Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoCsp-5-2021.pdf
PDF · 99.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/5/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava
- mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: P. O., narodený X. T. XXXX, trvalý pobyt B.. č. XXX, P., o 679,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. septembra 2020 č. k. 20Csp/31/2019-129, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 679,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 508,18 eur od 1. novembra 2016 do zaplatenia (I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 43, § 52 ods. 4 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 písm. b/, § 4 ods. 1, 2 písm. g/, ods. 3, 4 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ku dňu uzavretia zmluvy), § 297 písm. b/ CSP (Civilný sporový poriadok zákon zč. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že právna predchodkyňa žalobkyne (Československá obchodná banka, a.s.) uzavrela so žalovaným dňa 28. januára 2005 zmluvu o bežnom účte, ku ktorému bola žalovanému (na základe jeho žiadosti) vydaná kreditná karta MasterCard Standard s úverovým limitom 20.000,- Sk. Banka upovedomila žalovaného oznámením o poskytnutí úveru (otvorila úverový účet). Došlo tak medzi bankou a žalovaným k uzavretiu zmluvy o úvere. Podľa oznámenia banky výška úrokovej sadzby predstavovala 18,5 %, výška debetnej úrokovej sadzby 30 % a úroky z omeškania 15 %, deň splatnosti bol stanovený na 20. dňa v mesiaci. Podľa platobnej histórie od januára 2008 do septembra 2016 žalovaný čerpal z úverového účtu finančné prostriedky v celkovej výške 4.267,71 eur a poukázal na tento účet platby v celkovej výške 5.120,54 eur. Pre neuhradenie splátky splatnej 20. mája 2016 banka zaslala žalovanému upomienku a pre neuhradenie ďalších splátok postupne tri výzvy, k 20. októbru 2016 úver zosplatnila, o čom informovala žalovaného listom z 22. októbra 2016. Zmluvami z 27. novembra 2017 banka postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 679,89 eur na žalobkyňu. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne ako dodávateľkou a žalovaným ako spotrebiteľom došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňala náležitosti tejto zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a h/ (v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ďalej len „RPMN“ a podmienky, za ktorých môže byť upravená), ani žiadnu z náležitostí zmluvy podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ (podľa ustálenej judikatúry nepostačoval v tejto súvislosti odkaz na obchodné podmienky). Dôsledkom neuvedenia RPMN je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ). Argument žalobkyne, že pri tomto type zmlúv sa RPMN nedá určiť, súd prvej inštancie nevzal do úvahy s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 ZoSÚ obsahujúce osobitnú úpravu povinností poskytovateľa úveru pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytovaných bankou iným
spôsobom ako na kreditné karty alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Uvedená výnimka sa pri úveroch na kreditnú kartu dodávateľa netýkala (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/144/2017). Keďže žalovaný z karty celkovo čerpal sumu 4.267,71 eur a celkovo splatil 5.120,54 eur, úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, už preplatil. Žaloba bola preto zamietnutá ako nedôvodná. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý si však neuplatnil, v dôsledku čoho žalovanému nárok na náhradu trov nebol priznaný.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, ako aj nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane konania, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov tiež k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie čl. 3 ods. 2, čl. 12 a § 297 CSP. Namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vyhodnotil otázku výpočtu RPMN ako spornú, napriek tomu rozhodol meritórnym rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ bola vzhliadnutá spornosť v skutkových tvrdeniach sporovej strany, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie podľa § 297 CSP a contrario nariadiť vo veci pojednávanie. Žalobkyňa označila rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/155/2018, podľa záverov ktorého ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne), alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b/ CSP, vždy nariadiť pojednávanie, pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť podľa § 181 ods. 2 CSP a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné. Ak súd prvej inštancie v posudzovanej veci nenariadil pojednávanie, znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva (procesný útok), pretože žalobkyňa mala za to, že skutkové tvrdenia sú nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, predstavuje najmä právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, zákaz prekvapivých rozhodnutí ako aj zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ak súd bez prejednania veci, resp. možnosti žalobkyne vyjadriť sa k spornej otázke rozhodne tak, že neposkytne právnu ochranu subjektu, domáhajúcemu sa súdnej ochrany svojho práva, ide o porušenie zákazu odmietnutia spravodlivosti. Žalovaná ďalej namietala právny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V prejednávanej veci zmluvné strany uzavreli zmluvu, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému úverový rámec, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť. Podstatou takejto formy úveru je, že veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov z účtu špecifikovaného v zmluve (na základe zmluvy o bežnom účte), a to aj v prípade, ak nebude existovať pohľadávka dlžníka z účtu v dôsledku pripísania platieb v prospech účtu dlžníka alebo vkladom hotovosti na daný účet, a to do výšky úverového rámca. Pokiaľ dlžníkovi chýbajú finančné prostriedky na účte, môže použiť finančné prostriedky banky, pričom úrok platí len z čerpanej sumy. Aj vzhľadom k tomu, že v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je možné ani určiť výšku mesačnej splátky, ani iné náležitosti úveru, ktoré zákon vyžaduje pri iných druhoch spotrebiteľských úverov. S ohľadom na danú skutočnosť zákonodarca predmetný úver vylúčil zo zákona o spotrebiteľských úveroch a nemožno naň aplikovať § 4 ZoSÚ. Na daný prípad je možné použiť len ustanovenie § 3 ods. 6 ZoSÚ, pričom zákon neuvádza, že nedodržanie predmetného ustanovenia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobkyňa si v danom spore uplatnila nárok zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 28. januára 2005, poskytnutého na základe žiadosti o povolené prečerpanie zo dňa 3. januára 2008, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 663,88 eur, formou povoleného prečerpania z karty. V zmluve absentovala medzi bankou a žalovaným dohoda o plnení v splátkach, na čo súd prvej inštancie v rozhodnutí neprihliadol, ako ani sa touto skutočnosťou nezaoberal. Posudzovaný druh spotrebiteľského úveru je špecifickým bankovým produktom, na základe ktorého žalovaný čerpal peňažné prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť formou vkladov na účet. Keďže zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala dojednanie termínu konečnej splatnosti, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, z čoho vyplýva, že termín konečnej splatnosti čerpania úveru z karty nebol jednoznačne určený, pretože postupca si sám stanovil čas povinnosti na vyplatenie dlhu žalovaným, a to zaslaním výzvy zo dňa 22. októbra 2016, ktorou vyzval žalovaného na splnenie dlhu. Zmluva poskytovala žalovanému len možnosť čerpania
finančných prostriedkov formou čerpania z karty, pričom bolo na žalovanom, aby sám stanovil kedy, v akej výške a či vôbec bude úverový rámec z karty čerpať. Takéto dojednanie poskytnutia úveru neumožňuje zmluvným stranám stanoviť termín a výšku pravidelných splátok.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
6. Formulácia § 297 písm. b/ CSP korešponduje s formuláciou § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, pričom ich spoločným znakmi sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagateľný cenzus (jeho výška je však rozdielna). Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia sporu (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 103 s.).
7. Skutkové tvrdenia možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa žalovaná strana v lehote stanovenej súdom k žalobe nevyjadrila, resp. vyjadrila sa takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnila (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 657 s.).
8. V prejednávanej veci žalovaný nárok žalobkyne žiadnym spôsobom nespochybnil. Ak súd prvej inštancie považoval, napriek nespornosti skutkových tvrdení strán, nárok žalobkyne za nedôvodný, bolo opodstatnené aby nariadil pojednávanie, keďže bolo potrebné ústne prejednať pred súdom argumenty žalobkyne, týkajúce sa právneho posúdenia sporu.
9. Na pojednávaní postupom podľa § 181 ods. 2 CSP súd tiež identifikuje (klasifikuje), ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a nesporné, pričom súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Skonštatuje ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Keďže v spotrebiteľských veciach súd prvej inštancie ex offo preskúmava obligatórne obsahové náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, je súd povinný s predmetnými závermi oboznámiť strany konania prítomné na pojednávaní. Tento postup súdu prvej inštancie má pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov (§ 181 ods. 2 CSP) zásadný význam, z hľadiska ďalšieho procesného postupu strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je potom pre strany a ich zástupcov (na základe týchto úkonov) predvídateľný a transparentný.
10. Súd prvej inštancie bol tak povinný umožniť stranám konania adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov.
11. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/42/2010).
12. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval a vo veci meritórne rozhodol bez nariadenia pojednávania, žalobkyni bolo znemožnené viesť kontradiktórne konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé. Takýmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a znemožneniu práva procesnej strany, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
13. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia tiež konštatoval, že prípadný argument žalobkyne, že pri tomto type zmlúv sa RPMN nedá určiť, nemožno vziať do úvahy aj s ohľadom na ust. § 3 ods. 6 ZoSÚ. Uvedený záver súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, keďže neobsahoval žiadnu právnu úvahu v tomto smere. Práve ustanovenie § 3 ods. 6 ZoSÚ reguluje jednak prípad pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3), ale vzťahuje sa aj na prípad ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, v ktorých prípadoch nie je daná aplikácia sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv o úvere pri neuvedení RPMN.
14. V odôvodnení napadnutého súdneho rozhodnutia tak absentoval argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať, najmä vo vzťahu k posúdeniu druhu poskytnutého úveru, vzhľadom na špecifiká spojené s čerpaním peňažných prostriedkov na základe žiadosti o povolené prečerpanie a následne poskytnutého úverového rámca.
15. O nepreskúmateľné rozhodnutie ide vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
16. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a stranám umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov.
18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedalo vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
19. K odvolacej námietke žalobkyne (vyhlásenie splatnosti povoleného prečerpania) je potrebné uviesť, že odôvodnenie zamietavého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa netýkalo uvedenej skutočnosti.
20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré nenahrádza prvoinštančné konanie.
21. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo strán dôkazné bremeno.
22. Pri vykonávaní dokazovania súd prvej inštancie bude postupovať tak, aby umožnil stranám konania, teda aj žalobkyni, v súlade s procesnými pravidlami, preukázať ňou uplatňované nároky. Okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, bude aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako aj prihliadať na špecifiká spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.).
23. Žalobou uplatňovaný nárok žalobkyne súd prvej inštancie dôsledne posúdi a vyhodnotí na základe vykonaného dokazovania. V prípade aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v rozhodnom znení, súd prvej inštancie kvalifikuje nárok žalobkyne z hľadiska druhu úveru, ako i jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, podľa všetkých relevantných (právne významných) ustanovení tohto zákona, vrátane vysporiadania sa s ustanovením § 3 ods. 6 ZoSÚ, tiež s argumentáciou strán konania.
24. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s procesnými pravidlami a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
25. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
26. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
27. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
28. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.