Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-43-2018.pdf
PDF · 238.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v právnej veci žalobcu: TRIGO s.r.o., Géňa 56, Levice, IČO: 36 288 756, zastúpeného advokátskou kanceláriou BUŽEK & TEREM advokáti s. r. o., Mariánska 12, Bratislava, IČO: 36 867 276, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, Ľ. Štúra 53, Levice, IČO: 30 794 536, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 05. 03. 2018 proti opatreniu žalovaného č. LV1/RK/KON/2017/54 č. z. 2017/327520 zo dňa 18. 12. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 21. 12. 2016 bola medzi žalovaným, t.j. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice a žalobcom ako zamestnávateľom uzavretá dohoda č. 16/15/059/35 o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 5/2004 Z. z. a aj dohoda zo dňa 21. 12. 2016), predmetom ktorej bolo poskytnutie príspevku zamestnávateľovi na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. v predpokladanej mesačnej celkovej cene práce asistenta v sume 1.041,03 eur (H.. Y. F.) a 1.825,19 eur (H.. F. G.). Žalobca ako zamestnávateľ sa zaviazal zamestnávať dvoch pracovných asistentov pre šiestich zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. v mieste pracoviska občanov so zdravotným postihnutím, t.j. Géňa 56, Levice. Doba výkonu pracovnej asistencie bola stanovená od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017. V spise sa nachádzajú i potvrdenia o schopnosti vykonávať profesiu vystavené lekármi pre zamestnankyne žalobcu.
2. Dňa 13. 04. 2017 zamestnanci žalovaného spísali priebežný protokol podľa ust. § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. v/ a ust. § 68 ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z. z kontroly nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce, dodržiavania ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov u žalobcu v mieste výkonu kontroly Géňa 56, Levice, súčasťou ktorého je menoslov deviatich zamestnankýň žalobcu (z toho dvoch asistentiek - H.. Y. F. a H.. F. G.) s pracovným zaradením: manažér logistiky (1 zamestnankyňa), administratívno-manipulačný pracovník (3 zamestnankyne), manipulačný pracovník (2 zamestnankyne), administratívny pracovník (1 zamestnankyňa). Ďalej bolo zistené, že z uvedeného poštu 7 zamestnankýň pracovalo za počítačom (vrátane 2 asistentiek) a 2 zamestnankyne štítkovali tovar.
3. Na základe poverenia č. 11/2017 - FKnM zo dňa 18. 05. 2017 vykonali zamestnankyne žalovaného u žalobcu finančnú kontrolu na mieste, ktorej predmetom bolo dodržiavanie podmienok v súlade s dohodou č. 16/15/059/35 zo dňa 21. 12. 2016 o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta za účasti splnomocnenej zástupkyne žalobcu, pričom zistenia boli zaznamenané do priebežnej správy zo dňa 20. 06. 2017. Následne bol vypracovaný návrh správy z finančnej kontroly na mieste zo dňa 30. 08. 2017 zo záverom, že žalobca ako kontrolovaný subjekt nedodržal ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. a porušil dohodu č. 16/15/059/35 v čl. II v bodoch 1, 2, 5 a 12 a kontrolná skupina navrhla vrátiť úradu finančné prostriedky vyplatené žalobcovi na základe tejto dohody. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 10. 09. 2017, v ktorom uviedol, že zo závermi správy sa nestotožňuje a v podaní zo dňa 25. 09. 2017 podal písomné námietky proti návrhu správy z finančnej kontroly a trval na tom, že príspevok bol riadne použitý v súlade s dohodou, ktorá nebola porušená.
4. Následne bola spísaná správa z finančnej kontroly na mieste pod č. LV1/RK/KON/2017/54 č. z. 2017/327520 zo dňa 18. 12. 2017, ktorú žalobca napadol podanou žalobou.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia (opatrenia) žalovaného
5. V správe z finančnej kontroly na mieste pod č. LV1/RK/KON/2017/54 č. z. 2017/327520 zo dňa 18. 12. 2017 žalovaný uviedol kontrolné zistenia, pričom kontrolná skupina konštatovala, že pre zdravotne postihnuté zamestnankyne žalobcu nevyplýva potreba pracovného asistenta v zmysle ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z. z.. Ďalej konštatovala porušenie ust. § 59 tohto zákona, porušenie dohody č. 16/15/059/35 v čl. II v bodoch 1, 2, 5 a 12 s tým, že žalobca ako zamestnávateľ nepoužil finančný príspevok na účel, na ktorý mu bol poskytnutý, teda na pracovných asistentov, ktorí pracovnú asistenciu nevykonávali a porušenie čl. II bod 1, 2 a 5 dohody sa považuje za závažné porušenie jej podmienok. V časti správy z finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2017 označenej ako „návrh opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku“ žalovaný ďalej konštatoval porušenie finančnej disciplíny v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli poskytnuté verejné prostriedky v sume 2.145,02 eur a kontrolná skupina navrhla ako opatrenie vrátiť na účet úradu vyplatené finančné prostriedky do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia správy z finančnej kontroly na mieste. V predmetnej správe sa žalovaný taktiež vysporiadal i s jednotlivými námietkami žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné a neopodstatnené. V závere správy žalovaný uviedol, že povinná osoba (žalobca) podľa ust. § 21 ods. 3 písm. d/ zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinná prijať v lehote do 7 kalendárnych dní od doručenia správy z finančnej kontroly na mieste opatrenia na nápravu nedostatkov uvedených v správe z finančnej kontroly na mieste a odstrániť príčiny ich vzniku. Ďalej bola žalobcovi ako povinnej osobe podľa ust. § 21 ods. 3 písm. e/) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložená povinnosť v lehote do 7 kalendárnych dní od úhrady predložiť písomný zoznam splnených opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku.
6. Správa z finančnej kontroly na mieste pod č. LV1/RK/KON/2017/54 č. z. 2017/327520 zo dňa 18. 12. 2017 bola doručená žalobcovi dňa 04. 01. 2018 a finančné prostriedky v sume 2.145,02 eur žalobca vrátil na účet žalovaného dňa 11. 01. 2018.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
7. V žalobe zo dňa 05. 03. 2018 žalobca uviedol, že táto je správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa ust. §194 ods. 1 písm. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „SSP“) a smeruje proti správe z finančnej kontroly na mieste č. k. LV1/RK/KON/2017/54 č. z. 2017/327677 pravdepodobne zo dňa 18. 12. 2017. V správe žalovaný vyslovil porušenie čl. II, bod 1, 2, 5 a 12 dohody č. 16/15/059/35 a navrhol opatrenie (avšak bez toho aby mu túto povinnosť aj uložil) vrátiť v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa na účet úradu finančné prostriedky a zároveň uložil povinnosti žalovanému (správne malo byť žalobcovi):
- prijať v lehote do 7 kalendárnych dní od doručenia správy z finančnej kontroly na mieste opatrenia na nápravu nedostatkov uvedených v správe z finančnej kontroly namieste a odstrániť príčiny ich vzniku;
- predložiť do 7 kalendárnych dní od úhrady písomný zoznam splnených opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku. Vydaním tejto správy žalovaný autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že konštatoval porušenie povinnosti, ktoré bude mať priamy vplyv v majetkovej sfére žalobcu a tiež mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie. Žalobca v rámci kontroly podal dňa 26. 09. 2017 námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam a k lehote na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, ktoré žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené. Žalobca bol rozhodnutím a postupom žalovaného správneho orgánu ukrátený na svojich právach a konkrétne bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces najmä tým, že správny orgán vydal v jeho veci nezákonné rozhodnutie. Podaním žaloby žalobca uplatňuje ústavné právo na súdnu ochranu svojho porušeného práva a napáda správu ako celok. Žaloba teda smeruje jednak proti záveru o porušení čl. II, bod 1, 2, 5 a 12 dohody č. 16/15/059/35, ako aj proti návrhu opatrenia vrátiť v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa finančné prostriedky na účet úradu a proti uloženiu povinnosti:
- prijať v lehote do 7 kalendárnych dní od doručenia správy z finančnej kontroly na mieste opatrenia na nápravu nedostatkov uvedených v správe z finančnej kontroly namieste a odstrániť príčiny ich vzniku;
- predložiť do 7 kalendárnych dní od úhrady písomný zoznam splnených opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku. Správa bola oznámená (t.j. doručená) žalobcovi dňa 04. 01. 2018.
8. V časti žaloby označenej ako „skutkový stav“ žalobca opísal postup žalovaného voči nemu tak, ako je uvedený v I. časti tohto rozsudku, teda od uzavretia dohody č. 16/15/059/35 až po správu z finančnej kontroly na mieste pod č. LV1/RK/KON/2017/54 č. z. 2017/327677.
9. V časti žaloby „žalobné body“ žalobca konštatoval nasledovné. 9.1. Žalovaný v správe uvádza zásadné - avšak neoverené a ničím nepodložené - tvrdenia, ktoré zásadne zasahujú do práv a oprávnených záujmov žalobcu (a dokonca aj iných osôb). Bez akýchkoľvek dôkazov spochybnil oficiálne listiny - lekárske potvrdenia, ktoré boli zásadné pre posúdenie žiadosti o poskytnutie príspevku na činnosť asistenta, pričom ich vyhodnotil (resp. konajúci inšpektor) takým spôsobom, že absolútne prekročil svoju právomoc, keď pri výkone finančnej kontroly posudzoval bez akejkoľvek opory v zákone zdravotný stav fyzických osôb. Pri posudzovaní žalobcovej žiadosti o príspevok nikto uvedené lekárske potvrdenia nenamietal, ani nespochybňoval a žiadosť bola žalobcovi riadne schválená. Úrad ani počas tejto kontroly nikdy nezisťoval, kto a akým spôsobom potvrdenia vydáva, ani v akom rozsahu lekár preskúmal zdravotný stav dotknutých osôb. Závažnejšou vecou však je, že obvinenia, ktoré žalovaný prezentoval v celej správe ako objektívne zistené skutočnosti, sú pre žalobcu i pre dotknutého lekára existenčne nebezpečné, pretože priamo tvrdia podvodné konanie, falšovanie, či inú trestnú činnosť, čo priamo ohrozuje ďalšiu profesionálnu i ľudskú existenciu dotknutých osôb i dobrú povesť a samotnú existenciu žalobcu. Ak by sa žalobca proti tomuto nebránil a súd by mu neposkytol ochranu, správa obsahujúca takéto konštatovanie bude automaticky považovaná za prezentáciu zistenej „objektívnej pravdy“ a môže byť kedykoľvek použitá v ďalších konaniach, a preto priamo a zásadne zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcu (a dokonca aj iných osôb). Rozhodnutie, ktoré sa opiera o takéto arbitrárne odôvodnenie, je protiústavné a neudržateľné a ako celok zásadne zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcu. 9.2. Správa je zmätočná a nie je zrejmé, kedy bola vyhotovená. Správa neobsahuje žiadne konkrétne povinnosti žalobcu, opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku. Rozhodnutie je tak neurčité, nevykonateľné a splnenie povinností, ktoré úrad žalobcovi ukladá, je nevykonateľné a nekontrolovateľné. Správa síce obsahuje na strane 11 údaj, že bola vypracovaná 18. 12. 2017, ale uvedenie tohto údaju uprostred správy vzbudzuje podozrenie o skutočnom dátume jej vypracovania. Toto podozrenie potvrdzuje aj fakt, že do uvedeného miesta v správe, t.j. do strany 11 ide prakticky o kópiu návrhu správy z výkonu finančnej kontroly na mieste č. LV1/RK/KON/2017/54 č. z. 2017/223181 zo dňa 30. 08. 2017. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že nie je zrejmý dátum vypracovania správy, a teda napádaná správa datovaná nie je, čím nespĺňa jednu z povinných zákonných náležitostí. Datovanie správnych aktov je pritom základnou požiadavkou, ktorá musí byť uplatňovaná v právnom štáte, aby bolo vôbec možné právny akt považovať za vydaný, aby bolo možné ho identifikovať, či napr. určiť, od ktorého dňa plynú prípadné prekluzívne lehoty pre zánik trestnosti (nedovolenosti) popisovaného konania a pod.. Správa vo svojej výrokovej časti neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 22 ods. 3 písm. e/ zákona č. 357/2015 Z. z., a preto je vypracovaná nezákonným spôsobom. Navyše, pre žalobcu je aj
nezrozumiteľná a materiálne nevykonateľná. Žalobca vlastne nevie, či má už jemu vyplatené príspevky na základe tejto správy vrátiť, a ak áno, v akej výške (žiadny výrok správy túto povinnosť neobsahuje) a ani aké konkrétne opatrenia má prijať, nakoľko v návrhoch opatrení mu nie je uložená žiadna povinnosť. Výklad žalovaného je v priamom rozpore s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napr. 2Sžo/232/2015, ktorým Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre v zásade z rovnakých dôvodov) i krajských súdov. Správa bola vydaná orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe údajného zistenia porušenia povinností uložil žalobcovi povinnosť - a to prijať opatrenia a doručiť úradu v stanovenej lehote písomnú správu o splnení opatrení. To znamená, že úrad autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie. Svojím charakterom je teda spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak cielene zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností. Takéto rozhodnutie správneho orgánu musí byť dostatočne určité a je neprijateľné, aby si žalobca musel domýšľať, aké opatrenia mal asi úrad na mysli, kto ich má vykonať, čoho sa asi dopustil, či akú finančnú čiastku má prípadne vrátiť. Správa z tohto pohľadu nespĺňa základné požiadavky pre určitosť a materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia, a preto je nezákonná. 9.3. Úrad opiera svoje tvrdenia o výsledok kontroly nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce, ktorú uskutočnil u žalobcu 13. 04. 2017, ktorá však žiadne porušenie nezistila. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že správa opakovane odkazuje na priebežnú správu ako aj výsledky kontroly nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce, ktorú úrad uskutočnil u žalobcu dňa 13. 04. 2017. Uvedená kontrola skončila so záverom, že neboli zistené žiadne porušenia. 9.4. Žalobca sa nemohol dopustiť porušenia čl. II, bod 5 dohody, nakoľko tento je nezrozumiteľný; úrad teda vec nesprávne právne posúdil. Uvedené ustanovenie je v kontexte celej dohody zmätočné. O výplatu príspevku sa totiž žiada ex- post, t.j. až po uplynutí mesiaca, v ktorom bola mzda vyplatená pracovnej asistentke a žiadosť je ešte schvaľovaná a potvrdzovaná pred výplatou príspevku úradom. Zamestnávateľ nemá absolútne dôvody sám seba i úrad ešte raz ex-post kontrolovať, či spĺňal už potvrdené a úradom overené podmienky. Povinnosť vrátiť práve tento príspevok nie je v zákone o službách zamestnanosti upravená (na rozdiel od iných príspevkov, ktoré sa poukazujú žiadateľom vopred), pretože povinnosť tak, ako je v dohode nastavená, by bola (a aj je) jednoducho nelogická a nerealizovateľná. Žalobca teda nemohol nedodržať ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z. z., ani sa dopustiť porušenia čl. II, bod 5.1 ani 5.2 dohody, a teda úrad vec nesprávne práve posúdil. 9.5. Kontrolné zistenia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nie sú ani dostatočne právne odôvodnené. Rozhodnutie je preto arbitrárne. Správa je svojou povahou aktom sankcionujúcim, zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a môže byť podkladom pre ďalšie konanie orgánov verejnej správy. Preto jej obsah musí byť dostatočne jasný, zrozumiteľný, presvedčivý a aj pravdivý. Žalobca má stále za to, že závery úradu sú prijímané v čisto teoretickej rovine, prezentujú subjektívny názor inšpektora, pričom takéto konanie je zo strany štátnych orgánov neprípustné. Konštatovanie, že pre zdravotne postihnuté zamestnankyne žalobcu nevyplýva potreba pracovného asistenta v zmysle ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. je príliš paušálne a ultimatívne, pritom však nie je zrejmé, ktoré konkrétne zamestnankyne so zdravotným postihnutím má úrad na mysli, či všetky, ktoré kedy pre žalobcu pracovali, či iba tie kontrolované, alebo na všetky zdravotne postihnuté zamestnankyne v minulosti aj v budúcnosti. Úrad ani len nevypočul všetky zamestnankyne so zdravotným postihnutím a napriek tomu si takýto závažný záver urobil. Podľa názoru žalobcu úrad v kontrole nahrádza činnosť, ktorú mal vykonať pri posúdení žiadosti o poskytnutie príspevku, a preto tento jeho postup považuje za šikanózny. Je nelogické, aby v decembri bol na základe určených podmienok príspevok schválený, bol však poskytnutý iba dva mesiace a následne vykonaná kontrola konštatuje, že pre zdravotne postihnuté zamestnankyne „nevyplýva potreba“ pracovného asistenta. O potrebnosti, či nepotrebnosti pracovného asistenta si urobil úrad čisto arbitrárny záver. Potrebu pracovného asistenta žalobca preukázal okrem iného aj lekárskymi potvrdeniami počas konania o jeho žiadosti o priznanie príspevku, ktoré úrad bez ďalšieho označil za „nič nehovoriace potvrdenia vydané na základe požiadavky zamestnávateľa bez riadneho posúdenia zdravotného stavu“. Takýto záver úradu je preto absolútne arbitrárny. V tejto časti žaloby žalobca citoval niektoré časti správy žalovaného, s ktorými nesúhlasil. Nie je mu jasné, porušenie konkrétne ktorej právnej normy mal úrad na mysli, keď ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. obsahuje 8 odsekov a po ich prečítaní konštatuje, že v podstate neobsahuje žiadnu povinnosť, ktorá by pre žalovaného z tohto ustanovenia vyplývala. Vyslovenie nedodržania ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je teda neurčité a nezrozumiteľné. Žalobca už v námietkach namietal
nedostatočné zistenie skutkového stavu a skutočnosť, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie a nevzal do úvahy aj ďalšie dôkazy. Pri vykonávaní kontroly sa zameral, zisťoval a osvojoval si výlučne skutočnosti, ktoré by svedčili práve v neprospech žalobcu. Zistenia uvedené v návrhu správy sú tiež interpretované výlučne v neprospech žalobcu. Z tvrdení uvedených k jednotlivým bodom pracovných náplní asistentiek nie je jasné, čo konkrétne je zistením úradu, a čo už subjektívnym názorom, či hodnotením inšpektora. Úrad všeobecne činnosť asistentiek a priori bagatelizuje, pričom napriek niekoľko mesačnému trvaniu kontroly, nevypočul, ani nezískal informácie od ďalších troch zamestnankýň so zdravotným postihnutím, ani nezisťoval stanovisko samotného zamestnávateľa. Žalobca trval na tom, že úrad skutkové zistenia popisuje skreslene a uvádza iba údajné odpovede zamestnankýň na otázky, neuvádza však, aké otázky sa zamestnankýň pýtal. Priebežné správy boli vypracované samotnými členkami kontrolnej skupiny úradu a dané zamestnankyniam iba na podpis. Takýto postup môže poukazovať na skreslené výpovede, ktoré by možno v prípade samotnej výpovede ani zamestnankyne neformulovali. Nie je tiež možné celkom vylúčiť, že povaha samotnej kontroly môže stresovo vplývať na vypočúvané zamestnankyne a k podpisu priebežnej správy mohlo dôjsť práve pod takýmto stresom. Žalobca poukazuje na skutočnosti, že text v protokoloch bol už zjavne predtlačený, resp. predvyplnený na jednotlivých protokoloch, ktoré zamestnankyniam boli dané k podpisu a je skutočne iluzórne, že by samotné zamestnankyne mali možnosť už predtlačený, resp. predvyplnený text protokolu ovplyvniť. Finančná kontrola mala kontrolovať obdobie od 21. 12. 2016 do 30. 08. 2017, pričom úrad ku kontrole požadoval predložiť iba doklady za január 2017. Nie je teda zrejmé, ako mohol svoje závery urobiť len z kontroly januárových dokumentov a jednej návštevy na mieste dňa 20. 06. 2017 a tieto závery napokon rozšíriť až na obdobie do 30. 08. 2017. 9.6. Konanie úradu je zmätočné. Podľa návrhu správy sa finančná kontrola na mieste sa uskutočňovala „od 18. 05. 2017 do 23. 08. 2017 s prerušeniami“. Žalobcovi nie je jasné, aké úkony vykonal úrad v čase od 18. 05. 2017 do 20. 06. 2017 (kedy sa uskutočnila kontrola na mieste), keďže vtedy mala už kontrola prebiehať. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona o finančnej kontrole, finančná kontrola na mieste sa začína vykonaním prvého úkonu voči povinnej osobe. Nie je teda správne tvrdenie úradu, podľa ktorého „kontrola začína vydaním poverenia riaditeľom úradu práce“. Uvedené z relevantného právneho predpisu nevyplýva a vysvetlenie úradu v správe je nezrozumiteľné.
10. Základným princípom, ktorý ovláda konanie orgánov štátnej správy, je princíp striktnej viazanosti právom, ktorý je základným princípom výkonu tzv. „dobrej správy“. Úrad v kontrole, výsledkom ktorej je napádaná správa takto nepostupoval. Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravuje právo na spravodlivé súdne konanie a z princípov zakotvených v tomto článku je potrebné vychádzať aj pri postihu právnických osôb za správne delikty. Túto skutočnosť rešpektuje aj slovenská súdna judikatúra. Závažné porušenie podmienok dohody je považované za porušenie finančnej disciplíny podľa ust. § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (teda za správny delikt). Predmetná kontrola, ktorá bola zameraná na porušenie týchto podmienok, je jednoznačne prípravnou fázou pre prijatie sankčných opatrení voči žalobcovi (či už nimi je vrátenie príspevku alebo iné sankcie podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy), a je preto nevyhnutné, aby samotná kontrola bola uskutočnená v prísnom súlade s týmito pravidlami. Navyše, zo samotnej správy vyplývajú pre žalobcu (neurčité) povinnosti, ktorých nesplnenie môže byť sankcionované. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva by nemala byť správa vyňatá z možnosti súdneho prieskumu, a to vzhľadom na zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu a závažnosť následkov, ktoré môže vyvolať v právnom postavení žalobcu. V závere žaloby žalobca navrhol, aby súd zrušil správu z finančnej kontroly namieste č. k. LV1/RK/ KON/2017/54 č. z. 2017/327677 a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
11. Vo vyjadrení zo dňa 19. 09. 2018 k podanej žalobe žalovaný uviedol, že žaloba podľa tvrdení žalobcu smeruje proti správe z finančnej kontroly na mieste č. k. LV1/RK/KON/2017/54, č. z. 2017/327677 pravdepodobne zo dňa 18. 12. 2017 (dátum uvedený v prostriedku 11. strany správy, teda nie na jej začiatku ani konci). Žalovaný neeviduje správu z finančnej kontroly na mieste pod č. k. LV1/RK/ KON/2017/54, č. z. 2017/327677 ale pod č. LV1/RK/KON/2017/54, č. z. 2017/327520. Číslo záznamu 2017/327677, ktorý uvádza žalobca, je číslo záznamu sprievodného listu, ktorým úrad práce oznámil kontrolovanému subjektu zaslanie správy z finančnej kontroly na mieste. Dátum 18. 12. 2017 nie je
pravdepodobný, ako sa vyjadruje žalobca, ale je to presný dátum, kedy bola vypracovaná správa z finančnej kontroly na mieste a nachádza sa na jej konci, pričom za ním nasleduje oznámenie o neopodstatnenosti podaných námietok. Po vydaní nového zákona o finančnej kontrole a audite sa v zmysle ust. § 20 ods. 4 písm. c/ (ne)opodstatnenosť námietok spolu s odôvodnením neopodstatnenosti oznamuje povinnej osobe v správe.
12. V správe žalovaný navrhol opatrenie, pretože mu to prikazuje zákon. V ust. § 20 ods. 4 písm. b/ zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite sa uvádza, že oprávnená osoba je povinná oboznámiť povinnú osobu s návrhom správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky a vyžiadať od povinnej osoby v určenej lehote písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo k opatreniam a k lehote na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, uvedených v návrhu správy. Povinná osoba, teda žalobca, nepredložila námietky v určenej lehote, písomné námietky mala predložiť v lehote do 5 kalendárnych dní od doručenia návrhu správy z finančnej kontroly na mieste, pričom návrh správy bol žalobcovi doručený dňa 07. 09. 2017. Námietky podal žalobca až v podaní zo dňa 25. 09. 2017, napriek tomu ich kontrolná skupina vzala do úvahy a zaoberala sa s nimi. Žalovaný zdôraznil, že vo vzťahu k žalobcovi nevydal žiadne rozhodnutie, preto nemohlo byť rozhodnutie ani nezákonné. Žalobca uvádza, že správu napáda ako celok a teda žaloba smeruje jednak proti záveru o porušení dohody, ako aj proti návrhu opatrenia na vrátenie finančných prostriedkov ako aj proti uloženiu povinností. Je skutočnosťou, že žalobca uhradil na účet úradu dlžnú sumu, vyplývajúcu zo záverov finančnej kontroly na mieste dňa 11. 01. 2018 a žalobu podal až 05. 03. 2018, teda takmer dva mesiace po uhradení predmetnej sumy, keď už vedel, že na neho bolo podané trestné oznámenie. V správe z finančnej kontroly na mieste bolo riadne a dostatočne odôvodnené, prečo neboli prijaté námietky žalobcu a žalovaný preto nesúhlasí so žalobou proti tejto správe ako celku. Námietky žalobcu žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené, každú z nich riadne a dostatočne odôvodnil a finančnú kontrolu uzavrel v súlade so zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že na základe zistených skutočností vypracoval správu z finančnej kontroly na mieste č. LV1/RK/KON/2017/54 č. z. 2017/327520 (a nie č. z. 2017/327677), ktorej obsahom bolo aj odôvodnenie neprijatia námietok.
13. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa žalovaný zaoberal jednotlivými žalobnými bodmi. 13.1. Uviedol, že lekárske potvrdenia predložené žalobcom sú nacyklostylované a neurčujú, o aké výkony asistencie sa má jednať, pri akých úkonoch zamestnanec so zdravotným postihnutím potrebuje pracovnú asistenciu, nie je v nich uvedené nič konkrétne, čo zamestnanec môže robiť a čo nie. Pri podávaní žiadosti žalobcu o príspevok na činnosť pracovného asistenta žalovaný prijal tieto lekárske potvrdenia, ale nezodpovedá za ich obsah. Za ich obsah zodpovedá žalobca ako žiadateľ o príspevok. Žalovaný neprišiel k žiadnym závažným záverom a obvineniam, týkajúcim sa potvrdení o zdravotnom stave zamestnancov a neprekročil žiadnu svoju právomoc, pretože v správe z finančnej kontroly na mieste neposudzoval zdravotný stav fyzických osôb. Kontrolná skupina len skonštatovala, čo obsahuje, resp. neobsahuje potvrdenie o schopnosti vykonávať profesiu, predložené žalobcom. Žalovaný nezisťoval, kto a akým spôsobom potvrdenia vydáva, ani v akom rozsahu lekár preskúmal zdravotný stav dotknutých osôb, nevzniesol žiadne obvinenia, preto správa z finančnej kontroly na mieste nikoho neohrozuje, neupodozrieva z podvodného konania, z falšovania, či inej trestnej činnosti a neohrozuje ani ďalšiu profesionálnu a ľudskú existenciu dotknutých osôb, ani dobrú povesť a samotnú existenciu žalobcu. Žalovaný sa lekárskymi potvrdeniami zaoberal na základe námietky žalobcu, že ich nebral do úvahy. Túto námietku považoval za nedôvodnú a poukázal na obsah týchto potvrdení, neriešil zdravotný stav ani diagnózy zamestnancov a neriešil ani lekárov. V súvislosti s finančnou kontrolou na mieste u žalobcu žalovaný nevydal žiadne rozhodnutie. 13.2. Správa z finančnej kontroly u žalobca bola vyhotovená dňa 18. 12. 2017 tak, ako je to v nej uvedené a ako to píše aj sám žalobca. To, že je dátum na 11. strane, nič nemení na obsahu správy ani na samotnom dátume. Správa bola vyhotovená dňa 18. 12. 2017, čo je jasné a zrozumiteľné aj preto, že je to jediný dátum vyhotovenia, ktorý je v nej uvedený. Na 11. strane správy je uvedený preto, že je umiestnený na záver správy. Za dátumom pokračuje „Oznámenie o neopodstatnenosti podaných námietok“. Pri spracovaní správy z finančnej kontroly na mieste už mala kontrolná skupina k dispozícii obidve platby, a preto vedela do správy uviesť celkovú výšku vyplateného príspevku aj v číselnej podobe. Kontrolná skupina sa pri vyhotovení správy pridržiavala zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a táto je datovaná, spĺňa všetky povinné náležitosti v zmysle uvedeného zákona. Správa však nie je rozhodnutím, a preto neobsahuje
výrokovú časť. Je výsledkom finančnej kontroly na mieste, ktorou sa kontroluje dodržiavanie predmetnej dohody uzatvorenej v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a je vykonávaná v súlade so zákonom o finančnej kontrole č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Pri výkone finančnej kontroly neprebieha správne konanie, a preto sa nevydáva rozhodnutie! Je to návrh správy vypracovaný v zmysle ust. § 22 ods. 3 a správa je vypracovaná v zmysle ust. § 22 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Žalobca ako kontrolovaný subjekt si do dnešného dňa svoju zákonnú povinnosť nesplnil a zoznam splnených opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku žalovanému nedoručil. Správa obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom, a preto je vypracovaná zákonným spôsobom. Žalobca vrátil dňa 11. 01. 2018 na účet úradu dlžnú sumu, ktorá mu bola vyplatená na základe žiadosti o úhradu platby č. 1 zo dňa 13. 02. 2017 a žiadosti o úhradu platby č. 2 zo dňa 28. 03. 2017 v sume 1.090,51 eur + 1.054,51 eur = 2.145,02 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi bolo úplne jasné, čo má urobiť, teda zaplatiť dlžnú sumu a aj to, v akej výške. Navrhnuté opatrenie teda žalobca prijal a splnil, t.j. vrátil na účet úradu dlžnú sumu. Žalovaný nevydal žiadne rozhodnutie, teda ani jeho výroková časť nemôže byť zmätočná, lebo neexistuje, ale vypracoval správu z finančnej kontroly na mieste, v ktorej konštatoval porušenie finančnej disciplíny v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov - porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté vo výške 2.145,02 eur. Určil teda výšku finančných prostriedkov, ktoré mal žalobca vrátiť ako i termín, do kedy je potrebné túto sumu vrátiť. Opatrenia v správe teda neboli určené všeobecne. Nakoľko žalobca dlžnú sumu uhradil, spis nebol zaslaný na Úrad vládneho auditu (ktorý je oprávnený začať správne konanie a vydať rozhodnutie) a správne konanie sa nezačalo. Uvedený výklad nie je v priamom rozpore s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napr. 2Sžo/232/2015), pretože žalovaný konkretizoval opatrenia, sumu, aj termín splnenia opatrenia a správa bola jasná a zrozumiteľná. Žalovaný nevydal v danom prípade rozhodnutie, pretože ani nezačal správne konanie. Finančná kontrola na mieste sa vykonáva v súlade so zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nie v rámci správneho konania. Nesplnenie povinnosti môže následne viesť k uloženiu sankcie. Napriek tomu, že si žalobca nesplnil ďalšiu svoju zákonnú povinnosť a zoznam splnených opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku do dnešného dňa na úrad práce (čiže žalovanému) nedoručil, žalovaný mu žiadnu pokutu neudelil. Správa z finančnej kontroly na mieste nie je rozhodnutie, pri jej výkone nebolo začaté správne konanie a spĺňa všetky náležitosti, ktoré upravuje zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 13.3. Dňa 13. 04. 2017 vykonala kontrolná skupina kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v kontrolovanom subjekte TRIGO s.r.o., Géňa, Levice. Pri výkone kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa kontroluje, či sú zamestnanci nachádzajúci sa na prevádzke v čase výkonu kontroly prihlásení zamestnávateľom do registra poistencov Sociálnej poisťovne. Ak sú prihlásení, kontrola je v poriadku, bez porušení. Nemá to nič spoločné s tým, že kontrolná skupina zároveň zistila, že asistentky vykonávajú administratívnu prácu v hlavnej budove a zamestnankyne so zdravotným postihnutím sú vo vedľajšej budove a svoju prácu vykonávajú tiež samostatne. Výsledkom kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania bol záznam s tým, že nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ale zároveň poznatky z tejto kontroly boli podnetom na vykonanie finančnej kontroly na mieste, a to kontroly ust. 59 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v zmysle dohody č. 16/15/059/35 zo dňa 21. 12. 2016. Finančná kontrola sa vykonávala v súlade so zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite, teda pri každom zákone sa kontroluje niečo iné a výsledky kontrol na základe rôznych zákonov môžu byť rôzne. To, že nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ešte neznamená, že v tom istom subjekte nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. 13.4. Žalovaný ďalej uviedol, že čl. II bod 5 dohody zo dňa 21. 12. 2016 je jasný a zrozumiteľný. Na vyplatenie príspevku požaduje žalovaný od zamestnávateľa predložiť dokumenty resp. doklady potrebné na zistenie, koľko dní asistentka odrobila. Pri administratívnej finančnej kontrole sa kontrolujú doklady, nie stav na prevádzke. Ten sa kontroluje finančnou kontrolou na mieste. Je úplne logické, že najprv asistentka odpracuje daný mesiac, zamestnávateľ predloží úradu požadované doklady (výplatná páska, dochádzka, prípadná práceneschopnosť...). Na základe predložených dokladov sa vypláca zamestnávateľovi príspevok. Väčšina príspevkov, poskytovaných úradom práce sa vypláca až po uplynutí mesiaca, za ktorý daný príspevok je. Povinnosť vrátiť príspevok je upravená v príslušnej dohode
a zároveň v ust. § 59 ods. 6 písm. e/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je všeobecne upravená povinnosť vrátiť príspevok s odvolávkou na dohodu. 13.5. Správa z finančnej kontroly bola vypracovaná na základe reálne zisteného stavu na prevádzke, jej obsah je jasný, zrozumiteľný a pravdivý. Nezasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu, len konštatuje stav na prevádzke, pričom sankcie sú dané zákonom a dohodou, nie sú na ľubovôli kontrolnej skupiny. Rozhodnutie nemôže byť arbitrárne, pretože žalovaný úrad žiadne rozhodnutie nevydal. Kontrolná skupina kontrolovala obdobie poskytovania príspevku od 21. 12. 2016 (teda od uzatvorenia konkrétnej dohody) do 30. 08. 2017. Úrad pri prvej kontrole vypočul všetky zamestnankyne, pri druhej kontrole chýbali tri zamestnankyne, ale to nič nemení na stave a realite na prevádzke. Nehodnotil zdravotný stav, ani mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u zdravotne postihnutých ľudí. Kontrolnou činnosťou sa kontroluje, či zamestnanec so zdravotným postihnutím naozaj vykonáva prácu, ktorú má uvedenú v pracovnej náplni a či mu pri výkone práce pomáha pracovný asistent. Úrad je povinný kontrolovať použitie finančných prostriedkov poskytnutých zo zdrojov štátneho rozpočtu a z príspevku z Európskeho sociálneho fondu a v danej veci si neurobil svojvoľný záver, ale tento záver vyplýva z kontrol vykonaných na prevádzke, z rozhovorov so všetkými zamestnankyňami a stavom na prevádzke. Žalobca v žalobe neposkytol žiadne dôkazy o tom, že by pracovné asistentky vykonávali pracovnú asistenciu, pričom žalovaný dostatočne dokázal ich nečinnosť ako pracovných asistentiek. Z priebežného protokolu a priebežných správ je dostatočne jasné, že pracovná asistencia nebola vykonávaná. Zamestnankyne so zdravotným postihnutím vykonávali svoju prácu bez pomoci asistentiek, uviedli, že vykonávajú svoju prácu samé, čo aj zodpovedalo stavu na prevádzke počas vykonávaných kontrol. Vôbec nevedeli, že majú mať pracovné asistentky, dozvedeli sa to až pri výkone kontroly, napriek tomu, že niektoré z nich tam pracujú niekoľko rokov. Od zvyšných troch zamestnankýň žalovaný získal informácie ešte v priebehu prvej kontroly na prevádzke. V priebežnom protokole je napísané, čo robia, ani jedna z nich nespomenula, že jej s výkonom práce pomáha asistentka. Finančná kontrola na mieste je v zmysle § 22 ods. 6 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite skončená dňom zaslania správy povinnej osobe. Správa z finančnej kontroly bola zaslaná žalobcovi dňa 19. 12. 2017 a týmto dňom bola finančná kontrola na mieste skončená. 13.6. K vykonaniu úkonov čase od 18. 05. 2017 do 20. 06. 2017, teda v čase, kedy už mala kontrola u žalobcu prebiehať, žalovaný uviedol, že kontrolu začal vydaním poverenia dňa 18. 05. 2017 a až po vydaní poverenia možno urobiť prvý úkon voči povinnej osobe. Kontrola bola vykonaná v súlade s pravidlami kontrolnej činnosti a zákona o finančnej kontrole a audite. Povinnosti, ktoré vyplývajú žalobcovi zo správy z finančnej kontroly na mieste nie sú neurčité, sú konkrétne a zrozumiteľné a keďže ich žalobca splnil, musel im rozumieť.
14. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že neexistujú dôvody na zrušenie správy, pretože správne interpretoval konanie žalobcu, stav na prevádzke posúdil objektívne, komunikoval so zamestnankyňami, ktoré tvrdili, že nemajú asistentov a ani nikdy nemali. Správa z finančnej kontroly na mieste je vypracovaná v súlade so zákonom o finančnej kontrole a vnútornom audite. Nesúhlasil s tvrdením, že správa je nepreskúmateľná pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôkazov, na ktorých je založená, v žiadnom prípade nie je arbitrárna, pretože je založená na reálnych faktoch zaznamenaných v protokoloch. Skutkové zistenia sú dostatočné na posúdenie veci, jednoznačne zamestnankyne pracovali samé, v inej budove ako asistentky, preto je nemožné aby asistentky poskytovali pracovnú asistenciu 8 hodín denne niekomu, kto sedí v inej budove ako asistentka. Zamestnankyne so zdravotným postihnutím pri nástupe do zamestnania žiadnu pracovnú asistenciu nepotrebovali. Všetky zamestnankyne pracovali, resp. pracujú v spoločnosti žalobcu niekoľko rokov a až pri výkone finančnej kontroly na mieste sa dozvedeli, že majú pracovné asistentky.
Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
15. Žalobca v podaní zo dňa 05. 11. 2018 reagoval na vyjadrenie žalovaného. 15.1. K splneniu podmienok konania uviedol, že správa z finančnej kontroly na mieste č. k. LV1/RK/ KON/2017/54 je rozhodnutím/opatrením, ktoré podlieha súdnemu prieskumu podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „SSP“). Správa je označená príslušným jedinečným číslom konania, v ktorom bola vydaná, názvom, aj dátumom jej vydania. Žalovaný vydaním správy autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že:
- konštatoval porušenie povinnosti, ktoré bude mať priamy vplyv v majetkovej sfére žalobcu a tiež uložil žalobcovi povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie,
- porušil procesné práva žalobcu, nakoľko mu nedal príležitosť, aby mohol svoje práva dostatočne účinne obhajovať (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku). V návrhu správy neuviedol všetky zistenia a všetky podklady, z ktorých nakoniec podľa finálneho znenia správy vychádzal a žalobca teda nemal príležitosť sa k nim pred vydaním správy vo svojich námietkach vyjadriť. 15.2. K nesprávnosti, nehospodárnosti a šikanóznemu konaniu žalovaného uviedol, že dohoda o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta medzi žalovaným a žalobcom bola podpísaná dňa 21. 12. 2016, pričom žalobca nemal najmenší dôvod sa domnievať, že ním poskytnuté doklady nie sú v poriadku. Kontrola a jej závery, ktorými žalovaný operuje (že zamestnankyne „nepotrebujú“ pracovnú asistenciu, že doklady predložené žalobcom „sú nedostatočné“ a „nezodpovedajú vzorom úradu“ a pod.), sa mala jednoznačne uskutočniť v rámci (preventívnej) administratívnej finančnej kontroly pri schvaľovaní žiadosti o príspevok na činnosť pracovného asistenta a nemôže byť predmetom tejto kontroly. Ak mal žalovaný za to, že predložené doklady boli „nedostatočné“, nemal dohodu so žalobcom podpísať a príspevky mu vyplácať. Všetky aspekty dohody a podmienky jej uzavretia musel a mal pracovník úradu overiť a zdôvodniť pri posudzovaní žiadosti o príspevok, ktorá je tiež formou finančnej kontroly, keďže sa jedná o poskytnutie rozpočtových/európskych prostriedkov. Mylná je predstava žalovaného, že kontrola sa má vykonávať až po poskytnutí príspevku. Výkon takejto verejnej správy je absolútne nehospodárny a nelogický, zaťažuje nielen účastníkov konania, ale aj štátny rozpočet. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach v konaní pod sp. zn. 7Sa/21/2016 a uviedol, že nerozumie, ktoré konkrétne ust. § 59 zákona č. 4/2005 Z. z. o službách zamestnanosti mal porušiť. Postup žalovaného je v rozpore s princípom právnej istoty a s doktrínou legitímneho očakávania, ktoré sú základným elementom právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Kontrolná činnosť žalovaného a jeho závery uvedené v správe sú prekvapivým a nepredvídateľným zásahom do právnej situácie žalobcu, ktorý sa opodstatnene a legitímne spoliehal, že ak mu bola žiadosť o poskytnutie príspevku žalovaným schválená a príspevok následne uhradený, riadne splnil podmienky pre jeho poskytnutie. Závery žalovaného idú nad rámec cieľa finančnej kontroly, ktorá mala byť vykonávaná a jeho postup bol v danom prípade svojvoľný, šikanózny a žalovaný porušil čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 15.3. K podanému trestnému oznámeniu a dôvodu, prečo vyplatenú sumu uhradil, žalobca uviedol, že žalovaný trestné oznámenie podal už pred spísaním správy a bez toho, aby mal kontrolu riadne uzavretú. Inšpektorka žalovaného napísala dňa 09. 01. 2018 (teda 2 mesiace po podaní trestného oznámenia) zamestnankyni žalobcu mail v tom zmysle, že keď sa vrátia finančné prostriedky, zo strany úradu nehrozia žiadne dodatočné sankcie, nakoľko sankciou je vlastne to, že peniaze sa musia vrátiť. Práve toto zavádzajúce ubezpečenie bolo dôvodom, že žalobca finančnú čiastku uhradil dňa 11. 01. 2018 a jej uhradenie v žiadnom prípade nepredstavuje priznanie zodpovednosti za akékoľvek nedovolené konanie a predmetná suma bola od žalobcu doslova vylákaná s klamlivým prísľubom „skončenia“ celej veci. Nebyť predmetného mailu, žalobca by nikdy túto sumu neuhradil a je otázne, či takéto konanie žalovaného bolo zákonné. Napriek úhrade vyplatenej sumy žalovaný stále tvrdí, že žalobca si stále nesplnil svoje povinnosti. 15.4. Tvrdenia žalovaného sú rozporné a zásah do právnej sféry žalobcu stále trvá, pričom žalovaný je vo svojich vyjadreniach nekonzistentný, odporuje si a je evidentné, že má zmätok v tom, či žalobca splnil alebo nesplnil svoje povinnosti, resp. opatrenia, ktoré mu údajne mali byť uložené. Tento zmätok je výsledkom toho, že „opatrenia“, ktoré žalovaný (ne)uložil žalobcovi prijať, sú neurčité, nevykonateľné a ich splnenie neodkontrolovateľné. 15.5. K tvrdenému nepredloženiu námietok v stanovenej lehote žalobca uviedol, že žalovaný mu sám predĺžil lehotu na podanie námietok a v tejto predĺženej lehote žalobca aj námietky podal. 15.6. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že:
- nesúhlasí s porušením čl. II bodu 1, 2, 5 a 12 dohody, ani ust. § 59 zákona o službách zamestnanosti, resp. ust. § 31 ods. 1 písm. n/ zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Žalovaný nikde nezdôvodnil, prečo má žalobca vrátiť práve celú sumu poskytnutého príspevku, a teda prečo podradil jeho konanie práve pod bod 5.2 dohody, pričom čl. II bodu 5 dohody je nezrozumiteľný.
- opatrenia sú v správe formulované neurčito, v návrhu opatrenia nie je priamo určená povinnosť vrátiť konkrétnu sumu peňazí, zmätočný je aj termín, dokedy má byť opatrenie splnené, nie je uvedený účet, na ktorý treba zaplatiť, nie sú špecifikované opatrenia na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku, ktoré musí definovať žalovaný.
- žalovaný nedal žalobcovi priestor k tomu, aby mohol svoje práva a záujmy počas kontroly účinne obhajovať. Návrh správy z finančnej kontroly na mieste totiž neobsahoval všetky zásadné informácie a
skutočnosti, ktoré obsahovala následne správa (návrh dokonca neobsahoval ani sumu, ktorú má žalobca vrátiť).
- skutočný skutkový stav nie je riadne zistený a závery žalovaného sú subjektívnymi tvrdeniami a názormi kontrolujúceho tak, ako už uviedol žalobca v podanej žalobe.
- správa z finančnej kontroly nie je riadne vypracovaná, nakoľko vysporiadanie sa s námietkami žalobcu malo byť zahrnuté do textu samotnej správy, pred dátum jej vyhotovenia.
- finančná kontrola na mieste sa neuskutočňovala od 18. 05. 2017 tak, ako uvádza správa s tým, že podľa ust. § 20 ods. 1 zákona o finančnej kontrole, finančná kontrola na mieste sa začína vykonaním prvého úkonu voči povinnej osobe a akákoľvek iná interpretácia žalovaného neobstojí.
16. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu zo dňa 05. 11. 2018 (replike) ďalšie vyjadrenie (dupliku) zo dňa 07. 12. 2018. 16.1. K splneniu podmienok konania uviedol, že v rámci svojej kompetencie skontroloval plnenie podmienok príslušnej dohody zo dňa 21. 12. 2016 u žalobcu v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. a zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite, pričom konštatoval porušenie povinnosti žalobcom, teda stav na prevádzke žalobcu, ktorému neuložil povinnosť, ale navrhol opatrenie. Navrhnúť opatrenie bola povinnosť žalovaného, ktorá vychádza z ust. § 20 ods. 4 písm. b/ a § 22 ods. 3 písm. e/ zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Prípadné sankcie za nesplnenie povinností stanovil zákon č. 357/2015 Z. z. a č. 523/2004 Z. z. a nie žalovaný. Žalovaný nezačal voči žalobcovi žiadne správne konanie, preto nemohol byť ani porušený žiadny proces. Pri výkone finančnej kontroly na mieste sa ani nezačína správne konanie. V návrhu správy bolo jasne uvedené, že má žalobca vrátiť na účet úradu finančné prostriedky, ktoré boli na základe príslušnej dohody vyplatené do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia správy z finančnej kontroly na mieste. V správe z finančnej kontroly na mieste bola už určená presná výška dlžnej sumy, takže žalobca vedel, akú čiastku má uhradiť a dňa 11. 01. 2018 ju aj uhradil. Vo vzťahu k žalobcovi žalovaný nevydal žiadne rozhodnutie a žalobcu neukrátil na jeho právach. Všetky práva kontrolovaného subjektu (žalobcu) a všetky povinnosti žalovaného (úrad práce) boli dodržané v súlade s príslušnými zákonmi. 16.2. K tvrdeniam žalobcu o nesprávnosti, nehospodárnosti a šikanóznemu konaniu žalovaný uviedol a zdôraznil, že vykonával finančnú kontrolu na mieste, overoval stav na prevádzke a dodržiavanie dohodnutých podmienok v predmetnej dohode. Kontroloval, či je zamestnancom poskytovaná pracovná asistencia, či pracovné asistentky dodržiavajú predloženú náplň práce. V návrhu správy z finančnej kontroly na mieste neriešil, či sú predložené doklady v poriadku, ale riešil to, či obsah predložených dokladov bol v súlade so skutočnosťou. Kontrola predložených dokladov nebola predmetom tejto kontroly. Kontrola predložených dokladov sa vykonala v rámci administratívnej finančnej kontroly, ktorú vykonalo oddelenie aktívnych opatrení trhu práce a ESF a na základe toho bola podpísaná predmetná dohoda. Predmetom finančnej kontroly na mieste bola kontrola dodržiavania podmienok v súlade s dohodou č. 16/15/059/35, teda kontrolovalo sa, či sa dodržujú náležitosti už uzatvorenej dohody a či sa dodržuje pracovná náplň pracovných asistentiek. Pri administratívnej kontrole sa kontroluje, či boli doložené všetky potrebné doklady a nie je možné zistiť pravdivosť ich obsahu, preto za obsah predložených dokladov zodpovedá predkladateľ žiadosti. Finančná kontrola na mieste, ktorú vykonával žalovaný, sa uskutočňuje v priebehu trvania záväzku alebo po jeho ukončení. K rozsudku Krajského súdu Košice v konaní pod sp. zn.7Sa/21/2016 žalovaný uviedol, že tento sa týka neposkytnutia príspevku na pracovného asistenta, pretože žiadateľ nepredložil požadované doklady. V predmetnej veci žalobca doklady predložil, pričom lekár do predloženého potvrdenia uviedol, že zamestnankyne so zdravotným postihnutím pracovnú asistenciu potrebujú. Žalovaný potvrdenie lekára rešpektoval a žiadaný príspevok schválil, nakoľko zamestnanci úradu nemôžu nerešpektovať potvrdenie lekára. Žalobca porušil predmetnú dohodu č. 16/15/059/35, ktorá bola vypracovaná a uzatvorená v zmysle ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Keby neexistovalo toto zákonné ustanovenie, neexistovala by ani predmetná dohoda. Takže keď žalobca porušil dohodu, porušil tak ust. § 59 príslušného zákona, z ktorého táto dohoda vychádza. Kontrolná skupina žalovaného priamo na prevádzke žalobcu skontrolovala náležitosti ustanovené v predmetnej dohode a ich dodržiavanie. Z toho jasne vyplýva, že finančná kontrola na mieste sa nedá vykonávať pred podpisom dohody. Žalovaný vykonáva finančné kontroly na mieste, aby zistil dodržiavanie alebo nedodržiavanie zákonov a príslušných dohôd a oprávnené alebo neoprávnené čerpanie finančných príspevkov žiadateľmi. Žalobca splnil podmienky na poskytnutie príspevku, ale ďalej už nesplnil svoju povinnosť poskytnúť pracovnú asistenciu zamestnancom so zdravotným postihnutím, čím porušil predmetnú dohodu.
16.3. K podanému trestnému oznámeniu žalovaný uviedol, že každý je povinný nahlásiť podozrenie z trestnej činnosti a urobil tak i žalovaný ešte pred ukončením finančnej kontroly na mieste, pričom postupoval v zmysle ust. § 20 ods. 4 písm. e/ zákona č. 357/2015 Z. z., podľa ktorého je oprávnená osoba (žalovaný úrad práce) povinná oznámiť podozrenie zo spáchania trestného činu, priestupku alebo zo spáchania iného správneho deliktu orgánom príslušným podľa trestného poriadku. Zo strany žalovaného už žiadne sankcie voči žalobcovi neboli uplatnené a trestné oznámenie nie je sankcia. V správe žalovaný uviedol porušenia a povinnosť vrátiť finančné príspevky na účet úradu v zmysle podpísanej predmetnej dohody. Úrad navrhol opatrenie, pretože mu to prikazuje zákon o finančnej kontrole a kontrolu ukončil zaslaním správy z finančnej kontroly na mieste žalobcovi v súlade s ust. § 22 ods. 6 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Žalobca ako kontrolovaný subjekt žalovanému nedoručil žiaden písomný zoznam splnených opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, pričom túto povinnosť mu ukladá zákon a táto povinnosť bola uvedená aj v správe z finančnej kontroly na mieste. V zmysle ust. § 28 ods. 1 zákona č. 357/2018 Z. z. je žalovaný oprávnený uložiť za nesplnenie povinností uvedených v ust. § 21 ods. 3, 4 a 6 alebo v ust. § 23 pokutu. Žalovaný nielenže žalobcu nijako dodatočne nesankcionoval, ale mu ani nedal žiadnu pokutu za nesplnenie si povinnosti v zmysle zákona, napriek skutočnosti, že bol k tomu oprávnený. 16.4. Žalobca nerozlišuje kontrolnou skupinou žalovaného navrhnuté opatrenia a povinnosti vyplývajúce zo zákona. Kontrolná skupina navrhla opatrenie, pretože jej to prikazuje zákon č. 357/2015 Z. z.. V súlade s predmetnou dohodou a v zmysle príslušného zákona navrhla opatrenie vrátiť poskytnutý finančný príspevok v plnej výške, čo žalobca splnil. Zároveň však zákon č. 357/2015 Z. z. uvádza povinnosť v ust. § 21 pre povinnú osobu predložiť oprávnenej osobe (žalovanému) v určenej lehote písomný zoznam splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku. Túto, zo zákona vyplývajúcu, povinnosť si žalobca nesplnil. Opatrenia navrhnuté kontrolnou skupinou žalovaného a povinnosti vyplývajúce pre žalobcu zo zákona sú dve odlišné veci. 16.5. K tvrdeniu, že žalobca nepredložil námietky v stanovenej lehote žalovaný uviedol, že povinná osoba (žalobca) je oprávnená podať v lehote do 5 kalendárnych dní od doručenia návrhu správy z finančnej kontroly na mieste písomné námietky k zisteným nedostatkom. Napriek tomu žalobca zaslal list, ktorý bol žalovanému doručený dňa 12. 09. 2017, v ktorom zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca sa so závermi uvedenej správy nestotožňuje a rada by všetko objasnila osobne. Zákon však stanovuje uviesť námietky písomne. Následne žalovaný žalobcovi oznámil, že námietky musia byť predložené písomne a dal mu ďalšiu možnosť vyjadriť sa. Túto možnosť vôbec žalovaný žalobcovi nemusel dať, pretože žalobca si nesplnil svoju povinnosť a žalovaný mohol pokračovať vo výkone finančnej kontroly na mieste aj bez námietok od žalobcu. Uvedený postup je dôkazom toho, že žalovaný vyšiel žalobcovi maximálne v ústrety, umožnil mu vyjadriť sa aj dodatočne a nešikanoval ho. 16.6. Tým, že žalobca porušil predmetnú dohodu, porušil tak aj ust. § 59 zákona o službách zamestnanosti, pretože na základe tohto paragrafu bola uzatvorená predmetná dohoda, z ktorej jasne vyplýva, že 2 pracovné asistentky mali byť zamestnané pre potreby a pomoc 6 zamestnancov žalobcu so zdravotným postihnutím. Kontrolou však bolo zistené, že zamestnankyniam so zdravotným postihnutím nepomáhali, vykonávali svoju vlastnú pracovnú činnosť v inej budove, v iných priestoroch, čo je potvrdené aj výpoveďami zamestnankýň so zdravotným postihnutím. Pracovné asistentky nevykonávali pracovnú asistenciu a zamestnávateľ im neprideľoval prácu podľa pracovných zmlúv. Uvedené bolo zistené finančnou kontrolou na mieste a potvrdené výpoveďami zamestnankýň so zdravotným postihnutím, ktoré to uviedli do protokolu kontrolnej skupine. Príspevok nebol použitý na účel, na ktorý mu bol poskytnutý, a preto mal žalobca vrátiť finančné prostriedky na účet úradu do 30 kalendárnych dní od zistenia tejto skutočnosti, pričom ich vrátil až po ukončení finančnej kontroly, teda po uplynutí 30 kalendárnych dní od zistenia porušenia dohody. To, že žalobca nesúhlasí s tým, že mal porušiť čl. II bod 1, 2, 5 a 12 dohody zo dňa 21. 12. 2016 ešte neznamená, že ich naozaj neporušil. V správe z finančnej kontroly na mieste je uvedená presná suma na úhradu, ktorú mal žalobca vrátiť ako i lehota na jej úhradu (15 kalendárnych dní). Lehota 7 kalendárnych dní bola stanovená na prijatie opatrení a ďalších 7 kalendárnych dní bolo stanovených na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení (ktoré do dnešného dňa žalobca nedoručil). Uvedené formulácie sú citované zo zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. V správe z finančnej kontroly na mieste nie je uvedený účet, na ktorý mal žalobca vrátiť finančný príspevok, ale žalobca ho mohol vrátiť na účet, z ktorého mu boli finančné prostriedky zaslané. Zamestnankyňa žalobcu komunikovala s kontrolnou skupinou a bolo jej poskytnuté číslo účtu, na ktoré žalobca vrátil požadovanú sumu. Žalovaný uviedol v správe návrh opatrení, pretože je jeho povinnosťou navrhnúť opatrenia vyplývajúca z ust. § 20 ods. 4 písm. b/ zákona č. 357/2015 Z. z.. Navrhol opatrenie vrátiť na účet úradu finančné prostriedky, čo žalobca i urobil a finančné prostriedky vrátil. Ďalej navrhol opatrenia na nápravu zistených
nedostatkov a odstránenie príčin ich vzniku. Žalovaný si svoju povinnosť zo zákona splnil, keď opatrenie navrhol, ale žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona splnil len čiastočne, opatrenie prijal a splnil, ale nedoručil žalovanému písomný zoznam splnených opatrení. Žalovaný nezačal žiadne správne konanie a nevydával žiadne rozhodnutie, ku ktorého podkladom by sa mal žalobca vyjadriť. Finančná kontrola na mieste sa vykonáva v súlade so zákonom o finančnej kontrole a audite, nie v rámci správneho konania. K tvrdeniu žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave žalovaný uviedol, že bol na prevádzke, videl stav na nej, komunikoval so zamestnankyňami so zdravotným postihnutím aj s ostatnými zamestnankyňami žalobcu, medzi ktorými boli aj pracovné asistentky. Videl, kto, kde pracoval a akú prácu vykonával, pričom na prevádzke bol trikrát a trikrát bol stav nezmenený, čo znamená, že pracovné asistentky boli v kancelárii za počítačom a zamestnankyne so zdravotným postihnutím boli v priestoroch skladu. Žalobca nijako nevie dokázať opak, len nič nehovoriacimi a všeobecnými tvrdeniami sa snaží znevažovať prácu žalovaného. Samotné výpovede zamestnankýň v rozhovore s kontrolnou skupinou potvrdili, že nevedeli o tom, že majú mať pracovných asistentov a že im nikto pracovnú asistenciu neposkytoval. Oznámenie o neopodstatnenosti námietok žalobcu je súčasťou správy, v ktorej je uvedený aj dátum jej vypracovania, a to pred oznámením o neprijatí námietok, nakoľko tak je to určené v internej norme. Finančná kontrola na mieste začína vykonaním prvého úkonu voči povinnej osobe. Prvým úkonom voči žalobcovi ako povinnej osobe bolo vydanie poverenia, na základe ktorého mohla kontrolná skupina žalovaného začať výkon finančnej kontroly na mieste.
17. Žalobca bol podrobne oboznámený s výsledkom finančnej kontroly na mieste, mal čas vyjadriť sa k návrhu správy, kontrolná skupina akceptovala neskoré predloženie námietok zo strany žalobcu, vyjadrila sa k nim a dostatočne odôvodnila ich neprijatie. Žalovaný pri výkone finančnej kontroly na mieste postupoval v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a pri svojej činnosti nikoho nediskriminoval.
18. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že neexistujú dôvody pre zrušenie správy z finančnej kontroly na mieste. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že pracovná asistencia bola poskytovaná jeho zamestnancom so zdravotným postihnutím, a teda nebol dodržaný účel, na ktorý boli finančné prostriedky poskytnuté. Žalovaný opätovne navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
19. Na prejednanie veci súd na základe žiadosti žalobcu nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalovaného v zmysle podanej žaloby a písomného vyjadrenia. Zástupkyňa žalovaného poukázala na viacero konkrétnych rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a namietla, že žalobou napadnutá správa z finančnej kontroly na mieste nepodlieha súdnemu prieskumu.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
20. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej aj „SSP“) preskúmal žalobou napadnutú správu z finančnej kontroly na mieste č. LV1/RK/KON/2017/54 č. z. 2017/327520 zo dňa 18. 12. 2017, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol.
21. Podľa § 59 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5, 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, úrad poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, príspevok na činnosť pracovného asistenta (ďalej len "príspevok"), ak z druhu zdravotného postihnutia a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vyplýva potreba pracovného asistenta. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je údaj o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť občana so zdravotným postihnutím, charakteristika pracovnej činnosti, ktorú zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva na pracovnom mieste, a rozsah pracovného času, zdôvodnenie potreby pracovného asistenta a charakteristika a rozsah pracovnej činnosti pracovného asistenta. Pracovný asistent na účely tohto zákona je a/ zamestnanec, ktorý poskytuje pomoc zamestnancovi alebo zamestnancom, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času,
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo medzi úradom a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím vykonáva prácu alebo prevádzkuje, alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 5 obsahuje a/ počet zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a ktorí sú v priamej starostlivosti jedného pracovného asistenta, b/ počet pracovných asistentov, c/ výšku príspevku a dĺžku poskytovania príspevku, d/ spôsob poskytovania príspevku, e/ spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti pri nesplnení dohodnutých podmienok, f/ ďalšie dohodnuté náležitosti.
22. Podľa § 31 ods. 1 písm. a/, n/ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, porušením finančnej disciplíny je a/ poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom, n/ porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.
23. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. d/, ods. 3, 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, finančnú operáciu alebo jej časť je orgán verejnej správy oprávnený overovať aj finančnou kontrolou na mieste, v rámci ktorej získava dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré považuje za potrebné na účely overenia jej súladu s § 6 ods. 4. Orgán verejnej správy je oprávnený vykonávať finančnú kontrolu na mieste v d/ inej osobe, ktorej boli poskytnuté verejné financie orgánom verejnej správy z jeho rozpočtu, ktorej boli poskytnuté verejné financie, za ktoré zodpovedá orgán verejnej správy, ktorej boli poskytnuté verejné financie v súlade s osobitným predpisom, 18) alebo ktorej boli poskytnuté verejné financie právnickou osobou podľa písmena b) alebo písmena c). Finančnú kontrolu na mieste vykonávajú aspoň dvaja zamestnanci orgánu verejnej správy na základe písomného poverenia vydaného štatutárnym orgánom orgánu verejnej správy alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom. Ak je orgánom verejnej správy obec a nemôže zabezpečiť vykonanie finančnej kontroly na mieste dvomi svojimi zamestnancami, môže finančnú kontrolu na mieste vykonávať starosta a aspoň jedna fyzická osoba, ktorú schváli obecné zastupiteľstvo uznesením. Na vykonávanie finančnej kontroly na mieste sa použijú ustanovenia základných pravidiel finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27. Podľa § 20 ods. 1, 4 písm. b/, c/, d/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, administratívna finančná kontrola sa začína vykonaním prvého úkonu povinnej osoby voči oprávnenej osobe. Finančná kontrola na mieste a audit sa začína vykonaním prvého úkonu voči povinnej osobe. Oprávnená osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná b/ oboznámiť povinnú osobu s návrhom čiastkovej správy alebo s návrhom správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky a vyžiadať od povinnej osoby v určenej lehote písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo k opatreniam a k lehote na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, uvedených v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy, c/ preveriť opodstatnenosť námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo k opatreniam a k lehote na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku uvedených v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy a zohľadniť opodstatnené námietky v čiastkovej správe alebo v správe a neopodstatnenosť námietok spolu s odôvodnením neopodstatnenosti oznámiť povinnej osobe v čiastkovej správe alebo v správe, d/ zaslať čiastkovú správu alebo správu povinnej osobe, Oprávnená osoba pri vykonávaní finančnej kontroly na mieste a auditu, okrem povinností uvedených v odseku 4, je povinná a/ vopred oznámiť povinnej osobe alebo tretej osobe termín a cieľ výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu; ak by oznámením o výkone finančnej kontroly na mieste alebo auditu mohlo dôjsť k
zmareniu cieľa finančnej kontroly na mieste alebo auditu alebo ak hrozí, že doklady alebo iné podklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené, je povinná oznámenie urobiť najneskôr pri vstupe podľa odseku 3, Podľa § 21 ods. 3 písm. c/, d/, e/ vyššie citovaného zákona, povinná osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná c/ poskytnúť súčinnosť oprávnenej osobe alebo prizvanej osobe, d/ prijať v lehote určenej oprávnenou osobou opatrenia na nápravu nedostatkov uvedených v čiastkovej správe alebo v správe a odstrániť príčiny ich vzniku, e/ predložiť oprávnenej osobe v určenej lehote písomný zoznam splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, Podľa § 22 ods. 1, 3 písm. e/, g/, h/, ods. 4 vyššie citovaného zákona, o zistených nedostatkoch z administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste a auditu oprávnená osoba vypracuje návrh čiastkovej správy alebo návrh správy a čiastkovú správu alebo správu. Ak sa vykonáva administratívna finančná kontrola aj finančná kontrola na mieste tej istej finančnej operácie alebo jej časti, môže sa vypracovať návrh čiastkovej správy alebo návrh správy a čiastková správa alebo správa len z finančnej kontroly na mieste. Ak neboli zistené nedostatky, oprávnená osoba vypracuje len čiastkovú správu alebo správu. Návrh správy a návrh čiastkovej správy obsahuje najmä e/ opis zistených nedostatkov a pri porušení osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,11) a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, označenie konkrétnych ustanovení, ktoré boli porušené spolu s návrhmi odporúčaní alebo opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, g/ dátum vyhotovenia návrhu čiastkovej správy alebo návrhu správy, h/ lehotu na podanie námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo opatreniam a k lehote na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, Na náležitosti čiastkovej správy a správy sa vzťahuje odsek 3 písm. a) až d) rovnako. Okrem týchto náležitostí čiastková správa a správa obsahuje dátum jej vyhotovenia. Ak boli zistené nedostatky, čiastková správa a správa obsahuje okrem náležitostí uvedených v prvej a druhej vete aj a/ dátum doručenia návrhu čiastkovej správy alebo návrhu správy na oboznámenie povinnej osobe, b/ informáciu o tom, či povinná osoba podala námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, opatreniam alebo k lehote na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku uvedených v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy a spôsob vysporiadania týchto námietok, c/ opis zistených nedostatkov a pri porušení osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,11) a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, označenie konkrétnych ustanovení, ktoré boli porušené spolu s odporúčaniami alebo opatreniami navrhnutými na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku so zohľadnením opodstatnenosti podaných námietok, d/ zoznam príloh preukazujúcich zistené nedostatky, e/ lehotu na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, orgán verejnej správy, ktorý vykonáva administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste, správca kapitoly štátneho rozpočtu, ktorý vykonáva vnútorný audit, alebo auditujúci orgán je oprávnený uložiť za nesplnenie povinností uvedených v § 21 ods. 3, 4 a 6 alebo § 23 a/ povinnej osobe alebo tretej osobe pokutu do 100 000 eur,
24. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, b/, c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie
a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 7 písm. a/, b/, e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, Podľa § 61 písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým a/ fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu, Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
25. Skôr, ako súd pristúpil k meritórnemu prieskumu žalobou napadnutej správy z finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2017 zaoberal sa tým, či táto správa je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní, nakoľko aj zástupkyňa žalovaného na pojednávaní namietla, že správa z finančnej kontroly na mieste nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, pričom poukázala na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5 Sžf/26/2012 zo dňa 29. 12. 2012, 1 Sžfk/9/2017 zo dňa 22. 08. 2017, 1 Sžf/87/2015 zo dňa 14. 02. 2017) a na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS/48/2019-11 z roku 2019. Správny súd reflektuje rozhodovaciu a judikatúrnu činnosť Najvyššieho súdu SR (napr. aj uznesenie v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/62/2020 zo dňa 01. 07. 2021, 10Sžfk/29/2018 zo dňa 22. 05. 2019), aktuálne Najvyššieho správneho súdu SR, v predmetnej veci však dospel k záveru, že správu o výsledku finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2017 nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve sú rozhodnutia, opatrenia, nečinnosť, iné zásahy orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom, týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Primárnym účelom správneho súdnictva je poskytovanie ochrany subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2, § 5 ods. 2 SSP). Priamy dotyk na týchto právach je u fyzických a právnických osôb procesnou podmienkou spojenou s unesením ich aktívnej žalobnej legitimácie (viď nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. PL.ÚS 2/2013 zo dňa 12. 11. 2014). V súlade s Ústavou SR a ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, ktoré upravujú právomoc súdov v správnom súdnictve, môže byť predmetom správneho súdneho konania preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré vydal orgán verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré je formálne označené ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považované podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej a právnickej
osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Taktiež opatrenie orgánu verejnej správy je preskúmateľné správnym súdom, ak ide o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Z uvedeného vyplýva, že musí ísť o také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. K priamemu dotyku na subjektívnych právach dochádza v zásade len pri individuálnych správnych aktoch, teda takých, ktoré majú konkrétneho adresáta. Spôsobilosť aktu zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov alebo do povinností fyzickej alebo právnickej osoby je rozhodujúcim meradlom v otázke posúdenia súdneho prieskumu, týmto meradlom nie je označenie ani povaha správneho aktu. Tento záver však je potrebné vykladať v súvislosti s rozsahom preskúmavanej činnosti v správnom súdnictve, ktorý vymedzuje Správny súdny poriadok. Určujúcim pre rozsah právomocí správneho súdnictva je obsah čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého „Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd“. Týmto zákonom, z hľadiska súdneho prieskumu, je Správny súdny poriadok. Z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR teda vyplýva nárok, resp. právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí. Tým sa zreteľne odlišuje od čl. 142 ods. 1 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že orgány verejnej moci, medzi ktoré patria orgány verejnej správy, verejnomocensky nekonajú len vo forme rozhodnutí (ako individuálnych správnych aktov), ale aj vo forme opatrení a iných zásahov. Všeobecná právomoc správneho súdnictva vyplýva z čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy SR, v zmysle ktorého „súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon“. Právomoc súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy je originárne ústavná, založená priamo čl. 142 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou Ústavy SR bez toho, aby na to bol potrebný zákon. Právomoc preskúmavať zákonnosť opatrení alebo iných zásahov akýchkoľvek orgánov verejnej moci nie je originárne ústavná, ale vyžaduje si výslovné zákonné ustanovenie, ktoré takúto právomoc súdom zverí. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, resp. opatrenia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutej správy z finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2017 a s administratívnym spisom žalovaného je súd toho názoru, že v predmetnej veci treba túto správu považovať za opatrenie v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, ktoré nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu ako opatrenie predbežnej alebo procesnej povahy podľa ust. § 7 písm. e/ SSP. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1
písm. g/ SSP, t.j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. K takejto situácii v predmetnej veci však už nemôže dôjsť ani v budúcnosti, nakoľko žalobca po doručení správy z finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2017 rešpektoval opatrenie navrhnuté kontrolnou skupinou, ktorá v časti správy (str. 11) označenej ako „návrh opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku“ konštatovala porušenie finančnej disciplíny v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z., t.j. porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli poskytnuté verejné prostriedky v sume 2.145,02 eur a navrhla žalobcovi v zmysle dohody č. 16/15/059/35 zo dňa 21. 12. 2016 vrátiť na účet úradu finančné prostriedky vyplatené na základe tejto dohody do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia správy z finančnej kontroly na mieste. Správa bola žalobcovi doručená dňa 04. 01. 2018 a žalobca v určenej lehote vrátil na účet žalovaného v štátnej pokladnici sumu 2.145,02 eur dňa 11. 01. 2018, čomu predchádzala mailová komunikácia zástupkyne žalobcu (dopytovala sa, či v prípade vrátenia sumy 2.145,02 eur bude záležitosť vyriešená) a žalovaného, ktorá sa nachádza v administratívnom spise. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že ku dňu podania žaloby v predmetnej veci nedošlo, ani nemohlo dôjsť a ani v budúcnosti nedôjde k vydaniu právoplatného rozhodnutia s autoritatívnym výrokom o uložení sankcie, resp. správneho rozhodnutia o povinnosti žalobcu vrátiť finančné prostriedky v sume 2.145,02 eur, nakoľko žalobca túto sumu už vrátil na účet žalovaného, teda ju zaplatil. Ustanovenie § 27 SSP upravuje povinnosť súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom v konaní podľa ust. § 6 ods. 2 SSP. Správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov sa zaoberajú aj v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. Z uvedeného vychádza súd i v tejto veci. Správa z finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2017 v časti návrhu opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (návrh na vrátenie finančných prostriedkov v sume 2.145,02 eur) už nemôže slúžiť ako podmienka pre ďalší postup správneho orgánu v administratívnom konaní, ale ani ako podklad pre začatie administratívneho konania podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca akceptoval navrhnuté opatrenie žalovaného a v určenej lehote finančné prostriedky v uvedenej sume vrátil žalovanému. Uvedené znamená, že správu z finančnej kontroly na mieste (ako subsidiárny predmet prieskumu) a námietky žalobcu proti nej nebude možné v budúcnosti preskúmať v rámci administratívneho a ani správneho súdneho konania, nakoľko žalobca akceptoval žalovaným navrhnuté opatrenie a finančné prostriedky v sume 2.145,02 eur vrátil v navrhnutej lehote žalovanému. V prípade, ak by súd v tomto súdnom konaní odmietol prejednať námietky žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v správe zo dňa 18. 12. 2017 s poukazom na to, že tieto bude možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v konaní o porušení finančnej disciplíny, mohlo by sa jednať až o odmietnutie spravodlivosti s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu a porušenie princípu zákazu denegatio iustitiae, ktorý spočíva v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. I v prípade, ak by súd pri skúmaní procesných podmienok konania v danej veci mal pochybnosti o ich splnení, nemohol by konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku by musel riešiť pozitívne, teda vec by musel prejednať (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 536s). 26. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca (ako zamestnávateľ) a žalovaný uzatvorili dohodu č. 16/15/059/35 o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta podľa ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 5/2004 Z. z.), a to dňa 21. 12. 2016. V rámci tejto dohody sa žalobca ako zamestnávateľ zaviazal (čl. II bod 1.) zamestnávať dvoch pracovných asistentov (H.. Y. F. a Mgr. F. G.) pre šesť zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017, pričom v priamej starostlivosti jedného asistenta boli traja občania so zdravotným postihnutím. Ďalej sa zaviazal (čl. II bod 2.) prideľovať pracovným asistentom prácu podľa pracovných zmlúv a pracovnej náplne asistenta a platiť im dohodnutú mzdu za poskytnutú pomoc
zamestnancovi alebo zamestnancom, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. V čl. II bod 5. 5.1 sa žalobca zaviazal vrátiť na účet úradu bez vyzvania pomernú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu, po ktoré si neplnil povinnosti vyplývajúce z čl. II bod 1., 2. dohody, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa zistenia skutočností na číslo účtu úradu, ak sa s úradom nedohodne na inej lehote, resp. podľa čl. II bod 5. 5.2 sa zaviazal vrátiť na účet úradu celú sumu vyplateného príspevku, v prípade nedodržania dohodnutých záväzkov uvedených v čl. II bod 5.1 dohody, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa, od ktorého došlo k nesplneniu uvedeného záväzku na číslo účtu úradu, ak sa s úradom nedohodne na inej lehote. V čl. II bod 12. sa žalobca zaviazal použiť finančný príspevok len na účel, na ktorý mu bol poskytnutý a v prípade preukázania, že finančný príspevok bol použitý neoprávnene, tak je žalobca povinný vrátiť prostriedky na účet úradu najneskôr do 30 kalendárnych dní od zistenia tejto skutočnosti, pričom nedodržanie podmienok tohto bodu sa bude považovať za porušenie finančnej disciplíny v zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.. Žalovaný sa zaviazal (čl. III bod 1.) poskytnúť finančný príspevok na činnosť pracovného asistenta pre zamestnaného občana so zdravotným postihnutím najviac vo výške 13.796,88 eur a príspevok poskytovať mesačne najviac vo výške 1.149,74 eur po dobu najviac 12 mesiacov podľa špecifikácie v tabuľke. Dňa 13. 04. 2017 žalovaný (jeho zamestnanci) vykonal u žalobcu kontrolu nelegálneho zamestnávania, nelegálnej práce a dodržiavania ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o čom bol spísaný priebežný protokol, súčasťou ktorého je menoslov deviatich zamestnankýň žalobcu, ktoré pracovali na základe pracovnej zmluvy s pracovným zaradením asistentka (H.. Y. F. a Mgr. F. G.), manažér logistiky (1 zamestnankyňa), administratívno-manipulačný pracovník (3 zamestnankyne), manipulačný pracovník (2 zamestnankyne), administratívny pracovník (1 zamestnankyňa). Ďalej bolo zistené, že z uvedeného poštu 7 zamestnankýň v čase výkonu kontroly pracovalo za počítačom (vrátane 2 asistentiek) a 2 zamestnankyne štítkovali tovar. Každá zamestnankyňa svojim podpisom potvrdila zistený stav, t.j. vykonávanú prácu u žalobcu. Žalovaný vydal poverenie pod č. 11/2017 - FKnM zo dňa 18. 05. 2017, ktorým poveril svoje jeho zamestnankyne na vykonanie finančnej kontroly na mieste, kontroly dodržiavania podmienok dohody č. 16/15/059/35 zo dňa 21. 12. 2016 uzavretej so žalobcom, a to za obdobie od 21. 12. 2016 do ukončenia kontroly. Táto kontrola (rovnako ako kontrola dňa 13. 04. 2017) bola vykonaná poverenými zamestnankyňami žalovaného dňa 20. 06. 2017 v prevádzke žalobcu za prítomnosti jeho šiestich zamestnankýň, pričom tri mali ospravedlnenú neprítomnosť v práci. Zamestnankyne sa v prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu vyjadrili k charakteru svojej práce. Uviedli, že v rámci pracovnej asistencie dochádza k pomoci k vôli fyzickému postihu len pri manipulácii s väčšími krabicami, keď sa balí a pripravuje tovar, vtedy pomôžu skladníci aj asistentky, že pri lepení etikiet a pri práci s počítačom nepotrebujú pomoc z dôvodu fyzického postihu, že na zabezpečenie lepenia etikiet je potrebné zo strany asistentov doniesť tovar na olepenie, doniesť štítky a tovar odniesť, pričom niekedy to robí aj skladník. Ďalšia zamestnankyňa uviedla, že pracuje u žalobcu 10 rokov, náplňou jej práce je fakturácia, vyskladňovanie (cez počítač), prácu vykonáva samostatne, v prípade potreby vypomáha pri lepení štítkov, pri balení objednávok do krabíc, v prípade ťažších balíkov jej vypomáhajú skladníci, prácu ovláda a vykonáva ju samostatne. Iná zamestnankyňa uviedla, že u žalobcu pracuje tretí rok, náplňou jej práce je lepenie etikiet a balenie objednávok do krabíc, pri ťažších krabiciach vypomáha asistentka, keď sa balí v kancelárii, resp. keď sa balí v sklade vypomáha skladník, väčšinu pracovného času pracuje v kancelárii, pri väčšej dodávke vypomáha v sklade. Pracovnou náplňou ďalšej zamestnankyne, ktorá pracuje u žalobcu sedem rokov, je fakturácia, ponuky do obchodných sietí, nebalí tovar. Zamestnankyne zhodne uviedli, že asistentovi nič nediktujú, nevytvárajú písomnosti, na počítači pracujú v predvolenom programe (okrem jednej, ktorá na počítači nepracuje, iba lepí etikety), prácu vykonávajú samostatne, pri ťažších balíkoch v sklade alebo v kancelárii vypomáha skladník alebo asistentky. O výsledku finančnej kontroly na mieste bola dňa 20. 06. 2017 spísaná priebežná správa. Dňa 30. 08. 2017 žalovaný spísal návrh správy z finančnej kontroly na mieste, v ktorom opísal zistené skutočnosti (údaje o zamestnankyniach žalobcu so zdravotným postihnutím, údaje o pracovných asistentkách, ich pracovnej náplni, práva a povinnosti zamestnávateľa podľa dohody zo dňa 21. 12. 2016), vyhodnotil pracovnú náplň zamestnankýň so zdravotným postihnutím a pracovnú náplň pracovných asistentiek, pričom konštatoval, že pre zdravotne postihnuté zamestnankyne žalobcu nevyplýva potreba pracovného asistenta v zmysle ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z. z.. a pracovné asistentky neposkytujú pracovnú asistenciu zamestnankyniam so zdravotným postihnutím. Návrh správy z finančnej kontroly na mieste, v ktorom žalovaný konštatoval porušenie čl. II bod 1., 2., 5. a 12. dohody
č. 16/15/059/35 zo dňa 21. 12. 2016 bol doručený žalobcovi dňa 07. 09. 2017. Žalobca podal proti návrhu správy z finančnej kontroly na mieste námietky zo dňa 25. 09. 2017. Žalovaný následne vypracoval správu z finančnej kontroly na mieste s dátumom 18. 12. 2017 (ktorá bola doručená žalobcovi dňa 04. 01. 2018), v ktorej opätovne konštatoval porušenie čl. II bod 1., 2., 5. a 12. dohody č. 16/15/059/35 zo dňa 21. 12. 2016 (pracovné asistentky neposkytovali pracovnú asistenciu zamestnankyniam so zdravotným postihnutím, nevykonávali prácu podľa pracovných zmlúv a pracovných náplní, ich práca nesúvisela s výkonom pracovnej asistencie, žalobca nevrátil na účet úradu sumu 2.145,02 eur, ktorú bol povinný vrátiť z dôvodu nedodržania dohodnutých záväzkov v dohode, porušenie finančnej disciplíny podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. z dôvodu, že žalobca ako zamestnávateľ nepoužil finančný príspevok na účel, na ktorý mu bol poskytnutý, teda na pracovné asistentky, ktoré však pracovnú asistenciu nevykonávali). Súčasťou správy z finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2017 bol i návrh opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku. Žalovaný posúdil vyššie uvedené konanie žalobcu ako porušenie finančnej disciplíny v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z., t.j. porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli poskytnuté verejné prostriedky v sume 2.145,02 eur. Kontrolná skupina navrhla opatrenie v zmysle dohody č. 16/15/059/35 zo dňa 21. 12. 2016, a to vrátiť na účet úradu finančné prostriedky vyplatené na základe dohody do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia správy z finančnej kontroly na mieste. V ďalšej časti správy označenej ako „oznámenie o neopodstatnenosti podaných námietok“ sa žalovaný zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu, ktoré zhrnul do šiestich bodov a všetky ich posúdil ako nedôvodné. V závere správy žalovaný uviedol, že povinná osoba (žalobca) podľa ust. § 21 ods. 3 písm. d/ zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinná prijať v lehote do 7 kalendárnych dní od doručenia správy z finančnej kontroly na mieste opatrenia na nápravu nedostatkov uvedených v správe z finančnej kontroly na mieste a odstrániť príčiny ich vzniku. Ďalej bola žalobcovi ako povinnej osobe podľa ust. § 21 ods. 3 písm. e/ vyššie citovaného zákona uložená povinnosť v lehote do 7 kalendárnych dní od úhrady predložiť písomný zoznam splnených opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku.
27. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi pri výkone finančnej kontroly na mieste postupoval v súlade s právnymi predpismi uvedenými v 21. až 23. bode tohto rozsudku a žalobcom napadnutá správa z finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2017 obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle ust. § 22 ods. 3 písm. a/ až d/, § 22 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., vrátane dátumu jej vyhotovenia, konkrétneho opisu zistených nedostatkov, označenia konkrétnych ustanovení dohody č. 16/15/059/35 zo dňa 21. 12. 2016, a označenia konkrétnych ustanovení zákona (§ 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z.), ktoré boli porušené, spolu s odporúčaniami alebo opatreniami navrhnutými na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku. Správa z finančnej kontroly na mieste je dostatočne určitá a zrozumiteľná a námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe (v časti C bod 1. až 6.) nemožno posúdiť ako dôvodné. Žalovaným zistený skutkový stav uvedený v správe z finančnej kontroly na mieste podľa názoru súdu vychádza zo skutočností zistených žalovaným v priebehu finančnej kontroly, keď bolo nepochybné, že zamestnankyne žalobcu (2 pracovné asistentky) v zmysle ich pracovnej náplne (uvedenej v správe z finančnej kontroly na mieste) nevykonávajú prácu pre šesť zamestnankýň žalobcu so zdravotným postihnutím. Toto bolo jednoznačne zistené za prítomnosti zástupkyne žalobcu dňa 13. 04. 2017 a dňa 20. 06. 2017, kedy sa zamestnankyne so zdravotným postihnutím vyjadrovali k svojej pracovnej náplni a organizácii práce na pracovisku. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že dve jeho zamestnankyne vykonávajú činnosť pracovného asistenta pre jeho ďalšie zamestnankyne so zdravotným postihnutím, pričom práve na túto činnosť mu bol zo strany žalovaného poskytnutý finančný príspevok na základe dohody zo dňa 21. 12. 2016 a žalobcovi potom v súlade s čl. II bod 5 vznikla povinnosť vrátiť finančný príspevok, výšku ktorého určil žalovaný v správe z finančnej kontroly sumou 2.145,02 eur a navrhol, aby túto sumu žalobca vrátil na účet úradu v určenej lehote. Žalobca takto i postupoval, čo vyplýva z mailovej korešpondencie zo dňa 08. 01. 2018 a 09. 01. 2018 a dňa 11. 01. 2018 sumu 2.145,02 eur vrátil na účet žalovaného. Skutočnosť, že postupoval v zmysle navrhnutého opatrenia v správe z finančnej kontroly na mieste mu však nebránila v tom, aby podal žalobu, ktorou žiadal zrušiť správu z finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2017. Tento dátum je jednoznačne uvedený na strane 11 žalobou napadnutej správy a nie je potom dôvodná ani námietka žalobcu spočívajúca v tom, že v správe absentuje dátum jej vyhotovenia.
Správa z finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2018 obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom, v zmysle ktorého bola vypracovaná, t.j. podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nemožno ju zamieňať s rozhodnutím. Nemôže teda obsahovať náležitosti, ktoré príslušný zákon stanovuje pre rozhodnutie. Správu z finančnej kontroly na mieste je potrebné vnímať ako správny akt sui generis objasňujúceho a odporúčacieho, nie však nariaďujúceho charakteru, ktorý má za určitých okolností potenciál byť samostatne preskúmaný správnym súdom, resp. jeho čiastkové závery, či opatrenia a zároveň vytvára určitý skutkovo-právny podklad pre prípadné následné rozhodnutie orgánu verejnej správy. S postupom povinnej osoby (žalobca) následne zvoleným na základe výsledkov správy právne predpisy spájajú určité následky. Až v prípade, ak príslušný správny orgán na základe uvedenej správy vyvodí z kontrolných zistení pre kontrolovaný subjekt sankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, bude takéto rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup a podkladové rozhodnutia tomu predchádzajúce, preskúmateľné súdom. V predmetnej veci však už takýto postup žalovaného, resp. iného správneho orgánu neprichádza do úvahy, nakoľko žalobca finančný príspevok v sume 2.145,02 eur vrátil žalovanému, a teda postupoval v zmysle jeho odporúčania v správe a v tomto smere už podľa názoru súdu správa z finančnej kontroly nemôže byť podkladom pre začatie administratívneho konania vo vzťahu k žalobcovi, resp. podkladom pre vydanie rozhodnutia. Táto skutočnosť bola dôvodom toho, že správny súd prejednal žalobcom podanú žalobu, nakoľko v prípade jej odmietnutia podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP s poukazom na ust. § 7 písm. e/ SSP by sa mohlo jednať o porušenie princípu zákazu denegatio iustitiae, čo je neprípustné (25. bod tohto rozsudku).
28. Žalovaný v závere správy z finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2017 uviedol povinnosť žalobcu podľa ust. § 21 ods. 3 písm. d/, e/ zákona č. 357/2015 Z. z. prijať v určenej lehote (do 7 kalendárnych dní od doručenia správy) opatrenia na nápravu nedostatkov uvedených v správe a na odstránenie príčiny ich vzniku a do 7 kalendárnych dní od úhrady predložiť písomný zoznam splnených opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku. Právne povinnosti plynúce žalobcovi z uvedeného ustanovenia zákona č. 357/2015 Z. z. nie sú priamym výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného, ktorý žalobcu len poučil o jeho zákonných povinnostiach a stanovil lehotu na ich splnenie; inak by boli nevykonateľné. Z charakteru povinností uvedených v ust. § 21 ods. 3 písm. d/, e/ zákona č. 357/2015 Z. z. je zrejmé, že sú konštruované ako povinnosti plynúce priamo zo zákona (ex lege) a o ich uplatnení nie je potrebné rozhodovacou autoritou žalovaného osobitne a výslovne rozhodnúť. Z ust. § 28 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z. nepochybne vyplýva, že orgán, ktorý finančnú kontrolu na mieste vykonal (žalovaný) je oprávnený uložiť pokutu za nesplnenie povinností stanovených v § 21 ods. 3 tohto zákona, nie za nesplnenie povinností uložených v správe z finančnej kontroly, ktorá tak tvorí len skutkovo-právny podklad pre samostatne vedené správne konanie o uložení pokuty za nesplnenie zákonnej povinnosti (pokiaľ k nesplneniu dôjde). Pokuta sa teda neukladá za zistenia finančnej kontroly, ale za následný postup povinnej osoby (žalobcu) zvolený na základe výsledkov správy, teda po jej vyhotovení. Uloženie pokuty za nesplnenie povinností podľa ust. § 21 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z. tak nie je priamym následkom správy ale následkom toho, či si žalobca následne po jej vyhotovení a oznámení splní alebo nesplní svoje zákonné povinnosti. Postup žalobcu alebo zdržanie sa tohto postupu by tak mohli byť len predmetom konania o uložení pokuty, ktoré konanie a jeho prípadné nepriaznivé následky pre žalobcu by mohli byť preskúmané správnym súdom len na základe samostatne podanej správnej žaloby. Takéto konanie však už neprichádza do úvahy, a to práve z dôvodu postupu žalobcu a zaplatenia sumy 2.145,02 eur.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu podľa ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú, nakoľko dospel k záveru, že námietkam žalobcu proti obsahu správy z finančnej kontroly na mieste zo dňa 18. 12. 2017 nemožno priznať právnu relevanciu. Správa obsahuje všetky náležitosti, ktoré má obsahovať v zmysle príslušného zákona, podľa ktorého bola vypracovaná a žalobca dokonca postupoval v zmysle navrhnutého opatrenia a vrátil finančný príspevok v sume uvedenej v tomto opatrení (teda vedel, akú sumu má vrátiť, čoho dôkazom je jeho mailová korešpondencia zo dňa 08. 01. 2018). Ani táto skutočnosť mu nebránila v tom, aby v žalobe tvrdil, že nevedel, akú sumu má vrátiť. Skutočnosť, že žalovaný si plnil svoju oznamovaciu povinnosť a po nadobudnutí podozrenia z páchania trestnej činnosti oznámil v podaní zo dňa 13. 10. 2017 (teda ešte pred spísaním správy z finančnej kontroly na mieste) orgánom činným v trestnom konaní zistené podozrenie, nemá žiadny vplyv na obsah správy z finančnej kontroly na mieste.
30. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
31. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.