Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3/A, Bratislava, proti žalovanému: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, P. Y., zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária zselinszky, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 869 007, o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23. novembra 2020, č.k. -129, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. a , , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, , a , , , , a , , a , ako aj a nariadenia vlády SR č. , keď dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.12.2016 spotrebiteľskú zmluvu o pôžičke č. 494380, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 300 eur a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku do 20.01.2017 spolu s dohodnutou odplatou (úrokom) vo výške 85 eur. Žalobca poskytol žalovanému sumu 300 eur, žalovaný však doposiaľ túto sumu žalobcovi nevrátil, a to ani sčasti. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v nadväznosti na čo súd skúmal, či boli dodržané všetky právne predpisy slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Súd pritom zistil, že predmetná zmluva o pôžičke je v rozpore s v spojení s a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , pretože dohodnutá odplata vo výške 85 eur prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú právnymi predpismi. Keďže išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace, nesmela najvyššia prípustná výška odplaty prekročiť výšku 30% ročne. Dohodnutá odplata vo výške 85 eur za obdobie odo dňa poskytnutia pôžičky (dňa 23.12.2016) do dňa splatnosti (dňa 20.01.2017) však túto najvyššiu prípustnú výšku odplaty značne prevyšuje. Predmetná zmluva o pôžičke je preto pre rozpor so zákonom v zmysle Občianskeho

zákonníka absolútne neplatná. Plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému na základe neplatnej zmluvy (vo výške 300 eur) súd posúdil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný v zmysle a nasl. povinný vydať žalobcovi. Keďže splatnosť tohto plnenia teda nebola medzi sporovými stranami platne dohodnutá a ani stanovená právnymi predpismi či určená rozhodnutím, žalovanému vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal ( ). Žalobca vyzval žalovaného na okamžité vrátenie poskytnutého plnenia žalobcom predloženou upomienkou zo dňa 18.04.2017, dlh žalovaného sa teda stal splatný v nasledujúci deň. Tvrdenia žalobcu o opätovných žiadostiach žalovaného o predĺženie lehoty splatnosti boli žalovaným popreté, žalobca v tomto smere nepredložil súdu žiaden dôkaz na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Keďže však žalovaný v priebehu konania (už v odpore voči platobnému rozkazu) vzniesol námietku premlčania, súd na túto (aj napriek odlišnému právnemu posúdeniu nároku žalobcu) s poukazom na prihliadol a premlčané právo nemohol veriteľovi (žalobcovi) priznať. S poukazom na citované ustanovenia je právo žalobcu premlčané, nakoľko dlh žalovaného sa stal splatným 19.04.2017, pričom žaloba bola podaná na súd 06.03.2020, t.j. až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 19.04.2019. Z rovnakého dôvodu nebolo možné žalobcovi priznať ani príslušenstvo a uplatnené náklady v sume 12 eur, z ktorého dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia a , pričom dospel k záveru, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalovaný bol v tejto sporovej veci úspešný na 100% a neúspešný na 0%, t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje 100%. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle a nepriznať náhradu trov konania žalovanému, pričom ani žalobca takéto dôvody neuviedol, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23.12.2016 Smlouvu o úvěru č. 494380, na základe ktorej žalobca na požiadanie žalovanému poskytol bezúčelový úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 85 eur. Zmluva bola uzatvorená platne v zmysle ustanovení zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, čo vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil ako prílohu predmetnej žaloby. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je rozhodný právny poriadok Českej republiky, v dôsledku čoho nemožno túto zmluvu subsumovať pod o spotrebiteľských úveroch, a teda tvrdenia ohľadne vzniku nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno považovať za správne. Termín splátky bol teda dojednaný jasne a jej výška bola 385 eur, pričom zmluva bola uzatvorená podľa ust. zákona č. 89/2012 Sb. v spojení s ust. . Vzhľadom na skutočnosť, že neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria všeobecné podmienky poskytnutia úveru, mal za to, že neopomenul svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k žalovanému, t.j. zmluva má všetky náležitosti v zmysle vyššie uvedených ustanovení Občanského zákoníku. Poukázal na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, v zmysle ktorého nie sú naplnené podmienky, na základe ktorých by sa spravoval právny vzťah právnym poriadok Slovenskej republiky, nakoľko podnikateľ (žalobca) vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v Českej republike a obvyklý pobyt spotrebiteľa je v Slovenskej republike. V zmysle čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia sa právny poriadok spotrebiteľovho obvyklého pobytu má subsumovať na daný vzťah, ak podnikateľ smeruje svoju činnosť na krajinu obvyklého pobytu spotrebiteľa. V danom prípade nie je naplnené ani toto ustanovenie, nakoľko žalobca pôsobí predovšetkým na českom trhu. Odvolateľ mal za to, že prvoinštančný súd riadne neodôvodnil aplikáciu slovenského právneho poriadku, a teda jeho rozsudok je nepreskúmateľný. Žalobca žalovanému na základe zmluvy podpísanej elektronickými prostriedkami oboma zmluvnými stranami, ktorej uzatvoreniu predchádzalo podanie elektronickej žiadosti zo strany žalovaného, poskytol peňažné prostriedky, pričom iniciácia zo strany žalovaného vyústila do uzatvorenia zmluvy formou elektronických prostriedkov, čo zreteľne vyplýva i z listinných dôkazov priložených k žalobe. Poukázal na ustanovenie bodu 22. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorých bol spotrebiteľ oprávnený kedykoľvek behom trvania zmluvy požiadať veriteľa o jej zmenu v podobe predĺženia lehoty splatnosti, a to odoslaním žiadosti o zmenu zmluvy v užívateľskom účte spotrebiteľa alebo e-mailom na tam uvedenú adresu. Žalovaný za súčasného splnenia podmienok na predĺženie splatnosti požiadal žalobcu elektronickou formou odoslaním žiadosti o zmenu zmluvy v užívateľskom konte o predĺženie splatnosti poskytnutého úveru. Žalovaný žiadosť žalobcovi adresoval

a žalovanému bolo zo strany žalobcu vyhovené a lehota splatnosti bola predĺžená na deň 14.04.2017. Táto skutočnosť je žalobcovi známa z interného informačného systému. O posun žiadal žalovaný trikrát. K námietke premlčania uviedol, že daný dlh sa stal splatným až 14.04.2017 a zo strany žalobcu bol podaný návrh dňa 06.03.2020, a teda nejde o premlčaný nárok.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že pohľadávka žalobcu je premlčaná aj v prípade, že sa zmluva o úvere, na ktorej základe si ju žalobca uplatňuje, spravuje právnym poriadkom Českej republiky, pričom poukázal na ust. § 609, § 610 ods. 1, § 619 ods. 1 a 2, a § 629 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník. V zmluve o úvere je uvedený deň 20.01.2017 ako deň splatnosti, pričom návrh žalobcu na začatie konania bol prijatý súdom dňa 06.03.2020, a teda právo žalobcu je premlčané, pretože žalobca návrh na začatie konania podal až po uplynutí trojročnej premlčacej doby ustanovenej v zákone č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník. Poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, pretože zmluva o úvere sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom poukázal na čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.). Pretože z celkovej činnosti žalobcu jasne vyplýva, že nezamýšľal obchodovanie len so spotrebiteľmi s bydliskom v Českej republike, ale aj so spotrebiteľmi s bydliskom v iných členských štátoch, vrátane toho, v ktorom má bydlisko žalovaný, možno ho považovať za podnikateľa „smerujúceho“ svoju činnosť (aj) do Slovenskej republiky, teda členského štátu, na území ktorého má žalovaný bydlisko.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnom tabuli a na webovej stránke súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je zaplatenie 300 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len skonštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Odvolací súd k dôvodom obsiahnutým v rozhodnutí súdu prvej inštancie dopĺňa nasledovné:

9. Správnym bol postup súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), pričom správne použil a aplikoval čl. 6 ods. 1 písm. b) citovaného nariadenia a dospel k správnemu záveru o potrebe použiť na prejednávanú vec slovenský právny poriadok, keď bolo potrebné vychádzať z obvyklého pobytu spotrebiteľa, nakoľko bolo preukázané, že žalobca svoju činnosť smeruje i na Slovenskú republiku, čo je súdu známe z jeho činnosti. Aplikáciu rozhodného práva súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zdôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia, a preto nie je dôvodnou námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v tejto časti.

10. Súd prvej inštancie správne z dôvodu procesnej hospodárnosti konania na námietku premlčania žalovaného najskôr skúmal, či žalované právo žalobcu nie je premlčané, pričom svoj postup odôvodnil v napadnutom rozsudku.

11. K uvedenému odvolací súd udáva, že pokiaľ by nebola uzatvorená zmluva posúdená ako neplatná, tak podľa mohol žalobca svoje právo prvý raz objektívne vykonať hneď po splatnosti celého úveru dňom 21.01.2017, a teda trojročná premlčacia lehota by uplynula dňa 21.01.2020, pričom žaloba žalobcu bola na súde podaná až dňa 06.03.2020, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný žiadal o predĺženie splatnosti celkovo trikrát, pričom v týchto prípadoch bolo žalovanému zo strany žalobcu vyhovené a lehota splatnosti bola predĺžená na deň 14.04.2017, ktorá skutočnosť je žalobcovi známa z interného informačného systému, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, platí prejednací princíp, ktorým je ovládané dokazovanie, a ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto skutočností je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromažďovanie skutkového pokladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, teda iniciatíva v tomto smere jednoznačne zaťažuje ich. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie preukázať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. Keďže súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli, bolo na žalobcovi, akým spôsobom svoj nárok formuloval a na akých skutočnostiach jeho dôvodnosť zakladal, a tiež bolo vecou jeho racionálneho posúdenia, či ním tvrdené skutočnosti je spôsobilý tiež preukázať vo vedomí, že pasivita, či nesprávne zvolená argumentácia mu môže priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa nutne musí prejaviť v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre neho ako stranu, ktorá dôkazné bremeno neuniesla. K naplneniu uvedených skutočností aj došlo v posudzovanej veci, keď žalobca neprodukoval také tvrdenia v žalobe ani dôkazy, ktoré by boli spôsobilé dospieť k záveru, že lehota splatnosti bola predĺžená na deň 14.04.2017, čo nemohlo mať za následok iné, ako v jeho neprospech vydané rozhodnutie.

13. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, čo vyplýva i z konštantnej judikatúry (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.).

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zamietnutia žaloby vo zvyšku podľa potvrdil a rovnako potvrdil rozsudok i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).