Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sžk-6-2020.pdf
PDF · 127.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sžk/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcov: 1. E. Z., L. Z.: XX.XX.XXXX, T. K. X.: J. XXX/XX, XXX XX L. Q., 2. P. Z., L.K. Z.: XX.XX.XXXX, T. K. X.: J. XXX/XX, XXX XX L. Q., právne zastúpených: Peter Šumšala, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2018/014651/Ve z 27. apríla 2018, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/44/2018-78 zo dňa 27. júna 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 14S/44/2018-78 zo dňa 27. júna 2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2018/014651/Ve z 27. apríla 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobcom voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačného konania.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred krajským súdom 1.Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom, č. k. 14S/44/2018-78 zo dňa 27. júna 2019, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2018/014651/ Ve z 27. apríla 2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a rozhodnutie stavebného úradu mesto Dunajská Streda č. 3364/DS/4521/2018/033-KNA-002 zo dňa 6.3.2018 (prvostupňové rozhodnutie) potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad rozhodol podľa ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, že žalobcovia nie sú účastníkmi konania v kolaudačnom konaní na stavbu „Polyfunkčný objekt“, vedené pod č. k. 492/2018, ktoré pozostáva z nasledovných objektov: SO 100 Polyfunkčný objekt, SO 200 NN prípojka, SO 300 Vodovodná prípojka a splašková kanalizačná prípojka, SO 500 STL prípojka, SO 700 Sadové úpravy, oplotenie a drobná architektúra na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie L. Q. a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie L. Q.. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 168 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.
2.Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 9. februára 2018 doručili žalobcovia v 1/ a v 2/ rade prihlášku, ktorou sa domáhali postavenia účastníkov v rámci kolaudačných konaní týkajúcich sa stavebných povolení vydaných pod č. 6215/3857/2016/033-KNA/004 zo dňa 21.03.2016 a pod č. 6246/3858/2016/033-KNA/003 zo dňa 21.03.2016, pričom túto žiadosť odôvodnili tým, že ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím kolaudačného konania priamo dotknuté resp. sú priamo dotknuté. Krajský súd mal ďalej preukázané, že stavebný úrad, na základe návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia doručeného dňa 12.01.2018, vydal dňa 17.01.2018 oznámenie o začatí kolaudačného konania s tým, že na deň 13.02.2018 nariadil podľa § 82 ods. 1 v spojení § 80 stavebného zákona ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Z vyhlásenia stavebného dozoru zo dňa 13.02.2018 vyplýva, že stavba „Polyfunkčný objekt“ na Q. ulici v L. Q. bola umiestnená a zrealizovaná podľa podmienok územného rozhodnutia č. 15618/3691/2015/033- KNA-004 zo dňa 24.07.2015 a za dodržania podmienok stavebného povolenia č. 6215/3857/2016/033- KNA-004 zo dňa 21.03.2016 a projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní s nasledovnými zmenami: zmena umiestnenia niektorých vnútorných priečok na základe požiadavky budúceho vlastníka bytu bez zásahu do statickej časti stavby a bez zásahu do vonkajšieho vzhľadu stavby a ďalej, že pri realizácii stavby boli použité vhodné stavebné materiály. Z protokolu spísaného dňa 13.02.2018 vyplýva, že stavba bola zrealizovaná v súlade s overenou dokumentáciou s menšími vnútornými dispozičnými zmenami, bez zásahu do statickej časti stavby a bez zásahu do vonkajšieho vzhľadu stavby, podľa predloženého projektu skutočného vyhotovenia stavby, ktorý vypracovala osoba odborne spôsobilá : PZ-CONSTRUCT, s.r.o. - D.. I. X., ktorý je súčasťou spisového materiálu a ktorý bol overený v rámci kolaudačného konania. Zistené zmeny v porovnaní s overenou projektovou dokumentáciou v rámci stavebného konania sú presne špecifikované v bode 5 rozsudku krajského súdu. Mesto Dunajská Streda, ako príslušný stavebný úrad, vydal dňa 29.05.2018 pod č. 3219/DS/492/2018/033- KNA/004 kolaudačné rozhodnutie, ktorým podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil užívanie stavby „Polyfunkčný objekt“. Z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad po preskúmaní uskutočnených zmien, ktoré presne špecifikoval, dospel k záveru, že uskutočnením zmien nie sú ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a s odkazom na ustanovenie § 68 ods. 2 stavebného zákona uskutočnené zmeny povolil. Mesto Dunajská Streda vydalo dve rozhodnutia, ktorými rozhodlo, že žalobcovia nie sú účastníkmi konania vo veci vydania kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Polyfunkčný objekt“ vedenej pod číslom 492/2018 a to rozhodnutie č. 3364/DS/4521/2018/033- KNA-002 zo dňa 06.03.2018 a rozhodnutie č. 3364/DS/4521/2018/033-KNA-003 zo dňa 06.03.2018, pričom z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že žalobcovia podali odvolanie voči rozhodnutiu č.3364/DS/4521/2018/033-KNA-002 zo dňa 06.03.2018, o ktorom rozhodoval žalovaný napadnutým rozhodnutím.
3.Krajský súd pri prieskume žalobou napadnutého rozhodnutia zameral pozornosť na posúdenie, či žalobcom v 1/ a 2/ rade svedčalo účastníctvo v kolaudačnom konaní. Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že mu neprináležalo nepreskúmavať zákonnosť samotného kolaudačného rozhodnutia vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu a to s poukazom na predmet konania, preto neposudzoval relevanciu námietky, ktorou žalobcovia tvrdili, že ak správny orgán tvrdil, že išlo o zmeny, ktoré sa podstatne neodchyľovali od dokumentácie overenej v stavebnom konaní, mal v zmysle citovaných ustanovení spojiť s kolaudačným konaním aj konanie o zmene stavby. Taktiež uviedol, že rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v rámci kolaudačného konania, vedeného stavebným úradom pod číslo 492/2018 má procesnú povahu a je čiastkovým rozhodnutím, ktoré sa týka výlučne žalobcov v 1/ a 2/ rade, a preto krajský súd konal iba so žalobcami v 1/ a 2/ rade, ktorých sa napadnuté rozhodnutie dotýka.
4.Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej tiež len zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 78 ods. 1,2, § 81 ods. 1,4, § 139b ods. 4, § 140, ako i v intenciách zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 14 ods. 1,2 postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v prvej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
5. Za sporné v danom konaní krajský súd považoval, či žalobcom svedčalo v kolaudačnom konaní postavenie účastníkov konania. Uviedol, že stavebný zákon okruh účastníkov konania vymedzuje v závislosti od skutočného vyhotovenia stavby, ktorá sa má kolaudovať. V prípade, ak stavba bola
uskutočnená bez akýchkoľvek zmien v súlade s projektovou dokumentáciou, uplatní sa definícia účastníctva podľa ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona, v súlade s ktorým je účastníkom kolaudačného konania stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ, ale došlo k zmene stavby za súčasného splnenia podmienky, že skutočné realizovanie sa podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní t. j. došlo k nepodstatným zmenám (§ 81 ods. 4 stavebného zákona) sú účastníkmi konania, aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. Z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že v prípade kolaudačného konania týkajúceho sa stavby: Polyfunkčný objekt, išlo práve o situáciu zodpovedajúcu ustanoveniu § 81 ods. 4 stavebného zákona, teda, že skutočné realizovanie stavby sa podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej v stavebného konaní. Za nesporné považoval krajský súd, že stavebný zákon neupravuje procesný postup v prípade, ak sa účastníctva, či už v územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní domáha osoba, ktorá má za to, že jej toto postavenie v konaní prináleží. Z uvedeného dôvodu sa táto procesná situácia rieši prostredníctvom ustanovenia § 14 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona, v zmysle ktorého je potrebné o nepriznaní účastníctva v konkrétnom konaní vydať rozhodnutie.
6.Z dôvodu, že v rámci kolaudačného konania stavebný úrad podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona povolil uskutočnené zmeny, krajský súd posudzoval, či žalobcovia, ako účastníci stavebného konania, mohli byť uskutočnenými zmenami dotknutí na svojich právach alebo právom chránených záujmoch (§ 78 ods. 2 stavebného zákona). Za týmto účelom správny súd na základe predloženého projektu skutočného realizovania stavby, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, tento overil s projektom pre stavebné povolenie, pričom vzhľadom na tvrdenia žalobcov práve vo vzťahu k zmenám, ktoré mali byť uskutočnené v rozpore s projektom pre stavebné povolenie (správny súd poznamenáva, že tieto tvrdenia sú totožné s tvrdeniami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ku ktorému žalobcovia priložili aj štúdiu, ktorá mala tieto potvrdiť) porovnal číslo výkresu A11 - pohľady podľa projektu schváleného v stavebnom konaní s projektom skutočného realizovania stavby (výkres A11), ktorý bol stavebným úradom schválený dňa 28.05.2018. Týmto porovnaním mal krajský súd preukázané, že zmeny skutočného realizovania stavby v porovnaní s projektom schváleným v stavebnom konaní zodpovedajú zmenám, ktoré stavebný úrad podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona schválil, pričom aj z pohľadu krajského súdu tieto zmeny, ktoré nezasahujú do statiky budovy a okrem nezastrešenia balkónov, nemenia ani vzhľad budovy, nie sú spôsobilé vyvolať dotknutie na právach a právom chránených záujmoch žalobcov, ktorá skutočnosť má za následok, že im nemôže svedčať účastníctvo v kolaudačnom konaní.
7.Súčasne krajský súd upriamil pozornosť žalobcov, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia boli žalovaným upozornení, že nimi predložený projekt, ktorý mal byť schválený v stavebnom konaní nezodpovedá realite, ale ide len o vizualizáciu, ktorá bola zverejnená na internete. Skutočnosť, že priložené fotografie nezodpovedajú projektu schválenému v stavebnom konaní, mal preukázanú aj krajský súd práve porovnaním projektu schválenom v stavebnom konaní s projektom skutočného realizovania stavby predloženého a schváleného v kolaudačnom konaní (konkrétne pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že došlo k vytvoreniu nového jedného stĺpca okien, vytvorenie nových balkónov, s ktorými sa nepočítalo, doplnenie jednokrídlového okna v rozmere cca 800 mm x 1500 mm).
8.Podľa názoru krajského súdu konajúce orgány verejnej správy rozhodli zákonne, keď žalobcom postupom podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníctvo v kolaudačnom konaní nepriznali. Krajský súd súčasne dodal, že vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad povolil zmeny stavby podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona, otázku účastníctva skúmal podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona. V tejto súvislosti uviedol, že zo samotného kolaudačného rozhodnutia v podstate vyplýva, že v prípade stavebníka MONTÉE, s.r.o. došlo k zlúčeniu kolaudačného konania s konaním o zmene stavby, aj keď procesne táto skutočnosť nie je dotiahnutá do konca, keď z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, kedy a akým úkonom stavebný úrad zlúčil s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby, avšak toto pochybenie vyhodnotil ako nemajúce vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (o účastníctve), nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, krajský súd neskúmal zákonnosť samotného kolaudačného rozhodnutia, ani postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
9.Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že im stavebný úrad nedoručil oznámenie o začatí kolaudačného konania, krajský súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu mal preukázané, že žalobcovia doručili stavebnému úradu žiadosť o účastníctvo v konaní dňa 9.
februára 2018, pričom oznámenie o začatí kolaudačného konania vydal stavebný úrad dňa 17.01.2018, kedy ešte nemal vedomosť o skutočnosti, že žalobcovia sa budú domáhať účastníctva v konaní, pričom vychádzal z definície účastníctva podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona. Preto je pochopiteľné, že oznámenie o začatí kolaudačného konania žalobcom nedoručoval. Je pravdou, že odo dňa 9. februára 2018, kedy sa žalobcovia domáhali postavenia účastníctva v kolaudačnom konaní až do dňa kedy bolo o účastníctve právoplatne rozhodnuté (t.j. do dňa 14.05.2018) boli v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 stavebného zákona účastníci konania a teda mali byť upovedomení o ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním, ktoré sa konalo dňa 13.02.2018, avšak toto pochybenie nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v tejto súvislosti zdôraznil, že v zmysle ustálenej judikatúry sa rozhodnutie nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili jeho formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02), pričom v danom prípade sa jedná práve o takúto situáciu, keď by aj odstránenie tejto procesnej vady, práve vzhľadom na charakter vykonaných zmien vo vzťahu k dotyku na subjektívnych právach a právom chránených záujmov žalobcov nemalo za následok nevydanie negatívneho rozhodnutia t.j. rozhodnutia o nepriznaní účastníctva v kolaudačnom konaní. 10.S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 S.s.p. zamietol.
II.
Kasačná sťažnosť žalobcov proti rozsudku krajského súdu 11.Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podali žalobcovia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietali, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p/. Navrhli, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-TT- OVBP-2018/014651/Ve zo dňa 27.4.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcom priznal náhradu trov konania a trov kasačného konania.
12.V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobcovia namietali, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní a odôvodňovaní rozsudku opomenul zaoberať právne relevantnými skutočnosťami a v konaní predloženými dôkazmi, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej, a ktoré boli zo strany žalobcov opakovane zdôrazňované. Mali za to, že krajský súd vychádzal výlučne z tvrdení žalovaného, pričom sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcov a s dôkazmi nimi predloženými. Žalobcovia tvrdili, že do konania predložili obrazovú dokumentáciu, ktorá im bola predložená v rámci stavebného konania na stavebnom úrade Dunajská Streda a nie vizualizáciu uverejnenú na internete, ako uviedol krajský súd. Vytýkali krajskému súdu, že žiadnym overiteľným spôsobom nevyvrátil ich tvrdenia a nimi predložené dôkazy, iba ich formalisticky odmietol. Žalobcovia poukázali na to, že v právnom štáte za neprípustné a absurdne treba považovať postup súdu, ktorým pri svojom rozhodovaní a odôvodnení akceptoval a obhajoval tvrdenia stavebného úradu, ktoré žalobcovia podanou žalobou spochybňovali a napádali, z ktorých mal stavebný úrad pri svojom rozhodovaní vychádzať a ktoré majú povahu výlučne odborných záverov stavebníka. (bod 34 až 36 odôvodnenia rozsudku krajského súdu). Žalobcovia ďalej namietali správnosť argumentácie krajského súdu v odôvodnení rozhodnutia, keď pochybenie žalovaného ako aj stavebného úradu v rámci kolaudačného konania, že v určitom období so žalobcami nekonali ako s účastníkmi, uvedené iba stroho konštatoval a neprikladal tomu žiadny význam.
13.Žalobcovia vyslovili názor, že listom zo dňa 9.2.2018 sa dôvodne domáhali postavenia účastníkov konania v kolaudačnom konaní. Tvrdili, že aj napriek tomu, že boli účastníkmi územného konania a stavebného konania, v rámci ktorého boli opakovane zo strany príslušných štátnych orgánov poškodzovaní na svojich právach, stavebný úrad a aj Okresný úrad Trnava ich v kolaudačnom konaní odmietol ako účastníkov konania, napriek tomu, že predmetná stavba „Polyfunkčný objekt“ nie je vykonaná/dokončená v súlade s vydaným stavebným povolením a overenou projektovou dokumentáciou. Mali za to, že zmeny na stavbe sú tak rozsiahleho a závažného charakteru, že nebolo možné stavbu skolaudovať bez dodatočnej zmeny stavby pred dokončením. Považovali za jednoznačne preukázané, že jednotlivé zmeny realizovanej stavby oproti projektu majú okrem iných aj charakter zmien vonkajšieho vzhľadu budovy, ktoré majú jednoznačný vplyv na celkovú statiku budovy. Mali za to, že v konaní dostatočne preukázali, že uvedené zmeny/odchýlky sú také závažné a zasahujúce do statiky celej stavby, ako aj do vonkajšieho vzhľadu stavby, že niet pochýb o tom, že mali podliehať stavebnému konaniu podľa ust. § 55 ods. 1 a 2 Stavebného zákona a stavebník mal požiadať o zmenu
stavby pred dokončením podľa ust. § 78 ods. 2 Stavebného zákona. V uvedenom prípade tak, mal stavebný úrad povinnosť postupovať podľa ust. § 78 ods. 2 Stavebného zákona. Žalobcovi trvali na to, že stavebný úrad nesprávne označil tieto zmeny ako nepodstatné zmeny skutočného realizovania stavby oproti dokumentácii overenej v stavebnom konaní, ktoré mali byť zohľadnené v realizačnom projekte, majúc za to, že nešlo o zmeny nepodstatné, ale zmeny závažné, ktoré mal stavebný úrad hodnotiť ako uskutočnenie stavby v rozpore so stavebným povolením a podľa toho ďalej postupovať, ako aj ak by sa aj jednalo o zmeny nepodstatné, správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom. Podľa názoru žalobcov pokiaľ správny orgán im neoznámil začatie kolaudačného konania, nemal oprávnenie do výroku kolaudačného rozhodnutia zapracovať akékoľvek schválenie zmien skutočného realizovania stavby oproti dokumentácii overenej v stavebnom konaní, čo je vzhľadom na rozsah stavebných zmien nevyhnutné.
14.Záverom žalobcovia trvali na tom, že im správne orgány upreli procesné postavenie účastníkov správneho konania, čím boli ukrátení na svojich právach a správne orgány tým hrubo zasiahli do ich vlastníckych práv ako vlastníkov susedných dotknutých pozemkov, dôsledkom čoho došlo aj k porušeniu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy SR. Taktiež boli postupom a rozhodnutím správneho orgánu ukrátení na svojich právach, nakoľko správny orgán v rozpore so zákonom nekonal s nimi ako s účastníkom konania, tak ako to predpokladá ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Rozsudok krajského súdu považovali za porušujúci ústavnoprávnych a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu.
III.
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcov
15.Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov písomne nevyjadril.
IV.
Konanie pred kasačným súdom 16.Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.
17.Podľa ust. § 101e ods. 1,2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
18.Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti žalobcov (§453 ods. 1 S.s.p.), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov je dôvodná.
19.Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/44/2018-78 zo dňa 27. júna 2019, ktorým krajský súd žalobu žalobcov zamietol.
20.V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu.
21.Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.4.2018, č. OU-TT-OVBP2-2018/014651/Ve, ktorým odvolanie E. Z. a P. Z. zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu mesto Dunajská Streda č. 3364/DS/4521/2018/033- KNA-002 zo dňa 6.3.2018.
22.Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad mesto Dunajská Streda, č. 3364/DS/4521/2018/033- KNA-002 zo dňa 6.3.2018 rozhodol podľa ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, že žalobcovia nie sú účastníkmi konania v kolaudačnom konaní na stavbu „Polyfunkčný objekt“, vedené pod č. k. 492/2018, ktoré pozostáva z nasledovných objektov: SO 100 Polyfunkčný objekt, SO 200 NN prípojka, SO 300 Vodovodná prípojka a splašková kanalizačná prípojka, SO 500 STL prípojka, SO 700 Sadové úpravy, oplotenie a drobná architektúra na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie L. Q. a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie L. Q..
23.Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p). Správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.). Správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
24.Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, nevykonal v súlade s právnou úpravou zákona č. 50/1976 Zb., dospejúc k nesprávnemu záveru o vecnej správnosti žalobou napadnutých rozhodnutí.
V.
Právne posúdenie kasačným súdom
25.Podľa čl.1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
26.Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 27.V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.
Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.
28.Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
29.Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 30.Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) vo svojom siedmom oddiely upravuje užívanie stavieb - kolaudáciu stavieb. Predmetom kolaudačného konania je skúmanie zo strany príslušného stavebného úradu najmä, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Stavebný zákon v ust. § 78 taxatívne stanovuje okruh účastníkov kolaudačného konania, ktorými sú jednak stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.
31.Podľa ust. § 78 ods. 1,2 zák. č. 50/1976 Zb. v rozhodnom znení, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.
32.Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplývajúcich z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, zistil, že stavebný úrad, na základe návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia doručeného dňa 12.01.2018, vydal dňa 17.01.2018 oznámenie o začatí kolaudačného konania s tým, že na deň 13.02.2018 nariadil podľa § 82 ods. 1 v spojení § 80 stavebného zákona ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Z obsahu návrhu na začatie kolaudačného konania zo strany stavebníka nevyplývalo, že by boli na stavbe vykonané nepodstatné zmeny, nakoľko táto kolónka v návrhu zostala nevyplnená. Žalobcovia dňa 9. februára 2018 doručili stavebnému úradu prihlášku, ktorou sa domáhali postavenia účastníkov o. i. aj v rámci kolaudačného konania týkajúceho sa stavebného povolenia vydaného pod č. 6215/3857/2016/033-KNA/004 zo dňa 21.03.2016, pričom túto žiadosť odôvodnili tým, že ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím kolaudačného konania priamo dotknuté resp. sú priamo dotknuté. Stavebný úrad rozhodnutie o tom, že žalobcovia nie sú účastníkmi kolaudačného konania vydal dňa 6.3.2018 t. j. po miestnom šetrení, na základe ktorého zistil, že na stavbe boli vykonané zmeny uvedené v zápisnici, konštatujúc, že ide o zmeny bez zásahu do statickej časti stavby a bez zásahu do vonkajšieho vzhľadu budovy, čo vyhodnotil ako nepodstatné zmeny, ktorými nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov vlastníkov susedných pozemkov. Mesto Dunajská Streda, ako stavebný úrad vydal dňa 29.5.2018 rozhodnutie č. 3219/DS/492/2018/033- KNA/004, ktorým podľa ust. § 82 ods. 1 Stavebného zákona povolil užívanie stavby „Polyfunkčný objekt“
z odôvodnenia ktorého vyplynulo, že v rámci miestneho šetrenia bolo zistené, že stavba bola realizovaná v súlade s overenou projektovou dokumentáciou a v zmysle podmienok stavebného povolenia s menšími dispozičnými zmenami, podľa predloženého projektu skutočného zrealizovania stavby, ktorý spracovala odborne spôsobilá: PZ-CONSTRUCT, s.r.o. - D.. I. X. so sídlom Veľkoblahovská 6750/9E, Dunajská Streda, EV.č. *XXXX AA*. Po preskúmaní uskutočnených zmien stavebný úrad dospel k záveru, že uskutočnením zmien nie sú ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a podľa ust. § 68 ods. 2 Stavebného zákona uskutočnené zmeny povolil.
33.Podľa ust. § 81 ods. 4 Stavebného zákona rozhodnom znení, s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
34.Podľa ust. § 68 ods. 2 citovaného zákona, v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.
35.Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových zistení a citovanej právnej úpravy stavebného zákona konštatuje. Predmetom prieskumu na krajskom súde bol postup a rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebolo žalobcom priznané postavenie účastníkov konania v kolaudačnom konaní a nie samotné kolaudačné rozhodnutie č. 3219/DS/492/2018/033-KNA/004 zo dňa 29.5.2018, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Polyfunkčný objekt“. Vo vzťahu k charakteru rozhodnutia o účastníctve žalobcov v kolaudačnom konaní, bol predmetom súdneho prieskumu však aj postup správneho orgánu v rámci kolaudačného konania, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže z obsahu kolaudačného rozhodnutia č. 3219/DS/492/2018/033-KNA/004 zo dňa 29.5.2018 bolo preukázané, že stavebný úrad zlúčil kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby pred dokončením, hoci z administratívneho spisu nevyplýva, že by takéto konanie vôbec formálne začal. V takom prípade bolo treba vychádzať z okruhu účastníkov upravených v ust. § 78 ods. 2 Stavebného zákona a poňať do kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby pred dokončením aj žalobcov, ktorí boli účastníkmi stavebného konania a ktorých by sa (potencionálne) zmena mohla dotýkať. V danom prípade účastníctvo žalobcom svedčalo priamo zo zákona a nebolo o ich účastníctve potrebné rozhodovať, tak ako to učinili správne orgány v oboch stupňoch. Tým, že stavený úrad ako prvostupňový správny orgán príslušný na konanie neoznámil začatie kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby pred dokončením aj žalobcom - účastníkom stavebného konania, ktorým účastníctvo vyplývalo z ust. § 78 ods. 2 Stavebného zákona a neposkytol im možnosť vznášať námietky a pripomienky v rozsahu v akom sa zmena dotýkala práv, právom chránených záujmov alebo povinností týchto účastníkov, nepostupoval v súlade so stavebným zákonom.
36.Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán nesprávne posudzoval skutočnosť, či žalobcom svedčí účastníctvo v kolaudačnom konaní podľa ust.§ 78 ods. 2 Stavebného zákona a to či identifikovanými zmenami stavby môže/mohlo dôjsť k zásahu do práv a oprávnených záujmov účastníkov stavebného konania a tieto vyhodnotil v kontexte zistených zmien na miestnom šetrení tak, že tieto zmeny nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcov. Uvedeným postupom žalovaný odňal žalobcom ako účastníkom konania právo vznášať námietky a pripomienky, ktoré im svedčalo zo zákona (§ 78 ods. 2 Stavebného zákona), a preto ani nemohol posúdiť, či a do akej miery sa ich prípadné zmeny stavby, a to nielen tie ktoré identifikoval stavebný úrad na miestnom šetrení, mohli dotknúť na ich právach a právom chránených záujmoch. Pokiaľ správny orgán rozhodoval o účastníctve a toto žalobcom nepriznal, hoci im toto postavenie prislúchalo priamo zo zákona, rozhodol v rozpore so zákonom a na tejto skutočnosti nič nemení ani spôsob postupu správneho orgánu po tom ako identifikoval zmeny stavby na miestnom šetrení. Z uvedeného dôvodu možno prisvedčiť kasačnej námietke žalobcom, že im postupom správneho orgánu boli upreté ich procesné práva ako účastníkov kolaudačného konania, ktoré bolo spojené s konaním o zmene stavby pred dokončením.
37. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd po vyhodnotení dôvodov, vznesených žalobcami v kasačnej sťažnosti, vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, vyhodnotil námietky žalobcov, ktorými v kasačnej sťažnosti namietali nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods.1, písm. g/ S.s.p., za dôvodné. Vzhľadom na uvedené vyššie kasačný súd podľa ust. § 462 ods. 2 S.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. v spojení s ust. § 452 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru kasačného súdu.
38.O práve na náhradu trov kasačného konania a trov konania pred správnym súdom rozhodol kasačný súd tak, že žalobcom, ktorí v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného mali úspech, priznal nárok na ich náhradu (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.)
39.Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.