Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Cob-56-2021.pdf
PDF · 177.05 KB
Case nature
Subarea
3Cob/56/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: CHEMES, a. s. Humenné, IČO: 31 695 426, so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík, s. r. o., IČO: 50 560 611, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice - Juh, proti žalovanému: Nexis Fibers, a. s., IČO: 36 729 680, so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, právne zastúpenému SEDLÁČEK, advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 51 018 128, so sídlom Karpatská 3291/36, 900 31 Stupava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 20. septembra 2021, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č. k. 7Cb/60/2021-40 zo 4. októbra 2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Sudkyňa Okresného súdu Humenné JUDr. Jana Tomášová nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 7Cb/60/2021.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z 20. septembra 2021 a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
2. Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z 20. septembra 2021 doručeným súdu prvej inštancie elektronicky 23. septembra 2021 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo smerovať k výkonu činností, ktoré sú realizáciou stavby „Zvýšenie energetickej efektívnosti výroby v spoločnosti Nexis Fibers, a. s.“ umiestnenej na pozemku ležiaceho na parcele KN-C č. XXXX/XXX a v stavbe so súpisným číslom XXXX, v katastrálnom území Humenné, obec Humenné, okres Humenné. Žalovaný je predovšetkým povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo smerovať k vnášaniu, inštalácii alebo prevádzkovaniu zariadení na výrobu elektrickej energie, tepla, stlačeného vzduchu, chladu, dusíka a vôd upravovaných v chemickej úpravni vody vo svojej prevádzke v Priemyselnom parku CHEMES, Chemlonská 1, Humenné. Žalovaný je tiež povinný nevykonávať žiadne architektonicko-stavebné práce, statické práce či iné úpravy pozemku, ležiaceho na parcele KN-C č. XXXX/XXX a v stavbe so súpisným číslom XXXX, v katastrálnom území Humenné, obec Humenné, okres Humenné a nevykonávať stavebné práce, úpravy a opravy budovy nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným číslom 5006/101, objekt súpisné č. XXXX, bloky 801/2, 803 a 801/6, evidované na LV č. XXXX, okres: Humenné, obec: Humenné, katastrálne územie: Humenné, a to v súvislosti s realizáciou stavby „Zvýšenie energetickej efektívnosti výroby v spoločnosti Nexis Fibers, a. s..“
3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že rovnako ako žalovaný má sídlo, resp. miesto výkonu podnikateľskej činnosti v Priemyselnom parku CHEMES v Humennom a žalovanému dodáva nasledovné energie a média - elektrickú energiu, teplo, chlad, tlakový vzduch, dusík, dekarbonizovanú vodu, demineralizovanú vodu, pitnú vodu, zmäkčenú vodu, odvádzanie odpadových vôd, nevratný kondenzát a poskytuje doplnkové služby. Podľa existujúcich dohôd uzatvorených medzi stranami sporu sa uvažuje o osamostatnení výroby žalovaného vo výrobe tzv. neregulovaných energií, avšak zmluva č. 1/2020, ktorá takéto osamostatnenie predpokladá, určuje, že všetky podmienky (obchodné, technické a pod.) budú predmetom samostatnej osobitnej dohody a až následne môže dôjsť k osamostatneniu žalovaného. Rokovania strán o osamostatnení sú nevyhnutnou a neopomenuteľnou súčasťou samotného osamostatnenia. K uzatvoreniu dohody medzi ním a žalovaným napriek viacerým a dlhodobým rokovaniam na úrovni jeho a žalovaného, ako aj na úrovni ich akcionárov do dnešného dňa nedošlo. Preto je postup žalovaného predčasný a zároveň v priamom rozpore s jeho zmluvnými záväzkami voči nemu. Ako účastníkovi konania mu bolo 31. mája 2021 doručené Upovedomenie o začatí konania vo veci zmeny integrovaného povolenia pre prevádzku „Výroba a spracovanie PA polymérov“, Chemlonská 1, 066 12 Humenné z 20. mája 2021. Predmetom požadovanej zmeny je žiadosť prevádzkovateľa - stavebníka, t. j. žalovaného o zmenu integrovaného povolenia a vydanie stavebného povolenia na uskutočňovanie stavby „Zvýšenie energetickej efektívnosti výroby v spoločnosti Nexis Fibers, a. s.“ Toto konanie je vedené Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice pod č. 5726/57/2021. Zvýšenie energetickej efektívnosti výroby žalovaného má spočívať vo vybudovaní a prevádzkovaní zariadení na výrobu chladu a výrobu stlačeného vzduchu v prevádzke žalovaného, ktoré patria medzi energie a média. Miesto plánovanej stavby je budova žalovaného nachádzajúca sa na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, objekt so súpisným číslom č. XXXX, bloky 801/2, 803 a 801/6, evidovaná na LV č. XXXX, okres: Humenné, obec: Humenné, katastrálne územie: Humenné. Na LV č. XXXX sa okrem iného medzi ťarchami nachádza „vecné bremeno C na stavbu so súpisným číslom XXXX na parcele číslo XXXX/XXX v prospech CHEMES, a. s. Humenné, vlastník parcelné číslo XXXX/XXX v rozsahu a obsahu podľa zmluvy z 31. januára 2007 - pol. vz. 932/07“. Z článku 2. bod 1. zmluvy o vecnom bremene vyplýva, že: „G. zriaďuje vecné bremeno a ako povinný z tohto vecného bremena zaťaží svoje nehnuteľnosti uvedené v čl. 1 v prospech CHEMES ako oprávneného z vecného bremena.“, a teda, že sa jedná o vecné bremeno zriadené in personam. Zo znenia vecného bremena na LV č. XXXX, k. ú. Humenné je zrejmé, že ide len o bližšiu identifikáciu oprávneného z vecného bremena, ktorú použil kataster nehnuteľnosti bez bližšej opory v predmetnej zmluve, pričom zmena vlastníka pozemku nemá vplyv na postavenie CHEMES ako oprávneného z vecného bremena. Vecné bremeno sa viaže na pozemok s parcelným číslom XXXX/XXX nachádzajúci sa pod budovou a spočíva v povinnosti povinného z vecného bremena neinštalovať ani neprevádzkovať v zaťažených nehnuteľnostiach zariadenia na výrobu elektrickej energie, tepla, stlačeného vzduchu, chladu, dusíka a vôd upravovaných v chemickej úpravni vody a ani ich neposkytnúť pre tento účel tretej strane bez písomného súhlasu spoločnosti CHEMES, pokiaľ bude CHEMES výrobcom a súčasne distribútorom uvedených médií. Vecné bremeno zakazuje žalovanému výkon stavebnej činnosti, pre ktorú žiada stavebné povolenie, kým nedisponuje súhlasom žalobcu. Vzhľadom na rôzne námietky žalovaného, ktoré v priebehu stavebného konania žalovaný predniesol, zdôrazňuje, že vecné bremeno je riadne zapísané v katastri nehnuteľností a do dnešného dňa nebola v žiadnom súdnom alebo inom konaní spochybnená jeho existencia. Konaním žalovaného môže dôjsť k porušeniu práv a oprávnených záujmov aj ďalšieho subjektu, a to obchodnej spoločnosti R..J..Q.. X D., D.. O.. M... Podľa jeho poznatkov je súčasťou zmluvných vzťahov k užívaniu pozemku, parcele č. XXXX/XXXX, na ktorom sa nachádza stavba so súpisným číslom 2733 dojednanie, podľa ktorého sú stavebné úpravy v rozsahu, v akom majú byť predmetom žalovaným iniciovaného staveného konania, podmienené súhlasom vlastníka pozemku. Zo samotnej žiadosti a ani z obsahu spisu vedeného Slovenskou inšpekciou životného prostredia nevyplýva, že by žalovaný daným súhlasom disponoval. Podľa neho nie je možné túto stavbu, resp. zmenu bez daného súhlasu povoliť. Okresný súd Humenné v odseku 30. uznesenia vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb/25/2019 uviedol, že súd je toho názoru, že žalobca osvedčil svoje právo, ktoré vyplýva zo zmluvy o zriadení vecného bremena C z 31. júla 2017, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalovaného s účinkami pre nájomníkov, podnájomníkov, ako aj pre vlastníkov zaťažených nehnuteľností zaviazal neinštalovať ani neprevádzkovať v zaťažených nehnuteľnostiach zariadenia na výrobu elektrickej energie, tepla, stlačeného vzduchu, chladu, dusíka a vôd upravovaných v chemickej úpravni vody a ani ich neposkytnúť tretej strane bez písomného súhlasu žalobcu. Žalovaný nemá uzatvorenú zmluvu o tzv. osamostatnení, ktorá je zmluvným predpokladom výstavby výroby chladu a stlačeného vzduchu, rovnako ho nepožiadal o súhlas s takýmto konaním, čím postupoval v rozpore s vecným bremenom C. Žalovaný iniciovaním konania pred stavebným úradom uskutočnil úkon, ktorý
bezprostredne smeru k uskutočneniu stavby v priamom rozpore s vecným bremenom C. Zároveň je toto konanie v rozpore so záväzkami žalovaného vyplývajúcimi zo zmluvy č. 1/2020. V súčasnosti je dodávateľom energií a médií pre žalovaného. Žalovaný svojím konaním, ktoré je v zjavnom rozpore s jeho zmluvnými záväzkami, de facto ohrozuje jeho podnikateľskú činnosť. Ak žalovaný uskutoční danú stavbu a začne vyrábať chlad a stlačený vzduch v rozpore so svojimi zmluvnými záväzkami, u neho môže dôjsť k nezanedbateľným finančným stratám, ktoré môžu viesť k jeho neschopnosti plniť si svoje iné záväzky. Žalovaný mu svojím konaním tiež upiera možnosť pripraviť sa na plynulý prechod osamostatnenia, ktorý predpokladá zmluva a ktorý má plynúť zo spoločnej dohody. Žalovanému naopak nehrozí žiadna ujma, pretože v doterajšom režime prevádzkuje svoju podnikateľskú činnosť dlhodobo. Žalovaný postupuje v rozpore s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje všeobecnú prevenčnú povinnosť a v zmysle ktorého si je každý povinný počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa jeho názoru je zrejmé, že konaním žalovaného dôjde ku škode na jeho majetku a že začatie stavebného konania vo veci výroby chladu a stlačeného vzduchu žalovaným spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, aby sa predišlo neoprávnenému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. V prípade uloženia obmedzenia žalovanému zdržať sa každého konania, ktoré by mohlo smerovať k výkonu činnosti, ktoré sú realizáciou stavby „Zvýšenie energetickej efektívnosti výroby v spoločnosti Nexis Fibers, a. s.“, objektívne možno dosiahnuť ochranu žalobcových práv a oprávnených záujmov. Nie je potrebné, aby mu súd uložil povinnosť podať žalobu v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 druhá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), pretože prípadné vydanie neodkladného opatrenia v danej veci postačuje na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Rokovania medzi ním a žalovaným o osamostatnení sú predpokladané zmluvou č. 1/2020, pričom konečná podoba osamostatnenia má vzísť z dohody. Preto, ak súd vydá neodkladné opatrenie, nie je potrebné ďalšie súdne konanie vo veci samej.
4. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené, pričom je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj to, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca sa 31. mája 2021 dozvedel o tom, že na návrh žalovaného sa začalo konanie o vydanie zmeny integrovaného povolenia prevádzky a stavebného povolenia vo veci zmeny povolenia pre prevádzku žalovaného. Žalobca je účastníkom konania prebiehajúceho pred príslušným orgánom životného prostredia a v zmysle platnej právnej úpravy má zákonné možnosti prezentovať svoje stanovisko a názor na návrh žalovaného podaný podľa zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Vo veci príslušný orgán ešte rozhodnutie nevydal a žalobca súdu ani neozrejmil, či ako účastník konania využil všetky zákonné možnosti na hájenie ním uvádzaných dotknutých jeho práv.
6. Poukazujúc na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP ústavný súd konštatuje, že subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Z uvedeného je zrejmé, že jej aplikácia sa primerane vzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy fyzickej, resp. právnickej osoby adekvátne a účinne chránené. Ústavný súd pripúšťa, že aplikáciu princípu subsidiarity je potrebné posudzovať vždy individuálne, avšak zároveň je toho názoru, že v prípade sťažovateľov využitie iného právneho inštitútu môže účelnejšie zabezpečiť ochranu práv sťažovateľov ako opomenutých účastníkov stavebného konania (sťažovatelia v správnom súdnom konaní túto možnosť využili a podali aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, pozn.) a vzhľadom na okolnosti prípadu vylúčiť potrebu úpravy pomerov strán prostredníctvom neodkladného
opatrenia (sp. zn. I.ÚS 257/2019). Pozri aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. januára 2020, sp. zn. IV.ÚS 13/2020.
7. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena z 31. januára 2017 vyplýva, že právny predchodca žalovaného sa s účinkami pre nájomníkov, podnájomníkov, ako aj pre vlastníkov zaťažených nehnuteľností zaviazal neinštalovať ani neprevádzkovať v zaťažených nehnuteľnostiach zariadenia na výrobu elektrickej energie, tepla, stlačeného vzduchu, chladu, dusíka a vôd upravovaných v chemickej úpravni vody a ani ich neposkytnúť tretej strane bez písomného súhlasu žalobcu. Žalobca svojím návrhom žiada, aby súd žalovaného zaviazal nekonať, a to nevnášať, neinštalovať alebo neprevádzkovať zariadenia na výrobu elektrickej energie, tepla, stlačeného vzduchu, chladu, dusíka a vôd upravovaných v chemickej úpravni vody vo svojej prevádzke. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca hovorí len o možnom porušovaní vecného bremena v časti výroby chladu a stlačeného vzduchu. Avšak 23. mája 2020 bola medzi stranami konania uzatvorená zmluva č. 1/2020, v zmysle čl. III. bod 2. ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému umožniť osamostatniť sa vo výrobe a v dodávkach neregulovaných médií, a to najneskôr do 31. decembra 2021 tak, aby žalovaný neregulované energie najneskôr do 1. januára 2022 vyrábal sám alebo ich odoberal od iných dodávateľov. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému všetku súčinnosť a súhlasy a vykonať všetky úkony potrebné pre takéto osamostatnenie. Zo žiadosti žalovaného o vydanie zmeny integrovaného povolenia prevádzky a stavebného povolenia vyplýva, že žiada o vydanie povolenia z dôvodu navrhovaného nového riešenia pre výrobu chladenej vody (chladu) a stlačeného vzduchu.
8. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými žalobcom a k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Podľa názoru súdu v čase rozhodujúcom pre posúdenie opodstatnenosti návrhu žalobcu, žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania. Povolenie žalovanému na zmenu prevádzky nebolo zatiaľ vydané, pričom o vedení konania pred správnym orgánom sa žalobca dozvedel 31. mája 2021. Súd nemá za preukázané žiadne iné kroky žalovaného, ktorými by neoprávnene zasahoval do vlastníckych, resp. iných práv žalobcu, resp. žeby nimi obmedzoval podnikateľskú činnosť žalobcu, v dôsledku čoho by na strane žalobcu objektívne mohla vzniknúť škoda. Žalobca žiada obmedziť žalovaného v jeho konaní, ktoré by mohlo smerovať k vnášaniu, inštalácii alebo prevádzkovaniu zariadení na výrobu elektrickej energie, tepla, stlačeného vzduchu, chladu, dusíka a vôd upravovaných v chemickej úpravni. Súd vôbec nemal osvedčené, že by žalovaný vykonal, vykonával, resp. mal v úmysle vykonať nejaké kroky, pokiaľ sa jedná o vlastnú výrobu elektrickej energie, tepla, dusíka a vôd upravovaných v chemickej úpravni.
9. Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v jeho priebehu nastať. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodovať v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov. Navyše, Civilný sporový poriadok umožňuje v prípade zmeny pomerov jednak zrušiť z tohto dôvodu už nariadené neodkladné opatrenie alebo naopak, napriek skoršiemu zamietnutiu návrhu na jeho vydanie dovoľuje ho v prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie vydať, pretože takéto skoršie právoplatné rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci (§329 ods. 3 CSP). Nie je teda vylúčené, aby v prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie sťažovateľka znova o vydanie neodkladného opatrenia požiadala.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s ohľadom na skutočnosť, že v danom prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný ešte pred začatím konania vo veci samej a rozhodnutím o návrhu sa konanie končí. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný pre zamietnutie návrhu a žalovaný o danom konaní nemá vedomosť, nakoľko vzhľadom na rozhodnutie v tejto veci mu súd ani návrh s prílohami nedoručoval a v súvislosti s týmto konaním mu ani žiadne trovy nevznikli.
12. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces tvrdil, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je málo presvedčivé, zmätočné a súd tým, že reagoval len na niektoré jeho tvrdenia a právne argumenty, uplatnil v ňom selektívny prístup. Preňho je nezrozumiteľný odsek 9. napadnutého uznesenia, v ktorom súd síce uviedol právnu vetu uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.ÚS 13/2020 z 22. januára 2020, avšak urobil tak bez toho, aby na ktoromkoľvek inom mieste odôvodnenia uznesenia uviedol, či z daného rozhodnutia vychádzal, resp. prečo z neho vychádzal (napr. či sú v prejednávanej veci identické skutkové okolnosti a pod.). Mechanické prekopírovanie určitého rozhodnutia či právnej vety bez uvedenia akéhokoľvek kontextu s prejednávanou vecou považuje za neprípustné z hľadiska všetkých štandardov (judikatúra najvyšších súdnych autorít ako ESĽP a ÚS SR) kladených na kvalitatívnu stránku odôvodnenia; na tom nemení nič ani skutočnosť, že ide o rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Okrem toho v odseku 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia súd uviedol „sťažovateľku“, v dôsledku čoho sa domnieva, že nejde len o chybu v písaní, ale že súd mechanicky prekopíroval časť textu z iného rozhodnutia, pravdepodobne z rozhodnutia v konaní o sťažnosti. Ohľadom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by hoci implicitne upravovali subsidiaritu neodkladných opatrení vo vzťahu k iným právnym nástrojov, pričom upravená je len subsidiarita medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením. Odvodzovanie subsidiarity pre neodkladné opatrenie vo vzťahu k iným právnym nástrojom zo subsidiarity medzi zabezpečovacím a neodkladným opatrením, prípadne akákoľvek analógia nemá oporu v žiadnom z metodológie výkladu práva uznávaných postupov. Ústavný súd subsidiaritu neodkladných opatrení žiadnym spôsobom bližšie nevysvetlil a obmedzil sa len na strohé konštatovania, ktorými ju „vytvoril“. Podľa jeho názoru je v tomto prípade kľúčovým kritériom pre nariadenie neodkladného opatrenia potreba neodkladnej úpravy pomerov strán a súd ju musí skúmať predovšetkým z tohto hľadiska. Preto je koncept subsidiarity neodkladného opatrenia veľmi nepresvedčivý, minimálne nemá právnu oporu v právnom poriadku a súd ho v uznesení nijako bližšie nevysvetlil. Aj za predpokladu, že by mal byť princíp subsidiarity v tejto podobe opodstatnený je potrebné zdôrazniť, že v prípade posudzovanom ústavným súdom bol relevantne odlišný skutkový a právny stav; neodkladné opatrenie nebolo nariadené z dôvodu, že podľa názoru súdov existoval iný prostriedok ochrany, a to odklad vykonateľnosti rozhodnutia v správnom súdnictve. V tomto prípade však obdobná možnosť neexistuje ani hypoteticky - ak za takúto alternatívu súd považuje samotné konanie o stavebnom povolení, mýli sa, pretože podstatou takéhoto konania je posúdenie predpokladov pre uskutočnenie stavby, ktoré samo o sebe nepredstavuje právny nástroj na bezodkladnú ochranu jeho práv pred neželaným konaním žalovaného. Preto ide o nesprávnu aplikáciu záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v predmetnom rozhodnutí zdôrazňuje, že aplikáciu princípu subsidiarity je potrebné posudzovať vždy individuálne. Zdôraznil tiež, že v konaní, ktoré predchádzalo konaniu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, odvolací súd okrem iného uviedol, že žalobcovia totiž nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáhajú v civilnom konaní, opierajú o dôvody týkajúce sa pochybenia správneho orgánu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak nemá vzťah k žiadnemu hmotnoprávnemu nároku, vyplývajúcemu zo záväzkovoprávneho vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ teda návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nesúvisí so žiadnym hmotnoprávnym nárokom strán sporu, nemožno takémuto návrhu vyhovieť. On však svoj nárok odvodzuje v prvom rade od existujúcich hmotnoprávnych dohôd strán sporu a je nepochybné, že jeho nárok má relevantný hmotnoprávny základ. Vo vzťahu k neexistencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov konštatoval, že síce je pravdou, že žalovaný nateraz nezahájil výstavbu predmetnej stavby, na druhej strane je však podľa neho potrebné uviesť, že ak by tak urobil, dopustil by sa protiprávneho konania, keďže doteraz neexistuje právoplatné stavebné povolenie. Preto je absurdné, ak súd od neho očakáva, že predloží konkrétny dôkaz, ktorým preukáže, že žalovaný pristúpil k zahájeniu výstavby. V okolnostiach prejednávaného prípadu, je však zrejmé, že vydanie stavebného povolenia, resp. existencia právoplatného stavebného povolenia je jediným aktom, na ktorý žalovaný čaká a bezodkladne po ňom pristúpi k realizácii výstavby. Podotkol, že zo zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú súd v odôvodnení uznesenia cituje (a nijako nespochybňuje) je zjavné, že konanie žalovaného je v priamom rozpore s ňou - žalovaný totiž žiada o vydanie povolenia na stavbu, ktorá bude predstavovať vlastnú výrobu chladu a výrobu stlačeného vzduchu. Preto možno logicky a úplne dôvodne očakávať,
že bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia žalovaný pristúpi k samotnej stavebnej činnosti. Ak v takejto situácii (kedy je nepochybné, že žalovaný postupne uskutočňuje kroky vedúce k porušeniu jeho záväzkov zo zmluvy o vecnom bremene) súd požaduje konkrétnejšie dôkazy o postupe žalovaného, ide o absurdný a formalistický prístup, ktorý v ňom vyvoláva pochybnosti o znalostiach súdu o bežnom podnikateľskom a prevádzkovom chode vecí. Domnieval sa, že ak bol súd toho názoru, že neodkladné opatrenie je formulované široko (t. j. vzťahuje sa aj na iné energie, ktoré nie sú predmetom požadovaného stavebného povolenia) mohol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietnuť. K námietke zaujatosti konajúcej sudkyne tvrdil, že v minulosti podal na JUDr. Janu Tomášovú trestné oznámenie, ako aj sťažnosť adresovanú predsedovi Okresného súdu Humenné, v dôsledku čoho sa domnieval, že tieto skutočnosti môžu mať vplyv na nestrannosť jej rozhodovania. Pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne podľa neho umocňujú aj vyššie uvedené pochybenia spočívajúce najmä v nepresvedčivo odôvodnenom rozhodnutí, čo môže byť chápané ako prejav zaujatosti. Za neobvyklú považuje aj rýchlosť, s akou súd rozhodol, keďže ide o šesť pracovných dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na čas podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (23. septembra 2021 o 16:23 hod., po pracovnej dobe súdu) a objektívny čas prideľovania spisov sudcom na súde či distribúciu pošty na súde bol výsledný čas, v ktorom sudkyňa mohla rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia kratší ako štyri pracovné dni. To všetko za predpokladu, že nemala žiadnu inú nevyhnutnú prácu, čo je vysoko nepravdepodobné. V tomto kontexte je tiež významné, že sudkyňa rozhodla o zamietnutí neodkladného opatrenia, nie o jeho nariadení. Nejde pritom o jediný prípad mimoriadne rýchleho rozhodovania sudkyne JUDr. Tomášovej v prospech žalovaného; obdobne sa tak stalo vo veci vedenej Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 7Cb/54/2019. Mal za to, že všetky vyššie uvedené dôvody a okolnosti vytvárajú vo svojej spojitosti objektívne pochybnosti o nestrannosti konajúcej sudkyne. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia z 20. septembra 2021 vyhovie v celom, prípadne v čiastočnom rozsahu, prípadne aby uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
13. K žalobcom vznesenej námietke zaujatosti sa vyjadrila zákonná sudkyňa JUDr. Jana Tomášová, ktorá uviedla, že v tomto spore sa necíti byť subjektívne zaujatá. Nemá žiadny vzťah k predmetu sporu, ani k stranám a ich zástupcom. Strany sporu a ani ich právnych zástupcov osobne nepozná, mimo prejednávaných vecí s nimi nie je v žiadnom osobnom kontakte. Vo všetkých veciach, v ktorých bola zákonnou sudkyňou a jednou zo strán sporu bol aj žalobca, vždy konala a rozhodovala v súlade so zákonom, nestranne a nezaujato. Doposiaľ v žiadnej veci vedenej na Okresnom súde Humenné medzi tými istými subjektmi nebola pre zaujatosť vylúčená. Počas výkonu funkcie sudcu už konala a rozhodovala vo viacerých veciach vedených na Okresnom súde Humenné týkajúcich sa totožných strán sporu, pričom z jej strany bolo rozhodnuté aj v prospech obchodnej spoločnosti CHEMES, a. s. Humenné, a to v zmysle platnej právnej úpravy a na základe výsledkov vykonaného dokazovania. V žiadnom spore nekonala a nerozhodla jednostranne, zaujato, resp. bez náležitého a zákonného zistenia skutkového stavu. Rozhodla aj v neprospech spoločnosti Nexis Fibers, a. s., pričom pri každom jednom rozhodnutí postupovala individuálne, vychádzajúc z preukázaného skutkového stavu veci v čase rozhodovania a v súlade so zákonom. Vo vzťahu k žiadnej zo strán sporu sa nijakým spôsobom osobne neangažovala. V danej právnej veci žalobca 23. septembra 2021 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a vec jej bola predložená na rozhodnutie 24. septembra 2021. O tomto návrhu rozhodla uznesením zo 4. októbra 2021, t. j. 10 dní po predložení veci. V tomto smere poukazuje na skutočnosť, že povolanie sudcu neberie iba ako zamestnanie s určenou pracovnou dobou, ale práca sudcu si vyžaduje častokrát obetovanie aj voľného času. Povolanie sudcu berie ako poslanie, a to, že opustí svoje pracovisko na súde, neznamená, že sa vo svojom domácom prostredí nevenuje pracovným záležitostiam. Podotýka, že rozhodovala o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri takomto rozhodovaní súd vychádza zo skutkových tvrdení v ňom uvedených a tiež z dôkazov k nemu pripojených. Má za to, že z jej strany nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by bolo v rozpore s vyššie uvedenými povinnosťami sudcu. Pokiaľ sa jedná o podanie trestného oznámenia na Generálnu prokuratúru z 24. apríla 2020 a o sťažnosť na sudcu zo 14. júla 2020, tak podanie zaslané na Generálnu prokuratúru nebolo vyhodnotené ako trestné oznámenie a Generálnou prokuratúrou nebolo ani vydané opatrenie podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Sťažnosť na sudcu bola vybavená predsedom Okresného súdu Humenné, pričom nebolo voči nej vedené disciplinárne konanie. Ďalšie trestné oznámenie podané na ňu žalobcom v súvislosti s jej postupom a rozhodovaním vo veciach týkajúcich sa obchodnej spoločnosti CHEMES, a. s. Humenné bolo podané 14. júla 2020 a Generálna prokuratúra postupovala totožne ako v prípade trestného oznámenia žalobcu z 24. apríla 2020. Vyššie
uvedené skutočnosti by však mohli podľa jej názoru, vzhľadom na zvolený postup a prostriedky v budúcnosti vzbudiť odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti, a preto pokiaľ sa jedná o vznesenú námietku zaujatosti zo strany žalobcu, nemá námietky voči tomu, aby bola vylúčená z ďalšieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 7Cb/60/2021.
14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti a vec aj správne právne posúdil vo vzťahu žalobcu a žalovaného, preto odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:
16. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečenie výkonu takéhoto rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán sporu, a teda ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu.
18. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že rovnako ako žalovaný má sídlo, resp. miesto výkonu podnikateľskej činnosti v Priemyselnom parku CHEMES v Humennom a žalovanému dodáva nasledovné energie a média - elektrickú energiu, teplo, chlad, tlakový vzduch, dusík, dekarbonizovanú vodu, demineralizovanú vodu, pitnú vodu, zmäkčenú vodu, odvádzanie odpadových vôd, nevratný kondenzát a poskytuje doplnkové služby. Podľa existujúcich dohôd uzatvorených medzi
stranami sporu sa uvažuje o osamostatnení výroby žalovaného vo výrobe tzv. neregulovaných energií, avšak zmluva č. 1/2020, ktorá takéto osamostatnenie predpokladá, určuje, že všetky podmienky (obchodné, technické a pod.) budú predmetom samostatnej osobitnej dohody a až následne môže dôjsť k osamostatneniu žalovaného. Rokovania strán o osamostatnení sú nevyhnutnou a neopomenuteľnou súčasťou samotného osamostatnenia. K uzatvoreniu dohody medzi ním a žalovaným napriek viacerým a dlhodobým rokovaniam na úrovni jeho a žalovaného, ako aj na úrovni ich akcionárov do dnešného dňa nedošlo. Preto je postup žalovaného predčasný a zároveň v priamom rozpore s jeho zmluvnými záväzkami voči nemu. Ako účastníkovi konania mu bolo 31. mája 2021 doručené Upovedomenie o začatí konania vo veci zmeny integrovaného povolenia pre prevádzku „Výroba a spracovanie PA polymérov“, Chemlonská 1, 066 12 Humenné z 20. mája 2021. Predmetom požadovanej zmeny je žiadosť prevádzkovateľa - stavebníka, t. j. žalovaného o zmenu integrovaného povolenia a vydanie stavebného povolenia na uskutočňovanie stavby „Zvýšenie energetickej efektívnosti výroby v spoločnosti Nexis Fibers, a. s.“ Toto konanie je vedené Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice pod č. 5726/57/2021. Zvýšenie energetickej efektívnosti výroby žalovaného má spočívať vo vybudovaní a prevádzkovaní zariadení na výrobu chladu a výrobu stlačeného vzduchu v prevádzke žalovaného, ktoré patria medzi energie a média. Miesto plánovanej stavby je budova žalovaného nachádzajúca sa na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX, objekt so súpisným číslom č. XXXX, bloky 801/2, 803 a 801/6, evidovaná na LV č. XXXX, okres: Humenné, obec: Humenné, katastrálne územie: Humenné. Na LV č. XXXX sa okrem iného medzi ťarchami nachádza „vecné bremeno C na stavbu so súpisným číslom XXXX na parcele číslo XXXX/XXX v prospech CHEMES, a. s. Humenné, vlastník parcelné číslo XXXX/XXX v rozsahu a obsahu podľa zmluvy z 31. januára 2007 - pol. vz. 932/07“. Z článku 2. bod 1. zmluvy o vecnom bremene vyplýva, že: „G. zriaďuje vecné bremeno a ako povinný z tohto vecného bremena zaťaží svoje nehnuteľnosti uvedené v čl. 1 v prospech CHEMES ako oprávneného z vecného bremena.“, a teda, že sa jedná o vecné bremeno zriadené in personam. Zo znenia vecného bremena na LV č. XXXX, k. ú. Humenné je zrejmé, že ide len o bližšiu identifikáciu oprávneného z vecného bremena, ktorú použil kataster nehnuteľnosti bez bližšej opory v predmetnej zmluve, pričom zmena vlastníka pozemku nemá vplyv na postavenie CHEMES ako oprávneného z vecného bremena. Vecné bremeno sa viaže na pozemok s parcelným číslom XXXX/XXX nachádzajúci sa pod budovou a spočíva v povinnosti povinného z vecného bremena neinštalovať ani neprevádzkovať v zaťažených nehnuteľnostiach zariadenia na výrobu elektrickej energie, tepla, stlačeného vzduchu, chladu, dusíka a vôd upravovaných v chemickej úpravni vody a ani ich neposkytnúť pre tento účel tretej strane bez písomného súhlasu spoločnosti CHEMES, pokiaľ bude CHEMES výrobcom a súčasne distribútorom uvedených médií. Vecné bremeno zakazuje žalovanému výkon stavebnej činnosti, pre ktorú žiada stavebné povolenie, kým nedisponuje súhlasom žalobcu. Vzhľadom na rôzne námietky žalovaného, ktoré v priebehu stavebného konania žalovaný predniesol, zdôrazňuje, že vecné bremeno je riadne zapísané v katastri nehnuteľností a do dnešného dňa nebola v žiadnom súdnom alebo inom konaní spochybnená jeho existencia. Konaním žalovaného môže dôjsť k porušeniu práv a oprávnených záujmov aj ďalšieho subjektu, a to obchodnej spoločnosti R..J..Q.. X D., D.. O.. M... Podľa jeho poznatkov je súčasťou zmluvných vzťahov k užívaniu pozemku, parcele č. XXXX/XXXX, na ktorom sa nachádza stavba so súpisným číslom XXXX dojednanie, podľa ktorého sú stavebné úpravy v rozsahu, v akom majú byť predmetom žalovaným iniciovaného staveného konania, podmienené súhlasom vlastníka pozemku. Zo samotnej žiadosti a ani z obsahu spisu vedeného Slovenskou inšpekciou životného prostredia nevyplýva, že by žalovaný daným súhlasom disponoval. Podľa neho nie je možné túto stavbu, resp. zmenu bez daného súhlasu povoliť. Okresný súd Humenné v odseku 30. uznesenia vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb/25/2019 uviedol, že súd je toho názoru, že žalobca osvedčil svoje právo, ktoré vyplýva zo zmluvy o zriadení vecného bremena C z 31. júla 2017, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalovaného s účinkami pre nájomníkov, podnájomníkov, ako aj pre vlastníkov zaťažených nehnuteľností zaviazal neinštalovať ani neprevádzkovať v zaťažených nehnuteľnostiach zariadenia na výrobu elektrickej energie, tepla, stlačeného vzduchu, chladu, dusíka a vôd upravovaných v chemickej úpravni vody a ani ich neposkytnúť tretej strane bez písomného súhlasu žalobcu. Žalovaný nemá uzatvorenú zmluvu o tzv. osamostatnení, ktorá je zmluvným predpokladom výstavby výroby chladu a stlačeného vzduchu, rovnako ho nepožiadal o súhlas s takýmto konaním, čím postupoval v rozpore s vecným bremenom C. Žalovaný iniciovaním konania pred stavebným úradom uskutočnil úkon, ktorý bezprostredne smeru k uskutočneniu stavby v priamom rozpore s vecným bremenom C. Zároveň je toto konanie v rozpore so záväzkami žalovaného vyplývajúcimi zo zmluvy č. 1/2020. V súčasnosti je dodávateľom energií a médií pre žalovaného. Žalovaný svojím konaním, ktoré je v zjavnom rozpore s jeho zmluvnými záväzkami, de facto ohrozuje jeho podnikateľskú činnosť. Ak žalovaný uskutoční danú stavbu a začne vyrábať chlad a stlačený vzduch v rozpore so svojimi zmluvnými záväzkami,
u neho môže dôjsť k nezanedbateľným finančným stratám, ktoré môžu viesť k jeho neschopnosti plniť si svoje iné záväzky. Žalovaný mu svojím konaním tiež upiera možnosť pripraviť sa na plynulý prechod osamostatnenia, ktorý predpokladá zmluva a ktorý má plynúť zo spoločnej dohody. Žalovanému naopak nehrozí žiadna ujma, pretože v doterajšom režime prevádzkuje svoju podnikateľskú činnosť dlhodobo. Žalovaný postupuje v rozpore s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje všeobecnú prevenčnú povinnosť a v zmysle ktorého si je každý povinný počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa jeho názoru je zrejmé, že konaním žalovaného dôjde ku škode na jeho majetku a že začatie stavebného konania vo veci výroby chladu a stlačeného vzduchu žalovaným spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, aby sa predišlo neoprávnenému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. V prípade uloženia obmedzenia žalovanému zdržať sa každého konania, ktoré by mohlo smerovať k výkonu činnosti, ktoré sú realizáciou stavby „Zvýšenie energetickej efektívnosti výroby v spoločnosti Nexis Fibers, a. s.“, objektívne možno dosiahnuť ochranu žalobcových práv a oprávnených záujmov. Nie je potrebné, aby mu súd uložil povinnosť podať žalobu v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 druhá veta CSP, pretože prípadné vydanie neodkladného opatrenia v danej veci postačuje na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Rokovania medzi ním a žalovaným o osamostatnení sú predpokladané zmluvou č. 1/2020, pričom konečná podoba osamostatnenia má vzísť z dohody. Preto, ak súd vydá neodkladné opatrenie, nie je potrebné ďalšie súdne konanie vo veci samej.
19. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uvádza, že nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhej strane sporu škoda, či iná ujma, prípadne jej takáto ujma hrozí. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca ako oprávnený z vecného bremena a obchodná spoločnosť G., D.. O.. M.. ako povinný z vecného bremena 31. januára 2007 uzatvorili zmluvu o zriadení vecného bremena C, ktorou povinný zriadil vecné bremeno k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy, ktoré spočíva v povinnosti povinného z vecného bremena neinštalovať ani neprevádzkovať v zaťažených nehnuteľnostiach zariadenia na výrobu elektrickej energie, tepla, stlačeného vzduchu, chladu, dusíka a vôd upravovaných v chemickej úpravni vody a ani ich neposkytnúť pre tento účel tretej strane bez písomného súhlasu spoločnosti CHEMES alebo jeho prípadného budúceho zmluvného právneho nástupcu, pokiaľ bude CHEMES alebo jeho prípadný budúci zmluvný právny nástupca výrobcom a súčasne distributérom uvedených médií. Toto vecné bremeno sa však nezriaďuje v prospech žiadneho právneho nástupcu ani žiadneho nadobúdateľa v konkurznom alebo exekučnom konaní alebo iného nadobúdateľa, než je budúci zmluvný právny nástupca spoločnosti CHEMES uvedený v predchádzajúcej vete. Vecné bremeno sa zriaďuje na dobu, počas ktorej bude trvať splnenie podmienky, že CHEMES alebo jeho prípadný budúci zmluvný právny nástupca bude v súlade s podmienkami jednotlivých platných zmlúv o dodávkach poskytovať médiá uvedené v predchádzajúcom bode nájomcom alebo podnájomníkom zaťažených nehnuteľnosti alebo v prípade neexistencie nájmu alebo podnájmu zaťažených nehnuteľností, vlastníkovi zaťažených nehnuteľností. (Podľa výpisu z obchodného registra zverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky má povinný z vecného bremena od 6. marca 2010 zmenené obchodné meno na obchodné meno Priemyselný park Chemes, s. r. o..) Žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ 23. mája 2020 uzatvorili zmluvu č. 1/2020, v zmysle článku I. ktorej sa žalobca zaviazal, že v období od 1. júna 2020 do 31. decembra 2020 dodá žalovanému energie a média v množstvách uvedených v bode 2. tohto článku a za cenu uvedenú v bode 3. tohto článku. Podľa článku III. tejto zmluvy označeného ako Osamostatnenie sa Nexis Fibers Nexis Fibers tvrdí, že výrobou neregulovaných energií vo vlastnej réžii alebo (v prípade dusíka) ich odberom od iných dodávateľov dosiahne výraznú cenovú úsporu oproti odberu neregulovaných energií od Chemes. Nexis Fibers má preto záujem o čo najskoršie osamostatnenie sa vo výrobe a v dodávkach neregulovaných energií od Chemes. Nexis Fibers má záujem o zabezpečenie dodávok neregulovaných energií za podmienok podľa tejto zmluvy na čas nevyhnutný do osamostatnenia sa Nexis Fibers, ktoré má nastať najneskôr do 01.01.2022; záujem o odber ostatných energií a médií tým nie je dotknutý. Chemes s tvrdením Nexis Fibers podľa prvej vety tohto bodu nesúhlasí. Chemes sa zaväzuje umožniť Nexis Fibers osamostatniť sa vo výrobe a v dodávkach neregulovaných energií, a to v čo najkratšej možnej dobe, najneskôr však do 31.12.2021 tak, aby si Nexis Fibers neregulované energie bez zbytočného odkladu, najneskôr však od 01.01.2022 vyrábal sám alebo ich odoberal od iných dodávateľov. Pokiaľ o to Nexis Fibers požiada, súčasťou osamostatnenia sa Nexis Fibers bude
aj odkúpenie pozemkov v areáli priemyselného parku Chemes od Chemes a/alebo od PP Chemes potrebných pre nerušený výkon podnikateľskej činnosti Nexis Fibers, a. s., a to za obvyklých trhových podmienok. Chemes sa ďalej zaväzuje poskytnúť Nexis Fibers všetku súčinnosť a súhlasy a vykonať všetky úkony potrebné pre také osamostatnenie. Nexis Fibers a Chemes sa zaväzujú bezodkladne zahájiť vzájomné rokovania a v dobrej viere rokovať o podmienkach osamostatnenia sa Nexis vo výrobe a v dodávkach neregulovaných energií tak, aby k uzavretiu dohody o podmienkach osamostatnenia sa Nexis Fibers došlo najneskôr do 31.10.2020. Podmienky osamostatnenia sa Nexis Fibers môžu zahŕňať len legitímne a primerané požiadavky strán, ktoré je príslušná strana povinná vždy riadne odôvodniť a zdokladovať. Žalovaný 17. mája 2021 vyhotovil písomnú žiadosť o vydanie zmeny integrovaného povolenia prevádzky a stavebného povolenia na stavbu: „Zvýšenie energetickej efektívnosti výroby v spoločnosti Nexis Fibers, a. s.“ podľa zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca v prejednávanej veci dostatočným spôsobom neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu za účelom poskytnutia ochrany tomuto nároku.
20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nenariadil neodkladné opatrenie, lebo len jeho nenariadením možno predísť tomu, aby bola poskytnutá právna ochrana iba žalobcovi, v dôsledku čoho by žalovanému mohla vzniknúť vážna ujma.
21. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je málo presvedčivé, zmätočné a súd tým, že reagoval len na niektoré jeho tvrdenia a právne argumenty, uplatnil v ňom selektívny prístup, odvolací súd uvádza, že judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997- III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004). Súčasne odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení dôsledne vysporiadal so všetkými tvrdeniami a právnymi argumentmi žalobcu, ktoré boli relevantné pre posúdenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
22. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie v odseku 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol právnu vetu uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.ÚS 13/2020 z 22. januára 2020 bez toho, aby na ktoromkoľvek inom mieste odôvodnenia uznesenia uviedol, či z daného rozhodnutia vychádzal, resp. prečo z neho vychádzal (napr. či sú v prejednávanej veci identické skutkové okolnosti a pod.). V nadväznosti na to odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z kontextu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie citáciou predmetnej právnej vety uznesenia ústavného súdu chcel len podčiarknuť správnosť toho, čo uviedol v odseku 8. napadnutého uznesenia, a teda, že žalobca je účastníkom konania prebiehajúceho pred príslušným orgánom životného prostredia a v zmysle platnej právnej úpravy má zákonné možnosti prezentovať svoje stanovisko a názor na návrh žalovaného podaný podľa zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Vo veci príslušný orgán ešte rozhodnutie nevydal a žalobca súdu ani neozrejmil, či ako účastník konania využil všetky zákonné možnosti na hájenie ním uvádzaných dotknutých jeho práv.
23. Odvolací súd akceptuje domnienku žalobcu, že k uvedeniu slova „sťažovateľku“ v odseku 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia nemohlo dôjsť zo strany súdu prvej inštancie len v dôsledku chyby v písaní, ale že súd mechanicky prekopíroval časť textu z iného rozhodnutia. Napriek tomu odvolací súd toto pochybenie súdu prvej inštancie nepovažuje za také, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Ohľadom argumentácie žalobcu, že v danej veci je koncept subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana nepresvedčivý a kľúčovým kritériom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán a súd ju musí skúmať predovšetkým z tohto hľadiska, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa síce pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal aj aspektom subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom
ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana, avšak zo záveru odôvodnenia tohto neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že vôbec nemal za osvedčené, že by žalovaný vykonal, vykonával, resp. mal v úmysle vykonať nejaké kroky, pokiaľ sa jedná o vlastnú výrobu elektrickej energie, tepla, dusíka a vôd upravovaných v chemickej úpravni.
25. Pokiaľ žalobca považuje za absurdné, ak súd od neho očakáva, že predloží konkrétny dôkaz, ktorým preukáže, že žalovaný pristúpil k zahájeniu výstavby, odvolací súd podotýka, že prebiehajúce konanie o vydanie zmeny integrovaného povolenia prevádzky a stavebného povolenia vo veci zmeny povolenia pre prevádzku žalovaného ešte neznamená, že takéto povolenie bude žalobcovi aj vydané. Ak by teda súd nariadil neodkladné opatrenie len na základe toho, že prebieha takéto konanie, ktoré sa môže skončiť vydaním stavebného povolenia, jeho rozhodnutie by bolo nielenže nesprávne, ale aj predčasné. Navyše žalobca má stále po vydaní tohto rozhodnutia za predpokladu zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie možnosť podať v zmysle § 329 ods. 3 CSP ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
26. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca dôvodnosť potreby úpravy pomerov strán dostatočným spôsobom neosvedčil.
27. Správnemu výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.
28. Keďže žalobca neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd ho v súlade s ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
29. Čo sa týka námietky zaujatosti zákonnej sudkyne vznesenej žalobcom ako odvolateľom odvolací súd ako nadriadený súd v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 CSP preskúmal vec z hľadiska aspektov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a zistil, že na vylúčenie zákonnej sudkyne nie sú splnené zákonné podmienky. Posudzoval pritom opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti sudcu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 3 CSP. Účelom citovaných ustanovení je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k stranám alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
30. Zákonným sudcom sa rozumie sudca, ktorému bola vec pridelená na vybavenie v súlade s platným rozvrhom práce príslušného súdu. Tak ako strany nemajú právo vyberať si sudcu zodpovedajúceho ich predstavám, nemá ani sudca právo vyberať si vec, ktorú bude rozhodovať. Sudca, ktorému bola vec pridelená je povinný v nej konať až do jej právoplatného vybavenia. Vec mu môže byť odňatá výnimočne nadriadeným súdom za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 52 a § 53 CSP alebo na základe oznámenia sudcu podľa ustanovenia § 50 CSP. Výnimka z tejto zásady prichádza do úvahy len v prípade splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 4. písm. d) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
31. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Týmto sa rozumie sudca, ktorému bola vec pridelená v súlade s platným rozvrhom práce príslušného súdu a tento je povinný v nej konať až do právoplatného vybavenia. Vec mu môže byť odňatá len výnimočne nadriadeným súdom za splnenia podmienok uvedených v jednotlivých ustanoveniach paragrafov v rámci Civilného sporového poriadku.
32. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
33. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
34. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
35. Účelom vyššie citovaných ustanovení je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k stranám alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľom sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú.
36. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci predpokladá takú situáciu, že možno mať pochybnosti o tom, že sudca i pri vynaložení úsilia o objektívne posúdenie veci nemôže byť nestranný vo vzťahu k sporovým stranám, ich zástupcom alebo bude mať záujem na určitom meritórnom ukončení konania. Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah k sporovým stranám alebo ich zástupcom, priateľsky alebo nepriateľsky pomer k týmto osobám, osobný alebo ekonomický záujem na určitom ukončení veci a pod.. Musí však ísť o okolnosti vyvolávajúce dôvodnú obavu, že by sudca nemohol objektívne a spravodlivo vec posúdiť.
37. Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium založené na osobnom presvedčení jednotlivého sudcu v danej veci a o objektívne kritérium spočívajúce v uistení sa, či sudca v tomto smere poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti.
38. Objektívne kritérium nestrannosti sudcu sa prejavuje v tom, že sudca má zachovávať k veci, k stranám konania a k ich zástupcom vždy vecný a profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od sporových strán a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.
39. Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa pritom neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. Je potrebné zdôrazniť, že sudca môže síce subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť spochybnená so zreteľom na jeho status, ktorý môže súvisieť s prejednávanou vecou. Práve tu Európsky súd uplatnil tzv. teóriu zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach sporových strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, musí sa aj javiť, že má byť vykonávaná.
40. Zo subjektívneho hľadiska musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná až kým sa nepreukáže opak. Naproti tomu z hľadiska objektívneho musí byť úplne oddelene od osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti. V tejto súvislosti sú dôležité dokonca čo i len náznaky takých skutočností a v prípade, že sa tieto u sudcu vyskytnú, existuje oprávnený dôvod na obavu o nestrannosť, pre ktorý by mal byť sudca z konania vylúčený. Vzhľadom na uvedené, nie je možné uspokojiť sa iba so subjektívnym hodnotením sudcu o jeho nestrannosti (t. j. z jeho vyjadrením v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý), ale rozhodujúce je aj hľadisko objektívne, v rámci ktorého sa skúma existencia objektívnych skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu v očiach strán sporu a verejnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Nc/17/2010 z 30. júna 2010).
41. Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým, vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom
zjavné, že jeho vzťah k veci, k stranám sporu alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať, teda nezávisle a nestranne vec posudzovať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/140/2011 z 22. augusta 2012).
42. Subjektívny pocit strany, že konajúci sudca je voči nej zaujatý, môže mať základ v rôznych skutočnostiach, avšak nie každý subjektívny pocit strany týkajúci sa zaujatosti sudcu zakladá právo na vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. V prvom rade je potrebné vychádzať z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodnutie o vylúčení sudcu je výnimkou z takejto ústavnej zásady.
43. Od sudcov je nutné vyžadovať určitú odolnosť nevyhnutne spojenú so zodpovednosťou v justícii, aj voči prejavom nespokojnosti strán konania, s ich rozhodnutím alebo procesným postupom a tiež zachovanie si profesionálnej imunity voči stranám konania. V opačnom prípade, t. j. ak by prejav nespokojnosti mal byť predpokladom pre vylúčenie sudcu, strana konania by mohla jednoduchým spôsobom zasahovať do zásady náhodného výberu sudcu, ktorou sa zabezpečuje Ústavou garantované právo na zákonného sudcu a jeho neodňateľnosť.
44. Skutočnosti, ktoré viedli žalobcu k vzneseniu námietky zaujatosti odôvodňujú podľa názoru nadriadeného súdu prijať záver o tom, že zákonnú sudkyňu nie je potrebné z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci vylúčiť, a to vzhľadom na to, že nemá pomer k sporu, k stranám, ani k ich zástupcom. Vo vznesenej námietke zaujatosti žalobca, tak ako bude uvedené nižšie, neuviedol žiadne relevantné skutočnosti. Existencia pomeru zákonnej sudkyne k žalobcovi nebola objektivizovaná jeho tvrdeniami, ako ani vyjadrením zákonnej sudkyne. Nemožno teda prisvedčiť tvrdeniu, žeby doterajší postup konajúcej sudkyne vzbudzoval pochybnosti o jej nezaujatosti v predmetnej veci.
45. Z ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných povinností sudcu, vyplýva okrem iného aj povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K sporovým stranám je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.
46. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho sporu) zachovávať k veci, stranám konania a zástupcom vždy vecný a profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od sporových strán a od všetkého čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.
47. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k stranám konania je okrem iného aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami strán sporu v priebehu, i mimo konania, ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (k tomu pozri R 47/1998). Pokiaľ by sudca mimo iného takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu. Treba pripomenúť, že nezávislosť a nestrannosť a odbornosť sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania a poskytovania spravodlivosti.
48. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci, len ak možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, a to so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k stranám konania, alebo k ich zástupcom. Tu je potrebné súhlasiť s vyjadrením zákonnej sudkyne, kde v danej právnej veci žalobca je stranou sporu.
49. Skutočnosti uvádzané žalobcom vo vznesenej písomnej námietke zaujatosti zákonnej sudkyne neumožňujú prijať záver, že sudkyňa je z pojednávania a rozhodnutia predmetnej veci vylúčená.
50. Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti.
51. Z pohľadu subjektívneho hľadiska sudcovskej nestrannosti (založeného na osobnom presvedčení jednotlivého sudcu v danej veci), Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd naviac dáva do pozornosti samotné vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá sa zo subjektívneho hľadiska necíti byť zaujatá, keď uviedla „v tomto spore sa necíti byť subjektívne zaujatá. Nemá žiadny vzťah k predmetu sporu, ani k stranám a ich zástupcom. Strany sporu a ani ich právnych zástupcov osobne nepozná, mimo prejednávaných vecí s nimi nie je v žiadnom osobnom kontakte. Vo všetkých veciach, v ktorých bola zákonnou sudkyňou a jednou zo strán sporu bol aj žalobca, vždy konala a rozhodovala v súlade so zákonom, nestranne a nezaujato. Doposiaľ v žiadnej veci vedenej na Okresnom súde Humenné medzi tými istými subjektmi nebola pre zaujatosť vylúčená. Počas výkonu funkcie sudcu už konala a rozhodovala vo viacerých veciach vedených na Okresnom súde Humenné týkajúcich sa totožných strán sporu, pričom z jej strany bolo rozhodnuté aj v prospech obchodnej spoločnosti CHEMES, a. s. Humenné, a to v zmysle platnej právnej úpravy a na základe výsledkov vykonaného dokazovania. V žiadnom spore nekonala a nerozhodla jednostranne, zaujato, resp. bez náležitého a zákonného zistenia skutkového stavu. Rozhodla aj v neprospech spoločnosti Nexis Fibers, a. s., pričom pri každom jednom rozhodnutí postupovala individuálne, vychádzajúc z preukázaného skutkového stavu veci v čase rozhodovania a v súlade so zákonom. Vo vzťahu k žiadnej zo strán sporu sa nijakým spôsobom osobne neangažovala.“
52. Z pohľadu objektívneho hľadiska sudcovskej nestrannosti (spočívajúceho v uistení sa, či sudca v tomto smere poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti), skutočnosti, že list žalobcu adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky nebol vyhodnotený ako trestné oznámenie a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky nebolo ani vydané opatrenie podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, sťažnosť žalobcu na zákonnú sudkyňu bola vybavená predsedom Okresného súdu Humenné a voči zákonnej sudkyni nebolo vedené disciplinárne konanie a že pri ďalšom trestnom oznámení, ktoré bolo žalobcom na zákonnú sudkyňu podané 14. júla 2020 v súvislosti s jej postupom a rozhodovaním vo veciach týkajúcich sa žalobcu, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky postupovala totožne ako v predchádzajúcom prípade, nemajú podľa názoru nadriadeného súdu vplyv na objektívnu nestrannosť a tieto žalobcom iniciované vonkajšie objektívne skutočnosti nepostačujú k tomu, aby bolo možné urobiť záver o neexistencii objektívnej nestrannosti u zákonnej sudkyne. Z uvedených dôvodov zákonná sudkyňa v predmetnej veci poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.
53. Z uvedeného dôvodu nadriadený súd má za to, že nie sú splnené podmienky na vylúčenie zákonnej sudkyne, a teda nemožno mať pochybnosti o jej nezaujatosti, keďže jej vzťah k žalobcovi ako strane sporu nedosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom stanovenej povinnosti by nemohla vo veci rozhodovať, teda nezávisle a nestranne vec rozhodnúť.
54. Krajský súd v Prešove ako súd nadriadený Okresnému súdu Humenné preto rozhodol tak, že sudkyňa Okresného súdu Humenné JUDr. Jana Tomášová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.
56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).