Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-176-2024.pdf
PDF · 77.04 KB
Case nature
Subarea
20Ek/176/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. A. B., nar.: 01.03.1984, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúp.: Advokátska kancelária Peter Rak, s. r. o., so sídlom Levočská 4, 080 01 Prešov, IČO: 50 581 121, proti povinnému: A. B. B., nar.: 14.6.1970, trvale bytom: 080 01 Prešov, o návrhu na vykonanie exekúcie vo veci vymoženia výživného na maloleté dieťa, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/176/2024 zo dňa 16. apríla 2024, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/176/2024 zo dňa 16. apríla 2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.04.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 20Ek/176/2024, ktorým vo výroku I. zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a vo výroku II. nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.01.2024 od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 200 Eur a bežného výživného vo výške 200 Eur mesačne, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 28P/48/2022-36 zo dňa 02.05.2022 (ďalej len „exekučný titul“). Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh a zistil, že v tomto konaní sa vymáha splnenie zákonnej povinnosti povinného voči jeho dieťaťu, ktorej výška a spôsob platenia boli určené exekučným titulom. Avšak návrh na vykonanie exekúcie bol podaný matkou. Vyšší súdny úradník konštatoval, že pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. Pri vymáhaní výživného je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Rodič tohto dieťaťa (v tomto prípade matka maloletej E.), ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je tak v exekučnom konaní uvedený ako zákonný zástupca maloletého oprávneného a nie ako samotný oprávnený. Súd túto skutočnosť vyhodnotil tak, že matku neuznal za subjekt, voči ktorému má povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane oprávnenej osoby, vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s
Exekučným poriadkom a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal, nakoľko došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a teda náhradu trov mu nie je od koho priznať, a preto trovy exekučného konania znáša oprávnený.
3. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 30.04.2024, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 08.05.2024, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
4. Podanú sťažnosti oprávnený odôvodnil tým, že uvedenie mena matky maloletej do kolónky oprávnený v exekučnom formulári bolo uvedené omylom, pričom oprávneným subjektom je samozrejme priamo maloleté dieťa E. B.. Rodič maloletého dieťaťa má byť v tomto konaní uvedený ako zákonný zástupca maloletého oprávneného a nie ako samotný oprávnený. Oprávnený preto požiadal, aby súd sťažnosti vyhovel a v ďalšom konaní konal s oprávnenou osobou – maloletou E. B., zastúpenou zákonným zástupcom matkou A. A. B. a právnym zástupcom Advokátskou kanceláriou Peter Rak, s.r.o..Za týmto účelom zaslal oprávnený súdu aj formulár – Oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom je oprávnený subjekt označený správne.
5. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. V zmysle § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
11. V zmysle § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
12. V zmysle § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Treba konštatovať, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu aj súd prvej inštancie musí konštatovať, že návrhu na vykonanie nebolo možné vyhovieť práve z dôvodov, ktoré v napadnutom
uznesení prezentoval vyšší súdny úradník. V tomto smere tak sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
14. Napriek zneniu ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii oprávneného v podanej sťažnosti uvádza, že ako oprávnená mala byť v návrhu na vykonanie exekúcie uvedení maloletá a jej matka mala byť v návrhu uvedená ako zákonný zástupca oprávneného. Je potrebné ešte doplniť, že v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde je za oprávneného označený samotný rodič – zákonný zástupca a nie maloleté dieťa tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, sa nevyzýva na odstránenie vád podľa § 52 Exekučného poriadku, pretože sa jedná o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ktorá je neodstrániteľnou vadou. Dôsledkom existencie takejto neodstrániteľnej vady je práve zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, ako správne učinila aj vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením. Treba zdôrazniť, že vadu návrhu, ktorá je neodstrániteľná nemožno konvalidovať jednoduchou opravou návrhu na vykonanie exekúcie, pretože podľa názoru súdu túto vadu nemožno hodnotiť ako zrejmú nesprávnosť, a to najmä za stavu, že oprávnená je v danom prípade odborne zastúpená právnym zástupcom. Súd teda poukazuje na to, že aj napriek tomu, že sa jedná o pohľadávku na výživnom, pri rozhodovaní o sťažnosti oprávneného bol zohľadnený aj fakt, že oprávnený je zastúpený právnym zástupcom, ktorý si za návrh na vykonanie exekúcie žiada priznať trovy právneho zastúpenia. Už aj z tohto uhla pohľadu by bolo nespravodlivé, že by súd mal zhojiť nedostatok návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý vznikol nesprávnym úkonom právneho zástupcu oprávneného, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie, príslušnú prax a advokátske skúšky.
15. Sťažnostný súd si je vedomý, že postup exekučného súdu sa oprávnenej môže javiť ako príliš formalistický (najmä za stavu, že sa jedná o vymoženie výživného), treba však zdôrazniť, že ani exekučný súd nemôže ignorovať výslovné zákonné ustanovenia a každý návrh na vykonanie exekúcie, ktorý je exekučnému súdu predložený, musí spĺňať zákonnom predpísané náležitosti bez ohľadu na povahu vymáhaného nároku. V nadväznosti na uvedené tak sťažnostný súd trvá na tom, že ako sťažnosť podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/176/2024 zo dňa 16.04.2024 bolo potrebné zamietnuť v celom rozsahu.
16. Pre úplnosť sťažnostný súd uvádza, že v danom prípade toto rozhodnutie v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2403/2022 zo dňa 20. 10. 2022 je procesnej povahy, a teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Oprávnený subjekt - maloleté deti tak nestratili možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ale tak, aby návrh už podávala ako oprávnená maloletá E. zastúpená zákonnou zástupkyňou a aby zodpovedal ustanoveniam Exekučného poriadku.
17. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 17. mája 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa