Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5CoCsp-47-2021.pdf
PDF · 88.74 KB
Case nature
Subarea
5CoCsp/47/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: S. P., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XXXX/XX, XXX XX H., proti žalovanej: UNIQA pojišťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948, právne zastúpená: PRK Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie 5 214.80 Eur s prísl., o späťvzatí žaloby, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 4Csp/74/2019 -160 zo dňa 30.06.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania.
II. Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, §146 ods. I, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 257 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Skonštatoval, že právny predchodca žalobcu D. P. sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia 5.214.80 Eur s prísl. a náhrady trov konania.
4. Súdu prvej inštancie bolo dňa 15.04.2021 doručené podanie S. P., v ktorom uviedol, že jeho otec D. P. dňa XX.XX.XXXX zomrel a že ako jediný oprávnený dedič po poručiteľovi sa rozhodol v konaní nepokračovať.
5. Uznesením č. k. 4Csp/74/2019 -143 zo dňa 30.04.2021, súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, s S. P., ako so žalobcom.
6. Žalovaná spoločnosť dňa 14.06.2021 doručila súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedla, že súhlasí so späťvzatím žaloby a žiadala, aby súd konanie zastavil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Súd prvej inštancie na základe dispozičného práva žalobcu, ktorý vzal žalobu späť ešte pred začatím prvého pojednávania, na pojednávaní dňa 30. 06. 2021 rozhodol tak, že konanie zastavil.
8. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. v zmysle § 257 CSP. Mal za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd žiadnemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Právny nástupca pôvodného žalobcu nezavinil zastavenie konania, práve naopak, súd prvej
inštancie mal za to, že právny nástupca žalobcu späťvzatím žaloby prispel k ukončeniu sporu a nebolo by spravodlivé ho zaviazať na náhradu trov konania, ktoré nezavinil. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
9. Proti tomuto uzneseniu, výroku II. o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Svoje odvolanie právne odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie porušil právo žalovanej na spravodlivé súdne konanie tým, že jej neumožnil vyjadriť sa k aplikácii ust. § 257 CSP a zároveň, že svoje závery o aplikácii ustanovenia § 257 CSP nedostatočne odôvodnil. Postup, kedy sa žalovaná o použití moderačného práva dozvedela až zo samotného rozhodnutia je nezákonný a porušujúci jej základné právo na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10 z 5. septembra 2013 ako aj na Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 387/2019 zo dňa 02. apríla 2020. Ohľadom nedostatočného odôvodnenia aplikácie § 257 CSP poukázala na uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/67/2010 zo dňa 09. júna 2010, ktorý k aplikácii § 257 CSP (toho času §150 Občianskeho súdneho poriadku) uviedol, že musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nevyplýva, v čom prvoinštančný súd vidí existenciu výnimočných okolností, aby bolo možné na vzťah medzi žalovanou a žalobcom aplikovať § 257 CSP. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil ani existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neskúmal pomery strán a svoje rozhodnutie nepriznať nárok na náhradu trov konania založil len na tej skutočnosti, že právny nástupca konanie o žalobe neinicioval (ale inicioval ho jeho právny predchodca). Žalovaná rozumela, že súd prvej inštancie za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval tú skutočnosť, že právny nástupca pôvodného žalobcu sa rozhodol nepokračovať v konaní o žalobe po tom, ako sa stal univerzálnym sukcesorom pôvodného žalobcu. Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže predstavovať dôvod na aplikáciu § 257 CSP. Žalovaná taktiež poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. októbra 2017, sp. zn. 5Co/300/2017, v ktorom Krajský súd dospel k záveru, že skutočnosť, keď právni nástupcovia pôvodného žalobcu vzali žalobu v celom rozsahu späť, pričom sami konanie proti žalovaným neiniciovali, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Súd v danom prípade správne poukázal na to, že aj keď právny nástupca konanie neinicioval, bol to on kto späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Zároveň žiadala, aby jej odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
10. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Namietal, že súdne konanie bolo zastavené a riešenie sporu medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bolo zastavené pred prvým pojednávaním. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že v zmysle § 257 CSP existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd prvej inštancie žiadnemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Uviedol, že späťvzatím žaloby prispel k ukončeniu súdneho sporu a nebolo by spravodlivé, aby ho súd prvej inštancie zaviazal na náhradu trov konania, ktoré nezavinil. Poukázal aj na majetkové, sociálne a osobné pomery, že je otcom trojročnej dcéry a s jej matkou býva v prenajatom byte. Jeho príjem za rok 2020 bol vo výške, ktorý nezakladal povinnosť podať daňové priznanie, t.j. nepresiahol sumu 2.207,10 Eur/rok. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, nemá úspory. Zároveň poukázal, že na uznesenie č.k. 3D/13/2021-63 zo dňa 14.05.2021, na základe ktorého bol vydaný majetok nepatrnej hodnoty po nebohom otcovi. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
11. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že už vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť, že pri zastavení konania sa o trovách konania rozhoduje podľa "zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie", ktorá je vyjadrená v § 256 CSP a od ktorej treba odlišovať prípady, kedy súd rozhoduje na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. V zmysle rozhodovacej praxe NS SR "zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí [...], že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy". Právny predchodca vyvolal konanie, avšak žalobca (právny nástupca) sa rozhodol v ňom ďalej nepokračovať. Žalobca tým, že zobral žalobu späť zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca nevzal žalobu späť, k zastaveniu konania by nedošlo, súd by rozhodol vo veci samej a následne by rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu. Žalobca tvrdil,
že je nemajetný, ale nežiadal, aby súd rozhodol podľa § 257 CSP. Súd prvej inštancie nekonštatoval, samotný žalobca netvrdil ani nepreukazoval a nevyplývalo to ani z obsahu spisu, žiadne konkrétne finančné či iné sociálne pomery žalobcu, v dôsledku ktorých by bolo potrebné výnimočne žalovanej obmedziť právo na náhradu trov konania.
12. V priebehu odvolacieho konania žalovaná spoločnosť oznámila, že dňa 31. augusta 2021 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 653 501, (ďalej tiež len "Zanikajúca spoločnosť") so spoločnosťou UNIQA pojištovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6, IČO: 49 240 480, (ďalej len "Nástupnícka spoločnosť") vykonávajúca podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, Slovenská republika, IČO: 53 812 948. Nástupnícka spoločnosť je tak právnym nástupcom Zanikajúcej spoločnosti. Nástupnícka spoločnosť splnomocnila spoločnosť PRK Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643 (ďalej len "PRK Partners") aby v plnom rozsahu zastupovala Nástupnícku spoločnosť v akomkoľvek konaní pred príslušnými slovenskými súdmi (t.j. vrátane tohto súdneho konania).
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
14. Podľa ust. § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
15. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.
16. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
17. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
18. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
19. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2, veta prvá tohto ustanovenia smrťou táto spôsobilosť zanikne.
20. Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
21. Podľa ust.§256 ods.1 CSP. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane
22. Vo veci je potrebné, aj keď sa jedná iba o trovy konania, poukázať na závery dedičského konania po poručiteľovi, ktoré sa viedlo na súde prvej inštancie pod sp.zn.3D/13/2021 a na uznesenie zo dňa 14.05.2021 z ktorého vyplýva, že predmetné dedičské konanie bolo zastavené s poukazom na § 188 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku. Majetok nepatrnej hodnoty bol podľa výroku predmetného uznesenia vydaný L. P. rod. T., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Pôvodný žalobca stratil procesnú subjektivitu a súd prvej inštancie posúdil, že bude v konaní pokračovať (§ 63 ods. 1 CSP).Napriek tomu v danom prípade prípadný dedič nevstúpil do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento zanechal
len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný tretej osobe. Konanie bolo správne zastavené aj keď z iného dôvodu ako malo byť zastavené. Predmetom odvolacieho konania je iba nárok na náhradu trov konania. Pretože v konaní označený žalobca nevstúpil do povinností poručiteľa ako odvolací súd deklaroval vyššie, nesúhlasil ani s pokračovaním v konaní, nemožno mu ani procesne pripísať zavinenie spojené so zastavením konania vo vzťahu k žalovanej.
23. Odvolací súd zároveň v súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej uvádza, že na základe vyššie uvedeného by súd prvej inštancie aj po prípadnom zrušení rozhodnutia musel rozhodnúť rovnako ako v preskúmavanom uznesení o trovách konania. Aj keby sa mohli javiť niektoré námietky ako dôvodné, zrušenie uznesenia by bolo samoúčelné. Takéto rozhodnutie preto nemá praktický význam. Preto s prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vo výroku II. o trovách konania.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní žalovaná úspešná nebola, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešný žalobca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).