Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-4308-2001.pdf
PDF · 94.01 KB
Case nature
Subarea
0Er/4308/2001
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: EDMA s. r. o., Hlavná 20, Košice, IČO: 36 217 239 proti povinnému: X/ B. G., E.. XX.X.XXXX, I. Ď.Q. XX, XXX XX Ď., X/ L.C. X., E.. XX.X.XXXX, I. J. XX, D., X/ O. T., E.. X.XX.XXXX, I. U. XX, D., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ján Borovský, zastúpený náhradníkom: JUDr. Lenka Borovská, Kováčska 32, 040 01 Košice, pod č. EX 1037/2001, o námietkach oprávneného, takto
rozhodol:
I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydané súdnym exekútorom dňa 16.10.2020 pod č. EX 1037/2001 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 9. 11. 2001 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 023512*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 5. 12. 2001, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ján Borovský. Súdny exekútor poverenie na vykonanie exekúcie prevzal dňa 9.1.2002.
2. Dňa 2.11.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.
3. Oprávnený odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že ide o starú exekúciu, ktorá nebola ku dňu určenému Exekučným poriadkom, teda k 30.6.2016 zapísaná v centrálnom registri exekúcií a teda nárok exekútora na náhradu trov nevznikol (prvý dôvod). Ďalším dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov starej exekúcie je skutočnosť, že na nich súdny exekútor nemá nárok v súlade s § 6 ods. 4 písm. a) Zákona, pretože súdny exekútor nezaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení exekúcie pred uplynutím lehoty podľa § 5 ods. 3 Zákona, čiže najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa Zákona, resp. ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti Zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie mal zaslať exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti Zákona (druhý dôvod).
4. Súdny exekútor sa k podaným námietkam vyjadril tak, že posledná platba vo veci bola uhradená dňa 15.4.2019 vo výške 30,- EUR, preto rozhodná doba uplynula dňa 15.10.2020. Exekúcia bola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií dňa 23.1.2016. Preto navrhuje námietky zamietnuť ako nedôvodné.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 16.10.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie č. EX 1037/2001, na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 Eur na účet exekútora.
6. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
8. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.
9. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
10. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
11. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
12. Podľa ust. § 5 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
13. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
14. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
15. Podľa ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
16. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)
17. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
18. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
19. Vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali, t. j. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ale ak ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú (napríklad ide o absolútnu výnimku, alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Ustanovenie § 2 ods. 1 ZoUNEK upravuje dôvody pre zastavenie starej exekúcie, k zastaveniu ktorej dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody sú stále len komplementárne k dôvodom pre zastavenie starej exekúcie podľa "bežných" procesných pravidiel tak, ako ich vymedzuje Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. marca 2017. Prvým a hlavným dôvodom zastavenia starej exekúcie je uplynutie rozhodnej doby, ak súčasne nejde o starú exekúciu uvedenú v odseku 2. Rozhodná doba je vymedzená na obdobie piatich rokov, ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi. Doručenie prvotného poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi (bez ohľadu na zmenu exekútora počas exekučného konania) je moment, ktorý je jednoznačne určiteľný tak z pohľadu súdu, ako aj z pohľadu exekútora. ZoUNEK mení procesnú situáciu tak, že pri niektorých dôvodoch na zastavenie exekúcie (§ 2 ods. 1) priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon, pričom ide o okolnosti uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. Už samotný vznik vyššie uvedenej relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje), pričom zastavenie starej exekúcie deklaruje (potvrdzuje, osvedčuje a oznamuje) poverený súdny exekútor (§ 5 ods. 1) prostredníctvom upovedomenia o zastavení starej exekúcie.
20. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa §2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).
21. Absencia právnej definície pojmu „výťažok exekúcie“ spôsobuje v praxi výkladové problémy. Podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR, výťažkom exekúcie podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z. je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo súdny exekútor vymohol v príslušnej starej exekúcii svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Takýto záver nemá oporu nielen v pozitívnoprávnej úprave exekučného konania, ale ani v dôvodovej správe k zákonu č.233/2019 Z.z. Reštriktívny výklad by navyše spod pojmu „výťažok exekúcie“ vylúčil akékoľvek plnenie povinného z vlastnej vôle alebo na základe dohody bez toho, žeby došlo k zrážkam zo mzdy a z iných príjmov, prikázaniu pohľadávky, predaju hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľnosti alebo podniku, resp. príkazu na zadržanie vodičského preukazu. Na druhej strane je v súdnej praxi ustálený názor, že od momentu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, sa tento pôsobením súdneho exekútora dostáva pod tlak, v dôsledku ktorého sa môže rozhodnúť splniť svoju pohľadávku ešte pred tým ako súdny exekútor reálne pristúpi k niektorému zo spôsobov vykonania exekúcie. Konanie povinného odôvodňuje záver o tom, že aj takto prijaté plnenie možno označiť za vymožené, a nie dobrovoľné. Žiadne z ustanovení zákona neumožňuje rozdeliť pohľadávku uhradenú v prebiehajúcom exekučnom konaní na časť, ktorá bola oprávnenému uhradená prostredníctvom exekútora a časť, ktorú mu uhradil priamo povinný.
22. V danom prípade je zrejmé, že rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi uplynula. Uvedené vyplýva z exekučného spisu, podľa ktorého bolo poverenie doručené súdnemu exekútorovi dňa 9.1.2002. Táto exekúcia sa tak mala nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. dňa 01.01.2020 zastaviť, pokiaľ tomu nebránila absolútna alebo relatívna výnimka. Posledných 18 mesiacov predo dňom, keď sa exekúcia mala zastaviť, preto predstavuje obdobie od 1.6.2018 do 31.12.2019. Z podania súdneho exekútora je teda zrejmé, že v čase uplynutia rozhodnej doby dňa 01.01.2020 bránil zastaveniu exekúcie výťažok vo výške vyššej ako 15,- Eur, ku vymoženiu ktorého došlo v lehote 18 mesiacov pred 01.01.2020. Exekúcia sa teda dňa 01.01.2020 nezastavila.
23. V predmetnom prípade mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie dňa 16.10.2020, nakoľko uplynula rozhodná doba (podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/2019 Z. z.) a od poslednej úhrady (dňa 15.4.2019) uplynula doba dlhšia ako 18 mesiacov. Zastaveniu exekúcie tak už v daný deň nebránil §2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. tak, ako tomu bolo od 01.01.2020 (deň uplynutia rozhodnej doby) do 15.10.2020.
24. Keďže v danom prípade došlo k zákonnému zastaveniu exekúcie po dni účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., bolo povinnosťou súdneho exekútora zaslať oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie do 120 dní od zastavenia exekúcie. Keďže k zastaveniu exekúcie došlo dňa 16.10.2020, 120 dňová lehota by teda uplynula dňa 16.2.2021. Súdny exekútor tak bol povinný zaslať upovedomenie o zastavení starej exekúcie oprávnenému do 16.2.2021.
25. Súdny exekútor v predmetnom konaní vydal dňa 16.10.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 23.10.2020, o čom svedčí doručenka o prevzatí predmetného Upovedomenia o zastavení starej exekúcie oprávneným, teda pred uplynutím zákonnej lehoty podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. Oprávnenému tak nebolo upovedomenie o zastavení starej exekúcie zaslané neskoro. Nenastala tak výnimočná situácia podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona č.233/2019 Z. z., kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie. Námietky oprávneného sú preto nedôvodné.
26. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 posledná veta ZoUNEK je nesporné, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Zákonodarca pritom bližšie nešpecifikuje, či sa neprípustnosť podania námietok týka len výšky paušálnych trov alebo aj nároku na ich náhradu. Z odôvodnenia námietok oprávneného vyplýva, že pokiaľ ide o výšku paušálnych trov tá je podľa jeho názoru nespochybniteľná, a preto neprípustnosť námietok v tomto prípade nie je sporná. Spornosť podľa oprávneného je daná pokiaľ ide o námietky proti nároku na paušálne trovy, kde podľa jeho názoru samotné znenie zákona pripúšťa možnosť podania námietok proti nároku na paušálne trovy, keďže môže nastať situácia predpokladaná v § 6 ods. 4 ZoUNEK.
27. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá ZoUNEK, v námietkach môže oprávnený namietať len to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu v zmysle § 2 ods. 1 ZoUNEK, alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej exekúcie.
28. Z obsahu podaných námietok oprávneného nevyplýva, že by namietal správnosť a zákonnosť vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ale namietal iba to, že tu existujú okolnosti podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, pre ktoré exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie.
29. Zákonodarca v citovanom zákone výslovne ustanovil, že námietky proti paušálnym trovám prípustné nie sú. To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Ak by totiž zákonodarca mal úmysel uzákoniť neprípustnosť námietok len proti výške paušálnych trov alebo len proti nároku na ich náhradu, výslovne by tak ustanovil. V procese ukončenia starých exekúcii ZoUNEK jednoznačne upravuje paušálnu výšku trov exekúcie, subjekt, ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých exekútorovi paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie nepatrí. Z uvedeného je preto zrejmé, že následne pre rozhodovanie súdu o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie je absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii, kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola. Súd chce v tejto súvislosti poukázať na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 238/2020-18 zo dňa 9. 6. 2020.
30. Súd má za to, že z ust. § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. je zrejmé, že zákonodarca neviazal nepriznanie nároku na náhradu trov konania na včasnú registráciu exekúcie v centrálnom registri exekúcii, ale iba na jej registráciu. Je preto podľa názoru súdu irelevantné, v akej lehote bola exekúcia v registri exekúcii registrovaná.
31. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom pričom potvrdenie o vykonateľnosti sa
nevyžaduje. Vzhľadom na to, že podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK nie sú námietky proti paušálnym trovám prípustné, a to bez akejkoľvek výnimky, tak v prípade spornosti na ich nárok, určenie či exekútorovi vzniklo resp. nevzniklo právo na paušálne trovy, by posúdenie týchto otázok bolo v plnej miere v kompetencii príslušného exekučného súdu v prípade, ak by na základe vyššie uvedeného exekučného titulu súdny exekútor si uplatnil svoje právo na paušálne trovy.
32. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že samotný Centrálny register exekúcií nedisponuje presným dátumom, kedy bola konkrétna exekúcia skutočne zapísaná. Je z neho možné zistiť iba tú skutočnosť, či exekúcia v ňom zapísaná bola alebo nie. Vzhľadom k tomu, že súd má bezplatný prístup do Centrálneho registra exekúcii, vykonal prieskum a zistil, že predmetná exekúcia vedená pod sp.zn. 0Er/4308/2001 bola v Centrálnom registri exekúcii skutočne zapísaná, o čom svedčí Indikatívna informácia z Centrálneho registra exekúcii.
33. Porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Oproti tomu neuhradenie paušálnych trov zo strany oprávneného má ten následok, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vo vzťahu k paušálnym trovám novým exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie voči oprávnenému o vymoženie týchto trov.
34. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. SOho/52/2010). V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že. strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť' nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania, za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo, byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
35. V predmetnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany oprávneného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie oprávneného, súd má za to, že oprávnený v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.
36. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona po preskúmaní námietok oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie č. EX 1037/2001 vydaného súdnym exekútorom dospel k záveru, že námietky oprávneného nie sú dôvodné a preto ich v celom rozsahu zamietol.
37. Súd vydal uznesenie pod menom zákonného sudcu bez toho, aby najskôr o námietkach rozhodoval poverený vyšší súdny úradník. Tento postup je plne v súlade s najnovšou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to I. ÚS 502/2019,príp. PL. ÚS 10/2019-11, ktorá uvádza, že „že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.“
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).