Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-85-2018.pdf
PDF · 83.42 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/85/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Advokátska kancelária Bratislava, Záhradnícka 37 proti žalovanej: K. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X. nad B., O. XX, prechodne bytom P., D. X/F, zastúpená JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, Advokátska kancelária Bratislava, Štefánikova 7, o zaplatenie 248,09 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/177/2007 v spojení s opravným uznesením č.k. 4C/177/2007 - 447 zo dňa 26.03.2018 takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 248,09 Eura s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej žalovanou konaním, ktoré bolo kvalifikované ako priestupok.
2. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z vykonaného dokazovania bola preukázaná škoda, ktorá vznikla na dopravnom prostriedku, ktoré bolo poistené u žalobcu, na ktorého následne prešiel voči škodcovi nárok na náhradu škody. Zároveň súd prvej inštancie ustálil, že z predchádzajúcich súdnych konaní nepochybne vyplýva záver, že predmetná škoda vznikla výlučne konaním žalovanej, ktorá porušiac povinnosti účastníka cestnej premávky vošla do dráhy dopravnému prostriedku v dôsledku čoho došlo ku kolízii, pri ktorej bola spôsobená aj škoda na dopravnom prostriedku, ktorú plnil žalobca ako poisťovacia spoločnosť. Zároveň sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkami žalovanej ohľadom spoluzavinenia škody zo strany vodiča dopravného prostriedku s tým, že tieto názory boli vyvrátené znaleckými dokazovaniami vykonanými v súvisiacich súdnych konaniach. Zároveň z obsahu spisu mal súd prvej inštancie preukázanú výšku škody a nepovažoval za dôvodné vyhovieť zníženiu náhrady škody postupom podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..
3. O trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP, kedy rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého dokazovania, v čom videl dôvod hodný osobitného zreteľa.
4. Proti citovanému rozsudku bolo podané v zákonnej lehote odvolanie žalovanou, ktorá namietla rozhodnutie vo veci samej vo forme uznesenia, a tým bol daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Namietla nesprávne právne posúdenie veci, kedy súd prvej inštancie nesprávne konštatoval to, že vodič škode nemohol zabrániť ani s vynaložením všetkého úsilia a že škoda bola spôsobená výlučným zavinením žalovanej. Znalecký posudok zodpovedal otázky technické, avšak otázka predvídateľnosti vytvorenia prekážky je otázkou právneho posúdenia a toto súd nevyhodnotil správne. Rovnako nevyhodnotil správne ani námietky žalovanej v súvislosti so znaleckými posudkami, kde sú nezrovnalosti smerujúce k tomu, že vodič mohol predvídať vstup žalovanej do koľajiska. Tento záver vyplýva zo samotných nezrovnalostí v znaleckých posudkoch. Ak by vodič prispôsobil svoju rýchlosť respektíve mal rýchlejšiu reakciu, mohlo byť zabránené kolízií, nakoľko išlo o okolnosť, ktorú bolo možné predvídať. Preto súd nesprávne vec právne posúdil, nakoľko daný liberačný dôvod podľa § 428 OZ nie je možné aplikovať. Súd nebol v tomto konaní viazaný závermi v priestupkovom konaní, nakoľko súd je viazaný len právoplatným odsudzujúcim rozsudkom pokiaľ sa naplnila skutková podstata trestného činu. To, že vodič šiel rýchlosťou prípustnou na danom úseku, nie je liberačným dôvodom, ktorý ho vyviňuje z akéjkoľvek zodpovednosti. Ak videl vodič prechádzajúcich chodcov po prechode, musel a mal predvídať, že títo pôjdu až na druhú stranu cesty, teda aj cez dráhu električky a bolo dôvodné z jeho strany tak predpokladať. Nemohol sa spoliehať len na to, že nebudú cez vozovku prechádzať. Súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou miery prípadného zavinenia a aký toto zavinenie malo vplyv na vznik škody. V prípade vodiča išlo o porušenie právnej povinnosti, ktoré bolo významné a závažné, lebo neprispôsobil rýchlosť jazdy situácii, že na komunikácií sa nachádzali chodci, pričom bežným správaním chodca je to, že prechádza cez cestu na vyznačených priestoroch. Z týchto dôvodov navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. Vydaním opravného uznesenia súdu prvej inštancie opravil zrejmú nesprávnosť, keď vo veci rozhodol rozsudkom, nie uznesením. Táto odvolacia námietka preto nie je dôvodná.
9. Podľa § 813 ods. 1 OZ poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
10. Podľa § 813 ods. 2 ak prešlo na poistiteľa právo podľa ods. 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
11. S poukazom na citované ustanovenia odvolací súd sa zaoberal otázkou uplatnenia § 450 Občianskeho zákonníka, pričom sa odvolací súd nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v bode 10 odôvodnenia.
12. Z uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na náhradu škody prechádza výplatou poistného plnenia z poisteného na poisťovňu. Y., ktorá vyplatila poistné plnenie má právo na náhradu voči poškodenému za rovnakých podmienok ako by to mohol urobiť samotný poškodený. Zároveň v takomto prípade, ak je osoba škodcu fyzickou osobou, je tu daná možnosť uplatnenia moderačného práva súdu. Z tohto dôvodu odvolací súd má opačný právny názor než súd prvej inštancie, teda pokiaľ je škodcom v danom prípade žalovaná fyzická osoba, nie je vylúčené uplatnenie ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva aj zo samotného ustanovenia § 450 OZ, nakoľko pri znížení náhrady škody sa má prihliadať na pomery fyzickej osoby, ktorá spôsobila škodu. V prípade prejednávanej veci je teda zrejmé, že na právnym vzťah medzi stranami sporu možno uplatniť moderačné právo podľa § 450 Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škodu primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila. Prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
14. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je nutné uplatniť v tomto konaní toto ustanovenie Občianskeho zákonníka vzhľadom na dostatočne zistený a objasnený skutkový stav. Z neho je zrejmé, že žalovaná bola pri kolízií s dopravným prostriedkom zranená a došlo pritom ku škode na dopravnom prostriedku vo forme rozbitia čelného skla. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že škoda nebola spôsobená úmyselne. Je nepochybné, že žalovaná bola poškodená na zdraví pri tejto kolízií a samotná okolnosť ako ku škode došlo podľa názoru odvolacieho súdu sama o sebe odôvodňuje použitie § 450 OZ, na ktorý sú konajúce súdy povinné prihliadnuť pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody, kedy je súd povinný vždy skúmať, či sú dané zákonné predpoklady na zníženie požadovanej náhrady škody (R34/1969). Už to, že pri samotnej kolízií utrpela žalovaná ujmu na zdraví a na druhej strane sa jedná o organizáciu, ktorá zabezpečuje prevádzku verejnej dopravy, dáva odpoveď na otázku, že takýmto použitím moderácie nemôže dôjsť ku neprimeranému zásahu do majetkovej sféry právnickej osoby, ktorá vykonáva verejnú prepravu. Z obsahu spisu vyplýva, že samotná poisťovacia spoločnosť likvidovala poistnú udalosť vo výške 47.474,-- Sk, pričom 40.000,-- Sk predstavovala spoluúčasť poškodeného a zvyšok vo výške 7.474,--Sk bola výška poskytnutého poistného plnenia, ktorá nebola krytá spoluúčasťou poškodeného, teda prestavovala cca 15,74 % uplatnenej náhrady škody. Z uvedeného dôvodu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu odvolací súd s použitím ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, považuje za dôvodné primerane znížiť na základe sudcovskej úvahy rozsah náhrady škody v podiele 15,74 %. Súd má za to, že týmto postupom sa dosiahne účel a zmysel tohto ustanovenia, ktoré je nutné vykladať tak, že zníženie rozsahu povinnosti nahradiť škodu zmierňuje vplyv zodpovednosti na škodu tam, kde by jej uloženie v plnom rozsahu predstavovalo neprimeranú tvrdosť zákona. Je zrejmé, že súdu patrí právomoc v určitých prípadoch prihliadnuť na špecifiká a okolnosti prípadu tak, aby sa nielen naplnila zásada plnej a spravodlivej reparácie ujmy, ale aby nedošlo ani k neprimeraným zásahom do práv osoby, ktorá škodu spôsobila. Podľa názoru odvolacieho súdu zaťažiť plnou náhradou škody osobu, ktorá je pri samotnej dopravnej kolízií s prostriedkom verejnej prepravy poškodená na zdraví je neprimeranou skutočnosťou a práve toto ustanovenie Občianskeho zákonníka je nutné aplikovať v takýchto špeciálnych prípadoch.
15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že žalobu zamietol.
16. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď súd zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania neúspešného žalobcu.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).