených dokladov.

15. Vo vyjadrení zo dňa 11. 09. 2009 žalobca uviedol, že sa oboznámil s prednesmi právnej zástupkyne žalovanej a jej vyjadrenia považuje za nepravdivé a právnu kvalifikáciu podľa za nesprávnu. Právna zástupkyňa sa snaží zbytočnými návrhmi na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku len predlžovať súdny spor nielen o náhradu vecnej škody, ale aj v konaní o náhradu škody na zdraví, kde zastupuje poškodenú ako žalobkyňu. Doteraz boli všetky jej snahy o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku súdmi v Bratislave zamietnuté. Žalobca taktiež predložil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 26. 05. 2008 a 28. 02. 2007 v konaniach vedených na OS Bratislava I., ktoré žiada aby súd vyhodnotil ako listinné dôkazy predložené žalobcom. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na , že súd z úradnej moci je povinný skúmať mieru účasti. Zástupkyňa zrejme nepostrehla ustanovenia o povinnostiach účastníkov označovať dôkazy, pričom na neoznačené dôkazy súd neprihliada. K veci DPH žalobca uviedol, že žalovaná nie je evidovaná ako platca DPH a ide o náhradu škody, kde sa DPH musí uhrádzať. Čo sa týka objektívnej zodpovednosti, táto sa vzťahuje na škodu vzniknutú pri prevádzke dopravného prostriedku len na prepravované osoby, ktoré uzatvorili s dopravcom konkludentnú zmluvu o preprave. Objektívna zodpovednosť však neplatí pri zavinení nehody (konštatovanie orgánu štátnej správy na základe znaleckého posudku) iným účastníkom cestnej premávky, ktorým je aj chodec. Žalobca žiada aby súd pri posudzovaní zobral na vedomie, že žalobca preukázal vznik škody a jej výšku, že žalobca preukázal zavinenie žalovanej ako chodkyne na dopravnej nehode, že žalobca preukázal zavinenie žalovanej a príčinnú súvislosť medzi zavinením a vzniknutou škodou a že žalovaná nepreukázala ani čiastočné zavinenie žalobcu na vzniku dopravnej nehody, a preto žiada aby súd neakceptoval ďalšie nároky právnej zástupkyne žalovanej a túto zaviazal na náhradu škody v súlade s návrhom.

16. V podaní zo dňa 30. 10. 2009 právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že nemá žiadnu vedomosť, že by doposiaľ bol čo i len jeden návrh na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku zamietnutý, ba dokonca v dnešný deň súd vo veci , ktorá sa týka náhrady škody na zdraví z tej istej dopravnej nehody nariadil znalecké dokazovanie. V ďalšej časti žalobca uvádza, že žalovaná nie je evidovaná ako platca DPH a ide o náhradu škody, kde sa DPH musí účtovať. Žalobca však opomenul, že vykonal opravu v rámci prevádzkovej činnosti podniku a preto do tejto faktúry nemohol zaúčtovať DPH, pretože DPH by mohol zaúčtovať len v prípade, keby faktúru vystavil žalovanej. Keďže tak neučinil nemôže požadovať

DPH od žalovanej, pretože ju nevynaložil a pravdepodobne ani neúčtoval. Ďalšia právna konštrukcia žalobcu spočívajúca vo vyjadrení, že objektívna zodpovednosť neplatí pri zavinení dopravnej nehody iným účastníkom cestnej premávky, ktorým je chodec je zarážajúca už aj z toho dôvodu, že žalovaná v tomto konaní ani pri skúmaní objektívnej zodpovednosti nie je povinná preukazovať zavinenie žalobcu na vzniku dopravnej nehody, pretože zodpovednosť prevádzkovateľa dopravných prostriedkov zákon predpokladá a teda samotnou skutočnosťou, že došlo k dopravnej nehode medzi chodkyňou a právnickou osobou vykonávajúcou dopravu je daná zodpovednosť dopravcu, ktorej sa tento môže zbaviť podľa , ak preukáže že škode nemohol zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade je na žalobcovi a nie na žalovanej. Preto aj zákon ukladá súdom z úradnej povinnosti skúmať mieru zodpovednosti účastníkov za vznik dopravnej nehody. Už citované rozhodnutie Rc 15/2004 ktoré sa uvádza v tom istom komentári a je uvedené v judikatúre ustanovenia , kde sa uvádza, že pri strete vozidla s chodcom sa zodpovednosť za poškodenie vozidla posudzuje podľa paragrafu 420 a spoluzavinenie vodiča podľa , pričom zodpovednosť prevádzateľa vozidla, ktorým bola škoda spôsobená sa riadi ustanovením . Na základe vyššie uvedeného ako aj vzhľadom na skutočnosti, že Okresný súd Bratislava I nariadil znalecké dokazovanie, žiada, aby vo veci vedenej na tomto súde, súd počkal na závery znaleckého posudku na základe ktorého bude možné posúdiť mieru účasti na dopravnej nehode žalobcu a žalovanej a na základe toho potom rozhodol.

17. Uznesením zo dňa 07. 12. 2009, č. k. -135 súd ustanovil v konaní znalca z odboru cestná doprava, odvetvie Odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorému uložil, aby dal odpoveď na otázku v akej výške bola spôsobená škoda pri dopravnej nehode dňa 06. 09. 2004, pričom znalec má prihliadať na vykonané práce, spotrebovaný materiál, čas strávený pri predmetnej oprave a je potrebné sa vysporiadať s námietkami žalovanej.

18. Zo znaleckého posudku 1/2010 T.. V. C. vyplýva, že výška škody, ktorá bola spôsobená na dráhovom vozidle, električke typu K2S, interného čísla 7113, VIN: 164393 DPB a. s. dňa 06. 09. 2004 predstavuje bez DPH čiastku 43.440,- Sk (1.441,93 eur). Výška škody bola vyčíslená s prihliadnutím na dokladované nákupné ceny jednotlivého materiálu potrebného k výmene čelného skla prepočítavacie kurzy Sk a Kč k dátumom nákupu skla, prevedenia úhrady faktúry a vypracovanie vyúčtovania škody pre poisťovňu a tiež s prihliadnutím na vznesené námietky zástupkyne odporkyne ohľadom DPH. Pri stanovení časových noriem potrebných k výmene čelného skla predmetného dráhového vozidla znalec prihliadal k pripojenému rozpisu prác a popisu činnosti DPMB a. s. v porovnaní s výmenou rozmerovo obdobného lepeného čelného skla u cestného vozidla.

19. Na základe vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej k znaleckému posudku, že znalec nezisťoval cenu čelného skla ku dňu nehody, t. j. 06. 09. 2004, ale len prevzal doklad predložený žalobcom a taktiež právna zástupkyňa namietala aj cenu práce určenú znalcom, potrebu odpočítania poistného plnenia a posúdenie miery účasti, sa znalec vyjadril dňa 17. 03. 2010, pričom uviedol, že po prepočítaní ceny skla k dňu 06. 09. 2004 je cena 39.182,70 Sk, t. j. plus 64,72 Sk. Čo sa týka ceny práce a výkonov súvisiacich s výmenou čelného skla električky, boli stanovené úmerne a zodpovedajú technologickému postupu pri tejto oprave. Zníženie položky „vyrezávanie skla a oprava povrchu“ bolo vykonané z dôvodu účtovania neúmerného počtu NH s prihliadnutím na náročnosť tohto úkonu pri výmene. Časová norma bola stanovená v porovnaní s obdobným typom čelného skla pri výmene u malých nákladných vozidiel. Otázka odpočtu plnenia poisťovne od vypočítanej škody a tiež posúdenie miery účasti na dopravnej nehode neprináleží znalcovi.

20. Podaním zo dňa 14. 05. 2010 právna zástupkyňa žalovanej navrhla prerušiť konanie, nakoľko vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu ďalšieho znaleckého dokazovania a výsledok tohto dokazovania bude mať zásadný význam pre výsledok sporu.

21. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 18. 05. 2010 prerušil konanie v tejto veci do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. .

22. Uznesením zo dňa 09. 11. 2020, č. k. -351 Okresný súd Vranov nad Topľou pokračoval v konaní prerušenom uznesením zo dňa 18. 05. 2010.

23. Súd pripojil do spisu kópiu znaleckého posudku č. 9/2012 vyhotoveného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. z ktorého vyplynulo že z technického hľadiska žalovaná svojím pohybom po koľajovej dráhe vytvorila vodičovi električky náhlu prekážku. Náhlosť vytvorenej prekážky spočívala v tom, že vodič električky nemohol zabrániť zrážke s chodkyňou zastavením pred miestom zrážky ani pri jeho včasnej reakcii, ktorej výsledkom bolo intenzívne brzdenie núdzovou brzdou. Z technického hľadiska je možné reakciu vodiča električky považovať za včasnú, pretože na priečne premiestňovanie chodkyne po jej opätovnom vykročení začal reagovať ihneď ako mohol rozpoznať jeho začiatok ešte v priestore nástupného ostrovčeka.

24. K znaleckému posudku sa podaním zo dňa 07. 12. 2020 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný pre konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. , v ktorom si Žalovaná uplatňovala voči Žalobcovi zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. V tomto konaní konajúci súd, aj na podklade Znaleckého posudku, rozhodol, že žalobu zamieta. Proti tomuto rozhodnutiu Žalovaná podala odvolanie, napriek tomu, že znalecké dokazovanie jednoznačne preukázalo, že Žalobca ako prevádzkovateľ koľajového vozidla nemohol nehode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Zo Znaleckého posudku vyplýva, že vodič električky nemal možnosť kolízii so Žalovanou zabrániť, pretože táto mu svojim vstupom do jazdnej dráhy vytvorila prekážku z technického hľadiska náhlu, a tak ani intenzívnym brzdením nemal vodič električky možnosť zrážke so Žalovanou zabrániť. Zo znaleckého dokazovania ďalej vyplýva, že reakcia vodiča električky intenzívnym brzdením električky na chybné konanie Žalovanej ako chodkyne bola z časového hľadiska bez časového oneskorenia, bola technicky správna, čiže bola správna aj jeho technika jazdy, pretože to sú jej rozhodujúce atribúty - včasné reagovanie intenzívnym brzdením. Vodič električky si teda počínal správne nielen vo vzťahu k jeho povinnostiam ako vodiča vozidla, ale urobil všetko aj pre odvrátenie kolíznej situácie, ktorú nespôsobil on sám, ale ktorá bola vyvolaná výlučne chybne konajúcou Žalovanou ako chodkyňou. Z uvedeného vyplýva, že pre zabránenie nehody, a teda aj pre zabránenie vzniku škody bolo vynaložené všetko úsilie, ktoré bolo možné vyvinúť a aj napriek tomu ku kolízii muselo fyzikálne dôjsť. Takýto fyzikálny stav však navodila výlučne Žalovaná, čo je konštatované aj v rámci znaleckého dokazovanie, v rámci ktorého sa uvádza, že jedinou technickou príčinou tejto dopravnej nehody bolo nesprávne konanie chodkyne ako účastníčky cestnej premávky. Významnou okolnosťou je aj to, že k predmetnej dopravnej nehode nedošlo na vyznačenom priechode pre chodcov, ale na koľajisku električiek. Zo záverov Znaleckého posudku vyplýva, že aj keď znalec pripustil teoretickú možnosť odvrátenia dopravnej nehody, vodič električky reagoval tak, že nie je v reálnych možnostiach iného vodiča reagovať na nepredvídateľné správanie sa Žalobkyne ako chodkyne skôr. Zo Znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že technika jazdy vodiča električky bola správna. Vodič na Žalovanú reagoval včas, naopak Žalovaná vstúpila do koľajiska električiek v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody nedovoľovala. Žalovaná vytvorila vodičovi náhlu prekážku a práve ona mohla zo všetkých alternatív priebehu dopravnej nehody, vytvorených znalcom, predísť dopravnej nehode, ak by jej správanie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi. Kolíznu situáciu vytvorila Žalovaná, ktorá vošla na koľajisko v čase a za situácie, keď úplne zrejme nemohla cez jazdnú dráhu bezpečne prejsť. Z uvedeného dôvodu bola Žalovaná aj uznaná vinnou zo spáchania priestupku. V tomto smere poukazuje žalobca aj na právne hodnotenie konania Žalovanej, z ktorého vychádzal správny orgán pri rozhodovaní o priestupku, a ktoré bolo ako správne potvrdené tak rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave ako aj Najvyšším súdom SR vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-03 / DI-SK-2005: „Žalobkyňa bola povinná pred vstupom na električkové koľajisko presvedčiť sa či môže naň vstúpiť bez nebezpečenstva, a ak nesprávne vyhodnotila dopravnú situáciu na mieste a vošla do vozovky, čím donútila vodiča električky zmeniť rýchlosť jazdy, porušila všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ( a o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase spáchania priestupku). Svojim konaním bezprostredne ohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spôsobila dopravnú nehodu." Z vyššie uvedeného vyplýva, že znalecké dokazovanie jednoznačne preukázalo, že Žalobca ako prevádzkovateľ dotknutého koľajového vozidla nemohol nehode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. K dopravnej nehode teda došlo zavinením Žalovanej, pričom zavinenie Žalovanej bolo už niekoľkokrát vyslovené, a to v rámci: priestupkového konania na základe rozhodnutia ODI OR PZ BA IV, č. p.: ORP-P-546/DI-BCP-2005-IV zo dňa 26. 07. 2005 a rozhodnutia KDI KR PZ BA, č. p.: KRP-P-203/ DI-SK-2005 zo dňa 04. 10. 2005, ktoré boli potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. -33 zo dňa 27. 06. 2007 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR, č. k. zo dňa 05. 02. 2008; trestného konania na základe uznesenia OR PZ BA II, ČVS: ORP-145/ODN-2004-II zo dňa 01. 03. 2006; znaleckého dokazovania na základe Znaleckého posudku č. 158/2004, ktorý bol vypracovaný

znalcom T.. B. C. a na základe Znaleckého posudku č. 9/2012, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou Expert Group, s. r. o.; a civilného sporu o náhradu škody na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. -220 zo dňa 17. 12. 2012, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského sudu v Bratislave, č. k. -256 zo dňa 16. 03. 2016 ako aj Uznesením Najvyššieho súdu SR, č. k. zo dňa 11. 04. 2018. Čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -463 zo dňa 26. 02. 2019, ktorým odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. -428 zo dňa 25. 08. 2017 tak, že žalobu žalobcu zamietol, pričom toto konanie sa týkalo náhrady škody vzniknutej pri tej istej nehode, ktorá je posudzovaná aj v rámci tohto konania, Žalobca dáva konajúcemu súdu do pozornosti, že Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou s poukazom na v znení neskorších predpisov, t. j. využil možnosť uplatniť moderačné právo a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval zranenia Žalovanej, náhradu škody znížil. V rámci odvolacieho konania sa však odvolací súd bližšie nezaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku a taktiež sa ani nezaoberal okolnosťami vzniku dopravnej nehody, znaleckými posudkami a mierou zavinenia. Odvolací súd, ako je uvedené v predloženom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove (str. 4 bod 14), znížením povinnosti nahradiť škodu zmiernil vplyv zodpovednosti na škodu tam, kde by jej uloženie v plnom rozsahu predstavovalo neprimeranú tvrdosť zákona.

25. K znaleckému posudku a k vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 24. 06. 2021 vyjadrila právna zástupkyňa žalovanej, ktorá uviedla, že z výpovedí a podkladov v znaleckom posudku možno konštatovať, že ak vodič videl žalovanú len 2-3-m pred zrážkou a ide o prehľadný úsek cesty, je zrejmé, že vodič sa riadne nevenoval vedeniu električky, nakoľko na danom úseku musel vidieť žalovanú z veľkej vzdialenosti a teda mal a bol povinný predvídať, že žalovaná ktorá sa pohybovala po prechode pre chodcov bude prechádzať na druhú stranu vozovky a bol povinný prispôsobiť okolnostiam i rýchlosť električky. Tvrdenia, že chodkyňa z technického hľadiska vytvorila prekážku náhlu a to pri zohľadnení všetkých variant spôsobu chôdze žalovanej, samo o sebe neobstojí, pretože otázka predvídateľnosti chôdze žalovanej na druhú stranu cez koľajovú dráhu je otázkou právneho posúdenia a k tejto otázke sa znalec nevyjadril a nebolo vyvrátené ani to, že by žiadny vodič električky nemohol predvídať, že za danej situácie chodkyňa nebude prechádzať po prejdení prechodu pre chodcov ďalej cez koľajisko. V znaleckom posudku sa uvádza v bode 2.3.5 len to, že „ vodič električky nehode nezabránil“ a nie to, že nik na mieste vodiča električky by nebol mohol nehode zabrániť. Na str. 25 posudku v bode 2.4.6 je vykonaný právny výklad ustanovenia j) , ktorý znalecká organizácia nie je oprávnená vykonávať a vykladať , pričom je potrebné uviesť i to, že záver, že priraďovacia spojka „aj“ jednoznačne určuje, že miesto označené len zvislou dopravnou značkou nie je možné považovať za priechod pre chodcov nemá oporu ani v právnom, ale ani v gramatikom výklade. Podľa názoru žalovanej sa znalecká organizácia pri vypracovávaní posudku aj v tejto časti jednostranne priklonila na stranu žalobcu. Na str. 25 v bode 2.4.7 posudku znalecká organizácia poukazuje na ustanovenie zákona o premávke na pozemných komunikáciách, pričom toto ustanovenie rieši úplne inú situáciu a na prejednávaný prípad sa nevzťahuje, pretože rieši povinnosti vodičov v prípade, ak nejaký vodič pred prechodom pre chodcov zastaví alebo zníži rýchlosť. V predmetnom prípade bolo potrebné poukázať na ustanovenie zákona o premávke na pozemných komunikáciách, kde sa uvádza, že: (2) Vodič je povinný c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä deťom, zdravotne postihnutým osobám, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám, f) dať prednosť chodcom prechádzajúcim cez priechod pre chodcov, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť; na ten účel je povinný zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča vozidla používajúceho zvláštne výstražné znamenia podľa tohto zákona, ktorý takých chodcov nesmie ohroziť Pretože v znaleckom posudku bolo poukázané na nesprávne ustanovenie právneho predpisu a znalecká organizácia obišla ustanovenie zákona o premávke na pozemných komunikáciách je i jej záver uvedený v 1. odstavci na str. 26, že vodičovi električky nevyplývala povinnosť umožniť chodkyni prejsť cez koľajovú dráhu potom, ako táto začala prechádzať po prechode pre chodcov, je záver nielen nesprávny. Tento záver je v rozpore i so samotným predchádzajúcim tvrdením uvedeným v závere bodu 2.1.4 znaleckého posudku, kde sa uvádza, že: “Je potrebné uviesť, že takýto spôsob pohybu chodcov za obdobných podmienok je logický, obvyklý a nie je v rozpore so skutočnosťami, ktoré uvádza vo svojej výpovedi vodič električky.“ Na str. 26 v bode 2.5

posudku sa uvádza, že technickou (nie právnou) príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze chodkyne cez koľajovú dráhu, lebo vstupom na koľajovú dráhu vytvorila pre vodiča električky z technického hľadiska prekážku náhlu. Takýto záver nie je dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti žalobcu ani preukázaním toho, že žiaden vodič by nebol mohol stretu s chodkyňou zabrániť, pričom iba preukázaním tejto skutočnosti by žalobca mohol uplatňovať nároky voči žalovanej. Súčasne žalobca poukazuje na to, že v časti III. - Záver posudku sa konštatuje, že vodič električky a) mohol vidieť chodkyňu - žalovanú vo vzdialenosti 146 m pred miestom zrážky, keď vstupovala na cestu (prechod pre chodcov- pozn. žalovanej) b) k nehode došlo na prehľadnom úseku cesty c) na otázku č. 3 z akého dôvodu použil vodič električky núdzové brzdy znalecká organizácia uviedla, že z dôvodu zabránenia zrážky, pričom k použitiu bŕzd došlo vo vzdialenosti 44,50 m pred miestom zrážky a núdzových bŕzd vo vzdialenosti 23 m pred miestom zrážky, pričom sám vodič uvádza, že zbadal žalovanú 2-3 m pred miestom zrážky - viď str. 10 bod 1.1.8 posudku, pričom tento závažný rozpor v posudku odstránený nebol d) v odpovedi na otázku č. 4, č. 6 a č.7 je v posudku pripustená možnosť, že za tam uvedených okolností bolo možné nehode zabrániť e) závery v odpovediach na otázku č. 5 a č. 8 sú závermi právnymi, ktoré znaleckej organizácii nepatria hodnotiť, robiť výklad k právnym predpisom ani vyjadrovať sa k tomu, či vodič električky mal povinnosť predvídať pohyb chodkyne cez prechod alebo nie. V odpovedi na otázku č. 5 sa v znaleckom posudku uvádza, že posúdenie otázky predvídateľnosti je otázkou právneho posúdenia, pričom v tej istej časti „navádzacím spôsobom “uvádzajú vlastný „názor spracovateľov“ a uvádzajú, že vodič električky „nemohol predvídať, že chodkyňa bude prechádzať na druhú stranu cesty“ Napriek predloženému vyjadreniu a pochybeniam znaleckého posudku je zrejmé, že žalobca sa nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože nepreukázal jednoznačne a bezpečne, že nik na mieste vodiča električky by nebol mohol zabrániť zrážke so žalovanou, pričom preukázanie uvedenej skutočnosti bolo výlučne na strane žalobcu. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vôbec nezisťoval z akej vzdialenosti videl resp. mohol vidieť vodič vozidla chodca. V zmysle rozhodnutia NS SR z 26. 11. 2002 sp. zn. je riadenie dopravných motorových prostriedkov z hľadiska možných následkov na majetku, zdraví a živote svojou povahou nebezpečnou prevádzkou, a preto vodič dopravného prostriedku v zmysle ustanovenia ju objektívne zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, t. j. bez ohľadu na zavinenie. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov znáša ten, ktorému táto prevádzka slúži t. j. vodič a nie chodec. Ustanovenie má viesť k dôslednejšiemu dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky a tým umožniť poškodeným ich účinnejšiu ochranu. Nie je podstatné, či vodič vozidla mohol alebo nemohol predvídať, že mu do jazdnej dráhy vstúpi chodec, pretože žiadny vodič motorového vozidla nie je oprávnený spoliehať sa na to, že chodci nebudú cez vozovku prechádzať, lebo nikdy nie je absolútne vylúčená čo len potencionálna možnosť, že na vozovke sa chodec objaviť môže, a preto v zmysle túto skutočnosť vodič predvídať mal. V uvedenom prípade, nie je možné uplatniť ani jeden z liberačných dôvodov a to ani v zmysle ani v zmysle . Chodec ako účastník cestnej premávky v zmysle má povinnosť prechádzať cez priechod pre chodcov, len v prípade ak ide o križovatku s riadenou premávkou a v blízkosti sa nachádza priechod pre chodcov. Z predloženej fotodokumentácie je nepochybné, že išlo o rovný úsek cesty, kedy chodec v zmysle môže prechádzať cez vozovku aj mimo priechodu kolmo na jej os. V tejto časti je znalecký posudok úplne v rozpore s platnými predpismi, pretože znalec nemôže a ani mu neprislúcha hodnotiť, či navrhovateľ vstúpil do vozovky, keď sa presvedčil alebo nepresvedčil o bezpečnom prechode, ani konštatovať kedy ide o bezpečné prechádzanie chodca cez vozovku, ale povinnosťou znalca vzhľadom na ustanovenie bolo zistiť a konštatovať len to či chodec vytvoril takú prekážku vstupom na vozovku, že nehode by nemohol zabrániť nielen odporca, ale ktorýkoľvek vodič. Znalec v závere znaleckého posudku uvádza, že chodec vytvoril z technického hľadiska vodičovi motorového vozidla náhlu prekážku. V zmysle f) definuje prekážku cestnej premávky ako všetko čo môže ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ako náhlu prekážku by sme mohli napr. posúdiť chodca, ktorý vybehol do jazdnej dráhy vozidla spoza stojaceho nákladného auta, ktoré by bránilo vodičovi chodca spozorovať a následne zareagovať. Zo znaleckého posudku ako aj príslušnej fotodokumentácie vyplýva, že prehľadnosť na mieste dopravnej nehody bola dobrá, nič jej nebránilo a keďže došlo k postupnému znižovaniu rýchlosti až k následnému brzdeniu a zastaveniu vozidla. Je nepochybné, že vodič električky mal a mohol zbadať chodca v dostatočnom predstihu aby si začal uvedomovať, že je potrebné urobiť opatrenia aby k zrážke nedošlo. Prevádzkovateľ sa svojej zodpovednosti môže zbaviť, len ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení

všetkého úsilia, ktoré možno považovať. Škoda musí byť neodvrátiteľná objektívne, t. j. škodu nemohol za daných pomerov odvrátiť nielen určitý prevádzkovateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Žalovaná má za to, že keď tu bola čo len potencionálna možnosť zrážke zabrániť a to podľa znaleckého posudku bola, nie je možné uplatniť ani tento z liberačných dôvodov, a preto nie je možné aby sa žalobca svojej zodpovednosti zbavil, a to čo i len čiastočne alebo za daných okolností preukázal, že výlučným zavinením žalovanej došlo ku vzniku škody na električke.

26. Žalovaná sa vyjadrila aj k podaniu žalobcu a to nasledovne: Žalobca tvrdí, že vodič električky sa nedopustil protiprávneho konania, a že sa ani v najmenšej miere nespolupodieľal na vzniku dopravnej nehody a teda aj vzniku škody, toto tvrdenie žalobcu nie je ničím podložené, pretože práve v znaleckých posudkoch a to nielen znaleckého posudku spoločnosti Expert Group, s. r. o., ale aj z ďalších znaleckých posudkov vypracovaných v tomto konaní je zrejmé a nepochybné, že vodič električky, teda vodič žalobcu, mohol dopravnej nehode zabrániť. Tvrdenie žalobcu, že vodič električky vynaložil všetko úsilie, ktoré by bolo možné od neho požadovať, a teda bol preukázaný liberačný dôvod podľa ktorého sa Dopravný podnik ako prevádzateľ vozidla zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu, nie je pravdivé. Práve žalobca prostredníctvom znaleckých posudkov, bol povinný preukázať skutočnosť, že nikto namiesto žalobcu by za žiadnych okolností za daného stavu nebol mohol zabrániť dopravnej nehode, pričom nestačí len tvrdenie o vynaložení úsilia konkrétneho vodiča električky. Na rozdiel od tvrdenia žalobcu vo vyjadrení zo dňa 07. 12. 2020 je potrebné uviesť, že ak vznikne škoda pri dopravnej nehode je vždy potrebné postupovať podľa ustanovení a nasl. , lebo zákon stanovuje tzv. objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Pri vzniku akejkoľvek škody, ak k nej dôjde pri dopravnej nehode sa vychádza z predpokladu (objektívnej zodpovednosti), že za škodu zodpovedá prevádzateľ a vodič dopravného prostriedku. Tejto zodpovednosti sa môže zbaviť (či už čiastočne alebo úplne), len ak preukáže (vodič alebo prevádzateľ dopravného prostriedku, nie však iný účastník cestnej premávky), že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, pričom pod takýmto „kvalifikovaným úsilím“ vynaloženým na zabránenie vzniku škody, treba rozumieť všetku objektívnu možnú starostlivosť, ktorú možno od prevádzateľa, t. j. nielen prevádzateľ a vodič, ale ani nikto iný by nehode nebol mohol zabrániť. Žalobcom však nebolo preukázané a ani v znaleckom posudku nie je konštatované, že nik by nebol mohol a za žiadnych okolností nehode zabrániť. Žalobca vo vyjadrení konštatuje, že je tu daný liberačný dôvod a tvrdí, vodič škode nemohol zabrániť nehode ani pri vynaložení všetkého úsilia a liberačný dôvod spočíva v tom, že škoda bola spôsobená výlučným zavinením žalovanej. Toto tvrdenie žalobcu nie je podložené ani listinnými dôkazmi a netvrdí to ani jeden znalec, pričom v predmetnej veci boli vypracovávané tri znalecké posudky. Žalobca v konaní, v ktorom sa domáha náhrady škody od žalovanej musí jednoznačne a bezpečne preukázať, že vodič električky nemohol za žiadnych okolností nehode zabrániť. Žalobca sa v priebehu konania ani nepokúsil preukázať tieto skutočnosti a v podanej žalobe sa odvolal výlučne na priestupkové konanie. Pokiaľ bol v konaní vypracovaný znalecký posudok, v ktorom znalec pripustil, že dopravnej nehode a zrážke so žalovanou bolo možné zabrániť, tak len v dôsledku týchto záverov už nemožno liberačný dôvod v celosti pripustiť. Žalobca nepreukázal, že nik iný na mieste vodiča by nebol mohol zabrániť nehode v prípade, a to ani v prípade, že by predvídal, že chodkyňa prechádzajúca po prechode pre chodcov bude prechádzať ďalej na druhú stranu cez koľajovú dráhu. Preukázanie tejto skutočnosti bolo na mieste žalobcu. Je potrebné uviesť, že ani samotné náhle vkročenie do jazdnej dráhy nie je dôvodom na zbavenie zodpovednosti, pretože musí ísť o také konanie, ktoré nikto na mieste vodiča nemohol predvídať. Pokiaľ znalec v posudkoch konštatuje, že vodič električky mohol za určitých okolností zabrániť nehode, keby predvídal, že žalovaná prechádzajúca po prechode pre chodcov bude predchádzať ďalej na druhú stranu cesty, tak podľa názoru žalovanej za žiadnych okolností žalobca nemôže preukázať, že sa zbavil svojej zodpovednosti a zbaviť zodpovednosti, pretože v prvom rade vodič musí sledovať situáciu na pozemnej komunikácii a musí predvídať i konanie chodcov, o to viac tých, ktorí prechádzajú na druhú stranu cesty po prechode, kde v strede je koľajisko pre električky. Žalovanej nie je zrejmé, ako žalobca došiel k záveru, že vodič električky nemohol predvídať, že žalovaná pôjde na druhú stranu cesty, keď nikto nespochybňoval, že prechádzala po prechode pre chodcov a teda jej zámer prejsť na druhú stranu cesty bol evidentný. Predvídanie znamená uvažovanie a pripustenie všetkých možných variant pohybu chodcov vzhľadom na existujúcu situáciu a pohyb. Nesporne treba rozlišovať pojmy, či na niečo bezdôvodne spolieha, alebo predvída. Každý účastník cestnej premávky, teda aj vodič je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam. V zmysle o premávke na pozemných

komunikáciách je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Práve tu žalobca nepreukázal splnenie všetkých týchto povinností uložených zákonom, pretože ak vodič na pomerne veľkú vzdialenosť videl žalovanú, ktorá prechádzala cez cestu mal, mohol a musel predvídať, že žalovaná, môže vstúpiť do koľajiska, o to viac, lebo prechádzala po prechode pre chodcov, čím dávala evidentne najavo, že prechádza až na druhú stranu cesty. Vodič bol povinný ísť takou rýchlosťou, aby bol schopný nehode zabrániť. V podstate takýto záver vyplýva i z posudkov pretože v nich bolo konštatované aj to, že dopravnej nehode vodič mohol zabrániť prispôsobením rýchlosti alebo rýchlejšou reakciou, pretože išlo o okolnosť, ktorú bolo možné predvídať. Je potrebné uviesť, že nie je možné dať ani na jednu rovinu konanie vodiča električky a konanie chodkyne, pretože vodič v dostatočnej vzdialenosti chodkyňu videl, videl aj to, že prechádza po prechode pre chodcov a nebol oprávnený spoliehať sa na to, že chodkyňa zastane. Nič na tom nemení ani fakt, že v znaleckom posudku sa uvádza, že z technického hľadiska vodič električky neporušil žiadnu povinnosť. Otázka zodpovednosti je otázkou právnou. Na posúdenie zodpovednosti vodiča, resp. zbavenie sa zodpovednosti je potrebné posúdiť výlučne to, či nik na mieste vodiča by nebol mohol dopravnej nehode zabrániť. Žalobca podľa názoru žalovanej neuniesol dôkaznú povinnosť a nezbavil sa svojej zodpovednosti. Pretože zo znaleckých posudkov vyplýva, že dopravnú nehodu bolo možné odvrátiť, daný liberačný dôvod v zmysle , nie je možné aplikovať a ani preukázať, že ku škode žalobcu došlo výlučne v dôsledku porušenia povinností žalovanej. Ak by sme pripustili záver, že každý vodič, ktorý dodržiava dopravné značenie nezodpovedá za vzniknutú škodu, potom by boli nadbytočné ustanovenia o povinnosti sledovať situáciu v cestnej premávke alebo prispôsobiť jazdu svojim schopnostiam, vlastnostiam nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Je pravdou, že v priestupkovom konaní bola žalovanej uložená pokuta, avšak nebola konštatovaná zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu, ale len tá skutočnosť, že žalovaná porušila ustanovenia o premávke na pozemných komunikáciách, a to ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že každý účastník cestnej premávky (teda tak vodič ako aj chodkyňa) je povinný správať sa disciplinovane, ohľaduplne, aby neohrozili bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pritom je každý účastník cestnej premávky povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty a situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, za čo mu bola uložená pokuta. Udelenie pokuty a konštatovanie porušenie povinností uložených v zákone, nie je rozhodnutím o zodpovednosti za spôsobenú dopravnú nehodu, o to viac, že povinnosti citované v ustanovení o priestupku žalovanej, mali dodržiavať obaja účastníci dopravnej nehody. Uvedenú pokutu by mohla žalovaná dostať i v prípade, že by k žiadnej nehode nebolo došlo, napr. v prípade, ak by cez vozovku neprechádzala kolmo na jej os, alebo aj vtedy, keď by bol vodič nehode zabránil a pod. alebo aj v prípade, keď by po ceste nešli žiadne motorové vozidlá a žalovaná by išla mimo prechodu pre chodcov. Viacerými rozhodnutiami bolo konštatované, že aj právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu je viazaný občianskoprávny súd len v tom smere, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Občianskoprávny súd inak nie je viazaný ani rozhodnutím v trestnom konaní, ani iným rozhodnutím, či už v priestupkovom alebo inom konaní. V prípade žalovanej bolo vydané rozhodnutie - rozhodnutie o priestupku, ktorým bola uložená pokuta pre porušenie ustanovenia V tomto rozhodnutí vôbec nebolo konštatované, že by išlo o náhle vkročenie do jazdnej dráhy a už vôbec nie, že išlo o situáciu, ktorej sa zo strany vodiča nedalo zabrániť. Bolo konštatované len to, že žalovaná išla mimo vyznačeného prechodu pre chodcov (zrejme koľajisko), keď to situácia nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky. Žiadna konštatácia o náhlom vkročení do jazdnej dráhy električky a už vôbec nie nepredvídateľnom, sa v rozhodnutí o priestupku ani len nespomína. Nekonštatuje sa ani to, že išlo o situáciu, ktorej sa zo strany vodiča nedalo zabrániť. Zo znaleckých posudkov vypracovaných v iných konaniach vyplynulo, že vodič z technického hľadiska síce postupoval správne, ale dopravnej nehode bolo možné zabrániť znížením rýchlosti a predvídaním pohybu chodkyne. Bolo teda preukázané, že iný prevádzateľ motorového vozidla by mohol takejto nehode zabrániť. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nenariadil nové znalecké dokazovanie, ani neprihliadol na tak závažnú skutočnosť, že závery znaleckého dokazovania boli jednoznačné v tom, že nehode bolo možné zabrániť. Aj keď na danom mieste vodič električky dodržal povolenú rýchlosť, je nepochybné, že bol povinný prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy okolnostiam, tak aby škoda nevznikla. Ak vodič videl prechádzajúcich chodcov po prechode, mal a musel predvídať, že títo pôjdu až na druhú stranu cesty a takýto pohyb chodcov je nielen možné, ale aj dôvodné predpokladať. Žiadny vodič dopravného prostriedku nie je oprávnený spoliehať sa na to, že chodci nebudú cez vozovku prechádzať, lebo nikdy nie je absolútne vylúčená čo len potencionálna možnosť, že na vozovke sa chodec objaviť môže, a preto v zmysle túto skutočnosť vodič predvídať mal. Ustanovenie síce pripúšťa liberačný dôvod, avšak zbavenie sa zodpovednosti musí preukázať bezpečne a

jednoznačne výlučne žalobca, pretože v ustanovení cit. paragrafu je uvedené, že tejto zodpovednosti sa prevádzateľ môže zbaviť len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, t. j. bolo jeho povinnosťou preukázať, že nik iný na jeho mieste za daných okolností by nebol mohol zabrániť dopravnej nehode, t. j. že zo strany žalovanej išlo o konanie, ktoré nik a za žiadnych okolností nemohol predvídať a že výlučne porušením povinností uložených zákonom žalovanej došlo ku vzniku škody. Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalovaná vyjadrenie žalobcu za nesprávne, nakoľko v konaní žalobca nepreukázal, že výlučne porušením povinností na strane žalovanej došlo ku vzniku škody na strane žalobcu a z uvedeného dôvodu žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

27. Na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2021 v neprítomnosti žalobcu, žalovaná uviedla, že vec má byť posudzovaná podľa . Poukázala na rozhodnutie NS SR z 26. 11. 2002, kde NS uviedol, že riadenie dopravných prostriedkov z hľadiska možných následkov je povahou nebezpečnou, a preto každý vodič v zmysle ustanovenia je za škodu objektívne zodpovedný bez ohľadu na zavinenie. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva znáša ten, ktorému táto prevádzka slúži, t. j. vodičovi a nie chodcovi. To je tam vyslovene uvedené. Na základe uvedeného je podstatné to, či vodič mohol alebo nemohol predvídať, že mu do jazdnej dráhy vstúpi chodec, pretože žiadny vodič dopravného prostriedky nie je oprávnený sa spoliehať na to, že chodci nebudú cez vozovku prechádzať. Žiadala s poukazom na ustanovenie , aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni, vyplynulo, že čo sa týka príjmu žalovanej, jej súčasný príjem je 994,- eur mesačne v hrubom a taktiež jej v súčasnosti plynie aj príjem z dohody o pracovnej činnosti a to vo výške 280,- eur v hrubom. Právna zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že žalovaná býva v prenajatom byte a taktiež má náklady v súvislosti s udržiavaním jej zdravotného stavu. Žalovaná v dôsledku dopravnej nehody nemá časť lebky a aj v súvislosti s tým má náklady na udržiavanie zdravotného stavu, nakoľko musí chodiť na kontroly a má bolesti hlavy.

28. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä Hlásením poistnej udalosti na motorovom vozidle zo dňa 07. 09. 2004, Oznámením o dopravnej nehode zo dňa 06. 09. 2004, Uznesením OR PZ v Bratislave II, č. p. ČVS-ORP-145/ODN.2004-II, Rozhodnutím o odvolaní KR PZ v Bratislave, č. p. KRP-P-203/DI-SK-2005, vyúčtovaním škody č. E 462/2004 zo dňa 04. 11. 2004, vyjadrením likvidátora, likvidačnou správou zo dňa 19. 05. 2005, Predžalobnou výzvou zo dňa 08. 06. 2006, zápisnicou o výsluchu zo dňa 23. 11. 2007, spisom OS Bratislava I a , Znaleckým posudkom 1/2010 vypracovaným znalcom T.. V. C., vyjadrením znalca zo dňa 17. 03. 2010, vyjadreniami žalobcu, žalovanej ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:

29. Dňa 06. 09. 2004 v čase o 13.36 hod. došlo k dopravnej nehode tak, že žalovaná prechádzala Ružinovskú ulicu z pravej strany na ľavú cez koľajisko električiek smerom von z centra a do koľajiska električiek vstúpila tak, že došlo k zrážke s električkou č. 7113 linky č. 14/5, ktorú riadil vodič žalobcu U. P.. Podľa oznámenia o dopravnej nehode č.p. ČVS-ORP-145/ODN-2004-II Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Okresný dopravný inšpektorát - oddelenie dopravných nehôd, Bratislava, vykonaným šetrením bolo zistené, že odporkyňa chodkyňa porušila ustanovenie , zák. č. 315/96 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, čím naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Odporkyňa proti rozhodnutiu o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV podala odvolanie. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave pod sp. zn. č.p. KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 04. 10. 2005 odvolanie odporkyne zamietol a rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV potvrdil. Toto rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 10. 2005 a vykonateľnosť dňa 07. 11. 2005. V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. bol zamietnutý návrh žalovanej na preskúmanie rozhodnutia KR PZ KRP-P-203-DI-SK-2005 zo dňa 04. 10. 2005 a následne po podaní opravného prostriedku Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 05. 02. 2008, č. k. -55 potvrdil uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. Žalobcovi podľa jeho tvrdenia na električke rozbitím predného okna vznikla škoda vo výške 47.474,- Sk (1.575,85 eur). Podľa tvrdenia znalca bola výška škody 43.504,72 eur bez DPH. Kooperativa poisťovňa, a. s. z havarijného poistenia škodu na električke uhradila okrem spoluúčasti 40.000,- Sk (1.327,76 eur). Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 01. 06. 2005 a 08. 06. 2006 za účelom vysporiadania škody, ale táto škodu nevysporiadala.

30. Podľa zákona číslo účinného k 06.09.2004 (ďalej „“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

31. Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

32. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

33. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

34. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

35. Podľa prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

36. Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

37. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

38. Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

39. Súd v prvom rade musel ustáliť právne posúdenie sporu, a to či ho bude posudzovať podľa v spojení s alebo podľa a . Po preskúmaní veci dospel súd k záveru, že spor je potrebné posudzovať podľa ustanovenia v spojení s . Uvedené podporuje aj rozhodnutie Nejvyššího soudu Českej republiky , ktoré bolo publikované v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššího soudu pod číslom Rc 15/2004. Právna veta tohto rozhodnutia znie: „Při střetu vozidla s chodcem se odpovědnost chodce za poškození vozidla posuzuje podle obč. zák. a spoluzavinění řidiče na vzniku této škody podle obč. zák. Na tom nic nemění okolnost, že odpovědnost žalobce jako provozovatele vozidla za škodu ůsobenou chodci se řídí ustanovením obč. zák. V danej veci sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej na jeho vozidle pri strete s chodcom. Predpokladom úspechu uplatneného nároku je záver o zodpovednosti chodca za škodu spôsobenú na vozidle žalobcu. Pri určení miery zodpovednosti chodca za škodu na vozidle sa rozsah, v akom sa na vzniku škody spolupodieľal žalobca posudzuje podľa ustanovení a nie podľa . Žalobca ako prevádzateľ motorového vozidla je síce podrobený zvláštnemu režimu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa , ktorej sa môže zbaviť len za podmienok uvedených v . Táto zodpovednosť prevádzateľa sa však vzťahuje na škody spôsobené iným osobám, než je on sám, teda na posúdenie nárokov poškodených, ktorým bola prevádzkou jeho vozidla spôsobená škoda. V konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej na vozidle zavineným protiprávnym konaním chodca sa však podiel, v akom sa poškodený spolupodieľal na vzniku škody na svojom vozidle, neriadi ustanovením , ale ustanovením o spoluzavinení poškodeného. V prípade ako je tento, ide pri delení účasti na vzniku škody medzi zodpovedným subjektom a poškodeným podľa predovšetkým o otázku, či žalobca porušil niektorú z povinností, ktoré pre neho vyplývajú predpisov o pravidlách cestnej premávky, a či toto porušenie sa na vzniku škody podieľalo.

40. Súd sa v prejednávanej veci stotožnil s týmto rozhodnutím a teda na základe vyššie uvedeného skúmal či žalovaná porušila právnu povinnosť, či preukázala, že škodu nezavinila a taktiež či bola škoda spôsobená aj alebo výlučne zavinením poškodeného.

41. Porušenie právnej povinnosti žalovanej bolo konštatované v oznámení o dopravnej nehode č.p. ČVS-ORP-145/ODN-2004-II Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Okresný dopravný inšpektorát - oddelenie dopravných nehôd, Bratislava, kde vykonaným šetrením bolo zistené, že žalovaná - chodkyňa porušila ustanovenie , zák. č. 315/96 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, čím naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalovaná proti rozhodnutiu o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV podala odvolanie. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave pod sp. zn. č. p. KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 4.10.2005 odvolanie žalovanej zamietol a rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV potvrdil. Vo svojom rozhodnutí uviedol nasledovné: „Žalobkyňa bola povinná pred vstupom na električkové koľajisko presvedčiť sa či môže naň vstúpiť bez nebezpečenstva, a ak nesprávne vyhodnotila dopravnú situáciu na mieste a vošla do vozovky, čím donútila vodiča električky zmeniť rýchlosť jazdy, porušila všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ( a o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase spáchania priestupku). Svojim konaním bezprostredne ohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spôsobila dopravnú nehodu.“ Zo spisu sp. zn. vedeného na Krajskom súde v Bratislave súd zistil, že žalobkyňa podala žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, rozhodnutia č. KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 04. 10. 2005 a domáhala sa zrušenia tohto rozhodnutia. Uvedeným rozhodnutím KR PZ zamietol odvolanie žalobkyne (žalovanej v tomto konaní) proti rozhodnutiu o priestupku ODI č. p. ORP-P-546/DI-BCP-2005-IV a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský dopravný inšpektorát uvádza, že v zmysle ustanovenia Zákona č. 315/96 Z. z. sa priechodom pre chodcov rozumie miesto vyznačené príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, prípadne označené aj zvislou dopravnou značkou, pričom z predmetného protokolu o nehode v cestnej premávke vyplýva, že v stredovej časti pozemnej komunikácie - električkovom páse nie je tento vodorovným dopravným značením označený ako priechod pre chodcov a z tohto dôvodu účastníčka konania na mieste dopravnej nehody nepožívala zvýšenú ochranu chodca na priechode pre chodcov. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 14. 03. 2007 žalobu žalobkyne (žalovanej v tomto konaní) o preskúmanie rozhodnutia KR PZ zamietol, pričom uviedol že po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. V dôsledku odvolania podaného proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave bolo vedené konanie na Najvyššom súde SR a to pod sp. zn. , keď Najvyšší súd svojím rozsudkom zo dňa 05. 02. 2007 rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že bol dôvodne ustálený záver, že žalobkyňa (žalovaná v tomto konaní) dňa 06. 09. 2004 prechádzala ako chodkyňa cez električkové koľajisko mimo vyznačeného priechodu pre chodcov v čase, keď jej to situácia cestnej premávke nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky, jazdiacej smerom von z mesta, následkom čoho došlo ku kolízií s električkou. Taktiež Najvyšší súd uviedol, že v konaní bolo významnou skutočnosťou posúdenie či žalobkyňa (žalovaná v tomto konaní) v čase kolízie s električkou požívala zvýšenú ochranu náležiacu chodcom na priechode pre chodcov, pričom konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania v priestupkovom konaní mali správne orgány dôvodne za preukázané, že v mieste kolízie sa na takomto priechode nenachádzala.

42. To, že žalovaná škodu zavinila, bolo konštatované aj v 9/2012 vypracovaným znalcom Expert Group, s. r. o. v konaní vedenom na OS Bratislava I pod sp. zn. , kde v odpovedi na otázku č. 9 znalec uvádza, že žalovaná z technického hľadiska svojim pohybom po koľajovej dráhe vytvorila vodičovi električky náhlu prekážku. Náhlosť vytvorenej prekážky spočívala v tom, že vodič električky nemohol zabrániť zrážke s chodkyňou zastavením pred miestom zrážky ani pri jeho včasnej reakcii, ktorej výsledkom bolo intenzívne brzdenie núdzovou brzdou.

43. Čo sa týka prípadného zavinenia alebo spoluzavinenia poškodeného (žalobcu), toto nebolo preukázané žiadnym dôkazným prostriedkom. V prvom rade, zavinenie nekonštatoval žiaden správny orgán ani súd. Zo znaleckého posudku 9/2012 vyplýva, že vodič električky začal na pohyb chodkyne reagovať v čase, keď sa chodkyňa nachádzala ešte v priestore nástupného ostrovčeka. Vodič električky začal na chodkyňu reagovať ihneď po jej opätovnom vykročení a to v čase, keď sa telo chodkyne po jej vykročení premiestnilo približne o vzdialenosť 0,35 m. Z technického hľadiska je možné jeho reakciu považovať za včasnú, pretože na priečne premiestňovanie chodkyne po jej opätovnom vykročení začal

reagovať ihneď, ako mohol rozpoznať jeho začiatok ešte v priestore nástupného ostrovčeka. Žalovaná svoju obhajobu postavila na skutočnosti, že na uvedený spor sa má vzťahovať a , a teda žalobca musí preukázať, že nikto na jeho mieste by nedokázal zrážke zabrániť, avšak vzhľadom na to, že súd je toho názoru, že na uvedené je potrebné aplikovať v spojení s , je teda úlohou žalovanej preukázať, že ku škode došlo či už výlučne alebo spoluzavinením poškodeného v danej situácii a nie či niekto na jeho mieste by dokázal zrážke zabrániť. Žalovaná túto skutočnosť ničím nepreukázala, zo znaleckých posudkov vyplýva, že dopravnú nehodu zavinila žalovaná, žalobca reagoval včas, jeho technika jazdy bola správna a v žiadnom prípade nehodu nezavinil. Taktiež žalovaná na preukázanie zavinenia žalobcu nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu posúdil ako dôvodný a je toho názoru, že za túto škodu zodpovedá žalovaná.

44. Čo sa týka výšky škody, tak znaleckým posudkom bola preukázaná výška škody 1.441,93 eur, pričom po námietkach žalovanej ju znalec upravil na sumu 1.444,09 eur bez DPH. Súd nesúhlasí s názorom žalovanej, že od sumy zistenej znaleckým dokazovaním by mala byť odpočítaná suma, ktorú už vyplatila poisťovňa, nakoľko spoluúčasť žalobcu na škode bola vo výške 40.000,-Sk, t. j. 1.327,76 eur. Túto sumu žalobca preukázal, túto sumu požaduje od žalovanej ako náhradu škody, a preto je žalovaná uvedenú sumu povinná uhradiť. To, aká bola celková škoda a či poisťovňa platila nad rámec je vzťah medzi žalobcom a poisťovňou a je plne v kompetencii poisťovne, či na základe vykonaného dokazovania v tomto konaní bude požadovať prípadné bezdôvodné obohatenie od žalobcu alebo nie. Spoluúčasť žalobcu je stanovená pevnou sumou a znalecké dokazovanie preukázalo, že suma 1.327,76 eur, ktorú požaduje žalobca od žalovanej je sumou oprávnenou. V žiadnom prípade nie je namieste tvrdenie žalovanej, že v prípade ak poisťovňa zaplatila nad uvedenú sumu 1.327,76 eur vyššiu sumu, keďže nespochybnila škodu tvrdenú žalobcom, tak o danú sumu by sa povinnosť žalovanej nahradiť škodu mala znížiť. Prípadné plnenie nad rámec vykonala poisťovňa a jej by mala byť prípadne uvedená suma zo strany žalobcu vrátená.

45. Súd využil moderačné právo podľa , keďže nebolo preukázané, že by škoda bola spôsobená úmyselne a s prihliadnutím na príjem žalovanej - 994,- eur zo zamestnaneckého pomeru a 280,- eur z dohody o pracovnej činnosti, jej zdravotný stav, spoločenské pomery - žalovaná býva v prenajatom byte, má náklady v súvislosti s udržiavaním jej zdravotného stavu, keďže v dôsledku predmetnej nehody nemá časť lebky, má bolesti hlavy, často navštevuje lekára, súd žalovanú nezaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré k dnešnému dňu už dosiahli výšku istiny a v tejto časti žalobu zamietol. Súd je toho názoru, že pri použití nie je možné úplne odpustiť povinnosť nahradiť škodu, čo vyplýva z dikcie zákona „primerane zníži“ a na iný postup - odpustenie - súd nie je oprávnený. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne síce žiadala zamietnuť žalobu aj s poukazom na , avšak súd je toho názoru, že na takýto postup nie sú splnené podmienky a zaviazanie žalovanej na zaplatenie škody bez úrokov z omeškania považuje za primerané.

46. Podľa (ďalej len „“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. tak, že úspešný žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.