Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Cbi/2/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Janou Matejovovou v právnej veci žalobcu: A. B., A. A. XX. C. X C. XX, D. - E. F. A. E. XXX XX, G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: H. XXXX, I., A. A. J. XXXX/XX, J. XXX XX, G.: XX XXX XXX, správca úpadcu: D. A. A. v konkurze, so sídlom J. X, K. XXX XX, G.: XX XXX XXX, zastúpený: advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava 917 01, IČO: 47 253 428, v konaní o určenie výšky prihlásených pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že pohľadávky žalobcu z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiac jún 2024 v sume 13 220,98 eura, mesiac júl 2024 v sume 7 487,55 eura a mesiac október 2024 v sume 1 656,21 eura, spolu vo výške 22 364,74 eura sú v konkurze úpadcu D. A., A., A. J. X, XXX XX K., G.: XX XXX XXX, sp. zn. , vedenom na Okresnom súde Nitra, čo do výšky pohľadávkami proti podstate v zmysle zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

II. Súd určuje, že pohľadávky žalobcu z titulu peňažných náhrad vyplatených dávkach garančného poistenia v sume 13 334,12 eura z podania číslo 31414 - 6/2024 – BA z 07.11.2024 a sume 2836,48 eura z podania číslo XXXX - XX/XXXX – D. z 30.01.2025, spolu vo výške 16 170,60 eura, sú v konkurze úpadcu D. A., A., A. J. X, XXX XX K., G.: XX XXX XXX, sp. zn. , vedená na Okresnom súde Nitra, čo do výšky pohľadávkami proti podstate v zmysle písmena l) zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiac jún 2024 v sume 13 220,98 eur, mesiac júl 2024 v sume 7487,55 eur a mesiac október 2024 v sume 1656,21 eur, spolu vo výške 22 364,74 eur, sú v konkurze úpadcu D. A., A., A. J. X, XXX XX K., G.: XX XXX XXX (ďalej len „úpadca“), sp. zn. , vedená na Okresnom súde Nitra, čo do výšky pohľadávkami proti podstate zmysle zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tiež sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu z titulu peňažných náhrad vyplatených dávkach garančného poistenia v sume 13 334,12 eur z podania číslo 31414 - 6/2024 – BA za 07.11.2024 a sume 2836,48 eur z podania číslo 5932 - 10/2025 – BA z 30.01.2025, spolu vo výške 16 170,60 eur, sú v konkurze úpadcu D. A., A., A. J. X, XXX XX K., G.: XX XXX XXX, sp. zn. , vedená na Okresnom súde Nitra, čo do výšky pohľadávkami proti podstate v zmysle písmena l) zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

1.1. Žalobca si v konkurze uplatnil svoje pohľadávky proti podstate z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie zmysle a na vyplatených dávkach garančného poistenia podľa , písomnými podaniami: 1. 31414 - 3/2024 –BA z 30.09.2024 v sume 47 136ej len „podanie 1“) 2. 31414 - 5/2024 –BA z 07.11.2024 v sume 2009,09 eur (ďalej len „podanie 2“) 3. 31414 - 6/2024 –BA z 07.11.2024 v sume 32 686,86 eur (ďalej len „podanie 3“) 4. 31414 - 7/2024 –BA z 27.11.2024 v sume 9572,38 eur (ďalej len „podanie 4“) 5. –BA z 28.01.2025 v sume 1976,87 eur (ďalej len „podanie 5“) 6. 5932 - 10/2025 –BA z 30.01.2025 v sume 7824 eur .(ďalej len „podanie 6“)

1.2. Celková výška uplatnených pohľadávok proti podstate predstavuje sumu 101 206,16 eur, z toho poistné vo výške 60 695,30 eur a vyplatené dávky garančného poistenia vo výške 40 510,86 eur.

1.3. Správca podaním označeným ako oznámenie uplatnenie pohľadávok proti podstate v zmysle zo dňa 30.04.2025 (ďalej len ako „oznámenie správcu“), doručeným žalobcovi 01.05.2025 oznámil svoje stanovisko k podaniam 1 až 6.

- Podanie 1 správca poprel vo výške 20 708,53 eur (13 220,98 eur z mesiaca jún 2024 a 7487,55 eur z mesiaca júl 2024).

- Podanie 3 bolo popreté vo výške 13 334,12 eur.

- Podanie 4 bolo popreté vo výške 1656,21 eur (z mesiaca október 2024).

- Podanie 6 bolo opreté vo výške 2836,48 eur.

1.4. Podanie 2 a 5 neboli popreté. Celkovo sú popreté pohľadávky proti podstate vo výške 38 535,10 eur. Žalobca namietal postup správcu a tom, že správca nedodržal lehotu podľa , teda lehotu bez zbytočného odkladu pretože k neuznaniu predmetných pohľadávok správca vyzve správcu k podaniu žaloby došlo viac ako 7, respektíve 5 mesiacov po ich doručení.

1.5. Žalobca uviedol, že za pohľadávku sa považuje právo Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného vyplývajúcej z právnej skutočnosti, na základe, ktorej pohľadávke vzniká, v danom prípade predložení mesačného výkazu poistného a príspevkov a uplynutie splatnosti vykázaného poistného. Ku dňu vyhlásenia konkurzu (22.06.2024) bol úpadca v Sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny zamestnávateľ, ktorý bol povinný podľa § 231 Zákona o sociálnom poistení v zákonnej lehote predkladať výkazy poistného a príspevkov s uvedením výšky poistného na sociálne poistenie. Žalobca si z titulu poistného na sociálne poistenie uplatnil pohľadávky podaním 1 až 4, z toho bolo v časti popreté poistné na sociálne poistenie za mesiac jún 2024 splatné 14.07.2024 v sume 24 092,39 eur (popreté v sume 13 220,98 eur) a poistné za mesiac júl 2024 splatné 14.08.2024 v sume 18 736,67 eur (popreté v sume 7 487,55 eur) (to sa týkalo podania 1) a poistné za mesiac október 2024 splatné 14.11.2024 v sume 9572,38 eur (popreté v sume 1 656,21 eur) (z podania 4) a to na základe mesačných výkazov poistného a príspevkov, respektíve výkazov poistného a príspevkov, predložených a splatných po vyhlásení konkurzu. Úpadca predložil Sociálnej poisťovni za mesiac jún 2024 riadny mesačný výkaz poistného a príspevkov dňa 15.07.2024 vo výške 24 092,39 eur, s určením dňa výplaty príjmov a splatnosti 14.07.2024, za mesiac júl 2024 predložil riadny mesačný výkaz poistného a príspevkov dňa 08.08.2024, vo výške 18 736,67 eur, s určením dňa výplaty príjmov a splatnosti dňa 14.08.2024, za mesiac október 2024 riadny mesačný výkaz poistného a príspevkov dňa 12.11.2024, vo výške 9572,38 eur, s určením dňa výplaty príjmov a splatnosti 14.11.2024, vo všetkých prípadoch s rozčlenením na príslušné fondy sociálneho poistenia.

1.6. Je nesporné právny dôvod a poradie uplatnených pohľadávok proti podstate. Žalovaný poprel predmetné pohľadávky v čiastočnej výške, z dôvodu, že povinnosť zamestnávateľa platiť poistné na sociálne poistenie zamestnanca vzniká vtedy, ak medzi nimi existuje pracovnoprávny vzťah, a tiež z dôvodu aplikácie - uznal ich do výšky štvornásobku životného minima za každý kalendárny mesiac.

1.7. K tvrdeniu žalovaného o neexistencii pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov úpadcu žalobca uviedol, že všetci zamestnanci, za ktorých boli vykázané odvody mesiaca jún, júl a október 2024 boli v riadnom pracovnoprávnom pomere s úpadcom, a žiadny právny predpis neumožňuje, ani neupravuje

delenie povinných odvodov na dni, respektíve iné čiastočne plnenia z iných právnych dôvodov. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že odvody na sociálne poistenie mesiaci jún júl a október 2024 za zamestnancov súvisia s prevádzkovaním podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu. O prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu svedčí aj skutočnosť, že poistné na sociálne poistenie na základe vykázaných odvodov vzniklo aj za mesiace august, september, október, november a december 2024, ktoré správca uznal v plnom rozsahu. Žalobca je toho názoru, že pri uplatnení pohľadávok proti podstate z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiac jún, júl a október 2024 boli naplnené všetky zákonné podmienky , a nie je žiadny zákonný dôvod na krátenie. Uvedené platí aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak stráca ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynula im výpovedná doba.

1.8. Žalobca ďalej považuje za nesprávne popretie časti uplatnenej pohľadávky z dôvodu aplikácie limitovaním štvornásobku životného minima, pretože uvedené ustanovenie sa týka iba pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, ktorí si priamo môžu uplatňovať svoje nároky voči konkurznej podstate v prípadoch, ak nežiadajú o výplaty dávky z garančného fondu, alebo v prípadoch, keď by im zo zákonných obmedzení vyplývajúcich zo Zákona o sociálnom poistení bola vyplatená nižšia dávka garančného poistenia.

1.9. Žalobca si voči úpadcovi podľa uplatnil svoje pohľadávky proti podstate vzniknuté ako peňažné náhrady z titulu vyplatených dávok garančného poistenia (ďalej len „DGP“) podľa zákona o sociálnom poistení, a to:

- podaním číslo 31414 - 6/2024-BAz 07.11.2024 sume 32 686,86 eur (podanie 3), ktoré správca poprel vo výške 13 334,12 eur,

- podaním číslo 5932 - 10/2025-BA z 30.01.2025 v sume 7824 eur (podanie 6), ktoré správca poprel vo výške 2 836,48 eura.

1.10. Celkom je uplatnená z titulu vyplatených DGP ako pohľadávky proti podstate suma 40 510,86 eur. Celkovo je popretá suma DGP vo výške 16 170,60 eur.

1.11. Ako dôvod popretia pohľadávok proti podstate z titulu vyplatených DGP, správca uviedol, že správca neprideľoval zamestnancom prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty a súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto tieto pracovnoprávne nároky, kde podľa neho prácu neprideľoval sú pohľadávkami proti podstate podľa , a uznával ich iba vo výške štvornásobku životného minima k 22.06.2024. Podľa žalovaného je pohľadávkou proti podstate pracovnoprávny nárok zamestnanca uvedeného v prílohe jeho popretie maximálnej výške 1075,52 eur za kalendárny mesiac. Celkom tak žalovaný uznal čiastočne ako pohľadávky proti podstate sumu 19 352,74 eur (z podania 3) a sumu 4987,52 eur (z podania 6), uznané poradie . Žalobca má za to, že má právo požadovať v zmysle plnenie celom rozsahu vyplatenej dávky a nie je možné podmieňovať uznanie takto uplatnenej pohľadávky len v rozsahu - štvornásobkom životného minima. Ust. sa týka iba pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, ktorí si priamo môžu uplatňovať svoje nároky voči konkurznej podstate v prípade, ak nežiadajú o výplaty dávky z garančného fondu, alebo pri prípadoch, keď by im zo zákonných obmedzení vyplývajúcich zo Zákona o sociálnom poistení bola vyplatená nižšia dávka garančného poistenia (čo aj urobili). Uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať a vysvetľovať v spojitosti s , a teda ukracovať na uspokojí veriteľa, ktorý plniť za úpadcu. jasne definuje pohľadávky proti podstate paragrafe 87 ods. 2 písm. l) bez akéhokoľvek obmedzenia. Dávka garančného poistenia nie je pracovnoprávnym nárokom zamestnanca, ale vyplýva z garančného poistenia ako druh sociálneho poistenia vyplývajúce z Zákona o sociálnom poistení a v žiadnym spôsobom neobmedzuje výšku takejto pohľadávky proti podstate. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že k vyplateniu (splatnosti), a teda vzniku všetkých uplatnených dávok garančného poistenia v súlade s Zákona o sociálnom poistení ako pohľadávok proti podstate došlo po vyhlásení konkurzu, čo vyplýva z predložených listín - rekapitulácia vyplatených dávok s dátumom splatnosti 30.10.2024 a 21.01.2025.

1.12. Žalobca k žalobe pripojil uplatnenie pohľadávky proti podstate SP (č. l. 10, 12, 23, 44), informácie o pohľadávkach (č. l. 10rub), mesačný výkaz poistného a príspevkov (č. l. 11, 13), oznámenie k uplatneniam pohľadávok proti podstate (č. l. 14 - 19), rekapitulácia vyplatených dávok k 30.10.2024 (č. l.

24 – 26, 45), kontrolná zostava k žiadosti o dávku garančného poistenia (č. l. 27 – 40, 46 - 47), prehľad zamestnancov (č. l. 49), údaje poistenca (č. l. 50 - 51), žiadosť o dávku garančného poistenia (č. l. 52), potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia (č. l. 53), súhrnná prihláška (č. l. 54 - 55), doručenka (č. l. 56).

2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 02.06.2025, pričom žalovaný sa k nej v lehote stanovenej súdom nevyjadril. Z uvedeného dôvodu súd nariadil termín pojednávania na 18.07.2025, ktorý termín pojednávania však nebol žalobcovi doručený, preto súd nariadil nový termín pojednávania na 05.09.2025 a z dôvodu žiadosti PZ žalovaného sa pojednávanie odročilo na 10.09.2025.

3. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a zopakoval v nej uvedené skutočnosti.

4. PZ žalovaného sa na pojednávaní vyjadril k žalobe, pričom uviedol, že podľa jeho názoru správca pri popretí postupoval správne. Pre právne posúdenie je rozhodujúce definovanie pojmu prevádzkovanie podniku, ak pohľadávka nesúvisí s prevádzkovaním podniku, je správne, ak správca postupoval podľa § 87 ods. 2 písm. j), keď krátil prihlásenú pohľadávku žalobcom. Žalovaný oznámením o hromadnom prepúšťaní zo dňa 28.06.2024 oznámil, že prevádzku v rámci konkurzu nebude ďalej prevádzkovať a v nasledujúcom období dôjde k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov dlžníka, čo sa následne aj stalo. Žalovaný nepokračoval v prevádzke podniku, čo potvrdzuje aj to, že správca nezapísal majetok patriaci podniku do súpisu jednou položkou, ale tieto zapísal v jednotlivých položkách, kde možno odkázať na dostupné dokumenty zverejnené v OV. Prevádzkovanie podniku je zákonný pojem. Nemožno potom pod prevádzkovanie podniku potom brať samotnú právnu existenciu úpadcu ako PO podnikateľa až do času, kým nedôjde k jeho zrušeniu a následnému výmazu z ORSR. V tomto smere poukázal na publikáciu autora E. L., a to štvrté vydanie komentára . Nie je možné pre posudzovanie aj žalobcom prihlásených pohľadávok vychádzať len z toho predpokladu, že pod prevádzkou podniku sa rozumie samotná jeho existencia a je potrebné prihliadať aj na tie skutkové okolnosti, ktoré som v tomto konaní zatiaľ uviedol a tú skutočnosť, že minimálne od oznámenia zo dňa 26.08.2024 príslušnému úradu práce bolo zrejmé, že žalovaný resp. úpadca už v prevádzkovaní tohto podniku nepokračuje. Je teda zrejmé, že na to, aby mohol právny režim uvádzaný žalobcom podľa písmeno i) byť aplikovaný na posúdenie jeho prihlášky, muselo by byť dané prevádzkovanie podniku. Podnik v konkurze nebol prevádzkovaný a pre uplatnenie výšky pohľadávky nemožno uplatniť dané ustanovenie písmeno i) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na to, aby žalobca mohol uplatniť pohľadávky tak ako ich uplatnil v plnom rozsahu podľa písmeno i), sú teda potrebné dva predpoklady, existencia pohľadávky na sociálne poistenie a musí nevyhnutne súvisieť s prevádzkovaním, čo máme na to, že vzhľadom na to, že žalovaný nepokračoval v prevádzke podniku, neprideľoval zamestnancom prácu, so zamestnancami ukončili pracovnoprávny vzťah, kde boli rôzne doby a výpovedné doby, trvalo to niekoľko mesiacov. Povinnosť zamestnávateľa uhrádzať poistné na sociálne poistenie je povinnosťou vyplývajúcou z výkonu práce a je neoddeliteľne spätá so mzdou, ktorá je základným pracovnoprávnym nárokom. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že aj pohľadávku žalobcu na poistnom na sociálne poistenie je nevyhnutné ju podriadiť pracovnoprávneho nároku zamestnanca. Aj preto máme za to, žalovaný pri svojom neuznaní tohto nároku postupoval správne a jednotlivé nároky možno uplatniť len podľa písmeno j) . Rovnako je tak možné poukázať na tú skutočnosť, že rôzne limity, výšky uplatňovaných PP nárokov, v zmysle ustanovenia písmena písmeno j) , sú limitované výškou štvornásobku za každý mesiac, zatiaľ čo pri pohľadávkach v zmysle písmeno o i) sú uspokojované v plnom rozsahu napriek tomu, že ide o pracovnoprávny nárok. Má za to, že z pohľadu zamestnancov nemožno potom mať takéto limitovanie tejto výšky pohľadávok z pohľadu zamestnancov z ich pracovnoprávnych nárokov, nemožno to považovať za spravodlivé. Zároveň vo vzťahu k pohľadávkam vyplývajúcim z garančného poistenia, v podaní zo dňa 30.04.2025 žalovaný poprel v uvedenej výške aj takto uplatnené pohľadávky žalobcu, pričom odkazujeme na písmeno l) . Nakoľko ide o dávky pracovnoprávneho poistenia, ktoré sú pohľadávkou proti podstate a ktoré sa ako PP nárok uplatňujú len v obmedzenej výške, je toto ustanovenie nutné aplikovať následne na pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu. Odkazujeme na ustanovenie . S ohľadom na toto ustanovenie má žalovaný za to, že nároky žalovaného na vyplatenia zamestnancom dávky garančného poistenia predstavujú pohľadávky v zmysle písmeno j) . Opäť máme za to, že aj tento výklad a toto právne posúdenie potvrdzuje správny postup žalovaného. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4.1. PZ žalovaného na pojednávaní súdu krátkou cestou doručil oznámenie o hromadnom prepúšťaní v zmysle , súpis majetku podstát zverejnených v OV dňa 19.08.2024, doplnenie súpisu všeobecnej podstaty zo dňa 25.09.2024, súpis oddelenej podstaty zo dňa 25.09.2024.

5. Žalobca na pojednávaní upriamil pozornosť, že ak žalovaný tvrdí, že správca neprevádzkoval podnik, prečo potom priznal pohľadávky za mesiace 8, 9, 10/2024 a z nich časť aj uhradil. Existenciu pracovnoprávne vzťahu preukázali potvrdeniami, ktoré správca vydáva pre prípad poistenia, keď si zamestnávateľ žiada o dávku, zamestnávateľ musí potvrdiť, či ide o mzdu alebo nejaký iný pracovnoprávny nárok., či sa jedná o dovolenku, odstupné, náhradu za sviatok, ktoré boli vyplatené ako náhrada za mzdu jednotlivým zamestnancom.

6. Vzhľadom na to, že žalovaný sa doposiaľ nemohol oboznámiť s novými skutkovými tvrdeniami žalobcu – a to existenciou potvrdení správcu, súd žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní odo dňa pojednávania predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a za týmto účelom odročil pojednávanie na neurčito.

7. Žalobca dňa 11.09.2025 predložil súdu potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na GP za 16 zamestnancov – u ktorých boli prihlásené pohľadávky z titulu vyplatených dávok GP a taktiež predložil rozhodnutia SP o priznaní dávky GP pre 16 zamestnancov.

8. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu zotrval na svojich právnych názoroch. Poukázal na to, že samotný žalobca v jeho podaní uviedol, že v potvrdenia aj v textovej časti rozhodnutí je presne uvedené obdobie existencie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov úpadcu a k nemu viažuce sa pracovnoprávne nároky, vrátane pracovnoprávnych nárokov počas konkurzu. Preto je zrejmé, že v tomto prípade sa jedná práve o pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu podľa a ktoré je potrebné uspokojiť vo výške podľa tohto ustanovenia.

9. Ďalšie pojednávanie sa konalo 14.11.2025.

10. Súd na pojednávaní dňa 10.09.2025 a na pojednávaní dňa 14.11.2025 vykonal dokazovanie podľa v spojení s odkazom na listiny uplatnenie pohľadávky proti podstate SP (č. l. 10, 12, 23, 44), informácie o pohľadávkach (č. l. 10rub), mesačný výkaz poistného a príspevkov (č. l. 11, 13), oznámenie k uplatneniam pohľadávok proti podstate (č. l. 14 - 19), rekapitulácia vyplatených dávok k 30.10.2024 (č. l. 24 – 26, 45), kontrolná zostava k žiadosti o dávku garančného poistenia (č. l. 27 – 40, 46 - 47), prehľad zamestnancov (č. l. 49), údaje poistenca (č. l. 50 - 51), žiadosť o dávku garančného poistenia (č. l. 52), potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia (č. l. 53), súhrnná prihláška (č. l. 54 - 55), doručenka (č. l. 56), oznámenie o hromadnom prepúšťaní (č. l. 109), súpis majetku podstát (č. l. 110), doplnenie súpisu všeobecnej podstaty (č. l. 111), súpis oddelenej podstaty (č. l. 113), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia I. M. (č. l. 120), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia N. I. (č. l. 121), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia E. O. (č. l. 122-123), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia P. G. (č. l. 124-125), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia C. J. (č. l. 126), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia N. Q. (č. l. 127), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia R. N. (č. l. 128), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia G. A. (č. l. 129), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia N. D. (č. l. 130), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia N. J. (č. l. 131), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia E. I. (č. l. 132-133), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia J. D. (č. l. 134), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia S. Q. (č. l. 135), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia P. L. (č. l. 136), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia T. U. (č. l. 137), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia P. M. (č. l. 138), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 3.10.2024 (č. l. 142-144), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 3.10.2024 (č. l. 145-147), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 9.10.2024 (č. l. 148-150), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.9.2024 (č. l. 151-153), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 10.01.2025 (č. l. 154-156), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 10.01.2025 (č. l. 157-159), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 02.10.2024 (č. l. 160-162), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.09.2024 (č. l. 163-165), Rozhodnutie Sociálnej

poisťovne z 01.10.2024 (č. l. 166-168), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.09.2024 (č. l. 169-171), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.09.2024 (č. l. 172-174), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 2.10.2024 (č. l. 175-177), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 2.10.2024 (č. l. 178-180), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 10.10.2024 (č. l. 181-183), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.09.2024 (č. l. 185-187), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.09.2024 (č. l. 188-190).

11. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

11.1. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14.06.2024, sp. zn. bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: D. A., A., A. J. X, XXX XX K., G.: XX XXX XXX a do funkcie správcu bol ustanovený H. XXXX, I., A. A. I. P. XXXX/X, XXX XX N., G.: XXXXXXXX, značka správcu S 2009.

11.2. Žalobca si v konkurze dlžníka uplatnil svoje pohľadávky proti podstate z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie zmysle a na vyplatených dávkach garančného poistenia podľa , písomnými podaniami:

11.2.1. 31414 - 3/2024 –BA z 30.09.2024 v sume 47 136,96 eur (ďalej len „podanie 1“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac 6/2024, splatného 14.07.2024 v sume 24 092,39 eura (MVPaP), za mesiac 06/2024 splatného 08.07.2024 v sume 1 990,83 eura (VPP), za mesiac 7/2024 splatného 14.08.2024 v sume18 736,67 eura (MVPaP), za mesiac 8/2024 splatného 14.09.2024 v sume 1 916,37 eura (MVPaP), za mesiac 8/2024 v sume 400,70 eura (VPP), ktoré žalovaný oznámením k uplatneniam pohľadávok proti podstate v zmysle poprel vo výške 13 220esiaca 6/2024 a v sume 7487esiaca 7/2024, pretože sociálne poistenie má akcesorickú povahu k zamestnaneckému pomeru, a preto pohľadávky podľa poprel vo výške presahujúcej štvornásobok životného minima.

11.2.2. Z mesačného výkazu poistného a príspevkov 06/2024 súd zistil, že výška poistného a príspevkov k úhrade bola 24 092,39 eura s dňom výplaty príjmov 14.07.2024. Z mesačného výkazu poistného a príspevkov za obdobie 7/2024 súd zistil, že výška poistného a príspevkov k úhrade bola vo výške 18 736,67 eura s dňom výplaty príjmov 14.08.2024.

11.3. 31414 - 6/2024 –BA z 07.11.2024 dávka garančného poistenia v sume 32 686,86 eur (ďalej len „podanie 3“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu z titulu vyplatených dávok garančného poistenia zamestnancom úpadcu (D. N. vo výške 2 945,67 eura, D. J. 3 262,88 eura, L. P. 2 304,58 eura, U. T. 2 199,58 eura, M. P. 2 373,72 eura, I. M. 2 179,50 eura, N. I. 2 999,31 eura, P. G. – nar. XXXX vo výške 721,20 eura, P. G. – nar. XXXX vo výške 2 186,57 eura, I. E. 1 808,65 eura, J. C. 2 171,80 eura, N. Q. X XXX,XX U., N. R. X XXX,XX U., A. G. 2 229,09 eura), ktoré žalovaný oznámením k uplatneniam pohľadávok proti podstate v zmysle poprel vo výške 13 334etože zamestnancom dlžníka, ktorým bola vyplácaná dávka z garančného poistenia nebola prideľovaná práca v súvislosti s prevádzkou podniku úpadcu, alebo v súvislosti so správou a speňažovaním majetku v konkurze, preto ich pracovnoprávne nároky sú pohľadávkami proti podstate v poradí podľa a ako také môžu byť uznané za pohľadávky proti podstate len v obmedzenej výške štvornásobku životného minima.

11.3.1. Z rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti 30.10.2024 (č. l. 24-26) a z kontrolných zostáv k žiadosti o dávku garančného poistenia (č. l. 27-40) súd zistil, že dávky z garančného poistenia, ktoré mali byť vyplatené zamestnancom dlžníka D. N., D. J., L. P., U. T., M. P., I. M., N. I., P. G. – nar. XXXX, P. G. – nar. XXXX, I. E., J. C., N. Q., N. R., A. G. boli splatné 30.10.2024.

11.4. 31414 - 7/2024 –BA z 27.11.2024 poistné na sociálne poistenie v sume 9572,38 eur (ďalej len „podanie 4“), ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac 10/2024, ktoré žalovaný oznámením k uplatneniam pohľadávok proti podstate v zmysle poprel vo výške 1 656esiaca 10/2024, pretože zamestnancovi S. Q. správca prácu neprideľoval.

11.4.1. Z mesačného výkazu poistného a príspevkov za obdobie 10/2024 s dňom výplaty príjmov 14.11.2024 súd zistil, že výška poistného a príspevkov k úhrade bola 9 572,38 eura.

11.5. 5932 - 10/2025 –BA z 30.01.2025 dávka garančného poistenia v sume 7824 eur (ďalej len „podanie 6“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu z titulu vyplatených dávok garančného poistenia zamestnancom dlžníka (G. N. J. v sume 3 912 eur a S. Q. v sume 3 912 eur), ktoré žalovaný oznámením k uplatneniam pohľadávok proti podstate v zmysle poprel vo výške 2 836etože S. Q. správca neprideľoval prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, alebo v súvislosti so správou a speňažovaním majetku v konkurze, preto jeho pracovnoprávne nároky sú pohľadávkami proti podstate v poradí podľa a ako také môžu byť uznané za pohľadávky proti podstate len do obmedzenej výšky štvornásobku životného minima.

11.5.1. Z rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti 21.01.2025 (č. l. 45) a z kontrolnej zostavy k žiadosti o dávku garančného poistenia (č. l. 46-47) súd zistil, že vo vzťahu k zamestnancom dlžníka N. J. a S. Q. bola dávka z garančného poistenia splatná k 21.01.2025.

12. Súd zistil, že zamestnanci dlžníka D. N., D. J., L. P., U. T., M. P., I. M., N. I., P. G. – nar. XXXX, P. G. – nar. XXXX, I. E., J. C., N. Q., N. R., A. G. a S. Q. sa nachádzajú v zozname zamestnancov dlžníka. Z listín na č. l. 50 a 51 vyplýva, že S. Q. bol zamestnancom dlžníka do 31.10.2024. Z č. l. 52 vyplýva, že S. Q. podal na Sociálnu poisťovňu žiadosť o dávku garančného poistenia a že správca úpadcu potvrdil S. Q. potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia.

13. Súd tiež zistil, že zamestnancom dlžníka: D. N., D. J., L. P., U. T., M. P., I. M., N. I., P. G. – nar. XXXX, P. G. – nar. XXXX, I. E., J. C., N. Q., N. R., G. A. správca dlžníka vystavil potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia (č. l. 120-138).

14. Súd tiež zistil, že vo vzťahu k zamestnancom dlžníka Sociálna poisťovňa priznala nárok na dávku garančného poistenia D. N., D. J., L. P., U. T., S. Q., M. P., I. M., N. I., P. G. – nar. XXXX, P. G. – nar. XXXX, I. E., J. C., N. Q., N. R., G. A..

15. Oznámenie správcu bolo žalobcovi doručené dňa 01.05.2025. Žaloba bola súdu doručená 14.05.2025.

16. Podľa pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

17. Podľa pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: .... i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h); k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,

18. Podľa pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

19. Podľa ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

20. Podľa o Sociálnom poistení v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu (ďalej len „“) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

21. Podľa § 143 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

22. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) Zákona o sociálnom poistení, z dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni,

23. Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu bez toho, aby sa na ich uplatnenie stanovili formálne a obsahové náležitosti. Zákon neustanovil na uplatnenie pohľadávok proti podstate pevnú lehotu. Medzi pohľadávky proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Ak správca neuzná právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, je povinný bez zbytočného odkladu vyzvať veriteľa, aby si najskôr v lehote do 15 dní od doručenia výzvy uplatnil na konkurznom súde žalobou podanou proti správcovi určenie právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky. Správca je povinný poučiť veriteľa o následkoch zmeškania lehoty. Z uvedeného vyplýva, že výzva správcu musí byť písomná a musí byť veriteľovi doručená. Pokiaľ veriteľ nepodá žalobu včas, na pohľadávku sa v rozsahu v akom ju správca neuznal v konkurze neprihliada.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca podal žalobu v zákonnej lehote, pretože správca mu v súlade so zákonom oznámil, že jeho pohľadávku proti podstate neuznáva dňa 01.05.2025 a žalobu podľa podal dňa 14.05.2025, teda v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas, bola podaná proti správcovi, ktorý je v konaní pasívne vecne legitimovaný a žalobca sa ňou domáha určenia pohľadávok proti podstate, ktoré mu správca poprel. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanie žaloby nie je potrebné od žalobcu požadovať, pretože možnosť podania žaloby žalobcovi vyplýva priamo zo . V tejto súvislosti sa súd považuje za potrebné vysporiadať s namietaným postupom správcu, ktorý nedodržal lehotu podľa bez zbytočného odkladu, pretože k neuznaniu predmetných pohľadávok žalovaným a k výzve správcu k podaniu žaloby došlo viac ako 7 resp. 5 mesiacov po ich doručení. Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že s nedodržaním tejto lehoty nespája zánik práva neuznanie veriteľom uplatnenej pohľadávky realizovať. Ak by takáto lehota na vykonanie tohto úkonu bola prekluzívna, bolo by to výslovne v zákone stanovené ako je to napr. v , kedy zákon správcovi umožňuje prihlásené pohľadávky poprieť iba v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky nastupujú následky spočívajúce vo fikcii, že pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá sa považuje za zistenú. V prípade neuznania pohľadávky správcom podľa však v dôsledku nevykonania tohto úkonu v lehote bez zbytočného odkladu nenastupuje takáto zákonná domnienka (porovnaj rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. ). Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že aj prípadné nedodržanie lehoty stanovenej nemá vplyv na prejednávanú vec.

25. Zákon definuje pohľadávky proti podstate v ustanovení § 87. Pohľadávky proti podstate sú iba také pohľadávky, ktoré zákon za pohľadávky proti podstate výslovne a taxatívne označuje v ustanovení § 87

ods. 2 , resp. pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje zákon na iných miestach (napr. , ). Pohľadávky, ktoré hmotnoprávne vznikli počas konkurzu, avšak nie sú označené zákonom za pohľadávky proti podstate, nie sú pohľadávkami proti podstate; takéto pohľadávky sa uplatňujú v konkurze prihláškou.

26. Predmetom sporu sú pohľadávky žalobcu proti podstate, ktoré si žalobca uplatnil u správcu a to z titulu neuhradeného poistného na sociálnom poistení za mesiac 6/2024 vo výške 13 220,98 eura, za mesiac 7/2024 vo výške 7 487,55 eura – pretože podľa názoru správcu sociálne poistenie má akcesorickú povahu k zamestnaneckému pomeru, a preto je potrebné aplikovať primerane aj na poistné na sociálne poistenie, teda v časti presahujúcej výšku štvornásobku životného minima pohľadávku neuznal, pohľadávku za mesiac 10/2024 vo výške 1 656,21 eura – správca poprel, pretože S. Q. správca neprideľoval prácu v rámci konkurzu, a preto aplikujúc primerane v časti presahujúcej výšku štvornásobku životného minima pohľadávku neuznal.

27. Pohľadávkami proti podstate sú také pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu ( a písm. k) ). Charakteristickým znakom týchto pohľadávok je skutočnosť, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a zároveň súvisia s prevádzkovaním podniku alebo so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu. Aby išlo o pohľadávku proti podstate, oba znaky musia byť splnené kumulatívne.

28. Pre vznik pohľadávky žalobcu z titulu neuhradeného poistného na sociálnom poistení po vyhlásení konkurzu je potrebné splnenie dvoch podmienok: 1. predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný zaplatiť za uvedený mesiac v lehote splatnosti (až vtedy začne Sociálna poisťovňa účtovať a vedie prípadnú pohľadávku v účtovníctve, aby sa neskôr mohlo pripojiť k prihláške vyhlásenie o jej vedení v účtovníctve pre účely ), a 2. splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov (nakoľko až neuhradením poistného v lehote splatnosti vznikne pohľadávky a až vtedy môže Sociálna poisťovňa požadovať plnenie od dlžníka – dovtedy je známa len výška poistného, ale nemožno povedať, že Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka). V danom prípade nebolo sporné, a aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že splatnosť pohľadávok titulom nezaplateného poistného na sociálnom poistení za mesiac 6/2024, 7/2024 a 10/2024 nastala po vyhlásení konkurzu (viď bod 11.2.2 a 11.4.1 tohto rozsudku), teda časový súvis s konkurzom v konaní nebol sporný.

29. Sporná bola vecná súvislosť s konkurzom, teda či vzniknutý nárok súvisí s prevádzkovaním podniku alebo so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu. Žalovaný tvrdil, že zamestnancom po vyhlásení konkurzu prácu neprideľoval a poukázal na skutočnosť, že oznámením o hromadnom prepúšťaní zo dňa 28.06.2024 správca oznámil, že prevádzku v rámci konkurzu ďalej nebude prevádzkovať a v nasledujúcom období dôjde k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov dlžníka. Skutočnosť, že žalovaný nepokračoval v prevádzke podniku malo preukazovať aj to, že správca nezapísal majetok patriaci podniku do súpisu jednou položkou, ale tieto zapísal v jednotlivých položkách.

30. Súd v nadväznosti na argumentáciu žalovaného dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2015, v ktorého 36. bode odôvodnenia sa uvádza, že čo sa týka sporného výkladu ustanovenia , slovné spojenie "ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu", je nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie súboru na hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania si vyžaduje v podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. Podľa sa podnikom na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

31. Aj najvyšší súd v uznesení sp. zn. poukázal na uznesenie najvyššieho súdu z 27. septembra 2017 sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) č. 9/2018 pod R 94/2018. Najvyšší súd v uvedenom

uznesení poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z 27. októbra 2015 sp. zn. , v ktorom najvyšší súd konštatoval, že pohľadávky na poistnom za obdobie po vyhlásení konkurzu vyplácané za zamestnancov, ktorým plynula výpovedná doba, je potrebné považovať za pohľadávky proti podstate, pričom je irelevantná skutočnosť, či im bola prideľovaná práca. Najvyšší súd súčasne poukázal na skutočnosť, že samotné rozhodnutie správcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom úpadcu, ktorým plynie výpovedná doba, neprideľovať im prácu, predstavuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle v znení neskorších predpisov, ktorá nemá vplyv na trvanie pracovného pomeru zamestnancov úpadcu a ani na jeho povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu. Rovnako nebolo možné podľa najvyššieho súdu uvedenú prekážku v práci na strane zamestnávateľa stotožňovať s tým, že nedochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Už v predchádzajúcom rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. najvyšší súd konštatoval, že pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“, je potrebné vykladať v zmysle definície podniku uvedenej v ustanovení , čím sa najvyšší súd stotožnil aj v rozhodnutí sp. zn. .

32. Právna veta publikovaná v Zbierke k R 94/2018 znie: „pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto predstavujú pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov. Platí to aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba.“

33. Podľa doktríny insolvenčného práva rozlišovanie spojitosti s prevádzkovaním podniku (aj na účely výkladu ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i/ ZoKR) je potrebné najmä vtedy, ak pohľadávky rovnakého druhu vznikajú aj bez prevádzkovania podniku. V predmetnej veci je však zrejmé, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie by nevznikla aj bez prevádzkovania podniku. Ak by podnik, tvorený aj osobnou zložkou (napr. zamestnancami) nebol prevádzkovaný (teda nemal by napr. zamestnancov ako súčasť jednej zložky podniku), nevznikla by mu ani povinnosť zaplatiť za zamestnancov poistné na sociálne poistenie. Je pritom právne bezvýznamné, akých konkrétnych zamestnancov podnik zamestnával pred vyhlásením konkurzu a akých po vyhlásení konkurzu, resp. či ide o rovnakých zamestnancov (rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. z 01.12.2021).

34. Vzhľadom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax je potrebné konštatovať, že pokiaľ platí, že pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca neprideľoval žiadnu prácu a tiež ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba, musí tento záver platiť aj v prípade, keď ešte ani len nedošlo k skončeniu pracovného pomeru, ale správca len oznámením o hromadnom prepúšťaní zo dňa 28.06.2024 oznámil, že prevádzku v rámci konkurzu ďalej nebude prevádzkovať a v nasledujúcom období dôjde k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov dlžníka. Skutočnosť, že správca nezapísal majetok patriaci podniku do súpisu jednou položkou, ale tieto zapísal v jednotlivých položkách, nepovažuje súd v danej veci s ohľadom na to či, správca pokračoval v prevádzke podniku alebo nie, za relevantnú.

35. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu z titulu neuhradeného poistného na sociálnom poistení za mesiac 6/2024 vo výške 13 220,98 eura, za mesiac 7/2024 vo výške 7 487,55 eura a za mesiac 10/2024 vo výške 1 656,21 eura vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto ide o pohľadávky proti všeobecnej podstate podľa . K tomu súd považuje za potrebné ešte uviesť, že pohľadávky podľa nie sú súkromnoprávnymi nárokmi zamestnancov tak ako to predpokladá ods. j) a teda nie je v danom prípade daný zákonný dôvod, aby správca krátil pohľadávku žalobcu na nezaplatenom poistnom na sociálnom poistení do výšky štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu.

36. Predmetom sporu sú aj pohľadávky žalobcu proti podstate, ktoré vznikli žalobcovi z titulu vyplatených dávok z garančného poistenia vo výške 13 334,12 eura, ktorú si žalobca uplatnil u správcu podaním 3 a vo výške 2 836,48 eura, ktorú si žalobca uplatnil u správcu podaním 6, a ktoré správca poprel, pretože zamestnancom, ktorým boli vyplatené dávky z garančného poistenia, sú zamestnancami, ktorým

správca neprideľoval prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, alebo v súvislosti so správou a speňažovaním majetku v konkurze, preto sú pohľadávkami proti podstate podľa a ako také môžu byť uznané za pohľadávky proti podstate len v obmedzenej výške štvornásobku životného minima.

37. Otázka charakteru pohľadávky vyplatenej z garančného fondu už bola riešená na úrovni odvolacích súdov a dovolací súd sa v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. stotožnil so zaradením pohľadávok vyplatených z garančného fondu medzi pohľadávky proti podstate s určením poradia v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. l/ ZKV v znení platného od 01.01.2012. V tejto súvislosti sa dovolací súd stotožňuje s argumentáciu, že „záväzok na úhradu dávok garančného poistenia má pôvod v systéme sociálneho poistenia, ide o záväzok verejnoprávny a nie záväzok súkromnoprávny. Ide o plnenie, ktoré sociálna poisťovňa uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Vznik pohľadávky sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia garančnej dávky. Z § 102 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom na ustanovenie § 103 zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Nevyplatením mzdy v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom pre vznik nároku na dávku garančného poistenia. Je rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať.“ Z uvedeného dôvodu je preto potrebné pohľadávky uplatnené titulom vyplatenia dávok z garančného fondu zaraďovať pod pohľadávky proti podstate so zaradením do poradia podľa ust. § 87 ods. 2 písm. l/ ZKV platného a účinného po 01.01.2012.

38. V danom prípade správca nerozporoval časovú súvislosť s konkurzom, preto súd považuje za nesporné, že nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z titulu vyplatených dávok z garančného poistenia vznikol počas konkurzu, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania (viď body 11.3.1 a 11.5.1 rozsudku). Pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu sa uspokojujú v konkurze za predpokladu, že ide o takú dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávny nárok, ktorý je podľa tohto zákona pohľadávkou proti podstate. Pracovnoprávny nárok je pohľadávkou proti podstate, ak je zaradený v . Slovami „za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate“ zákon v vyjadruje podmienku, aby išlo o pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu, za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, za kalendárne mesiace trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovný vzťah ukončený. Týmto spôsobom sú definované pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Právo na peňažné plnenie Sociálnej poisťovne proti úpadcovi vyplývajúce z Zákona o sociálnom poistení je právo, ktoré vzniká priamo zo zákona po vyplatení zamestnancom úpadcu. Pohľadávka Sociálnej poisťovne podľa nie je nijakým spôsobom limitovaná, preto patrí žalobcovi v plnej výške tak ako bola zo strany Sociálnej poisťovne zamestnancom vyplatená (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. ).

39. Záväzok na úhradu dávok garančného poistenia má pôvod v systéme sociálneho poistenia. Ide o záväzok verejnoprávny a nie záväzok súkromnoprávny. Ide o plnenie, ktoré Sociálna poisťovňa uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia. Z § 102 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že Sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku, ktorá výška vzhľadom na § 103 Zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ skutočne vyplatiť. Nevyplatenie mzdy v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa je predpokladom pre vznik nároku na dávku z garančného poistenia. Je rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne vyplatiť dávku z garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ).

40. Vzhľadom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax potom súd považuje bez právneho významu argumentáciu žalovaného, či zamestnancom, ktorým bola vyplatená dávka z garančného poistenia bola správcom prideľovaná práca v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, alebo v súvislosti so správou a speňažovaním majetku v konkurze. Nárok žalobcu na zaplatenie dávky z garančného poistenia je nárokom verejnoprávnym, pričom veriteľom tejto pohľadávky je Sociálna poisťovňa, nie zamestnanec. Ako bolo vyššie uvedené, nárok Sociálnej poisťovne na zaplatenie vyplatených dávok z garančného poistenia nemožno zamieňať s pracovnoprávnymi nárokmi zamestnancov, a preto súd aj v tomto prípade dospel k záveru, že nebol daný právny dôvodov na neuznanie žalobcovej pohľadávky a jej limitovanie do výšky štvornásobku životného minima.

41. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

42. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s . Žalobca bol v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).