Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/96/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., K. XX, zastúpený JUDr. Martin Balvan, advokát, so sídlom Nitra, Štúrova 74/138, proti žalovanému: A. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., o vypratanie nehnuteľností, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. októbra 2021 č. k. -30 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu m e n í tak, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec E., okres Nitra, zapísané katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba - dom, súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra „C“ č. 359 vedenej ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 730 m2, parcela registra „C“ číslo 358 vedená ako záhrada vo výmere 265 m2 a parcela registra „C“ číslo 359 vedená ako zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 730 m2.

Neodkladné opatrenie sa nariaďuje najneskôr do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , a , , a uviedol, že žalobkyňa podala dňa 01. 10.2 021 žalobu, ktorou navrhla, aby súd uložil žalovanému vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec E., okres Nitra, zapísané katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba - dom, súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra „C“ č. 359 vedenej ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 730 m2, parcela registra "C" číslo 358 vedená ako záhrada vo výmere 265 m2 a parcela registra „C“ číslo 359 vedená ako zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 730 m2 (ďalej ako nehnuteľnosti). Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v povinnosti žalovaného vypratať predmetné nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E., výzvami žalobkyne zo dňa 31. 05. 2021 a 29. 06. 2021, statickým posudkom, fotografiami, a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Podľa LV č. XXXX pre kat. úz. E. je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je súčasťou žaloby vo veci samej, odôvodňovala neodkladnú potrebu úpravy pomerov tým, že nehnuteľnosť - dom so súp. č. XXXX, postavený na parc. CKN č. 359 je v život ohrozujúcom stave, stavba sa nachádza nad frekventovaným verejným chodníkom a stav stavby deklaruje statický posudok Ing. Bojdu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňa listom zo dňa 29. 06. 2021 žalovanému na jeho list zo dňa 08. 06. 2021 uviedla, že nie je možné vyhovieť jeho žiadosti o zotrvanie v nehnuteľností na adrese A. X do termínu 30. 09. 2021, a

to vzhľadom na havarijný stav dotknutých nehnuteľností. Žalovaného žiadala, aby vypratal nehnuteľnosti do 15. 08. 2021, odovzdal kľúče. Zo statického posudku - posudok stavby - rodinného domu na A. X, E., vyhotoveného dňa 07. 05. 2021 Ing. Alojzom Bojdom (autorizovaný stavebný inžinier, statika stavieb) vyplynulo, že predmetná nehnuteľnosť je v havarijnom stave. „Tento stav je život ohrozujúci, a preto je nutné: 1. okamžité strhnutie prednej časti rodinného domu ako celku, nakoľko môže ohroziť život a zdravie občanov na priľahlej ulici, 2. následné strhnutie - odstránenie aj ostatnej časti objektu“. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je nesporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, ale súd prvej inštancie bol v tomto prípade toho názoru, že vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v , povaha prejednávanej veci nepripúšťa vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o nárok na splnenie povinnosti podľa o vypratanie nehnuteľností, kedy až právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je zavŕšením civilného sporového konania (na základe riadne vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej), konštatuje celkovú opodstatnenosť uplatneného nároku. Vyhovením navrhovanému neodkladnému opatreniu by konanie vo veci samej úplne stratilo svoj zmysel. V prejednávanej veci žalobkyňa argumentačne zdôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia tak, že jeho výrok je totožný s výrokom vo veci samej. Ak navrhla petit neodkladného opatrenia súdu v predloženom znení, je asi toho názoru, že má ísť o trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, s čím sa súd prvej inštancie stotožnil. V predmetnej veci podľa súdu prvej inštancie neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , pretože povaha prejednávanej veci nepripúšťa vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže ide priamo o nárok na plnenie, t. j. o vypratanie nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, teda v konečnom dôsledku ide o nárok na plnenie, kde až na základe riadne vykonaného dokazovania je možné posúdiť opodstatnenosť nároku žalobkyne (napr. uzn. KS v Bratislave sp. zn. , KS v Banskej Bystrici sp. zn. ). Podľa súdu prvej inštancie je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že neodkladné opatrenie je opatrením dočasným a jeho nariadením nemôže byť v zásade vytvorený nenávratný stav: právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), napr. v práve na spravodlivý proces, ktorý je v prípade konania o nariadenie neodkladného opatrenia s totožným výrokom ako vo veci samej, značne oklieštené. V danej veci ide o obdobný výrok ako o uloženie povinnosti zaplatiť peňažnú sumu, kde uložením povinnosti v rámci neodkladného opatrenia by sa rozhodlo o tom, čo má byť na základe vykonaného dokazovania posúdené v konaní vo veci samej. Ak by súd vyhovel takémuto návrhu a uložil by splnenie povinnosti už priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie o veci samej by stratilo svoj zmysel, resp. nebolo by o čom konať, lebo o tom, čo je medzi stranami sporné, by sa rozhodlo už nariadením neodkladného opatrenia. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia v znení požadovanom žalobkyňou, by nariadené neodkladné opatrenie nevykazovalo charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany, ale by konzumovalo vec samú. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že mal za osvedčené, že žalovaný má v predmetnom rodinnom bydlisko a preto by prípadným vyhovením tomuto návrhu mohlo dôjsť k porušeniu ústavného práva žalovaného na obydlie. Súd tiež konštatuje, že uvedený stav trvá minimálne od právoplatnosti rozsudku súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlasntíctva, t. j. odo dňa 04. 01. 2021, no návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou bol podaný až dňa 01. 10. 2021. Z predloženého listu žalobkyne zo dňa 29. 06. 2021 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný požiadal o zotrvanie v nehnuteľnosti do 30. 09. 2021, čo je ale v rozpore s jej tvrdením v návrhu, že žalovaný sám tvrdil, že ju vyprace najneskôr do 15. 08. 2021. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a zamietol ho. Uviedol, že o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí znakmi arbitrárnosti, je v rozpore so a tiež , keďže v zmysle trpí procesnou vadou, keď vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k totožnosti obsahu neodkladného opatrenia a meritórneho výroku vo veci samej poukázala na doslovné znenie , kde zákonodarca explicitne prezumuje takýto predmet opatrenia „ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.“. Ako správne poukázal súd, v súvislosti s prijatím a jeho úpravy koncepcie charakteru predbežných opatrení oproti pôvodnej právnej úprave zakotvenej v , aktuálny legislatívny rámec priamo vo svojej dikcii umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, pričom zároveň netrvá

na pôvodnej rigidnej koncepcii, že po nariadení žalobcom navrhnutého neodkladného opatrenia musí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej s totožným, alebo odlišným predmetom konania. Mala za to, že v prípade neodkladného opatrenia, ktorého obsahom je vypratanie nehnuteľností, nemôže procesne brániť vyhoveniu návrhu na jeho vydanie zhoda tzv. petitu neodkladného opatrenia a petitu žaloby vo veci samej, pričom , ani iný právny predpis predmetné neobmedzujú výlučne na zdržovacie nároky, ako to uvádza súd. Súd môže a pri osvedčení rozhodných skutočností by dokonca mal v prvom rade primárne nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého sledovaným záujmom je ochrana života a zdravia tak žalobkyne, ako aj samotného žalovaného a verejnosti denne sa pohybujúcej v tesnej blízkosti staticky výrazne narušenej budovy, vzhľadom na čo je nevyhnutná okamžitá, minimálne dočasná, úprava týchto pomerov v zmysle a následne meritórnym rozhodnutím vo veci trvale zosúladiť skutkový stav so stavom právnym zaviazaním žalovaného povinnosťou vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec E., okres Nitra, zapísané Katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra na Liste vlastníctva č. XXXX. V každom prípade nie je dôvodná a materiálne správna formálna preferencia meritórneho rozhodnutia vo veci samej v mesiace trvajúcom konaní (s predpokladom jeho ďalšieho úmyselného predlžovania zo strany žalovaného dlhodobo systematicky nepreberajúceho poštové zásielky vrátane úradných, čo osvedčil tiež v právoplatne skončenom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom dva roky na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou ) pred bezodkladnou úpravou pomerov k tomu zákonodarcom určeným inštitútom neodkladného opatrenia pre aplikáciu ktorého sú splnené tak formálne, ako aj materiálne predpoklady. Uviedla, že predmetným návrhom na vydanie neodkladného opatrenia nesleduje trvalú úpravu pomerov medzi stranami ako to súd predikuje, čo preukazuje tiež podanie návrhu vo veci samej. Žalobkyňa naopak svojim návrhom na vydanie neodkladného opatrenia žiada bezodkladnú úpravu pomerov v zmysle práve do momentu právoplatnosti a vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ktoré nie je v jej kompetencii vopred akokoľvek prejudikovať. Až následne by teda rozhodnutím vo veci samej prišlo k trvalej úprave pomerov a vytvoreniu nenávratného stavu, to jest následku, s ktorým súd spája už realizáciu samého neodkladného opatrenia. Je teda zákonom predpokladanou kompetenciou súdu v súlade s určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, teda napríklad do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, ak to považuje za potrebné. V každom prípade sa vyhovením návrhu na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúcom vo vyprataní nehnuteľnosti nevytvára akýkoľvek stav, ktorý nie je možné následne rozhodnutím vo veci samej zvrátiť a reštituovať do pôvodného stavu, čo by vo svojej podstate zakladalo generálnu procesnú nemožnosť vydania takéhoto druhu opatrenia tiež v každom inom konaní. Namietla tvrdenie súdu prvej inštancie o dočasnosti neodkladného opatrenia a uviedla, že je v rozpore s novou koncepciou charakteru neodkladných opatrení obsiahnutou v , ktorý jednoznačne prezumuje trvanie neodkladného opatrenia po vopred neurčený čas, keď upúšťa sa od línie dočasnosti poskytnutej ochrany, pričom len subsidiárne prichádza do úvahy stanovenie času trvania neodkladného opatrenia, čo zdôrazňuje textáciou , v súlade s ktorou súd môže, ale tiež nemusí určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Čo sa týka analógie s rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. , respektíve Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. , túto nie je možné aplikovať, nakoľko uvedené jednoznačne postrádajú esenciálny predpoklad bezodkladnosti neodkladného opatrenia, teda aspekt jeho naliehavosti a nevyhnutnosti, spočívajúci v prejednávanej veci v život ohrozujúcom havarijnom stave rodinného domu, ktorého časť sa už zrútila a k zrúteniu zvyšku s vysokou pravdepodobnosťou príde v dôsledku zhoršených poveternostných podmienok v súvislosti so silnými poryvmi vetra, intenzívnymi dažďovými a snehovými zrážkami počas jesenných a zimných mesiacov, ako to konštatuje Statický posudok. Vzhľadom na uvedené bol predmetný návrh podaný dňa 1. októbra, keď nie efektívne a vecne správne čakať na meritórne rozhodnutie vo veci samej v trvaní niekoľkých kalendárnych mesiacov. V súvislosti s právom žalovaného, na ktoré poukazuje súd v bode 29. odôvodnenia svojho rozhodnutia je nutné poukázať na právo na život a zdravie tak tiež samotného žalovaného, ako aj žalobkyne a tretích osôb, ako aj na garantované právo žalobkyne vlastniť majetok zahŕňajúce v zmysle , čo vzhľadom na jednoznačné výlučné vlastníctvo žalobkyne k dotknutým nehnuteľnostiam v rozpore so zákonom znemožňuje žalovaný a zároveň na všeobecnú prevenčnú povinnosť žalovanej vyjadrenú v : „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“, ktorej plnenie je neposkytnutím súdnej ochrany žalobkyni znemožňované bez ohľadu na prípadnú zodpovednosť za jej nedodržanie. Uviedla, že žalovaný nemá evidovaný ani trvalý pobyt v predmetnej zanedbanej nehnuteľnosti, túto obýva spôsobom, ktorý na statika Ing. Bojdu vytvoril dojem, že objekt nie je využívaný, ako to uviedol vo svojom statickom posudku.

Dodala, že žalovaný prisľúbil vypratať nehnuteľnosti najneskôr v lehote do 15. 08. 2021, následne prostredníctvom svojej dcéry, ktorá (bez plnej moci/splnomocnenia k zastúpeniu žalovaného) „v jeho mene vypracovávala“ písomnú odpoveď na výzvu žalobkyne, opakovane posúval termín vypratania, čo však bez akéhokoľvek právneho titulu vo svojej podstate nemá žiadnu právnu relevanciu k prejednávanej veci či už v časti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, alebo meritórnemu návrhu na vypratanie nehnuteľností.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil, keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

4. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 1. októbra 2021 domáhala vypratania nehnuteľností nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec E., okres Nitra, zapísané katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra na Liste vlastníctva č. XXXX ako stavba

- dom, súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra „C“ č. 359 vedenej ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 730 m2, parcela registra „C“ číslo 358 vedená ako záhrada vo výmere 265 m2 a parcela registra „C“ číslo 359 vedená ako zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 730 m2 (ďalej aj len ako „nehnuteľnosti“). Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej aj len ako „návrh“), ktorým sa žalobkyňa dožadovala, aby súd v zmysle nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec E., okres Nitra, zapísané katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra na Liste vlastníctva č. XXXX ako stavba - dom, súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra „C“ č. 359 vedenej ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 730 m2, parcela registra "C" číslo 358 vedená ako záhrada vo výmere 265 m2 a parcela registra „C“ číslo 359 vedená ako zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 730 m2. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. V zmysle a pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím oparením.

7. V zmysle neodkladné oparenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V odseku 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných oparení.

8. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. V zmysle súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak kumulatívne: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Primárnym predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia

sporného právneho vzťahu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa resp. navrhovateľka požaduje poskytnutie ochrany vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v spojení s a nasl. , keď po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti na základe rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. 11. 2020 sp. zn. sa stala jej výlučnou vlastníčkou.

11. Nová právna úprava neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu zmenila doterajšiu koncepciu právnej úpravy predbežných opatrení podľa , podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas ( ). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené ( ). Nová právna úprava tiež pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ), na rozdiel od úpravy podľa , pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej.

12. Z dôvodu, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (in merito), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, a teda naplnenia požiadavky bezodkladnosti úpravy, čím sa rozumie stav, ktorý by v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu založil priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne priestor pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 09. 02. 2017).

13. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich neodkladné opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosť návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci (uznesenie NS SR sp. zn. ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

15. Z prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti sa súčasne s podanou žalobou domáhala vydania neodkladného opatrenia s totožným petitom žaloby - vypratania predmetnej nehnuteľnosti. Na základe priloženého statického posudku stavby - rodinného domu na A. 8, E., vyhotoveného dňa 07. 05. 2021 Ing. Alojzom Bojdom (autorizovaný stavebný inžinier, statika stavieb) žalobkyňa preukázala havarijný stav, ktorý odôvodňuje obavu z čiastočného zrútenia stavby a reálne riziko ohrozenia osôb pohybujúcich sa v jej blízkosti. Žalobkyňa už v samotnej žalobe opisovala genézu právneho stavu, ktorý opísala ako havarijný stav predmetnej nehnuteľnosti, ktorý

ohrozuje život a zdravie jej samotnej, ako i žalovaného a tretích osôb pohybujúcich sa v blízkosti a pasivita žalovaného v tejto veci konať, ktorá ju o. i. v konečnom dôsledku viedla k potrebe podania návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti do súčasnej podoby, v ktorej žalobkyňa vystupuje ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je súčasťou žaloby žalobkyňa žiadala o vydanie neodkladného opatrenia v zmysle . Dôvodnosť nariadenie neodkladného opatrenia zdôraznila skutočnosťou, že žalovaný, ktorý sa bez oprávnenia zdržuje v predmetnej nehnuteľnosti, svojím konaním zakladá na ťarchu žalobkyne až trestnoprávnu zodpovednosť vo vzťahu k hrozbe poškodenia života a zdravia žalovaného, prípadne samotnej žalobkyne, ako i okoloidúcich osôb spôsobenú zrútením predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko je predmetná nehnuteľnosť situovaná nad frekventovaným verejným chodníkom. V tomto ohľade žalobkyňa odkázala na závery statického posudku stavby zo dňa 7. mája 2021 vyhotovenom Ing. Alojzom Bojdom (autorizovaný stavebný inžinier, statika stavieb), z ktorého jednoznačne vyplýva reálna akútna obava zrútenia častí domu, okrem iného i časti smerujúcej do miestnej komunikácie. Na základe výsledkov statického posudku, v ktorom znalec, resp. statik v závere konštatoval, zistený stav predmetnej nehnuteľnosti za havarijný, život ohrozujúci a vyslovil nutnosť okamžitého strhnutia prednej časti domu ako celku nakoľko môže ohroziť život a zdravie na priľahlej ulici a následne deklaroval nutnosť odstránenia aj ostatnej časti objektu, žalobkyňa v návrhu zvýraznila opodstatnenosť jej požiadavky na bezodkladnú úpravu pomerov aj tým, že jej správaním žalovaného hrozí o. i. vznik ďalšej škody.

16. Odvolací súd dáva do pozornosti, že koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia ( ). Časové obmedzenie neodkladného opatrenia je preto výnimočným limitovaním jeho účinkov, ku ktorému pristúpi súd iba v odôvodnených prípadoch. Vzhľadom na individuálne špecifiká každého prípadu, je súd oprávnený vopred časovo obmedziť trvanie neodkladného opatrenia, pokiaľ to odôvodňujú konkrétne relevantné okolnosti. O časovom obmedzení trvania neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez návrhu na základe vlastného uváženia. Pokiaľ sa toho navrhovateľ nedomáhal alebo sa výslovne domáhal nariadenia neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, musí súd pri konštituovaní časového ohraničenia osobitným výrokom návrh v prevyšujúcej časti zamietnuť. V odôvodnení rozhodnutia sa následne vysporiada s otázkou, prečo nenariadil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia, resp. prečo jeho účinky limitoval.

17. Pre všetky neodkladné opatrenia, ktoré na základe rozhodnutia súdu trvajú len po určený čas, platí, že uplynutím tohto času bez ďalšieho zanikajú ( ). Aj pred zánikom môže byť neodkladné opatrenie na návrh zrušené podľa , ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo pôvodne nariadené. To sa primerane vzťahuje aj na ďalšie dôvody zrušenia neodkladného opatrenia v zmysle až , ktorých aplikácia nie je obmedzená tým, že neodkladné opatrenie má podľa rozhodnutia súdu trvať po určený čas.

18. Vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov nemožno vylúčiť procesné situácie, keď sa navrhovateľ bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej ( ). Môže ísť napríklad, ako v prejednávanej veci, o návrh počas konania, v ktorom sa už žalobca domáha identického meritórneho výroku, alebo o návrh pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni navrhovateľ takéhoto výroku domáhať. Súd v danej procesnej situácii nesmie bez ďalšieho rezignovať na poskytnutie predbežnej ochrany iba z toho dôvodu, že by neodkladným opatrením prejudikoval meritórne rozhodnutie a upravil pomery strán predčasne. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci, čo predpokladá, že súd je vždy povinný individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prijatým záverom sa musí súd vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vo všeobecnosti nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa . Tým však nie je okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska vyčerpaný. Argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie všetkých relevantných okolností prípadu. Z povahy veci

je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne.

19. Odvolací súd dáva do pozornosti pomerne ustálenú aplikačnú prax súdov SR v aspekte posudzovania rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia ako rozhodnutia „in merito“ v otázke prípustnosti dovolania, keď rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia možno posudzovať ako rozhodnutie vo veci samej za splnenia podmienky, že dané rozhodnutie (nariadenie neodkladného opatrenie) konzumuje zároveň vec samú. Uvedené je prípustné len za situácie, keď bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred žalobou vo veci samej, resp. po rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia a nedošlo k podaniu nadväzujúcej žaloby podľa , alebo ak bolo podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania vo veci samej (za splnenia podmienok podľa (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. decembra 2020 sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Uvedené závery však samy o sebe nekonštituujú, resp. nedotvárajú rámec prípustnosti posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prípadoch, keď je petit návrhu totožný s výrokom vo veci samej, keď zo samotného znenia predmetného ustanovenia ( ) ani z dôvodovej správy k nemožno takúto podmienku vyvodiť. Uvedené je však potrebné vnímať a prípadne zohľadňovať v situácii kedy by súd rozhodoval o neodkladnom nariadení v intenciách .

20. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci samotná povaha predmetu konania vo veci samej - o vypratanie nehnuteľností, vo všeobecnosti „eo ipso“ vylučuje, aby procesné rozhodnutie konzumovalo meritórnu vec (a contrario - by bol prípustný len za výnimočných okolností).

21. Vo vzťahu k vyššie uvedenému to znamená, že ak je predmetom žaloby, a teda meritórna stránka veci, vypratanie nehnuteľností odvodzujúc pretrvávajúcim porušovaním vlastníckeho práva žalobkyne zo strany žalovaného, uvedené by samé o sebe nebolo spôsobilé založiť výnimku z vyššie konštituovaného náhľadu na možnosť konzumácie prejednávaného nároku rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia procesného charakteru (a teda nie meritórnej povahy v intencii diskrécie súdu v zmysle ).

22. pojem obydlie bližšie nedefinuje. Keďže základné práva a slobody podľa je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (, ), pri vymedzení obsahu uvedeného pojmu je potrebné prihliadať aj na príslušnú judikatúru, týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. ). Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu /porov. rozsudok Gillow v. Spojená kráľovstvo z 24.11.1986 (sťažnosť 9063/80), rozsudok Niemietz v. Nemecko z 16.12.1992 (sťažnosť 13710/88). Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Cosic v. Chorvátsko z 5.6.2009 sťažnosť č. 28261/06).

23. Vzhľadom na skutočnosť, že samotná žalobkyňa nespochybňovala skutočnosť, že žalovaný bez ohľadu na technický stav predmetnej nehnuteľnosti túto využíva ako obydlie, súd prvej inštancie správne posudzoval „nedotknuteľnosť“ obydlia žalovaného a zohľadňoval pri opodstatnenosti nároku žalobkyne. Odvolací súd dodáva, že vo vzťahu k zisťovaniu otázky existencie obydlia nie je rozhodujúci trvalý ani prechodný pobyt žalovaného na uvedenej adrese, keď tieto majú len evidenčný charakter a môžu byť len podporným interpretačným prostriedkom pri posudzovaní danej otázky, avšak nie rozhodujúcim.

24. Odvolací súd i z ohľadom na existenciu obydlia žalovaného v predmetnej nehnuteľnosti postavil do kolízie právo žalovaného na obydlie a nároku žalobkyne, ktorého sa prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha. Odvolací súd v aspekte zásady proporcionality posúdil opodstatnenosť návrhu žalobkyne a konštatuje, že žalobkyňa svoj nárok na poskytnutie dočasnej úpravy právnych pomerov, okrem faktu, že je porušované jej vlastnícke právo, oprela aj o skutočnosť, že je zasahované aj do ďalších právnych sfér, a to v rozmere objektívneho rizika vzniku zodpovednostného vzťahu, či už v intencii správnej (či trestnej zodpovednosti), tak i v intencii súkromnoprávnej zodpovednosti, najmä v prevenčnej povinnosti žalobkyne podľa . Odvolací súd dodáva, že s právom vlastniť majetok sa zákonite spájajú aj povinnosti

ukladané zákonom, reglementujúce jeho výkon. Do tejto sféry sa okrem iného kategorizuje aj prevenčná povinnosť žalobkyne, aby udržiavala svoj majetok v stave, ktorý je spôsobilý existencie bez reálneho rizika spôsobenia ujmy na živote a zdraví, prípadne majetku tretích osôb. Žalobkyňa v prejednávanej veci osvedčila naliehavosť tejto svojej povinnosti, čo preukázala priloženým statickým posudkom, ktorý okrem toho, že vyslovil záver o riziku zrútenia ako prednej, tak i zadnej časti domu, konštatoval jedinú možnosť nápravy, a to rozobratia objektu, čomu musí predchádzať zabezpečenie, resp. obmedzenie vstupu nepovolaným osobám do objektu a jeho okolia, následne načo sa má pristúpiť k rozoberaniu objektu od strechy až k základom. Z predložených podkladov žalobkyne je podľa názoru odvolacieho súdu osvedčená „naliehavá“ potreba poskytnutia bezodkladnej ochrany nároku žalobkyni, čo umocňuje aj skutočnosť, že predmetný statický posudok bol vypracovaný dňa 7. mája 2021, následne načo bola zo strany žalobkyne po neúspešných pokusoch o dohodu so žalovaným dňa 1. októbra 2021 podaná žaloba vo veci samej súčasne s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Odvolací súd v tomto smere súhlasí s odvolacou námietkou žalobkyne ohľadom tvrdenia súdu prvej inštancie o vôli žalobkyne trvalo upraviť pomery strán neodkladným opatrením (bod 26. odôvodnenia). Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa v návrhu a ani z obsahu podanej žaloby nenavrhovala, resp. neosvedčovala potrebu trvalej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením (a teda v skrátenom procese). Uvedené dotvára aj fakt, že súd má v otázke posúdenia časového obmedzenia trvania neodkladného opatrenia voľnú úvahu a môže o tejto otázke rozhodnúť aj bez návrhu.

26. Odvolací súd vo svetle vyššie uvedeného uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia by za osvedčovania dôvodnosti nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia len v aspekte porušovania vlastníckeho práva žalobkyne viedlo k naplneniu cieľa a účelu sledovaného žalobou o vypratanie nehnuteľností (vo veci samej), pričom by nešlo o úpravu dočasnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú a nezvratnú, kedy (bez riadne vykonaného dokazovania) by konanie vo veci samej úplne stratilo zmysel, lebo o tom čo je medzi stranami sporu sporné, by sa rozhodlo už nariadením neodkladného opatrenia, čoho následkom by bolo zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené však s ohľadom na relevantnú argumentáciu žalobkyne ohľadom bezprostrednej hrozby ujmy na živote, zdraví a majetku tretích osôb, tento vo všeobecnosti koncipovaný názor prelomilo a založilo tak dôvodnosť poskytnutia bezodkladnej úpravy, resp. poskytnutia ochrany nároku žalobkyne, a to súčasne v aspekte kumulatívneho naplnenia predpokladov (zásad) pre nariadenie neodkladného opatrenia, o to viac k zásade proporcionality (primeranosti), keď právo žalovaného na ochranu, resp. „nedotknuteľnosť“ obydlia muselo legitímne ustúpiť dôležitejšiemu právnemu záujmu, ktorému zákon poskytuje ochranu, a to ochrane života a zdravia. Osobitne k predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia tak, aby pri jeho dočasnej povahe nebol vytvorený nenávratný stav odvolací súd uvádza, že v prejedávanej veci nie je možné paušálne skonštatovať vytvorenie nenávratnosti stavu pred nariadením požadovaného neodkladného opatrenia, a to hlavne s prihliadnutím na individuálny charakter tohto konania, najmä hrozba bezprostrednej ujmy na živote a zdraví tretích osôb tak, ako bolo osvedčené v tomto konaní, keď v prípade implicitnej kolízii určitých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné tieto nestavať do absolútne rovného postavenia, ale je potrebné ich posudzovať zo systematického hľadiska, čo v konkrétnom prípade znamená, že v prípade implicitnej kolízie osvedčenia bezodkladnej potreby úpravy a stavu, ktorým sa hypoteticky len sťažilo v prípade nariadenia „dočasného“ neodkladného opatrenia vytvorenie návratného stavu, pristúpiť skôr k výkladu osvedčenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia v prospech požiadavky bezodkladnej úpravy pomerov strán. K tomu odvolací súd dodáva, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia zákon priznáva právo domáhať sa kedykoľvek počas jeho nariadenia resp. účinnosti, jeho zrušenia ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ) a zároveň je koncipovaná peňažná reparácia v prospech toho, komu nariadením neodkladného opatrenia vznikla ujma podľa .

27. S poukazom na uvedené závery potom odvolací súd považoval za splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a mal za to, že v zmysle nasl. je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec E., okres Nitra, zapísané katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba

- dom, súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra „C“ č. 359 vedenej ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 730 m2, parcela registra „C“ číslo 358 vedená ako záhrada vo výmere 265 m2 a parcela registra „C“ číslo 359 vedená ako zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 730 m2.

28. S poukazom na to, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až počas konania vo veci samej, keď mal odvolací súd za preukázanú vôľu žalobkyne na dočasnej úprave právnych pomerov, zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s časovou limitáciou neodkladného opatrenia, a to v trvaní neodkladného opatrenia najneskôr do skončenia konania vo veci samej o vypratanie nehnuteľností vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. .

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).