Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4C-177-2007.pdf
PDF · 124.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/177/2007
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Advokátska kancelária Bratislava, Záhradnícka 37 proti žalovanej: K. Č., V.. XX.X.XXXX, P. X. V. B., O. XX, prechodne bytom P., D. X/F, zastúpená JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, Advokátska kancelária Bratislava, Štefánikova 7 o zaplatenie 248,09 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 248,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od 30.03.2006 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd stranám konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 248,09 eur ( 7.474,-Sk ) s úrokom z omeškania vo výške 7% od 30.3.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.09.2004 v čase o 13.36 hod. došlo v Bratislave na Ružinovskej ulici k poistnej udalosti - dopravnej nehode, keď žalovaná prechádzala cez električkové koľajisko mimo označeného priechodu pre chodcov a to v čase, keď to situácia nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky č. 7113, ktorú viedol vodič I. smerom von z mesta, následkom čoho došlo k zrážke medzi električkou a žalovanou. Dopravnou nehodovou bola na električke spôsobená škoda. Dopravná nehoda bola šetrená políciou, ktorá vypracovala oznámenie o dopravnej nehode a Okresný dopravný inšpektorát v Bratislave IV vydal rozhodnutie o priestupku č. p. ORP-P-546/DI-BCP-2005-IV, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2005 a vykonateľnosť 07.11.2005, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z.. V ďalšom žalobca uviedol, že v čase poistnej udalosti mal dopravný podnik Bratislava, a.s. ( ďalej len ,,poškodený“ ) ktorému patrí poškodená električka uzavretú so žalobcom poistnú zmluvu, poistnú udalosť poškodený žalobcovi riadne a včas nahlásil a žalobca z tohto dôvodu pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a uvoľnil v prospech poškodeného poistné plnenie 7.474,- Sk. Preto v súlade s § 813 Občianskeho zákonníka prešlo na žalobcu právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou ako na poistiteľa a to do sumy vyplateného poistného plnenia a citoval taktiež ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na záver uviedol, že žalovaná bola listom zo dňa 28.02.2006 vyzvaná na zaplatenie žalovanej sumy, avšak túto do dňa spísania žaloby neuhradila.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, keď uviedla, že dopravnú nehodu nezapríčinila, ale ju zapríčinil vodič električky I., ktorý ju zrazil na prechode pre chodcov v priestore zastávky električiek, pričom rýchlosť jazdy električky bola vzhľadom na všetky okolnosti dopravnej situácie a možnosti električku zastaviť neprimeraná a teda vodič I. porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 2 písm. c), e) a f) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. V ďalšom uviedla, že proti
rozhodnutiu Krajského riaditeľstva o jej odvolaní proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV o priestupku, na ktoré sa žalobca odvoláva, podala na Krajský súd v Bratislave mimoriadny opravný prostriedok - žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a konanie vedené pod sp. zn. 2S/399/05.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou a jej prílohami, vyjadrenia strán konania a predloženými listinami, znaleckými posudkami podanými v konaniach o náhradu škody na základe žalobou podaných žalovanou, spisom Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 2S/399/2005 a zistil tento skutkový stav.
Právna zástupkyňa žalobcu pri svojom výsluchu uviedla, že žalobca obdržal od dopravného podniku hlásenie o poistnej udalosti, bol vykonaný zápis ohliadky a žalobca prevzal vyúčtovanie škody, výdavkový doklad, ktoré boli ako doklady podkladom pre výpočet škody, s tým že náklady na opravu predstavovali celkom 47.474,- Sk, ktoré likvidátor uznal, avšak po odpočítaní spoluúčastí v sume 40.000,- Sk, celkové plnenie bolo vyčíslené na sumu 7.474,- Sk, ktorá suma bola poukázaná na účet dopravnému podniku, teda v dôsledku poistnej udalosti došlo k poškodeniu čelného skla električky, ktoré bolo rozbité nárazom, keď odporkyňa vstúpila na koľajisko mimo vyznačeného prechodu pre chodcov, keď to situácia nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky. K namietanej aktívnej legitimácii predložila originál návrhu poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Dopravným podnikom Bratislava, a.s. a poukázala na znenie článku 2 zmluvy. Ku skutočnostiam ohľadom tvrdenej objektívnej zodpovednosti zo strany žalovanej poukázala na rozhodnutie o priestupku, z ktorého vyplýva, že žalovaná ako chodec prechádzala cez električkové koľajisku mimo vyznačeného prechodu pre chodcov v čase, keď to situácia nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky.
Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že s návrhom nesúhlasí, namietala aj aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože nebola predložená zmluva ani iný doklad, na základe ktorého by bolo možné dôvodiť, že žalobca plnil z poistnej zmluvy. Taktiež uviedla, že so žalobou nesúhlasia, keďže žalovaná síce bola uznaná vinnou, avšak proti rozhodnutiu podala návrh na preskúmanie rozhodnutia. Poukázala na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka s tým, že škoda bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku - električky, pričom sa jedná o objektívnu zodpovednosť a prevádzateľ sa jej môže zbaviť len ak preukáže, že škode sa nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Ak vodič električky vchádzal na zastávku električky a z dostatočnej vzdialenosti videl chodcov prechádzať po prechode a teda aj žalovanú mal a mohol predvídať, že bude prechádzať na druhú stranu cesty. Tým, že neprispôsobil jazdu okolnostiam, zodpovedá za škodu v prevažnej miere a porušil viacero ustanovení Zákona o cestnej premávke. V ďalšom uviedla, že žalovaná prechádzala po prechode pre chodcov na druhú stranu cesty, pričom orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že prechodom pre chodcov sa nerozumie časť cesty kadiaľ sú vedené električkové koľaje. Navrhla za účelom zistenia zodpovednosti jednotlivých účastníkov nehody, teda Dopravného podniku mesta Bratislava ako aj žalovanej vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej premávky.
Z oznámenia o dopravnej nehode ČVS:145/ODN-2004-II súd zistil, že k nehode malo dôjsť 06.09.2004 o 13.36 hod., pričom v popise dopravnej nehody je uvedené, že žalovaná ako chodkyňa prechádzala Ružinovskú ulicu z pravej strany na ľavú cez koľajisko električiek a do koľajiska vstúpila v čase, keď to celková dopravná situácia nedovoľovala a došlo k zrážke s električkou, ktorú riadil vodič I.. Ako páchateľ a podozrivý bola označená žalovaná.
Podľa rozhodnutia o priestupku č. p.: ORP-P-546/DI-BCP-2005-IV zo dňa 26.07.2005, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2005 vyplýva, že Okresný dopravný inšpektorát ORPZ v Bratislave IV, ako správny orgán, v konaní o priestupku zistil, že žalovaná dňa 06.09.2004 v čase o 13.36 hod., v Bratislave, na ulici Ružinovskej ako chodec prechádzala cez električkové koľajisko mimo vyznačeného priechodu pre chodcov v čase, keď to situácia nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky č. 7113 v dôsledku čoho došlo k zrážke. Došlo k hmotnej škode na električke. Z rozhodnutia ďalej vplýva, že uvedením konaním žalovaná porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) Zákona NRSR č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch a bola jej uložená sankcia v sume 500,-Sk.
Žalobcom bolo súdu predložené vyjadrenie likvidátora, likvidačná správa, adresované Dopravnému podniku Bratislava, a.s., podľa ktorého priznané plnenie predstavovalo sumu 47.474,- Sk, spoluúčasť predstavovala sumu 40.000,- Sk a plnenie celkom takto predstavovalo sumu 7.474,- Sk s tým, že toto
bolo poukázané na uvedené číslo účtu DPB, a.s., pričom sa jednalo o likvidačnú správu ohľadom vozidla EČV: XXXX v súvislosti so vznikom poistnej udalosti dňa 06.09.2004.
Výzvou na zaplatenie zo dňa 28.02.2006 vyzval žalobca žalovanú na úhradu sumy 7.474,- Sk z titulu poistnej udalosti zo dňa 06.09.2004, pričom jej poskytol lehotu na úhradu do pätnástich dní po prijatí tejto výzvy. Podľa predloženej doručenky bola výzva žalovanej doručená dňa 14.03.2006.
Podľa návrhu poistnej zmluvy č. 0519000033 - poistenie dráhových vozidiel, túto uzavreli žalobca ako poisťovňa a Dopravný podnik Bratislava, a.s. ako poistený s tým, že podľa článku I. touto zmluvou sa dojednalo poistenie súboru dráhových vozidiel, pričom za súbor sa považuje najmenej päť kusov vozidiel a súborom dráhových vozidiel sú električky a trolejbusy. Podľa článku II. - rozsah poistenia bod 1 poistenie súboru dráhových vozidiel sa dojednáva pre riziká havária, živel, odcudzenie, vandalizmus, lom stroja, ktoré poistenie upravujú všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku ako a osobitné poistné podmienky uvedené v bode 1 ako aj ustanoveniami tejto zmluvy. V článku IX. - spoluúčasť zmluvy bolo dojednané že poistenie súboru sa dojednáva so spoluúčasťou 40.000,- Sk z každej poistnej udalosti. V zmysle záverečných ustanovení zmluvy sa poistná zmluva dojednala na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.04.2004.
Z dohody o spolupráci pri vykonávaní ohliadok poškodených vozidiel uzavretej medzi žalobcom ako poisťovňou a Dopravným podnikom Bratislava, a.s. súd zistil, že účelom tejto zmluvy bolo upraviť podmienky ďalej vymedzenej spolupráce za účelom skvalitnenia, zjednodušenia a urýchlenia likvidácie poistných udalostí, kde predpokladaná výška opravy poškodeného vozidla nepresiahne 50.000,- Sk.
Vo vyjadrení zo dňa 16.11.2009 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že v konaní vedenom na OS Bratislava I, v ktorom má žalovaná postavenie žalobcu, bol vypracovaný znalecký posudok a z dodatku k nemu je zrejmé, že vodič električky začal na chodkyňu vstupujúcu do koľajiska reagovať z technického hľadiska včas a žalovaná ako chodkyňa vytvorila vodičovi električky z technického hľadiska náhlu prekážku. Opätovne poukázala na rozhodnutie o priestupku s tým, že s návrhom na vypracovanie znaleckého posudku v tejto veci nesúhlasia. K výške uplatňovanej škody uviedla, že táto je preukázaná jednak vyúčtovaním škody, výdajkou, popisom činností ako aj vyjadrením likvidátora a na záver uviedla, že majú za to, že výpočet škody bol správny, že likvidátor spoločnosti doklady nespochybnil a poistné plnenie tak ako bolo vyčíslené bolo poistnému aj poukázané.
Spolu s vyjadrením žalobca predložil doklad - výdajky - prevodka č. 7113 s uvedením vydávajúceho útvaru a názvu množstva a sumy jednotlivých vydaných tovarov a to skla, lepu, pásky, riedidla a tmelu.
Z vyúčtovania škody č. E462/2004 ohľadom električky 7113, ktorá bola nahlásená dňa 7.9.2004 a vznikla dňa 06.09.2004 vyplýva, že podľa priloženej výdajky a podľa priloženého pracovného lístka škoda spolu predstavuje sumu 47.474,- Sk, kde suma 40.722,80 Sk predstavuje sumu za materiál potrebný na opravu podľa priloženej výdajky a práca podľa priloženého pracovného lístka predstavovala sumu 6.751,50 Sk. Prílohou vyúčtovania bol aj rozpis prác pri výmene čelného a zadného skla na vozidle.
Zo znaleckého posudku č. 9/2012 vyhotoveného znalcom, spoločnosťou Expert Group, s.r.o., z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, podaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I., pod sp. zn. 8C/13/2007, ktorý sa týkal technickej analýzy dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 06.09.2004 na ulici Ružinovskej a účastníkmi ktorej boli električka č. 7113 a žalovaná ako chodkyňa a to zo záverov vyplýva, že v zmysle technického výkladu pravidiel cestnej premávky sa chodkyňa v priestore nástupného ostrovčeka a v priestore koľajovej dráhy sa už nepohybovala po priechode pre chodcov a vodičovi električky nevyplývala povinnosť umožniť chodkyni prejsť cez koľajovú dráhu potom, ako táto začala prechádzať po priechode pre chodcov.
Dopravný podnik Bratislava vo svojej správe zo dňa 22.04.2014 súdu oznámil, že vodič električky, ktorá bola účastná nehody dňa 06.09.2004 a to pán I. má vo výpise z karty vodiča evidovaných sedem záznamov.
Zo znaleckého posudku č. 158/2004 vyhotoveného znalcom z odboru cestná doprava S.. J. Q., v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave II., ODI, pod č. ČVS: ORP-145/ODN-2004-
II súd zistil, že podľa záverov znaleckého posudku technika jazdy vodiča električky bola z technického hľadiska správna, vodič električky začal na chodkyňu z technického hľadiska reagovať včas a to pri oboch alternatívach prechádzania chodkyne cez koľajisko električiek. Chodkyňa mohla stretu s električkou zabrániť za predpokladu, keby jej chovanie sa po vozovke, resp. na koľajisku električiek bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Ďalej z posudku vyplýva, že príčinou dopravnej nehody medzi električkou a chodkyňou bol z technického hľadiska nesprávny spôsob pohybu chodkyne pri prechádzaní cez koľajisko električiek pri oboch alternatívach jej pohybu. Chodkyňa do koľajiska električiek vstúpila v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 17C/65/2007 zo dňa 17.12.2012, kde sa viedlo konanie v právnej veci žalobcu - K. Č. proti žalovanému - Dopravný podnik Bratislava, a.s. súd žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že žalobkyňa v danej veci, teda žalovaná, sa domáhala voči žalovanému - DPB zaplatenia sumy 3529,11 eur a straty na zárobku po skončení PN z titulu náhrady škody. Taktiež je z odôvodnenia zrejmé, že žaloba v danom konaní bola odôvodnená tým, že dňa 06.09.2004 utrpela žalobkyňa úraz pri dopravnej nehode, keď ako chodkyňa prechádzala cez prechod pre chodcov, pričom na koľajisku bola zrazená električkou č. 7113, ktorú riadil vodič I., zamestnanec žalovaného. Žalobu odôvodnila tým, že za tento úraz zodpovedá žalovaný ako prevádzateľ dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka, pričom ide o objektívnu zodpovednosť. V ďalšom súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že nárok žalobkyne predstavuje nárok na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená pri dopravnej nehode a preto je potrebné aplikovať ustanovenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Súčasne uviedol, že v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka sa môže prevádzateľ zodpovednosti zbaviť ak preukáže, že sa škode nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Jedných z liberačných dôvodov je okolnosť, že škoda síce vznikla v súvislosti s prevádzkou, ale bezprostrednou príčinou škody bola neodvrátiteľná udalosť. Neodvrátiteľnú udalosť môže pritom spôsobiť objektívna skutočnosť ale aj subjektívna skutočnosť, ktorou je správanie tretej osoby. Súd v danom konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyšetrovacím spisom ODI, Oddelenie dopravných nehôd ČVS:ORP-145/ODN-2004-II ako aj listinnými dôkazmi zo spisu sp. zn. 8C/13/2007. Po vyhodnotení dôkazov potom súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané že odporca ako prevádzateľ sa zbavil zodpovednosti , nakoľko sa škode nemohlo zabrániť, keď v oboch znaleckých posudkoch bolo konštatované, že chodkyňa vytvorila vodičovi električky z technického hľadiska náhlu prekážku a to pri zohľadnení všetkých variant spôsobu chôdze navrhovateľky. Otázka predvídateľnosti chôdze žalobkyne na druhú stranu cez koľajovú dráhu je otázkou právneho posúdenia, pričom súd vyhodnotil tú otázku v takom smere, že žiaden vodič električky nemohol predvídať za danej situácie, že chodkyňa bude prechádzať po prejdení prechodu pre chodcov ďalej cez koľajisko a to v rozpore s právnymi predpismi.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2Co/165/2013 zo dňa 16.marca 2016 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 17C/65/2007, keď rozhodoval o odvolaní žalobkyne v danom konaní proti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že v konaní v prejednávanej veci zostalo nepochybne preukázané, že žalovaný v danom konaní ( v osobe jeho zamestnanca N. I. ako vodiča električky ) sa nedopustil protiprávneho konania, že sa ani v najmenšej časti nespolupodieľal na vzniku dopravnej nehody, na vzniku škody navrhovateľke na zdraví, na veciach a teda nie je daná ani príčinná súvislosť. V ďalšom súd uviedol, že naopak bolo preukázané a to jednak znaleckými posudkami ale aj ďalšími dôkazmi, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť, nekonal v rozpore so zákonom, že vodič električky vynaložil všetko úsilie, ktoré bolo možné od neho požadovať. Napriek včasnej reakcii žalobkyňa vytvorila vodičovi električky prekážku náhlu, nepredvídateľnú, svojím konaním bezprostredne ohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a ( výlučne len ) sama vlastným konaním zavinila dopravnú nehodu.
Zo spisu sp. zn. 2S/399/05 vedeného na Krajskom súde v Bratislave súd zistil, že žalobkyňa podala žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave rozhodnutia č. KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 04.10.2005 a domáhala sa zrušenia tohto rozhodnutia. Uvedeným rozhodnutím KR PZ zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o priestupku ODI č.p. ORP-P-546/DI-BCP-2005-IV a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský dopravný inšpektorát uvádza, že v zmysle ustanovenia § 2 Zákona č. 315/96 Z.z. sa priechodom pre chodcov rozumie miesto vyznačené príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, prípadne označené aj zvislou dopravnou značkou, pričom z predmetného protokolu o nehode v cestnej premávke vyplýva,
že v stredovej časti pozemnej komunikácie - električkovom páse nie je tento vodorovným dopravným značením označený ako priechod pre chodcov a z tohto dôvodu účastníčka konania na mieste dopravnej nehody nepožívala zvýšenú ochranu chodca na priechode pre chodcov. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 14.03.2007 žalobu žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia žalovaného - KR PZ zamietol, pričom uviedol že po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.
V dôsledku odvolania podaného proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave bolo vedené konanie na Najvyššom súde SR a to pod sp. zn. 1Sžo/142/2007, keď Najvyšší súd svojím rozsudkom zo dňa 05.02.2007 rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že bol dôvodne ustálený záver, že žalobkyňa dňa 06.09.2004 prechádzala ako chodkyňa cez električkové koľajisko mimo vyznačeného priechodu pre chodcov v čase, keď jej to situácia cestnej premávke nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky, jazdiacej smerom von z mesta, následkom čoho došlo ku kolízií s električkou. Taktiež Najvyšší súd uviedol, že v konaní bolo významnou skutočnosťou posúdenie či žalobkyňa v čase kolízie s električkou požívala zvýšenú ochranu náležiacu chodcom na priechode pre chodcov, pričom konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania v priestupkovom konaní mali správne orgány dôvodne za preukázané, že v mieste kolízie sa žalobkyňa na takomto priechode nenachádzala.
4. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkovi konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní, vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré postavenie môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu a účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a ak sa ukáže, že žalobcovi uplatňované právo patrí, súd žalobe vyhovie, žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu.
Žalovaná namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podania žaloby, no súd z predloženého návrhu poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako poisťovňou a Dopravným podnikom Bratislava ako poisteným mal za preukázané, že žalobca bol poistiteľom z tejto poistnej zmluvy a potom, čo žalobca poskytol Dopravnému podniku Bratislava, ktorému bolo v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 6.9.2004, ktorej účastníčkou bola aj žalovaná, poskytnuté poistné plnenie, prešlo na žalobcu ako na poistiteľa toto právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda žalobca je aktívne vecne legitimovaný.
5. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.
Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona SNR č. 379/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil ( § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia ( § 443 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie §450 ( § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne ( § 450 Občianskeho zákonníka ) .
6. Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu, možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu zo zákona. V ustanovení § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť za spôsobenú škodu či už fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti, je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon a uvedené ustanovenie sa použije vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky zodpovednosti za škodu alebo ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 6.9.2004 o 13.36 hod. na ul. Ružinovskej v Bratislave došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, keď žalovaná prechádzal cez električkové koľajisko mimo vyznačeného priechodu pre chodcov v čase, keď to situácia nedovoľovala a vošla do jazdnej dráhy električky č. 7113, tak ako je táto poistná udalosť opísaná aj v rozhodnutí o priestupku.
Na účely skúmania predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu potom súd dospel k záveru, že predmetné konanie, za ktoré bola žalovaná postihnutá rozhodnutím o spáchaní priestupku je takým konaním ako vyžaduje ustanovenia § 420 OZ, teda že konaním žalovanej došlo k porušeniu právnej povinnosti tak ako to vyplýva z predmetného rozhodnutia o priestupku, ktorého sa žalovaná ako účastníčka cestnej premávky dopustila, že týmto svojím konaním spôsobila škodu Dopravnému podniku mesta Bratislava a to na električke, ku kolízii s ktorou došlo v dôsledku správania sa žalovanej a že medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, keďže týmto jej konaním vznikla škoda Dopravnému podniku Bratislava a že v zmysle všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti založenej na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie žalovaná zodpovedá za spôsobenú škodu, keďže žiadnym spôsobom v zmysle ust. § 420 ods. 3 nebolo preukázané, že škodu nezavinila.
Táto skutočnosť o porušení právnej povinnosti žalovanou ako už súd uviedol vyššie bola preukázaná v priestupkovom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava IV, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o priestupku zo dňa 26.7.2005, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené v ďalšom konaní rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ, Krajského dopravného inšpektorátu, preskúmania ktorého sa žalovaná domáhala žalobou v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, ktorý však žalobu zamietol a Najvyšší súd v konaní o odvolaní rozsudok krajského súdu potvrdil, ktorými všetkými rozhodnutia ako aj ich odôvodnením a právnymi závermi sa súd zaoberal vyššie.
Súd poukazuje na ust. § 193 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd je ďalej viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti, pričom tak ako súd konštatoval vyššie, žalovaná bolo uznaná vinnou zo spáchania priestupku.
8. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne opakovane poukazovala na to, že v danej veci je potrebné postupovať podľa ustanovení § 427 Občianskeho zákonníka a z princípu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa môže prevádzateľ alebo vodič, teda nie iný účastník cestnej premávky, zbaviť, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť, pričom pod takýmto „kvalifikovaným úsilím“ treba rozumieť objektívnu možnú starostlivosť. Poukázal tiež na to, že Slovenská republika ako štát Európskej únie sa zaviazal dodržiavať i predpisy, ktorými sa zjednocuje postup členských štátov aj pri škodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, poukázala na smernice Európskeho parlamentu a rady č. 72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami, č. 90/232/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa tejto zodpovednosti a č. 2005/14/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dovoláva sa v danej veci priameho účinku smerníc. Výslovne poukázala na bod 16 smernice 2005/14/ES, ktorou smernicou sa menila a doplnila smernica 90/232/EHS a 72/166/ EHS, podľa ktorého osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho občianskeho práva.
V ďalšom poukázala na to, že je vodič električky porušil viaceré ustanovenia zákona o cestnej premávke, že hlavnou príčinou škody bolo, že vodič sa nevenoval riadne vedeniu vozidla, nesprávne zhodnotil situáciu na ceste a napriek tomu, že v dostatočnej vzdialenosti videl žalovanú prechádzať cez prechod na ceste, nedôvodne sa spoliehal na to, že žalovaná mu dá prednosť v jazde. Preto nie je možné považovať účasť žalovanej, ktorá utrpela závažné poškodenie zdravia za zrovnateľné s podielom vodiča na dopravnej nehode a vzniku škody. Vodič dopravného prostriedku nie je oprávnený spoliehať sa na to, že chodci nebudú cez vozovku prechádzať, lebo nikdy nie je vylúčená čo len potenciálna možnosť, že na vozovke sa chodec objaviť môže a preto v zmysle § 427 OZ vodič túto skutočnosť predvídať mal a preto sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť zodpovednosti a teda nemôže ani preukázať, že výlučnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla, nesie žalovaná. Taktiež sa podrobne zaoberala závermi jednotlivých znaleckých posudkov podaných v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou s tým, že v danom prípade nie je možné uplatniť ani jeden z liberačných dôvodov ani v zmysle § 441 ani v zmysle § 428 OZ.
K svojim vyjadreniam doložila právna zástupkyňa žalovanej rozhodnutia tuzemských ako aj českých súdov.
K týmto návrhom a výhradám žalovanej súd poukazuje na to, že závery znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané v súvislosti s nehodovým dejom aj v konaniach vedených na základe žaloby žalovanej a to v konaní sp. zn. 17C/65/2007 a 8C/13/2007, predmetom ktorých boli nároky uplatnené žalovanou, keď aj podľa názoru súdu zostalo nepochybne preukázané, že Dopravný podnik mesta Bratislava, v osobe vodiča električky sa nedopustil protiprávneho konania a že sa ani v najmenšej miere nespolupodieľal na vzniku dopravnej nehody a teda aj na vzniku škody, naopak bolo preukázané, že vodič električky vynaložil všetko úsilie , ktoré bolo možné od neho požadovať a to bez ohľadu na výhrady žalovanej, resp. právnej zástupkyne k podaných posudkom, ich záverom či obsahu.
Práve tieto závery znaleckého dokazovania v uvedených konaniach tak ako sa s nimi súd zaoberal vyššie podľa názoru súdu dali dostatočnú odpoveď na tie skutočnosti, ktoré žalovaná namietala prípadne tvrdila a to ohľadom vzniku prípadnej objektívnej zodpovednosti prevádzateľa električky - Dopravného podniku Bratislava v súvislosti s konaním vodiča ako ich zamestnanca, podľa názoru súdu pri podaní posudkov sa znalci vysporiadali s otázkou žalovanou tvrdeného zavinenia vodiča električky a s tým súvisiacej prípadnej spoluzodpovednosti alebo vzniku objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa električky - Dopravného podniku Bratislava, ktorá bola účastná poistnej udalosti - dopravnej nehody a zároveň, že bol preukázaný liberačný dôvod a teda že Dopravný podnik Bratislava ako prevádzateľ vozidla sa zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu. Tak ako konštatoval v konaní sp. zn. 17C/65/2007 okresný súd aj v krajský súd v konaní sp. zn. 2Co/165/2013 v rámci vykonaného znaleckého dokazovania pri oboch alternatívach prechádzania žalovanej cez koľajisko. Vzhľadom na závery takto vykonaného dokazovania potom súd mal za to, že nie je dôvod na vykonanie prípadne ďalšieho znaleckého dokazovania v tomto smere, ktoré by bolo nadbytočné, nakoľko otázka, ktorou by sa znalci zaoberali už bola vyriešená.
K žalovanou uvádzaným skutočnostiam k jej postaveniu ako slabšej strany s poukazom na smernice, súd poukazuje na to, že predmetné smernice tak ako to už vyplýva aj z ich názvov riešia postavenie chodcov
a ďalších nemotorizovaných účastníkov cestnej premávky v súvislosti s poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a podľa názoru súdu právnou zástupkyňu žalovanej prezentovaný názor o nemožnosti prevádzateľa vozidla zbaviť sa zodpovednosti za škodu je neprípustným a ničím nepodloženým, ktorý ak by bol prijatý, bol by v rozpore s ust. § 428 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje možnosť liberácie prevádzateľa, túto predpokladá aj s tam uvedenými účinkami.
9. Čo sa týka sumy škody, na zaplatenie ktorej súd žalovanú zaviazal, suma 248,09 eur ( v žalobe 7.474,- Sk ) predstavuje sumu, ktorú žalobca poskytol Dopravnému podniku Bratislava ako rozdiel sumy 47.474 Sk, ktorá bola vyčíslená vo vyúčtovaní škody spôsobenej na električke č. 7113 vzniknutej dňa 6.9.2004 s tým, že suma je v ďalšom bližšie špecifikovaná výdajkou preukazujúcou materiál potrebný na opravu a pracovným lístkom preukazujúcim rozsah vykonaných prác na električke, keď súd mal za to, že takéto vyčíslenie spôsobenej škody je vyčíslením škody na veci tak ako to predpokladá ust. § 443 Občianskeho zákonníka a preto nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, pričom predmetom žaloby bola len časť vzniknutej škody po odrátaní sumy spoluúčastí v zmysle poistnej zmluvy.
10. K žalovanej navrhovanému zníženiu náhrady škody postupom podľa § 450 Občianskeho zákonníka v prípade vyhovenia žaloby súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade prechodu práva na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou na poistiteľa voči fyzickej osobe platí ustanovenie § 450, no predmetné ustanovenie v prípade osoby, voči ktorej by sa práva na zníženie na náhrady škody v prípade dôvodov osobitného zreteľa mohlo uplatniť, pojednáva o fyzickej osobe, no v tomto spore nebola osobou, ktorá bola poškodená a ktorej právo na žalobcu ako poistiteľa prešlo fyzická osoba, ale Dopravný podnik Bratislava ako právnická osoba.
11. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10a Prechodné ustanovenie nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenia vlády v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže žalovaná sa s plnením svojho záväzku dostala do omeškania a to dňom 30.3.2006, keď dňa 29.3.2006 uplynula lehota poskytnutá žalobcom vo výzve na plnenie zo dňa 28.2.2006, kde jej bola poskytnutá lehota na zaplatenie do 15 dní po prijatí výzvy, ktorú žalovaná prevzala dňa 14.3.2006, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s príslušnými ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie žalobcom uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 7% ročne, keď ku dňu omeškania výška diskontnej sadzby NBS predstavovala 3,5 %. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v tom, že v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcom aj keď v iných konaniach ale zo záver vychádzal súd aj v tomto konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a rozhodnutie záviselo od znaleckého dokazovania. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.