Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/22/2014

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v Bratislave, v trestnej veci obvineného R. Q. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. b/, f/ Tr. zák. v znení účinnom do 31. augusta 1999, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 16. apríla 2014, sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

Podľa sa napadnuté uznesenie z r u š u j e a Krajskému súdu v Košiciach sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený R. Q. bol spoločne s ml. T. J. rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25. septembra 1996 sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 1997 sp. zn. uznaný za vinného z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, f/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že

v Košiciach dňa 07.04.1995 v čase od 20.15 hod. do 20.47 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode, pod vplyvom bližšie neurčitej prchavej látky a v úmysle usmrtiť a zobrať peniaze, vošli spolu s osobou mladšou ako 15 rokov O. G. do predajne potravín K+P na ulici Ludmanskej č. 3, kde po prevzatí cigariet od poškodenej A. Y., túto obaja obžalovaní postupne strednou a veľkou silou a prudkosťou celkom 69-krát bodli loveckou dýkou s dĺžkou čepele 13,5 cm a šírkou čepele 2,5 cm do oblasti hlavy, trupu a končatín, pričom 5 bodnorezných rán, lokalizovaných v oblasti chrbta vľavo pokračovalo do bodnorezných kanálov a preniklo do ľavej pohrudnicovej dutiny, čím jej spôsobili mnohopočetné bodnorezné poranenia celého tela, čo pri šoku po náhlej a veľkej strate krvi, pri zakrvácaní ľavej pohrudnicovej dutiny a pri masívnom krvácaní navonok viedlo bezprostredne k smrti poškodenej.

Následne obžalovaný Q. vzal z pokladne predajne celkom 5.060,- Sk, ktoré peniaze si obaja obžalovaní rozdelili.

Odsúdený R. Q. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že rozsudkom Mestského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 11. januára 1990 bol uznaný za vinného pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 a pol roka so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest čiastočne vykonal 26. novembra 1991.

Za to bol R. Q. odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 29 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo 16. apríla 2014, sp. zn. podľa zamietol návrh odsúdeného R. Q. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odsúdený R. Q. sťažnosť. V dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že žiadosť z 3. marca 2014 (doručenú na krajský súd 7. marca 2014) treba chápať ako žiadosť o podmienečné prepustenie a nie žiadosť o povolenie obnovy konania a preto krajský súd ako vecne nepríslušný mal vec postúpiť súdu vecne príslušnému a nie návrh odmietnuť.

Podľa jeho názoru v konaní na krajskom súde došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv a základných slobôd chránených Dohovorom o ochrane ľudských práv. Poukazoval, že odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je čisto špekulatívne, nakoľko v jeho žiadosti nie sú uvádzané tie isté skutočnosti. Namietal, že v konaní o predchádzajúcej žiadosti o obnove konania krajský súd (sp. zn. ) a najvyšší súd (sp. zn. ) prejednal len otázku, či sa na jeho osobu vzťahuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. novembra 2012. Vyslovil, že je otázne, či rozsudok krajského súdu o jeho vine je spravodlivý alebo vykonštruovaný, nakoľko on je nevinný a trestný čin nespáchal.

V závere ďalej odsúdený uviedol, že došlo k porušeniu Dohovoru, a to tým, že jeho trestnou vecou sa zaoberal okresný súd viac ako 7 mesiacov, pričom príslušným na rozhodovanie sa stal krajský súd nadobudnutím účinnosti

Odsúdený sa na základe vyššie uvedeného domáhal zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátenia veci na nové prejednanie návrhu na podmienečné prepustenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle , správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného R. Q. je dôvodná, aj keď z iných dôvodov, než sú v nej uvedené. Tieto dôvody procesného charakteru bránia vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia.

Ako uvádza aj krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia, obvinený vo svojom návrhu žiadal o ustanovenie obhajcu ex offo.

Otázku obhajoby mal súd riešiť aj bez takej žiadosti.

Podľa v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch (medzi ktoré patrí i obnova konania) musí mať odsúdený obhajcu, ak ide o prípady uvedené v , alebo c/ tohto zákona.

Podľa je dôvodom povinnej obhajoby, ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave.

Obvinený vykonáva trest odňatia slobody, uložený mu v pôvodnom konaní, o obnovu ktorého žiada.

Aktuálny je i dôvod povinnej obhajoby podľa , nakoľko ide o konanie o trestnom čine, ktorý v zmysle v znení účinnom od 1. januára 2006 zodpovedá obzvlášť závažnému zločinu ( tohto zákona).

Ide teda o povinnú obhajobu, ktorú bude v opätovnom konaní súdu prvého stupňa o návrhu obvineného potrebné štandardným zákonným postupom súdu zabezpečiť.

Zároveň bude potrebné skúmať, či obvinený (na rozdiel od pôvodného návrhu) nemieni aktuálne namiesto o povolenie obnovy konania ( ) žiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (ako uvádza v sťažnosti).

Preto najvyšší súd výrokom tohto uznesenia napadnuté uznesenie zrušil a uložil krajskému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.