Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cbi/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Renátou Šiškovou v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, IČO: 30807484, proti žalovanému: B.. B. M., so sídlom L., F. E. Z. č. 3, správca konkurznej podstaty úpadcu Z. O., a.s., v konkurze, so sídlom G. J., T. G. M. č. 1, T.: XXXXXXXX, o určenie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky za pohľadávku proti podstate, takto

rozhodol:

I/ Súd určuje, že pohľadávka žalobcu vzniknutá z titulu neuhradeného poistného za mesiac február 2021 vo výške 17.869,74 eur, je pohľadávkou proti podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. .

II/ Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 09.06.2021 na Okresnom súde Nitra domáhal určenia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky za pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. . Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti Z. O., a.s.. F. bolo zverejnené v OV č. 53/2021 dňa 18.03.2021. V konkurznom konaní si žalobca ako konkurzný veriteľ uplatnil pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradenia splatného poistného na sociálne poistenie za mesiac 02/2021 vo výške 17.869,74 podľa úpadcom predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov za daný mesiac. Žalovaný - správca listom zo dňa 01.06.2021, doručeným žalobcovi dňa 01.06.2021, oznámil popretie prihlásenej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate za mesiac 02/2021 čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Ako dôvod popretia uviedol, že pohľadávka - poistné za 02/2021 nesúvisí s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu, dokonca ani so správou a speňažovaním majetku nakoľko sa jedná o poistné za osoby, ktoré skončili u úpadcu mesiacom február 2021 a preto nemôže byť pohľadávkou proti podstate. S neuznaním uplatnenej pohľadávky za mesiac 02/2021 ako pohľadávky proti podstate a s tvrdením správcu sa žalobca nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov: Pre určenie, či pohľadávku neprihlásiť do konkurzu, ale je pohľadávkou proti podstate, je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, ktorý presne ustanovuje § 23 ods. 1 a § 199 ods. 9 ZoKR. Týmto momentom nastávajú tak hmotnoprávne ako aj procesné účinky spojené s vyhlásením konkurzu, a v tomto prípade to bol deň 19.03.2021. Žalobca má za to, že popretá pohľadávka za mesiac 02/2021 je pohľadávkou, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Ku dňu vyhlásenia konkurzu bol úpadca v sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny zamestnávateľ, ktorý bol z toho dôvodu povinný v zmysle § 231 zákona o sociálnom poistení v zákonnej lehote predložiť mesačný výkaz poistného a príspevkov (ďalej výkaz“) s uvedením výšky poistného na sociálne poistenie, a v lehote splatnosti uvedenú sumu aj uhradiť. Vznik pohľadávky na poistnom za zamestnávateľa v zmysle zákona o sociálnom poistení sa viaže na deň splatnosti poistného, určeného jednak zákonom,

ako aj platiteľom v predloženom výkaze, na základe ktorého sa sociálna poisťovňa dozvie o výške odvodu za konkrétne časové obdobie, a splatnosťou jej vzniká právo na plnenie vo vykázanej výške. Oprávnenie Sociálnej poisťovne požadovať poistné za uvedený mesiac ako pohľadávka mohlo vzniknúť teda až dňom jej splatnosti, t. j. kedy ju žalovaný bol povinný najneskôr uhradiť. Žalovaný nerozlišuje pojmy vznik poistenia a vznik pohľadávky na poistnom, čo sú dve rôzne právne kategórie a nie je možné ich stotožňovať. Vznik a zánik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je možné posudzovať len na základe tých ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť vykázať, odviesť a platiť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. Úpadca síce predložil Sociálne] poisťovni za obdobie 02/2021 Mesačný výkaz poistného i príspevkov vo výške 17.869,74 eur dňa 13.03.2021, ale s určením dňa výplaty príjmov a dňa splatnosti dňom 30.03.2021, čím je vznik popretej pohľadávky datovaný do obdobia po ohlásení konkurzu (po 19.03.2021) a nie je možné ju chápať ako pohľadávku vzniknutú období pred jeho vyhlásením. Právny vzťah medzi sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom nie je typickým záväzkovým vzťahom dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonnom oprávnení sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné vykázať včas a v správne] výške zaplatiť. Z uvedeného vyplýva aj právny názor žalobcu na vznik a zánik pohľadávok SP na poistnom, a preto má žalobca za to, že vzhľadom na jeho vyslovenie aj v niekoľkých rozhodnutiach súdov všetkých stupňov, vrátane Najvyššieho súdu SR je názor žalobcu v súlade s právnou legislatívou a rozhodovacou súdnou praxou. Žalovaný v oznámení o popretí uvedenej pohľadávky svoje tvrdenia o popretí jej právneho dôvodu - že nesúvisí s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu, s čím žalobca nesúhlasí, nakoľko ak by úpadca neprevádzkoval podnik, poistné by nevzniklo a nebol by povinný vyplatiť mzdy, resp. iné pracovnoprávne nároky. Úpadca bol ku dňu vyhlásenia konkurzu evidovaný ako aktívny zamestnávateľ, registrácia žalobcu ako aktívneho zamestnávateľa bola aj v čase podania žaloby, pričom žalobca poukazuje aj na ustanovenie , z ktorého je potrebné vychádzať. Rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby príslušný súd vydal rozsudok, ktorým rozhodne tak, že určí, že pohľadávka žalobcu z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiac 02/2021 vo výške 17.869,74 eur je v konkurze sp. zn. , vedenom na Okresnom súde Nitra čo do právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávkou proti podstate v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2/ Žaloba bola spolu s prílohami a poučením žalovanému doručená elektronicky dňa 01.07.2021 ( doručenka pripojená k čl. 21 ). Žalovanému bola zároveň doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe ( čl. 20 ).

3/ Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril dňa 14.07.2021 ( čl. 23 ) a uviedol, že správca dňa 01.06.2021 vykonal neuznanie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky proti podstate a vyzval na podanie žaloby o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate. Žalovaný sa plne pridržiava dôvodov neuznania uvedených v písomnom oznámení o neuznaní pohľadávky, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 01.06.2021. Podmienkou vzniku nároku žalobcu je, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla počas konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Konkurz bol vyhlásený dňa 19.03.2021, pohľadávka veriteľa bola neodvedené poistné za mesiac február 2021. Pracovné pomery osôb, ktorých sa neodvedenie poistného týka, skončili mesiacom február 2021. Výkazy boli doručené veriteľovi dňa 13.03.2021, teda ešte pred vyhlásením konkurzu. Preto nemohlo ísť o nárok veriteľa, ktorý súvisí s prevádzkovaním podniku. Podľa správcu bolo možné takúto pohľadávku prihlásiť len riadnou prihláškou a pohľadávka sa bude uspokojovať podľa konečného rozvrhu určeného na pomerné uspokojovanie veriteľov prihlásených pohľadávok. Pohľadávka žalobcu tak síce spĺňa požiadavku, že vznikla po vyhlásení konkurzu, avšak nesúvisí s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu, dokonca ani so správou a speňažovaním majetku. Pracovné pomery osôb, ktorých sa poistné týka, skončili mesiacom február 2021, pracovné pomery tak už neboli aktívne v čase vyhlásenia konkurzu a nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že úpadca bol vedený do konca mesiaca marec 2021 ako aktívny zamestnávateľ u troch zamestnancov, s ktorými skončil pracovný pomer až správca. Podmienka prevádzkovanie podniku počas konkurzu sa musí týkať takej činnosti správcu a podniku, kedy výkon predmetu činnosti podniku celkom alebo aspoň z časti naďalej prebieha za účelom, že sa dosiahne vyššia miera uspokojenia pohľadávok veriteľov, ako keby prevádzkovanie podniku skončil. Ide teda o činnosť, kedy správca naďalej zamestnáva za účelom pokračovania v prevádzke podniku. V danom prípade správca v prevádzke podniku nepokračoval, keď pracovné pomery osôb, ktorých sa sporné poistné týka, už boli ukončené.

Vzhľadom na uvedené sa žalovaný nestotožňuje s právnym názorom žalobcu a navrhuje, aby Okresný súd Nitra žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

4/ Žalobca sa písomne vyjadril dňa 26.07.2021 ( čl. 29 ) k písomným vyjadreniam žalovaného, pričom zotrval na svojom žalobnom návrhu, ako aj na dôvodoch a listinných dôkazoch v ňom uvedených. Žalobca sa ďalej vyjadril k daniu žalovaného tak, že úpadca je aj naďalej aktívnym zamestnávateľom a pohľadávka na poistnom by mu nevznikla bez prevádzkovania podniku. Ak by podnik nemal zamestnancov ako súčasť podniku, ktorý je tvorený aj osobnou zložkou ( zamestnancami ), nevznikla by mu povinnosť platiť poistné za zamestnancov. Je pritom právne bezvýznamné, akých konkrétnych zamestnancov podnik zamestnával pred vyhlásením konkurzu a akých po vyhlásení konkurzu, resp. či ide o rovnakých zamestnancov. Žalobca opätovne poukázal na viaceré rozhodnutia súdov.

5/ Žalovaný sa písomne vyjadril dňa 09.08.2021 ( čl. 37 ) k písomným vyjadreniam žalobcu, pričom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaný ďalej uviedol, že je toho názoru, že nemohlo ísť o nárok veriteľa, ktorý súvisí s prevádzkovaním podniku, nakoľko pracovné pomery už skončili pred vyhlásením konkurzu. Žalovaný sa pýta, ako môže byť prevádzkovaním podniku formou zamestnávania zamestnancov, ako jednej zo zložiek podniku, ak pracovný pomer skončil pred vyhlásením konkurzu? Neplynuli výpovedné lehoty a pracovné pomery už v čase vyhlásenia konkurzu neboli aktívne. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že úpadca bol ďalej vedený ako aktívny zamestnávateľ vo vzťahu k iným zamestnancom.

6/ Súd v danom prípade nariadil pojednávanie na deň 01.12.2021, pričom sa na pojednávanie dostavili žalobca a žalovaný.

7/ Na pojednávaní sa vyjadrili žalobca a žalovaný a súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1-4, Uplatnenie pohľadávky proti podstate čl. 5, Mesačný výkaz 02/2021 čl. 6-7, Výzva na podanie žaloby čl. 8-9, Prehľad zamestnancov čl. 10-12, Saldokonto čl. 13, Poverenie čl. 14, Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. - 20 z čl. 20-21, Vyjadrenie žalovaného s prílohou čl. 22-25, Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. - 26 z čl. 26-27, Vyjadrenie žalobcu s prílohou čl. 28-33, Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. - 34 z čl. 34-35, Vyjadrenie žalovaného čl. 36-38, Poverenie čl. 49, Saldokonto čl. 50, Zoznam podaní daňových priznaní čl. 51.

8/ Žalobca na pojednávaní uviedol: Sociálna poisťovňa ako žalobca sa pridržiava podaného návrhu a písomných vyjadrení vrátane všetkých listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené. Predmetom sporu je určenie, či pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie za mesiac február 2021 spĺňa všetky atribúty, t. j. či vznikla po vyhlásení konkurzu a či súvisí s prevádzkou podniku počas konkurzu. Otázka vzniku pohľadávky podľa nášho názoru a vyjadrení žalovaného v písomných podaniach nie je sporná a predmetom sporu ostáva určenie, či súvisí s prevádzkou podniku počas konkurzu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že tak ako v čase vyhlásenia konkurzu až do dnešných dní, úpadca je evidovaný v sociálnej poisťovni ako aktívny zamestnávateľ, mesačne predkladá mesačné výkazy poistného, tieto sú predložené do októbra 2021 a sociálna poisťovňa tak eviduje neuhradené pohľadávky proti podstate vrátane spornej pohľadávky za február v sume 22.213,19 eur. Doklad o predkladaní mesačných výkazov k dnešnému dňu predkladáme krátkou cestou do spisu. Čo sa týka námietky správcu ako žalovaného o ukončení pracovných pomerov tesne pred alebo po vyhlásení konkurzu, žalobca má za to, že uvedené nemá vplyv na určenie spornej pohľadávky za február 2021, teda podnik ako taký z pohľadu osobnostnej zložky podnikania stále existuje a uvedená skutočnosť bola riešená už na všetkých stupňoch súdov SR vrátane Ústavného súdu SR, a to rozhodnutím , kde ústavný súd okrem iného konštatuje, že úpadca tým, že zamestnával zamestnancov aj po vyhlásení konkurzu, teda disponoval osobnostnou zložkou podnikania, hoc týmto zamestnancom neprideľoval prácu, prevádzkoval podnik po vyhlásení konkurzu. Ďalej ústavný súdu konštatuje, že aj keď nie sú splnené podmienky pre prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu týkajúce sa prideľovanej práce, automaticky to neznamená, že prevádzkovanie podniku sa zastavuje. Tiež by sme poukázali na právnu vetu, a to judikát zverejnený pod č. R94/2018 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov, ktorá sa súvisom prevádzkovania podniku a existencie zamestnancov zaoberá. Ku prevádzkovaniu konkrétneho úpadcu VUNAR PRODUCT, a. s. chceme poukázať aj na skutočnosť, že úpadca predkladá príslušnému daňovému úradu mesačne kontinuálne bez prerušenia riadny mesačný prehľad o dani zo závislej činnosti, evidujeme tieto daňové priznania od februára 2021 kontinuálne až

po október a zoznam týchto daňových priznaní predkladáme súdu krátkou cestou. Na záver chceme uviesť, že podľa nášho názoru pohľadávka na poistnom na sociálnej poisťovni by bez prevádzkovania podniku nevznikla, nakoľko povinnosť platiť poistné a predkladať mesačné výkazy vyplýva zo zákona len aktívnym zamestnávateľom, v danom prípade bez ohľadu na skutočnosť, o akých zamestnávateľov sa jedná. S prevádzkovaním počas konkurzu sa zaoberá aj tunajší súd vo viacerých sporoch a predmetnú otázku rieši aj odvolací súd v Nitre tiež vo viacerých prípadoch. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má žalobca za to, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie za február 2021 spĺňa obe podmienky určené v , t. j. vznikla po vyhlásení konkurzu a má vecný súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Vzhľadom na uvedené si dovolíme požiadať súd, aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

9/ Žalovaný na pojednávaní uviedol: Tiež sa rovnako pridržiavam vyjadrenia k žalobe zo dňa 14.07.2021 a aj vyjadrenia z 09.08.2021. Rozhodujúce podľa žalovaného sú fakty a tými sú: v prípade žalobou dotknutého poistného na sociálne poistenie, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR, je poistenie za mesiac február 2021 za 17 zamestnancov, ktorým skončil pracovný pomer v mesiaci február 2021. Druhým faktom je, že konkurz bol vyhlásený 19.03.2021. Tretím faktom je, že uvedená pohľadávka na poistnom vznikla podľa zákona o sociálnom poistení 30. marca 2021. K uvedenému treba dodať, že podľa citovaného § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR musia byť splnené dve hmotnoprávne podmienky, a to že pohľadávka vznikla počas konkurzu, teda po vyhlásení konkurzu a že súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. To znamená, že nejde o také verejnoprávne nároky, ktoré síce vznikli počas konkurzu, ale vecne súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu a nevznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Odhliadnuc od toho, čo je prevádzkovaním podniku, upravuje § 88 ZoKR, nakoľko podľa žalobcom uvádzaných rozhodnutí jednotlivých súdov je nutné vykladať na účely konkurzu definíciu podniku v zmysle obchodného práva ako súbor hmotných, nehmotných aj osobnostných zložiek podnikania, čo vyžaduje objektívnu prítomnosť zamestnancov. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe, rozhodnutia žalovaného správcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom úpadcu, že im po vyhlásení konkurzu neprideľuje prácu, predstavuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa a nemá vplyv na trvanie pracovného pomeru zamestnancov úpadcu. Teda vecný súvis s konkurzom ako druhá podmienka ZoKR je naplnená. K tomuto môžeme dodať, že druhá podmienka hmotnoprávna, súvis s prevádzkovaním konkurzu, v tomto danom prípade uplatnenia pohľadávky za mesiac február 2021 nie je naplnená. Nemôže ísť o nárok veriteľa, ktorý súvisí s prevádzkovaním podniku, nakoľko pracovnoprávne pomery dotknutých zamestnancov skončili pred vyhlásením konkurzu a teda aj akceptovaním skutočnosti, že prevádzkovaním podniku je aj zamestnávanie zamestnancov ako osobitného substrátu a jednej zo zložiek podniku, ak pracovný pomer skončil pred vyhlásením konkurzu, teda ešte pred tým, ako mohol byť podnik prevádzkovaný počas konkurzu. U týchto zamestnancov neplynuli výpovedné lehoty a pracovné pomery už v čase vyhlásenia konkurzu neboli aktívne. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že do konca mesiaca marec 2021 bol žalovaný ako aktívny zamestnávateľ u 3. zamestnancov, s ktorými skončil pracovný pomer až správca, keď po nástupe zistil, že sú ešte traja zamestnanci, s ktorými nie je ešte rozviazaný pracovný pomer. Správca s nimi pracovný pomer rozviazal ku dňu skončenia mesiaca marec a má za to aj s ohľadom na žalobcom citované závery rôznych súdov, že v tomto prípade ide o pohľadávky voči podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i ) , nakoľko tieto pracovné pomery boli aktívne, a práve preto ich správca ako pohľadávky proti podstate aj uznal. Rovnako žalovaný považuje za právne irelevantné, že v ďalšom uzatvoril pracovný alebo obdobný pomer s jednou zamestnankyňou, ktorej sa odovzdávané výkazy do sociálnej poisťovne a aj na daňový úrad týkajú. V konečnom dôsledku podnik má množstvo majetkových zložiek a správca musí viesť účtovníctvo. To však nemá nič spoločné s pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto sporu. Záverom žalovaný dodáva, že nemôže ísť o pohľadávku proti podstate v prípade pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za mesiac február 2021 súvisiace s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, nakoľko pracovné pomery zamestnancov, ktorých sa odvody týkajú, skončili pred vyhlásením konkurzu a títo zamestnanci po vyhlásení konkurzu neboli nijako aktívni. Tak ako tu už odznelo, jediným sporným bodom je právne posúdenie prevádzkovania podniku v tomto konkrétnom prípade. Keďže žalovaný je toho názoru, že nejde o prevádzkovanie podniku, navrhuje súdu, aby žalobu zamietol v plnom rozsahu.

10/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka VUNAR PRODUCT, a.s.. Uznesenie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2021. Ustanoveným správcom bol v danom prípade JUDr. Jozef Majorán. Žalobca ako veriteľ si podaním zo dňa 20.04.2021 ( čl. 5 ) uplatnil

pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradenia splatného poistného na sociálne poistenie za mesiac 02/2021 vo výške 17.869,74 eur, podľa úpadcom predloženého Mesačného výkazu poistného a príspevkov za daný mesiac. Žalovaný - správca listom zo dňa 01.06.2021, doručeným žalobcovi dňa 01.06.2021, oznámil popretie prihlásenej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate za mesiac 02/2021 čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Ako dôvod popretia uviedol, že pohľadávka - poistné za 02/2021 nesúvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, nakoľko sa jednalo o poistné za zamestnancov, ktorým pracovné pomery skončili ešte v mesiaci február, teda pred vyhlásením konkurzu. S neuznaním uplatnenej pohľadávky za mesiac 02/2021 ako pohľadávky proti podstate a s tvrdením správcu sa žalobca nestotožňuje. Žalobca má za to, že sa jedná o pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaný v konaní nenamietal vznik pohľadávky počas konkurzu, keď k splatnosti poistného došlo 30.03.2021, teda po vyhlásení konkurzu. Má však za to, že je potrebné splniť aj druhú podmienku, a to súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, ktorá podľa žalovaného splnená nebola. Následne podaná žaloba ( dňa 09.06.2021 ) je tak podaná v zákonnej 15 - dňovej lehote od doručenia výzvy veriteľovi na podanie žaloby voči správcovi, ktorou sa bude veriteľ domáhať, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate.

11/ Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov / v ďalšom texte len ZoKR /, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

12/ Podľa § 87 ods. 1 ZoKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

13/ Podľa § 87 ods. 2 ZoKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho

mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

14/ Podľa § 87 ods. 7 ZoKR pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

15/ Podľa § 88 ods. 1 ZoKR správca s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto zákonom a inými osobitnými predpismi. V prevádzkovaní podniku môže správca pokračovať, len ak a) je schopný v lehote splatnosti uhrádzať pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i); súd na návrh veriteľa takejto pohľadávky proti podstate uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že správca je viac ako dva mesiace po lehote splatnosti s úhradou týchto pohľadávok proti podstate, b) v dôsledku prevádzkovania podniku sa podstatným spôsobom nezmenší hodnota oddelenej podstaty; súd na návrh dotknutého zabezpečeného veriteľa uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že v dôsledku prevádzkovania podniku sa zmenšuje hodnota jeho oddelenej podstaty a c) v dôsledku prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ako keby prevádzkovanie podniku ukončil; prevádzkovanie podniku sa musí obmedziť na nevyhnutný rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu.

16/ Podľa § 23 ods. 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

17/ Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

18/ Podľa a Z. o. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov / v ďalšom texte len ZoSP / zamestnávateľ je povinný f) predkladať pobočke 1. výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni, 2. opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu, j) viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni 1. v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi, alebo 2. do ôsmich dní 2a. od uplatnenia nároku na dávku zamestnanca, alebo 2b. odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie.

19/ Podľa § 231 ods. 2 ZoSP povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) a n) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

20/ Podľa § 231 ods. 3 ZoSP lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f), h) až j), m) a n) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).

21/ Podľa § 141 ods. 2 ZoSP za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

22/ Podľa § 143 ods. 2 ZoSP poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

23/ Podľa § 144 ods. 1 ZoSP sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

24/ Podľa § 144 ods. 2 ZoSP, ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.

25/ Podľa § 20 ods. 1 ZoSP povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

26/ Podľa § 46 ods. 1 ZoKR nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

27/ Podľa § 196 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia . 28/ Podľa ZoKR, ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca alebo ak ide o konanie podľa alebo , nevyžaduje sa zastúpenie advokátom.

29/ Podľa namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

30/ Podľa strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

31/ Podľa 5 podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

32/ S ohľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Súd pri posúdení nároku vychádzal zo žaloby, z jednotlivých písomných vyjadrení strán sporu, ako aj z predložených listín a vyjadrení na pojednávaní. Žalobca sa v tomto spore domáhal určenia, že popretá pohľadávka - splatné poistné za mesiac 02/2021 vo výške 17.869,74 eur, je čo do právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávkou proti podstate. Predmetom žaloby tak je rozhodnutie o verejnoprávnom nároku žalobcu, resp. verejnoprávnej povinnosti úpadcu vyplývajúcej zo zákona o sociálnom poistení. Z obsahu spisu je nepochybné, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaného, pričom v spore nie je potrebné požadovať od žalobcu preukázanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko možnosť podania žaloby žalobcovi vyplýva priamo zo zákona, a to zo ZoKR. Uvedené skutočnosti v konaní neboli sporné. Pre úspešné uplatnenie žaloby bolo potrebné, aby boli splnené dve podmienky, 1/ vznik pohľadávky počas konkurzu a 2/ jej súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Prvá z podmienok - vznik pohľadávky počas konkurzu - nebola medzi stranami sporná. V tomto smere súd poukazuje aj dostupnú rozhodovaciu činnosť súdov a jednotlivé ustanovenia ZoSP a ZoKR, podľa ktorých pre vznik pohľadávky bolo potrebné splnenie dvoch podmienok, tak predloženie mesačného výkazu, ako aj splatnosti poistného. Splatnosť poistného je daná zákonom o sociálnom poistení, ktorý je v postavení lex specialis. Povinnosťou zamestnávateľa je platiť poistné a stanoviť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovnoprávneho pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného. Zamestnávateľ - úpadca sa nemôže stať dlžníkom Sociálnej poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné a skôr, než na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov sa stane zrejmým suma poistného na sociálne poistenie. Konkurz na úpadcu Z., a.s. v konkurze bol vyhlásený dňa 19.03.2021, teda obe podmienky pre vznik pohľadávky boli kumulatívne splnené až po vyhlásení konkurzu ( 30.03.2021 ). K predloženiu mesačného výkazu zo strany úpadcu došlo dňa 13.03.2021, t. j. pred vyhlásením konkurzu, avšak druhá z podmienok potrebná pre vznik pohľadávky - splatnosť poistného, nastala až dňom 30.03.2021. Skutočnosť, že splatnosť poistného bola dňa 30.03.2021 nebola v konaní sporná, a táto je zároveň zrejmá aj z predloženého mesačného výkazu, z ktorého je zrejmé, že deň 30.03.2021 bol určený úpadcom ako deň výplaty príjmov. Rozhodujúcim pre určenie dátumu vzniku pohľadávky je dátum určený zamestnávateľom ( úpadcom ) alebo zákonom na výplatu miezd v zmysle ZoSP ( § 143 ods. 2 ZoSP ). Len splnenie oboch uvedených podmienok tak mohlo mať za následok vznik pohľadávky žalobcu. Samotným predložením mesačného výkazu dňa 13.03.2021 pohľadávka žalobcu nemohla vzniknúť, keďže až po predložení mesačného výkazu poistného mal žalobca právo predpísať poistné na konkrétnu sumu a od platiteľa poistného žiadať konkrétne plnenie, a aj to až v prípade, ak by k jeho úhrade nedošlo dobrovoľne ku dňu splatnosti, t. j. v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, resp. ak nie je taký deň určený, v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu - splatné poistné za mesiac 02/2021 vo výške 17.869,74 eur, vznikla až po vyhlásení konkurzu, čo medzi stranami sporu ani nebolo sporné. Je potrebné rozlišovať vznik a zánik povinného sociálneho poistenia podľa § 20 ods. 1 ZoSP ako právneho vzťahu medzi poisteným - fyzickou osobou - v danom prípade zamestnancom a poisťovňou a právneho vzťahu medzi platiteľom poistného a poisťovňou, pričom platiteľom poistného je jednak zamestnávateľ zamestnanca, ako aj samotný zamestnanec (okrem poistného na úrazové poistenie). Podľa § 141 ods. 2 ZoSP, za zamestnanca odvádza poistné zamestnávateľ, ktorý aj vykonáva zo

mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, ak je ich zamestnanec povinný platiť. Z uvedeného možno vyvodiť, že povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku (ako zamestnávateľ zamestnanca - poisteného, i ako zamestnávateľ pri úrazovom poistení) a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného. Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Zamestnávateľ sa teda nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazoch poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Naviac túto výšku je oprávnená stanoviť aj poisťovňa predpísaním dlžného poistného (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 8 ZoSP). Vo vzťahu poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny založený na zákonnom oprávnení sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky poisťovne voči zamestnávateľovi je preto možné posudzovať len na základe ustanovení zákona o sociálnom poistení, t. j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť (zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. Zákon o sociálnom poistení nemá špeciálne ustanovenie o prihlasovaní pohľadávok v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, a preto sa prihlasovanie pohľadávok spravuje ustanoveniami ZoKR. V konaní bolo sporné, či došlo k splneniu druhej podmienky - jej súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, potrebnej pre postavenie pohľadávky ako pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR, ktorá predstavuje súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Podľa žalovaného sa nejedná o pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, nakoľko sa jedná o poistné za zamestnancov, s ktorými boli pracovné pomery ukončené už v mesiaci február, t. j. pred vyhlásením konkurzu a týmto ani neplynula výpovedná lehota. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu. Podľa súdu treba vychádzať z definície ustanovenia s tým, že zložkou podnikania je aj osobná zložka, teda sa vyžaduje objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podniku, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase ukončenia prevádzkovania podniku zákonným spôsobom dochádza aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. Súd sa zaoberal aj skutočnosťou uvedenou správcom, a teda že sa jedná o poistné za zamestnancov, ktorí už pre zamestnávateľa - úpadcu nepracovali, teda skončili pracovný pomer pred vyhlásením konkurzu. Napriek tomu dospel súd k záveru, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkovaním podniku, k ukončeniu prevádzky nedošlo pred vyhlásením konkurzu, práve naopak, úpadca aj ďalej vystupoval ako aktívny zamestnávateľ a podľa súdu je bez právneho významu, či sa jednalo o zamestnancov, ktorí ukončili svoju prácu pre úpadcu, pretože podstatným je zachovanie a trvanie osobnej zložky podniku, pričom v mesiaci marec 2021 boli zamestnancom vyplácané mzdové nároky, ktoré podliehali odvodovým povinnostiam, a to na základe mesačného výkazu zo dňa 13.03.2021, ktorého splatnosť nastala dňa 30.03.2021 . Osobná zložka tak zachovaná bola. Ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Pohľadávka na poistnom by nevznikla bez prevádzkovania podniku. Je bez právneho významu, akých konkrétnych zamestnancov podnik zamestnával pred vyhlásením konkurzu a akých po vyhlásení konkurzu, resp. či ide o rovnakých zamestnancov. Skutočnosť, že úpadca bol aj naďalej aktívnym zamestnávateľom, mal súd preukázanú z mesačných výkazov poistného, ktoré v konaní predložil žalobca. Osobná zložka podniku tak aj naďalej ostala zachovaná, hoc formou pracovných pomerov iných zamestnancov ako tých, s ktorými bol pracovný pomer ukončený pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v rámci konkurzu inak ako rozvrhom z výťažku, zo speňaženia majetku úpadcu. Aj tieto pohľadávky sa uspokojujú z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu, no na ich uspokojenie nie je potrebné vyhotoviť rozvrh výťažku, ani nemusia byť prihlásené do konkurzného konania prihláškou. Definícia pohľadávok proti podstate sa novelou () zásadne zmenila, pričom hlavná zmena nastala v tom, že v súčasnosti už nie je hlavným kritériom na to, aby pohľadávka bola pohľadávkou proti podstate, čas jej vzniku, ale charakter pohľadávky. Časový faktor ostal pri definícii konkrétnych typov pohľadávok proti podstate zachovaný, no nie je jediným kritériom na vyhodnotenie, či ide o pohľadávku proti podstate alebo nie. Okrem toho uvedená novela opätovne tak, ako tomu bolo do 31.12.2005 za účinnosti zákona

č. o konkurze a vyrovnaní, zaradila do zákona poradie, v akom sa majú pohľadávky proti podstate uspokojovať, teda pohľadávky proti podstate rôzneho charakteru už nemajú v rámci konkurzného konania rovnaké postavenie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii výslovne uvádza, ktoré pohľadávky sa považujú za pohľadávky proti podstate. Medzi základným členením pohľadávok proti všeobecnej podstate sú aj pohľadávky uvedené v ZoKR, podľa ktorého pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ako dane, poplatky, clo, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, za predpokladu naplnenia ďalšej podmienky, ktorou je, že tieto pohľadávky súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu, alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku. Tak, ako to predpokladá aj ustanovenie ZoKR a ako tomu je aj v tomto spore, vyhlásením konkurzu sa nemusí vždy ukončiť aj prevádzka podniku. Po ukončení konkurzu nebola ukončená registrácia žalovaného v Sociálnej poisťovni, úpadca je kontinuálne vedený ako zamestnávateľ aj v čase vyhlásenia rozsudku ( čl. 50 ). Žalovaný teda naďalej predkladal mesačné výkazy poistného a príspevkov aj po vyhlásení konkurzu a aj naďalej pokračuje v prevádzke podniku a poistné aj uhrádza. Registrácia žalovaného ako zamestnávateľa nebola v Sociálnej poisťovni doposiaľ ukončená, teda žalovaný udržiava podnik v prevádzke. Súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2015, v ktorého 36. bode odôvodnenia sa uvádza, že čo sa týka sporného výkladu ustanovenia ZoKR, slovné spojenie "ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu", je nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie súboru na hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania si vyžaduje v podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. Podľa sa podnikom na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Podľa doktríny insolvenčného práva rozlišovanie spojitosti s prevádzkovaním podniku (aj na účely výkladu ustanovenia ZoKR) je potrebné najmä vtedy, ak pohľadávky rovnakého druhu vznikajú aj bez prevádzkovania podniku. V predmetnej veci je však zrejmé, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie by nevznikla aj bez prevádzkovania podniku. Ak by podnik, tvorený aj osobnou zložkou (napr. zamestnancami) nebol prevádzkovaný (teda nemal by napr. zamestnancov ako súčasť jednej zložky podniku), nevznikla by mu ani povinnosť zaplatiť za zamestnancov poistné na sociálne poistenie. Je pritom právne bezvýznamné, akých konkrétnych zamestnancov podnik zamestnával pred vyhlásením konkurzu a akých po vyhlásení konkurzu, resp. či ide o rovnakých zamestnancov. Pre úplnosť súd uvádza, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 31.01.2018, ktoré uvádza vo svojom vyjadrení aj žalovaný, je súčasťou a odkazujú naň aj rozhodnutia iných súdov, kde boli pohľadávky žalobcu uznané za pohľadávky proti podstate. Samotné rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zrušilo vec prvého stupňa a túto vrátilo súdu na ďalšie konanie, pričom skutkovo ide o obdobnú vec, keď sa jednalo o poistné aj za zamestnancov, ktorí vykonávali činnosť pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu. Krajský súd v danom rozhodnutí poukázal zároveň na doktrínu insolvenčného práva rovnako dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2015 a poukázal na to, že sa súd prvej inštancie odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov pri výklade pojmu „pohľadávka súvisiaca s prevádzkovaním podniku“. Súd v danom prípade nezistil dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od ustálenej rozhodovacej praxe, v zmysle ktorej je podstatná osobná zložka podniku, a to bez ohľadu na to, akí konkrétni zamestnanci ju tvoria. Podľa súdu na takýto odklon neboli splnené podmienky (vývoj rozhodovacej praxe či osobitné okolnosti prejednávanej veci v porovnaní s inými vecami, v ktorých súdy konštatovali príslušný právny názor). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje, že došlo k naplneniu oboch kumulatívnych podmienok ustanovených v ZoKR, keď sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a táto je pohľadávkou vzniknutou v príčinnej súvislosti s prevádzkovaním podniku. 33/ S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol, že určuje, že pohľadávka žalobcu vzniknutá z titulu neuhradeného poistného za mesiac február 2021 vo výške 17.869,74 eur, je pohľadávkou proti podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. .

34/ Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35/ Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36/ Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37/ Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38/ V danom prípade o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , keď úspech žalobcu v konaní predstavuje 100%.

39/ Po právoplatnosti konečného rozhodnutia bude vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku bude vychádzať z právoplatného rozhodnutia sudcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a , podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.