Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-78-2021.pdf
PDF · 107.86 KB
Case nature
Subarea
65Ek/78/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SYNDICATE s.r.o., so sídlom Ďurgalova 2, 831 01 Bratislava -mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 869 155, právne zast. advokátska kancelária Hulín s.r.o., so sídlom Hurbanova 20, 911 01 Trenčín, IČO: 50 647 679, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Richard Hulín, proti povinnému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, XXX XX A. -W., právne zast. Q.. C. K., advokát, so sídlom A. 3044/8, 811 05 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 987,85 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Jana Virličová, so sídlom exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava pod. sp. zn. 368EX 101/21, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/78/2021 zo dňa 13. septembra 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/78/2021 zo dňa 13. septembra 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 11.01.2021 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12Ro/3314/98, zo dňa 14.10.1998, (ďalej len „exekučný titul“ ), pričom predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.1998 a vykonateľnosť dňa 14.12.1998. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 65Ek/78/2021 dňa 05.03.2021 súdneho exekútora Mgr. Jana Virličová, so sídlom exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava, ktorý ju vedie pod. sp. zn. 368EX 101/21. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 05.03.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/78/2021 zo dňa 13.09.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok).
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na to, že: „Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal vecnú správnosť exekučného titulu a pasívnu vecnú legitimáciu. Súd k týmto skutočnostiam tvrdeným povinným uvádza, že exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12Ro/3314/98 zo dňa 14.10.1998, právoplatný dňa 10.12.1998 a vykonateľný dňa 14.12.1998, ktorý označuje povinného ako Q. W., nar. XX.XX.XXXX, W. C., T. č. XX, XXX XX A.. Predmetný exekučný titul povinného identifikuje ako fyzickú osobu, nakoľko uvádza meno, priezvisko a dátum narodenia povinného. Ak by exekučný titul zaväzoval právnickú osobu, obsahoval by názov právnickej osoby a jej identifikačné číslo, ktoré je
pre každú právnickú osobu jedinečné a identifikuje ju. V Upovedomení o začatí exekúcie je povinný taktiež označený ako fyzická osoba v súlade s exekučným titulom. Jediným povinným zaviazaným z exekučného titulu Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12Ro/3314/98 je teda fyzická osoba Q. W., nar. XX.XX.XXXX. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna legitimácia). K námietke vecnej správnosti exekučného titulu exekučný súd konštatuje, že nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní(tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008). Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou a v rámci návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie namietal, že exekučný titul bol doručený na adresu sídla právnickej osoby aj napriek tomu, že odporca v konaní bol označený ako fyzická osoba. K uvedenému exekučný súd uvádza, že z tvrdenia povinného je zrejmé, že exekučný titul mu bol doručený, avšak súd mu exekučný titul doručoval na adresu sídla právnickej osoby, v ktorej bol v tom čase povinný spoločníkom a konateľom. V čase doručovania exekučného titulu však súd doručoval riadne a v súlade so zákonom, nakoľko v čase doručovania exekučného titulu bol účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý obsahoval odlišnú právnu úpravu doručovania ako upravuje dnes účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinný v čase doručovania) písomnosť možno adresátovi doručiť v byte v sídle (mieste podnikania) alebo na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ďalej podľa v tom čase účinných predpisov bolo náhradné doručovanie platobného rozkazu vylúčené a doručovať sa muselo do vlastných rúk. Povinný bol spoločníkom a konateľom spoločnosti, na adresu, ktorej bola písomnosť doručená, čo bolo v súlade s účinným právnym predpisom, ktorý upravoval doručovanie exekučného titulu (platobného rozkazu). Povinný ďalej namietal, že postúpenie pohľadávky od pôvodného oprávneného na oprávneného v tomto exekučnom konaní nie je v súlade so zákonom, pretože žiadny záväzok voči povinnému fyzickej osobe neexistuje a navyše mu postúpenie pohľadávky ani nebolo pôvodným oprávneným oznámené. O zmene oprávneného rozhodol už Okresný súd Bratislava III v pôvodnom exekučnom konaní Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 40Er/166/1999 zo dňa 06.08.2009 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2009 medzi pôvodným oprávneným a spoločnosťou ER corp, s.r.o., IČO: 36 329 819 ako postupníkom, a Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 40Er/166/1999 zo dňa 12.11.2015 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2014 medzi spoločnosťou ER corp, s.r.o., IČO: 36 329 819 ako postupcom a spoločnosťou SYNDICATE s.r.o., IČO: 36 869 155 ako postupníkom. Súd uvádza, že neoznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi medzi postupcom a postupníkom nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, zo zákona vyplýva len dôsledok, že v prípade, že dokiaľ dlžníkovi nie je oznámené postúpenie alebo dokiaľ mu postupník nepreukáže postúpenie pohľadávky zbaví sa dlžník dlhu aj plnením postupcovi. K námietke povinného ohľadom úrokov z omeškania vypočítaných v Upovedomení o začatí exekúcie súd uvádza, že úroky z omeškania boli určené v exekučnom titule ako 3% denne zo sumy istiny 29 760 Sk od 24.08.1998 do zaplatenia (3% denne zo sumy 987,85 Eur od 24.08.1998 do zaplatenia). Z dôvodu, že istina nebola ešte ani v časti uhradená úroky z omeškania rástli, preto dnes predstavujú sumu, vypočítanú súdnym exekútorom v Upovedomení o začatí exekúcie. Súd spravil prepočet úrokov z omeškania 3% denne zo sumy 987,85 Eur od 24.08.1998 ku dňu 08.03.2021 (deň vydania Upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom) a má nepochybne za preukázané, že suma vypočítaná súdnym exekútorom v Upovedomení o začatí exekúcie bola vypočítaná správne. To znamená, že úroky z omeškania vypočítané súdnym exekútorom boli v Upovedomení o začatí exekúcie sú v súlade s exekučným titulom. K námietke premlčania nároku vyplývajúceho z exekučného titulu súd uvádza, že k premlčaniu nedošlo. Premlčacia doba plynula odo dňa, ktorý bol v exekučnom titule určený ako deň kedy sa malo plniť až do dňa podania pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. 26.01.1999. V deň podania pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie premlčacia doba prestala plynúť a neplynula až do ukončenia pôvodného exekučného konania, t. j. do dňa právoplatnosti Uznesenia, ktorým sa určilo, že došlo k zastaveniu starej exekúcie (03.12.2020), v tejto dobe premlčacia lehota spočívala. Premlčacia lehota začala opäť plynúť deň po dni ukončenia pôvodného exekučného konania, t. j. 04.12.2020 a plynula až do podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol tunajšiemu súdu doručený dňa 11.01.2021, a týmto dňom opäť prestala plynúť premlčacia lehota. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia lehota neubehla a teda, že nenastalo premlčanie nároku.“
Keďže podľa právneho názoru vyššieho súdneho úradníka povinný nepreukázal neprípustnosť začatia exekúcie a vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne dôvody, ktoré by predstavovali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v danom prípade povinný neuniesol dôkazné bremeno, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, pričom o trovách konania úspešného oprávneného nerozhodoval, nakoľko oprávnený si nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol rovnaké dôvody ako aj v prípade návrhu na zastavenie exekúcie, keď povinný opätovne namieta jeho pasívnu vecnú legitimáciu v základnom konaní a samotnú vecnú správnosť vydaného exekučného titulu. Povinný v podanej sťažnosti zdôrazňuje, že: „Konajúci súd s najväčšou pravdepodobnosťou ani vôbec nepostrehol - nebral do úvahy, že záväzkový vzťah, z ktorého mala vzniknúť žalobcova pohľadávka, bol vzťahom medzi žalobcom ako fyzickou osobou - objednávateľom zájazdu a žalovaným - právnickou osobou, spoločnosťou W. C. s.r.o., ktorá mala zájazd obstarať; inak si nie je možné vysvetliť takúto fatálnu chybu konajúceho súdu. Konajúci súd nielenže nerešpektoval samotný návrh na vydanie platobného rozkazu, označenie účastníkov (aj keď v návrhu na vydanie platobného rozkazu tiež nie úplne správne) a petit návrhu, ale ani nebral do úvahy okolnosti daného prípadu a skutkový stav veci ... inak by nemohol rozhodnúť tak, ako v danom prípade rozhodol! Po vydaní predmetného platobného rozkazu, ktorý je teraz exekučným titulom, súd - v rozpore s tým, že ho vydal voči odporcovi - fyzickej osobe, tento platobný rozkaz doručoval na adresu sídla obchodnej spoločnosti W. C. s.r.o., a nie k rukám fyzickej osobe, ktorú vlastným pochybením označil v predmetnom platobnom rozkaze za odporcu! Z uvedeného dôvodu oprávnený nebol upovedomený o vydaní, resp. o samotnej existencii tohto platobného rozkazu, keďže rozhodnutie súdu mu nebolo ako fyzickej osobe doručované na jeho adresu trvalého pobytu a tým mu bolo znemožnené zákonné podanie odporu voči chybne vydanému platobnému rozkazu. Máme za to, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil a chybne uviedol žalovaného a tým bolo odobraté zákonné právo ochrany údajného žalovaného pred exekučným titulom. Tvrdenie oprávneného, že mal povinný v stanovenej lehote podať odpor voči platobnému rozkazu považujeme za defektné a zavádzajúce. Pokiaľ by mal povinný riadne doručený exekučný titul na adresu trvalého pobytu ako fyzickej osobe mal by možnosť v danom prípade odpor riadne a včas podať. Toto zákonné právo mu však bolo týmto nesprávnym postupom súdu odobraté! Vzhľadom na fakty opísané v bode II. tohto návrhu máme za to, že osobu označenú ako povinný nie je možné postihovať a viesť voči nej ako povinnému exekúciu, pretože táto osoba žiaden záväzok voči oprávnenému neeviduje, keďže žiadny neevidoval ani voči pôvodnému veriteľovi a išlo jednoznačne mimo všetku pochybnosť o záväzok právnickej osoby!!! Povinný sa ako fyzická osoba k žiadnemu takémuto zmluvnému vzťahu nezaviazal. Opätovne namietame súdom priznané úroky z omeškania vo výške 3% denne od 24.08.1998 zo sumy 987,85 EUR vyčíslené súdnou exekútorkou ku dňu 08.03.2021 vo výške 243.989,07 EUR sú viac ako neprimerané, odporujú dobrým mravom.“ Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby bola predmetná exekúcia vedená v jeho neprospech v celom rozsahu zastavená.
6. Na výzvu súdu sa k sťažnosti povinného vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom vyjadrení uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka a navrhuje, aby konajúci súd toto rozhodnutie potvrdil, nakoľko povinný vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne iné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Oprávnený v podanom vyjadrení ďalej poukazuje aj na to, že v danom rozhodnutí sa vyšší súdny úradník dostatočne vysporiadal s tvrdeniami povinného. Dané dôvody prezentované povinným, nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie a pokiaľ povinný rozporuje samotnú dôvodnosť exekučného titulu, tieto skutočnosti mohol namietať využitím obrany vo forme podania odporu, čo však povinný neurobil a zostal nečinným. K opakovaným námietkam povinného a argumentom na zastavenie exekúcie oprávnený uvádza nasledovné: „Skutočnosť, že V. H. v konaní sp. zn. 12Ro 3314/98 poukazoval na to, že Q. W., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX je aj ako fyzická osoba konateľom spoločnosti W. C. s.r.o., IČO: 35 694 441 s adresou pobytu evidovanou v obchodnom registri ako T. XX, XXX XX A. (teda rovnakou ako bolo sídlo spoločnosti W. C. s.r.o.) ešte neznamená, že označoval ako odporcu (žalovaného) obchodnú spoločnosť W. C. s.r.o. Práve naopak, V. H. tým iba poukázal, že Q. W., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX ako fyzická osoba je jediným konateľ spoločnosti W. C. s.r.o. (t.j. V. H. chcel poukázať na zamestnanie povinného). Opätovne uvádzame, že V. H. sa v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu rozhodol cielene žalovať povinného a nie spoločnosť W. C. s.r.o. aj z dôvodu, že spoločnosť W. C. s.r.o. považoval za insolventnú v dôsledku činnosti povinného ako
jej jediného konateľa. Návrh proti povinnému ako fyzickej osobe sa V. H. preto rozhodol podať aj z dôvodu, že povinného ako fyzickú osobu považoval za osobu zodpovednú, voči ktorej si chcel uplatniť svoj nárok. Totiž V. H. práve osobu povinného považoval za garanta, že o svoje peniaze nepríde. Argumentácia povinného, že „konateľ nezodpovedá v absolútnej miere za každú stratu, alebo chybné obchodné rozhodnutie spoločnosti. Určitá miera podnikateľského rizika v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka zaťažuje vždy spoločnosť a nie konateľa, keďže vyplýva zo samotnej povahy podnikania obchodných spoločností“ v tejto súvislosti neobstojí, pretože V. H. ako navrhovateľ niesol plnú zodpovednosť za svoj podaný návrh (žalobu), t.j. v konečnom dôsledku mohol byť v súdnom konaní aj neúspešný. Jednoznačne vyhodnotil označenie odporcu aj Okresný súd Bratislava III pri vydaní platobného rozkazu. Odporca, t.j. povinný je v ňom označený nezameniteľne a nespochybniteľne viacerými relevantnými identifikačnými údajmi. Skutočnosť, že pri identifikácii odporcu sa nachádza naviac slovné spojenie „W. C.“ nespôsobuje žiadny rozlišovací problém vo vzťahu k spoločnosti W. C. s.r.o. Tento údaj sa nachádza až za uvedením dátumu narodenia, ktorý spolu s menom a priezviskom jednoznačne identifikujú odporcu, t.j. povinného ako fyzickú osobu na rozdiel od právnickej osoby (pri ktorej by muselo byť uvedené minimálne obchodné meno, sídlo a IČO).“ Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhuje, aby súd konajúci o sťažnosti túto v celom rozsahu zamietol a potvrdil ňou napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil, a preto naň súd v celom rozsahu v podrobnostiach odkazuje, nakoľko v podanej sťažnosti povinný len opätovne poukázal na rovnaké argumenty, aké uplatnil aj v návrhu na zastavenie exekúcie, a s ktorými sa vyšší súdny úradník náležite vysporiadal v napadnutom uznesení a ohľadne nedôvodnosti ktorých vyšší súdny úradník dospel k správnemu právnemu záveru.
13. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
14. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinným v podanej sťažnosti súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ povinný v súvislosti s vydaným exekučným titulom namieta rozpor so zákonom, a teda údajne nezákonné domáhanie sa dlhu oprávneným pre údajne absenciu pasívnej vecnej legitimácie povinného v základnom konaní, súd zdôrazňuje, že povinný sa mal brániť v základnom konaní (právo podať odpor proti exekučnému titulu), čo však povinný neurobil. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne,
ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.
15. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Ak povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu, mal voči nemu podať včas odpor. Povinný však odpor nepodal a rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (podmienky vzniku zmluvy a jej plnenie) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinným v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinných. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
16. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
17. Možno teda konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným
poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.
18. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
19. K ďalším tvrdeniam povinného a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
20. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
21. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
22. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
25. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd o nároku oprávneného na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).