Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-542-2015.pdf
PDF · 99.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/542/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD. v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený : Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Y. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. ulica XXX/XX, U., zastúpená : JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom Damborského 13, Nitra, IČO : 50 361 864, v konaní o zaplatenie 1 465,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“) dňa 16.09.2015 požaduje od žalovanej zaplatenie sumy 1.465,49 eura s príslušenstvom titulom viacerých zmlúv o poskytovaní verených služieb uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou, na základe ktorej žalovanej poskytoval služby telekomunikačnej siete a žalovaná sa zaviazala uhrádzať mesačné poplatky za využívanie služieb. Žalovaná si svoju povinnosť riadne nesplnila a boli jej vyúčtované faktúry v celkovej výške 1465,49 eura, ktoré boli postúpená žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil zmluvy o poskytovaní verejných služieb, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb a cenník, faktúry, zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, pokus o zmier.
3. Keďže na dlžníka - žalovanú bolo začaté konkurzné konania , ktoré olo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 13.01.2016 pod číslom K00602( sp.zn. 31K/82/2015) súdne konanie bolo po dobu jeho trvania prerušené. Podaním zo dňa 03.02.2016 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 60 eur späť s odôvodnením, že na základe reklamácie bola zmluvní pokuta za Magio Internet ponížená o sumu 60,00 eur. Uznesením sp.zn. 31K/83/2015-413 zo dňa 27.09.2019, právoplatným dňa 04.10.2019 bol konkurz vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31K/83/2015-52 zo dňa 08.03.2016 na majetok úpadcu Y. M., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesením sp.zn. 14C/542/2015-145 zo dňa 11.12.2019 súd rozhodol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 14C/542/2015 sa pokračuje. Podaním zo dňa 19.12.2019 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3,95 eura, ktorá mu bola poukázaná z výťažku rozvrhu. Na zvyšnej časti žaloby zotrval.
4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, č. k. 14C/542/2015-167 zo dňa 26.02.2020 tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 63,95 eura zastavil, žalobu zamietol a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uznesením, č. k. 14C/542/2015-202 zo dňa 29.05.2020 rozhodol tak, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškania žalobcu zamieta.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací uznesením, č. k. 12Co/131/2020-224 zo dňa 26.08.2021 rozhodol tak, že vyššie uvedený rozsudok v zamietajúcom výroku (výrok II.) a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval absenciu splnenia kumulatívnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškania žalobcu.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť a neúčasť žalobcu vopred ospravedlnil, pričom udelil súhlas na vykonanie pojednávania a rozhodnutie vo veci bez jeho prítomnosti, odročenie pojednávania nežiadal. Súd pojednávanie vykonal vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o vec, ktorá podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v žiadnom prípade nezniesla žiaden odklad a to podľa § 1 ods. 2, keďže toho času ide už o spor, ktorý má rýdzo reštančný charakter a ďalšie odročovanie pojednávania by opätovne neúmerne predĺžilo konanie. Okrem toho, základom predmetného sporu bolo vo svojej podstate jednoduché právne posúdenie, kde nebola nevyhnutná prítomnosť sporových strán. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu, ako aj právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 CSP, keďže na taký postup mal splnené podmienky, strany sporu nežiadali odročiť pojednávanie. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovanej. Vo svojom vyjadrení poznamenal, že pokiaľ ide o samotnú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu považuje za správny názor súdu o tom, že žalobca doposiaľ nepreukázal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu a v plnom rozsahu sa s tým stotožnil. S poukazom na zákon č. 351/2011 Z.z. tento názor je podopretý aj viacerými rozhodnutiami súdov a to napríklad rozhodnutím KS Prešov 6Co/159/2018 v zmysle ktorého preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Rovnako tak uvádza aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010. Aj Krajský súd v Prešove uviedol, že je nepochybné, že zmluva o poskytovaní verejných služieb uzatvorená medzi právnym predchodcom Slovak Telekom, a.s. a žalovaným ako spotrebiteľom je štandardnou formulovanou spotrebiteľskou zmluvou kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca sa v oboch prípadoch týkajú iného skutkového a právneho základu a v oboch veciach sa jedná o iný ako o spotrebiteľský právny vzťah, pričom v citovanom náleze ústavného súdu je potrebné doplniť celú vetu, ktorú žalobca zámerne zo svojho vyjadrenia vypustil kde ústavný súd uvádza, že nesúhlasí s názorom, že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je automaticky bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v každom konaní, teda aj v incidenčnom konaní. V tomto prípade sa jednalo práve o incidenčné konanie v rámci tohto konania, kde okrem otázky postúpenia pohľadávky sa riešilo viacero iných procesných pochybení súdu napr. dokazovanie, premlčanie a tak ďalej. Ani v jednom z týchto uvádzaných súdnych rozhodnutí sa nejedná o postúpenie pohľadávky voči spotrebiteľovi. Už zo samotnej podstaty citovaného zákona je zrejmé, že má slúžiť na ochranu dlžníka ako spotrebiteľa a že jeho porušenie spôsobuje neplatnosť takéhoto postúpenia. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje žalobca hovorí predovšetkým o možnosti oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi. V záverečnej reči doplnil, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, žalobca síce vo vyjadrení tvrdil, že dlžník bol upozorňovaný sms notifikáciami, upomienkami, email notifikáciami a podobne, nič z toho však žalobca v konaní nepreukázal a povinnosťou žalobcu je nie len tvrdiť skutočnosti ale tieto aj preukázať. Z tohto dôvodu navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.
7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, a žalovaného, ktoré podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými stranami konania a zistil tento skutkový a právny stav :
8. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. dňa 04.03.2013 uzavrel so žalovanou označenou ako fyzická osoba podnikateľ - Y. M. - Veľkosklad, IČO: 40080960 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 9905538341 dňa 04.03.2013, dňa 26.02.2013 zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. 9905538364, dňa 26.02.2013 zmluvu č. 9905538361, dňa 26.02.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 9905538345 a to podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách spolu s Dodatkom, predmetom ktorých bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb volací program Biznis Aktiv, Magio Internet.
9. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. vystavil žalovanej faktúry, pričom faktúrou s variabilným symbolom č 3750014202 zo dňa 03.05.2013, splatnou dňa 17.05.2013 vyfakturoval žalovanej sumu 159,99 eura, faktúrou s variabilným symbolom č 3750978300 zo dňa 03.06.2013, splatnou dňa 17.06.2013 vyfakturoval žalovanej sumu 200,91 eura, faktúrou s variabilným symbolom č 6751864018 zo dňa 03.07.2013, splatnou dňa 17.07.2013 vyfakturoval žalovanej sumu 135,17 eura, faktúrou s variabilným symbolom č 9752900789 zo dňa 03.08.2013, splatnou dňa 17.08.2013 vyfakturoval žalovanej sumu 109,93 eura a faktúrou s variabilným symbolom č 9753856447 zo dňa 03.09.2013, splatnou dňa 17.09.2013 vyfakturoval žalovanej sumu 859,49 eura.
10. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. a žalobcom dňa 20.11.2014 boli pohľadávky, ktoré sú predmetom konania postúpené na žalobcu, čo vyplýva z predložených príloh k zmluve o postúpení pohľadávok.
11. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej len „Obchodného zákonníka“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním; právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
12. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
15. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná. V prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca sa žalovaného nároku domáha z titulu, že tvrdí, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telekom, a. s. pretože mu mala byť postúpená dňa 20.11.2014 pohľadávka voči žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s.
17. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, pretože túto je povinný skúmať súd z úradnej povinnosti, aj keď to strana konania nenamieta. Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010 „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“
18. Podmienky postúpenia pohľadávky, ktorú má podnik (t. j. poskytovateľ služieb elektronickej komunikácie, čiže aj spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) voči účastníkovi (t. j. užívateľovi služieb elektronickej komunikácie, u ktorého zákon nerozlišuje, či je spotrebiteľom v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa alebo fyzickej osoby podnikateľa prípadne právnickej osoby; zákon definuje účastníka ako koncového užívateľa, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb, to zn., že pre jeho postavenie je smerodajné uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, čo spĺňa aj žalovaný v tomto spore), na tretiu osobu, upravuje ustanovenie § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.
19. Pred meritórnym prieskumom dôvodnosti nároku žalobcu sa súd ako otázkou predbežnou zaoberal tým, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v spore, to znamená, či boli splnené podmienky na postúpenie, pretože zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Podľa názoru súdu pre platné postúpenie pohľadávky platia predpoklady podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., ktorých splnenie v spore preukazuje žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného - Slovak Telekom, a.s. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 43 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. je iba pohľadávka, ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve podniku na plnenie potom, čo bol účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, kedy môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon č. 351/2011 Z. z., pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať existenciu písomnej kvalifikovanej výzvy pre žalovanú a jej doručenie, prípadne odoslanie na poštovú prepravu žalovanému. Pokiaľ nebola preukázaná existencia výzvy v súlade s § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a jej súčasné doručovanie žalovanému, je postúpenie podniku na inú spoločnosť neplatné. Ak potom žalobca nepreukázal, že si jeho právny predchodca splnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného ustanovenia, nedošlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu a tento nedostatok znamená absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenom spore. V danom prípade boli námietky žalobcu uvedené v podaní zo dňa 14.10.2021 absolútne irelevantné vo vzťahu k tomuto konaniu, pretože skúmanie aktívnej vecnej legitimácie je úradnou povinnosťou súdu ex offo, čiže aj vtedy, keď ju žiadna strana nenamieta. Námietky žalobcu tak súd považoval za absolútne bezpredmetné, preto sa nimi nezaoberal, pretože pravidlá postúpenia pohľadávky rigorózne determinuje ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách a to nad rámec pravidiel cesie uvedenej v Občianskom zákonníku.
20. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov (zákona o elektronických komunikáciách)nie je dovolená, je absolútna neplatnosť právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.04.2020, sp. zn. 4CoCsp/8/2020). Keďže žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, neuviedol ani substancované skutkové tvrdenia preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu, súd jeho žalobu zamietol. Postúpenie preto nie je platné a žalobca nie je oprávnený uplatňovať predmetnú pohľadávku pred súdom. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na súdne uplatnenie pohľadávky. Takéto rozhodnutie súdu nie je pre žalobcu prekvapujúce, pretože rozhodovacia činnosť súdov je žalobcovi známa aj z ďalších rozhodnutí, na ktoré súd poukazuje, a to rozsudky týkajúce sa spotrebiteľských sporov, ako napr. rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7Csp/85/2018 zo dňa07.05.2020, sp. zn. 14Csp/5/2020 zo dňa 26.05.2020, Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.5Csp/70/2019 zo dňa 01.06.2020, sp. zn. 7Csp/25/2020 zo dňa 07.10.2020, Okresného
súdu Nitra sp. zn. 7Csp/20/2020 zo dňa 30.07.2020 a pod., ale aj rozsudky v obchodnoprávnych sporoch, ktorými súd z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie zamietol žalobu - rozsudky Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/115/2018 zo dňa 26.02.2019 a sp. zn. 38Cb/322/2016 zo dňa 20.04.2018.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zohľadnil zavinenie žalobcu na zastavení konania (ktoré ostalo právoplatné, čo do sumy 63,95 eura) v časti o zaplatenie sumy 60 eur, keďže v tejto časti bolo konanie zastavené pre správanie sa žalobcu, ktorý vzal žalobu v tejto časti späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa druhej strany a tiež zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie sumy 1 405,49 eura, čo v konečnom hodnotení zodpovedá „neúspechu žalobcu“ a „úspech žalovanej „ v 99,73 % . Vo zvyšnej zastavujúcej časti (o zaplatenie sumy 3,95 eura), ktorá bola žalobcovi poukázaná z rozvrhu výťažku, zavinila zastavenie konania žalovaná a v konečnom hodnotení tak ide o „ úspech žalobcu“ v 0,27% . Keďže neúspech žalovanej bol len v nepatrnej časti, takmer v mizivej časti, súd ho v konečnom posúdení nezohľadňoval a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V danom prípade súd poznamenáva, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania, avšak v predmetnom prípade má žalovaná nárok na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože v odvolacom konaní, ktorým bol zrušený rozsudok pre zmeškanie žalobcu jej žiadne trovy nevznikli, pretože sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.